Janeiro
Norempa, 1 a Janeiro
Korumihenlakani Timotheyo, ori mwan’aka òsiveleyaxa ni òroromeleyaxa mwa Kristu Yesu. — 1 Akor. 4:17.
Eheeni yaamweerinhe Timotheyo okhala murumeyi oovareleya muteko wa Yehova? Saari mikhalelo sawe soowooneya sa ekristu. (Afil. 2:19-22) Moovarihana ni ele murummwa Paulo amulepenlaawe Timotheyo, hiyo, ninnawera woona weera Timotheyo aari oowiiyeviha. Owo annaasivela vantxipale asinna ni annaapwattha yaawo. Yookhumelelaaya yaari yooweera, murummwa Paulo annamusivela Timotheyo nave khaahiyerera omuroromela anvahaka soothanleliwa sooxupa. Etthu emoha-moharu, hiyo-tho, tootthuneya wamaithoni va Yehova nave ninnavareliwa muteko mmulokoni vaavo ninkhalahuno mikhalelo seiyo simmusivela Yehova. (Nsal. 25:9; 138:6) Mukhaleno munepa woovekela, moone mikhalelo muntthuneyaanyu oreherera. Muthanle itthu nyuwo muntthuneyaanyu ovarexexa. Mwa ntakihero, neereke nyuwo mwanwera wunnuwihera opixa wanyu murima? Neereke nyuwo muntthuneya okhalano murettele ni oomoriwa ikharari? Onookhala woowookhweelani wakhala weera munanvekela nthamwene anyu oororomeleya yoowo oneera ookhavihereni oreherera itthu. — Mir. 27:6. w22.04 epax. 23 eparag. 4-5
Nanaveli, 2 a Janeiro
Vano mutthu ti mutthu awehexexe muteko onèraiye. — Agal. 6:4.
Yehova ontthuna weera hiyo nihakalaleke. Hiyo ninnasuwela eyo mwaha wooweera ohakalala oneerela empari soowiima sa munepa wootteela. (Agal. 5:22) Hiyo noosuwela weera ovaha onnaphwanyiha ohakalala opwaha waakhela, mwa yeeyo, hiyo ninnaphwanya ohakalala naapakaka ele ninweraahu mmutekoni woolaleera ni naakhaviheraka asinna. (Mit. 20:35) Murummwa Paulo ohimme weera sookhala itthu piili sineera sinikhavihere ovirelela okhala oohakalala. Etthu yoopatxera, okhalano sooluluwanya ni otthuna opaka ele ninweraahu mmutekoni mwa Yehova. Wakhala weera nnoopaka ele ninweraahu hiyo nnoohakalala. (Math. 22:36-38) Yanaaveli, ori ohiilikanxera ni atthu akina. Ninatthuneya omuxukurela Yehova mwaha wa ele hiyo ninweraahu opaka. Nihipwatthaka makhalelo a ekumi ahu, osuwela wahu, naari itthu ikina hiyo ninsuwenlaahu. Mene akhala mutthu okhalanne mikhalelo sooreera mmutekoni woolaleera, ninnatthuneya ohakalala ni mutthu owo, mwaha wooweera onnavarela muteko mikhalelo iyo weera anvuwihe Yehova. w22.04 epax. 10 eparag. 1-2
Namararu, 3 a Janeiro
Niwoko ovuluxiwa wanyu ori vakhiviru. — Luka 21:28.
Onyaanyiwa wa ittiini soowootha onrowa waaphwanya atthu antxipale mootutuxera. (Apok. 18:8-10) Onyaanyiwa wa Babilonia mutokweene onimwaavalaveliha atthu ni okumihera maxupo mantxipale. Mene atthu a Muluku enoorowa okhalano mathowa meeli enrowa waahakalalihaka. Nthowa noopatxera, itiini soowootha inoonyaanyiwa khuluwi. Ni nthowa nanaveli, eyo enkela woonihera weera nihanle vakhaaneene weera nimwalane neelapo ela ya maxupo Daniyeli ohimme weera ‘osuwela wekhaikhai wamutawala,’ ni tiyeeyo “eneereya mahukwaahu ala!” Hiyo ninniiwexexa iprofesiya sinkwanela mahukwaano. (Dan. 12:4, 9, 10) Iprofesiya iyo sinnakwanela sihinihiyaka ni ohovela, etthu eyo enaatxeerera omutikhina wahu ni omuttittimiha wahu Yehova vamoha ni masu awe. (Yes. 46:10; 55:11) Tivawonto nvirelele olipiha nroromelo nanyu mmusomaka Biblya ni waakhavihera atthu akina tho weera ekhaleno onthamwene woolipa ni Yehova. Muluku ahu onimwaakosoopa atthu ootheene yaale anrowa omuroromela owo. Mutthu ori poothe onkela omuroromela Yehova, onoorowa okosoopiwa nave okhalano “murettele wolipa.” — Yes. 26:3. w22.07 epax. 6-7 eparag. 16-17
Namaxexe, 4 a Janeiro
Àhàthukumanyera yawo nipuro nnitthaniwa vaheberi Harmagedoni. — Apok. 16:16.
Eliivuru ya Apokalise enhima weera Omwene wa Muluku onnalamulela wiirimu, ni weera Satana ohiikareliwa elapo ya vathi. (Apok. 12:1-9) Wiikariwa iwo wookumihera murettele wiirimu, nto eyo yookumihera maxupo elapo ela ya vathi. Mwaha wa heeni? Mwaha wooweera Satana ori ni isara sintxipale nave owo onnaawehexexa arumeyi ororomeleya a Yehova. (Apok. 12:12, 15, 17) Ninkela ovirelela hayi okhala oororomeleya wa Yehova nnamweera Satana antuphelaka? (Apok. 13:10) Etthu enkela onikhavihera, ori wuupuwelela mareeliho a muhoolo. Mwa ntakihero, eliivuru ya Apokalise ennahima weera, amwiittani a Muluku anrowa onyaanyiwa. Eversu yoopatxera ya Apokalise, ennanoonihera weera etthu ninrowaahu oxuttera enooniheriwa ni “ithoonyero.” — Apok. 1:1. w22.05 epax. 8 eparag. 1-3
Namathanu, 5 a Janeiro
Seiya sini sikhumelele womaliherani wa mahiku. ehuhu yele weyo onrowa oruheliwa mulaponi mwaka, wera miloko sikisuwele, ehuhu kinrowaka witteliha vamaithoni va Gogi. — Ez. 38:16.
Ororomeleya waya wa Yehova, onooweriha amwiittani aya okhala oonyoonyiwa. Mwaha wa yeeyo, maloko ootheene a mulaponi, anoorowa othukumana weera ekhale ekhurupu emoha eneera yaatuphele arumeyi a Yehova elapo yootheene. Biblya onnitthana yooweereya eyo okhala Gogi a Magogi. (Ez. 38:14-16, 15) Yehova onkela opaka eheeni aawoonaka arumeyi awe etupheliwaka? Owo onnileela ha: “Esar’aka eneluttuwe.” (Ez. 38:18, 21-23) Ni ekapiitulu ya 19 ya Apokalise, ennahima etthu enrowa weereya moottharelana. Yehova onoomurumiha mwanawe weera aakosoope atthu awe ni wanyaanya amwiittani awe. Malaika oororomeleya ni empakela eparte ya “anakhotto a wiirimu” ni a 144.000, anoorowa yakhale vamoha ni Yesu weera yawane ni Gogi a Magogi. (Apok. 17:14; 19:11-15) Eheeni enrowa okhumelela wa ekhotto eyo? Atthu ootheene ni mareherero ootheene ahimmurumeela Yehova anoorowa onyaanyiwa. — Apok. 19:19-21. w22.05 epax. 17 eparag. 9-10
Esaabadu, 6 a Janeiro
Ekhotto kinrowa ohela weyo ni muthiyana. — Eph. 3:15.
Numala Adamu ni Heva ottheka Yehova apaka eprofesiya yeyo yavanhe yoweherera osuulu wa Adamu, etthu Yehova ahimmawe elempwale va Ephattuwelo 3:15. Ekhotto kinrowa ohela weyo ni muthiyana anyi, mmiso á ni mmiso awe: mmiso ole wònyikalaka weyo vamuru, weyo olumaka ole vakosomwani. Eprofesiya ela ennaphwanyaneya eliivuru yoopatxera ya mBiblyani. Nave tho iliivuru ikina sa mBiblyani sinnavarihana ni eprofesiya ela. Ntoko hiihaale mulipa oolepa ompwexereraawe ipaaxina, nave tho eliivuru ya Ephattuwelo 3:15 ennapwexerera iliivuru sootheene ni mitthenka sooreera. Mitthenka seiyo sinihima woopoliwa wa atthu ni onyanyiwa wa Satana vamoha ni atthareli awe. Awo ankela okhala mareeliho matokweene wa ale amusivela Yehova. Omusoma Biblya onnanikhavihera woona mota iprofesiya sinkwanelaya ni moota ninkelaahu ottottela murerelo. w22.07 epax. 14 eparag. 1-3
Edomingu, 7 a Janeiro
Yahvéh onvaha miruku. — Mir. 2:6.
Munvekele Yehova weera oovaheeni miruku soowaaxuttiha anamwane anyu woohima sa omusivela yoowo. (Yak. 1:5) Khaavo tiithi orinono sookumanano ompwaha Yehova. Mwa yeeyo, onnatthuneya otthara miruku sawe. Khaavo mutthu onkela wookhaviherani ompwaha Yehova. Ninnahima eyo, mwaha wa itthu piili. Etthu yoopatxera, Yehova ookhalano sookumanano sintxipale ntoko tiithi. (Nsal. 36:10, [36:9, NM]) Etthu yanaaveeli, miruku owo onvahaawe tisooreera. (Yes. 48:17) Yehova avarelaka muteko mareherero awe, onnavaha miruku seiyo sinaakhavihera asitiithi waahuwa anamwane. Biblya onnavaha miruku seiyo sinaakhavihera asitiithi waxuttiha anamwane aya omusivela Yehova. (Math. 24:45) Mwa ntakihero, nyuwo pooti ophwanya nyaha simphwanyeya musaitini “Ajuda para a família.” Woopatxerani seiyo sakumiheriwa mwa erevista Nvenye! Vano sinnaphwanyeya musaittini. Nave-tho, iviidiyu sintxipale siri musaittini pooti wakhavihera asitiithi waahuwa anamwane aya. — Mir. 2:4-5. w22.05 epax. 27 eparag. 4-5
Norempa, 8 a Janeiro
Mwaweha sonanara . . . Yehova anemele tani? — Nsal. 130:3.
Yehova mutthu oolevelela waapwaha atthu ootheene. Yoopatxera, mwaha wooweera Yehova ori oolikaneene weera anlevelele. Opwaha mwa yeeyo, owo oonisuwela waapwaha atthu ootheene. Oosuwela itthu sootheene woohima sa hiyo, ni khaavo onwera onisuwela ompwaha Yehova wakhala weera noottharuwa ni murima wootheene. Omamaliheroni nohoona weera Yehova anlevelela, onnatxipiha soottheka sahu sootheene. Ni eyo ennanikhavihera okhalano yoosuweliha ya murima yooreera ni waakhuleliwa ni yoowo. Ekhaikhai weera hiyo mwaha wookhala atthu oohimalela, nneereke ovirelela ottheka. Mene etthu enrowa onimaaliha masu nimphwanyaahu eliivuru ya Estudo Perspicaz das Escrituras, Volume 1 epaaxina 210: “Woona weera Yehova moomoriwa ikharari onnahela mpuwa ottettheya wa arumeyi awe, awo khantthuneya okhala ootthukeya mwaha wa yoottheka niranvaahu. (Nsal. 103:8-14; 130:3) Wakhala weera animweetta moororomeleya mwa iphiro sa Yehova, eneereke ohakalala. (Afil. 4:4-6; 1 Yoh. 3:19-22).” w22.06 epax. 7 eparag. 18- 19
Nanaveli, 9 a Janeiro
Woroihani wa mamwene ni wa magovernadori nthowa na nsina naka. — Luka 21:12.
Woova osonttiwa ni anamalamulela, khaiyene murakho mmoha Satana onvarelaawe muteko. Atthu akina yaannoova osondiwa ni amusi aya yasuwela vale weera Namoona a Yehova. Mwaha wooweera awo annaasivela amusi aya ni antthuna weera awo-tho exuttere ekhaikhai ni emusiveleke Yehova. Mene nto, tiiwooriipiha murima owiiwa amusi ahu emuulumaka moohireerela Yehova vamoha ni arumeyi awe. Nave-tho atthu yaale yaawuuluma moohireerela Anamoona a Yehova olelo va aaxuttera ekhaikhai. Neereke munooxupeya wakhala weera amusi anyu anoohiya wuuluma ni nyuwo mwaha wa soororomela sanyu? Munrowa woonela hayi? Hiyo nnoowera okhala oolipa wakhala weera nnimuupuwela masu eri va Nsalmu 27:10. Wakhala weera nnimuupuwela nsivelo na Yehova nnookhala oovareleleya vaavo ninsonttiwaahu. Nave-tho nroromeleke weera Yehova onnontthuvela mwaha wa wiilipihera wahu. Yehova onookosoopa mikhalelo sahu soomunepani ni saweerutthuni waapwaha atthu ootheene! w22.06 epax. 16-17 eparag. 11- 13
Namararu, 10 a Janeiro
Kristu tho ohawa niwoko na nyuwo ohiyerakani ethonyero, weera mutthareke mavalo awe. — 1 Ped. 2:21.
Mpuwa mwa muteko awe woolaleera, Yesu ooniwa okhala namatxa, namuhapaliwa, mutthu onkhuma wa Satana, mutthu ohinttittimiha esaabado mpaka anneereliwa mutthu onveeha Muluku. (Math. 11:19; 26:65; Luka 11:15; Yoh. 9:16) Menento, itthu iyo ootheriwaawe khasaamweerinhe Yesu okhala mutthu oowali. Nimutakihaka Yesu, hiyo khanintthuneya ompakela mutthu ntoko onipakenlaawe naari omuulumela isampwa. (1 Ped. 2:22, 23) Mene okhala mutthu oopixa murima khohiyono ti wookhweya. (Yak. 3:2) Eheeni enkela onikhavihera? Mweerere ohiya omunyemela mwaneene vaate. Munna mmoha oneeriwa Sam onhimme ha: “Kinneerera ovarexexa yootthuna ya mwaneene vaate weera iiwe ikhaikhai kinwehereraka weera owo onootxentxa vanihikuni.” Pooti weera ikwaha ikina mwaneene vaate onnanyema mwaha wooweera niphiñye ehuhu yoohimureerela. Vaavo ninkhalaahu oomaaleleya ewoora yeeyo mwaneene vaate onnyemaawe ninnahelela onamoona. Pooti opaka nivekelo moowaakuveya ninvekelaka Yehova weera anikhavihere okhala oomaaleleya ni osempa okhala oonyoonyiwa ni ohoonihera nttittimiho. w22.04 epax. 6 eparag. 8-9
Namaxexe, 11 a Janeiro
Mmwàttameleke Muluku. — Yak. 4:8.
Moota mukina wootthuneya weera asitiithi yaakhavihere anamwane aya omusuwela Yehova, ori omusoma Biblya ni awo. (2 Tim. 3:14-17) Menento Biblya onnahima etthu ekina enrowa waakhavihera amiravo oxuttera woohima sa Yehova. Eliivuru ya Miruku, tiithi mmoha onnamuupuxera mwanawe weera ahittiwaleke mikhalelo sa Yehova, sinooneya mwa soopattuxiwa. (Mir. 3:19-21) Asitiithi onnaasivela oviriha etempu vamoha naanamwane aya ereene vaate. Ni emaareene yeeyo ennavarihela muteko eparakha eyo weera elikanxere mikhalelo sooreera sa Yehova ni “sopattuxiwa sawe.” (Arom. 1:20) Moone moota Yesu aavarenlaawe muteko soopattuxiwa weera aaxuttihe atthareli awe. Ekwaha emoha, owo aahaavekela weera yaawehe anakhuku ni ifiloori sa mmatta. (Luka 12:24, 27-30) Owo aahaaxuttiha atthareli awe etthu yootepa otthuneya woohima sa ovaha ni oreera murima wa Tiithi ahu a wiirimu: Yehova onnaatxiha nave onnaavaha soowara arumeyi awe oororomeleya, ntoko hiihaale onaapakelaawe anakhuku ni ifiloori sa mmatta. w23.03 epax. 20-21 eparag. 1-4
Namathanu, 12 a Janeiro
Yeyo munèranyu nveke mwa nsina naka, yeyo ene kini kàkhulele, wera Atithi evuwihiwe mwa Mwana. — Yoh. 14:13.
Ninnamuxukhurela Yehova mwaha woonivaha eparakha yoovekela moorwela mwa mwanawe Yesu Kristu. Orweela mwa Yesu, Yehova onnanivaha itthu sootheene hiyo nninvekelaahu. Yehova onniwa ni onnakhula mavekelo ootheene ampakiwa moorwela mwa mwanawe Yesu. Yehova onnalevelala soottheka sahu mwaha wa mukuttho Yesu ovanhaawe mwaha wa hiyo. (Arom. 5:1) Biblya onnamuhima Yesu okhala namakeya ahu “okilanthe wirimu mono wolopwana wa ehitxe yowarya.” (Aheb. 8:1) Nokhalano namwaakiha ahu wa “Atiithi ti Yesu Kristu.” (1 Yoh. 2:1) Hiyo ninnamuxukhurela Yehova mwaha woonivaha namakeya yoowo oniiwexexa ohimalela wahu ni soottettheya sahu ni tiyoowo onanivekelela hiyo. (Arom. 8:34; Aheb. 4:15) Yehova morwela munivekeloni wahaakhanle mukuttho wa Yesu. Moohihovela mukuttho wa Yesu yoovaha etokweene Yehova onivanhaawe. Hiyo khaninkela owera oxukhurela mookwanela mwaha wa yoovaha eyo yootepa ootthuneya! w22.07 epax. 23 eparag. 10-12
Esaabadu, 13 a Janeiro
Mutthu òroromeleya onnakhuwa sothene. — Mir. 11:13.
Mutthu oororomeleeya onnailipihera weera akwanihere etthu olaihenraawe ni wuuluma ekhaikhai. (Nsal. 15:4) Hiyo noosuwela weera onnareerela omuroromela mutthu owo. Hiyo nintthuneya okhala oororomeleeya ni asinnihu. Khanintthuneya waanyeserera atthu weera enroromeleke. Nintthuneya woonihera weera naatthu oororomeleeya. Atthu akina anhima weera ororomeleeya khonlikana ni musurukhu. Moohihovela, ninnatthuneya omuroromela Yehova mwaha wooweera “itthu sothene ompakawe ti sororomeleya.” (Nsal. 33:4) Yehova ontthuna weera ntakiheke ntakihero nawe. (Aef. 5:1) Arumeyi akhalayi yaatakinhe ntakihero nawe ni yoonihenre ororomeleeyahiyotho nokhalano muriti woowina nroromelo na Asinna ni Asirokora. Emaara hiyo ninvarahu mutteko meekhahu weera nonihere nsivelo, wiyeviha, exariya, ororomeleya ni okhala owiwehexexa. Ninnakhavihera ororomeleya wahu mmulokoni. Nimutakihaka Muluku ahu Yehova, nivirelelaka woonihera ororomeleya wahu. w22.09 epax. 8 eparag. 1-2; epax. 13 eparag. 17
Edomingu, 14 a Janeiro
Nitho na Yahvéh nri va yale anamòva. — Nsal. 33:18.
Mweekhaikhai hiyo ninnereerela eparte emusi etokotoko ya omunepani. Nnamweera vaareene hiiho, ekwaha ekina pooti wiisoonaka okhala meekhaahu. Ni okhulumuwa. Nto pooti wuupuwela weera anoowera omaliha meekhaaya muupuwelo owo. Mene Yehova khantthuna weera nuupuweleke hiiho. Owo amuhiya Eliya okhala ootaphuwa weera ahime itthu sootheene saamuxupa. Yehova aamukoha mwa ikhwaha piili: “eheeni mumpakanyu va?” (1 Mam. 19:9, 13) Mwa ikwaha soopiili iya, Yehova amwiiwelela Eliya vaavo amuhulenlaawe murima. Yehova aamuleela Eliya weera yaakhala ana a israeli antxipale ororomeleya. (1 Mam. 19:11, 12, 18) Mweekhaikhai Eliya, ahoona owiitho kwee, amuhulelakaru murima awe Yehova ni aiwakaru etthu Yehova aahimmaawe. Mwa yeeyo, Yehova anvaha Eliya soothanleliwa sootepa otthuneya. Yehova tho anvekela Eliya weera amuttikitthele Hazayeli weera akhale mwene w’Arami [Asiria], Yehu weera akhale mwene a Israeli ni omuttikitthele Eliseyo ntoko mprofeti. (1 Mam. 19:15, 16) Yehova anvahaka soothanleliwa iya Eliya, aamukhavihera owehexexa itthu sooreera. Yehova anvaha tho Eliseyo weera akhale nthamwene a Eliya. w22.08 epax. 8 eparag. 3; epax. 9 eparag. 5
Norempa, 15 a Janeiro
[Mulipihaneke] mukina ni mukhw’awe, ni mùnnuwihaneke mukina ni mukhw’awe. — 1 Ates. 5:11.
Neereke nyuwo mootoko woonela mithukumano Empa ya Omwene yeeyo emalihiwe otekiwa vaanano naari orehereriwa? Mweekhaikhai nyuwo munnuupuwela etempu ele. Nyuwo mwaamuxukurela vantxipale Yehova. Apaale pooti weera nyuwo khamwaawenre wiipa etxipo yoopatxera mwaha wootteeliwa murima vantxipale. Mweekhaikhai muteko wootheene wooteka Empa ya Omwene onnanvuwiha Yehova. Mene tho wookhala muteko mukina wootepa onvuwiha Yehova. Muteko owo onhela mpuwa muteko wootepa otthuneya ohiya oteka Empa ya Omwene. Enaahela mpuwa atthu yaale ankela Empa ya Omwene weera yamukokhorele Muluku. Waari muteko yoowo murummwa Paulo aalempaawe mwa yoolepa ya olelo. Murummwa Paulo oovaha ntakihero nooreera noowaalipiha asinna. Owo annaareerela murima asinna aihelaka nipuro naya. Hiyo pooti omutakiha murummwa Paulo naalipihaka Asinna ni Asirokora olelo va. — 1 Akor. 11:1. w22.08 epax. 20 eparag. 1-2
Nanaveli, 16 a Janeiro
Wera mwètteleke ephiro yowàphwanela Apwiya. — Akol. 1:10.
Mukristu onnatthuneya okhala oororomeleya ni axariya vamaithoni va Muluku. Nave-tho onnatthuneya okhala oororomeleya namweettaka nakoso ni omutekoni. Mulopwana mmoha onimusivela opaka yooreera onnamunanara owona atthu akina ethokororiwaka moohixariya. Mutthu ori naxariya “onnahela mpuwa moota Yehova ononnelawe” woohima sa soothanla sawe ni onnapaka eyo mwaha wooweera ontthuna omusiveliha Yehova. Biblya onnahima weera Yehova naapwipwi eekhaikahai a exariya, mwa yeeyo tivawonto oneeriwaawe “naxariya.” (Yer. 50:7) Yehova topanke itthu sootheene sooreera, mwa yeeyo owo tophwanenle opaka malamulo. Ekhaikhai, mwaha woohimalela emaara ekina ti wooxupa wiiwexexa. Mwaha wa heeni Yehova onihimaawe weera ela ti yoonanara ni ela ti yooreera, Owo osuwela nnene etthu yooreera wa hiyo. (Mir. 14:12; Yes. 55:8, 9) Nnamweera hiyo nreene ohimalela nipakiwe nilikanxeriwaka ni ekhove ya Muluku. (Eph. 1:27) Hiyo niniilipihera vantxipale weera nipake yootthuna ya Muluku mwaha wooweera ninnasiveliwa ni Yehova. — Aef. 5:1. w22.08 epax. 27 eparag. 5-6
Namararu, 17 a Janeiro
Koma mwàse enàsivela Apwiya. — Aef. 5:17.
Ootheene hiyo ninnaviriha maxupo naari ninnakhulumuwa ikwaha ikina. Mene vaavo enkhumelelaaya etthu eyo, ninnaasasa etthu yootthekulano weera nivirihe okhulumuwa iwo, nto etthu eyo pooti onikhavihera. Nto nintthuneya wiikosoopa weera nihipake itthu simmunanara Yehova. (Aef. 5:10-12, 15 16) Mwa ekaarta murummwa Paulo aalepenlaawe akristu oFilipi owo aawooperera akristu ovirelela wuupuwelela itthu sootheene siri sa “xariya, . . . siri sottela, . . . siri sosiveleya, [ni] siri sophwanelela.” (Afil. 4:8) Ekhaikhai weera murummwa Paulo, khaalepa ahimaka moota akristu ale yeeraaya etthekuleke, mene etthu owo aalempaawe pooti onikhavihera othanlela matthekulelo ahu. Mweerere opaka etthu ela: muhinakuve othanla “etxipo” naari “efilme,” “eliivuru” naari “videogueme,” mpatxere toko wuupuwelela mikhalelo silempwale va Afilipi 4:8. Opaka eyo enimookhaviherani osuwela wakhala weera matthekulelo muthanliyanyu annamusivela Yehova naari hooye. Nintthuna weera ekumi ahu ekhaleke moovarihana ni malamulo a Yehova. — Nsal. 119:1-3. w22.10 epax. 9 eparag. 11-12
Namaxexe, 18 a Janeiro
[Owo] ànasuwela yeyo yari mmurimani mwa mutthu. — Yoh. 2:25.
Ehinaakuveene okhwa, atthu awo oohixariya yannapaka itthu soonanara. Awo eneereke otthuneya okhala moovarihana ni atthu a xariya a Yehova. Mwa yeeyo, Omwene wa Muluku onoorowa okosoopa eprograma ya oxuttiha eneera ekhale elapo ela ya vathi. Vanonto taani onkela waaxuttihaka atthu awo oohixariya? Ankela okhala atthu a muloko mutokotoko ni atthu a xariya ankela ovinyererihiwa. Weera atthu oohixariya nsina naya nlempwe muliivuruni mwa ekumi, oneereke ontthuneya ookhalano onthamwene woolipa ni Yehova ni wiivaherera. Yesu Kristu ni ale oothanliwa, eneereke owehexexa muteko wooxuttiha. (Apok. 20:4) Yoole anaakhootte okhala moovarihana ni malamulo a Yehova, onooyeleela okhala mahuku ootheene nnamweera oreeneno iyaakha 100. (Yes. 65:20) Yehova vamoha ni Yesu, pooti osuwela ele eri vamurimani ni khankela waakhulela weera atthu epakeke itthu soonanara elapo enyowani. — Yes. 11:9; 60:18; 65:25. w22.09 epax. 17 eparag. 11-12
Namathanu, 19 a Janeiro
Mutthu ori othene awiwelele atthu anlamula. — Arom. 13:1.
Masu ala oweera “atthu anlamulela” va eversu ela, sihimmwa iguvernu sa atthu irinono owera woowaalamulela atthu akina. Makristu entthuneya weera ewiiweleleke anamalamulela ala a iguvernu. Woona weera iguvernu iyo sinnavaha malamulo ni miruku mulaponi, ni ikwaha ikina iguvernu iyo sinnaakosoopa atthu a Muluku. (Apok. 12:16) Ti vawooto vantthuneyaaya weera hiyo nliveke musonkho neve niwoonihereke nttittimiho nenno anamalamulela antthunaaya. (Arom. 13:7) Nnamweera vareene hiiho, anamalamulela a mulaponi erinono owera iwo mwaha wooweera Yehova onnakhulela. Yesu ahoonihera eyo vaavo aakohakohiwaawe ni Ponsio Pilatu guvernadori oRoma. Emaara Pilatu ahimmaawe weera ookhalano owerya womutaphuliha Yesu ni owerya womuthomeiha vamwirini va nihahaxero, Yesu waakhula enre: “Weyo khorino owerya nari vakhanene ni miyo, wahavahiwe osulú.” (Yoh. 19:11) Ntoko Pilatu, olamulelo wootheene wa iguvernu sa epoliitika wookhalano mpika. w22.10 epax. 14 eparag. 6
Esaabadu, 20 a Janeiro
Mutakhali khanòneya tho. — Nsal. 37:10.
Mwene Davidi aahuupuxeriwa olepa moota ekumi yeeraaya ekhale apatxera olamulela mwene a miruku ni oororomeleya. (Nsal. 37:10, 11, 29) Ikwaha sintxipale ninnamusoma Nsalmu 37:11 vaavo nnuulumaahu sa eparadiso. Ti yookhalela mwaha wooweera Yesu aahuuluma mwaha owo va mwaako ooniheraka weera masu ala yaamukwanela muhoolo. (Math. 5:5) Mwene Davidi ahoonihera moota yeeraaya ekhale ekumi mahiku a mwene Salomoni. Vaavo mwene Salomoni aapatxenraawe olamulela wIsrael, atthu yaakhalano murettele ni ohakalala, ni Muluku aaweerenle ha: “Mwatthará ikano saka ni mwasunká malamulo aka . . . Kini kivahe elapo murettele wera mmake’mo. Khavo enowòpopiheni.” (Onam. 20:24; 26:3, 6) Ni omwene wa Salomoni waari wa murettele. (1 Sow. 22:9; 29:26-28) Masu ari va Nsalmu 37:10, 11, 29 yaakwanela khalayi ni tho anookwaniheriwa muhoolo. w22.12 epax. 10 eparag. 8
Edomingu, 21 a Janeiro
Yole anaphitera [miruku], anareriwe. — Mir. 3:18.
Nitthareke miruku. Biblya onnavaha miruku sinkhavihera mweekumini eeraka: “Niwoko ekhotto ennawaniwa ni miruku ni ennakuphiwa ni mapwattapwattha mantxipale.” (Mir. 24:6, enoota.) Moone moota miruku iya sineeraya sookhavihereni okhumela nnene mmutekoni moolaleera ni oxuttiha. Ohiya otthara miruku sanyu mwaalaleeraka, munoonela hayi otthara miruku nnakhelaahu omithukumanoni? Omithukumanoni iwo ninnaxuttihiwa ni nyaha ni soowonihera simpakiwa ni asinna arinono sookumanano. Opwaha mwa yeeyo, mareherero a Yehova annanivaha ikaruma soovareleya muteko ntoko iliivuru ni iviidiyu seiyo sinnikhavihera omwiiwexexa Biblya. Ninneera asantte mwaha wa miruku sooreera nimphwanyaahu mBiblyani! Ekumi ahu yaarowa okhala hayi sahaakhanle miruku iyo? Nolakela okhala olikanene weera nivarele nnene miruku iya ninvahiwahu ni Muluku. — Mir. 3:13-17. w22.10 epax. 23 eparag. 18-19
Norempa, 22 a Janeiro
Masu a wahottokoroko waka t’òsivaxa opwaha oravo mmwano mwaka. — Nsal. 119:103.
Emaara yeeyo hiyo nintxaahu eyootxa ninnakhalano ekumi yooreera nave ninnakhalano ikuru. Muluku ni nnaphimelela ele ninsoma ahu, nroromelo nahu ninnakhala noolipa. Ela etthu Yehova ontthuna awe weera nuupuweleleke woohima sa yoolohera ya eroolu. Yehova ontthuna weera hiyo ‘nitxeeke yootxa’ ya omunepani moorweela mBiblyani. Eyo entthuna ohima weera Yehova ontthuna weera hiyo nimwiiwexexeke Biblya. Hiyo pooti opaka eyo moorweela nivekelo, omusoma Biblya ni ophimelela ele ninsomaahu. Hiyo nihinaaye osoma nimpatxera opaka nivekelo weera nireherere murima ahu ni yootthuna weera niwere wiiwexexa ele ninsomaahu seiyo siri minyuupuwelo sa Muluku. Namaliha ovekela vale, ninnapatxera omusoma Biblya eparte nthanliyaahu. Nasoma vale ninneemela nnaphimelela ele nimanla ahu osoma. Vano enkela okhumelela eheeni wakhala weera noopaka eyo? Aani, wakhala weera nnophimelela ele ninsoma ahu, nnoorowa wiiwexexa nnene masu a Muluku ni eyo enoolipiha nroromelo nahu. Mwaha wa heeni varaaya vootthuneya omusoma Biblya ni ophimelela ele ninsomaahu? Aani, ti vootthuneya opaka eyo mwaha wooweera ti yeeyo enkela onivaha ikuru weera nilaleye mitthenka sa Omwene ni muhoolo mwaya olaleya mitthenka sa ophukela, aani mitthenka iya vanooneya ntoko weera nnimweerela eparte emaara yoolaleya. Opwaha mwa yeeyo, vaavo nimphimelelaahu mikhalelo sooreera sa Yehova onthamwene ahu nuuwo onnalipa. w22.11 epax. 6-7 eparag. 16-17
Nanaveli, 23 a Janeiro
Ti mwemmo atthu othene enèraya esuwele wi muri òhuser’aka mwarino osivelana mukina ni mukhw’awe. — Yoh. 13:35.
Yesu khahimme weera nsivelo naakela woneyaka mmulokoni paahi, nto owo aahima weera nsivelo nna naamooniwa ni atthu ahikhanle mmulokoni weera ala atthareli a Yesu Kristu mwaha wa nsivelo anooniheranaya mukina ni mukhwaawe. Nsivelo atthu Yehova enooniheranaaya ti na vameekhaaya naari neere, khaninphwanyeya nipuro nikina. Mene, Anamoona a Yehova khaiyene atthu oomalela. (1 Yoh. 1:8) Emaara nnaasuwelaahu nnene asinna a mmulokoni, onnakhala wookhweya woonelela soottheka saya naari neere, ifaaliya saya. (Arom. 3:23) Moomoriha ikharari, akina aahiya onvarela muteko Yehova mwaha woohimalela wa atthu akina. Yesu aawoonihenre moota heeni nsivelo arummwa? Vano, ninkela omulikanxa moota heeni Yesu mahukwaano?’ Nnaamweera hiyo nreene Anamoona a Yehova ninnatthuneya wuupuwelela makoho ala. Napaka eyo, onoorowa okhala wookhweya wooniherana nsivelo mukina ni mukhwaawe otepaxawene emaara yeeyo ninvirihaahu maxupo a ohimalela wa atthu akina. — Aef. 5:2. w23.03 epax. 26-27 eparag. 2-4
Namararu, 24 a Janeiro
Wa mutthu a phama nyuwo munnakhala a phama. — Nsal. 18:26.
Vaavo nnattamelaahu okhwipi wa elapo ela, hiyo niweherereke weera nnookumanano maxupo anwela mpuwa mwa muloko. Maxupo awo pooti weerera ororomeleya wahu wa Yehova. Mwa yeeyo, ninatthuneya weera niithokorore. Hiyo noona weera noovehiwa ni munna mmulokoni, khanintthuneya ommira supi. Wakhala weera moottaruxiwa, muhuupuweleke moota atthu akina anwoonelaayani, mene mwaakhulele miruku ni mpake matxentxo antthuneya. Mareherero a Yehova yaapakaka matxentxo yaawo anootaphani, mwaakhulele matxentxo awo ni murima wootheene ni mwiiweleleke miruku muneeraanyu mwaakhele. Nyuwo nvirelele omuroromela Yehova ni mareherero awe. Nuupuwelaka moomaaleleya noonaka itthu ntoko Yehova onoonelaawe. Munvekele Yehova nikhavihero, muhikhaleke meekhinyu mutthekuleke ni asinna a mmulokoni. Aani nihipwatthaka ele eneera enikhumelele, Satana khanwera onimwalanyiha ni Yehova ni mareherero awe. — Yak. 4:7. w22.11 epax. 24-25 eparag. 14-16
Namaxexe, 25 a Janeiro
Mwàttittimihe othene, mutthune onna. — 1 Ped. 2:17
Asitokwene a mmulokoni ennakhavihera Asinna wiireherera ehinaye okhumelela erisa ya ephattu. Awo ennapaka eyo, weera yaakhavihere asinna osuwela yoopaka yakhumelela erisa vale. Vano eheeni nyuwo munkelanyu opaka? Yakhumelela vale erisa ya ephattu waattamela nipuro munkhalaanyu mwaakohe asitokweene ammulokoni moota muneeraanyu mukhavihere. Nyuwo apaale pooti owaakhela owannyinyu atthu ale ekhumme mmawannyaya naari pooti wiivaherera owaakhela asinna eniivaherera oteka impa. Nyuwo tho pooti waakawela yootxa ni itthu ikina anamalaleera etthanwe. Vano munkela okhavihera moota heeni wakhala weera erisa ekhumelenle nipuro noorakamela nnipuro munkhalaanyu? Wakhala hiiho, nyuwo pooti waavekelela asinna awo ephanyinwe ni erisa eyo. (2 Akor. 1:8-11) Nyuwo tho pooti okhavihera muteko woowaakhavihera atthu ephwanyinwe ni irisa sa ephattu nvahaka idonativu ekaaxa ya obra mundial. (2 Akor. 8:2-5) Wakhala weera mikhalelo sanyu sinnawaakhulelani orowa nipuro nikhumelenle erisa ya ephattu mwaakohe asitokweene etthu muntthuneyaanyu opaka weera murowe. Wakhahala weera nyuwo mohaakhuleliwa orowa onootthuneya otreinariwa weera musuwele moota wookhavihera. w22.12 epax. 24 eparag. 8; epax. 25 eparag. 11-12
Namathanu, 26 a Janeiro
Wereriwa ori wothene wophwannyeni, khopwahiye ikuru sa mutthu. — 1 Akor. 10:13.
Masu ala Biblya onnataphulela moota mukineene eeraka: “Wereriwa wothene munviriha anyu asinna othene anereriwa hiho” masu ala yaalepelinwe asinna oKorintu, akina a yaawo yaari anamattompe alopwana anakonihana yaworu, athiyana athiyanaru ni anamuhapaliwa. (1 Akor. 6:9-11) Neereke awo ebatiziwakaru nyuwo munuupuwela weera khiyakhanleno yootthuna ya opaka itthu iya? Ekhaikhai weera awo yaari akristu oothanliwa, mene nto mwaha woohimalela imaara ikina awo yannakhalano yootthuna ya opaka itthu iya, osuwela eyo pooti onikhavihera. Mene hiyo khanimpwattha mwaha wooweera asinna akina yaawera oviriha maxupo awo, nroromelo nahu pooti olipa nasuwela weera “asinna a elapo yootheene annaviriha maxupo mamoha-moharu.” — 1 Ped. 5:9. w23.01 epax. 12 eparag. 15
Esaabadu, 27 a Janeiro
Mwelaponi mú munrowa okhalano sovalaveliha, mene mulipihe murima: miyo kòwera elapo ya vathi. — Yoh. 16:33.
Yesu aamuvekela Yehova weera aakosoope. (Yoh. 17:11) Nto mwaha wa heeni eyo ennilipihaaya murima? Mwaha wooweera toolipa waapwaha amwiittani ahu ootheene. (1 Yoh. 4:4) Yehova onnoona sootheene sineereya nto nroromeleke weera owo onoonikhavihera owina maxupo ahu ni olipa murima. Nyuwo mootoko owuulihani muru osuweliwa weera mwa Namoona a Yehova omutekoni naari oskola? Neereke nyuwo munnoova okhala namalaleera naari oBatiziwa mwaha woowuupuwelela ele atthu enrowaaya ohima wa nyuwo? Muhihiye woova iwo owootxeelihakani nyuwo opaka etthu yooreera, nyuwo pooti oomuleela Yehova vaavo munvekelaanyu weera mukhale oolipa murima weera nwere onvarela muteko owo, nyuwo moonelela vale weera Yehova onaakhula mavekelo anyu nto munookhala oororomeleya ni oolipa murima. — Yes. 41:10, 13. w23.01 epax. 29 eparag. 12; epax. 30 eparag. 14
Edomingu, 28 a Janeiro
Khamutonke osoma? — Math. 12:3.
Emaara ekina Afarisi yaawoothera atthareli a Yesu otupha nlamulo na esaabadu, awaakhulaka Yesu enre: “Khamutonke osoma?” Aapaka nikoho nno mwaha wooweera Afarisi khiyaakhanleno moonelo wooreera woohima sa soolepa. (Math. 12:1-7) Yesu aahima matakihero meeli a mBiblyani ni eversu emoha ya mprofeti Hoseya weera awoonihere Afarisi weera khayiiwexexa nlamulo na esaabadu, ni yaari atthu oohimoriwa ikharari, nto asilopwana ale yannasoma malamulo mene nto khiyaarukunuxa moonelo aya. Mwaha wa heeni? Mwaha wooweera yannasoma evaanyaka ni yaari atthu oowiisunnuwiha, nto mukhalelo owo wannaakhottihera wiiwexexa ele yaasomaaya. (Math. 23:23; Yoh. 5:39, 40) Munwehe Matheyo 19:4-6, vaavo Yesu aapakenlaawe nikoho Afarisi noolikana ntoko ele aapankaawe woopatxerani, awo yaasoma woohima sa soopattuxiwa, mene nto khiyaawera wiiwexexa moonelo wa Muluku woohima sa ekasamentu. Masu a Yesu ennanoonihera weera nintthuneya okhalano moonelo wooreera vaavo nimmusomaahu Biblya. Khanintthuneya okhala ntoko Afarisi, moovirikana naawo nintthuneya okhala atthu oowiiyeviha ni waakhulela vaavo ninxuttihiwaahu. w23.02 epax. 12 eparag. 12-13
Norempa, 29 a Janeiro
Wupuwela wòmanke weyo, ni iseru sini sòlipelele. — Mir. 2:11.
Yehova aahaavaha a Israeli malamulo yaakosoopa ohimweera acidente vaate ni omutekoni. (Ott. 21:28, 29; Ola. 22:8) Wakhala weera mutthu moohilakela annamwiiva mukwaawe, owo annathorihiwa. (Ola. 19:4, 5) Nave tho, mutthu ammana muthiyana oorupala moohilakela nlamulo nannooperera weera mutthu owo othorihiwe. (Ott. 21:22, 23) Biblya onnanoonihera weera Yehova ontthuna weera hiyo naasaaseke ovareleleya. Hiyo ninnoonihera weera ninnavaha mwiitti ekumi Yehova onivanhaawe, vaavo nniikosoopaahu weera nikhale oovareleleya vaate ni omutekoni. Mwa ntakihero, hiyo ninnavitha ikaruma soothikila ni mirette soohapala mapuro oorakamelana ni anamwane. Ni emaara hiyo nintthunaahu oriha itthu iyo, ninnapaka eyo moovareleleya. Hiyo ninniikosoopa moota woovarela muteko mooro, maahi ni makhura ooviha naari hiyo, khaninhiya ikaruma seiyo sinvara muteko ni energia sivaraka meekhaaya ahikhanlevo mutthu onweha. Hiyo khanneettiha itxinka sahu naari ikaaro sahu nihapalinweene, sinivonleene ikhove nave khannimuttapunya telefooni neettihaka etxinka naari ekaaro. w23.02 epax. 21-22 eparag. 7-9
Nanaveli, 30 a Janeiro
Maitho á anomòna namuku á. — Yes. 30:20.
Yehova namaxuttiha ooreera murima, oopixa murima, oowiiwexexa nave owo onaasaasa etthu yooreera wa anaxikola awe. (Nsal. 130:3) Owo khanweherera yeeyo hiyo nihinweraahu opaka. Nto muupuweleke weera owo topanke okooko ahu eri yoovaha yootepa oreera. (Nsal. 139:14) Mpattuxa ahu Yehova ontthuna weera nipwaherere oxuttera ni nooneke okhala eparakha eyo. Waarowa okhala wa miruku ovirelela ohaawela ikhaikhai sa mBiblyani vaanaano. (1 Ped. 2:2) Muthanle sooluluwanya seiyo muntthunaanyu okwanihera, mmusomeke ni omuxuttera Biblya mahiku ootheene. (Yeh. 1:8) Mukhaviheriwaka ni Yehova, nyuwo oneereke woosivelani osoma ni oxuttera.Ekhaikhai weera osuwela ti wootthuneya, menento khomphiyera. Osuwela onookhavihera oxuttera itthu sintxipale woohima sa Yehova, wunnuwihera mikhalelo ntoko nsivelo ni omuroromela. (1 Akor. 8:1-3) Vaavo nyuwo munvirelelaanyu oxuttera woohima sa Yehova, munvekeleke weera oovaheeni nroromelo. (Luka 17:5) Owo onnaakhula mavekelo ahu. w23.03 epax. 10 eparag. 11, 13
Namararu, 31 a Janeiro
Mwètteke ni miruku variyari va atthu òmokoni, nvuluxaka ehuhu. — Akol. 4:5.
Yesu khaaweherera weera atthareli awe ekhale emaaliyeene ehivaraka muteko ewehereraka omalihiwa olamulelo wa a Yuda. Yesu aahaavaha muteko, aaleelaka weera ontthuneya olaleya mitthenka sooreera “o Yerusalemu ni o Yudeia wothene ni o Samariya ni mpaka mukhwipi mwa elapo.” (Mit. 1:6-8) Yoothanleliwa ela yaahela mpuwa ovara muteko muntxipale. Nto mwaha woowiivaherera olaleya mitthenka iya sooreera, awo yaavarela muteko etempu aya mooreerela. Niithokorora vale, nintthuneya osuwela moota ninvarihelaahu muteko etempu ahu. “Erisa” pooti omphwanya mutthu ori poothe ahiyo. (Koh. 9:11) Ti yeeyonto ekumi ahu pooti omala okaphila ni oweha, naari neere, moowaakuveya. Hiyo nnoowera ovarihela nnene etempu ahu nipakaka yootthuna ya Yehova ni nilipihaka onthamwene nraahuno nuuwo. (Yoh. 14:21) Nintthuneya “okhala òlipa ni òhittikinyeya,” “nàtteliwaka miteko sa Apwiya.” (1 Akor. 15:58) Yaphiya emalihero naari emalihero ya ekumi ahu, naari emalihero ya elapo khaninrowa weera, keerelani. — Math. 24:13; Arom. 14:8. w23.02 epax. 18 eparag. 12-14