MURU 4
Muhooleleke Sai Etthoko Anyu?
1. Exeeni eniiriha okhala vooxankiha vanceene ohoolela etthoko olelo va?
ITTHU sinceene sinnirukunuwa olelo va, vanceenexa okumi wa vatthokoni. Itthu saari soolimaleliwa aahiiso seephattu iyaakha 40 wala 50 ottuli, ikwaha sinceene khisineemereriwa olelo va. Mwaha wa itthu iyo, ohoolela etthoko mookhumela saana pooti okhala etthu yooxankiha vanceenexa. Hata vari siiso, akhala wira munihoolela etthoko anyu murumeelaka miruku sa Biibiliya, nyuwo pooti oxintta mixankiho iyo.
MUKHALEKE MOOVARIHANA NI ITTHU SIRINA ANYU
2. Mwaha xeeni wa othowa musurukhu onikumiherya mixankiho vatthokoni?
2 Olelo va, atthu anceene khanihakalala okhala ahirina itthu sinceene wira ahooleleke oratteene etthoko aya. Vaavo alipa-anakoso a mulaponi vanipaka aya itthu sinceene sinitumihiwa ni khiyarumeela ikaruma sinimulaleya nakoso wira yaathuvule murima atthu, anamuyari imilyau sinceene, anniviriha okathi munceene avaraka muteko moophavela ophwanya musurukhu wira athume itthu iyo. Atthu imilyau sene anniimananiha khuta nihiku wira aphwanye yoolya ya nihiku nenne paahi. Awo anniviriha okathi munceene avaraka muteko, ovikana iwoora sinivekeliwa, waaniheryasa avaraka miteko miili wira awerye ophwanya musurukhu oniphiyerya okhapelela sootthuneya sa etthoko paahi. Akina anniphavela ophwanya muteko, masi khaniwerya okhala wira othowa muteko ohuulaana mulaponi. Mwekeekhai, khivankhweya ohoolela etthoko olelo va, masi malakiheryo a Biibiliya pooti okhaliherya itthoko iyo okhala moovarihana ni mikhalelo saya.
3. Miruku xeeni murummwa Paulo aatthokihenrye awe, ni moota xeeni ovarihela muteko miruku iyo onikhaliherya aya ohoolela etthoko mookhumela saana?
3 Murummwa Paulo ootoko oxanka mwaha wa othoiwa musurukhu. Moota eettihenrye awe muxankiho owo, waahimwiixuttiha etthu yootthuneya yeeyo aatthokihenrye awe mu epaphelo aamulepenle awe Timootheyo, mpatthani awe. Paulo onilepa so: “Nrwaka molumwenkuni-mu khinarina etthu; siso-tho, nakhumaka-mu, khaninwerya okuxa etthu. Tivó, nakhalanaka yolya ni sowara, nihakalaleke ni seiyo”. (1 Timótheyo 6:7, 8) Masi, atthu a vatthokoni khahiyo wira aniphavela yoolya ni yoowara paahi. Atthu awo ahaana okhalana opuro wookhala. Anamwane anitthuneya osoma oxikola. Nave-tho, sookhala itthu sikina sootthuneya vatthokoni, ntoko othuma murette oxipitaali. Hata vari siiso, miruku sa Paulo nlelo sinnivareleya muteko. Akhala wira ninnihakalala ni itthu seiye siri sootthuneya vatthokoni ohiya ophavela itthu sinnisivela, okumi pooti okhala wookhweya.
4, 5. Moota xeeni wuupuwela vahinatthi aahiiso ompaka palano onikhaliherya aya ohoolela etthoko?
4 Nlikanyiho nikina na Yesu nookhalana miruku sikina soovareleya muteko. Owo aahimmye so: “T’ani a nyuwo, àphavelaka oteka empa yorekama, ahinapajerya okilathi, khupuwela musurukhu orinawe okumiha, wira asuwele waphiyeryaka omalihana?” (Luka 14:28) Yesu onilavula sa wuupuwela vahinatthi, aahiiso ompaka palano. Hiyo nihoona mmuru 2 moota ompaka palano vahinatthi onaakhaliherya aya amiravo aniphavela othelana. Nuumala othelana, miruku iyo nlelo sinnikhaliherya moota wohoolela etthoko. Wuupuwela vahinatthi aahiiso ompaka palano, onihela muhina othanla itthu soothuma ni moota woorumeela musurukhu mwa miruku. Mmukhalelo owo etthoko enoowerya othanla etthu enitthuneya othuma, osuka musurukhu wa othuma itthu sinitthuneya khuta nihiku aahiiso khuta esumana, moovarihana ni musurukhu orina aya.
5 Ilapo sikina, ompaka palano a moota woorumeela musurukhu, onivekela okhoottela muupuwelelo wa okopha musurukhu wira muthume itthu soohitthuneya, musurukhu yoowo onilipeleliwa anyu oliva ovikana ole okomphe anyu. Ilapo sikina, othanla etthu enitthuneya othuma vatthokoni ontaphulela orumeela mwa miruku ekartau ya obanko. (Miruku 22:7) Nave-tho ontaphulela osyaka othuma itthu mookhummwa murima, moohuupuwela ele tthiri eri yootthuneya ni etthu enrowa aya okumiherya. Ohiya vo, othanla itthu sinitthuneya othuma vatthokoni onimooniherya saana wira oyiiha musurukhu mwaha wa omwiira xooku, ompaha soona ni ohapaliwa, onnihonona muhakhu wa vatthokoni ni khonivarihana ni malamulo a Biibiliya.—Miruku 23:20, 21, 29-35; aRoma 6:19; aÉfeso 5:3-5.
6. Miruku xeeni siri mBiibiliyani sinaakhaliherya atthu yaale anikhala mohaawani?
6 Sai voohimya sa atthu yaale okhala wene ari oohaawa? Atthu awo pooti ophwanya yoomaaliha asuwelaka wira muxankiho ola wa olumwenku wotheene onoomala moohipisa. Elapo esya enaattamela, Yehova onrowa omala-maliha ohaawa vamosa ni sootakhala sotheene sinaahaaxa apinaatamu. (Esalimo 72:1, 12-16) Olelo va, maKristau eekeekhai nnaamwi aryeene ootepa ohaawa, awo khanikhala ooriipiwa murima mpakha ohikhalana nlipelelo, nthowa noowi annimuroromela natiri a Yehova, oni: “Miyo nkinonyanyalani-tho: kinimojalani mahiku othene”. Tthiri, ole onaamini pooti ohimya so: “Apwiya t’anikikhaliherya, tivó vahinòvaka etthu”. (aHéberi 13:5, 6) Mahiku ala ooxankiha, Yehova onnaakhaliherya arumeyi awe mmikhalelo sinceene, vaavo vanikhala aya moovarihana ni malamulo awe, ni vanihela aya Omwene awe opuro woopacerya mookumini mwaya. (Matheyo 6:33) Arumeyi a Yehova anceene ahoona wira eyo ekeekhai, aromolaka masu a murummwa Paulo oowi: ‘Okathi wotheene ni mapuro otheene, kiri oolikaneene wira kilyeeke n’uvona saana, aahiiso kivileleke yakiphwanya etala: kiri oolikaneene okhala mooruweryani n’ukhala moothoiwani. Mwa itthu sotheene kinniwerya mwaha wa ole onkivaha ikuru’.—aFilipi 4:12, 13, NM.
OKHALIHERYANA MITEKO VATTHOKONI
Okhapelela etthoko muteko wa atthu otheene a vatthokoni-vo
7. Moolumo xeeni a Yesu aniwerya okhaliherya ohoolela etthoko akhala wira annivariheliwa muteko?
7 Waattamelaka wanikisa wa muteko awe valaponi, Yesu aahimmye wira: “Mumphenteke mukhw’inyu ntoko sinìphentanyu”. (Matheyo 22:39) Ovarihela muteko miruku iya vatthokoni, sinnikhaliherya vanceene ohoolela etthoko. Nto tani akhanle akhw’ihu anaaphenta ahu? Khahiyo ale anikhalana ahu vatthokoni, eyo piiyo, alopwana, athiyana, anamuyari ni anamwane? Masi moota xeeni ale anikhalana ahu vatthokoni anrowa aya wooniherya ophentana mukina ni mukhw’awe?
8. Moota xeeni ophentana mukina ni mukhw’awe onooniheriwa aya vatthokoni?
8 Khuta mutthu pooti okhaliherya ovaraka miteko sikina sa vatthokoni. Nto, anamwane ahaana wiixuttihiwa osuka itthu opuro wooreerela nuumala orumeela, pooti okhala ikuwo aahiiso itthu soothweeliha. Owiixuttiha anamwane olokiherya ekhaama aya nuumala ovenya khuta voosiisu pooti okuxa okathi munceene ni onivekela wiimananiha, masi onnikhaliherya vanceene ohoolela etthoko. Ekeekhai wira khivaniweryaneya okathi wotheene osyaka ekwaranya-kwaranya mpaani, masi atthu otheene a vatthokoni pooti okhaliherya orattela empa, orapiha iparatho nuumala yoolya ni opweha opuro aya. Onyoonyiwa ovara muteko, ohicalela itthu ni okhootta ovara muteko, onnaaxankiha atthu otheene. (Miruku 26:14-16) Moovirikana ni vo, mutthu oohakalala ni oniphavela ovara muteko, onniiriha etthoko okhala yoohakalala. “Muluku onsiveliwa n’ule onvaha murima omuttenlene”.—2 aKorinto 9:7.
9, 10. (a) Muritti xeeni ikwaha sinceene onreiwa awe muthiyana vatthokoni, ni onrowa ovukuliwa sai? (b) Miruku xeeni soweereryaneya sinivahiwa, voohimya sa okhaliheryana miteko vatthokoni?
9 Ottittimihana ni ophentana onrowa okhaliherya osyaka mixankiho sinceene sinikhumelela itthoko sikina. Okhala wene, etthoko enlipihiwa ni aximaama. Awo annaakhapelela anamwane, orattela etthoko, okattha ikuwo, othuma itthu sinitthuneya vatthokoni ni waapeya yoolya. Ilapo sikina, aximaama tanrowa olima omatta, otumiha ipyo olooxa, aahiiso ovara miteko sikina sinikumiherya musurukhu vatthokoni. Hata ilapo seiye sahaalimaleliwe opaka eyo, othowa musurukhu wowiiriha athiyana ootheliwa imilyau sene ophavela muteko mapuro makina. Muthiyana ootheliwa ni maama yoole onivara miteko iyo soohiyana-hiyana onniphwanelela omuttottopela. Ntoko “muthiyana òkhomala” yoowo onihimmwa mBiibiliyani, onnivara miteko sinikumiherya mureerelo. Muthiyana owo “onnetetela miteko sawe okathi p’ukathi”. (Miruku 31:10, 27) Masi, eyo khentaphulela wira muritti wa muthiyana, ti ovara miteko sa vatthokoni paahi. Niireke wira nuumala mulopwana ni mwaarawe orwa omutekoni, vano muthiyana mekhawe toniphwanelela ovara miteko sotheene sa vatthokoni, nto mulopwana ni atthu akina aphumuryaka? Nnaari, khahiyo siiso. (Munwehe 2 aKorinto 8:13, 14.) Mwa ntakiheryo, akhala wira maama onrowa waapeya yoolya, owo aarowa oxukhurela akhala wira atthu akina a vatthokoni annimukhaliherya ohela iparatho vameesa, orowa olooxa aahiiso omerkaatu ni orattela empa. Mwekeekhai, atthu otheene a vatthokoni anoowerya okhaliherya avaraka miteko sikina.—Munwehe aGalasia 6:2.
10 Waaniheryasa, atthu akina pooti ohimya so: “Elapo enikhala aka miteko iyo khahiyo ti sa mulopwana”. Eyo pooti okhala ekeekhai, masi khamunoona okhala vooreerela othokorerya saana mwaha ola? Okathi Yehova Muluku aakumihenrye awe etthoko, owo khaahimmye wira miteko sikina sa vatthokoni sivariweke paahi ni athiyana. Okathi mukina, vaavo Abrahamu, mulopwana oororomeleya vaaxukuriwa awe ni anamuhupi yaarummwale ni Yehova, Abrahamu mmensawe aahimukhaliherya mwaarawe waapeya ni waavaha yoolya aletto ale. (Maphattuwelo 18:1-8) Biibiliya onnivaha miruku iya: “Ole othenle ohana omphenta mwar’awe ntoko erutthu awe”. (aÉfeso 5:28) Akhala wira wanikisa wa nihiku, mulopwana ookhulumuwa ni khiyaphavela ophumurya, khahiyo vooreerela wuupuwela-tho wira nave mwaarawe ookhulumuwa vanceene, ni omphavela ophumurya? (1 Pedru 3:7) Nto, niireke wira khivaarowa okhala voophwanelela ni voophenta, akhala wira mulopwana onnimukhaliherya mwaarawe ovara miteko sa vatthokoni?—aFilipi 2:3, 4.
11. Moota xeeni Yesu oninvaha awe ntakiheryo khuta mutthu a vatthokoni?
11 Yesu ntakiheryo noolokexa na mutthu aapaka itthu saamusivela Muluku, ni aahakalaliha atthu aakhalana awe. Nnaamwi ahaatonko othela, Yesu onnaavaha ntakiheryo nooloka alopwana oothela, vamosa ni athiyana ootheliwa ni anamwane. Olavulaka sa owo mmensawe aahimmye so: “Mwana a Mutthu kharwenle orumeliwa: orwenlé warumela atthu”. (Matheyo 20:28) Tthiri soohakalala itthoko seiye atthu aya aniimananiha omutakiha Yesu!
NTHOWA XEENI ORATTA ORY’AYA WOOTTHUNEYA?
12. Yehova onaavekela exeeni atthu yaale animurumeela?
12 Yoolakiherya ekina ya Biibiliya eniwerya okhaliherya ohoolela etthoko tiile eri mu 2 aKorinto 7:1. Yoolepa ela enihimya so: “Nrapihe sonanara sothene s’erutthu ni s’eroho [“munepa”, NM]”. Itthoko seiyo siniiwelela masu awo oowuupuxeriwa sinneemereriwa ni Yehova, maana owo onnivekela wira neetteleke “edini yorera ni yoloka”. (Yakobo 1:27) Nto, itthoko iyo sinnireelihiwa.
13. Nthowa xeeni oratta ory’aya wootthuneya vatthokoni?
13 Mwa ntakiheryo, Biibiliya onninlipiherya wira onoophiya okathi yoowo iretta sinrowa aya omala. Okathi owo, “khavo-tho onkela ohimya wira: ‘Miyo ki muretta’”. (Yesaya 33:24; Wisupulula 21:4, 5) Masi, okhala wira okathi owo nlelo khonatthi ophiya, mahiku makina onnikhumelela oretta mmaitthokoni. Paulo ni Timootheyo yaahitoko owereiwa. (aGalasia 4:13; 1 Timótheyo 5:23) Hata vari siiso, asomi a myaha sa iretta anihimya wira vanniweryaneya osyaka iretta sinceene. Itthoko seiye sirina ankhili sinniwerya ohuluwa iretta iyo sisyakaka onyala wa werutthuni ni womunepani. Nrowe nthokorerye moota vaniweryaneya aya.—Nwehe Miruku 22:3.
14. Moota xeeni okhala ooloka mmweettelo onikhaliherya aya itthoko sa eKristau osyaka iretta?
14 Okhala ooloka mmukhalelo womunepani onnihela muhina oloka wa mweettelo. Ntoko sinisuwela ahu saana, Biibiliya ontumererya okhalana mweettelo woolokexa onivarihana ni malamulo a Muluku, ni khoneemererya orupihana wa atthu ahilepinhe ekasamento aya. Biibiliya onihimya wira: “nnákhala anamuttompe, . . . nnari alipa-òraruwa, nnákhala alopwana anrupihana yaworu, . . . khavo a yala anwerya okela momweneni mwa Muluku”. (1 aKorinto 6:9, 10) Ti vootthuneya maKristau ottharihela malamulo awo hata vahikhweyaka, maana anikhala elapo ela yoohiloka. Vaavo vanipaka aya eyo, annimuhakalaliha Muluku, nave-tho annikhaliherya etthoko aya osyaka iretta siniraviwa mooraruwani ntoko SIDA, musekeneke, esikonono, ni oretta oniihaniwa clamídia.—Miruku 7:10-23.
15. Muhimye ntakiheryo nimosa na onyala nenno ninwiiriha atthu owereiwa voohikhala nthowa nooreerela.
15 ‘Orapiha sonanara sothene s’erutthu’ onnikhaliherya etthoko osyaka iretta sikina. Iretta sinceene sinikhumelela mwaha wa onyalela erutthu. Ntakiheryo nuulupale na onyalela erutthu ti ompaha soona. Khahiyo wira ompaha soona onnanariha masasu paahi, aahiiso wunkhiha ikuwo wala opahula epheyo, masi onniwiiriha-tho atthu owereiwa. Atthu imilyau sinceene annookhwa khuta mwaakha mwaha wa ompaha soona. Nkahaya muupuwelele ela; atthu imilyau sinceene khiyaarowa okhwaaka mowaakuveya khuta mwaakha aahiiso owereiwaka vahikhanle nthowa nooreerela, vaakhanle wira annisyaka ‘sonanara sothene s’erutthu’!
16, 17. (a) Nlamulo xeeni naavahiwe anaIsarayeli naakhaliherya osyaka iretta soovirikana? (b) Itthoko sinrowa ovarihela sai muteko yoolakiherya ya Otumererya 23:12, 13?
16 Muthokorerye ntakiheryo nikina. Etthu yowiiraka iyaakha 3.500 ottuli, Muluku aahaavaha anaIsarayeli Nlamulo nawe wira amukokhoreleke oratteene, ni moota woweettiha okumi aya khuta nihiku. Nlamulo nno naahikhaliherya nloko na Isarayeli osyaka iretta mwaha woowi naanihela muhina malakiheryo a oratta. Nlamulo nimosa naahimya wira mavi aatthu yahaana othipeliwa oratteene otteiwene, mapuro oorakamela wira ehikhumelele ekwerere mmuttettheni mmo. (Otumererya 23:12, 13) Nlamulo nno na khalai nlelo ninnivareleya muteko. Hata olelo va, aakhala atthu aniwereiwa ni anikhwa mwaha wa ohitthara nlamulo nno.a
17 Moovarihana ni nlamulo nno naavahiwe anaIsarayeli, exovoro ni elatrina pooti okhala ele entekiwa mpaani wala entekiwa vate, sohaana oratteliwaka ni oheliwa murette onivukula wunkha. Akhala wira elatrina kheniratteliwa saana ni khenikhuneeliwa, iphepele sinrowa othukumanaka weiwo ni sinrowa omwara-mwarya iretta mapuro makina vatthokoni ni muyoolyani mwahu. Ohiya vo, anamwane ni atthu oowunnuwa ahaana onyawa nuumala orowa mapuro awo. Yaahinyawe vale animwaaruuha mmatatani mwaya, axikokho ahinooneya yaawo anikumiherya iretta. Moovariha ni totoro mmosa ooFrança, onyawa “nlelo tekhanle enamuna yookhumela saana ya osyaka iretta sa mmirimani, mmasasuni aahiiso sa erutthu”.
Orattela itthu vatthokoni ti vooloka ovikana owehererya othuma murette
18, 19. Malakiheryo xeeni voohimya sa oratta anivahiwa hata itthoko seiye sinikhala mittetthe sa atthu oohaawa?
18 Ekeekhai wira oratta khahiyo etthu yookhweya mittetthe sinikhala atthu oohaawa, vanceenexa akhala wira khuuvo onicalela. Hata vari siiso, wiimananiha ti vooloka. Esaphau, maasi ni wiimananiha onivekela musurukhu vakhaani ovikana ole onirumeeliwa othuma murette ni olooliwa oxipitaali. Orapa khuta nihiku onnikhaliherya osyaka iretta. Anamwane ahaana orapihiwa khuta nihiku; mwaana ohirampe onnuupeeriwa iphepele ni waakuva owereiwa. Muhihiyeke iphepele simuupeeryaka mwaana mmaithoni ni mphulani, aahiiso opuro okilanthe anyu wala seettaka vayoolyani. Iphepele iyo sookhalana axikokho ahinooneya anikumiherya iretta. Osenela khuta opuro pooti omwarexa iretta. Mavi a mulyakhu ahaana othipeliwa.
19 Akhala wira munikhala mapuro oonyaliwa, mwiimananihe wira empa ni ekintaali anyu ekhale yooloka, ni mavi aanamwane aahiiso inama ahaana othipeliwa. Muhaahiye anamwane anyaaka mukintaali. Mwaana pooti wiixuttihiwa orumeela elatrina aahiiso orowa onya otakhwani ni othipela mavi awe. Akhala wira muttetthe onikhala anyu, sinnirumeeliwa ixapattho aahiiso isantaalya, niireke wira khivaarowa okhala vooloka mutthu orula ohinatthi okela mpaani? Nave-tho, nyuwo muhaana okhapelela saana maasi aniwurya anyu wira ahikele axikokho aniruuha iretta. Vannihimmwa wira khuta mwaakha atthu imilyau piili annookhwa mwaha wa iretta sinikhumelela nthowa na maasi oonanara, ni onyala.
20. Tani arina muritti wa orattela etthoko?
20 Atthu otheene pooti okhaliherya orattela etthoko, eyo piiyo, maama, tiithi, anamwane ni aletto. Maama mmosa a oQuênia, yoowo orina anamwane athanu naararu, ohimmye so: “Otheene ahiixutta ovara miteko sa vate”. Empa yooratteliwa ni yootthokiheya, ennaavaha nttittimiho atthu a vatthokoni-vo. Muhapo mmosa w’Ospanha onihimya wira: “Ohaawa ni oratta khahiyo itthu piili sihinivarihana”. Hata mukhalaka empa yuulupale yootekiwa ni maluku, mpereetio, empa yaamukhaani, aahiiso empa ya malaxi, oratta onnikhaliherya osyaka iretta ni onnikumiherya murettele vatthokoni.
OTTOTTOPELIWA ONNINLIPIHA
21. Moovarihana ni Miruku 31:28, exeeni enrowa okhaliherya okumiherya ohakalala vatthokoni?
21 Elavulaka sa muthiyana ookhoomala, eliivuru ya Miruku enihimya wira: “An’awe annimuttottopela mmuthukumanoni: iy’awe onninvuwiha”. (Miruku 31:28) Mukisenrye silini omuttottopela mutthu mmosa a vatthokoni vanyu? Tthiri, hiyo ninlikana ni miri, wira miri iyo siphuwe vanitthuneya nsuwa ni epula. Muthiyana onnihakalala vaavo vanisuwela awe wira iyawe onnoona wiimananiha onipaka awe ni moota onikhapelela awe etthoko moophenta, ni wira onnivaha efaita miteko iyo. (Miruku 15:23; 25:11) Nave-tho, ti voohakalaliha wa mulopwana vaavo muthiyana vanimuttottopela awe mwaha wa muteko onivara awe ota ni vatthokoni. Anamwane annihakalala vaavo vanttottopeliwa aya ni anamuyari aya mwaha wa wiimananiha waya vatthokoni, oxikola, aahiiso mmulokoni. Tthiri, masu vakhaani animuttottopela mutthu annikumiherya mireerelo sinceene! Niireke wira vannivila ohimya wira: “Kooxukhuru”? Nnaari, opaka eyo onnikumiherya mireerelo sinceene vatthokoni.
22. Exeeni enitthuneya wira etthoko ekhale ‘yolipa’, nto eniphwanyaneya woowi etthu eyo enlipiha empa?
22 Mwaha wa mathowa manceene, ohoolela etthoko khivankhweya. Hata vari siiso, vanniweryaneya ohoolela etthoko mookhumela saana. Yoohimya emosa ya Biibiliya eni: “Empa ennitekiwa n’usuwela, ennilipihiwa n’ankhili”. (Miruku 24:3) Atthu otheene a vatthokoni pooti okhalana osuwela ni ankhili akhala wira anniimananiha wiixutta ni ovarihela muteko mookumini mwaya yootthuna ya Muluku. Tthiri, ti voophwanelela wiimananiha vanceene wira etthoko ekhale yoohakalala!
a Eliivuru emosa epakiwe ni Organização Mundial da Saúde (mutthenkeso wa ekumi wa elapo yotheene), ennivaha malakiheryo oottotteleya mureerelo voohimya sa moota woosyaka eretta ya wooporari, eretta yeeyo yoosuwelexiwa masi eniwiiva anamwane anceene. Eliivuru eyo enihimya so: “Mwaahikhalane elatrina vatthokoni, munyeeke ottaiwene, muhinyeeke waattamela mapuro anithweela anamwane aahiiso muhinyeeke waattamela ehime muhivikanne imeeturu 10; nave-tho muthipeleke vathi”.