Ireferensiya sa Ekumi ni MutekwaahuEkadernu ya Vamweerini
© 2024 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
6-12 A JANEIRO
MIHAKHU SA MASU A MULUKU MASALMU 127-134
Asitiithi, nvirelele waakosoopa nnene sene anamwane anyu oosiveleya
Muheleke mwiitti eparakha yooweerela empari emusi ya Yehova
Yehova ohaavaha atthu owera woowaayara anamwane ni muritti woowaaxuttiha omusivela ni onvarela yoowo. Nyuwo mwaareene paapa naari maaye, munnahela mwiitti eparakha ela yoowaayara anamwane? Ekhaikhai weera Yehova ohaavaha miteko sintxipale malaika mene khaavanhe eparakha yoowaayara anamwane. Asipaapa, muheleke mwiitti eparakha ela yoowaahuwa anamwane. ‘Waahuwa anamwane ni woowaalaka mwa Apwiya,’ muritti woororomeleya asipaapa yaakhenlaaya muteko owo ti wootteela. (Aef. 6:4; Ola. 6:5-7; Nsal. 127:3) Weera ekhaviheriwe asipaapa mareherero a Yehova, aavaha ikaruma sinrweela mBiblyani ntoko ibuukhu, iviidiyu itxipo ni inyaha sa mwinterneetini. Eyo enoonihera weera Yehova ni mwanawe Yesu Kristu, annaahela mwiitti amiravo ahu. (Luka 18:15-17) Wakhala weera asitiithi ennimuroromela Yehova ni enapaka ele enweraaya, weera yaahuwe anamwane aya, Yehova onnahakalala. Asipaapa awo ennaavaha eparakha anamwane aya yooweerela empari tho emusi ya Yehova mahuku ootheene!
w19.12 epaax. 27 eparag. 20
Asitiithi, mwaatxentxerihe anamwane anyu weera emusiveleke Yehova
Mwaasuweleke nnene anamwane anyu. Nsalmu 127 ninnaalikanxera anamwane ni miyuupa. (Musome Nsalmu 127:4.) Hiihaale ntoko miyuupa simpakiwaaya ni itthu soovirikana, anamwane-tho toovirikana mukina ni mukhwaawe. Mwa yeeyo, asitiithi ontthuneya othanla moota woomutxentxeriha yoole ori mwaana. Ntheli nimoha ninkhala wIsrael nohaakhavihera anamwane aya eeli onvarela Yehova. Awo ennahima moota ekhumenlaaya nnene: “Hiyo nannampakiha yoosoma ya Biblya yoole ori mwaana.” Ekhaikhai weera, muhooleli ori poothe a emusi pooti othanla wakhala weera osoma mwa mukhalelo ene yoola ti woowereya naari ti wootthuneya.
Othokorora itthu soomunepani
it-2 epaax. 543-544 eparag. 3
Miri sa mBiblyani
Nasalmu aahima mikhalelo sa mwiri wa oliveira vaavo aalaiheraawe ale emmoova Yehova eeraka: “Anamwan’inyu ntoko [maphuwela a] yolivera, erukureraka emes’anyu.” (Nsa 128:1-3) Miri soothikiliwa sa oliveira, ikwaha sintxipale sinnavariheliwa weera siphatteiwe weera sikhume miri mikina. Opwaha mwa yeeyo, miri mikina sa oliveira itokotoko, pooti okhuma maphuwela mmikakaarini mwaya, mwa mukhalelo ene yoola, miri sa oliveira sinnavirelela okhala. Moolikana ni maphuwela, anamwane yaamurowa waarukurera apapaya epakaka eparte aya weera ekumihere ohakalala veemusini.
13-19 A JANEIRO
MIHAKHU SA MASU A MULUKU MASALMU 135-137
“Apwiy’ahu anapwaha miluku sothene”
it-2 epaax. 666 eparag. 4-5
Owera, miteko sinoonihera owera wawe
Muluku onnaweha-weha itthu sa ephattu. Weera oonihere weera Muluku eekhaikhai, Yehova onnoonihera owera wawe wooweha-weha itthu sa ephattu, mwa mukhalelo ene yoola, owo onnoonihera ovarihana waya ni nsina nawe. (Nsa 135:5, 6) Nnaamweera nsuwa, mweeri, iplaneeta ni itheneeri sittharaka iphiro sipakelinwaaya voohihiyerereya, ni itthu sa mulaponi (seiyo sinkumihera epheyo, epula ni itthu ikina) sittharaka iphiro sipakelinwaaya, ni nnaamweera misoope seettaka vamoha ni apalame ethaamelaka mapuro makina, itthu iya ni itthu ikina khasaarowa ophiyera weera ntteelihiwe nsina na Muluku mwaha wa ovaanyihiwa ni mwaha wa okokhorela weethiru.
Yehova anwera weeriha soopattuxiwa ni itthu sa ephattu ohelela onamoona owera wawe avarihelaka muteko weera akwanihere sootthuna sawe, ohiya paahi moota sinvaraaya, owo onnawera weeriha opaka itthu emaara owo ontthunaawe. Nnaamweera sooweereya ntoko ohirupa epula, okhumelela ipheyo itokweene naari otxentxa wa etempu seereya ntoko saakhovelelinwaaya, vaavo seereyaaya weera sikwanihere iprofesiya sa Yehova, sannasuwanyeya. (Munwehe-tho 1Mam 17:1; 18:1, 2, 41-45.) Mene ikwaha sintxipale, itthu iyo sannasuwanyeya mwaha wa etempu yintxipale saavirihaaya naari waatta waya (Ott 9:24), naari vaavo seereyaaya mwa mukhalelo wahaakhovelelinwe, mwa mukhalelo wahintale weereya muttuli naari mwa etempu yoohiphwanelela. — Ott 34:10; 1Sam 12:16-18.
Nsivelo noohimala na Yehova nintaphulela heeni wa nyuwo?
16 Vaavo nintthawelaahu wa Yehova ninnakhala oovareleleya, nnaamweera vareene hiiho, pooti oviriha mahuku mantxipale nikumanakano maxupo yaawo nnoonaahu weera khaninwera ovilela. Mwa ehuhu eyo eheeni Yehova aneeraawe anipakele? (Musome Nsalmu 136:23.) Owo onnanivarela nintata nawe ni orera wawe murima onnanilipiha. (Nsal. 29:9; 94:18) Moota heeni ninkhavihereyaahu: osuwela weera Muluku aneereke onikhavihera, onnanuupuxera mareeliho meeli nikhalannaahu. Nreeliho noopatxera: Yehova nthawelo nahu noolipa nihipwatthaka nipuro ninkhalaahu. Nreeliho nanaaveeli: Tiithi awu ansivelo awiirimu onnanipwattha ootheene hiyo.
Othokorora itthu soomunepani
it-2-T epaax. 15 eparag. 5-6
Jah
A única sílaba, Jah, está usualmente ligada com as emoções mais comoventes de louvor e de cântico, de oração e de súplica, e, em geral, é encontrada nos casos em que o tema do assunto se refere ao regozijo resultante da vitória e da libertação, ou nos casos em que há o reconhecimento da poderosa mão e do poderio de Deus. Sobejam os exemplos deste emprego especial. A frase: “Louvai a Jah!” (Aleluia!) aparece nos Salmos como doxologia, isto é, como expressão de louvor a Deus, ocorrendo a primeira vez no Salmo 104:35. Em outros salmos, pode aparecer apenas no início (Sal 111, 112), ocasionalmente numa parte do salmo (135:3), às vezes apenas no fim (Sal 104, 105, 115-117), porém, frequentemente, tanto no início como no fim (Sal 106, 113, 135, 146-150). No livro de Revelação (Apocalipse), personagens celestiais repetidas vezes enfatizam seu louvor a Jeová com esta expressão. — Re 19:1-6.
Os casos restantes em que “Jah” aparece também refletem a exaltação em cânticos e em petições a Jeová. Há o cântico de libertação entoado por Moisés. (Êx 15:2) Nos registrados por Isaías, consegue-se ênfase dupla por combinar os dois nomes: “Jah Jeová.” (Is 12:2; 26:4) Ezequias, na sua exultação poética depois de ter sido miraculosamente curado quando estava prestes a morrer, expressou sentimentos enlevados por meio da repetição de Jah. (Is 38:9, 11) Faz-se contraste entre os mortos, que não podem louvar a Jah, e os determinados a levar uma vida de louvor a Ele. (Sal 115:17, 18; 118:17-19) Ainda outros salmos demonstram um apreço como que de oração pela libertação, proteção e correção. — Sal 94:12; 118:5, 14.
20-26 A JANEIRO
MIHAKHU SA MASU A MULUKU MASALMU 138-139
Muhihiye woova owootxeelihakani ovaha ikomentaariyu mmithukumanoni
w19.01-MAC epaax. 10 eparag. 10
Munvuwihe Yehova Mmuthukumanoni
10 Mulipa-ooweererya aahiiva etthepo ni nluku. Nto vaavo munoova anyu, mweererye ovenxa ntata wira mukomentari. Nave musuweleke wira khamukhanle mekhinyu. Ekeekhai wira okathi mukina, othene ahu ninnoovelela okomentari. Wira mmalamalihe woovelela wanyu, wanipacerya muhaana oweha ele eniwiirihani woovelela. Niireke munoona wira munooliyala ele munrowa anyu ohimya aahiiso munoona wira ele munrowa anyu ohimya khelonke? Niireke munoona wira ekomentaario anyu khenlikana ni ya atthu akina? Okathi mukina woovelela iwo pooti okhala ekanyeryo yooloka. Eyo enooniherya wira mwa mutthu oowiiyeviha ni munniwoona atthu akina okhala aalupale. Yehova omusivela atthu oowiiyeviha. (Esal. 138:6; aFil. 2:3) Nave oniphavela wira munvuwiheke ni mwaalipiheke anna ni arokora mmuthukumanoni. (1 aTes. 5:11) Yehova onnoophentani ni onimoovahani olipa murima wira mukomentari.
Nlipihaneke mukina ni mukhwaawe omithukumanoni
7 Nyuwo pooti osoma nyaha sikumiherinwe mu Nwehererini. Mwa ntakihero, wiireherera nnene sene. (Mir. 21:5) Wakhala weera nyuwo muhiiwexexa nnene mwaha onthokororiwa, onimookhweelani ovaha ekomentaariyu anyu mmithukumanoni. Etthu ekina enkela wookhaviherani ori ovaha ikomentaariyu sookhuveya. (Mir. 15:23; 17:27) Ovaha ikomentaariyu sookhuveya onimookhaviherani nyuwo owina woova. Opwaha mwa yeeyo, asinna ennawera wiiwa nnene sene ikomentaariyu sookhuveya ohiya soorakama. Wakhala weera munoovaha ikomentaariyu sookhuveya ni sooluluwanya, enimoonihera weera nyuwo mwaahiiwexexa mwaha owo.
Othokorora itthu soomunepani
it-1 epaax. 630 eparag. 5
Nlevelelo
Mukristu ookhalano muritti woolevelela soottheka sa atthu akina ahipwatthaka ikwaha ikavi otthekelinwaawe. (Lk 17:3, 4; Aef 4:32; Akol 3:13) Muluku khonaalevelela ale enkhootta waalevelela atthu akina. (Mt 6:14, 15) Menento nnaamweera yoottheka etokweene emweerihaka ‘mutthu’ okumihiwa mmulokoni, moovira etempu, mutthu owo oonihera weera oottharuwa ni murima wootheene, pooti oleveleliwa. Apaka eyo, atthu ootheene a mmulokoni pooti omoonihera nsivelo. (1Akor 5:13; 2Akor 2:6-11) Menento akristu khenvekeliwa waalevelela atthu ale empaka soottheka moolakela ni esuwelaka mene ehinttharuwa. Awo ennakhala amwiittani a Muluku. — Aheb 10:26-31; Nsa 139:21, 22.
27 A JANEIRO–2 A FEVEREIRO
MIHAKHU SA MASU A MULUKU MASALMU 140-143
Mpakeke itthu moovarihana ni mavekelo a nikhavihero mpankaanyu
w22.02 epaax. 12-13 eparag. 13-14
“Mwìweleleke nsu nàsuweli”
13 Mooneke ikano ntoko yoowoonihera ya nsivelo na Muluku. Yehova owo ontthuna itthu sooreera wa hiyo. (Mir.4:20-22) Emaara owo onnivahaawe ikano moorweera mwa masu awe naari ibuukhu sinkhuma mBiblyani, naari tho mukristu oowunnuwa moomunepani nooneke ntoko nsivelo ninkhuma wa Yehova. Aheberi 12:9, 10, oneera ha: ‘Owo onnapaka eyo erelaka murerelo ahu.’
14 Nwehexexeke itthu munxutteraanyu ni ikano nvahinwaanyu ohiya moota sivahinwaaya ikano iyo. Ikwaha sinntxipale, hiyo pooti woona weera ikano khasivahiwe mooreerela. Ekhaikhai weera mutthu onvaha ikano onnatthuneya ovaha ikano mooreerela. (Agal. 6:1) Ankha wakhala weera ti hiyo ninkela waakhela ikano iyo? Aani onnatthuneya owehexexa etthu nneeraahu nxuttere ni ikano ninvahiwaahu ohiya moota ikano iyo sivahiwaaya. Khontthuneya wuupuwela ha: ‘Miyo khokisivenle moota sivahiwaaya ikano iya, neereke yookhala etthu kintthuneyaaka oxuttera ni ikano iye kivahiwaaka? Neereke miyo kinoowera ohiwehexexa ohimalela wa mutthu ole okivanhe ikano ni oxuttera etthu ni ikano okivanhaawe?’ Nakhala atthu a miruku nnoowera oxuttera etthu ni ikano hiyo ninvahiwaahu. — Mir. 15:31.
w10 15/3 epaax. 32 eparag. 5
Nvirelele okhalano ‘murima wooreera’ mahiku ala ooxupa
Okhanyerera wa anamavaanyiha, othowa musurukhu ni iretta itokweene, sinnaakhulumula arumeyi akina a Yehova. imaara ikina eyo ennavoleela murima aya. Etthu emoha-moharu yaaheereya ni mwene Davidi. Owo ohimme ha: “Munep’aka onnalakaseya mpuwa mwaka, murim’aka wòkùma. (Nsal. 143:4) Moota heeni aawenraawe oviriha itthu iye sooxupa? Davidi annuupuwelela moota Muluku aakosoopaawe arumeyi awe ni moota owo aavuluxinwaawe. Owo annaphimelela etthu Yehova aapankaawe mwaha wa nsina nawe ntokweene. Annasiveliwa ni soopattuxiwa sa Muluku. (Nsal. 143:5) Moolikana ni eyo, ophimelela woohima sa mpattuxa ahu ni itthu sootheene owo opankaawe ni onnipakelaawe, onoonikhavihera naamweera nivirihaka maxupo.
w15-MAC 15/3 epaax. 32 eparag. 2
Niireke Miruku Soowi ‘Muthelaneke Akristu-ru’ Nlelo Sinnivara Muteko?
Okathi mukina nyuwo poori opaceryaka woona ntoko Davidi yoowo aahimmye so: “Apwiya! Mukàkhule, mukàkuvele! Eroho aka ehanle okitthyawa. Muhikinyanyalé”. (Esal. 143:5-7, 10) Okathi owo, munvahe eparakha Tiithi anyu a wira owooniheryene yootthuna awe wa nyuwo. Nyuwo pooti opaka eyo musukaka okathi wira musome Nuulumo nawe ni otthokelela ele enisoma anyu. Munoosuwela malamulo awe ni munimoona moota owo saakhapenlenle awe atthu awe khalai. Omwiiwelela wanyu Yehova, onimookhaliheryani okhala oororomeleya ni okhalana ankhili.
Othokorora itthu soomunepani
it-2 epaax. 610 eparag. 3
Eveneno
Nthoonyero. Soohima soowootha ni waapa wa atthu oonanara murima weiwo onnanariha mukhalelo wa mutthu, onnalikanxeriwa ni eveneno yoowiiva ya enowa. (Nsa 58:4, 5 [58:3, 4, Tradução do Novo Mundo]) Ehimmwale ha woohima sa atthu oowaapa: “Vathi va iyano saya vari’vo [eveneno ya] evili, hiiha ntoko manre a eveneno ya evili enkhalaaya vathi va nlumi ni empharelelaaya osulu wa mmwaano mwaya. (Nsa 140:4 [140:3, NM]; Arom 3:13) Nlumi na mutthu vaavo nihinvariheliwaaya nnene ntoko waapa, owuuluma moohireerela atthu akina, oxuttiha itthu seethiru naari wuuluma itthu sinkumihera maxupo, nno “nosareya [eveneno yoowiiva].” — Yak 3:8.
3-9 A FEVEREIRO
MIHAKHU SA MASU A MULUKU MASALMU 144-146
“Oreriwe muloko ole Muluku aya ori [Yehova]”
w18.04-T epaax. 32 eparag. 3-4
Perguntas dos Leitores
2. O texto revisado se encaixa bem no contexto do Salmo 144. O uso da palavra “então” no versículo 12 indica que todas as coisas boas descritas nos versículos 12 a 14 se aplicam aos justos — aqueles que pedem para ser ‘livrados e salvos’ dos maus (versículo 11). Essa mudança também afeta o versículo 15, que agora contém duas ideias parecidas. Ou seja, as duas ocorrências da palavra “feliz” se referem às mesmas pessoas: aquelas “cujo Deus é Jeová”. É importante destacar também que o texto hebraico original não usava sinais de pontuação, como as aspas duplas. Por isso, os tradutores têm que determinar o sentido certo, levando em conta o estilo da poesia hebraica, o contexto e os textos bíblicos relacionados.
3. O texto revisado está de acordo com outros versículos da Bíblia que mostram que Deus vai abençoar os que forem fiéis. A mudança na tradução da palavra asher está de acordo com a esperança que Davi, o escritor do Salmo 144, tinha. Ele acreditava que Jeová livraria a nação de Israel dos inimigos e depois abençoaria o povo com felicidade e prosperidade. (Lev. 26:9, 10; Deut. 7:13; Sal. 128:1-6). Por exemplo, Deuteronômio 28:4 diz: “Abençoados serão os seus filhos, o fruto da sua terra e a cria do seu rebanho, seus bezerros e cordeiros.” Isso realmente aconteceu durante o reinado do filho de Davi, Salomão. Foi um período em que Israel teve paz e prosperidade como nunca antes. Além disso, algumas características do reinado de Salomão mostram como vai ser o reinado do Messias. — 1 Reis 4:20, 21; Sal. 72:1-20.
w22.10 epaax. 28 eparag. 16-17
Mulipihe yooweherera anyu
16 Yooweherera ahu ya okhalano ekumi yoohimala yoovaha ya vameekhaaya ya Yehova. Ninnaweherera ni murima wootheene weera itthu sooreera inimweereya muhoolo. Yooweherera ahu enkhala ntoko nankura, onikhaviheka oolipa weera niwere oviriha maxupo, ovilela ottharatthariwa ni mpaka oviriha okhwa. Yooweherera enkhala ntoko ekapasete mwaha wooweera enakosoopa minyuupuwelo sahu weera niwere okhootta etthu eri yootheene yoonanara ni owera opaka itthu soorera. Yooweherera ahu enkhuma mBiblyani ni ennanikhavihera omwattamela Muluku. Nave ennanoonihera moota owo onnisivelaawe hiyo. Nnookela ophwanya mareeliho mantxipale wakhala weera nookhalano yooweherera yoolipa.
17 Murummwa Paulo ahimme ha mwa ekaarta alepenlaawe atthu oRoma: ‘Muhakalalele yooweherera’. (Arom. 12:12) Paulo aakhalano mathowa ohakalala mwaha wooweera aasuwela weera avirelela okhala oororomeleya amukhalano ekumi yoohimala wiirimu. Hiyo tho ninnatthuneya ohakalalela yooweherera nraahuno mwaha weera khaninhovela weera Yehova onookwanihera soolaihera sawe. Ntoko Nasalmu olempaawe: “Òreriwa mutthu ole, . . . ororomela wawe ori Yahvéh, Muluku awe. . . . Yahvéh okhale òroromeleya wa mahiku othene.” — Nsal. 146:5, 6.
w18.01-MAC epaax. 26 eparag. 19-20
Muthinto Xeeni wa Ophenta Oniphwanyiha Ohakalala Wekeekhai?
19 Olumwenku wa Satana onnaahaaxa apinaatamu iyaakha sowiiraka 6.000. Mahiku ala ookiserya, anamunceene aniisuupuwela mmansaya paahi, aniphenta musurukhu ni soopuha. Awo anuupuwelela paahi soophavela saya sa mookumini. Masi atthu ntoko awo khaniphwanya ohakalala wekeekhai! Moovirikana, Biibiliya onihimya so: “Òreriwa t’ale anlipa ni Muluku a Yakobe: yale anaroromela Apwiya Muluku aya”.— Esalimo 146:5.
20 Arumeyi a Yehova annimphenta yena ovikana itthu sotheene. Khula eyaakha, atthu anceene akina nave annimusuwela ni omphenta Yehova. Eyo enooniherya wira Omwene wa Muluku onnilamulela, ni moohipisa onookumiherya mareeliho manceene! Vaavo nimmwiiwelela ahu Yehova, ninnimuhakalaliha, nto eyo enniniphwanyiha ohakalala wekeekhai. Atthu animphenta Yehova anoophwanya ohakalala ohinimala! Mwaha onitharelana ninrowa othokorerya mikhalelo sikina soohiloka sinikhumela mwaha wa mutthu wiisuupuwelaka mmansawe paahi. Nave ninrowa oweha moota mikhalelo iyo sivirikanne aya ni mikhalelo sooloka sa arumeyi a Yehova.
Othokorora itthu soomunepani
it-1 epaax. 135 eparag. 6
Inama
Biblya onnooperera weera soopattuxiwa ikhaanini sikosoopiweke mwa xariya ni mwa ikharari. Yehova onnoonihera weera tovanhe ekumi inama iyo mwa nsivelo ni onnakosoopa nnene sene. (Mir 12:10; Nsa 145:15, 16) Nlamulo na Mose nannooperera okosoopiwa nnene ni wiitthuuwihiwa inama sa vaate. Vaavo inama sa vaate saariheya saaphwanyiwaaya, wannatthuneya otthikiheriwa mwaneene moovareleleya; wakhala weera inama sannahaawa mwaha wa muritti woolemela, wannatthuneya ovukuliwa. (Ott 23:4, 5) Wannatthuneya ovarihiwa muteko mooreera murima. (Ol 22:10; 25:4) Atthu waahela mpuwa asinama, wannatthuneya wiitthuuwa nihiku na esaabadu. (Ott 20:10; 23:12; Ol 5:14) Inama soowoopiha wannatthuneya oweha-wehiwaka naari wiiviwa. (Eph 9:5; Ott 21:28, 29) Wannakhoottihiwa ohiya inama soovirikana sikonihanaka. — Onam 19:19.
10-16 A FEVEREIRO
MIHAKHU SA MASU A MULUKU MASALMU 147-150
Nookhalano mathowa mantxipale enneeriha onvuwiha Yehova
w17.07-MAC epaax. 16 eparag. 5-6
Mathowa Xeeni Anniiriha Onvuwiha Yehova?
5 Khahiyo wira Yehova aalipinhe aIsarayeli ntoko nloko paahi, masi aahimulipiha khula mwIsarayeli. Olelo-va, Yehova onipaka etthu emosaru. Olavulaka voohimya sa Muluku, nasaalimo aahimmye so: “Onimwahakalaliha aripiwe murima: onovoniha makhwatt’aya”. (Esalimo 147:3) Okathi oniwereiwa ahu aahiiso ooriipiwa murima, nikupaliki wira Yehova onninikhapelela. Maana Yehova onniphavela vanceene onimaaliha ni ovoniha makhwatta a mmuupuweleloni mwahu. (Esalimo 34:19; Yesaya 57:15) Yehova onninivaha ankhili ni ikuru wira niwerye oxintta khula muxankiho onniphwanya.— Yakobo 1:5.
6 Moottharelana, nasaalimo aahiweha wiirimu ni khuhimya wira Yehova ‘onnalikela itheneri sothene siryaya’ ni ‘onnìhana khula etheneri ni nsina naya’. (Esalimo 147:4) Nnaamwi nasaalimo aaweha itheneeri, owo khaasuwela mwaattelo wa itheneeri iyo. Olelo-va, masientista annisuwela wira egalaaxia ahu, sookhala itheneeri ibilyau sinceene. Tthiri wiirimu, sookhala itrilyau sinceene sa igalaaxia! Tivonto, apinaatamu khaniwerya okontari itheneeri sotheene, masi Mpattuxa ahu onniwerya. Mwekeekhai, Yehova onnisuwela oratteene ni onnivaha nsina khula etheneeri. (1 aKorinto 15:41) Okhala wira Muluku onnisuwela khuta etheneeri, nto owo onnoosuwelani. Tthiri, okathi wotheene Yehova onnisuwela opuro ori anyu, moonelo anyu ni itthu sinoothowani!
w17.07-MAC epaax. 17 eparag. 7
Mathowa Xeeni Anniiriha Onvuwiha Yehova?
7 Yehova onnisuwela mixankiho sanyu, nave ookhalana owerya wira ookhaliheryeni oxintta mixankiho iyo. (Musome Esalimo 147:5.) Nyuwo pooti woona wira muxankiho anyu wootepa wunnuwa ni wira khamunwerya oxintta. Muluku onnisuwela wira sookhala itthu sihinwerya ahu ni wira “hiyo ná ntthupi pahi”. (Esalimo 103:14) Okhala wira na atthu oohimalela, ikwaha sinceene ninnipaka soovonya simosaru, nto eyo pooti onivololiha. Tivonto, ikwaha sikina ninthanana ahu mwaha wa etthu ehimyale ahu, soophavela ni miyuupuwelelo soohiloka sirina ahu! Nnaamwi Yehova ohikhulumuwaka aahiiso wooceya, owo onnisuwela moonelo ahu.— Yesaya 40:28.
w17.07-MAC epaax. 20 eparag. 18
Mathowa Xeeni Anniiriha Onvuwiha Yehova?
18 Nasaalimo aanisuwela wira wa maloko otheene valaponi, Yehova aahithanla nloko na aIsarayeli wira akhale atthu awe. Nto nloko na aIsarayeli paahi, ti naakhenle “masu” ni “ikano” sa Muluku. (Musome Esalimo 147:19, 20.) Olelo-va, nookhalana eparakha yuulupale ya wiihaneliwa nsina na Muluku. Tivonto, ninnixukhurela vanceene mwaha woomusuwela Yehova, Nuulumo nawe ninnilakiherya ni okhalana wataana wooloka ni yena. Ntoko ole olempe Esalimo 147, nyuwo mookhalana mathowa manceene wira ‘mmuttottopele [Yehova] Muluku ahu’, ni waatumererya atthu akina opaka etthu emosaru.
Othokorora itthu soomunepani
it-1-T epaax. 262 eparag. 2
Pásssaros
O salmista concitou as “aves aladas” a louvar a Jeová (Sal 148:1, 10), e as aves fazem isto por sua própria estrutura e pela sua constituição complexa. Uma única ave pode ter de 1.000 a mais de 20.000 penas. Todavia, cada pena se compõe dum eixo, ou raque, do qual partem centenas de barbas que formam uma rede interna, cada barba contendo centenas de bárbulas menores, e cada bárbula tendo centenas de barbicelas e ganchos. Uma única pena de 15 cm, da asa de um pombo, contém assim, segundo se calcula, várias centenas de milhares de bárbulas e literalmente milhões de barbicelas. Os princípios aerodinâmicos implantados na estrutura das asas e do corpo das aves ultrapassam em complexidade e eficácia os duma aeronave moderna. Os ossos ocos da ave contribuem para sua leveza, e, assim, o esqueleto dum alcatraz ou fragata, com mais de 2 m de envergadura das asas, talvez pese apenas uns 110 gramas. Certos ossos das asas de grandes aves planadoras até mesmo possuem suportes semelhantes a tirantes dentro das partes ocas, como as nervuras dentro das asas dos aviões.
17-23 A FEVEREIRO
MIHAKHU SA MASU A MULUKU MIRUKU 1
Amiravo — munrowa omwiiwelela taani?
w17.11-MAC epaax. 32 eparag. 16-17
Ehikhale Etthu Enrowa Wokhoottiheryani Waakhela Etthuvo
16 Akhala wira mwa mmiravo, woonasa wene munoona wira anamuyari anyu khanoona mixankiho sanyu, wala annitepa woowehawehani. Eyo pooti woonyoonyihani vanceene ni owiirihani wuupuwela ohiya omurumeela Yehova. Masi akhala wira munoomuhiya Yehova, munooweha wira khuuvo mutthu moolumwenkuni onoophentani vanceene waavikana anamuyari anyu maKristau, ni apatthani anyu a mmulokoni.
17 Muupuwelele ela: Vaakhanle wira okathi wotheene munipaka anyu itthu soohiloka anamuyari anyu anoomaala paahi, niireke mwaamukupali wira annoophentani? (aHéberi 12:8) Ekeekhai wira awo atthu oohimalela, ti maana aya ehinoosivela ayani enamuna aniwiixuttiha ayani. Masi muhiwehexexe ohimalela waya. Ohiya-vo, mmananihe osuwela nthowa naya anipaka aya etthu eyo wala olavula. Mmaaleleyeke, ni muhaavanyiheke, akhala wira aavonya. Nuulumo na Muluku ninhimya so: “Òpixa murima n’ulavula òkhalana ankhili: mutthu ànkhili onnitthokelela ohinatthi olavula”. (Miruku 17:27) Mukhalane yoolukama ya okhala mutthu oowunnuwa mmukhalelo wa omunepani yoowo oneemererya miruku ni wiixutta ni itthu sotheene onileeliwa awe. (Miruku 1:8) Muhikhalakhale muliyalaka wira okhalana anamuyari animphenta Yehova eparakha yuulupale. Awo aniphavela wookhaliheryani ophwanya okumi woohimala.
w05 15/2 epaax. 19-20 eparag. 11-12
Nikosoope mukhalelo ahu wa ekristu
11 Mmuhakalaliheke Muluku ohiya waahakalaliha atthu. Ti wookhweya hiyo woonihera mukhalelo ahu moovarihana ni ekhurupu nneerelaahu eparte. Atthu ootheene ennaahaawela asinthamwene, ni weerela eparte ekhurupu onnaneeriha wiisoona nnene. Vaavo nninnuwaahu, moovira etempu mweekumini mwahu, okhanyereriwa ni makoleega pooti waatxeerereya oneerihaka otthuna waatakiha naari waahakalaliha atthu akina. Menento asinthamwene ni makoleega, khaiyene imaara sootheene entthuna mureerelo ahu. Imaara ikina awo ennawaasa asinthamwene weera epakeke itthu soonanara. (Miruku 1:11-19) Vaavo mukristu onwokeyaawe ni okhanyerera wa makoleega awe, owo onniipithiha mukhalelo awe. (Nsalmu 26:4) Paulo oohima eeraka: “Muhitthareke mwettelo wa elapo ela.” (Aroma 12:2, Bíblia de Jerusalém) Yehova onnanivaha ikuru ninhaawelaahu weera niwaneno sookhanyerera sintthuna onivoleela. — Aheberi 13:6.
12 Vaavo sooweerera sineereraaya onanariha mukhalelo ahu wa ekristu, nintthuneya wuupuwelela weera ororomeleya wa Yehova etthu yootepa otthuneya opwaha miyoonelo ni sootthuna sa atthu. Masu eri va Ottimula 23:2 miruku soovareleya muteko: “Ohipanke yonanara, ottharaka ekhalelo ya atthu antxipale.” Vaavo ana a Israeli yaahovelaaya owera wa Yehova wookwanihera soolaihera sawe, Kalebi khaatthanre muupuwelo wa atthu ale antxipale. Owo annaroromela weera soolaihera sa Muluku ti soororomeleya, ni aareelihiwa vantxipale mwaha woovirelela okhala oolipa. (Namalepela 13:30; Yehoxuwa 14:6-11) Weera mukosoope onthamwene anyu ni Muluku, nyuwo-tho muntthuneya osepa ovoleeliwa ni muupuwelo wa atthu antxipale.
Othokorora itthu soomunepani
it-1 epaax. 1140 eparag. 1
Mulolo
Mbilbyani, masu ooweera “mulolo” khemmuhima naanepa, mene emmuhima mutthu ohintthara miruku, mukhalelo awe ori woonanara ni ohintthara malamulo a xariya a Muluku. Ni eheberi, aakhala masu oovirikana emmuhima mutthu ntoko owo kesíl (‘nsikiini’; Mir 1:22), ʼewíl (“mulolo”; Mir 12:15), na·vál (‘oolosowa’; Mir 17:7), e lets (‘oohileeleya’; Mir 13:1). Ni ekereku, á·fron emmuhima mutthu ‘oohikhalano miruku’ (Lk 12:20), a·nó·e·tos ‘oolosowa’ (Aga 3:1), e mo·rós ‘mulolo’ (Mt 23:17; 25:2).
24 A FEVEREIRO–2 A MARÇO
MIHAKHU SA MASU A MULUKU MIRUKU 2
Mwaha wa heeni nyuwo muntthuneyaanyu ovarexexa yoosoma anyu ya omeekha
“Nvirelele weetta mweekhaikhaini”
16 Ekhaikhai weera khohiyono otheene hiyo onnanisivela osoma. Mene Yehova onnaniwopa weera “nivireleleke waasasa ikhaikhai” sa mBiblyani. (Musome Miruku 2:4-6.) Emaara yeeyo hiyo nnilipiheraahu ninnawera owina maxupo, munna mmoha oneeriwa corey eriye: “Vaavo kimpakaaka yoosoma aka ya Biblya, kinnawehexexa eversu emoha-moharu,” ni onnaatxeerera eeraka: “Miyo kinnasoma inoota sootheene, ireferensia adicional ni cruzado, kaapaka haawo miyo kinnakhavihereya kihipwatthaka etempu kinvarihelaaka muteko. . . . Ni kinnoonihera-tho weera kinnahela mwiitti ikhaikhai sa mBiblyani vaavo kiisukeraaka etempu weera kimusome Biblya ni wiilipihera opaka eyo.” — Nsal. 1:1-3.
Miruku seekhaikhai sinnakhuwela
3 Biblya oneera: “Omova Yahvéh erimarima ya miruku, omusuwela ottela ti wiwamo khuluwi.” (Mir. 9:10) Miruku seekhaikhai, sinhela mpuwa ovarela muteko ele nixuttenraahu weera nipake soothanla sooreera, mene ninnoonihera weera nookhalano osuwela weekhaikhai vaavo ‘nimmusuwelaahu ootteela’, naari neere vaavo nnaasaahu osuwela moota Yehova onuupuwelaawe nihinaakuve opaka yoothanla yootthuneya. Nnoowera opaka eyo noonaka ele Biblya ni iliivuru sahu sinhimaaya. Naapakaka eyo, ninnoonihera miruku seekhaikhai. — Mir. 2:5-7.
4 Yehova paahi meekhaawe toneera anivahe osuwela weekhaikhai. (Arom. 16:27) Mwaha wa heeni? Yoopatxera, mwaha wooweera Yehova mpattuxa ni oosuwela itthu soothesene owo opattunxaawe. (Nsal. 104:24) Ya naaveli, itthu soothesene Yehova ompakaawe onoonihera weera owo toosuwela. (Arom. 11:33) Yanaararu, mutthu onvarela muteko miruku sa Yehova onnakhavihereya. (Mir. 2:10-12) Naatthunaka miruku iyo seekhaikhai, nintthuneya waakhulela ni ohiya seettihaka soothanla sahu ni soopaka sahu.
w16.09-MAC epaax. 20-21 eparag. 2-3
Nyuwo Amiravo, Mulipihe Waamini Wanyu
2 Olelo-va, atthu anceene khanikupali wira nipattuxiwe ni Muluku. Akhala wira mwa mmiravo onimurumeela Yehova aahiiso munimusoma Biibiliya, ikwaha sikina pooti wiikoha etthu enookupalihani wira Muluku Tonipattunxe. Biibiliya onninikhaliherya wuupuwela saana ele eniwiriyana ahu aahiiso enisoma ahu. Nuulumo na Muluku nnihimya wira: “Otthokiha onimoholani ephiro y’ekekhai”. Moota xeeni? Okhala wira onimookhaliheryani okhootta miyuupuwelo soohiloka wira mulipihe omwaamini wanyu Yehova.— Musome Miruku 2:10-12.
3 Wira nilipihe omwaamini wahu Yehova, nihaana omusuwela saana. (1 Timótheyo 2:4) Nto, vaavo vanimusoma ahu Biibiliya ni iliivuru sahu, ti vootthuneya weemela ni wuupuwelela saana ele esomme ahu. Mmananihe wiiwexexa ele enisoma anyu. (Matheyo 13:23) Mwaamusomaka Biibiliya mwa enamuna eyo, munrowa ophwanya itthu sinnikupaliha wira Yehova tori Mpattuxa ahu ni wira Biibiliya tawawe. (aHéberi 11:1) Nrowe nthokorerye moota woopaka eyo.
Othokorora itthu soomunepani
it-1 epaax. 1237 eparag. 1
Ororomeleya
Onnawereya woonihera mukhalelo wa ororomeleya, ohiya ni ikuru sa mutthu, mene ni nroromelo noowiixera wa Yehova ni owera wawe wa ovuluxa. (Nsa 25:21) Muluku onnalaihera weera anookhala “exikudu” ni ‘ntthawelo’, asukaka iphiro sa atthu ale eneetta moororomeleya. (Mir 2:6-8; 10:29; Nsa 41:13 [41:12, Tradução do Novo Mundo]) Wiilipihera waya weera yaakhuleliwe ni Yehova, onneeriha ekumi aya okhala eriyari-neeriyari ettharaka moohihiyerereya yoolakela aya. (Nsa 26:1-3; Mir 11:5; 28:18) Ntoko Yobi onnaawe, mutthu oororomeleya pooti ohaawa mwaha wa atthu empaka itthu soonanara, naari pooti okhwa vamoha ni atthu oonanara murima, Yehova onnanroromeliha weera onnaweha ekumi ya mutthu oororomeleya ni onnaroromeliha weera yoohiyeriwa awe enookhala wa mahiku ootheene, ni weera onimwiitthuuwa mwa murettele ni ophwanya itthu sooreera. (Yobi 9:20-22; Nsa 37:18, 19, 37; 84:12 [84:11, NM]; Mir 28:10) Ntoko yeereñyaaya ni Yobi, etthu emmweeriha mutthu okhala ootthuneya ni oophwanelela ti ororomeleya wawe ohiya mihakhu sawe. (Mir 19:1; 28:6) Anamwane erinono eparakha yookhalano mutthu ntoko hiiha areene tiithi naari maaye, ennooniwa okhala ooreeriwa (Mir 20:7), aakhelaka ntakihero nooreera na asitiithi aya, akhalakano nsina nooreera ni nttittimiho avanlaawe ni asitiithi awe.