NGEEL KEFDER Ngeel gor ti jare ɓil INTERNED
Ngeel gor ti jare
NGEEL KEFDER ƁIL INTERNED
Toupouri
ã
  • ã ẽ ɗ ŋ ɓ ĩ ũ õ
  • BIBLE
  • KEFDER WO
  • TAYGETI WO
  • w23 Few-waŋ paaje wo 2-7
  • Deŋ see ɓo see Jeofa doo Samsoŋ ne no

Videyo bay ti ngeel sen la wa

Videyon telecharge ga

  • Deŋ see ɓo see Jeofa doo Samsoŋ ne no
  • Ngeel gor ti jare sii wããre maa ti Twaywaŋ maa ni Jeofan go (Hadge)—2023
  • Maa kleere
  • Artikle maaga wãã wo ti fẽn sen boŋ
  • SAMSOŊ HAY KAŊ ƊIGGI TI JEOFA
  • SAMSOŊ JOŊ JOŊRE DE FẼẼRE MAAGA JEOFA HÃ RA NE HẼN MONO
  • SAMSOŊ MEN JOŊ DAGE JEOGA GO GA
  • Jeofa hã ẽgre ne Samsoŋ
    Hadge maaga naa da’ ra ɓil Bible
Ngeel gor ti jare sii wããre maa ti Twaywaŋ maa ni Jeofan go (Hadge)—2023
w23 Few-waŋ paaje wo 2-7

HADGE 37

Deŋ see ɓo see Jeofa doo Samsoŋ ne no

“Waŋkluu Manwuri [Jeofa], ndi joŋ kamkam mo, fer mbo ɗig ti ti ɓi! Baa, hã mbo egre me ti ma sen mo hã’ tawa.”—KII. 16:28.

SIŊ 30 Mon Ami, mon Dieu, mon Père

KLUURI HADGE NOa

1-2. Wer mayse ga á de el debaŋ ga naa mo frug nen wããre maa ti Samsoŋ là?

MAYSE nduu ne ndo ti de maaga ndo laa ɗuu Samsoŋ mo là? Maapo ndo ɗig ti maaga á hay de ẽgre debaŋ mono. Sen diŋ cwãy. Amaa Samsoŋ maŋ ɗiggi po maa de bay woore ga ɓo’ ne nen bon debaŋ. De sen mbe ɓuy Jeofa kaŋ ɗiggi diŋ ti joŋre maaga Samsoŋ joŋ ne hẽn mono. Lan se kee ne yoo jar maaga hã wo ɓil ti ɓe maaga naa mo da’ hadge wer ɓe.

2 Jeofa joŋ joŋre de Samsoŋ maa bag jag fẽẽre po wo go ga ngel wo jare debaŋ maa kay weere Israyel wo. Kiŋgi kiskis pur blam húulí Samsoŋ, Jeofa hã nenterse ɓen ne apotre Pol maaga á mo yer ɗuu Samsoŋ yoo jar maaga hay wo de hã ɓil ti ɓe debaŋ mono (Heb. 11:​32-34). Saɓlaŋ Samsoŋ jor glog naa. Á hay kaŋ ɗiggi ɓe ti Jeofa, koh nen re maaga hay wo de gayri debaŋ mono. Ɓil artikle sen la naa wãã yaŋ ti hadge maaga naa da’ see Samsoŋ mono, lan ti maaga saɓlaŋ ɓen jor glog naa jorge là mono.

SAMSOŊ HAY KAŊ ƊIGGI TI JEOFA

3. À hay hã joŋre mayse ne Samsoŋ do là?

3 De maaga Samsoŋ biŋ mono, hay wãã re jar Israyel wo diŋ jar Filistẽẽ wo, day saara hay joŋ bon ɓaara (Kii. 13:1). Jar Israyel hay wo ti bon werga jar Filistẽẽ hay wo de ɓlagge debaŋ. Jeofa baa Samsoŋ maaga á mo “tĩĩ […] yãã jar Israyel [wo] go do jar Filistẽẽ wo” (Kii. 13:5). Amaa á hay diŋ joŋre maa de gayri debaŋ! Maa bag jag joŋre sen go mono, Samsoŋ hay kaŋ ɗiggi ɓe diŋ ti Jeofa.

Samsoŋ maŋ kengarga gerhẽẽ maa de pãy do de maaga jar Filistẽẽ wo go de kos age see ɓe mono.

Samsoŋ kaŋ ɗiggi ɓe ti Jeofa, day hay coo see ɓe maa joŋ joŋre ne Jeofa doo ga ɓil ɓe da nono. Á joŋ joŋre de fẽn maaga á da’ ne maa bag jag dage Jeofa go (Ko paragraf 4-5))

4. Jeofa joŋ diŋ mayse maa yãã Samsoŋ go do jar Filistẽẽ wo là (Jar car kiida wo 15:​14-16)

4 Naa ko saɓlaŋ po maaga ngaɓ ga Samsoŋ kaŋ ɗiggi ɓe ti Jeofa maa da’ kayge mo ɗa. Ti wurpo, soode Filistẽẽ da’ wo ɗeŋ maa age baa Samsoŋ ɓi sir Lehi; maapo ga sir sen ɓil Juda. Jar Juda caa wo jiili go debaŋ, day saara hã Samsoŋ go ne jar hee ɓaaran wo no. Jar maa ni Samsoŋn baŋ wo ne, maŋ wo ne wo ne jar Filistẽẽ wo (Kii. 15:​9-13). Amaa “nenterse [Jeofa] kal age ne [Samsoŋ] ti”, se kal da’ ẽgre maa caa saalen wo go. Á raw “da’ kengarga gerhẽẽ ma de pãy ti’i,” maŋ ne, raw ii jar Filistẽẽ wo de ɓe ndare—Jaŋ Jar car kiida wo 15:​14-16.

5. Samsoŋ ngaɓ go na ngaɓge ga se deŋ see se see Jeofa là?

5 Samsoŋ joŋ joŋre de kengarga gerhẽẽ na joŋge là? Á hay bay fẽn maaga à joŋ durgi de ɓe wa! Sen go tinoo tu ga Samsoŋ hay de koge ga kay se diŋ Jeofa, bay diŋ fẽn durgi maaga se joŋ joŋre de ɓe mo wa. Blo se de hã ɓiln joŋ joŋre de fẽn maaga á da’ maa bag jag dage Jeofa go. Samsoŋ naa blum jar sen wo diŋ werga á kaŋ ɗiggi ɓe ti Jeofa!

6. Naa da’ hadge maa hõn see mbaa maa ti Samsoŋn là?

6 Jeofa hã ge mbe ẽgre maaga naa de sãy ɓe ti yaŋ ne naa maa joŋ fẽn maa hõnla ɓuy ga á de gorge ɓe do naa mono, koh joŋre sen mo hay ba de gayri debaŋ. Baa joŋ sen de ɗeŋ maaga ngel naa. Hay de koge ga hãã hun laybla’ ga ndo yaŋ kaŋ ɗiggi ɓo ti Jeofa no, á kay mo yaŋ maa bag jag ɗiggi ɓe go doo maaga á kay Samsoŋ ne lay—Jõõ. 16:3.

7. Saɓlaŋ maa hõn ngaɓ ga á de el maaga naa mo deŋ see naa see Jeofa là?

7 Hẽẽre naa wo ngaɓa debaŋ ga kay wo ti boorge tiŋ maa goŋ Jeofa wo ngaɓ wo go ga saara de kaŋ ɗiggi ti Jeofa. Hay le ɓaa mono, hẽẽre naa po hay wo joŋ plaŋ Tiŋ-Baa wo de tiŋ maa tigriŋ wo, boo wo ra. Amaa werga tum jar debaŋ joŋ wo batem so mono, tayge naa coor ɗeŋ joŋre wo no. Hẽẽre naa maaga wo peel naa tos wo Jeofa maa da’ ɗeŋ joŋre maa tigriŋ wo. Á yee wo tiŋ maaga hay wo go de boorge, fer wo ‘wũy ra ge. Hẽn naa Rober maaga joŋ joŋre nen kiŋgi maa blam wo le la ti joŋre booge tiŋ maa ti tamsir wo wãã ga: “Taŋgu á hay bay gus see jar maa po wo maa yãã ɗeŋ joŋre se ma defayn wa.” Á wãã pa ga: “Ɗeŋ joŋre sen sar de maaga naa hay go joŋge ɓe ɓaa debaŋ. Amaa, hẽẽre naan coo wo ɗeŋ joŋren wo no, day sen go tinoo tu ga Jeofa de ɓo’ bosa’ ne ɗeŋ joŋre se maa defayn wo ti.” Sen la diŋ saɓlaŋ po boŋ maaga ngaɓ ga Jeofa de koɗ tayge maa ɓen maaga á mo bag jag dage se go. De ngar ngeel maa po wo taɗ taɗ wosela yoo naa ɓuy de wii jag see ɓe ga: “Ndi mbi na de kiɗ wer ne ɗeŋ joŋre maaga à coo ra defay mo yawlà, day ndi mbi de kããge maa coo see ɓi maa joŋ peele ne hẽn doo ga á da ne yawlà?”

SAMSOŊ JOŊ JOŊRE DE FẼẼRE MAAGA JEOFA HÃ RA NE HẼN MONO

8. Ti wur po maaga jwaale hay de kaŋ Samsoŋ debaŋ mono, á joŋ mayselà?

8 Maapo fẽẽre maa tigriŋ wo ga Samsoŋ joŋ de woore fer wo nduugi ne ndo ti. Samsoŋ do koɗe ii mingiri, lan ‘war jar Filistẽẽ maa Askaloŋ wo 30 (Kii. 14:​5, 6, 19). Samsoŋ hay de koge ga se de hay kãã maa joŋ fẽẽre sen mo deŋ bay kayge maa ni Jeofan ga. Ko ba ɗa, ti wurpo blam maaga á ‘war jar Filistẽẽ wo 1.000 mono, jwaale kaŋ ne debaŋ. Á joŋ joŋge ne? Nen maaga á de hay kiɗ mbe bii do jwaale ɓen de see ɓe tu mono, se wii kayge do Jeofa—Kii. 15:18.

9. Jeofa joŋ diŋ mayse de maaga Samsoŋ tos ne maa wii kayge do ɓe mo là (Jar car kiida wo 15:19)?

9 Jeofa joŋ fẽn mbuɗgi, yuu bii le go ti rum húulímaa yiŋ jag ne Samsoŋ ti wiigi kayge ɓe no. De maaga Samsoŋ joo ne mokay, “see ɓe fer le see ɓe, se fer go woŋ woŋ” (Jar car kiida wo 15:19). Maapo ga rum bii se defayn hay ka’ ɗa de maaga profet Samyel yer kefder Jar car kiida wo mono. Maapo weere Israyel maaga ko wo bii yuugi ti rum húulísen fer wo ɗig ti ga hayga saara kaŋ ɗiggi we ti Jeofa no, á kay saara jar joŋ peele ne hẽnn yaŋ ti wur maa de gayri wo lay.

Samsoŋ de ɗaa bii ti ruum de do ɓe. Foto maa kleere wo no: 1. Program Teledifisiyoŋ po. 2. Bible wo de kefder maaga ndar wo wer Bible mono. 3. Hẽẽrebe wo de nduugi ti tiŋ-Baa.

Samsoŋ fer da’ ẽgre blam maaga á joo bii maaga Jeofa hã ne hẽn mono. Naa mo hay joŋ joŋre de fẽẽre maaga Jeofa hã ra ne naa mono, maaga naa mo hay de ẽgre ti nenterse lay.(Ko paragraf 10)

10. Naa joŋ diŋ mayse maa da’ kayge maa ni Jeofan là? (Ko foton lay)

10 Naa lay mono, naa de deŋ see naa see Jeofa maa wii kayge ɓen koh naa mo hay ba de ko joŋ fẽẽre de woore ẽla, noga koh naa mo hay ba ti joŋre maa ẽla. Naa de hay ko ngar hugli see naa, de yãã ge ga naa kãã maa joŋ fẽn maaga Baa de gorge ɓe do naa say diŋ ga ni naa wii kayge do ɓe. Samsoŋ da’ ẽgre de maaga á joo bii maaga Jeofa hã ne hẽn mono. Doo Samsoŋ ne lay mono, naa de sãy yãã kayge maa ni Jeofan ti maa lagge peel ɓe de deele—Mat. 11:28.

11. Naa kaŋ ɗiggi naa ti Jeofa maa da’ kayge ɓen na kaŋge là; hẽẽre naa maa po joŋ wo na joŋge là?

11 Naa ko ba saɓlaŋ hẽn naa Alegsi ɓi sir Rusi ga à de joŋ bon ɓe debaŋ ɗa. Mayse kay ne maa soɗ re se de gayrin ne? Á wo de wãy ɓe goŋ wo Baa de woore tum. Á wãã ga: “Ndi dur maaga ndi mo hoo sug ti program maa frug nen wããre boŋ ɓi no, lan maa jaŋ Bible Iay. Tum de jag toŋ wùr jaŋ “Verse maa nen siili” de wãy ɓi, lan tos de kããra.” Sen had naa ga hãylà? Naa kaŋ wee ɗiggi diŋ ti see naa wa, naa deŋ wee see naa see Jeofa. De joŋge joŋge là? De joŋge fẽẽre maaga ya’ wo hãge ɓil naa yaŋ ciŋ, doo fruggi nen Bible, tosge, woge ti taygeti wo, lan siigi wããre Baa. Doo sen ne kay Jeofa hã kayge maaga naa de sãy ɓe ti maa joŋ joŋre ne hẽn tum yaŋ ne naa. Doo maaga á hã ẽgre ne Samsoŋ ne mono, Baa mbe de kããge maa hã ẽgre ne naa lay.

SAMSOŊ MEN JOŊ DAGE JEOGA GO GA

12. Samsoŋ maŋ ɗiggi maa hõn debaywoore là, day ɗiggi sen hay sar de maaga á hay far rage seeɓaa ti maylà?

12 Samsoŋ hay far ɗiggi maa de bay woore wo, á hay de ɓlagge see doo naa ne lay. Á maŋ ɗiggi po maaga ɓo’ re ne hẽn ti debaŋ. Blam maaga á joŋ joŋre doo jee caa kiida nen kiŋgi po rab ta’ mono, “Samsoŋ kal da wãy wo ɓil log maa Soreg no. À hay ɗege ɓe ga Delila” (Kii. 16:4). Taŋgu Samsoŋ hay da ga se da mãy jar Filistẽẽ po. Jeofa joŋ ga Samsoŋ mo maŋ ɗiggi sen maaga á mo da’ nen maa dur jar Filistẽẽ wo. Go blam, Samsoŋ raw kalge ni mangawlaŋ po ɓi sir Gasa, joŋ naw ni mbage. Sen joŋ ga Jeofa mo hã ẽgre ne Samsoŋ maa naa jag tiŋ sirn go nen maaga ɓi leegen mo hay go de yããge wa so (Kii. 14:​1-4; 16:​1-3). Amaa maapo Delila joŋ hay diŋ mãy jar Israyel, wersen holaŋ Samsoŋ wo de wãy ɓe hay bay diŋ fẽn maa ɓo’ faage ne hẽn maa dur jar Filistẽẽ wo wa.

13. Delila joŋ diŋ mayse maa ɓo’ Samsoŋ nen re maa debaywoore là?

13 Delila yãã suŋgu do jar Filistẽẽ wo maa kaŋ taw Samsoŋ go. Maapo werga á hay da Delila debaŋ mono, se laa da’ wer go ne fẽn maaga á hay kiɗgi ga se joŋn mo ga? Delila baa wuu wii Samsoŋ ga wer mayse ga á de ẽgre debaŋ la, day ge Samsoŋ sii cwãy go ne hẽne. Day wer maaga Samsoŋ maŋ ɗiggi maa debaywoore mono, Jeofa laa kaŋ bosa’ ne hẽn ti ga so de ngar ngeel po ta’a, ẽgre ɓen taw go—Kii. 16:​16-20.

14. Re mayse da’ Samsoŋ wer maaga á kaŋ ɗiggi ɓe ti Delila là?

14 Nen maaga Samsoŋ hay kaŋ ɗiggi ɓe diŋ ti Jeofa, se kaŋ ɗiggi diŋ ti Delila. Wersen se joŋ bon debaŋ. Jar Filistẽẽ baa wo Samsoŋ, ndar wo nen ɓe go. À baa ne, ɓo’ ne ti daŋgay ɓi sir Gasa, sir maaga á hay naa jag tiŋ ɓen wo go mono. À kol ne go gebee maa naŋ coo. Blam jar Filistẽẽ baa wo ne wo ti few ɓaara po. Á joŋ wo siigi jag ne baa ɓaara Dagoŋ, werga á ɗig wo ga kay saara maa baage ɓe diŋ se. Á raw wo baa Samsoŋ le ti daŋgayn maaga á mo hay “caw ti hragge pel [saara]”—maa fegge ti ɓe—Kii. 16:​21-25.

Samsoŋ de srog dog tiŋ wo maa ɓog go de ẽgre ɓe ɓuy. Tiŋn go de laage.

Jeofa hã ẽgre ne Samsoŋ maa bag jag dage ɓe go see jar Filistẽẽ wo (Ko paragraf 15)

15. Samsoŋ joŋ diŋ mayse maa ɓo’ nen go ga se fer deŋ see se diŋ see Jeofa là (Jar car kiida wo 16:​28-30)? (Ko foto maa nen faale no).

15 Koh maaga á joŋ fẽn maa debaywoore mbe mono, Samsoŋ men joŋ joŋre go ne Jeofa ga. Á kiɗ ɗeŋ maa joŋ fẽn maaga Jeofa hay gorge do ɓe mono: ga á mo dur jar Filistẽẽ wo (Jaŋ jar car kiida wo 16:​28-30). Samsoŋ tos Jeofa ga: “Hã mbo egre me [ . . . ] maga ndi mo sa’ hee [ . . . ] go see jar Filistẽẽ wo jag boŋ ɗala.” Baa maa cwãyn yiŋ jag ti tosge Samsoŋ no, fer hã ẽgre ne hẽn debaŋ debaŋ. Samsoŋ ‘war jar Filistẽẽ wo wur sen de daŋ maa ɓaan ɓuy.

16. Naa da’ hadge mayse see fẽn maaga Samsoŋ joŋ de baywoore là?

16 Koh de maaga Samsoŋ joŋ mbe bon wer fẽn maaga á joŋ debaywoore mo laybla’ no, á men joŋ dage Jeofa go ga. Koh naa mo joŋ ba fẽn maa debaywoore laybla’ no, naa men joŋ joŋre go ne Jeofa wa. Hay de koge ga Jeofa go de gorge maa fug ɓil go ne naa ti (Siŋ. 103:​8-10). Koh de maaga naa joŋ mbe fẽẽre debaywoore mo laybla’, Jeofa mbe de kããge maa hã ẽgre ne naa maa joŋ dage ɓe doo maaga á hã ne Samsoŋ no lay.

Collage: 1. Blo po nen lawge. Bible de ɓo’ge ti jeŋ ɓe de bul ɓil ti’i. 2. Hẽn naa sen de ndalge de jar maa peel tayge po wo ɓoge. 3. Á de ɗiggi ti wããre po ga se de jaŋge ɓe ɓil tablede. 4. Á de co’ sug wããre ti taygeti. 5. Á de sii wããre ti taygeti.

Maapo Samsoŋ law debaŋ ti fẽn maaga se joŋ debaywoore mono. Amaa á laa do go gesiŋ ga—Naa mo joŋ do sen no lay (Ko paragraf wo 17-18)

17-18. Wer mayse ga saɓlaŋ Misel jor glog ɓo là? (Ko foton lay)

17 Naa ko saɓlaŋ hẽn naa misel ɗa. Á hay joŋ joŋre ne Jeofa debaŋ, hay diŋ jee kay jar maa peel tayge wo, lan piyoniye permanaŋ. Day se joŋ fẽn maa debaywoore, à naa ne go ti joŋre maaga á hay joŋ rage ti taygen mono. Á wãã ga: “Taŋgu maaga ndi joŋ fẽn sen debaywoore mono, ndi joŋ joŋre ne Jeofa debaŋ debaŋ. Day ren coo deparday tu, ndi ko see ɓi doo ga ndi bay de kããge maa joŋ joŋre ne Jeofa wa so nono. Ndi ɗig ti boŋ ga Jeofa go de men ndi ga, amaa ndi hay wii jag see ɓi ga holaŋ wùr fer yaŋ mbe de woore nen maaga ndi fer ti joŋre ne hẽn doo maa ɓaan ne pa yawlà.”

18 Misel nen joŋ suse’ ti maaga á laa do go gesiŋ ga mono. Á wãã pa ga: “Ndi joŋ joŋre debaŋ maa ya’ see ɓi see Jeofa de tosge ɓe tum tum, de fruggi nen Bible, lan de ɗiggi ti ɓe.” Mẽ’ mẽ’ à fer hã joŋre wo ne Misel do ti tayge no. Á patala diŋ jee maa peel tayge, lan piyoniye permanaŋ. Á wãã ga: “Wer kayge maaga ndi da’ ra, debaŋ ɓe wer kayge jar maa peel taygen wo mono, ndi ko ga Jeofa de da ndi ɗa. Jiili ɓi bay ruu mege de maaga ndi joŋ joŋre ti tayge mo wa. Sen kay me maa koge ga, wosela ɓuy maaga men joŋre maa de ɓlaggen we go no, Jeofa fug ɓil go ne hẽn ti cwãy.” Naa joŋ mbe go de bawge jag jiili naa ga naa yaŋ durgi maa ‘wũy fẽẽre maaga naa joŋ ra debaywoore, lan yaŋ deŋ see naa see Jeofa no, á joŋ joŋre yaŋ de naa, ɓo’ bosa’ yaŋ ne naa ti maa bag jag dage ɓe go—Siŋ. 86:5; Jõõ. 28:13.

19. Saɓlaŋ Samsoŋ jor glog ɓo na jorge là?

19 Ɓil hadge sen la naa fer ko fẽẽre po maa de woore wo ga Samsoŋ joŋ ra. Á hay de ɓlagge see doo naa ne lay, amaa se men joŋ joŋre go ne Jeofa ga, koh de maaga á joŋ fẽn maa de baywoore de maaga á sii fẽn maaga hay bay go maa siigi wa ne Delila. Day Jeofa men joŋ joŋre go de Samsoŋ ga. Baa fer hã ẽgre ne Samsoŋ maa joŋ fẽẽre maaga ngel wo jar debaŋ pa. Jeofa fer koge ɓe doo jobo maa de hã ɓil debaŋ nono, yer ɗuu ɓe yoo jar maa de deele wo ga à da’ ɓil Hebre wo 11 mono. Naa ko wee maaga sen jor glog naa de maaga naa ko ga naa de joŋ joŋre ne Pan naa maa ciŋn ga da hã ẽgre ne naa mo ɗa! Debaŋ ɓe de maaga naa yaŋ nen re maa de gayri, lan de sãy kayge ɓen ti no. Wersen so, doo Samsoŋ ne lay, naa kam wee Jeofa ga: “Ndi joŋ kamkam mo, fer mbo ɗig ti ti ɓi! Hã mbo egre me […] ɗala!”—Kii. 16:28.

NDO YIŊ JAG NA GA HÃYLÀ?

  • Ndo ngaɓ go na ngaɓge ga ndo deŋ see ɓo see Jeofa doo Samsoŋ ne lay là?

  • Jeofa joŋ joŋre de Samsoŋ maa dur jar Filistẽẽ wo na joŋge là?

  • Naa da’ hadge mayse see Samsoŋ blam maaga á sii ngeel maaga ẽgre ɓen a le ni go ne Delila là?

SIŊ 3 Ma force, mon espérance, mon assurance

a Samsoŋ—jar go de ko ɗuu sen ɓuy, koh jar maaga bay wo de ko Bible de woore wa dra’. À da’ mbaa ɓe ɓil musig wo, ɓil siŋ wo, lan ɓil filme wo. Amaa wããre maa ti ɓen bay diŋ mbaa po maa de cõõre koɗ wa. Naa da’ hadge see blo sen ga hay de hã ɓil debaŋ mono.

    Kefder wo de jag Tupur (2011-2025)
    Kal go
    Kal ɓil ɓe
    • Toupouri
    • Ɓesge
    • Parametre wo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Jag liŋgi maa joŋ joŋre de sid wo no
    • Jag liŋgi maa gor ti ɓo
    • parametre maa gor ti ɓo
    • JW.ORG
    • Kal ɓil ɓe
    Ɓesge