BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • mwbr25 Ngɔndɔ k’esambele lk. 1-11
  • Rɛferansɛ wa lo Dikatshi dia losanganya la Lɔsɛnɔ ndo olimu aso

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Rɛferansɛ wa lo Dikatshi dia losanganya la Lɔsɛnɔ ndo olimu aso
  • Rɛferansɛ wa lo Dikatshi dia losanganya la lɔsɛnɔ ndo olimu aso—2025
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • NGƆNDƆ K’ESAMBELE 7-13
  • NGƆNDƆ K’ESAMBELE 14-20
  • NGƆNDƆ K’ESAMBELE 21-27
  • NGƆNDƆ K’ESAMBELE 28–NGƆNDƆ K’ENANƐI 3
  • NGƆNDƆ K’ENANƐI 4-10
  • NGƆNDƆ K’ENANƐI 11-17
  • NGƆNDƆ K’ENANƐI 18-24
  • NGƆNDƆ K’ENANƐI 25-31
Rɛferansɛ wa lo Dikatshi dia losanganya la lɔsɛnɔ ndo olimu aso—2025
mwbr25 Ngɔndɔ k’esambele lk. 1-11

Rɛferansɛ wa lo Dikatshi dia losanganya la Lɔsɛnɔ ndo olimu aso

© 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania

NGƆNDƆ K’ESAMBELE 7-13

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI TOKEDI 21

Atɔndɔ wa lomba wakimanyiya dia monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ lo diwala

w03-F 15/10 4 od. 5

Ngande wakokayɛ mbɔsa tɛdikɔ t’amɛna?

Mbɔsa tɛdikɔ l’esasesase koka tokonya lo waale. Tokedi 21:5 tɔhɛmɔlaka ɔnɛ: “Asangwelo wa kanga etete konyaka mɛtɛ lo otondoyelo, koko wanɛ tshɛ wasala akambo la esasesase wayonga wola ndooko onyake.” Ɛnyɛlɔ, oyadi wanɛ wele l’ɛnɔnyi dikumi l’ɛmɔtshi walanga tshukana pombaka mbɔsa etena ka nsɛdingola akambo dimɛna la ntondo ka tshukana. Naka hawosadi ngasɔ, kete kɛnɛ kakate William Congreve, ofundji ɔmɔtshi wa l’alangɛlɛ wa lo ntambe ka dikumi l’enanɛi kayokotshama lo dikambo diawɔ. Nde akate ɔnɛ: “Wanɛ watshukana l’esasesase, sawosawo mbasalawɔ.”

g-F 7/08 7 od. 2

Woho wa ntondoya lo diwala

Onga l’okitshakitsha. Filipɛ 2:3 mbutaka ɔnɛ: “Tanyotshake ndooko dikambo la yimba y’ewanu kana la lokaki, koko nyosale akambo tshɛ la okitshakitsha, nyɔshi dia anto akina nyoleka.” Mbala efula ewanu tombaka lam’asa elonganyi l’ɔtɛ wele olonganyi ɔmɔtshi la otako tshɛ, mɛndjaka osekande onongo wa kɛnɛ katomba lo dihole dia nyanga kɛnɛ kele ɔlɔlɔ le wɔ vɔ tshɛ. Okitshakitsha koka kokimanyiya diaha nyanga dia paka wɛ mbongi la shadiya.

w06 10/1 13 od. 13

“Wadeye l’umaka nshi yaye y’olongo a pami, ayali ongenongeno aye”

13 Kayotota naka ekakatanu wele lo diwala ndja oma lo woho wasalanɛ wadi l’omi akambo? Etena kɛsɔ, vɔ pombaka mbidja welo efula ko vɔ kandola ekakatanu ɛsɔ. Ɛnyɛlɔ, mbeyaka monga ko wakatatɛ tondjanɛ ɛtɛkɛta wa kɔlɔ yema yema lo diwala diawɔ, koko kakianɛ ɔsɔ mbaya tshondo ya mbekelo kawɔ. (Tukedi 12:18) Oko wakatadiɛnyi lo sawo diakete, dui sɔ koka monga l’etombelo wa kɔlɔ efula. Yokedi mɔtshi ya lo Bible mbutaka ɔnɛ: “Mbidjase lu kete ya shenga, ambuleka mbidjase la umuntu kanga lundju la ukiyanu ololo.” (Tukedi 21:19) Naka wɛ ekɔ womoto lele lo diwala dia ngasɔ, kete yambola wate: ‘Onde eongelo kami mbasala diaha omɛmi mbetsha wenya efula kâmɛ la mi?’ Bible mbutɛka waomi ɔnɛ: “Waumi, nyulangi wadienyu, tanyâhetshaki.” (Kolosai 3:19) Naka wɛ ekɔ omi, kete yambola wate: ‘Onde woho wahamalange wadiɛmi mbôtshutshuya dia nde toyanga ekeketshelo le onto okina?’ Lo mɛtɛ, ndoko onto lele la lotshungɔ la ndjakimɔ l’awui wa mindo wa dieyanelo. Koko lam’ele dui dia kɔlɔ sɔ koka salema, ekɔ ohomba vɔ kɛtshanya dia ekakatanu awɔ l’otema ɔtɔi.

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

w05 2/1 10 od. 9

Waɛnɛlɔ wa Diolelo dia Nzambi wambokoma akambo wa mɛtɛ

9 Yeso aya kakianɛ Nkumekanga ka wolo koko aha onto k’onto lahemi lo falasa. Vɔ mbɛnya oko onto lahemi lâdiko dia falo kele didjidji dia ta lo Bible. (Tukedi 21:31) Enyelo 6:2 mbutaka ɔnɛ: “Lakendi menyi ku falasa la wema kene, la one lakakiahemi aki la uta. Wakawusha dembo dia kusu, ku ndi akatshu atalembia ndu dia tolembia.” Ndo nto, lo kɛnɛ kendana la Yeso, omembi w’esambo Davidi akafunde ate: “[Jehowa] ayusimbula danga dia wulu aye lu Siona ati: Uleli l’atei [w’]atunyi aye!”​—Osambu 110:2.

NGƆNDƆ K’ESAMBELE 14-20

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI TOKEDI 22

Atɔndɔ wa lomba wakimanyiya dia mbodia ana

w20.10 27 od. 7

Onde anayɛ wayokambɛ Nzambi lam’ayowola?

7 Naka nyekɔ wadi l’omi ndo nyu nangaka mbota ana, kete nyoyambole ɔnɛ: ‘Onde tekɔ anto wele l’okitshakitsha ndo wele la lonyuma la dimɛna wakoka Jehowa nsɔna dia nkokɛ ana wayotɔ?’ (Os. 127:3, 4) Naka wɛ ekɔ ombutshi, kete yambola ɔnɛ: ‘Onde dimi mbetshaka anami dia ekɔ ohomba nkamba olimu wa wolo?’ (Ond. 3:12, 13) ‘Onde dimi salaka la wolo dia nkokɛ anami oma lo waale wa lo demba ndo wendana la lɔkɛwɔ wakoka mbakomɛ l’andja wa Satana ɔnɛ?’ (Tok. 22:3) Wɛ hokoka nkokɛ anayɛ oma l’ekakatanu tshɛ wakoka mbakomɛ. Dui sɔ hakoke salema. Koko, wɛ kokaka tawalɔngɔsɔlaka yema yema ndo la ngandji tshɛ lo kɛnɛ kendana l’awui wa lo lɔsɛnɔ lo mbaetsha woho wa ndjaɛkɛ lo Ɔtɛkɛta wa Nzambi. (Adia Tokedi 2:1-6.) Ɛnyɛlɔ, naka owotɔ ayɛ ambotshika ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ, kete nkimanyiya anayɛ dia mbeka oma l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi lande na kele ekɔ ohomba ntshikala la kɔlamelo le Jehowa. (Os. 31:23) Kana naka onto ɔmɔtshi lokanyu ngandji ambovɔ, ɛnya anayɛ woho wakokawɔ nkamba l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi dia ndɔshana l’ɔkɛyi ndo monga la wɔladi.​—2 Kɔr. 1:3, 4; 2 Tim. 3:16.

w19.12 26 od. 17-19

Ambutshi, nyetshake ananyu dia mboka Jehowa ngandji

17 Nyotate mbetsha ananyu oma ko totshitshɛ tawɔ. Naka ambutshi ntatɛ mbetsha anawɔ kɔlɔmɔ, kete wayokondja etombelo w’amɛna. (Tok. 22:6) Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ ka Timɔte lakayonda nkɛndɔ nde la ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ. Eyunikɛ, nyango Timɔte la Lɔyisɛ tshɛnde wakawetsha “oma ko kiɛndakɛnda.”​—2 Tim. 1:5; 3:15.

18 Wadi l’omi akina wa lo Côte d’Ivoire, Jean-Claude nde la Peace wakonge l’akoka wa nkimanyiya anawɔ asamalo dia mboka Jehowa ngandji ndo mbokambɛ. Kakɔna kakaakimanyiya dia monga l’etombelo w’ɛlɔlɔ? Vɔ wakayele ɛnyɛlɔ ka Eyunikɛ la Lɔyisɛ. Vɔ mbutaka ɔnɛ: “Takakɔkɔmiya Ɔtɛkɛta wa Nzambi l’etema w’anaso oma ko tɔkɛndakɛnda tawɔ, takatatɛ nsala dui sɔ yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa vɔ mbotɔ.”​—Eoh. 6:6, 7.

19 ‘Nkɔkɔmiya’ anayɛ Ɔtɛkɛta wa Jehowa kɛdikɛdi na? ‘Nkɔkɔmiya’ kɛdikɛdi “mbetshaka, mbatɛka ndo mbaoholaka mbala la mbala.” Dia nsala dui sɔ, ambutshi pombaka mbetshaka wenya mbala la mbala kaamɛ l’anawɔ w’akɛnda. Lo tena dimɔtshi ambutshi koka nkɔmɔ dia kalolɛka alako washawɔ ana. Koko, ambutshi koka mbɔsa dui sɔ oko yoho ya nkimanyiya anawɔ dia nshihodia Ɔtɛkɛta wa Nzambi ndo nkamba la wɔ.

w06-F 1/4 9 od. 4

Ambutshi​—Nyosha ananyu ɛnyɛlɔ k’ɔlɔlɔ

Kɛnɛ kele mɛtɛ ele, ana wekɔ paka ana ndo ekɔ ana amɔtshi wele ɛtɛ wolo. (Etatelo 8:21) Kakɔna kakoka ambutshi nsala? Bible mbutaka ɔnɛ: “Awui w’enginya kelekama lo otema w’ɔna dikɛnda, koko ɔhɛhɛla w’ohokwelo ayowanya etale oma le nde.” (Tokedi 22:15) Anto amɔtshi mbutaka dia yoho ya nsala akambo shɔ yekɔ wolo ndo yambetaka loowe. Aha la taamu, Bible tonaka awui wa ngala ndo ɔhɛnyɔhɛnyɔ lo toho tshɛ. Kaanga mbele “ɔhɛhɛla” mendanaka la dilanya dia lo demba, vɔ nembetshiyaka lowandji lele l’ambutshi lakamba lawɔ lo hoyo yahombama, koko la ngandji ndo la shɛnɔdi di’ɔlɔlɔ wa pondjo w’ɔnawɔ.​—Hɛbɛru 12:7-11.

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

w21.08 23 od. 11

Ngɛnangɛna ɛkɛndɛ wele layɛ

11 Woho akɔna waamɛ mbele, sho koka mfudia ɔngɛnɔngɛnɔ aso lo ndjasha tshɛ lo kɛnɛ tshɛ kambowotosha l’olimu wa Jehowa. “[Y]asha tshɛ” l’olimu w’esambishelo ndo l’elimu wa l’etshumanelo. (Ets. 18:5; Hɛb. 10:24, 25) Lɔngɔsɔla nsanganya dimɛna dia tosha kɔmatɛrɛ yakeketsha l’awui wayekama. Ɔsa ɔkɛndɛ tshɛ w’ombeki wakoshawɔ lo losanganya la l’atei wa lomingu la nɛmɔ. Naka wambokɔlɔmba dia nkimanyiya l’ɔkɛndɛ ɔmɔtshi wa l’etshumanelo, nkoma la wonya ndo onga onto lakokawɔ mbɛkɛ otema. Tɔsake ɔkɛndɛ akɔna tshɛ wambowokosha oko ɔkɛndɛ wahayasungana mbetsha wenya lɔkɔ. Sala la wolo dia ndowanya akoka ayɛ. (Tok. 22:29) Naka wɛ ndjasha efula l’elimu ndo lo ɛkɛndɛ ayɛ wa lo nyuma, kete wɛ ayohama esadi ndo wɛ ayoleka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ. (Ngal. 6:4) Ndo wɛ hatonga l’okakatanu dia ngɛnangɛna kaamɛ l’anto akina etena kakondjawɔ diɛsɛ dimɔtshi di’olimu diakayakombolaka nkondja.​—Rɔmɔ 12:15; Ngal. 5:26.

NGƆNDƆ K’ESAMBELE 21-27

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI TOKEDI 23

Atɔndɔ wa lomba lo dikambo dia ɔnwɛlɔ wa wanu

w04 12/1 28 od. 5-6

Tonge la wɛdimo lo dikambo di’ɔnwɛlɔ a wanu

5 Ko onde ekɔ wâle naka onto ɔmɔtshi nɔka wanu koko ekɔ lo ndjalama di’aha nnɔ polo lo yɛdikɔ yakoka anto akina mɛna ɔnɛ nde ambodjɔ? Lo mɛtɛ, anto amɔtshi hawoleke mɛnama dia wambodjɔ, kânga l’ɔkɔngɔ wa vɔ nnɔ wanu efula. Koko fɔnya dia tshelo shɔ bu la wâle ekɔ ndjakesa. (Jeremiya 17:9) Yema yema, onto mbeyaka koma omunga a wanu ndo “fumbi [k]a wanu.” (Tito 2:3) Lo kɛnɛ kendana la tshelo y’onto koma omunga a wanu, ofundji ɔmɔtshi wa womoto welɛwɔ Caroline Knapp mbutaka ate: “Aha mbala ɔtɔi mbakoma onto omunga a wanu, koko ɔkɔkɛ ɔkɔkɛ, yema yema ndo lo yoho yahamanema fundo mbayokomaka onto omunga a wanu.” Lo mɛtɛ, ɔnwɛlɔ a wanu wa tshambandeko ekɔ djonga yakonya onto lo nyɔi!

6 Tende nto ɔhɛmwɛlɔ waki Yeso, wata ɔnɛ: “Keli nyuyalamaki, ne dia etema anyu watukuyala wutshu la deshi la edjwelu ka wanu la edinganu wa lumu lone. Lushi loso, latukuya lenyu shashimuya, uku shuni ya djunga, ne dia osoku mbayuya lushi lako le antu tshe wudjashi ladiku dia kete.” (Luka 21:34, 35) Ɔnwɛlɔ a wanu hahombe koma polo lo yɛdikɔ ya mbidjɔ la ntondo ka tɔ ndjokonya onto ambɔtɔkɔkala kana ambɔlɛmba lo demba kana lo nyuma. Ko kakɔna kayokomɛ onto ɔsɔ naka lushi laki Jehowa lamboya ko lamboyotana lo eongelo kɛsɔ?

it-1-F 1222

Wodjwelo wa wanu

Bible sekɛka wodjwelo wa wanu. Bible sekɛka lo yoho yokɛma hwe ɔnwɛlɔ wa wanu wa wolo wakonya lo wodjɔki. Ofundji wa lomba wa dibuku dia Tokedi nembetshiyaka dui sɔ hwe lo yoho ya mɛtɛ yɔtɔnɛ l’awui wa siansɛ etombelo wonga la wodjwelo wa wanu. Nde akasha ɔhɛmwɛlɔ ɔnɛ: “Akɔna atohomɔka mpokoso? Akɔna atoyakiyanyaka? Akɔna atongaka la ewanu? Akɔna atongaka la ekiyanu? Akɔna atohomɔka mpota ohomɔhomɔ? Akɔna atelɔka washo beela? Wanɛ watotshikalaka edja lo nnɔ wanu; wanɛ watoyangaka wanu wa lɔsɔhanya. Tendake wanu woho wewɔ beela woho watowokundɔkundɔka lo dikɔhɔ [woho watɛnamaka wanu dimɛna, watowoshaka nsaki ka nnɔ], watowoholɔka dimɛna lo wodi [woho watowɔkɛlɔka aha l’okakatanu lo wodi]. L’ekomelo vɔ numataka oko oloyi,vɔ tondjaka lɔlɛngɔ lele oko la tshuha [vɔ koka tatsha onto hemɔ (ɛnyɛlɔ, hemɔ ka l’ovɔ) ndo lo yimba (nkonya onto diaha nkanyiya dimɛna) ndo wodjwelo wa wanu koka nkonya onto lo nyɔi]. Washo ayɛ wayɛna akambo waheyama ɔtɛ l’ekolo [wanu mongaka la shɛngiya ya kɔlɔ lo tangangɔ tasala dia wɔɔngɔ nkamba dimɛna, etena kanandema tangangɔ tɔsɔ, onto salaka akambo wahandakoke nsala naka nde hanwɛ wanu; etena kafukutana wɔɔngɔ ande, nde kɔndɔlaka ɛkɔndɔ w’anyanya l’eshikikelo tshɛ ndo nde hayakimɛ kaanga yema] ndo otema ayɛ wayɔtɛkɛta awui wa kɔlɔ [onto mbisholaka nsaki ndo tokanyi tande, dui diahandakoke nsala naka nde hanwɛ wanu].”​—Tok 23:29-33; Hɔs 4:11; Mat 15:18, 19.

Oma laasɔ, ofundji wa Tokedi tetemalaka nembetshiya woho wayaoka ombidjɔki wa wanu lo mbuta ɔnɛ: “Wɛ ayonga oko onto letami l’atei wa ndjale [nde ndjaɛnaka oko onto lambodinda l’ashi ko l’ekomelo nde hayeya ndooko ɛngɔ], oko onto letami la shɔdi ya ekundji [oko wele onto lakɛnya l’ekundji ka masuwa mbidjaka lɔsɛnɔ lande lo waale, mbele ndo ombidjɔki wa wanu mbidjaka lɔsɛnɔ lande lo waale wa nsala aksida, kɔmama kana mpomana la waale ekina]. ‘Vɔ wakankɔmɔla, koko dimi kotata hemɔ. Vɔ wakankule lodui, koko dimi kombeya [mbata ombidjɔki oko onto layatɛkɛtɛ ndaamɛ; nde heye kɛnɛ kaketshi ndo dilanya diakawawosha l’ɔtɛ wa lɔkɛwɔ lande]. Etena kakɔna kayomemɔ? Lekɔ la mposa ka nnɔ nto [etena kɛnɛ nde pombaka ndala dia wanu mondɔ, koko nde ekɔ omunga a wanu ndo okanyiya dia nyomɔnɔ].’” Ombidjɔki wa wanu ayonga kanga wola aha tsho l’ɔtɛ wa shishande falanga efula dia nsomba wanu, koko ndo l’ɔtɛ wahayowɛkɛ anto akina otema ndo wende hayokamba olimu.​—Tok 23:20, 21, 34, 35.

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

w04 11/1 31 od. 3

Wembola w’oma le ambadi

Ɛnyɛlɔ, dikundju dia woke mbeyaka monga djembetelo mɔtshi ya lɔtɔmɔ, koko aha tena tshɛ mbatodiongaka ngasɔ. Dikundju di’onto mbeyaka monga woke l’ɔtɛ wa hemɔ kɛmɔtshi. Akambo wendana l’ohowelo mbeyaka monga nto lo kiɔkɔ y’onunelo wa dikundju. Sho pombaka mbeya nto dia onunelo wa dikundju ekɔ eongelo ka demba, koko lɔtɔmɔ ekɔ eongelo ka lo yimba. Onunelo wa dikundju nembetshiyaka eongelo k’onto lele la wata efula lo demba koko lɔtɔmɔ ekɔ onto lele la lokaki kana onto layasha lo yoho ya tshambandeko l’olelo. Ɔnkɔnɛ, lɔtɔmɔ heyama oma lo woke w’onto koko lo dionga diele l’onto la ntondo ka diangɔ dia ndɛ. Onto mbeyaka monga la demba dia tshitshɛ koko ekɔ kanga lɔtɔmɔ. Ndo nto, kɛnɛ kɔsama oko woke kana diema dia dimɛna tshikitana efula lo ndjela dihole la dihole.

NGƆNDƆ K’ESAMBELE 28–NGƆNDƆ K’ENANƐI 3

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI TOKEDI 24

Kɛnɛ kakokayɛ nsala dia ndjalɔngɔsɔla dikambo di’ekakatanu wa welo

it-2-F 563 od. 4

Ɛhɛnyɔhɛnyɔ

Akristo vɔ la wɔ mbeyaka difuto diakongɛ wanɛ wakikɛ. Yeso akate lo kɛnɛ kendana la difuto sɔ ɔnɛ: “Ɔngɛnɔngɛnɔ le wanɛ wahɛnyahɛnyama l’ɔtɛ wasalawɔ kɛnɛ kele ɔlɔlɔ, nɛ dia Diolelo dia l’olongo diekɔ diawɔ.” (Mat 5:10) Akristo keketshamaka nɛ dia vɔ mbeyaka elongamelo ka eolwelo ndo Onto lele lo Kiɔkɔ ya elongamelo kakɔ. Elongamelo kɛsɔ mbakimanyiyaka dia ntshikala la kɔlamelo la ntondo ka wanɛ waalɔsha ndo wawaanɛ dia mbadiaka. Diɛsɛ la mbetawɔ kawɔ lo kɛnɛ kakasale nyɔi ka Yeso, vɔ hawoke nyɔi wɔma. (Hɛb 2:14, 15) Ekanelo ka yimba k’Okristo kekɔ ohomba naka nde nakangaka ntshikala la kɔlamelo la ntondo k’ɔhɛnyɔhɛnyɔ. “Nyongake la yimba nyɛ yaki ndo le Kristo Yeso, ɔnɛ . . . [l]akonge la okitanyiya polo ndo lo nyɔi, ɛɛ, nyɔi ka l’otamba w’asui.” (Flp 2:5-8) “L’ɔtɛ w’ɔngɛnɔngɛnɔ wakakitshama la ntondo kande [Yeso] akakikɛ otamba w’asui, akɔnyɔla nsɔnyi.”​—Hɛb 12:2; enda ndo 2Kɔ 12:10; 2Tɛs 1:4; 1Pe 2:21-23.

w09 12/15 18 od. 12-13

Tolame ɔngɛnɔngɛnɔ aso lo tena di’ekakatanu

12 Tukedi 24:10 mbutaka ɔnɛ: “Naka we ayokomo lu lushi la pa, wulu aye weli tshitshe.” Yokedi kina mbutaka ɔnɛ: “Ulingulingu mbatulanyaka utema.” (Tuk. 15:13) Akristo amɔtshi wakakɔmɔ otema polo lo ntshika wadielo awɔ wa Bible w’onto ndamɛ ndo dia kanaka yimba l’Ɔtɛkɛta waki Nzambi. Vɔ wakayokoma lo salaka alɔmbɛlɔ wa lahahɛ ndo lo ndjanganya la wanyawɔ atɛmɔdi. Mbokɛmaka hwe dia ekɔ kɔlɔ ntshikala la ɔkɔmwɛlɔ l’etena k’otale.​—Tuk. 18:1, 14.

13 Lo wedi okina, mɛna akambo la sso di’ɔlɔlɔ ayotokimanyiya dia ndjasha l’akambo wa lo lɔsɛnɔ laso wakoka tosha ɔngɛnɔngɛnɔ la ɔlɔ. Davidi akafunde ate: “Dimi latongenangenaka dia ntsha lulangu laye, we [Nzambi k]ami.” (Osam. 40:8) Etena keso l’ekakatanu, hatohombe pondjo ntshika ekongelo kaso ka dimɛna kendana l’awui w’ɔtɛmwɛlɔ. Lo mɛtɛ, yoho ya dimɛna yakokaso ndɔshana la lonyangu ele ndjasha l’akambo watosha ɔngɛnɔngɛnɔ. Jehowa totɛka dia sho kokaka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo l’ɔlɔ lo mbadiaka Ɔtɛkɛta ande ndo lo mbɔsɛdingolaka mbala la mbala. (Osam. 1:1, 2; Jak. 1:25) Sho mbokaka “aui w’amena” wakoka tokeketsha ndo ngɛnyangɛnya etema aso oma lo Afundelo w’ekila ndo oma lo nsanganya y’Akristo.​—Tuk. 12:25; 16:24.

w20.12 15

Ambola w’oma le ambadi

Tokedi 24:16 mbutaka ɔnɛ: “Onto ɔlɔlɔ mbeyaka nkɔ mbala 7, ko nde ayetɔ nto.” Onde divɛsa nɛ mendanaka la onto lakɔ mbala la mbala lo pɛkato, koko Nzambi mbodimanyiyaka?

Lo mɛtɛ, aha ngasɔ mbalanga nembetshiya divɛsa nɛ. Divɛsa nɛ mendanaka l’onto lahomana l’ekakatanu efula, koko nde mbikikɛka ekakatanu akɔ.

Ɔnkɔnɛ, awui asɔ tshɛ mɛnyaka dia Tokedi 24:16, hendana la osalelo wa pɛkato. Koko, diɔ mendanaka l’akambo kana ekakatanu wahomana l’onto, kaanga mbala la mbala. Lo dikongɛ di’akambo dia kɔlɔ nɛ, onto ɔlɔlɔ kokaka monga l’ekakatanu wendana la yoonge kana ekakatanu ekina. Nde koka kaanga pɛnyahɛnyama wolo oma le mandji ya l’andja ɔnɛ. Koko, nde koka ndjaɛkɛ le Nzambi ɔnɛ nde ayowosukɛ ndo ayowokimanyiya dia mbikikɛ ndo ntondoya ekakatanu. Yambola ɔnɛ: ‘Onde dimi latɛnaka mbala efula dia akambo mbetaka dimɛna le ekambi waki Nzambi?’ Lande na? Tekɔ l’eshikikelo ɔnɛ: “Jehowa sukɛka wanɛ tshɛ wakɔ ndo nde sembolaka wanɛ tshɛ wokotami.”​—Os. 41:1-3; 145:14-19.

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

w09 10/15 12

Ambola w’oma le ambadi

Lo nshi yakafundamaka Bible, naka onto ambolanga ‘mpika luudu lande’ kana kenga nkumbo, nde akahombaka ndjambola ɔnɛ: ‘Onde laya suke dia kotsha ehomba wa wadɛmi ndo mbosukɛ nde l’ana wakokaso ndjota?’ La ntondo ka kenga nkumbo, nde aki l’olimu wa kamba, mbuta ate olimu wa dikambɔ. Diakɔ diele ekadimwelo kɛmɔtshi ka Bible (Today’s English Version) kadimolaka divɛsa nɛ ɔnɛ: “Tokake luudu layɛ ndo tokengake nkumbo kayɛ naka ekambɔ kayɛ katɛlɛ, ko wɛ ayoyashikikɛ dia wɛ ayokoka kondja kɛnɛ ka ndjasɛnya.” Onde sho kokaka kamba la tɔndɔ diakɔ diâmɛ nɛ ndo nshi nyɛ?

Eelo. Pami kakombola tshuka pombaka ndjalɔngɔsɔla dimɛna lo kɛnɛ kendana l’ɔkɛndɛ ɔsɔ. Naka nde ekɔ la wolo wa demba, kete nde ayonga l’olimu wa kamba. Lo mɛtɛ, olimu wa l’etete wakamba pami hahombe mendana tsho l’okotshelo w’ehomba wa l’emunyi. Ɔtɛkɛta waki Nzambi mɛnyaka dia pami kahakotsha ehomba wa l’emunyi, wa longandji ndo wa lo nyuma wa nkumbo kande, amboleka opanganu kɔlɔ. (1 Tim. 5:8) Ɔnkɔnɛ, etena kayalɔngɔsɔlande dia ndjotshuka ndo ndjokenga nkumbo, ɔlɔngɔ a pami pombaka ndjaoka ambola wele oko: ‘Onde lamboyalɔngɔsɔla dimɛna dia ndjokotshaka ehomba wa l’emunyi wa nkumbo kami? Onde lekɔ suke dia ndjɔlɔmbɔlaka nkumbo kami l’awui wa lo nyuma? Onde layokotshaka ɔkɛndɛ wa nɔmbɔlaka wekelo wa Bible wa mbala la mbala kâmɛ la wadɛmi ndo l’anami? Ɔtɛkɛta waki Nzambi mbikaka epole ɔsɛkɛ l’ɛkɛndɛ w’ohomba ɛsɔ.​—Euh. 6:6-8; Ef. 6:4.

Ɔnkɔnɛ, ɔlɔngɔ a pami wayanga wadi pombaka kana yimba dimɛna lo kɛnɛ kendana la tɔndɔ dia lo Tukedi 24:27. Woho akɔ wâmɛ mbele, osekaseka walanga tshukama pombaka ndjambola dia kana nde amboyalɔngɔsɔla dia ndjɛmba ɛkɛndɛ wa wadi ndo wa mama ka nkumbo. Elonganyi weke katshukana kokaka ndjambola ambola wa woho akɔ wâmɛ etena kakanawɔ yimba dikambo dia ɔkɛndɛ wa mbodia ana. (Luka 14:28) Nsɛna lo yoho yɔtɔnɛ l’ɛlɔmbwɛlɔ kakasambiyama kɛsɔ kokaka kimanyiya ekambi waki Nzambi dia mbewɔ ekakatanu efula ndo monga la lɔsɛnɔ la nkumbo l’ɔngɛnɔngɛnɔ.

NGƆNDƆ K’ENANƐI 4-10

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI TOKEDI 25

Atɔndɔ wa lomba watokimanyiya dia monga l’ɛtɛkɛta w’amɛna

w15 12/15 18 od. 6-7

Kamba la wolo wele la lolemi layɛ lo yoho ya dimɛna

6 Lande na kele ekɔ ohomba nsɔna etena k’ɔlɔlɔ ka ntɛkɛta? Tukedi 25:11 mbutaka ɔnɛ: ‘Oko elowa wa pɔmɛ ya paonyi lo efundelo wa mfɛsa, ngasɔ mbele tshɛkɛta yɔtɛkɛtami lo etena kahombama.’ Pɔmɛ ya paonyi yekɔ amɛna efula, koko yɔ ndekaka monga amɛna etena keyɔ laadiko dia dɔnga dia mfɛsa. Woho akɔ waamɛ mbele, sho kokaka monga la dui dia dimɛna dia mbitɛ onto ɔmɔtshi. Koko naka sho nsɔna etena k’ɔlɔlɔ ka ntɛkɛta, kete sho kokaka nkimanyiya onto ɔsɔ lo yɛdikɔ yoleki. Ngande wakokaso nsala dikambo sɔ?

7 Naka sho ntɛkɛta l’etena ka kɔlɔ, kete ondo anto hawotokoka nshihodia kana mbetawɔ kɛnɛ kataso. (Adia Tukedi 15:23.) Ɛnyɛlɔ, lo Ngɔndɔ ka sato 2011, didimu dia nkɛtɛ ndo tsunami kakalanya esomba efula wa lo ɛstɛ ka Japon. Anto ndekana 15 000 wakavu. Kaanga mbele Ɛmɛnyi wa Jehowa efula wakashisha nkumbo ndo angɛnyi awɔ, vɔ wakalange nkamba la Bible dia nkimanyiya anto akina wakadihomɔ oko vɔ. Koko vɔ wakeyaka dia efula ka l’atei w’anto asɔ waki ase Buda ndo vɔ kombeyaka awui efula wendana la Bible. Koko lo dihole dia vɔ mbatɛ l’etena kɛsɔ awui wendana la eolwelo, anangɛso l’akadiyɛso wakaakeketsha ndo wakaalembetshiya bonde kele awui wa kɔlɔ efula komɛka anto w’ɛlɔlɔ.

w15 12/15 20 od. 15-16

Kamba la wolo wele la lolemi layɛ lo yoho ya dimɛna

15 Woho watɛkɛtaso la anto akina koka monga ohomba lo ndjela kɛnɛ kataso. Anto wakangɛnangɛnaka mpokamɛ Yeso nɛ dia nde akatɛkɛtaka “ɛtɛkɛta w’amɛna,” kana lo yoho ya la lɔsɛngɔ. (Luka 4:22) Etena katɛkɛtaso la ngandji, anto ngɛnangɛnaka dia tohokamɛ ndo mbetawɔka kɛnɛ kataso. (Tukedi 25:15) Tayonga l’akoka wa ntɛkɛta la anto akina la ngandji naka sho mbalɛmiyaka ndo mbidjaka yimba lo nsaki yawɔ. Kɛsɔ mbakasale Yeso. Ɛnyɛlɔ, etena kakandɛnyi olui w’anto wakadjaka wolo dia mbohokamɛ, nde aki l’ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula dia mbetsha wenya kaamɛ la wɔ ndo mbaetsha. (Makɔ 6:34) Oyadi kaanga etena kakɔtɛngaka anto, Yeso kombakaloyaka lɔtɛngɔ lo lɔtɛngɔ.​—1 Petero 2:23.

16 Kaanga mbokaso ase nkumbo kaso ndo angɛnyi aso ngandji, sho mbeyaka ndjowatɛ awui wa kɔlɔ nɛ dia sho mbaeyaka dimɛna efula. Sho mbeyaka mfɔnya dia bu ohomba monga la shɛnɔdi lo woho wahombaso ntɛkɛta la wɔ. Koko Yeso kokamba pondjo l’ɛtɛkɛta wa kɔlɔ etena kakandatɛkɛtaka l’ambeki ande. Etena kakawanaka amɔtshi l’atei awɔ dia mbeya akɔna akaleke woke l’atei awɔ, nde akawangola la ngandji ndo akakambe la ɛnyɛlɔ k’ɔna dikɛnda dia mbakimanyiya dia vɔ ntshikitanya ekanelo kawɔ. (Makɔ 9:33-37) Dikumanyi koka mbokoya ɛnyɛlɔ ka Yeso lo ndakaka anto akina la lotutsha tshɛ.​—Ngalatiya 6:1.

w95 4/1 28 od. 8

Woho akɔna wakokaso tshutshuyana l’elimu w’ɔlɔlɔ na?

8 Lam’ayotokambɛka Nzambi, sho tshɛ tayokokaka tshutshuyana oma lo diɛnyɛlɔ. Mɛtɛ, Yeso akatshutshuyaka ampokambi ande. Nde akalangaka olimu w’Akristo ndo akɔsaka olimu akɔ la nɛmɔ efula. Nde akate ɔnɛ olimu akɔ mbaki oko mma le nde. (Joani 4:34; Romo 11:13) Ohetoheto wa ngasɔ kokaka sambemɛ le anto akina. Onde, ndo wɛ kokaka mɛnya ɔngɛnɔngɛnɔ ayɛ wa l’olimu lo sɛkɛ? Lam’ayotewɔka dia funa diewo diele laso, tokahane l’anto akina wa l’etshumanelo ewo k’ɔlɔlɔ kele laso. Etena kelɛyɛ anto akina dia vɔ ndjokamba kâmɛ layɛ, enda kana wɛ kokaka mbakimanyiya dia vɔ kondja ɔngɛnɔngɛnɔ wa shikaa lo nsanyɛ anto akina awui w’endana la Jehowa, Otungi aso a Woke.​—Tokedi 25:25.

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

it-1-F 670

Memakana

Onto lele la memakana mongaka la tɔ nɛ dia nde ekɔ la mbetawɔ ndo kondjaka wolo. Nde hashisha ekanelo kande ka yimba ka dimɛna esadi. Naka onto bu la memaka kete ekɔ l’ɔtɛ wayaokande dia nde bu l’ekokelo, nde hatondoya, nɛ dia nde bu la mbetawɔ ndo l’elongamelo. Dibuku dia Tokedi nembetshiyaka woho w’onto ɔsɔ lo mbuta ɔnɛ: “Oko osomba wambohandjɔ, waha la lokombo, ngasɔ mbele onto lahayakimɛ.” (Tok 25:28) Nde mongaka suke dia mbetawɔ tokanyi tshɛ ta kɔlɔ takoka mbotshutshuya dia nsala awui wa kɔlɔ.

NGƆNDƆ K’ENANƐI 11-17

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI TOKEDI 26

Ewɔ “kanga enginya”

it-2-F 602 od. 1

Mvula

Deko. Deko pende diaki lo nkɛtɛ ya Daka, mbuta ate eleko kamɔnga akatshi la eleko k’ɔlɔ akatshi, kokaka mbɛdikama la eleko k’ɔwɔ ndo la eleko k’amvula. (Ɛdika la Os 32:4; Lem 2:11) Amvula hawoleke ndɔ oma l’atei atei wa Ngɔndɔ ka nɛi polo l’atei atei wa Ngɔndɔ ka dikumi. Etena kahaleke amvula ndɔ kɛsɔ, mbasalema dinela. Tokedi 26:1 mɛnyaka dia komongaka dimɛna amvula ndɔ l’etena kɛsɔ. (Ɛdika la 1Sa 12:17-19.) Lo nshi ya tshitshi, amvula hawoleke ndɔ. Lo nshi mɔtshi ya l’etena kɛsɔ, wange hawonge l’olongo. L’etena ka tshitshi kɛsɔ, naka onto ndɔha mvula, kete nde ayodidima efula. (Ɛzr 10:9, 13) Diakɔ diele, dihole di’eshamelo dia dimɛna diaki ohomba efula.​—Isa 4:6; 25:4; 32:2; Jɔb 24:8.

w87-F 1/10 19 od. 12

Ohokwelo mongaka l’etombelo w’ɛlɔlɔ

12 Le anto amɔtshi, nɔmbamaka dia mbaɔsɛ tɛdikɔ ta wolo oko wata Tokedi 26:3 ɔnɛ: “Lofimbɔ lekɔ dikambo dia mfalasa, ɔkɔdi dikambo dia mponda, ndo ɔhɛhɛla wekɔ dikambo dia ɔkɔngɔ wa akanga wa dinginya.” Lo tena dimɔtshi, Jehowa aketawɔka dia ase Isariyɛlɛ diɛnɛ l’ɔtɛ w’etsha awɔ wa kɔlɔ. Bible mbutaka ɔnɛ: “Vɔ wakatɔmbɔkwɛ ɔtɛkɛta wa Nzambi; vɔ kɔnɛmiya dako dia Ɔnɛ-Laheme-Tshɛ. Ɔnkɔnɛ, nde akasha etema awɔ nsɔnyi lo tshimbo ya paa; vɔ wakatakana, ko ndooko onto lakakoke mbakimanyiya. Vɔ wakalelɛ Jehowa dia nyanga ekimanyielo lo asui awɔ; Nde akaashimbɛ oma lo shɔkɔ yawɔ.” (Osambo 107:11-13) Akanga wa dinginya amɔtshi tshininalaka lo kɔlɔ polo ndo lo ndjokoma ko hawoyodja yimba l’oseka yoho tshɛ y’ohokwelo. Bible mbutaka ɔnɛ: “Onto lele ɔtɛ wolo l’ɔkɔngɔ wa nongola lohango mbala efula ayɔwɛdiawɛdiama la shashimoya woho wahandakoke nkɔnɔ.”​—Tokedi 29:1.

it-1-F 357 od. 3

Etshumbe

Woho wakamba Tokedi la tshɛkɛta nyɛ. Sɔlɔmɔna nkumekanga ka lomba akate ate: ‘Oko onto layahomuya lo lokolo [dui diayowokonya dia ndjaala etshumbe], oko onto layasha efula lo awui wa ngala, ngasɔ mbele onto lasha kanga enginya ɛkɛndɛ.’ Lo mɛtɛ, onto lasha kanga enginya ɔkɛndɛ wa nsala dui dimɔtshi dialangande nsala, hakoke nongamɛ dia nde ayokondja etombelo w’amɛna. Mɛnamaka hwe dia onto ɔsɔ hotondoya lo kɛnɛ kalangande nsala ndo dui sɔ diayowonyangiya efula.​—Tok 26:6.

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

it-2-F 1006

Kanga enginya

Onto lakadimola kanga enginya “lo ndjela enginya kande,” mbuta ate lo nkamba l’ɛtɛkɛta wele oko wande, ndjakonyaka dia ndjaala l’ekanelo oko kande ndo salaka akambo oko nde. Diaha monga oko kanga enginya lo yoho shɔ, dibuku dia tokedi toshaka dako diayela nɛ: “Tokadimolake kanga enginya lo ndjela enginya kande.” Lo yoho kina, Tokedi 26:4, 5 mɛnyaka dia naka sho mbokadimola “lo ndjela enginya kande” mbuta ate nsɛdingola ɛtɛkɛta ande, mbɛɛnya woho wewɔ kɔlɔ ndo mbɛɛnya etombelo wa kɔlɔ w’oma lɔkɔ, kete kɛsɔ koka monga l’etombelo w’amɛna le nde.

NGƆNDƆ K’ENANƐI 18-24

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI TOKEDI 27

Wahɔ wakondjaso oma le angɛnyi wa mɛtɛ

w19.09 5 od. 12

Jehowa mbɔsaka ekambi ande wele l’okitshakitsha la nɛmɔ

12 Onto lele l’okitshakitsha mongaka la lowando etena kawoshawɔ dako. Ɛnyɛlɔ: Ohɔsa dia wɛ ekɔ lo losanganya l’Akristo, l’ɔkɔngɔ wa wɛ nsawola l’asekayɛ ambetawudi efula, onto ɔmɔtshi la l’atei awɔ ambokelɛ l’omamu ndo ambokotɛ dia wɛ ekɔ la djɛsɛ lo wanyu. Aha la taamu, wɛ ayoka sɔnyi. Ko onde wɛ hatonga la lowando l’ɔtɛ wokote onto ɔsɔ dui sɔ? Lo mɛtɛ, ondo wɛ otokombola di’onto ɔmɔtshi kotɛ yema esadi la ntondo! Woho akɔ waamɛ mbele, sho pombaka l’okitshakitsha tshɛ monga la lowando le osekaso ombetawudi wele la dihonga dia tosha dako etena keso ladiɔ ohomba. Tɔshi onto ɔsɔ oko ɔngɛnyi, koko aha oko otunyi aso.​​—Adia Tokedi 27:5, 6; Ngal. 4:16.

it-2-F 669 od. 7

Osukanyi

Lo mɛtɛ, dibuku dia Tokedi tokeketshaka dia monga la kɔlamelo ndo ndjaɛkɛ le wonyaso ndo totɛka dia keema kɔlɔ nyanga ekimanyielo le onto ɔsɔ etena keso lo dihombo. Divɛsa diakɔ mbutaka ɔnɛ: “Tɔsɛkake ɔngɛnyi ayɛ kana ɔngɛnyi wa shɔ, ndo tɔtɔke lo luudu l’ɔnanyɔ lo lushi leyɛ la mpokoso; osukanyi [sha·khenʹ] wele suke ndeka ɔnanyɔ lele etale.” (Tok 27:10) Ondo ofundji wa Tokedi tokeketshaka dia mbɔsa ɔngɛnyi aso la nɛmɔ di’efula ndo nyanga ekimanyielo kande lo dihole dia nyanga ekimanyielo k’ombutshi kana k’owotɔ aso wele etale, nɛ dia mbeyaka monga ko owotɔ aso ɔsɔ bu suke dia tokimanyiya woho wakoka ɔngɛnyi aso tokimanyiya.

w23.09 10 od. 7

Ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka le, naa yoho ya lɔsɛnɔ yalanganyu monga la lɔ?

7 Wetshelo ɔmɔtshi wakokaso nkondja oma lo yɛdikɔ ya kɔlɔ yakɔshi Jɛhɔashi ele sho pombaka nsɔna angɛnyi wayonga la shɛngiya ya dimɛna le so, mbuta ate angɛnyi woka Jehowa ngandji ndo walanga mbɔɔngɛnyangɛnya. Tatokomɛke lo mbɔtɔ ɔngɛnyi l’anto wele laso lɔlɔnga ɔtɔi. Tohɔ dia Jɛhɔashi aki dikɛnda efula lo mbɛdika l’ɔngɛnyi ande Jɛhɔyada. Lo kɛnɛ kendana la ɔsɔnwɛlɔ ayɛ w’angɛnyi, yambola ɔnɛ: ‘Onde vɔ kimanyiyakami dia nkeketsha mbetawɔ kami le Jehowa? Onde vɔ keketshakami dia nsɛna lo yoho yɔtɔnɛ l’ɛlɛmbɛ wa Nzambi? Onde vɔ mbutɛka anto awui wendana la Jehowa ndo l’akambo ande wa mɛtɛ wa nɛmɔ? Onde vɔ nɛmiyaka ɛlɛmbɛ wa Nzambi? Onde vɔ mbutɛkami awui walangami mboka, ko kana vɔ mingolakami la dihonga tshɛ naka lambotakɔ mboka?’ (Tok. 27:​5, 6, 17) Lo mbuta mɛtɛ, naka angɛnyi ayɛ hawoke Jehowa ngandji, kete wɛ bu l’ohomba awɔ. Koko naka wɛ ekɔ l’angɛnyi woka Jehowa ngandji, kete kukutɛ angɛnyi asɔ nɛ dia vɔ wayonga la shɛngiya y’ɔlɔlɔ le yɛ!​—Tok. 13:20.

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

w06 11/1 11 od. 11

Akambo w’ohomba w’oma lo dibuku dia Tukedi

27:21. Lotombo koka kɛnɛmɔla kɛnɛ keso. Okitshakitsha mɛnamaka naka lotombo totshutshuyaka dia mboka Jehowa losaka ndo tokeketshaka dia tetemala mbôkambɛ. Kokaka mɛnama dia sho bu la okitshakitsha naka lotombo toshaka yimba ya ndjadiya.

NGƆNDƆ K’ENANƐI 25-31

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI TOKEDI 28

Otshikitanu wele lam’asa kanga kɔlɔ la onto l’ɔlɔlɔ

w93-F 15/5 26 od. 2

Onde wɛ ndjelaka Jehowa tshɛ lo tshɛ?

“Anto w’ɛlɔlɔ mongaka l’eshikikelo oko ntambwɛ.” (Tokedi 28:1) Vɔ wekɔ la mbetawɔ, vɔ ndjaɛkɛka tshɛ lo tshɛ lo Ɔtɛkɛta wa Nzambi ndo tetemalaka nkamba olimu wa Jehowa la dihonga tshɛ oyadi la ntondo ka waale akɔna tshɛ.

it-1-F 1197 od. 6

Yimba

Wanɛ wahadje yimba le ɔnɛ lele kiɔkɔ ya yimba. Onto lasala kɛnɛ kele kɔlɔ tatɛka la minya Nzambi yimba etena kɔsande tɛdikɔ ndo kakongɛnde dia nsala awui amɔtshi. (Jɔb 34:27) Etena ketawɔnde di’otema ande mbokesa, nde hɛnyi dia kɛnɛ kasalande kekɔ kɔlɔ ndo dui sɔ mbokonyaka diaha monga la lomba. (Os 36:1-4) Oyadi nde mbutaka dia nde ekɔ lo ntɛmɔla Nzambi, nde mbetawɔka kɛnɛ kata anto lo dihole dia kɛnɛ kata Nzambi ndo kɛnɛ kata anto mbalangande. (Isa 29:13, 14) Nde mamɛka etsha ande wa kɔlɔ lo mbuta ɔnɛ ekɔ tsho “kɛnyɔ” (Tok 10:23) ndo nde ndjongaka la ɛnɛlɔ ka kɔlɔ k’akambo, ndjosalaka akambo oko nyama ndo oko kanga enginya polo ndo ndjokoma lo mbuta ɔnɛ Nzambi hɛnyi awui wa kɔlɔ wasalande, wate kana oko Nzambi aya tshungu. (Os 94:4-10; Isa 29:15, 16; Jɛr 10:21) Nde mɛnyaka oma lo dionga ndo etsha ande dia “Jehowa bu” (Os 14:1-3) ndo nde ‘hawodje yimba.’ Lam’ele nde halɔmbwama l’atɔndɔ wa Nzambi, nde hakoke nsɛdingola akambo lo yoho ya dimɛna, hɛnyi akambo hwe hwe ndo hakoke mbɔsa tɛdikɔ t’amɛna.​—Tok 28:5.

it-1-F 1195 od. 4

Olowanyi

Sho koka ntshikala la olowanyi aha la wolo aso, koko diɛsɛ la mbetawɔ ndo wɛkamu w’efula le Jehowa ndo lo dikoka diande dia tokokɛ. (Os 25:21) Nzambi ndakaka dia nde ayonga “engawo” ndo “longele” dia nkokɛ wanɛ wakɛndakɛnda la olowanyi. (Tok 2:6-8; 10:29; Os 41:12) Woho wayakiyanyawɔ tena tshɛ dia mbetawɔma le Jehowa, shikimadiaka sɛnɔ yawɔ ndo dui sɔ mbakimanyiyaka dia nkotsha oyango awɔ. (Os 26:1-3; Tok 11:5; 28:18) Oko wakafɔnya Jɔbɔ etena kakinde l’asui, kanga olowanyi koka nsowa lo tena dimɔtshi l’ɛlɔmbwɛlɔ ka kanga kɔlɔ ndo koka mvɔ oko nde. Koko, Jehowa mɛnyaka dia nde mbeyaka lɔsɛnɔ la kanga olowanyi ndo shikikɛka di’etenyi kande k’okitɔ kayotshikala pondjo, nde ayonga la nshi yayaye ya wɔladi ndo y’amɛna. (Jɔb 9:20-22; Os 37:18, 19, 37; 84:11; Tok 28:10) Oko wakidiɔ lo dikambo dia Jɔbɔ, aha ɔngɔnyi, koko olowanyi w’onto mbokonya dia monga la nɛmɔ ndo mbakonya anto akina dia mbɔlɛmiya. (Tok 19:1; 28:6) Ana wele la diɛsɛ dia monga l’ombutshi wa pami wele la olowanyi koka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ (Tok 20:7), nɛ dia vɔ kondjaka etenyi k’okitɔ ka dimɛna efula, mbuta ate: ɛnyɛlɔ ka lɔsɛnɔ l’ombutshi awɔ wa pami, lokumu lande la dimɛna ndo dilɛmiɛlɔ diawosha anto akina.

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

w01-F 1/12 12 od. 1

Wɛ koka mbewɔ ɔkwɛlɔ wa lo nyuma

Ndjaɛkɛ le yɛ amboleka. Anto efula watata hemɔ ka lo doyi mongaka l’eshikikelo k’efula k’ɔnɛ wekɔ ki polo ndo etena kayowandaka hemɔ wolo. Mbala efula, vɔ minyɛka yimba dia ntshɔ lo lopitadi dia teya woho wele yoonge yawɔ kana salaka dui sɔ mbala ɔtɔi lo mfɔnya dia diɔ bu ohomba. Woho akɔ waamɛ mbele, anto amɔtshi koka mfɔnya dia lam’ele waya Akristo l’edja k’ɛnɔnyi efula, ndooko dui diakoka mbakomɛ. Diakɔ diele, vɔ koka minyaka yimba dia ndjaenda ndo nsɛdingola lonyuma lawɔ polo ndo dui dia kɔlɔ diamboyakomɛ. Ekɔ ohomba namaka lo yimba dako di’ohomba diakasha ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ diaha ndeka ndjaɛkɛ amboleka le so shoamɛ. Nde akate ate: “Ɔnɛ lafɔnya ate nde memala, ayalame diaha nde nkɔ.” Ekɔ dui dia lomba dia mbeya lonto laso lele keema kokele ndo sɛdingolaka lonyuma laso mbala la mbala.​—1 Kɔrɛtɔ 10:12; Tokedi 28:14.

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto