Junho
Esaabadu, 1 a Junho
Erutthu aka yòsareya myunku ni mokho, nrapala naka nòthaleya, ninkuma oru. — Yobi 7:5.
Yobi aakhalano ekumi yootepa oreera. Nave aakalano onthamwene wooreera ni Yehova. Aakhalano etthoko etokotoko nave, yoowirana opwaha mwa yeeyo, owo aari riiku. (Yobi 1:1-5) Mene nto, okaphila ni oweha owo aalusa itthu sootheene, wupatxerani owo alunse itthu akhalannaawe. (Yobi 1:13-17) Woottharana, anamwane oothene owo aasivelaawe yahookhwa oriipiwa murima wa Yobi ni amwariye waaphwannye vaavo yiiwalaya weera anamwane aya oomuloko (10) yahookhwa. Tivawonto, Yobi aakhalano erazau vaavo iixupurunxaawe vathi iwakaru okhwa wa anamwane awe oomuloko! (Yobi 1:18-20) Woottharana, Satana aamuwiiheera Yobi eretta, aani aamutannyera eretta yootepa onanara yeeyo yaawettiha atthu museru. (Yobi 2:6-8) Yobi ehinaakuveene omphwanya eretta ele, aari oottittimihiwa ni atthu ootheene yaakhala elapo ele nave atthu awo yannawa onvekela miruku. (Yobi 31:18) Mene nto, itthu saapatxera otxentxa ni atthu yaapatxera omuthanya. Aapatxera othanyiwa ni axinnawe, anamuteko awe ni mpaka asinthamwene awe! — Yobi 19:13, 14, 16. w22.06 epax. 21 eparag. 5-6
Edomingu, 2 a Junho
Ninnuweke mwa itthu sothesene. — Aef. 4:15.
Nuumala obatiziwa ootheene hiyo nintthuneya otthara ele Paulo alenlaawe makristu Aefeso owo enre, watthuneya okhala makristu “oolipa” mmunepani. (Aef. 4:13) Mwa masu makina ‘onnatthuneya opwaherera okela vahoolo, Mohihovela nyuwo munnamusivela vantxipale Yehova. Moota heeni? Murummwa Paulo ohiwanyeiha moota woopaka eyo va Afilipi 1:9 Paulo avekela weera nsivelo na asinna “nipwaherereke wunnuwa.” Menento ti woowereya waatxerera nsivelo. Vano ninkela opaka moota heeni eyo? “Ontthuneya okhalano osuwela weekhaikhai ni iseru,” vaavo ninvirelela ahu omusuwela Yehova ninnamusivela ni otikhina omutthu awe moota ompakaawe itthu ni ninkela opakaka itthu sinimusivela yoowo khaninkela opaka itthu siri poothe sinkela omunanara, tivawo nnilipihera ahu weera niwexexe yootthuna ya Yehova. Ni moota woopaka itthu moovarihana ni yootthuna eyo. w22.08 epax. 2-3 eparag. 3-4
Norempa, 3 a Junho
Ola ti apokalipise a Yesu Kristu, Muluku anvahiyaiye wera awonihere akaporo awe seiyo sinèra sèreye vohilekela. — Apok. 1:1.
Mwa yeeyo, etthu elempwe muliivuruni kheenaahima atthu ootheene mene ennihima hiyo, nri arumeyi oowiivaherera a Muluku. Ntoko atthu a Muluku, hiyo nihitutuxereyeke wakhala weera nnimoonelela weera ninnapakela empari okwanela wa eprofesiya eri muliivuruni mu. Murummwa Yohane aathaliha ehuhu eyo vaavo aahimmaawe ha: ‘Kitthukeliwaka mmunepani nihiku na Apwiya.’ (Apok. 1:10) Ehuhu owoaalempaawe masu ala eyaakha ya 96 E.C., “nihiku na Apwiya” neera nrakamenleene. (Math. 25:14, 19; Luka 19:12) Mene moovarihana ni iprofesiya sa mBiblyani, nihuku nno naapatxenre eyaakha ya 1914 vaavo Yesu aapatxenraawe olamulela wiirimu. Okhuma eyaakha eyo, iprofesiya sa Apokalise seiyo saahela mpuwa atthu a Muluku saapatxera okwanela. Aani, vano ninkhala “mmahikuni mwa Apwiya!” — Apok. 1:3. w22.05 epax. 2 eparag. 2-3
Nanaveli, 4 a Junho
Ni enama ele yàvariwa ni vamosá ni yele mprofeti òwotha. — Apok. 19:20.
Erene akumi othene enama ele yàvariwa vamosá ni yele mprofeti òwotha apanka sotikiniha vamaithoni vaya, mwemmo àthwelelihaiye’mo atthu yàkhenle enenero ya enama ni tho yale yakokhorenle enenero aya. Oweli aya yàriheliwa akumi ene muntthiyani mwa moro wovarela ni enxofre. Mene omwene owo vano tonlamulela. Nto moohipisa, Omwene wa Muluku onkela onyanya omwene owo. Eheeni eyo enthapulelaaya? Hiyo ntoko akristu, nintthuneya weera nikhaleke ororomeleya wa Muluku ni Omwene awe. (Yoh. 18:36) Weera niwere eyo, nintthuneya ohipakela eparte nyaha sa ipoliitika sa elapo ela. Mene opaka etthu eyo ti wooxupa, mwaha wooweera, anamalamula a elapo ela antthuna okhaviheriwa mmasuni ni miteko. Nto yoowo onaakhulela onyesereriwa iwo, onnakhela ethonyero ya inama. (Apok. 13:16, 17) Yoowo onaakhulela ekanyero eyo, onnahiya waakhuleliwa ni Yehova nave, onooyeleela [onnalusa] ekumi yoohimala. (Apok. 14:9, 10; 20:4) Mwa yeeyo, tiwootthuneya ovirelela oheerela empari eparte elapo ela, nihipwatthaka onyesereriwa ele anamalamulela annipakelaaya! w22.05 epax. 10-11 eparag. 12-13
Namararu, 5 a Junho
Wòmòna mutthu òrattela muteko awe? Anavare muteko oholo wa mamwene, anyi kharowa wàrumela atthu piswa piswa. — Mir. 22:29.
Yooluluwanya ekina muneeraanyu mulepe. Ori oxuttera itthu ikina. Muupuwele numero ntokweene ninhaaweliwa naatthu weera yateke iBetheli, impa sa assembleya ni impa sa Omwene. Atthu anvara miteko iyo, aakhalano sooluluwanya sooreera weera evareke ni asinna yaawo arinono sookumanano. Mahiku ahu ala, asinna ni asirokora eneera exutteraka mikhalelo sootthuna weera ekhavihere orehereriwa wa impa sa assembleya ni impa sa Omwene. Yehova Muluku “Mwene a ehuhu eri yootheene” ni Yesu Kristu “mwene a mamwene” onnaavarela muteko atthu weera epake itthu sootikiniha moorweela wa atthu yaawo anwera oteka. (1 Tim. 1:17; 6:15) Nintthuneya ovara muteko vantxipale ni itthu seiye nisuwenlaahu weera ninvuwihe Yehova ohiya wiivuwiha mwaneenaahu. — Yoh. 8:54. w22.04 epax. 24 eparag. 7; epax. 25 eparag. 11
Namaxexe, 6 a Junho
Musurukhu muttuxí. — Koh. 7:12.
Salomoni aari mulopwana amuhakhu ni aakhalano itthu sootheene aatthunaawe. (1 Mam. 10:7, 14, 15) Moovirikana ni mukhalelo mukina, Yesu aari ni ekumi yookhweya mpaka khaakhalanne empa, nnamwera vaareene hiiho, alopwana ale eeli yaakhalano mukhalelo wooreera woohima sa musurukhu. (Math. 8:20) Mwaha wooweera osuwela waya wakhuma wa Yehova Muluku. Salomoni aahimme weera ni musurukhu nnoowera othuma itthu hiyo nintthunaahu ni iye nihintepaahu ohaawela mene ntthunaka. Ni sookumanano saawe, owo aahimme weera musurukhu kheiyono etthu yootepa ootthuneyaxa. Owo olempe ha: “Nsina noottittimiheya ninnampwaha mihakhu sintxipale ni orera murima epratha ni etxikuku.” (Mir. 22:1) Salomoni ahoonelela weera atthu a mihakhu onnaaxupa ohakalala ni itthu akhalannaaya. (Koh. 5:10, 12) Nave-tho, aahima weera nihuupuweleke weera musurukhu etthu yootepa otthuneya mwaha wooweera, owo pooti omala moowaakuveya. — Mir. 23:4, 5. w22.05 epax. 21 eparag. 4-5
Namathanu, 7 a Junho
Yahvéh onnavilela, wera ophwanyiheni mahalawe. Khweli owo ontthuna wemelela wera omoreleni ikharari, vawi Yahvéh ti Muluku: òreriwa ti yale anamuroromela yowo. — Yes. 30:18.
Naaphimelalaka mareeliho nnakhela ahu, onthamwene ahu ni Yehova onookhala woolipa. Nuupuwelaka mareeliho Yehova onkela awe onivaha muhoolo, yooweherera ahu ennalipa. Mareeliho ootheene ala nraahuno olelo va ni yaawo ninkela ahu waakhela muhoolo, ennaneeriha ovirelela onvarela muteko Yehova moohakalala. Yehova onoorowa “onivuluxa” vaavo onrowaawe omaliha elapo ela yoonanara. Nto hiyo khaninhovela weera Yehova “Muluku a exariya” khankela ohiya elapo ela ya Satana evirelelaka okhala, owo onoonyaanya moohipisa. (Yes. 25:9) Mene nihinaaye ophiya nihiku nno, hiyo noolakela ovaha mwiitti eparakha nrahuno ya ovekela, osoma ni ophimelela mareeliho ninkela ahu waakhela. Nto napaka eyo Yehova onoonikhavihera ovilela ni ohakalala vaavo nimmukokhorela ahu. w22.11 epax. 13 eparag. 18-19
Esaabadu, 8 a Junho
Ohiramuse ikano sa Amay’ á. — Mir. 1:8.
Biblya khanthaliha moota waaraaya obatizo wa Timotheyo. Mene khoiyono wooxupa wuupuwelela moota yaaraya amayawe ni amunnawe Timotheyo. (Mir. 23:25) Maxupo mantxipale, mene owo aawera oomukhavihera omusivela Yehova ni Yesu Kristu. Timotheyo aahuuwale etthoko yaari atthu ovirikana ittiini. Apapawe yaari muGrego, amayawe ni amunnawe yaari ayuda. (Mit. 16:1) Oweharu emaara Timotheyo aaraawe mmiravo, Eunisi ni Loide yaakhala makristu nto apapawe khayaakhanle mukristu. Tiivi yeera ekhale yoothanla ya Timotheyo? Asimaaye akristu amahukwaano tho annasiveliha ni etthoko saya. Yootthunaawe ori waakhavihera anamwane aya okhalano onthamwene woolipa ni Yehova. Moohihovela, Yehova onnahela mwiitti wiilipihera waya. (Mir 1:8, 9) Yehova onnaakhavihera asimaaye antxipale waaxuttiha anamwane aya omusivela yoowo ni onvarela muteko. w22.04 epax. 16 eparag. 1-3
Edomingu, 9 a Junho
Khweli Muluku òhàvaha yawo miruku mmirimani mwaya wera epanke okhwela wawe. — Apok. 17:17.
Voohipisa Yehova onoohela mmurimani mwaya anamalamulela awo “miruku wera epake okhwela [ootthuna] wawe.” Yeereya eyo enkela okhumelela eheeni? Anamalamulela awo a epoliitika naari neere, “mamwene mulokó” enoorowa otuphela ni onyanya ittiini sootheene soowootha. (Apok. 17:1, 2, 12, 16) Ninsuwela moota heeni weera Babilonia mutokweene ohanle onyanyiwa? Weera naakhule nikoho nna, nintthuneya weera nuupuwelele toko weera ecidade ya khalayi ya oBabilonia, eparte yintxipale ya ecidade ela yaakosoopiwa ni maahi a mooloko Eufrate. Eliivuru ya Apokalise ennalikanxera imiliyawu satthu simmukhavihera Babilonia mutokweene ni “maahi” ale yaarino muteko wookosoopa ecidade. (Apok. 17:15) Mene eliivuru ene yeela tho ya Apokalise, ennahima weera maahi awo ‘yaamuuma’, eyo entthuna ohima weera ittiini soowootha samwayeleela atthu anakhavihera. (Apok. 16:12) Eprofesiya eyo ennakwanela mahukwaano. Mwaha wooweera, atthu antxipale mahukwaano ennahiya ittiini enaasa mapuro makina weera emalihe maxupo aya. w22.07 epax. 5-6 eparag. 14-15
Norempa, 10 a Junho
Nthorihelo khaninrowa okhalano ikharari ni mutthu ole ohirino ikharari. Ikharari sinnawerya nthoriho. — Yak. 2:13.
Etempu yeeyo ninlevelelaahu, ninnoonihera omuxukurela Yehova. Muniphwanaphwanihoni, Yesu aamulikanxera Yehova, okhala ntoko mwene aalevelenle evaale yoowaatta wa namuteko awe, yeeyo owo eeraawe ahiwere oliva. Nnaamweera vareene hiiho, namuteko ole khaawenre olevelela evaale yanamuteko awe yeeyo yaari yootepa oyeva. (Math. 18:23-35) Yesu aatthuna oxuttiha eheeni ni niphwanaphwaniho nna? Naaxukurelaka ni ikharari Yehova onnooniheraawe, nneereke otthuna waalevelela atthu akina. (Nsal. 103:9) Nwehereri a iyaakha sintxipale sa muttuli aahiiwanyeiha moota ola: “Nihipwatthaka ikwaha ikavi ale ennitthekala, khuwaakela olikanela moota Yehova oonihenraawe onimorela ikharari ni onilevelela moorweela mwa mukuttho a mwanawe Yesu Kristu.” Ole onlevelela onoomoreliwa ikharari. Yehova onnaamorela ikharari atthu oomoriwa ikharari. (Math. 5:7) Yesu aahoonihera eyo vaavo owo aaxuttihaawe oohuseraawe moota woovekela. — Math. 6:14, 15. w22.06 epax. 10 eparag. 8-9
Nanaveli, 11 a Junho
Mwa mmiso à sini sittalisiwe miloko sothene sa elapo, niwoko wòhiwelela nsu naka. — Eph. 22:18.
Yesu aarwiñyaawe valaponi aatakiha mikhalelo soomalela sa Atithawe. (Yoh. 14:9) Vaavo ninvirelelahu oxuttera woohima sa Yesu ninnavirelela omusuwela ni omusivela. Opwaha mwa yeeyo sooxutthiha sa Yesu ni moota owo onkhaviheraawe miloko onnaanikhavihera. Owo onnanixuttiha moota wookhalano ekumi enimusvela Yehova. Mene okhwa wa Yesu weiwo woonihenre ovulalihiwa wa ekosomwa. Yesu avinyererakaru aavelela ephome awe ntoko makeya yoowo “oniitteliha mwa yeele eri yoottheka.” (1 Yoh. 1:7) Okhala weera eparte yoopatxera ya eprofesiya ela yookwanela hiyo-tho nroromelake weera eparte ya naaveli enookwanela, moohihovela muru wa enoowa onorowa onyanyiwa. (Eph. 3:15) Moohihovela onkela okhala woohakalaliha wa arumeyi a Yehova, ni okhalano mareeliho oowata wa elapo yoothene. w22.07 epax. 18 eparag. 13; epax. 19 eparag. 19
Namararu, 12 a Junho
Ahitutuxiwe nari mmosaru a nyuwo mwaha wa sohawa seiya. — 1 Ates. 3:3.
Hiyo-tho ontthuneya opaka moowaakuveye sooluluwanya sahu. Mwaha wa heeni? Mwaha wooweera hiyo khaninsuwela itthu sineera sinikhumelele muhoolo. Mwa ntakihero, murummwa Paulo aakhavihera opaka muloko wa ecidade ya oTesalonika. Mene atthu yaamusontta yaamunyeserera weera akhume ecidade ele. (Mit. 17:1-5, 10) Wakhanle weera Paulo aawa, amwaakumihera maxupo asinna. Mene Paulo khaatthikenle ottuli, opwaha mwa yeeyo, owo aahiireherera mwa itthu inyowani. Muhoolo mwaya, owo aamuruma Timotheyo weera akosoope sootthuna sa omunepani sa akristu a muloko munyowani oTesalonika. (1 Ates. 3:1-2) Asinna oTesalonika yaahakalala mwaha woowiivaherera. Hiyo pooti oxuttera etthu ni yookumanano ya murummwa Paulo oTesalonika. Nave hiyo pooti otthuna waakhela eparakha mmutekoni nnanvarelaahu Yehova. Mene, makhalelo ahu pooti ohinaakhulela waakhela iparakha iyo. (Koh. 9:11) Wakhala weera nyuwo munnakumanano maxupo mamoharu, muthanleke sooluluwanya soovirikana seiyo muntthuneyaanyu okwanihera. w22.04 epax. 25-26 eparag. 14-15
Namaxexe, 13 a Junho
Òreriwa mulopwana onavilela mowereriwani. — Yak. 1:12.
Yooweherera Yehova onivanhawe ya muhoolo, etthu ennimaaliha vantxipale. Nrowe noone miruku sa Biblyani seiyo sinkela onimaaliha vaavo ninkelaahu ovirihaka maxupo. Mwa ntakihero, Biblya onroromeliha weera kheevo nnakhala maxupo ari ootheene ‘anikela onimwalanyiha onitthunawewe Muluku.’ (Arom. 8:38, 39) Yehova onroromeliha weera ori vakhiviru “ni yale othene anamwitthana.” (Nsal. 145:18) Nave-tho onnanleela weera namuroromela vale, nnowera ophwanya ohakalala nnamwi nivirihaka maxupo. (1 Akor. 10:13; Yak. 1:2) Ni Biblya onnanuupuxera weera maxupo ari ootheene ninkumanaahuno, anoovira moohipisa nalikanxera ni ekumi yoohimala ninkelahu waakhela muhoolo. (2 Akor. 4:16-18) Yehova oolaihera weera, onkela omaliha maxupo ootheene ankumiheriwa ni Satana ni ale anamutakiha. (Nsal. 37:10) Munoonela hayi ohela mmuru soolepa seiyo sinkela woomalihani mwaavirihaka maxupo yaawo munkelaanyu okumanano muhoolo? w22.08 epax. 11 eparag. 11
Namathanu, 14 a Junho
[Itthu sene] seiya múpuweleke. — Afil. 4:8.
Ikwaha ikina pooti nyuwo okhala ooxupeya muupuwelaka weera khamunrowa oweera otthara malamulo a Yehova nenne nxiye mwekumini mwanyu. Yehova olaihera weera exariya ahu, “enkela okhala ntoko mawimpi.” (Yes. 48:18) Nkuupuwelani weera nyuwo murimweemela opraiya nwehaka maahi naari nwehaka mawimpi ewaaka eheemelaka. Mwa etthu ela neereke nyuwo mwaakela okhala oomaleleya paahi? Waakhula ti wooweera hooye! Nyuwo moosuwela weera awo anrowa ovirelelaka okhala mwemmwe. Emoha-moharu, exariya eri ntoko mawimpi mphareya! Wa moota heeni? Emaara yeeyo nyuwo mumpakaanyu yoothanla, yoopatxera muupuweleke, Yehova enoomusivela kapaka ela. Avinyaka mpakeke itthu moovarihana ni yoothanla anyu. Naari oxupaka opaka yoothanla, mene Tiithi anyu a nsivelo a wiirimu, ori eparte anyu weera okhavihereni ovirelela okhala oolipa, woovahani ikuru weera nwere opaka yooreera mahuku ootheene. — Yes. 40:29-31. w22.08 epax. 30 eparag. 15-17
Esaabadu, 15 a Junho
Sakwaniheriwakaru iyakha 1.000 Satana anataphuliwe mukariposo mwawe. — Apok. 20:7.
Okhwipi wa iyaakha 1.000 Satana onootaphuliwa ni oonimweerera waathweleliha atthu veeli, yaawo ankela okhala oomalela. Mwa yoowereriwa ela yoomalihera, atthu ootheene oomalela mulaponi anookhalano eparakha yoowoniheera weera annattittimiha nsina na Yehova ni okhavihera olamulelo awe. (Apok. 20:8-10) Moota mutthu onkelaawe opakaka itthu, ankela woonihera weera onnaphwanela olempwa muliivuruni wa mahiku ootheene naari hooye. Biblya onnahima weera atthu akina, khanaasuwenle atthu akavi ankela ohiiwelela ntoko Adamu ni Heva ni ahinkela waakhulela olamulela wa Yehova. Eheeni enkela waakhumelela? Apokalise 20:15 oneera: “Vano ole ophwanyinwe ahilempwale mbukhuni mwa ekumi avonyeriwa mutthiyani mwa moro ola.” Ootheene ahinkela wiiwelela anoonyanyiwa weera ehikhale-tho. Ni atthu antxipale anooviriha weereriwa woomalihera, nave nsinanaya nnolempwa muliivuruni mwa okumi wa mahiku ootheene. w22.09 epax. 23-24 eparag. 15-16
Edomingu, 16 a Junho
Mwahineliwaru muttharka ikano sa Mose, khamunawera ovuluxiwa. — Mit. 15:1.
Asinna akina a mmulokoni yannaanyeserera asinna akina yahaakhanle aYuda weera yaatthuneya wiineliwa. Pooti weera asinna awo yaatthuneya opaka eyo weera esepe oxumpwa ni aYuda. (Agal. 6:12) Murumwa Paulo khaakhulela eyo. Mene ohiya onyeserera weera itthu ikhumelele ntoko owo aatthunaawe, owo aari oowiiyeviha, ni aavekela nikhavihero na arummwa akina ni asitokweene akina oYerusalemu weera epake yoothanla. (Mit. 15:2) Moota Paulo aathokoronraawe makristu waahaakhavihera makristu okhala oohakalala ni okhalano murettele mmulokoni. (Mit. 15:30, 31) Wakhala weera anookhumelela maxupo, hiyo ninnatthuneya owiihera murettele mmulokoni ni otthara miruku sinkhuma wa Yehova ni mwa mareherero awe. Sookhala miruku sa mikhalelo soovirikana seiyo simphwanyeya muliivuruni mwahu ni miruku sinvahiwa ni mareherero ahu. Wakhala weera nnimwiilipihera otthara miruku iyo nihivahaka malamulo naari weeriha itthu okhumelela ntoko nintthunaahu nneereke waasaasera murettele mmulokoni. w22.08 epax. 22 eparag. 8-9
Norempa, 17 a Junho
Nthamwene [ekhaikhai] onatthuna ehuhu yothene. — Mir. 17:17.
Itempu ikina, ninnatthuneya ohima itthu sinnikhumelela mweekumini. Ikwaha ikina pooti okhala woovila wuuluma etthu nnuupuwelaahu. Pooti weera etthu eyo khannapaake. Nto, naamukhala oonyoonyiwa nasuwela vale weera nthamwene ahu oolaleya itthu sahu. Nto tivooreera osuwela weera nookhalano asinthamwene nnaaroromelaahu. Atthu yaale ansuka isiiri sahu ‘taasinthamwene ahu oororomeleya’! Asitokweene a mmulokoni ehinhima isiiri ankhala ntoko “nthawelo vanòpaya epheyo ni mukottha vanrupaya epula” wa muloko. (Yes. 32:2) Hiyo noosuwela weera pooti waaleela etthu eri poothe nihoovaka weera anoomuleela mutthu mukina. Ni hiyo tho khaninkela waanyeserera asinna awo onleela itthu nihimphwanelaahu osuwela. Nave-tho, ninneera asantte vantxipale mwaha wa asaaraya asitokweene mwaha wooweera khaanaanyeserera asiiyaya waaleela isiiri. Mene nto tiwooreera, vaavo mwaariye mutokweene a mmulokoni ohinsuwelaawe itthu sinaakhumelela asinna mmulokoni. w22.09 epax. 11 eparag. 10-11
Nanaveli, 18 a Junho
Yomi ti Muluku òvuwihiwa variyari va maloko. — Nsal. 46:11.
Hiyo nroromeleke weera “mpuwa mwa maxupu matokweene” Yehova onookela waavuluxa arumeyi awe, aani, maxupo yaawo enera ephiye moohipisa va. (Math. 24:21; Dan. 12:1) Yehova onkela waavuluxa arumeyi awe vaavo egrupu ya maloko yaayo Biblya onitthanaawe Agogi ni Amagogi enrowaaya waatuphela atthu a Muluku elapo yootheene. Nnamweera egrupu eyo ya maloko ehelaka mpuwa ilapo 193 sootheene sineerela eparti Nações Unidas, ilapo iyo khasinrowa olikana naari mano Nnamusulú ni anakhotto awe awiirimu! Yehova olaihenre ha: “Vavale miyo kinrowa winnuwiha, witteliha ni wisoneiha vamaithoni va miloko sintxipale, ni seiyo sini sisuwele wi miyo kà Yahvéh.” (Ez. 38:14-16, 23) Otuphela wa Gogi onkela otannyera ekhotto yoomalihera ya Harmagedoni, ekhotto ene yeela nto, Yehova onkelaawewo wanyanya “mamwene a velaponi.” (Apok. 16:14, 16; 19:19-21) Nto enrowa ohala ta ‘anaxariya ekhalaka elapo ya vathi ni atthu oororomeleya enekhalemo.’ — Mir. 2:21, enoota. w22.10 epax. 16-17 eparag. 16-17
Namararu, 19 a Junho
[Muluku] ontthuna wàvuluxa atthu othene, siso ephiye osuwela ekhaikhai. — 1 Tim. 2:4.
Hiyo khaninwera osuwela mirima, mwa yeeyo, khaninwera osuwela etthu heeni emweerinhe munna naari murokora opaka etthu moota ole. Yehova paahi ‘t’onatokosa [tonsuwela] murima.’ (Mir. 16:2) Owo onnaasivela atthu a elapo yootheene. Yehova onnanooperera weera “nimuhulele murima [ahu].” (2 Akor. 6:13) Hiyo ninnailipihera waasivela asinna ootheene ni osepa waathoriha. Nave-tho khanintthuna waathoriha ale ahikhanle asinna. Apaale nyuwo pooti omuthoriha mmusi anyu mweeraka: “Ala khanrowa-tho waakhulela ekhaikhai?” Hooye, khontthuneya opaka eyo, mwaha wooweera khenrowa woonihera weera nyuwo tooreera murima. Yehova onnaavaha eparakha atthu “othene a mothemwene,” weera ettharuwe. (Mit. 17:30) Muupuweleke ela: Va maithoni va Yehova ale aniisoona okhala axariya mweekhaikhai khaanono exariya. Nsivelo nraahuno ni malamulo a axariya a Yehova, ennaniphwanyiha ohakalala wa hiyo ni wa atthu akina. Mwaha wooweera ninnamwaattamela Yehova ni ninnakhavihera atthu akina opaka eyo. w22.08 epax. 31 eparag. 20-22
Namaxexe, 20 a Junho
Nto enesuwele wi mprofeti onakhala variyari vaya. — Ez. 2:5.
Hiyo noosuwela weera pooti ottharatthariwa vaavo ninvaraahu muteko woolaleera. Oweharu, ottharatthariwa iwo onimwaatxeerereya muhoolo. (Dan. 11:44; 2 Tim. 3:12; Apok. 16:21) Mene nroromeleke weera Yehova onoonikhavihera ni etthu eri poothe ninhawelaahu. Mwaha wa heeni? Mwaha wooweera Yehova emaara yootheene onnaakhavihera arumeyi awe okwanihera soothanleliwa saya nnaamweera soothanleliwa iyo saari sooxupa. Mprofeti Ezekiyeli woohima sa itthu samweerenle mweekumini mwawe vaavo aalaleraawe aYuda yaathamiheriwe oBabilonia. Atthu a moota heeni Ezekiyeli alaleeraawe? Yehova enre weera owo aakela waalaleeraka atthu “òttiya maru,” “òwuma murima” ni ‘ohileleya.’ Waakhala ntoko Ezekiyeli aarukurerinwe ni miiwa ni awalisi. Tivanto Yehova amulenlaawe Ezekiyeli weera: “Ohiwòve yawo!” (Ez. 2:3-6) Ezekiyeli aawera okwanihera yoothanleliwa awe mwaha wa mathowa mararu. Nthowa (1) aari Yehova amurumme ovara muteko ole, nthowa (2) munepa wootteela wanvaha ikuru seiyo owo aatthunaawe ni nthowa na (3) masu a Muluku yannalipiha nroromelo nawe. w22.11 epax. 2 eparag. 1-2
Namathanu, 21 a Junho
Nihiku onrowawe otxa sowima saya, okhwa onimokhwa. — Eph. 2:17.
Neereke Yehova opanke itthu sootheene weera sikhaleke mahiku ootheene? Hooye, atthu paahi taapankaawe weera ekhaleke mahiku ootheene Yehova onipanke ni yootthuna ya ovirelela okhala mahiku ootheene. Biblya oneera: “Òhela tho mmurimani mwa atthu warya wohimala.” (Koh. 3:11) Ti vawonto nimmoonaahu nookhwa okhala mwiittani ahu. (1 Akor. 15:26) Mwa ntakihero, vaavo mutthu onvoreyiwaawe neereke onimweera wiikhuraana paahi owehereraka okhwa? Moohihovela hooye, owo onnarowa hospitale weera akosoopiwe eretta awe mpaka olama. Mweekhaikhai ootheene hiyo ninnapaka ele ninwera ahu weera nihikhwe ni vaavo atthu nnasivela ahu enkhwaaya nihipwatthaka weera aari owuuluvala naari mwaana naari mmiravo ninnariipiwa murima vantxipale. (Yoh. 11:32, 33) Moohihovela, Muluku ahu khaarowa onivaha yootthuna ya okhala mahiku ootheene, waari weera aatthuna weera nikhaleke mwa etempu vakhaaneene. w22.12 epax. 3 eparag. 5; epax. 4 eparag. 7
Esaabadu, 22 a Junho
Ohawa wene wuwu onnàkhumelela tho asinn’inyu a velaponi. — 1 Ped. 5:9.
Asinna atxipale pooti okhala ooxupeya ni oripiwa murima mwaha wa mahiku ala omalihera. Mutthekuleke ni asinna amuloko anyu. Mwaha wa eretta yowaakuva omwaramwareya pooti oneeriha ohitthekula ethoni ni ethoni nasinna. Yakhumelela vale maxupo ntoko ala pooti okhalano moonelo mmoha wa murummwa Yohani. Owo annatthuna vantxipale omoona nthamwene awe Gaio ethoni ni ethoni. (3 Yoh. 13, 14) Mene Yohani aasuwela weera etempu ele khavaakela owereya opaka eyo. Nto owo aapaka ele aaweraawe weera uulume ni nthamwene awe. Owo aamulepela ekaarta nthamwene awe Gaio. Wakhala weera khonwereya waaxekura ethoni ni ethoni asinna ni asirokora amuloko anyu, mwaasasereke moota mukina woowuulumano, Naatthekulaka vale nasinna ninnakhalano murettele nave khannisoona okhala meekhiihu. Wakhala weera nyuwo munnisoonaxa okhala oovalavelaxa, mwaasaase nikhavihero na asitokweene ammulokoni ni mwaakhulele nikhavihero na nsivelo awo anrowaaya woovahani. — Yes. 32:1, 2. w22.12 epax. 17-18 eparag. 6-7
Edomingu, 23 a Junho
Àmukuxa Yosefe ni àmutthukiha mukariposo, anyi, nipuro alipa òtthukiwa a mwene yatthukiwaya’mo. — Eph. 39:20.
Biblya onnhima weera metto sa Yosefe saatthukiwa ni onyooro ni muxikoni mwawe yaamuhela eyuuma. (Nsal. 105:17, 18) Maxupo a Yosefe yaamweera wantxeerereya. Muhooleli oororomeleya vano nto aari peresu. Nyuwo mootoko oviriha maxupo mweekumini mwanyu nnaamweera nvekelaka eneera waatxeerereya? Eyo pooti weereya mwaha wooweera elapo ela enlamuleliwa ni Satana, nto Yehova khonnaakiha maxupo ahu. (1 Yoh. 5:19) Nnaamweera vareene hiiho nyuwo, muroromeleke weera Yehova onnoona maxupo ootheene munvirihaanyu ni owo onnoopwatthani. (Math. 10:29-31; 1 Ped. 5:6, 7) Opwaha mwa yeeyo, Yehova oolaihera weera: “Nkirwa wohiya nari nkirwa wònyanyala.” (Aheb. 13:5) Nnaamweera nyuwo moonaka weera khamunwera ovilela maxupoawo, Yehova onimookhaviherani. w23.01 epax. 16 eparag. 7-8
Norempa, 24 a Junho
Muluku ahu, . . . ti òwakuva olevelela. — Yes. 55:7.
Biblya onnoonihera mwa moota mukina nsivelo Yehova oraaweno wa hiyo. Owo onnanroromeliha weera Muluku khanrowa onnyanyala napaka yoottheka. Ana a Israeli yannamutthekela Yehova imaara sintxipale, naari vareene hiiho vaavo yaattharuwaaya ni murima wootheene, Yehova annaalevelela. Akristu oopatxera yaasuwela weera Yehova annaasivela awo vantxipale. Yehova aamupuxera murummwa Paulo owooperera asinna a mmulokoni weera elevelelaneke mooreerelana murima, ni omulipiha mutthu aapanke yoottheka etokotoko ni anattharuwa. (2 Akor. 2:6, 7; 1 Akor. 5:1-5) Ti wooreera wuupuwelela weera Yehova khaanyanyanle arumeyi awe, mwaha wooweera yaapaka soottheka. Opwaha mwa yeeyo, mooreera murima owo aahakhavihera, ahattaruxa, ni aawakhulela weera etthikele okhala asinthamwene awe veeli. Yehova onnaroromeliha weera mahikwaano, onoopaka emoha-moharu wa yaale emutthekenle ni enattharuwa. (Yak. 4:8-10) Biblya onnoonihera weera Muluku toosuwela, ta exariya ni ta nsivelo. Biblya ti ethoonyero enoonihera weera Yehova ontthuna weera hiyo nimusuwele, ni okhala asinthamwene awe. w23.02 epax. 7 eparag. 16-17
Nanaveli, 25 a Junho
Munapankanyu phama vowasa ntoko warya onamwalela mwepiphini. — 2 Ped. 1:19.
Nookhalano mathowa oowehexexa itthu sineereya mulaponi mu, weera niwere woona moota itthu iyo sinkwaniheraaya iprofesiya. Mwa ntakihero, Yesu aahuuluma itthu saakela woonihera weera elapo ela ya Satana ehanle vakhaaneene onyaanyiwa. (Math. 24:3-14) Murummwa Pedru enre ninnatthuneya okhala oowehexexa weera noone okwanela wa iprofesiya iya mwaha wooweera sinoolipiha nroromelo nahu. (2 Ped. 1:20, 21) Murummwa Pedru onnanikhavihera okhalano moonelo wa eriyari-neeriyari vaavo ninsomaahu iprofesiya. Owo enre weera: “niweherereke orwa wa Apwiya.” (2 Ped. 3:11-13) Onnatthuneya okhalano mmuupuweleloni orwa wa mwaana a mutthu. Khaiyene weera nintthuna osuwela nihiku ni ewoora Yehova onrowaawe owiiha ekhotto ya Harmagedoni, hooye, mene nto nintthuneya okhalano makhalelo ootteela ni omuttittimiha Muluku. (Math. 24:36; Luka 12:40) nintthuna ohima weera opaka itthu sooreera ni ororomela weera itthu sootheene nimpakaahu weera ninvarele muteko mwaha wa nsivelo nraahuno nuuwo. Nto weera niwere opaka eyo nintthuneya wiikosoopa asinneenaahu. w23.02 epax. 16 eparag. 4, 6
Namararu, 26 a Junho
Kòkhalano iputtiputthi sikina . . . kinahala wettiha. — Yoh. 10:6.
Mene nto, “iputtiputthi sa nikhola nikina” sookhala itthu sintthuneyaaya opaka vinaano vaava weera muhoolo saakhale mparadiso. Sookhalano eparakha yowoonihera nsivelo eraayano ni Yesu. Mwa ntakihero, hiyo ninnoonihera nsivelo vaavo nnaathokororaahu nneene asinna oothanliwa. Yesu mwaneene aahima weera: Aamwaaphukela atthu moovarihana ni moota anaathokororaaya asinna oothanliwa. (Math. 25:31-40) Hiyo nnoowera waathokorora muteko woowaapaka atthareli. (Math. 28:18-20) Nihiweherereke ophiya oparadiso weera nikhale mutthu ooreera murima, nto viinaano vaava nintthuneya wiilipihera weera nikhale atthu oororomeleya mwa itthu nnuuluma ahu naari ninpakaahu ni okhalano ekumi yookweya, nave tho nikhalaka oororomeleya wa Yehova, ale nithelannaahuno ni asinnihu. Niilipihera omwiiwelela Yehova elapo ela yoosareya maxupo, onookela okhala woonikhweela omwiiwelela owo mparadiso, tiyeeyo nto nintthuneyaahu okhalano mikhalelo sooreera sinrowa onikhavihera wireherera weera nakhale mparadiso. w22.12 epax. 11-12 eparag. 14-16
Namaxexe, 27 a Junho
Yole onakitthuna, anatthuniwe ni Atith’aka. — Yoh. 14:21.
Hiyo onnanisivela okhalano Yesu ntoko mwene ahu. Mwaha wooweera owo namalamulela oophwanelela. Yehova omutxentxeriha Yesu ni oomuthanla weera akhale namalamulela. (Yes. 50:4, 5) Opwaha mwa yeeyo, mwaha wa nsivelo oraaweno ni hiyo, Yesu aahiya itthu sintxipale wiirimu. (Yoh. 13:1) Mwaha wookhala mwene ahu, Yesu onnaphwanela nsivelo nahu, nave owo aathaliha weera annawoona okhala asinthamwene awe ale yaamusivela. Nave-tho asinthamwene awe anoonihera nsivelo ekhalannaaya wa yoowo wakhala weera animwiiwelela malamulo awe. (Yoh. 14:15; 15:14, 15) Mene eparakha etokotoko okhala nthamwene a Mwaana a Muluku! Nyuwo moosuwela weera Yesu mwaana mmoharu a Muluku, ni weera owo oothanliwa okhala mwene weera alamuleleke elapo ya vathi. Nto nyuwo munnoona weera Yesu onnatakiha moomalela wiiyeviha wa Atithawe. Mooxuttera tho weera Yesu aahaavaha atthu yootxa yaavolinwe etala, ni aahaalipiha ele yaakhulumunwe mpaka aahaalamiha aretta. (Math. 14:14-21) Nyuwo munnoona moota Yesu oneettihaawe miloko olelo va. (Math. 23:10) Nave nyuwo moosuwela weera, owo ntoko mwene a Omwene wa Muluku, onoopaka itthu sintxipale muhoolo. Mwamala wuupuwela itthu sootheene iya, nyuwo munrowa woonihera hayi weera munnamusivela Yesu? Mutthareke ntakihero nawe. Nave etthu yoopatxera muntthuneyaanyu opaka ori wiivaherera wa Yehova, ni obatiziwa. w23.03 epax. 4 eparag. 8, 10
Namathanu, 28 a Junho
Mwèmexere osulú maitho anyu, nwehexexe: tani opattunxe itthu seiye? — Yes. 40:26.
Yehova oosariha itthu sootikhiniha wiirimu ni elapo ya vathi ni mphareya itthu sootikhiniha owo opattunxaawe, ni itthu iyo owo opattunxaawe sinnanixuttiha itthu sintxipale woohima sa owo. (Nsal. 104:24, 25) Nkuupuwelani ha: Yehova oonipattuxa ni owera woona oreera wa soopttuxiwa, ni hiyo ninwera woona oreera wa soopattuxiwa iyo moorweela mwa mikhalelo ithanu owo onivanhaawe woona, wiiwa, osuwela weera ookhala onkitava, woona osiva ni woona winkhela. Biblya ookhalano mathowa makina ootthuneya anneeriha hiyo owehexexa soopattuxiwa. Soopattuxiwa sinnanixuttiha woohima sa mikhalelo sa Yehova. (Arom. 1:20) Mwa ntakihero, itthu sootheene Yehova opattuxaawe ti sootikhiniha. Eyo enoonihera weera Muluku ahu toosuwela, ni nkuupuwelani ovirikana wa sootxa sikhanle, eyo enoonihera weera Yehova okhalano nsivelo ni hiyo. Emaara yeeyo hiyo ninwehexexaahu mikhalelo sa Yehova moorweela wa itthu owo opattunxaawe hiyo ninnamusuwela owo vantxipale ni ninnamwaattamela. w23.03 epax. 16 eparag. 4-5
Esaabadu, 29 a Junho
Muru wa nsu nanyu ti ororomeleya. — Nsal. 119:160.
Elapo ela enoovira eriki onanara, nto mwaha wa yeeyo omuroromela wahu Biblya pooti weereriwa. Atthu akina pooti oneeriha hiyo omuhovela Biblya. Mwa ntakihero, awo pooti ohima weera Biblya khaiyene toororomeleya, ni Yehova khaninvarela muteko kaporo ororomeleya ni a miruku weera aneettiheke. Hiyo naaroromelaka weera Biblya masu ekhaikhai, soowerera iyo khasinrowa ottettheiha nroromelo nahu. Nnoolakela otthara malamulo a Yehova “ehuhu eri yothene wohihiyerera.” (Nsal. 119:112) Hiyo “khannuuliwa muru” waalela atthu ekhaikhai naari owooperera weera etthareke miruku sa mBiblyani. (Nsal. 119:46) Opwaha mwa yeeyo, hiyo nooviriha maxupo ntoko ottharatthariwa, “moopixa murima ni ohakalala.” (Akol. 1:11; Nsal. 119:143, 157) Ekhaikhai ennanikhavihera okhalano yooweherera ya muhoolo. Ekhaikhai tho ennanivaha yooweherera ya muhoolo yooreera, vaavo Omwene wa Muluku onrowaaya olamulelaka elapo yootheene ya vathi. w23.01 epax. 7 eparag. 16-17
Edomingu, 30 a Junho
Kinovahani nlamulo nnyowani. Wera musivelaneke mukina ni mukhw’awe, ntoko kosivenlakani, wera nyuwo tho musivelaneke mukina ni mukhw’awe. — Yoh. 13:34.
Ohiyu Yesu ahinaye okhwa aapaka nivekelo noorakama, anvekelaka Yehova weera aasunke “atthareli awe mwa yoonanara.” (Yoh. 17:15) Waari woosiveleya Yesu opaka eyo, mwaha wooweera aasuwela weera ahaanle vakhaaniini weera eereriwe. Nnamweera asuwenle weera anviriha maxupo mantxipale owo ahasaasera mureerelo wa atthareli awe. Ntoko Yesu nihipwattheke mirerelo sahu paahi emaara nninvekelaahu. Opwaha mwa yeeyo, hiyo ninnavekelela asinna ni asirokora. Naapakaka eyo nniwelela nlamulo na Yesu, nlamulo nenlo nneera: “musivelaneke mukuna ni mukhwawe” nave ninnamoonihera Yehova moota hiyo nnasivelaahu asinnihu. Waavekelela asinnihu khaiyene oyeeha ehuhu vasiyonvene. Biblya onhima weera “nivekelo na naxariya ti naikuru.” (Yak. 5:16) Asinna annaviriha maxupo mantxipale tivawooto vantthuneyaaya weera naavekeleleke. w22.07 epax. 23-24 eparag. 13-15