¿Kʼusi jaʼ li xkaxail tratoe?
Li kʼusi chal Vivliae
Li xkaxail tratoe jaʼ jun chʼul kaxa ti la spasik j˗israeletik ta skoj ti jech albatik yuʼun Jeovae xchiʼuk albatik kʼuxi tspasik. Te tikʼil li «chaʼpech ton ti chtun kʼuchaʼal testigoe», jaʼ xkaltik, li Lajuneb Mantale (Eksodo 25:8-10, 16; 31:18, tsʼib ta yok vun).
¿Kʼu toʼox yelan? Li Kaxae chib xukʼubil xchiʼuk j˗oʼlol snatil, jun xukʼubil xchiʼuk j˗oʼlol li sjamleje xchiʼuk jun xukʼubil xchiʼuk j˗oʼlol li stayleje (111 x 67 x 67 sentimetro). Pasbil ta akasia teʼ ti pixil ta oro li ta yut xchiʼuk li ta spate. Jech xtok, oy yuni nichimal ta sjoyobal li stiʼe. Li smake ta batsʼi oro pasbil xchiʼuk oy jujun keruvin ti pasbil ta oro li ta jujujote. Li keruvinetike lichʼil muyel li xikʼike sventa xakʼbeik yaxinal ta xikʼik li smak kaxae. Snupoj sbaik xchibalik xchiʼuk nijajtik yalel satik ta smak li kaxae. Li ta yakʼol ti bu tsakajtik li yakane, te napʼal xotbil oro ti unijesbile. Sventa xkuchike, te ta xojik ta xotbil oro chaʼtel teʼ ti pasbil ta akasia teʼ ti pixbil ta oroe (Eksodo 25:10-21; 37:6-9).
¿Bu toʼox oy? Li xkaxail tratoe te toʼox oy ta jkʼol skuartoal li axibalnae, ti jaʼ toʼox jun karpana ti stakʼ kuchel batele, ti te chichʼik˗o ta mukʼ Jeova xchiʼuk ti jaʼo la spasik li vaʼ ora eke. Taje jaʼ li Batsʼi Lekil Chʼul Kuartoe xchiʼuk yakʼojbeik jun skortinail sventa mu xilik kʼusi oy ta yut li paleetik xchiʼuk li yan j˗israeletike (Eksodo 40:3, 21). Jaʼ noʼox xuʼ x˗och li mero bankilal palee xchiʼuk xuʼ skʼel li xkaxail tratoe, pe jkoj noʼox ta jabil xuʼ x˗och, jaʼ li ta Skʼakʼalil Stael Pertone (Levitiko 16:2; Ebreos 9:7). Ta tsʼakale, te laj yichʼ akʼel li ta Batsʼi Lekil Chʼul Kuarto li ta templo la svaʼan Salomone (1 Reyes 6:14, 19).
¿Kʼusi toʼox tstunesik˗o? Oy kʼusitik chʼulik te skʼejojik ti jaʼ chvulesbat˗o ta sjol j˗israeletik li trato la spas Dios xchiʼukik li ta vits Sinaie. Jech xtok, oy kʼusi tsots skʼoplal tstunesik˗o li ta Skʼakʼalil Stael Pertone (Levitiko 16:3, 13-17).
¿Kʼusi te tikʼil? Ta slikebale jaʼ te la stikʼik li chaʼpech ton ti te tsʼibabil li Lajuneb Mantale (Eksodo 40:20). Jech xtok, laj yichʼ tikʼel «li jarra pasbil ta oro ti yichʼoj manae» xchiʼuk «li snamteʼ Aaron ti laj yakʼ xnichimale» (Ebreos 9:4; Eksodo 16:33, 34; Numeros 17:10). Xaval yaʼeluke te van kʼusi ora oy buchʼu la slokʼes li jarra xchiʼuk li namteʼile, yuʼun chʼabal xa ox te oy kʼalal laj yichʼ ichʼel batel ta templo li xkaxail tratoe (1 Reyes 8:9).
¿Kʼu yelan toʼox chkuchik batel? Jaʼ toʼox chkuchik batel li jlevietike. Te tskajanik bal ta snekebik li steʼeltak ti pasbil ta akasiae (Numeros 7:9; 1 Kronikas 15:15). Li steʼeltake te tikʼajtik˗o li ta xotbil oroe, jaʼ yuʼun li jlevietike muʼyuk bu tstaik ta pikel li xkaxail tratoe (Eksodo 25:12-16). Li skortinail li Batsʼi Lekil Chʼul Kuartoe jaʼ chpixik˗o batel li xkaxail trato kʼalal chkuchik batele (Numeros 4:5, 6).a
¿Kʼusi senyail? Li xkaxail tratoe jaʼ skʼelobil ti te oy li Diose, yuʼun li tok ti te chakʼ sba ta sba li xkaxail tratoe xchiʼuk ta sba li skarpana j˗israeletike chakʼ ta ilel ti te xchiʼuk steklumal li Jeovae xchiʼuk ti lek chile (Levitiko 16:2; Numeros 10:33-36). Jaʼ yuʼun, kʼalal laj yichʼ ichʼel batel ta Sion li xkaxail tratoe, li ajvalil Davide laj yal ti te nakal li Jeovae (Salmo 9:11). Jech xtok, li Vivliae chal ti li chotlebal sventa ajvalil yuʼun Jeovae te oy ta sba li keruvinetik te ta smak li xkaxail tratoe (1 Samuel 4:4; Salmo 80:1). Li keruvinetik taje jaʼ senyail li skareta Jeovae (1 Kronikas 28:18).
¿Kʼusitik yan sbi chalbeik? Li Vivliae jeltos chakʼbe sbi, jaʼik liʼe: «li xkaxail Mantale», «li xkaxail tratoe», «li Xkaxa Jeovae», «li Kaxa ti chakʼ ta ilel ajuʼele [jaʼ xkaltik, li sjuʼel Jeovae]» (Numeros 7:89; Josue 3:6, 13; 2 Kronikas 6:41).
Jech xtok, li smak kaxae xi toʼox sbi xtoke: «ti bu chakʼ perton Diose» (1 Kronikas 28:11). Jaʼ jech sbi chakʼbeik ta skoj li kʼusi tstunesik˗o li ta Skʼakʼalil Stael Pertone, yuʼun li mero bankilal pale ta Israele tsvijbe batel xchʼichʼel li milbil chonbolometik li ta yeloval Kaxae. Ti jech tspasike jaʼ sventa staik˗o perton xchiʼuk yutsʼ yalal li mero bankilal palee xchiʼuk «li tsobobbail yuʼun Israele» (Levitiko 16:14-17).
¿Mi oy to avi li xkaxail tratoe?
Chʼabal sprevail ti chakʼ ta ilel ti oy toe. Li Vivliae chal ti mu xa persauk li xkaxail tratoe, yuʼun chʼay skʼoplal li trato laj yichʼ pasel ta voʼnee. Jaʼ xa kom ta xkʼexol li «achʼ trato» ti lik kʼalal laj yakʼ xkuxlejal li Jesuse (Jeremias 31:31-33; Ebreos 8:13; 12:24). Jech xtok, li Vivliae laj yal ti chkʼot yorail ti chchʼay skʼoplal li xkaxail tratoe xchiʼuk ti muʼyuk xa buchʼu chvul ta sjole (Jeremias 3:16).
Kʼalal likem xa ox li achʼ tratoe, oy kʼusi akʼbat yil yuʼun Dios li jtakbol Juane, laj yil ti te oy ta vinajel li xkaxail tratoe (Apokalipsis 11:15, 19). Kʼalal akʼbat yil li xkaxail tratoe, jaʼ skʼelobil ti te oy li Diose xchiʼuk ti lek chil li achʼ tratoe.
¿Mi tspas skʼelobil juʼelal li xkaxail tratoe?
Moʼoj xchiʼuk muʼyuk chakʼbe sjuʼel li buchʼu yichʼoje. Jech kʼuchaʼal liʼe, li j˗israeletike lajik ta tsalel kʼalal la spasik kʼop xchiʼuk li Ai akʼo mi te yichʼojik li xkaxail tratoe, yuʼun oy jun yuʼunik ti muʼyuk tukʼ laj yakʼ sbae (Josue 7:1-6). Ta tsʼakal xtoke, lajik ta tsalel yuʼun li jfilisteaetik akʼo mi te xkuchojik batel li xkaxail tratoe. Ti jech kʼot ta pasele jaʼ ta skoj ti muʼyuk yakal chchʼunbeik smantal Jeova chaʼvoʼ paleetike, jaʼ li Ofni xchiʼuk Finease (1 Samuel 2:12; 4:1-11). Li ta paskʼop taje li jfilisteaetike laj yichʼik batel li xkaxail tratoe, pe akʼbat svokolik yuʼun Dios jaʼ to ti kʼuxi la sutesike (1 Samuel 5:11–6:5).
Jabil (m.t.J.) |
Kʼusi kʼot ta pasel |
---|---|
1513 |
Li Besalel xchiʼuk xchiʼiltake la stunesik li kʼusitik laj yakʼ j˗israeletik sventa smeltsanik li xkaxail tratoe (Eksodo 25:1, 2; 37:1). |
1512 |
Li Moisese jaʼ la sbain ti xakʼbe ta skʼob Dios li xkaxail tratoe, li axibalnae xchiʼuk ti xichʼ yabtelik li paleetike (Eksodo 40:1-3, 9, 20, 21). |
1512 kʼalal ta sjelavel 1070 |
Ep ta velta la sjelbeik yavil (Josue 18:1; Jueses 20:26, 27; 1 Samuel 1:24; 3:3; 6:11-14; 7:1, 2). |
Ta sjelavel 1070 |
Li ajvalil Davide laj yichʼ batel ta Jerusalen (2 Samuel 6:12). |
1026 |
Laj yichʼ akʼel li ta templo la svaʼan Salomon ti te xkom ta Jerusalene (1 Reyes 8:1, 6). |
642 |
Li ajvalil Josiase laj yichʼ sutel li ta temploe (2 Kronikas 35:3).b |
Kʼalal skʼan toʼox 607 |
Yikʼaluk van oy buchʼu laj yichʼ lokʼel li ta temploe. Yuʼun muʼyuk te chvinaj li ta slistail li kʼusitik laj yichʼik batel ta Babilonia kʼalal laj yichʼ lajesel li templo ta 607 xchiʼuk muʼyuk te chvinaj xtok li ta slistail li kʼusitik laj yichʼik sutel tal ta Jerusalen kʼalal echʼem xa ox jayibuk jabile (2 Reyes 25:13-17; Esdras1:7-11). |
63 |
Kʼalal laj yichʼ tsalel li Jerusalene, li Pompeyo ti jaʼ bankilal soltaro ta Romae laj yal ti muʼyuk te la staik xkaxail trato li ta Batsʼi Lekil Chʼul Kuarto ta temploe.c |
a Bakʼintik li j˗israeletike muʼyuk la xchʼunik taje, jaʼ yuʼun la sta˗o svokolik (1 Samuel 6:19; 2 Samuel 6:2-7).
b Li Vivliae muʼyuk chal bakʼin laj yichʼik batel, kʼu yuʼun xchiʼuk buchʼu laj yichʼ batel.
c Kʼelo li livro Historias ti jaʼ la stsʼiba Tácito, livro 5, parafo 9.