Watchtower ONLINE LIBRARY
Watchtower
LIBRARY ONLAINE
Makhuwa-Shirima
Vanipuroni sinkhumelela aya ileetera sikhalanne asento
  • Waasaasa
  • BIBLYA
  • IBUUKHU
  • MITHUKUMANO
  • mwbr25 Maio ipaax. 1-12
  • Ireferensiya sa Ekumi ni MutekwaahuEkadernu ya Vamweerini

Eviidiyu muthanliya anyu khemphwanyaneya

Munlevelele khuvanwereya orumiha eviidiyu

  • Ireferensiya sa Ekumi ni MutekwaahuEkadernu ya Vamweerini
  • Ireferensia sa Ekumi ni mutekwaahu Ekadernu ya vamweerini—2025
  • Miru Mikhaanini
  • 5-11 A MAIO
  • 12-18 A MAIO
  • 19-25 A MAIO
  • 26 A MAIO–1 A JUNHO
  • 2-8 A JUNHO
  • 9-15 A JUNHO
  • 16-22 A JUNHO
  • 23-29 A JUNHO
  • 30 A JUNHO–6 A JULHO
Ireferensia sa Ekumi ni mutekwaahu Ekadernu ya vamweerini—2025
mwbr25 Maio ipaax. 1-12

Ireferensiya sa Ekumi ni MutekwaahuEkadernu ya Vamweerini

© 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania

5-11 A MAIO

MIHAKHU SA MASU A MULUKU MIRUKU 12

Ti wootthuneya ovara muteko moowiilipihera

w16.06-MAC epaax. 31 eparag. 1

Mukhalelo Wootepa OtthuneyaOvikana iDiamante

Arumeyi akina a Yehova vannaaxankiha ophwanya musurukhu oniphiyerya wira alyiheke emusi aya. Masi ohiya okhala oohiroromeleya wira aphwanye etthu yoolya, awo anniimananiha ovara muteko mooluttuweliwa wira aphwanye yoolya. Mwaha woopaka eyo, annooniherya mikhalelo sooreera sa Muluku, ohela muhina ororomeleya, mukhalelo yoowo ori wa faita yuulupale ovikana khula mureerelo wa werutthuni.— Mir. 12:24; aÉf. 4:28.

w15-MAC 1/2 epaax. 5 eparag. 4-6

Moota Woosiveliwa ni Muteko Anyu

Nikoho nla nookiserya ti nooloka wuupuwelela, maana muteko onnihakalaliha akhala wira ninnoona moota onaakhaliherya aya akina. Yesu aahimmye so: “Mulipa-òvaha [onnihakalala vanceene] onvikana mulipa-òvahiwa”. (Miteko 20:35) Nave, ohiya paahi makiliyenti ni mapatarau ahu, aakhala-tho atthu akina anttottela mureerelo muteko ahu, niire so, amusi ahu ni ale oothoiwa.

Amusi ahu. Vaavo muhooleli a etthoko onivara awe muteko mooluttuweliwa wira okhaliherye emusi awe, owo onnikumiherya mureerelo mwa inamuna piili. Yoopacerya, onnaavaha atthu awo itthu sa werutthuni ntoko eyoolya, ikuwo, ni opuro wookhala. Veekeekhai onnaakhwaniherya muritti ovahiwe awe ni Muluku wa ‘othokorerya emusi awe’. (1 Timótheyo 5:8) Ya nenli: Ole onivara muteko onniixuttiha orweela mwa ntakiheryo nawe. Shane oromoliwe wanipacerya, onihimya so: “Apaapa annivaha ntakiheryo na mutthu oosuwela ovara muteko. Awo ti mutthu oororomeleya yaawo avanre muteko okumi aya wotheene. Nto aaviriha okathi munceene aryeene kalapintero. Ntakiheryo naya nookiixuttiha otthuneya waya ovara muteko ni matata, ni opaka itthu sinrowa waakhaliherya atthu akina”.

Ale oothoiwa. Murummwa Paulo aahaatumererya maKristau wira ‘ahaweleke ovara muteko. Siso anokhalana yo wakawela alipa-òthoiwa’. (aÉfeso 4:28) Tthiri, vaavo ninvara ahu muteko wira niikhaliherye mmansihu ni emusi ahu, nnoowerya-tho waakhaliherya ale oothoiwa. (Miruku 3:27) Ovara muteko mooluttuweliwa onooniphwanyiha ohakalala wuulupale mwaha wowaakhaliherya akina.

Othokorora itthu soomunepani

ijwyp mwaha 95 eparag. 10-11

Moota heeni kinkelaaka ovilela maxupo?

● Mukhaleno moonelo wa eriyari-neeriyari woohima sa maxupo. Muxuttere ohiyaniha maxupo matokweene ni makhaanini. Biblya onhima ha: “Mulavilavi onnònihera vohilekela esar’awe, pixa murima onnavilela sopahuliwa.” (Miruku 12:16) Khaiyene maxupo ootheene eneeriha okhala ooxupeya.

“Makoleegaaka ooxikola yaakhalano mukhalelo woowuuluma vantxipale sa maxupo aya. Avinyaka asinthamwene aya yannuuluma mu internetini ni awo yannaatxeerera itthu ikina. Eyo yaamweera waatxeerera maxupo aya ni awosa yannavirelela okhala ooxupeya.” — Joanne.

12-18 A MAIO

MIHAKHU SA MASU A MULUKU MIRUKU 13

Muhiwokiwe ni “[muthuko] wa atakhali”

it-2 epaax. 189 eparag. 3-4

Muthuko

Masu makina a nthoonyero. Ele mutthu onvarihelaawe muteko weera amwaleele iphiro sawe, ennalikanxeriwa ni muthuko. Ni nthoonyero nna, eliivuru ya miruku ennoonihera ovirikana wa naxariya ni mutthu oonanara murima yeeraka: “Warya wa anaxariya onnahakalaliha, [muthuko] wa atakhali onnarima.” (Mir 13:9) Muthuko wa anaxariya onnavirelela waara, mene muthuko wa atthu oonanara murima onnahalela otxipha, ni yookhumelela aya, nnaamweera iphiro saya sikhalaka ntoko sinnaweettela nnene, Muluku onooweeriha awo omorela mweepiphini weiwo manaani aya enrowaaya otherekuwaka. Eyo etthu enwehereraaya ale enwuuluma moohireerela apapaya ni ameyaya. — Mir 20:20.

Otxipihiwa muthuko wa mutthu, ontaphulela weera mutthu owo khaanono yooweherera. Eversu ekina ya miruku, ehimme ha: “Mutakhali sorera sawe sa muholo khasivovo ni [muthuko] awe onotxiphe khuluwi.” — Mir 24:20.

w12 15/7 epaax. 12 eparag. 3

Munvareleke Muluku a otaphuwa

3 Hiihaale ntoko Satana oweerinhaawe atthu eeli oomalela okhootta olamulelo wa Yehova waahela mpuwa malaika makina a wiirimu, owo-tho pooti oniwoka hiyo. Nlelo owo khohiñye muraakho awe owo. Owo onneerera oneeriha hiyo wuupuwelela weera malamulo a Muluku toolemela ni malamulo awo ennanikhoottihera itthu sooreera. (1 Yoh. 5:3) Muupuwelo owo pooti onivoleela wakhala weera ninniiwa ikwaha sintxipale. Murokora mmoha orino iyaakha 24 yoowo aakonihanne moohireerela, ohimme ha: “Miyo kaavoleeliwa ni miyuupuwelo sa makoleeka aka, otepaxa wene mwaha wooweera kannoova wuupuwela moovirikana naawo. Apaale nyuwo mooviriha maxupo ntoko ala ni makoleeka anyu.

w04 15/7 epaax. 31 eparag. 6

“Namiruku onnavara muteko n’otthokelela”

Mutthu a miruku ni axariya onvarela muteko osuwela weekhaikhai, onooreelihiwa. Salomoni onroromeliha eeraka: “Naxariya ontxa mpaka ovona, erukulu ya alolo enevoliwe etala.” (Miruku 13:25) Yehova oosuwela etthu eri yooreera wa hiyo mwa eparte eri yootheene ya ekumi ahu, ntoko itthu sa veemusini, onthamwene ahu ni atthu akina, muteko ahu woolaleera naari vaavo ninttaruxiwaahu. Ni navarela muteko miruku nimphwanyaahu mBiblyani, moohihovela, nnookhalano ekumi yooreera.

Othokorora itthu soomunepani

it-2 epaax. 117 eparag. 3

Nsivelo

Nsivelo pooti ovariheliwa muteko moohireerela. Mwa mukhalelo ene yoola, onooneya weera nsivelo neekhaikhai ninkhumelela mwaha woowaasa munepa wa Muluku ni miruku sawe sinkhuma mBiblyani. Mwa ntakihero, tiithi pooti omusivela vantxipale mwanawe. Apaale tiithi owo pooti omoonihera mwanawe nsivelo noohireerela mwaha wommorela ikharari, anvahaka sootheene owo onvekaawe ni ahimuttaruxaka. Onooneya weera khankwanihera muritti awe ntoko tiithi woomuttaruxa ni ikwaha ikina omulaka mwanawe. (Mir 22:15) Nsivelo ntoko nna, mweekhaikhai pooti okhala wiisunnuwiha wa emusi weiwo ori wiitthuna. Biblya onhima weera mutthu ntoko owo khanoonihera nsivelo, mene ohikhalano nsivelo, mwaha wooweera khantthara miruku sinrowa ovuluxa ekumi ya mwanawe. — Mir 13:24; 23:13, 14.

19-25 A MAIO

MIHAKHU SA MASU A MULUKU MIRUKU 14

Muupuwele nnene etthu munrowaanyu opaka yakhumelela erisa ya ephattu

w23.02 epaax. 22-23 eparag. 10-12

Nvaheke mwiitti ekumi Yehova oovanhaaweni

10 Ikwaha ikina hiyo khaninwera osepa weera sihikhumelele itthu soowoopiha. Mwa ntakihero, hiyo khaninwera weemexera weera sihikhumeleleke irisa sa ephattu, iretta soowaakuva omwaramwareya naari ikhotto. Nnaamweera irisa iyo sikhumelelaka, hiyo pooti opaka itthu weera niikosoope, ntoko wiiwelela malamulo aanamalamulela, woohima sa othaama nipuro nri veerisani naari miruku mikina awo annivahaaya. (Arom. 13:1, 5-7) Ikwaha ikina onnawereya osuwela liini enkelaaya weereya erisa ya ephattu. Eyo yeereya vale, hiyo onnatthuneya wiiwelela miruku ninvahiwaahu ni anamalamulela woohima sa wiireherera. Mwa ntakihero, waamukhala wa miruku okhalano maahi ni yootxa yoopisa wuntta, ni epasta ni mpastani mmo ohelamo mirette seiyo sinkela onikhavihera wakhala weera noovoreiwa.

11 Nto wakhala weera yookhumelela eretta yoowaakuva omwaramwareya muttetthe ninkhalaahu? Ninnatthuneya otthara miruku seiyo ninvahiwaahu naanamalamulela, mwa ntakihero, onyawa mmatatani, orakamelana, owara maskara ni okhala emquarenteena. Wakhala weera ninnatthara miruku iya, ninnoonihera weera ninnahela mwiitti yoovaha ya Yehova eri ekumi.

12 Emaara enkhumelelaaya erisa yoowaakuva omwaramwareya, moohihovela, sinookhumelela soohimmwa soowootha sihimmwaka ni asinthamwene anyu, mavizinyu anyu ni muraadiyuni naari mu TV. Ohiya paahi ‘wiiwelela sootheene ninleeliwaahu’, onookhala wooreera wiiwelela miruku sooreera. (Musome Miruku 14:15.) Mukuttula Woolamulela ni iBeteli sootheene sinniilipihera weera siphwanye soohimmwa soororomeleya ehinaaye opaka yoothanla ya ohulela mithukumano sa mmulokoni ni ovara muteko woolaleera. (Aheb. 13:17) Naattharaka vale miruku ninvahiwaahu, sinnanikosoopa hiyo ni sinnaakosoopa atthu akina. Opwaha mwa yeeyo, ninnavaha onamoona wooreera woohima sa mareherero ahu. — 1 Ped. 2:12.

w24.07 epaax. 5 eparag. 11

Mukhale oolipa murima ntoko Zadoki

11 Ankha wakhala weera asinna ennaviriha maxupo oowoopiha ni enhaawela nikhavihero nahu, moota heeni ninkelaahu otthara ntakihero na Zadoki ni okhala oolipa murima? (1) Mutthareke miruku. Emaara enkhumelelaaya maxupo oowoopiha, ti wootthuneya vantxipale ovirelela okhala oowiiraana. Nave-tho ti wootthuneya otthara miruku sinkhuma oBeteli. (Aheb. 13:17) Asitokweene a mmulokoni ennatthuneya owuupuxera asinna moohihiyerera otthara miruku sa mareherero a Yehova voohima sa moota woowiireherera emaara sinkhumelelaaya irisa sa ephattu. (1 Akor. 14:33, 40) (2) Mukhale oolipa murima mene oowikosoopa. (Mir. 22:3) Mpatxereke wuupuwela muhinaaye opaka etthu. Muhihiye ekumi anyu veerisani mwa itthu soohitthuneya. (3) Mmuroromeleke Yehova. Muupuwele weera Yehova onnatthuna vantxipale weera mukhale nnene vamoha ni asinna. Yehova onimookhaviherani nyuwo waakhavihera asinna moovareleleya.

Othokorora itthu soomunepani

it-2 epaax. 780 eparag. 3

Miruku

Menento, mutthu onvarihela muteko miruku pooti wiittiwa. Ni tiyeeyo nimphwanyaahu va Miruku 14:17: ‘Mutthu a miruku onniittiwa.’ Ikwaha sintxipale, ale ehinvarihela muteko miruku, ennawoona moohireerela ale envarihela muteko miruku. Nave-tho ale envarihela muteko miruku weera epake yootthuna ya Muluku, enniittiwa. Ntoko Yesu Kristu ohimmaawe: “Vano, woona weera khamuneerela eparte elapo, mene miyo kohoothanlani mulaponi, tivawonto elapo enwiittaayani.” (Yoh 15:19) Masu ooweera ‘miruku’ emphwanyeya va Miruku 14:17, pooti ohima sa miruku soohireerela. Mwa masu makina, yoolepa ela pooti-tho otaphulela weera mutthu ompaka itthu soonanara onniittiwa, ni sootaphulela ikina sinnaakhulela seeraka: “Mutthu ompaka soonanara onniittiwa.” — ALA, VB.

26 A MAIO–1 A JUNHO

MIHAKHU SA MASU A MULUKU MIRUKU 15

Mwaakhavihereke akina okhalano murima woohakalala

w10 15/11 epaax. 31 eparag. 16

Nnimweetta moororomeleya

Yobi aari oowaakhela aletto. (Yobi 31:31, 32) Nnaamweera nihikhanleene atthu a mihakhu, ti woowereya ‘otthara mukhalelo woowaakhela aletto.’ (Arom. 12:13) Hiyo pooti okawana itthu ikhaanini ni atthu akina nuupuwelaka weera ‘ti wooreera otxa ntikwa nreenevo nsivelo, ohiya otxa enama oreenevo ohiiwanana.’ (Mir. 15:17) Otxa vamoha ni atthu oororomeleya ni enoonihera nsivelo, ti wooreera ni moohihovela, ennalipihana moomunepani.

w18.04-MAC epaax. 25-26 eparag. 16-18

Mulipihaneke Mukina ni Mukhwaawe, “Votepa-tho” Olelo

16 Ankhi akhala wira vannoovilani waaleela akina moota muniwoonela anyu? Okhala wene, khahiyo etthu yootepa ovila waalipiha akina. Nyuwo pooti weererya omutheela mutthu. Akhala wira mutthu owo-tho khontheya, musuweleke wira yookhala enimuxankiha, nto mweererye ovaanela ni yena. Nyuwo pooti omulipiha mwaha wonwiriyana paahi.— Yakobo 1:19.

17 Munna mmiravo oniihaniwa Henri aahinyoonyiheya nuumala amusi awe ohiya omurumeela Yehova. Mmosa a yaawo aari tiithi awe, yoowo aarumeela ntoko mutokweene. Vano mutokweene a esirkwiitu, aahoona wira Henri aahiriipiwa murima. Nto aahirowa owurya ekafe hoothe. Mutokweene ole aahinwiriyana saana Henri vaavo aamutthokiherya awe muxankiho awe. Nuumala ovaanela, Henri aahoona wira enamuna emosa yowaakhaliherya amusi awe otthikela wa Yehova, waari ovikaniha okhala oororomeleya. Nave aahilipa nuumala osoma Esalimo 46, Sofoniya 3:17, ni Marko 10:29, 30.

18 Exeeni nikhanle ahu oowiixutta ni yowiiraneya ya Martha ni Henri? Nniixutta wira otheene ahu nnoowerya omulipiha munna ni murokora onitthuneya olipihiwa. Mwene Salomoni olempe wira: “Osuwela wakhula otteliha murima: nulumo nowatta okathi worera ti vareranxe. Maitho òtteliwa annatteliha murima: ihali sorera sinnilipiha [makhuva]”. (Miruku 15:23, 30) Niireke munnimuupuwela mutthu onimusuwela anyu oriipiwe murima aahiiso okhulumunwe? Sai weererya omusomela Owehaweha aahiiso websaite ahu? Nave, Paulo ohimmye wira wiipa hoothe isipo sa Omwene ni mutthu owo pooti omwiiriha okhala saana. Paulo olempe so: “Mwixuttihaneke, mulakiheryaneke n’ankhili othene. Mutthapeleni Muluku: mwipeleni ni murim’anyu wothene mw’eroho isipo ni masalmo òtthapa”.— aKolosi 3:16; Miteko 16:25.

Othokorora itthu soomunepani

ijwbq mwaha 39 eparag. 3

Makristu pooti waasaasa nikhavihero na mameetiku?

2. Neereke miyo kinnatthuneya waasaasa veeli naari vararu nikhavihero na mameetiku? Nipuro eraayavo ‘anamiruku antxipale’ itthu sinnakhumela nnene, otepaxa wene yoophwanyani eretta etokweene. — Miruku 15:22.

2-8 A JUNHO

MIHAKHU SA MASU A MULUKU MIRUKU 16

Makoho mararu ennikhavihera opaka soothanla sooreera

w14-MAC 15/1 epaax. 19-20 eparag. 11-12

Opaka Soothanla Mwa Miruku Okathi wa Omiravo

11 Omurumeela Yehova ti etthu enikumiherya ohakalala wuulupale. (Mir. 16:20) Woonasa wene, Barukhi sekretaario a Yeremiya, aahiliyala mwaha owo. Maana ohaavo okathi mookumini mwawe, ahoona awe oreera omurumeela Yehova. Tivonto Yehova aahimmye so: ‘Nyuwo munniphavela itthu suulupale. Muhiphaveleke-tho itthu iyo. Maana kinimwaruhela ehasara atthu othene,  . . nto kinimopola ekumi anyu, ntoko etthu yoowaakhiwa, opuro othene onirowa anyu’. (Yer. 45:3, 5, Tradução do Novo Mundo) Munoonela sai? Exeeni yaarowa omwiiriha Barukhi ohakalala? Niireke waavya itthu suulupale, wala okhala oororomeleya wa Muluku wira oopowe okathi woopwetexiwa Yerusalemu?— Yak. 1:12.

12 Munna mmosa yoowo ophwannye ohakalala mwaha wowaarumeela akina, ti Ramiro. Owo onihimya so: “Miyo kiyariwe emusi yoohaawa, yaakhala muttetthe mwaamukhaani, myaako sa Andes. Nto okathi yoole muulupale aka aivahenrenrye awe okiliverya wira kasome universidade, kaahoona okhala eparakha yuulupale. Masi kiira kibatiziwene niinano ntoko Namoona a Yehova, ni kaahivahiwa eparakha ekina, pioneero mmosa aahikilattula orowa olaleerya muttetthe mwaamukhaani aakhala awe. Kaahirowa muttetthe ole kiixutta moota woothikila maihi, nto kitthukula opuro wowaamettha atthu wira kiphwanyeke musurukhu woowiikhaliheryano. Vaavo vaivahererya ahu owiixuttiha atthu Biibiliya, atthu anceene yanaakhulela. Muhoolo mwaya kaahirowa muloko waatthukuliwe niinano, yoowo waarumeela nttaava na muttetthe yoole. Vano kinnirumeela mmuteko wa okathi wotheene, etthu yowiiraka iyaakha muloko. Khuuvo muteko mukina waarowa okiphwanyiha ohakalala, ovikana waakhaliherya atthu akina wiixutta ihapari sooreera arumeelaka nttaava naya nooyaraniwa.”

w13-MAC 15/9 epaax. 17 eparag. 1-3

Niireke Nyuwo Moorukunuxa Mukhalelo Anyu?

OTHEENE ahu ninnipaka itthu nittharihelaka moota ohuuwale ahu wala opuro oyariwa ahu. Eyo enihela muhina mawarelo ahu; muthinto wa yoolya ennisivela; ni itthu sinikupali ahu. Mwaha wa xeeni? Eyo enniiraneya mwaha wa atthu anikhalana ahu ni makhalelo ahu.

2 Masi, sookhala itthu suulupale sinivikana othanla yoolya wala moota woowara ikuwo. Mwa ntakiheryo, nihiixutta osuwela itthu sooloka sinireerela opaka, ni okhootta itthu soohiloka. Nto itthu iyo khula mutthu tonithanla, mwa enamuna yoovirikana ni akina. Soothanla sahu pooti wooniherya-tho moota onivara aya muteko yowuupuxerya ya murima ahu. Biibiliya onihimya wira ‘[nnaamwi atthu a mulaponi], ahisuwelaka ikano sa Moise, [awo annipaka itthu attharihelaka] ikano’. (aRom. 2:14) Niireke ela entaphulela wira khanikhanle nlamulo na Muluku nnooniherya mweettelo wooloka, ni wira khula mutthu ohaana otthara makhalelo a opuro onikhala awe wala ayareliwe awe paahi?

3 Aakhala mathowa manli anooniherya wira maKristau khanireerela otthara yoolema eyo. Nthowa noopacerya: Biibiliya onihimya wira ‘Sihavo iphiro sinònahu orera, masi nimmalela wokhwani’. (Mir. 16:25) Okhala wira hiyo atthu oohimalela, khanirina owerya wa osuwela saana moota wowiikhapelela wira nikhumele saana moomalela. (Mir. 28:26; Yer. 10:23) Nthowa na nenli: Biibiliya onnooniherya wira soophavela ni soolema sa mulaponi sinnikumiheriwa ni weettihiwa ni Satana, yoowo ori ‘muluku a vathí-va’. (2 aKor. 4:4; 1 Yoh. 5:19) Nto, akhala wira nimphavela ophentiwa ni oreelihiwa ni Yehova, nihaana wiiwelelaka miruku siri mwa aRoma 12:2.— Mmusome.

Othokorora itthu soomunepani

it-1 epaax. 708 eparag. 5

Nttaruxo

Itthu sinkhumelela mwaha woowiiwelela ni mwaha woohiiwelela. Atthu oonanara murima, alolo naari ale empaka itthu soonanara, khensiveliwa ni nttaruxo na Yehova ekhoottaka nttaruxo nno moomalela. (Nsa 50:16, 17; Mir 1:7) Etthu yoonanara enaakhumelela alolo, nttaruxo ntokweene, ntoko enhimmwaaya va miruku: “Ololo nttaruxó na mulolo.” (Mir 16:22) Awo pooti wiikumihera asinneene aya ohaawa, ohittittimiheya, eretta ni mpaka okhwa moowaakuveya. Yooweereya ya ana a israeli ennoonihera moota oraaya woovoreya oviriha itthu iya. Awo khayiiwelele nttaruxo ni miruku yaavahiwaaya moorweela mwa maprofeta. Awo khayiiwelenle nttaruxo na Yehova vaavo aawooniheraawe weera annaakosoopa ni annaareeliha. Nto okhwipi waya, yaaviriha nttaruxo ntokweene yaaleelinwaaya varaatxiru, etupheliwaka ni erowihiwaka wookaporoni. — Yer 2:30; 5:3; 7:28; 17:23; 32:33; Hos 7:12-16; 10:10; Sof 3:2.

9-15 A JUNHO

MIHAKHU SA MASU A MULUKU MIRUKU 17

Mukhaleno murettelemunthelini mwanyu

g 9/14 epaax. 11 eparag. 2

Moota woowina ommira supi

Mwiiwehexexeke mooreerela muhivithaka etthu. Biblya onnasuwela weera atthu akina ‘enniihiya enyoonyiwaka’ ni ‘eri oolikaneene woonihera owali aya.’ (Miruku 29:22) Neereke nyuwo muri hiiho? Mwiikoheke ha: ‘Kinnammira supi? Kinnaakuva onyoonyiwa? Kookhalano mukhalelo wootepiha itthu nnaamweera sireene ikhaani?’ Biblya onhima weera “onùlula milattu, onnàmwalanyiha asinthamwen’awe. (Miruku 17:9; Koheleti 7:9) Etthu emoharu pooti weereya vanthelini. Nto wakhala weera nyuwo munnammira supi, mwiikoheke ha: ‘Keereke miyo kinnatthuneya waatxeerera waapixera murima aiyaka?’ — Miruku sa mBiblyani: 1 Pedru 4:8.

w08 1/5 epaax. 10 eparag. 6-11 eparag. 1

Oreherera ohiiwanana

1. Mwaasaasere etempu yooreerela weera muulume woohima sa mwaha owo. “Yòkhala ehuhu ya itthu sothene, . . . yòkhala ehuhu yomàla ni ehuhu yotthekula.” (Koheleti 3:1, 7) Ntoko ehimmwalaaya muttuli, maxupo makina pooti okumihera miyuupuwelo soohireerela. Wakhala weera eyo enimweereya, mwiiwehaweheke ni mmuleele ole muthelannaanyuno weera nweherere vakhaani weera mukhale oomaaleleya muhaakunveene otepiha maxupo. Nyuwo pooti osepa okumihera ohiiwanana va nthelini vanyu wakhala weera munoovarihela muteko miruku simphwanyeya mBiblyani, sineera: “Ottanttiha onyakulihana omphwanaphwana ni ohula ephaka mmukunkwini: wèmexe sothene, ehinaye ophiya ekhotto.” — Miruku 17:14.

Mene-tho yookhala “ehuhu yotthekula.” Maxupo enkhala ntoko malaxi makhaanini, enninnuwa wakhala weera khempwatthiwa. Nto mureherereke maxupo, muhuupuweleke weera enoomala meekhaaya. Wakhala weera monvekela ole muthelannaanyuno weera nweherere vakhaani, moonihere omuttittimiha muthanlaka etempu yooreerela weera nvaanele woohima sa mwaha owo. Opaka eyo pooti waakhavihera ooweeli aya ovarihela muteko miruku sa mBiblyani: “Khweli nsuwa nihinelele onyonyiwa wanyu.” (Aefeso 4:26) Nyuwo muntthuneya okwanihera masu anyu.

Othokorora itthu soomunepani

it-2 epaax. 514 eparag. 5

Niitho

Maitho ennawera woonihera moonelo wa mutthu. Pooti woonihera omoriwa ikharari naari ohimoriwa ikharari (Ol 19:13); pooti ‘owaphila’, naari ‘onyopola’, eveehaka naari ompaka palanu oohireerela. (Nsa 35:19; Mir 6:13; 16:30) Pooti-tho weeraka mutthu ohintthuna oweha, naari ohintthuna ompakela etthu mutthu mukina, onnaputiha maitho. (Mt 13:15; Mir 28:27) Onnahimmwa-tho weera maitho a mulolo enneetteetta “minlano sa elapo” ewehaka nno ni nno ehikhanle etthu enwehaaya, miyuupuwelo saya sireene eparte yootheene, ohiya weiwo yaarowaaya okhalawo. (Mir 17:24) Mukhalelo wa maitho pooti woonihera ekumi naari mukhalelo wa mutthu, naari ohakalala wawe. (1Sam 14:27-29; Ol 34:7; Yobi 17:7; Sal 6:8 [6:7, Tradução do Novo Mundo]; 88:10 [88:9, NM]) Mwene Yosafati aahinvekela Yehova eeraka: ‘Maitho ahu ennoowehexexani nyuwo.’ — 2Sow 20:12.

16-22 A JUNHO

MIHAKHU SA MASU A MULUKU MIRUKU 18

Muulumeke mwa mukhalelo onrowa omulipiha ole onvoreiwa

w22.10 epaax. 22-23 eparag. 17

Miruku seekhaikhai sinnakhuwela

Muupuwele muhinaakuve wuuluma. Naahikosoope, hiyo pooti onanariha itthu sintxipale ni itthu nnuulumaahu. Biblya oneera: “Muhorahora onetha ntoko mwalo, nto nlumi na anaxariya ninalamiha.” (Mir. 12:18) Nnookhalano muretthele vaavo nihinuulumaahu soottheka sa atthu akina. (Mir. 20:19) Weera masu ahu elamiheke ohiya ovulaliha, murimaahu ontthuneya okhalano osuwela wa masu a Muluku. (Luka 6:45) Nuupuwelaka itthu Biblya onhimaawe, masu ahu anookhala “nattuttu a iseru” naalipihaka atthu akina. — Mir. 18:4.

mrt mwaha 19 ekwaadru

Etthu heeni muntthuneyaanyu opaka moonelela weera mookhalano eretta?

Mwiiweke moomaaleleya. Mukhalelo mmoha woomukhavihera nthamwene anyu, ori okhala oolikaneene omwiiwelela moomaaleleya vaavo onuulumaawe. Muhuupuweleke weera nyuwo munnatthuneya omwaakhula itthu sootheene onuulumaawe. Ikwaha sintxipale wiiwelela onnakwanela. Mukhale oowiiwa ni muhithoriheke. Muhuupuweleke weera moosuwela nnene sene moota nthamwene anyu oniisoonelaawe, otepaxa wene waakhalaka ntoko khanvoreiwa. — Miruku 11:2.

Muulumeke itthu soolipiha. Apaale nyuwo khamunoona etthu yoowuuluma, mene nyuwo pooti ohima masu makina weera moonihere weera munniiwexexa weera, etthu onvirihaawe nthamwene anyu ti yooxupa. Opaka eyo pooti weera enommaaliha ohiya ohuuluma etthu. Wakhala weera ti wooxupa ophwanya masu ooreerela, mweerere wuuluma masu ookhweya mene enkhuma vamurimani, ntoko “Miyo nkinoona etthu yoowuuluma, mene kintthuna weera musuwele weera kinnoopwatthani nyuwo.” Musepeke ovarihela muteko masu ntoko “Mwampwaha vaavo” naari “Wooreera weera khamukhanleno . . . ”

Nyuwo pooti woonihera weera munnampwattha nthamwene anyu muxutteraka woohima sa eretta awe. Apaale owo onoomusivela woona wiilipihera wanyu weera mwiiwexexe etthu owo onvirihaawe, ni owo oneereke ohelaka mwiitti itthu munrowaanyu wuulumaka. (Miruku 18:13) Mene mwiikosoope weera muhinvaheke miruku ohivekenle.

Mmukhavihere mpakakavo etthu. Ohiya wuupuwela weera moosuwela moota woomukhavihera, mmukoheke etthu muntthuneyaanyu opaka. Mene pooti weeraka nthamwene anyu owo onnahima weera khantthuna nikhavihero, mwaha wooweera khantthuna waavaha muteko atthu akina. Wakhala weera eyo enimweereya, nyuwo pooti wiivaherera weera mwathume itthu, ompaka limpeza naari opaka miteko mikina. — Agalata 6:2.

Muhikhulumuwe. Muupuweleke weera nthamwene anyu oviriha etempu yooxupa. Nto, mwaha wa yeeyo, pooti weeraka ikwaha ikina owo onimwaaphwata apalanu mwaapankaanyu vamoha naari ohitthuna wuuluma ni nyuwo. Mukhale oopixa murima, oowiiwexexa ni nvirelele onvaha nikhavihero owo onhaawelaawe. — Miruku 18:24.

wp23.1 epaax. 14 eparag. 3-15 eparag. 1

Moota woowaakhavihera atthu anviriha maxupo a mmuupuweloni

‘Muulumeke masu oomaaliha.’ — 1 ATESALONIKA 5:14.

Apaale nthamwene anyu ari ooxupeya naari onwanano muupuwelo woowiisoona okhala oohitthuneya. Nnaamweera nyuwo muhoonaka etthu yoowuuluma, nyuwo pooti omulipiha ni ommaaliha nthamwene anyu mmuroromelihaka weera nyuwo munnampwattha owo.

“Nthamwene [eekhaikhai] onatthuna ehuhu yothene.” — MIRUKU 17:17.

Mukhavihere mpakakavo etthu. Mene wakhala weera munuupuwela weera moosuwela moota wookhavihera, mmukohe nthamwene anyu etthu muntthuneyaanyu opaka. Wakhala weera ti wooxupa wa nthamwene anyu ohima etthu onhaawelaawe, nyuwo mweerere ohima etthu munrowanyu opaka vamoha, ntoko orowa opaseyari. Naari nyuwo pooti wiivaherera weera mwathume itthu, ompaka limpeza naari opaka miteko mikina. — Agalata 6:2.

‘Mukhale oopixa murima.’ — 1 ATESALONIKA 5:14.

Nthamwene anyu pooti ikwaha ikina ohitthuna otthekula. Mmoonihere weera owo pooti okhala ootaphuwa ikwaha sootheene wooleelani itthu onvikrihaawe. Mwaha wa eretta, nthamwene anyu pooti wuuluma naari opaka itthu enrowa woovoreyani. Owo pooti waaphwata apalanu mwaapankaanyu vamoha naari owo pooti onyoonyiwa moowaakuveya. Mwaamukhaviheraka mukhaleke oopixa murima ni oowiiwexexa. — Miruku 18:24.

Othokorora itthu soomunepani

it-2 epaax. 1057 eparag. 1-2

Eparakha

Waasaasiwa wa eparakha, yaari yookhovelela ya khalayi yeeyo atthu yaapakaaya weera epake yoothanla. Mukhalelo waavariheliwa, waari ovonya maluku makhaanini, ipetaasu sa itthaapwa, sa maluku, sivitikelelinweene vakuwoni, ni sannayariwa “ottuli” naari sannaheliwa muyoopweni, avinyaka sannayeeheriwa vathi. Mutthu ole sammorela itthu iye, naari yammorela eparakha, ti yoowo aari oothanliwa. Eparakha eyo enlikana ni olipela, yaahela mpuwa nivekelo. Atthu yannavekela ni yannaasaasa naari yannanweherera Yehova. Masu ooweera eparakha, (hebr., goh·rál) ennavariheliwa muteko mwa mukhalelo wa nthoonyero etthunaka ohima “yohiyeriwa” naari “ekari.” — Yeh 15:1; Nsa 16:5; 125:3; Yes 57:6; Yer 13:25.

Ovariheliwa muteko. Miruku 16:33 onhima weera: ‘Eparakha yannavonyiwa, mene yoothanla eri yootheene yaakhuma wa Yehova.’ Wisraeli, ovariheliwa mooreerela eparakha, waahela mpuwa wiiwanana: “[Eparakha] ennamaliha milattu ni ennàlamula asitokwene.” (Mir 18:18) Eparakha khiyaavonyiwa ntoko matheela. Naari khiyaahela mpuwa makhwankwa, naari khiyaavonyiwa atthu ehovelaka, khiwaayeleeliwa naari khiwaawiniwa. Khiyaavariheliwa muteko weera ephwanyihiwe muhakhu etemplu naari anamakeya, naari weera omalihiwe ohaawa. Moovirikana ni eyo, anakhotto a oRoma yaavarihela muteko moohireerela weera ephwanyevo etthu ntoko enhimmwaaya va Nsalmu 22:19 [22:18, Tradução do Novo Mundo] awo yaahaahulelana ikuwo sawe, yaasaaseraka eparakha. — Mt 27:35.

23-29 A JUNHO

MIHAKHU SA MASU A MULUKU MIRUKU 19

Mukhaleke nthamwene eekhaikhaiwa asinninyu

w23.11 epaax. 12-13 eparag. 16-17

Moota woolipiha nsivelo nahu ni asinna

Nintthuneya owehexexaka itthu sooreera sa asinna, ohiya ohimalela waya. Nkuupuwelani nyuwo mureene ofeestani vamoha ni asinna. Nyuwo munnahakalala ni okhwipi wa efeesta ele, nyuwo munnatirari ifootu ni asinna ootheene. Nto nyuwo munnatirari ifootu piili wakhala weera efootu yoopatxera, khekhumme nnene. Vanonto nyuwo mookhalano ifootu iraru. Mene mwa ifootu sene seiya nyuwo munnoonelela weera munna mmoha khakhumme nnene. Nyuwo munrowa otekela heeni efootu eyo? Nyuwo munnatxipiha efootu eyo mwaha wooweera mookhalano ikina piili, seiyo atthu ootheene ekhummaaya etheyaka omuhela mpuwa munna ole.

17 Vano, nkeererani wuupuwelela ifootu nyuwo muraanyuno ni nyuupuwelelo. Moohihovela, nyuwo mookhalano nyuupuwelo sooreera, nyuupuwelo seiyo moonihenraanyu vaavo mwaaraanyu ni asinna ni asirokora. Mene pooti weeraka, ekwaha mwaaraanyu ootheene, munna naari murokora aahuuluma etthu yoohireera. Etthu heeni mwaarowaanyu opaka ni yoowuupuwelela eyo? Heeni muhineereraanyu otxipiha yoowuupuwelela eyo ntoko muntxipihaanyu efootu ehoosivenleni? (Mir. 19:11; Aef. 4:32) Wakhala weera nyuwo munimuupuwelela itthu sooreera mwaavirinhaanyu ni asinna, nyuwo khamunrowa wuupuwelelaka itthu saakhumelenle vaavo mwaaraanyu ni asinna. Mwaha wooweera, sooweereya sooreera tiseiyo muntthuneyaanyu wiiyaathiki mmuupuweloni mwanyu.

w23.07 epaax. 9-11 eparag. 10-11

Nvirelele wunnuwihera nsivelo nanyu

10 Hiyo ninnapaka etthu eri poothe weera naakhavihere asinna ni asirokora. (Aheb. 13:16) Moone ntakihero na Ana, yoowo ohimmwale mwaha ovinre. Evinrene erisa ya ephattu, Ana ni aiyawe yaaxekura emusi emoha ya Anamoona a Yehova ni yaahoonelela weera, vaate va emusi ele empaaya yaanyanyiwa, yookhumelela, emusi ele ikuwo saya sootheene saananara ni khiyakhalanne sooreera. Ana ohimme ha: “Hiyo naakuxa ikuwo saya, naakattha, naaheengomari nnakhunyanya mooreerela. Wa hiyo, nipanke itthu ikhaanini paahi, mene nto nohunnuwihera onthamwene ahu naawo, ni ti wootepa olipa mpaka olelo va.” Nsivelo na Ana ni aiyawe yaawoonihenraaya asinna ni asirokora naaweriha waakhavihera ni soopaka saya. — 1 Yoh. 3:17, 18.

11 Emaara nnaavilelaahu ni waareerela murima akina mwa nsivelo, awosa ikwaha sintxipale annoonelela weera mikhalelo iya ti sa Yehova. Ni awosa pooti ovaha mwiitti mapakelo ahu itthu moota hiyo nahaawehereraahu. Khanh, ohimmwale wa iparagrafu sivinre onnawuupuwelela mooreera murima asinna ni asirokora yaamukhavihenre. Owo ohimme ha: “Miyo kinnaaxukurela vantxipale asirokora yaakihoola omutekoni ni yaakiweela, ni asirokora ale yaakiwopa weera natxe vamoha ni yaakihiya owaani moovareleya. Nave miyo kinnoonelela viinaano vaava weera asirokora ale yannatthuneya wiilipihera vantxipale. Ni yanniilipihera opaka eyo mwaha wa nsivelo.” Ekhaikhai weera atthu ootheene khenkela onixukurela itthu naapakenlaahu. Khanh ohimme ha woohima sa atthu ale yaamukhavihenre: “Miyo waamukisivela vantxipale waakhavihera tho asinna ni asirokora yaakikhavihenre, mene nto nkisuwenle enkhalaayawo. Nto nnaamweera vareene hiiho, miyo kinnanvekela Yehova weera aakhavihere ni kinnaroromela weera Yehova onnoona itthu sootheene ninpakaahu naari nnapakelaahu atthu akina.” Owo onnoona eyo okhalano mwiitti, mwaha wooweera onamooliha Yehova onaamuhokoloxere mwaha wa muteko wooreera avanraawe. — Musome Miruku 19:17.

w21.11 epaax. 9 eparag. 6-7

Nvirelele wooniherana nsivelo noohimala mukina ni mukhwaawe

6 Wa atthu antxipale, mutthu onvara iyaakha sintxipale va empresani, namuteko ororomeleya. Mene nto, pooti weera owo mwa iyaakha soothesene iya, ovanrawe empresa khamusuwenle xefi awe. Ni pooti weera owo khanaakhulela ni malamulo a empresa eyo. Namuteko ola khansivela empresa eyo, mene owo, ori ohakalala mwaha wookhalano muteko onakheyaiye musurukhu. Owo onoovirelela ovara muteko mpaka oreformari naari ophwanya muteko mukina onaakheliwa musurukhu muntxipale.

7 Ovirikana okhanle eriyari ya ororomeleya ohimwale eparagrafu 6 ni nsivelo noohimala, ti wooweera, nsivelo noohimala etthu enkhuma vamurimani. Mwa sooweereya sa mBiblyani, eheeni yaakhavihenre arumeyi a Muluku woonihera nsivelo noohimala mukina ni mukhwaawe? Ale anoonihera nsivelo noohimala annapaka eyo ohiya weera annatthuneya opaka eyo, mene mwaha wooweera annatthuna. Nwehe ntakihero na Davidi owo aasuwela weera Sawuli, atithawe Yonathani yaatthuna omwiiva, nnaamweera vareene hiiho, murima wa Davidi wamweriha weera owo onihereke nsivelo noohimala wa nthamwene awe Yonathani. Iyaakha sa muhoolo akhwiyeene Yonathani, Davidi aavirelela omoonihera nsivelo noohimala nno mwanawe Yonathani Mefibosete. — 1 Sam. 20:9, 14, 15; 2 Sam. 4:4; 8:15; 9:1, 6, 7.

Othokorora itthu soomunepani

it-1 epaax. 549 eparag. 6

Miruku, mulipa oovaha miruku

Yehova ti mwaneene osuwela mwa mikhalelo sootheene. Owo khontthuneya ovahiwa miruku. (Yes 40:13; Arom 11:34) Mwanawe onnawera ovara ntoko ‘Namiruku oosuwanyeyaxa’ eettihaka ni avahaka miruku, mwaha wooweera ohaakhela ni ootthara miruku sa Tiithi awe ni ookhalano munepa wa Muluku. (Yes 9:5 [9:6, Tradução do Novo Mundo]; 11:2; Yoh 5:19, 30) Eyo yooniheraka weera, weera miruku sikhale soovareleya muteko, sintthuneya omuhela mpuwa Yehova. Miruku siri poothe sihimmuhela mpuwa Yehova, khasinvareleya muteko. Iyo khaiyene miruku. — Mir 19:21; 21:30.

30 A JUNHO–6 A JULHO

MIHAKHU SA MASU A MULUKU MIRUKU 20

Itthu sinkhavihera okhumela nnene emaara yoonamorari

w24.05 epaax. 26-27 eparag. 3-4

Moota wookhumela nnene emaara munnamoraraanyu

3 Nnaamweera onamorari ereene etthu yooreera, onnatthuneya ottittimihiwa nave pooti ophiyiha woothelanani. Nihiku noothelana, ale enthelana ennamulaihera Yehova weera, vaavo enrowaaya okhalaka akumi eneereke ottittimihana ni osivelana mukina ni mukhwaawe. Nihaakunveene ommana natiri owo onnatthuneya othokorora nnene sene mwaha owo. (Musome Miruku 20:25.) Eyo ekhaikhai wa natiri oothelana. Onamorari onnaweeriha atthu osuwelana nnene ni opaka yoothanla yooreera, ikwaha ikina yoothanla eyo onkhala othelana naari omaliha onamorari. Wakhala weera ale yaanamorari aamaliha onamorari waya, eyo khentaphulela weera onamorari waya khokhumenle nnene, opwaha mwa yeeyo onamorari waya wookwanihera yootthunaaya ori waakhavihera opaka yoothanla yooreera.

4 Mwaha wa heeni ontthuneyaaya okhalano moonelo wooreera woohima sa onamorari? Atthu ennamorari, entthuneya okhalano moonelo wooreerela woohima sa onamorari, awo khennamorari ehikhanleno yoolakela yootthuna othelana. Mene khaiyene paahi atthu oohithela entthuneya okhalano moonelo wooreerela. Ootheene hiyo ninnatthuneya wunnuwihera mukhalelo owo. Mwa ntakihero, atthu akina enuupuwela weera atthu ennamorari, awo ennatthuneya othelana. Moota heeni moonelo ola onaavoleelaaya makristu oohithela? Murokora mmoha oohitheliwa a wEstados Unidos oniitthaniwa Melissa, ohimme ha: “Atthu ennamorari ennakhanyereriwa vantxipale, nto mwaha wa yeeyo atthu akina ennasepa omaliha onamorari nnamweera ohikhumelaka nnene. Atthu akina oohithela ennasepa onamorari. Okhanyereriwa pooti okumihera maxupo.”

w24.05 epaax. 22-23 eparag. 8

Moota womphwanya mutthu oophwanelela othelanano

8 Moota heeni nyuwo munrowaanyu onwehexexa mutthu mukina moohisuwanyeya? Mmithukumanoni sa muloko naari emaara muntthekulaanyu, nyuwo pooti oweha itthu soomunepani, omutthu ni mikhalelo sa mutthu owo. Taani eri asinthamwene awe? Ni owo ommusivela wuuluma eheeni? (Luka 6:45) Sooluluwanya sa mutthu owo, neereke sinoolikana ni sooluluwanya saka? Nyuwo pooti wuuluma ni asitokweene a mmulokoni naari akristu akina oolipa moomunepani emusuwenle nnene sene mutthu owo. (Mir. 20:18) Nyuwo pooti okoha woohima sa mikhalelo sa mutthu owo. (Ru. 2:11) Emaara munanwehexexaanyu mutthu owo, musepeke omuhiya oohitaphuwa. Muttittimiheke miyuupuwelo sawe ni musepeke otthuna osuwela itthu sootheene woohima sa mutthu owo.

w24.05 epaax. 28-29 eparag. 7-8

Moota wookhumela nnene emaara munnamoraraanyu

7 Moota heeni nyuwo munrowaanyu osuwela omutthu wa mpuwa wa mutthu mukina? Mukhalelo mukina woopaka eyo, ori omuhulela murima emaara muntthekulaanyu muhikhuwaka etthu, opaka makoho ni okhala owiiwelela. (Mir. 20:5; Yak. 1:19) Weera eyo yeereye, nyuwo pooti ovara miteko vamoha seiyo sinrowa wookhaviherani otthekula, ntoko otxa vamoha, weetta vamoha mapuro oowaattiwa naari olaleera vamoha. Nave-tho nyuwo pooti osuwela itthu ikina woohima sa mutthu owo vaavo munvirihaanyu etempu ni asinthamwene awe ni amusi awe. Opwaha mwa yeeyo, mumpakeke palanu oovara miteko seiyo sinrowa woonihera moota mutthu owo ompakaawe itthu mwa mikhalelo soovirikana ni atthu oovirikana. Moone etthu munna Aschwin onkhala wOlanda eerenraawe opaka. Owo onnahima woohima sa onamorari wawe ni Alicia: “Hiyo nannaasaasa ovara miteko seiyo seera sinikhavihere osuwelana mukina ni mukhwaawe. Ikwaha sintxipale saari itthu sookhweya, ntoko waapeya vamoha ni ovara miteko vamoha. mpuwa mwa miteko iyo hiyo naahoonelela itthu simmusivela ni simmunanara mutthu mukina.”

8 Nyuwo pooti osuwelana musomaka nyaha sikina sa omunepani vamoha. Emaara munrowaanyu othelana, onaatthuneyeke wiihiyera etempu weera mpake yookokhorela ya veemusini, weera Muluku eerele eparte emusi anyu. (Koh. 4:12) Munoonela hayi wiihiyera etempu weera musome vamoha emaara yeeyo munnamoraraanyu? Ekhaikhai weera atthu ennamorari khaiyene emusi, ni munna khaiyene muru wa murokora. Mene onnatthuneya ikwaha sintxipale osoma vamoha weera musuwele mikhalelo sa omunepani sa mutthu mukina. Max ni Laysa ntheli nimoha na wEstados Unidos, naahiphwanya mureerelo mwaha woopaka eyo. Max ohimme ha: “Emaara naapatxenraahu onamorari naahipatxera osoma iliivuru seiyo sinuuluma woohima sa onamorari, ntheli ni emusi, iliivuru iyo saahinikhavihera wuuluma nyaha sootepa otthuneya seiyo saanikhavihenre.”

Othokorora itthu soomunepani

it-2 epaax. 189 eparag. 8

Muthuko

Moovarihana ni Miruku 20:27, “[nwiya] wa mutthu ti muthuko wa Yahvéh onathipathipa sothene mpaka mukulukuthelani mwa murim’awe.” Itthu mutthu ‘onkumiheraawe’ naari ompakaawe, ekhale masu ooreera naari oonanara, mutthu owo onnoonihera muthuko wa mikhalelo sawe, naari neere, mpuwa mwawe. — Mulikanxere eyo ni Mit 9:1.

    Ibuukhu sa Makhuwa-Shirima (2018-2025)
    Okhuma
    Ovolowa
    • Makhuwa-Shirima
    • Okawela
    • Muntthuna Anyu
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Masu Oovarihela muteko
    • Mwaha Woosunka Isiiri
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Ovolowa
    Okawela