SIJÉ POU LÉTID 52
Édé Lézòt Pou Tjébé Fò Lè Yo Ka Èspéyansé Pwoblenm
‘Pa wifizé fè bon bay moun ki méwité’y, si ou sa édé yo.’—PWOVÈB 3:27.
CHANSON 103 Bon Bèwjé Sé An Kado
SA NOU KAY DISKITÉ AN ATIK SALAa
1. Souvan, ki mannyè Jéhova ka wéponn lapwiyè sèvant li?
ÈS ou té sav Jéhova sa sèvi’w pou wéponn lapwiyè an moun? Èk i sa sèvi’w ki ou sé yon ansyen, on sèvant ministiriyal, on piyonnè, ében an pwoklanmatè. I osi sa sèvi’w ki ou jenn ében ou an laj, èk ki ou sé an fwè ében an sè. Lè an moun ki enmen Jéhova mandé’y pou èd, souvan Dyé nou ka sèvi sé ansyen-an ében an lòt sèvant fidèl li pou “édé [moun sala] an chay”. (Kòl. 4:11) Mi an bèl pwivilaj nou ni pou sèvi Jéhova, épi pou édé sé fwè èk sè nou-an an mannyè sala! Wi, nou sa édé sé fwè èk sè nou-an èk soulajé yo lè la ni an maladi ki ka simen, lè an dézas fèt, ében lè yo ka èspéyansé pèsikasyon.
ÉDÉ LÉZÒT LÈ LA NI AN MALADI KI KA SIMEN
2. Pouki i pé difisil pou édé lézòt lè la ni an maladi ki ka simen?
2 Lè la ni an maladi ki ka simen sa pé fè’y difisil pou nou édé yonn a lòt. Pou ègzanp pitèt nou vlé vizité jan nou, mé i pa sòv pou nou fè sa. Èk pitèt nou vlé envité an fwè ében an sè ki pa ni djè lajan pou vini manjé an ti wipa épi nou lakay nou, mé nou pa sa fè sa nonplis. Osi, pitèt nou vwéman vlé édé sé fwè èk sè nou-an, mé i pé difisil pou nou fè sa si fanmi nou menm malad. Kanmenm, nou vlé édé yo, épi Jéhova ka byen plè lè nou fè tout sa nou pé pou édé yo. (Pwov. 3:27; 19:17) Mé kisa nou sa fè?
3. Kisa nou sa apwann an ègzanp sé ansyen-an an kongwigasyon Desi? (Jérémaya 23:4)
3 Sa sé ansyen-an sa fè. Si’w sé yon ansyen, ou ni pou konnèt sé mouton-an byen. (Li Jérémaya 23:4.) Desi sé an sè nou té mansyonnen an atik-la avan sala. I di: “Sé ansyen-an an gwoup sèvis mwen té ka toujou twavay an minis-la épi nou, èk yo té ka toujou fè tan pou enjwi an ti anmizman épi nou.”b Sé ansyen-an té fè gwo éfò pou vini konnèt Desi byen. Konsa lè panndèmik-la COVID-19 té koumansé épi adan moun an fanmi Desi mò épi maladi-a, i té pli ézé pou sé ansyen-an édé’y.
4. Pouki sé ansyen-an an kongwigasyon Desi té sa édé’y, èk kisa ki lison-an pou sé ansyen-an?
4 Desi di: “Mwen té ja ni on bon wilasyon épi sé ansyen-an, konsa i té ézé pou mwen palé épi yo èk di yo sé bagay-la ki té ka twakasé mwen èvèk mannyè mwen té ka santi.” Kisa ki lison-an pou sé ansyen-an? Gadé apwé sé fwè èk sè-a avan la ni an pwoblenm. Fè jan épi yo. Si’w pa sa vizité sé fwè èk sè-a fas an fas paski la ni an maladi ki ka simen, gadé pou lòt mannyè pou’w konminiké épi yo. Desi di: “Délè adan yon jou, plizyè diféwan ansyen té ka kwiyé mwen, ében mwen té ka twapé plizyè tèks hòd yo. Sé lévanjil-la yo té patajé épi mwen vwéman touché tjè mwen, menm si mwen té ja konnèt yo byen.”
5. Ki mannyè sé ansyen-an sa konnèt kisa sé fwè èk sè-a bizwen pou yo sa édé yo?
5 Yon mannyè ou sa konnèt sa sé fwè èk sè nou-an bizwen, sé lè’w mandé yo kèstyon ki pa kay fè yo santi hont. (Pwov. 20:5) Pou ègzanp ou sa mandé yo, ès yo ni asé manjé, wimèd, épi lòt bagay yo bizwen. Ès yo anwis pou pèdi twavay yo, ében ès yo ni asé lajan pou péyé lwéay kay yo? Osi, si gouvèdman péyi-a ka bay moun èd, ès sé fwè èk sè-a konnèt sa yo ni pou fè pou twapé asistans sala? Sé fwè èk sè-a an kongwigasyon Desi té édé’y. Mé sété lanmityé sé ansyen-an èk ankouwajman-an yo té ba’y ki té pli édé’y pou tjébé fò lè’y té ka èspéyansé pwoblenm. I di: “Sé ansyen-an pwédyé épi mwen. Èk menm si mwen pa ka chonjé ègzaktiman sa yo té di, mwen ka chonjé mannyè mwen té ka santi. Sé konmsi Jéhova té ka di mwen: ‘Mwen la épi’w.’”—Izay. 41:10, 13.
Fwè-a ki ka kondwi Létid Gad-la byen kontan pou tann sé wimak-la hòd sé fwè èk sè-a ki an Lasal Wéyòm-lan èvèk wimak hòd an fwè ki malad ki ka sèvi intannèt-la pou atandé mitin (Gadé pawagwaf 6)
6. Kisa nou tout sa fè pou édé lézòt an kongwigasyon-an? (Gadé pòtwé-a.)
6 Sa nou sa fè. Kon nou sav, sé ansyen-an ni wèskonsabilité-a pou gadé apwé sé fwè èk sè-a an kongwigasyon-an. Mé Jéhova vlé nou tout fè sa nou pé pou ankouwajé èk édé yonn a lòt. (Gal. 6:10) Alò menm si sé an ti bagay nou sa fè pou édé an moun ki malad, sa kay ankouwajé’y an chay. Pou ègzanp, an ti manmay sa ékwi an lèt ében fè an ti pòtwé bay an fwè ében an sè ki malad, èk sa kay ankouwajé’y. An jenn moun sa alé fè konmisyon bay an fwè ében an sè ki malad. Lòt fwè èk sè an kongwigasyon-an sa pwépawé an ti wipa bay an moun ki malad épi mennen’y ba li. Lè la ni an maladi ki ka simen, tout moun an kongwigasyon-an bizwen ankouwajman. Konsa, ki sé asou intannèt-la ében an Lasal Wéyòm-lan nou ni mitin, i kay bon pou nou pasé an ti tan épi sé fwè èk sè-a apwé sé mitin-lan. Èk chonjé sé ansyen-an bizwen ankouwajman tou. Yo ka fè an chay twavay, mé lè la ni an maladi ki ka simen yo ka ni pli twavay pou fè. Alò, adan sé fwè èk sè-a ka ékwi sé ansyen-an an ti lèt pou wimèsyé yo pou tout sa yo ka fè bay sé fwè èk sè nou-an. Pa dé bon i bon lè nou ka fè tout sa nou pé “pou ankouwajé yonn a lòt èvèk édé yonn a lòt”!—1 Tèsa. 5:11.
ÉDÉ LÉZÒT LÈ AN DÉZAS FÈT
7. Kisa ki pé fèt apwé an dézas?
7 An dézas sa chanjé lavi on moun sibitman. Lè an dézas fèt, moun sa pèdi kay yo épi tout sa yo ni djòs konsa. Ében moun yo enmen sa jis mò an dézas-la. Sa sé bagay ki byen difisil pou aji épi, èk délè sé fwè èk sé nou-an ni pou aji épi sitiwasyon kon sa. Alò, kisa nou sa fè pou édé yo?
8. Kisa sé ansyen-an épi tèt fanmi sa fè avan an dézas fèt?
8 Sa sé ansyen-an sa fè. Sé ansyen-an, édé sé fwè èk sè-a pou pwépawé andavans, avan an dézas fèt. Fè asiwé tout moun an kongwigasyon-an konnèt sa yo ni pou fè pou wèsté sòv, èk fè asiwé yo konnèt mannyè pou fè kontak épi sé ansyen-an. An atik-la avan sala, nou té mansyonnen sè Margaret. I di: “Sé ansyen-an té sèvi an pa asou mitin-lan pou fè nou chonjé nou té anwis, paski nou té an sézon-an pou gwo difé toujou. Yo di nou, si sé moun-lan an lotowité di nou pou kité kay nou èk alé adan an lòt plas ki pli sòv, ében si sitiwasyon-an vini pli mové, sé pou nou obéyi èk kité la menm.” Sé fwè-a bay enfòmasyon sala a bon lè-a paski senk (5) simenn apwé sa, an gwo difé pété èvèk sitiwasyon-an té byen danjéwé. Diwan létid fanmi-an, i bon pou tèt fanmi-an diskité épi fanmi’y sa chak moun an fanmi-an sipozé fè si antouka an dézas fèt. Si ou épi ich ou pwépawé andavans, i kay pli ézé pou zòt wèsté kam si an dézas fèt.
9. Kisa sé ansyen-an sipozé fè avan èk apwé an dézas pou édé sé fwè èk sè-a?
9 Si’w sé ansyen-an pou an gwoup sèvis, fè asiwé ou konnèt ki mannyè pou fè kontak épi tout moun ki an gwoup sèvis ou. Èk fè asiwé ou ni enfòmasyon sala avan an dézas fèt. Ou sa fè an lis, épi tanzantan gadé pou wè si enfòmasyon-an ou ni-an aplon. Konsa si an dézas fèt, ou kay sa fè kontak épi chak pwoklanmatè ki an gwoup ou pou’w konnèt sa ki wivé yo, èk sa yo bizwen. Apwé ou fè kontak épi sé pwoklanmatè-a, la menm bay koòdinatè sé ansyen-an enfòmasyon-an. Èk koòdinatè-a kay bay ansyen-an pou sékyout-la enfòmasyon sala. Lè tout sé fwè sala ka twavay ansanm, i kay pli ézé pou yo édé sé fwè èk sè nou-an. Apwé difé-a, ansyen-an pou sékyout-la pou kongwigasyon sè Margaret pa té dòmi pou twant sis (36) nèditan, paski i té ni pou ògannizé enfòmasyon-an hòd sé ansyen-an. Yo té ni pou édé kat san senkant (450) fwè épi sè ki té ni pou kité kay yo pou lapéti difé-a. (2 Kòr. 11:27) Yo twavay wèd pou fè asiwé tout sé fwè èk sè sala twapé an plas ki sòv pou yo wèsté.
10. Pouki i enpòtan pou sé ansyen-an kontiné otjipé sé fwè èk sè-a? (Jan 21:15)
10 Sé anyen-an ni wèskonsabilité-a pou édé sé fwè èk sè-a tjenn wilasyon yo épi Jéhova fò. Yo osi ni wèskonsabilité-a pou soulajé yo lè yo dékouwajé ében antjèt. (1 Pita 5:2) Pwèmyéman, lè an dézas fèt, sé ansyen-an ni pou fè asiwé chak fwè èk sè sòv, yo ni manjé, yo ni had, épi an plas ki sòv pou yo wèsté. Mé pou plizyè mwa apwé dézas-la, sé fwè èk sè sala kay bizwen èd èk ankouwajman hòd Bib-la. Konsa, i enpòtan pou sé ansyen-an kontiné otjipé yo. (Li Jan 21:15.) Harold sé an fwè ki ka wann sèvis asou on Konmité Bwanch, èvèk i ja palé épi an chay fwè épi sè ki té ni pou aji épi dézas. I di: “Lè an dézas afèkté sé fwè èk sè nou-an, i ka pwan an ti tan pou yo anmasé kò yo. Èk sa sé paski yo pé chonjé moun yo enmen ki mò an dézas-la, bagay spésyal yo pèd, ében mannyè yo mantjé pèd lavi yo an dézas-la. Lè yo chonjé sé bagay sala, sa pé fè yo santi lapenn ankò. Sé santiman sala sé bagay ki byen nòmal. Mé, sa pa vlé di moun-lan pa ni lafwa.”
11. Lè an fanmi èspéyansé an dézas, ki asiwans èk èd yo kay kontiné bizwen?
11 Sé ansyen-an ka swiv pwensip-la ki an Ronm 12:15. Yo “an lapenn épi [sé fwè èk sè nou-an] ki an lapenn”. Konsa, lè sé fwè èk sè nou-an èspéyansé an dézas, sé ansyen-an ni pou ba yo asiwans-lan ki, Jéhova épi sé fwè èk sè-a enmen yo an chay. Yo ni pou édé sé fanmi-an kontiné fè sé bagay-la ki kay tjenn wilasyon yo épi Jéhova fò. Bagay tèl kon, lapwiyè, létid fanmi-an, atandé mitin, épi pwéché bon nouvèl-la. Osi, la ni bagay pyès dézas pa sa détwi. Konsa sé ansyen-an sa ankouwajé pawan pou édé ich yo fiksé asou sé bagay sala. Pawan, fè ich ou chonjé Jéhova sé Jan yo, èvèk i kay toujou la pou édé yo. Èk fè asiwé ou di yo, yo kay toujou ni an gwo fanmi oliwon latè-a, ki enmen yo èk ki pawé pou sipòté yo.—1 Pita 2:17.
Ès ou sa édé apwé an dézas fèt an péyi’w? (Gadé pawagwaf 12)e
12. Kisa nou sa fè pou édé sé fwè èk sè nou-an apwé an dézas? (Gadé pòtwé-a.)
12 Sa nou sa fè. Si an dézas fèt koté-a ou ka wèsté-a ében tou pwé’w, mandé sé anyen-an kisa ou sa fè pou édé. Si la ni fwè èk sè ki té ni pou kité kay yo a kòz di dézas-la, ében si la ni fwè èk sè ki vini pòté soukou, pitèt ou sa envité yo pou pwan lòjman lakay ou. Osi, pitèt ou sa pòté manjé èk lòt bagay ki nésésè bay sé fwè èk sè-a ki ni labizwen. Èvèk si an dézas fèt adan an plas ki lwen’w, ou sa édé toujou. Ki mannyè? Ében, ou sa pwédyé bay sé fwè èk sè-a ki an plas-la koté dézas-la fèt. (2 Kòr. 1:8-11) Épi lè’w fè an ti donnasyon pou sipòté twavay Wéyòm-lan oliwon latè-a, ou ka édé sé fwè èk sè nou-an ki ka soufè a kòz di dézas. (2 Kòr. 8:2-5) Si sitiwasyon’w ka pèwmité’w pou alé an plas-la koté dézas-la fèt pou asisté, mandé sé ansyen-an kisa ou sa fè pou édé. Si yo envité’w pou édé, pitèt yo kay ba’w an ti entwennman. Lè sala ou kay sa édé an pli mèyè mannyè-a ki posib.
ÉDÉ SÉ FWÈ-A POU TJÉBÉ FÒ ANBA PÈSIKASYON
13. Ki pwoblenm sé fwè èk sè nou-an ni pou aji épi an sé péyi-a koté twavay nou anba bann?
13 An sé péyi-a koté twavay nou anba bann, pèsikasyon ka fè lavi pli difisil bay sé fwè èk sè nou-an. Èvèk apa di pèsikasyon-an, sé fwè èk sè-a an sé péyi sala ni pou aji épi lòt pwoblenm. Pou ègzanp yo ka tonbé malad, yo ka pèd moun yo enmen an lanmò, èvèk yo pa ni asé lajan pou achté sa yo bizwen. Délè, lè yo mété twavay nou anba bann, i ka difisil pou sé ansyen-an vizité sé fwè èk sè-a ki bizwen ankouwajman. Andrei, fwè-a nou té mansyonnen an atik-la avan, té èspéyansé sa. Pou ègzanp, bagay té wèd pou yon sè an gwoup sèvis li, èk sè-a pa té ni asé lajan pou achté sa’y té bizwen. Osi, sè-a té adan on aksidan èk i té ni pou fè plizyè lopowasyon, konsa, i pa té sa twavay. Mé, magwé twavay-la té anba bann an péyi-a, èk COVID-19 té ka simen, sé ansyen-an té fè sa yo pé pou édé sè-a. Èk Jéhova té wè tout sa yo té fè, èk i té byen plè épi yo.
14. Ki mannyè sé ansyen-an sa moutwé yo ka konfyé Jéhova?
14 Sa sé ansyen-an sa fè. Fwè Andrei pwédyé èvèk i fè sa’y té pé. Èk ki mannyè Jéhova wéponn lapwiyè’y? Ében Jéhova sèvi sé fwè èk sè-a ki té ni tizing pli libèté pou édé sè-a. Pou ègzanp, lè sè-a té bizwen alé wè dòktè, adan sé fwè èk sè-a té ka mennen’y. Èvèk lézòt té ka ba’y an ti lajan pou édé’y. Pwen-an sé sa, Jéhova motivé sé fwè èk sè-a pou fè tout sa yo té pé pou édé sè-a, èvèk i benni éfò yo. Konsa, sè-a twapé sa’y té bizwen. (Hib. 13:16) Alò lè yo mété twavay nou anba bann, sé ansyen-an sa mandé lòt fwè èk sè pou édé. (Jér. 36:5, 6) An plis di sa, sé ansyen-an ni pou dépan asou Jéhova, paski i sa édé yo pou otjipé sé fwè èk sè nou-an.
15. Kisa nou sa fè apwézan pou wèsté an lilyon lè yo mété twavay nou anba bann?
15 Sa nou sa fè. Lè yo mété twavay nou anba bann, nou pé ni pou jwenn épi sé fwè èk sè nou-an an ti gwoup. Sé sa ki fè i byen enpòtan pou nou ni lilyon anpami nou dépi apwézan. Chonjé sé Satan ki lèlmi-an. Alò nou ni pou goumen kont li, èk pa kont yonn a lòt. Si an fwè ében an sè fè an ti lèwè, pawdonnen’y. Èk si ou ni an ti dézagwéman épi an sè ében an fwè, éséyé wanjé’y byen vit. (Pwov. 19:11; Èfés. 4:26) Sé pou nou toujou pawé pou édé yonn a lòt. (Titòs 3:14) Èk lè nou édé yonn a lòt sa ka mennen bennéfis. Pou ègzanp, paski lòt fwè èk sè té édé sè-a nou té mansyonnen an pawagwaf-la avan, sa té ni an bon éfé asou gwoup sèvis-la. Èvèk yo té vini pli pwé yonn a lòt, menm kon an fanmi.—Sam 133:1.
16. Silon Kòlòsé 4:3, 18, kisa nou sa fè pou édé sé fwè èk sè nou-an an péyi koté twavay-la anba bann?
16 Plizyè mil an sé fwè èk sè nou-an ka wann sèvis an péyi koté twavay nou anba bann, èk yo ka jis mété adan di yo an pwizon. Konsa, nou sa pwédyé ba yo èvèk fanmi yo. Osi nou sa pwédyé bay sé fwè èk sè-a ki ka moutwé kouwaj èvèk ka mété libèté yo an wis, pou sipòté sé fwè èk sè-a ki an pwizon. Sé fwè sala ka ankouwajé sé fwè èk sè-a ki an pwizon pou kontiné mété konfyans yo an Jéhova. Yo ka osi ba yo sa yo bizwen, èk yo ka fè défans yo an lodyans.c (Li Kòlòsé 4:3, 18.) Toujou chonjé, lapwiyè’w sa édé tout sé fwè èk sè nou-an!—2 Tèsa. 3:1, 2; 1 Tim. 2:1, 2.
Kisa ou sa fè apwézan pou pwépawé fanmi’w pou pèsikasyon? (Gadé pawagwaf 17)
17. Kisa ou sa fè apwézan pou pwépawé pou pèsikasyon?
17 Ou épi fanmi’w sa pwépawé apwézan pou pèsikasyon. (Twav. 14:22) Kisa ou sa fè pou pwépawé? Pa katjilé asou tout sé mové bagay-la ki pé fèt. Pito sa, fòtifyé wilasyon’w épi Jéhova, èvèk édé ich ou pou fòtifyé wilasyon yo épi Jéhova osi. Èk si délè ou ka santi antjèt, ouvè tjè’w bay Jéhova an lapwiyè. (Sam 62:7, 8) Osi, pwan tan kon an fanmi pou diskité tout sé wézon-an zòt ni pou konfyé Jéhova.d Kon nou ja wè, lè’w pwépawé andavans pou an dézas sa ka édé’w èk fanmi’w wèsté kam. An menm mannyè-a, si’w pwépawé ich ou pou pèsikasyon andavans, èvèk ou édé yo pou fòtifyé konfyans yo an Jéhova, sa kay édé yo pou ni kouwaj, épi pou wèsté kam anba pèsikasyon.
18. Kisa nou kay enjwi an tan pou vini?
18 Lapé-a Bondyé ka bay ka fè nou santi sòv. (Filip. 4:6, 7) Gwanmèsi lapé sala, magwé nou ka èspéyansé pwoblenm a kòz di maladi, dézas, èk pèsikasyon, Jéhova ka édé nou wèsté kam. Jéhova ka osi sèvi sé ansyen-an ki ka twavay byen wèd pou gadé apwé nou. Èk, i ka ban nou tout òpòtyounité-a pou édé yonn a lòt. Alò annou sèvi tan-an nou ni apwézan pou pwépawé pou pli gwo pwoblenm ki kay vini pli ta, tèl kon ‘gwan twibilasyon-an’. (Maf. 24:21) A lè sala, nou kay bizwen lapé an tjè nou èk an lidé nou èvèk nou kay ni pou édé lézòt tjenn lapé yo osi. Mé apwé gwan twibilasyon-an, nou pa kay ni sé pwoblenm-lan nou ka èspéyansé apwézan ki ka fè nou antjèt. Alafen, nou kay enjwi sa Jéhova té toujou vlé pou nou, lapé ki kay diwé pou tout tan.—Izay. 26:3, 4.
CHANSON 109 Annou Enmen Yonn A Lòt Épi Tout Tjè Nou
a Souvan, Jéhova ka sèvi sèvant fidèl li pou édé sé fwè èk sè-a lè yo ka èspéyansé pwoblenm. Osi Jéhova sa sèvi’w pou ankouwajé sé fwè èk sè-a. An atik sala nou kay diskité sa nou sa fè pou édé sé fwè èk sè nou-an lè yo bizwen èd.
b Nou chanjé adan sé non-an
c Si ou ékwi on fwè ében on sè ki an pwizon, èvèk ou voyé lèt-la bay bwanch-la ében pwensipal òfis-la, i pa kay posib pou yo voyé lèt-la bay fwè-a ében sè-a.
d Gadé atik-la, “Prepare Now for Persecution” an Gad-la pou Jwiyèt 2019 an Annglé.
e SA PÒTWÉ-A KA MOUTWÉ: An fwè épi madanm li mennen manjé bay an fanmi ki ka wèsté adan an tant apwé an dézas.