Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • es22 bf. 7-17
  • January

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • January
  • Mo Susu Ngmami ɔ He Daa Ligbi—2022
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Hɔ, January 1
  • Hɔgba, January 2
  • Hɔɛgbi, January 3
  • Pɛplɛgbi, January 4
  • Sɔ, January 5
  • So, January 6
  • Soha, January 7
  • Hɔ, January 8
  • Hɔgba, January 9
  • Hɔɛgbi, January 10
  • Pɛplɛgbi, January 11
  • Sɔ, January 12
  • So, January 13
  • Soha, January 14
  • Hɔ, January 15
  • Hɔgba, January 16
  • Hɔɛgbi, January 17
  • Pɛplɛgbi, January 18
  • Sɔ, January 19
  • So, January 20
  • Soha, January 21
  • Hɔ, January 22
  • Hɔgba, January 23
  • Hɔɛgbi, January 24
  • Pɛplɛgbi, January 25
  • Sɔ, January 26
  • So, January 27
  • Soha, January 28
  • Hɔ, January 29
  • Hɔgba, January 30
  • Hɔɛgbi, January 31
Mo Susu Ngmami ɔ He Daa Ligbi—2022
es22 bf. 7-17

January

Hɔ, January 1

Kɛ je o bimwɔyo mi tɔɔ nɛ o le ngmami klɔuklɔu ɔmɛ, níhi nɛ ma nyɛ ma ha nɛ o pee juɛmitsɛ konɛ a he o yi wami kɛ gu hemi kɛ yemi ngɛ Kristo Yesu mi ɔ nɔ ɔ.​—2 Tim. 3:15.

Timoteo ngɔ e hemi kɛ yemi ɔ kɛ da Baiblo tsɔɔmihi nɛ e he ye kaa a ji anɔkuale ɔ nɔ, nɛ lɔ ɔ lɛ ha nɛ e suɔ nɛ e pee Yehowa huɛ ɔ nɛ. E sa nɛ mo hu o kase Baiblo ɔ saminya, konɛ o nyɛ nɛ o ná nɔ mi mami kaa nɔ́ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ ngɛ Yehowa he ɔ ji anɔkuale. Loko o ma nyɛ ma he ye kaa nɔ́ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ ngɛ Yehowa he ɔ ji anɔkuale ɔ, e sa nɛ o ná nɔ mi mami ngɛ Baiblo tsɔɔmi etɛ komɛ a mi. Kekleekle ɔ, e sa nɛ o ná nɔ mi mami kaa Yehowa Mawu lɛ bɔ níhi tsuo. (2 Mose 3:14, 15; Heb. 3:4; Kpoj. 4:11) Enyɔne ɔ, e sa nɛ mo nitsɛ o ná nɔ mi mami kaa Baiblo ɔ ji sɛ gbi nɛ Mawu kɛ ha adesahi. (2 Tim. 3:16, 17) Nɔ́ nɛ ji etɛ ɔ, e sa nɛ o ná nɔ mi mami kaa Yehowa ngɛ blɔ nya tomi ko nɛ nihi nɛ a ngɛ mi ɔ sɔmɔɔ lɛ ngɛ Kristo blɔ tsɔɔmi sisi, nɛ nimli nɛ ɔmɛ ji Yehowa Odasefo ɔmɛ. (Yes. 43:10-12; Yoh. 14:6; Níts. 15:14) Enɛ ɔ tsɔɔ we kaa e he hia nɛ o le nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ. E sa nɛ o ngɔ o ‘juɛmi kɛ to níhi a he’ konɛ lɔ ɔ nɛ ha nɛ o ná nɔ mi mami kaa o na anɔkuale ɔ.​—Rom. 12:1. w20.07 10 ¶8-9

Hɔgba, January 2

A ha baalɛ ɔmɛ he blɔ, pi kaa a gbe mɛ, se mohu a pii mɛ nyɔhiɔ enuɔ.—Kpoj. 9:5.

Gbami nɛ ɔ tsɔɔ baalɛhi a kuu ko nɛ a hɛ mi ngɛ kaa adesa hɛ mi, nɛ nɔ́ ko ngɛ a yi “kaa sika tsu jlasi.” (Kpoj. 9:7) Baalɛ nɛ ɔmɛ pii “ni nɛmɛ [Mawu he nyɛli] nɛ Mawu nɔ́ nya sɔumi nɔ́ ɔ be a hɛ nya a” nyɔhiɔ enuɔ. Baalɛhi yeɔ maa pee nyɔhiɔ enuɔ ngɛ je mi. (Kpoj. 9:4) E ngɛ heii kaa Yehowa sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a he munyu nɛ a ngɛ tue ɔ nɛ. A kɛ kã jajeɔ Mawu kojomi ɔ kɛ siɔ je yaya nɛ ɔ, nɛ lɔ ɔ haa nɛ nihi nɛ a fĩɔ je yaya nɛ ɔ se ɔ a he jɔɛ mɛ. Anɛ wa ngɛ tsɔɔe kaa baalɛhi nɛ a tu a he munyu ngɛ Yoel 2:7-9 ɔ je ekpa ngɛ baalɛhi nɛ a tu a he munyu ngɛ Kpo Jemi womi ɔ mi ɔ he lo? Ee. Be komɛ ɔ, ke a kɛ okadi kake tsu ní ngɛ blɔ ekpaekpa nɔ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, e nyɛɔ hɛɛɔ sisi numi ekpaekpa. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ Kpo Jemi 5:5 ɔ, a tsɛ Yesu ke “Yuda wɛtso ɔ mi Jata,” nɛ ngɛ 1 Petro 5:8 ɔ, a kale Abosiami kaa “jata nɛ ngɛ huãe.” w20.04 3 ¶8; 5 ¶10

Hɔɛgbi, January 3

Yehowa hɛngmɛ ngɛ he tsuaa he; e naa kpakpa peeli, kɛ yayami peeli tsuo.​—Abɛ 15:3.

Benɛ Sarai kɛ e mawayo Hagar ha Abram kaa e yo ɔ, Hagar je kuasia. Hagar ba ngɔ hɔ kɛkɛ nɛ e bui Sarai nɛ́ e be bi ɔ hu. Sane ɔ mi ba wa wawɛɛ, nɛ lɔ ɔ ha nɛ Sarai fiee Hagar. (1 Mose 16:4-6) Akɛnɛ wa yi mluku he je ɔ, eko ɔ, wa ma susu kaa Hagar ji yiwutsotsɛ, nɛ lɔ ɔ he ɔ, nɔ́ nɛ ba e nɔ ɔ sa lɛ. Se tsa pi jã nɛ Yehowa na Hagar. E tsɔ e bɔfo ko kɛ ya e ngɔ. Benɛ bɔfo ɔ na Hagar a, e ye bua lɛ nɛ e tsake e subai, nɛ e jɔɔ lɛ. Hagar yɔse kaa Yehowa ngɛ lɛ hyɛe, nɛ e le si fɔfɔɛ nɛ e ngɛ mi ɔ saminya. E nɛ ɔ ha nɛ Hagar tsɛ Yehowa ke ‘Mawu nɛ e naa ní, kɛ nɔ nɛ e naa mi.’ (1 Mose 16:7-13) Mɛni Yehowa na ngɛ Hagar he? E le he nɛ a tsɔse lɛ ngɛ, kɛ si fɔfɔɛhi tsuo nɛ e gblee mi. E ngɛ mi kaa Yehowa bua jɔɛ bumi kpo nɛ Hagar je we kɛ tsɔɔ Sarai ɔ he mohu lɛɛ, se Yehowa susu he nɛ a tsɔse Hagar ngɛ kɛ e si fɔfɔɛ ɔ he. w20.04 16 ¶8-9

Pɛplɛgbi, January 4

I tu fo ɔ kɛ gbe nya.—2 Tim. 4:7.

Bɔfo Paulo tsɔɔ kaa anɔkuale Kristofohi tsuo ngɛ fo ko tue. (Heb. 12:1) Wa wa jio, wa wɛ jio, wa ngɛ he wami loo pɔ tɔ wɔ jio, e sa kaa wɔ tsuo wa fĩ si kɛ ya si nyagbe ke wa suɔ nɛ wa nine nɛ su hiɔwo nɛ Yehowa kɛ ma ha wɔ ɔ nɔ. (Mat. 24:13) Paulo nyɛ nɛ e kɛ ga womi nɛ ɔ ha ejakaa e “tu fo ɔ kɛ gbe nya.” (2 Tim. 4:7, 8) Se mɛni fo tutuutu nɛ Paulo ngɛ tsɔɔe kaa waa tu ɔ? Be komɛ ɔ, Paulo ngɔɔ ní komɛ nɛ yaa nɔ ngɛ blema Hela bi a fiɛmihi a mi ɔ kɛ tsɔɔ níhi nɛ a he hia ngɛ si himi mi. (1 Kor. 9:25-27; 2 Tim. 2:5) Paulo ngɔ Kristofohi a si himi kɛ to nihi nɛ a ngɛ fo tue ɔ a he si abɔ. (1 Kor. 9:24; Gal. 2:2; Filip. 2:16) Ke nɔ ko jɔɔ e he nɔ kɛ ha Yehowa nɛ e ha nɛ a baptisi lɛ pɛ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e je “fo ɔ tumi” sisi. (1 Pet. 3:21) Nɛ ke Yehowa ha lɛ hiɔwo nɛ ji neneene wami ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e gbe fo ɔ tumi nya.​—Mat. 25:31-34, 46; 2 Tim. 4:8. w20.04 26 ¶1-3

Sɔ, January 5

Nyɛɛ ngɔ ta buli a he piɛ pomi ní ɔmɛ tsuo nɛ je Mawu ngɔ ɔ.—Efe. 6:13.

“Anɔkualetsɛ ji Nyɔmtsɛ ɔ nɛ, nɛ e maa wo nyɛ he wami, nɛ e maa po nyɛ he piɛ kɛ je nɔ yayami ɔ he.” (2 Tɛs. 3:3) Mɛni blɔ nɔ Yehowa guɔ kɛ poɔ wa he piɛ? Yehowa ha wɔ ta buli a he piɛ pomi níhi nɛ ma nyɛ maa po wa he piɛ kɛ je Satan tuami ɔmɛ a he. (Efe. 6:13-17) Ta buli a he piɛ pomi níhi nɛ je Mawu ngɔ ɔ ngɛ he wami nɛ a tsuɔ ní saminya! Se loko ta buli a he piɛ pomi ní nɛ ɔmɛ maa po wa he piɛ ɔ, jã wa wo eko fɛɛ eko. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, anɔkuale nɛ ji mlɛmi fimi nɔ́ ɔ daa si kɛ ha anɔkualehi nɛ ngɛ Mawu Munyu nɛ ji Baiblo ɔ mi ɔ? Mɛni he je nɛ e sa nɛ waa wo mlɛmi fimi nɔ́ nɛ ɔ? Ejakaa Satan ji “lakpa a e tsɛ.” (Yoh. 8:44) Satan bɔni lakpa yemi jeha akpehi abɔ ji nɛ ɔ, nɛ e sisi nihi “ngɛ zugba a nɔ hehi tsuo”! (Kpoj. 12:9) Se anɔkualehi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ poɔ wa he piɛ konɛ a ko sisi wɔ. Kɛ wa ma plɛ kɛ wo anɔkuale nɛ ji mlɛmi fimi nɔ́ ɔ ha kɛɛ? Wa ma nyɛ maa pee jã kɛ gu anɔkuale nɛ kɔɔ Yehowa he nɛ wa maa kase, “mumi kɛ anɔkuale” mi nɛ wa ma ja lɛ ngɛ, kɛ anɔkuale nɛ wa maa ye ngɛ níhi tsuo a mi ɔ nɔ.​—Yoh. 4:24; Efe. 4:25; Heb. 13:18. w21.03 26-27 ¶3-5

So, January 6

E ma ya tua zugba a nɛ a wo he si ɔ.​—Dan. 11:41.

Nɔ́ nɛ ha nɛ zugba a ngɛ fɛu pe kulaa ji kaa lejɛ ɔ ji he nɛ a jaa Yehowa ngɛ. Kɛ je Pentekoste jeha 33 ɔ mi ɔ, “zugba nɛ a wo he si ɔ” be hu. E ba lɛ jã ejakaa amlɔ nɛ ɔ, Yehowa we bi ngɛ zugba a nɔ he fɛɛ he. Mwɔnɛ ɔ, “zugba nɛ a wo he si ɔ” ji níhi nɛ Yehowa we bi peeɔ ɔ. Ní nɛ ɔmɛ ekomɛ ji asafo mi kpe nɛ a yaa kɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ a tsuɔ ɔ. Ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi ɔ, omleyi je matsɛ ɔ ya “zugba nɛ a wo he si ɔ” nɔ si abɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ Nazi nɔ yemi nɛ ngɛ Germany ɔ ba pee omleyi je matsɛ ɔ, e ya “zugba nɛ a wo he si ɔ” nɔ kɛ gu Mawu we bi yi mi nɛ e wa nɛ e gbe mɛ ngɛ je mi ta enyɔne ɔ mi ɔ nɔ. Ngɛ je mi ta enyɔne ɔ se benɛ Soviet Union ɔ ba pee omleyi je matsɛ ɔ, lɛ hu e ya “zugba nɛ a wo he si ɔ” nɔ kɛ gu Mawu we bi yi mi nɛ e wa nɛ e fiee mɛ kɛ je a mahi a mi ɔ nɔ. w20.05 13 ¶7-8

Soha, January 7

Nihi nɛ yeɔ Yehowa gbeye ɔ, Yehowa kɛ mɛ maa nu huɛ; nɛ si nɛ e wo ɔ, e ma je kpo ngɔ tsɔɔ mɛ.​—La 25:14.

Mo susu nyumuhi komɛ nɛ a hi si blema nɛ a kɛ Mawu pee huɛ ɔ he nɛ o hyɛ. Abraham ji nɔ ko nɛ e ngɛ hemi kɛ yemi wawɛɛ nitsɛ. Abraham gbo jeha akpe kɛ se, se Yehowa tsɛ lɛ ke “ye huɛ.” (Yes. 41:8) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa ke nihi gbo po ɔ, Yehowa naa mɛ kaa e huɛmɛ loloolo. Ngɛ Yehowa juɛmi mi ɔ, Abraham ngɛ wami mi. (Luka 20:37, 38) Nɔ kpa ko hu nɛ e kɛ Mawu pee huɛ ji Hiob. Be ko benɛ bɔfo ɔmɛ bua a he nya ngɛ hiɔwe ɔ, Yehowa kɛ nɔ mi mami tu Hiob he munyu. Yehowa de ngɛ Hiob he kaa e ji nɔ ko “nɛ da, nɛ yeɔ anɔkuale, . . . e jaa mi, nɛ e pee we nɔ́ nɛ dɛ blɔ kɔkɔɔkɔ.” (Hiob 1:6-8) Kɛ Yehowa na Daniel nɛ e kɛ anɔkuale yemi sɔmɔ lɛ maa pee jeha 80 ngɛ ma nɛ a jaa amagahi ngɛ mi ɔ ha kɛɛ? Bɔfohi wo Daniel he wami si etɛ sɔuu nɛ a ma nɔ mi kɛ ha lɛ kaa Mawu “suɔ [e] sane saminya.” (Dan. 9:23; 10:11, 19) Wa ma nyɛ ma de kɛ nɔ mi mami kaa Yehowa pee klaalo kaa e ma tle e huɛmɛ nɛ e suɔ mɛ nɛ a gbo ɔ si kɛ ba wami mi ekohu.​—Hiob 14:15. w20.05 26-27 ¶3-4

Hɔ, January 8

Moo tsɔɔ mi o mlaa amɛ.—La 119:68.

Baiblo kaselɔ nɛ e hɛ dɔɔ ɔ ma nyɛ maa kase Mawu mlaa amɛ nɛ e bua nɛ jɔ a he. Se anɛ e maa ye mlaa amɛ a nɔ akɛnɛ e suɔ Yehowa a he je lo? Mo kai kaa Adam kɛ Hawa le Mawu mlaa a, se a be suɔmi nɛ mi kuɔ kɛ ha Nɔ Nɛ Wo Mlaa a. (1 Mose 3:1-6) Enɛ ɔ he ɔ, e biɔ nɛ waa pee babauu pe Mawu mlaahi kɛ e blɔ tsɔɔmihi nɛ wa maa tsɔɔ nihi ɔ pɛ. Yehowa mlaa amɛ kɛ e blɔ tsɔɔmi ɔmɛ a he ngɛ se nami kɛ ha wɔ. (La 119:97, 111, 112) Se loko wa Baiblo kaseli ɔmɛ maa na kaa se nami ngɛ mlaa nɛ ɔmɛ a he ɔ, ja a nu sisi kaa suɔmi nɛ Yehowa ngɛ kɛ ha wɔ ɔ he je nɛ e wo wɔ mlaa nɛ ɔmɛ ɔ nɛ. Enɛ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ ma bi wa Baiblo kaseli ɔmɛ ke: “Mɛni he je nɛ o susu kaa Mawu de e sɔmɔli kaa a pee nɔ́ nɛ ɔ aloo a ko pee nɔ́ nɛ ɔ? Mɛni lɔ ɔ tsɔɔ wɔ ngɛ Yehowa he?” Ke wa ye bua wa Baiblo kaseli ɔmɛ nɛ a susu Yehowa he, nɛ a ná suɔmi nɛ mi kuɔ kɛ ha e biɛ nɛ hɛ mi ngɛ nyami ɔ, e ma ha nɛ munyu ɔ maa ta a tsui he. Lɔ ɔ ma ha nɛ Baiblo kaselɔ ɔ ma ná suɔmi kɛ ha mlaa amɛ kɛ Mlaa Wolɔ ɔ hulɔ. E ma ha nɛ a hemi kɛ yemi mi maa wa, nɛ a ma nyɛ maa da kahi nɛ a kɛ maa kpe ɔ nya.​—1 Kor. 3:12-15. w20.06 10 ¶10-11

Hɔgba, January 9

[Nyɛ] he nɛ e sɔ kɛ bu munyu tue, [se nyɛ] he nɛ e ko sɔ kɛ tu munyu.—Yak. 1:19.

E sa nɛ waa to wa tsui si, ejakaa e heɔ be loko nɔ ko ma nyɛ maa kpale kɛ ba Yehowa ngɔ. Nihi fuu nɛ be ko nɛ be ɔ, a kɛ asafo ɔ kpa bɔmi ɔ tsɔɔ kaa a nyɛ nɛ a kpale kɛ ba ejakaa asafo mi nikɔtɔmahi kɛ nyɛmimɛ kpahi ba slaa mɛ si abɔ. Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Nancy nɛ e ngɛ Asia a de ke: “Ye huɛ ko nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ lɛ ye bua mi wawɛɛ. E suɔ mi wawɛɛ kaa e nyɛmiyo nɔkɔtɔma. E kɛ mi sɛɛ be nɛ wa bla kɛ je wa hɛ ja a he ní. Ke i ngɛ lɛ bɔ nɛ i nuɔ he ha dee ɔ, e toɔ e tsui si kɛ buɔ mi tue, nɛ e yi oya kɛ wo mi ga. E ji huɛ kpakpa, nɛ e suɔ nɛ e ye bua be fɛɛ be.” Mi mi sami ngɛ kaa tsopa; e ma nyɛ ma je dɔdɔɛ nɛ ngɛ nɔ ko mi. Nihi nɛ a kɛ asafo ɔ kpa bɔmi ɔ a ti ni komɛ ngɛ nɛ nɔ́ ko nɛ nɔ ko pee mɛ ngɛ asafo ɔ mi nɛ dɔ mɛ wawɛɛ ɔ lɛ ha nɛ a je asafo ɔ mi. Dɔdɔɛ nɛ ɔ he je ɔ, a sume nɛ a kpale kɛ ba Yehowa ngɔ. Eko ɔ, a kpɛti ni komɛ susu kaa a ye mɛ sane yaya. Eko ɔ, a maa hia nɔ ko nɛ e maa bu mɛ tue saminya, nɛ́ e maa nu mɛ sisi. w20.06 26 ¶10-11

Hɔɛgbi, January 10

Nyɛ ye nɔ yayami ɔ nɔ kunimi.​—1 Yoh. 2:14.

Be fɛɛ be nɛ o maa da ka ko nya a, e be hae nɛ e ye ha mo kaa o maa pee nɔ́ nɛ da. Mo kai hu kaa, susumi nɛ dɛ nɛ je ɔ hɛɛ ngɛ bɔmi nami he ɔ je Satan ngɔ. Enɛ ɔ he ɔ, ke o ha we nɛ susumi nɛ ɔ nɛ ná o nɔ he wami ɔ, e haa nɛ o ‘yeɔ nɔ yayami ɔ nɔ kunimi.’ Wa kplɛɛ nɔ kaa Yehowa ji nɔ nɛ ngɛ he blɔ kaa e tsɔɔ nɔ́ nɛ ji yayami. Nɛ wa bɔɔ mɔde kaa wa be nɔ́ yayami pee. Se ke e ba kaa wa pee yayami ko ɔ, e sa nɛ wa de Yehowa nɔ́ nɛ wa pee ɔ ngɛ sɔlemi mi. (1 Yoh. 1:9) Nɛ ke wa pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ, e sa nɛ wa bi asafo mi nikɔtɔmahi nɛ Yehowa hla mɛ kaa a hyɛ wa nɔ ɔ a yemi kɛ buami. (Yak. 5:14-16) Se e sɛ nɛ wa ha nɛ wa he nile nɛ bu wɔ fɔ tsɔ ngɛ yayami ko nɛ wa pee be ko nɛ be ɔ he. Mɛni he je? Ejakaa wa Tsɛ nɛ ngɛ suɔmi ɔ ngɔ e Bi ɔ kɛ ha kaa kpɔmi nɔ́ konɛ kɛ gu lɔ ɔ nɔ ɔ, a ngɔ wa he yayami kɛ ke wɔ. Ke wa je wa tsui mi nɛ wa pia wa he ngɛ nɔ́ yaya ko nɛ wa pee ɔ he ɔ, Yehowa kɛ maa ke wɔ. Enɛ ɔ he ɔ, nɔ́ ko be nɛ ma nyɛ maa tsi wa nya nɛ wa ko sɔmɔ Yehowa kɛ he nile kpakpa.​—1 Yoh. 2:1, 2, 12; 3:19, 20. w20.07 22-23 ¶9-10

Pɛplɛgbi, January 11

O mi lɛ wami tsuo jeɔ kɛ baa.—La 36:9.

Benɛ Yehowa bɔɛ nɔ́ ko nɔ́ ko ɔ, lɛ pɛ nɛ e ngɛ, se e hɛ ja we. Nɛ e hia we nɔ ko nɛ ma ha nɛ e bua nɛ jɔ. Se kɛ̃ ɔ, Mawu suɔ nɛ ni kpahi nɛ a ba si himi mi nɛ a ná bua jɔmi. Enɛ ɔ he ɔ, suɔmi nɛ Yehowa ngɛ ɔ ha nɛ e bɔni níhi bɔmi. (1 Yoh. 4:19) Kekleekle ɔ, Yehowa bɔ e Bi Yesu. Lɔ ɔ se ɔ, e gu Yesu nɔ “kɛ bɔ ní kpahi tsuo” nɛ bɔfohi kɛ adesahi ayɔhi abɔ hu piɛɛ he ɔ. (Kol. 1:16) Yesu bua jɔ kaa e kɛ e Tsɛ ɔ tsu ní. (Abɛ 8:30) Nɛ bɔfo ɔmɛ hu a bua jɔ benɛ a na nɛ Yehowa kɛ e Ga Ní Tsulɔ Kpanaa nɛ ji Yesu pee kake kɛ bɔ hiɔwe kɛ zugba a. Mɛni a pee kɛ tsɔɔ kaa a bua jɔ? Mɛ tsuo a “hwɔ lele” benɛ a bɔ zugba a, nɛ a ya nɔ nɛ a je Yehowa yi benɛ a na nɛ e bɔ ní kpahi tsuo nɛ adesahi hu piɛɛ he ɔ. (Hiob 38:7; Abɛ 8:31) Níhi tsuo nɛ Yehowa bɔ ɔ tsɔɔ kaa e ngɛ suɔmi kɛ nile.​—La 104:24; Rom. 1:20. w20.08 14 ¶1-2

Sɔ, January 12

Ye biɛ ɔ he je ɔ, je ma amɛ tsuo maa nyɛ nyɛ.​—Mat. 24:9.

Yehowa bɔ wɔ kaa waa suɔ nihi nɛ nihi hu nɛ a suɔ wɔ. Enɛ ɔ he ɔ, ke nɔ ko nyɛ wɔ ɔ, e dɔɔ wɔ wawɛɛ nɛ eko ɔ, wa yeɔ gbeye po. Nyɛminyumu ko ngma ke: “Benɛ ta buli fiaa mi ní, nɛ a jɛ mi, nɛ a wo ye he gbeye ngɛ Yehowa Odasefo no nɛ i ji he je ɔ, i ye gbeye nɛ zo gbe mi wawɛɛ.” Ninyɛ kaa kikɛ nɛ ɔ dɔɔ wɔ wawɛɛ, se e pee we wɔ nyakpɛ. Yesu gba kɛ fɔ si kaa a maa nyɛ wɔ. Mɛni he je nɛ je ɔ nyɛɔ Yesu se nyɛɛli? Ejakaa kaa bɔ nɛ Yesu piɛɛ we je ɔ he ɔ, wɔ hu wa “piɛɛ we je ɔ he.” (Yoh. 15:17-19) Enɛ ɔ he ɔ, wa buɔ ma nɔ yeli, se wa kɛ wa he wui ma kudɔmi sanehi a mi, wa nga we aflangaa, nɛ wa la we ma he suɔmi la a hulɔ. Yehowa pɛ lɛ wa jaa. Wa le kaa lɛ ji Nɔ nɛ e ngɛ he blɔ kaa e yeɔ nɔ, nɛ wa fĩɔ e se. Se Satan kɛ e “nina” a lɛɛ a kua he blɔ nɛ Yehowa ngɛ kaa e yeɔ nɔ ɔ. (1 Mose 3:1-5, 15) Wa fiɛɛɔ kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ pɛ lɛ ma tsu adesahi a nyagbahi a he ní, nɛ e be kɛe nɛ e ma kpata nihi tsuo nɛ a teɔ si kɛ woɔ lɛ ɔ a hɛ mi. (Dan. 2:44; Kpoj. 19:19-21) Enɛ ɔ ji sane kpakpa kɛ ha nihi nɛ a baa a he si, se e pi sane kpakpa kɛ ha yiwutsotsɛmɛ. w21.03 20 ¶1-2

So, January 13

Wa le kaa wa je Mawu mi.—1 Yoh. 5:19.

Yehowa ha nyɛmimɛ yihi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ ní tsumi klɛdɛɛ ko. Baiblo ɔ tu hemi kɛ yemi nɛ a ngɛ, kã nɛ a pee, bɔ nɛ a je a tsui mi kɛ ha nihi ní faa, bɔ nɛ a kɛ nile tsu ní ha kɛ ní kpakpahi fuu nɛ a pee ɔ he munyu. (Luka 8:2, 3; Níts. 16:14, 15; Rom. 16:3, 6; Filip. 4:3; Heb. 11:11, 31, 35) Wa bua jɔ hu kaa wa ngɛ nyɛmimɛ nɛ a wa ngɛ jeha mi ngɛ asafo ɔ mi. Wa nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ a kpɛti nihi fuu kɛ nyagbahi kpeɔ akɛnɛ a jeha ngɛ hɛ mi yae ɔ he je. Se kɛ̃ ɔ, a peeɔ nɔ́ nɛ a ma nyɛ ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi, nɛ a kɛ a nyɛmi tsuo woɔ ni kpahi he wami nɛ a tsɔseɔ mɛ. Wɔ hu wa náa nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ a níhi a si kpami ɔmɛ a he se. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a he ngɛ fɛu ngɛ Yehowa hɛ mi, nɛ a he ngɛ fɛu ha wɔ hulɔ. (Abɛ 16:31) Jehanɛ hu ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu nihewi kɛ yihewi nɛ a ngɛ wa kpɛti ɔ hu a he nɛ waa hyɛ. Susumi yayamihi nɛ ngɛ Satan je ɔ mi ɔ ngɛ nihewi kɛ yihewi a nɔ he wami náe. Enɛ ɔ ha nɛ a kɛ nyagbahi fuu ngɛ kpee. Se ke wa na kaa nihewi kɛ yihewi nɛ ɔmɛ ngɛ sane heto hae ngɛ asafo mi kpe sisi, a kɛ a he ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi woe, nɛ a kɛ kã ngɛ a hemi kɛ yemi ɔ he fãe ɔ, e woɔ wɔ he wami wawɛɛ. Nihewi kɛ yihewi, nyɛ ngɛ ní tsumi ko nɛ he hia wawɛɛ tsue ngɛ Yehowa asafo ɔ mi!​—La 8:2. w20.08 21-22 ¶9-11

Soha, January 14

I ngɛ nyɛ tsɔe kaa jijɔhi ngɛ ogbeteehi a kpɛti.​—Mat. 10:16.

Ke wa bɔni fiɛɛmi yami nɛ wa je wa he si kpo kaa Yehowa Odasefohi ɔ, eko ɔ, wa weku li maa te si kɛ wo wɔ, wa huɛmɛ maa ye wa he fɛu, nɛ ni komɛ hu be sɛ gbi ɔ tue bue. Mɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa pee kã? Kekleekle ɔ, mo ná nɔ mi mami kaa Yesu ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ kudɔe kɛ je hiɔwe. (Yoh. 16:33; Kpoj. 14:14-16) Jehanɛ hu ɔ, mo ha nɛ hemi kɛ yemi nɛ o ngɛ ngɛ Yehowa mi kaa e maa hyɛ o nɔ ɔ mi nɛ wa. (Mat. 6:32-34) Ke o ha nɛ hemi kɛ yemi nɛ o ngɛ ɔ mi wa a, lɔ ɔ maa ye bua mo nɛ o pee kã. O tsɔɔ kaa o ngɛ hemi kɛ yemi benɛ o kɛ Yehowa Odasefohi bɔni ní kasemi, nɛ o bɔni a kpe ɔmɛ yami nɛ o ha nɛ o huɛmɛ kɛ o weku li le ɔ! Jehanɛ hu ɔ, o pee tsakemihi ngɛ o si himi mi bɔ nɛ pee nɛ o kɛ Yehowa je mi bami he mlaa amɛ nɛ tsu ní. Enɛ ɔ hu tsɔɔ kaa o ngɛ hemi kɛ yemi nɛ o pee kã. Ke o ya nɔ nɛ o pee kã a, lɔ ɔ ma ha nɛ o ná nɔ mi mami kaa ‘he tsuaa he nɛ o maa ya a, Yehowa o Mawu ɔ maa piɛɛ o he.’​—Yosh. 1:7-9. w20.09 5 ¶11-12

Hɔ, January 15

Yehowa ha lɛ tue mi jɔmi.—2 Kron. 14:6.

Matsɛ Asa ngɔ e hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ kulaa kɛ tsɔɔ kaa e ji nɔ ko nɛ le ní wawɛɛ. E sɔmɔ Yehowa ngɛ haomi behi kɛ tue mi jɔmi behi tsuo a mi. Kɛ je Asa jokuɛwi a si tɔɔ ɔ, ‘e nyɛɛ Yehowa se kɛ pi si.’ (1 Ma. 15:14) Nɔ́ kake nɛ Asa pee kɛ tsɔɔ kaa e kɛ e tsui tsuo sɔmɔ Yehowa ji kaa e gu lakpa jami sisi ngɛ Yuda. Baiblo ɔ de ke: “E jé ma se bɔ sami la tɛ ɔmɛ. E gbɛ jami he ɔmɛ; e ku amaga amɛ, kɛ amaga a nɛ a puɛ ha yo mawu ɔ nɛ a tsɛɛ Ashera a.” (2 Kron. 14:3, 5) E kpa Maaka, nɛ ji e maa a po manyɛ yemi. Mɛni he je? Ejakaa e maa ha nɛ Yuda bi ɔmɛ ja lakpa mawuhi. (1 Ma. 15:11-13) Tsa pi lakpa jami sisi pɛ nɛ Asa gu. E ye bua Yuda bi ɔmɛ nɛ a ja Yehowa ekohu. Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa jɔɔ Asa kɛ Israel bi ɔmɛ nɛ a ná tue mi jɔmi. Ngɛ Asa nɔ yemi ɔ mi ɔ, “e kɛ nɔ ko nɔ ko hwui ta” jeha nyɔngma.​—2 Kron. 14:1, 4, 6. w20.09 14 ¶2-3

Hɔgba, January 16

Timoteo, buu nɔ́ nɛ a tu kɛ wo o dɛ ɔ he.​—1 Tim. 6:20.

Behi fuu ɔ, wa ngɔɔ wa níhi nɛ a he jua wa kɛ woɔ ni kpahi a dɛ nɛ a hyɛ nɔ ha wɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, wa maa ngɔ wa sika kɛ ya sika to he. Ke wa pee jã a, wa hyɛɛ blɔ kaa a maa hyɛ wa sika a nɔ ha wɔ saminya konɛ e ko laa nɛ nɔ ko hu ko ju. Bɔfo Paulo kai Timoteo kaa Mawu yi mi tomi kɛ ha adesahi ɔ he anɔkuale nile nɛ e ná a ji nɔ́ ko nɛ he jua wa wawɛɛ. Jehanɛ hu ɔ, Yehowa ha Timoteo he blɔ kaa e “fiɛɛ munyu ɔ” nɛ e “tsu sane kpakpa fiɛɛlɔ ní tsumi ɔ.” (2 Tim. 4:2, 5) Paulo wo Timoteo he wami konɛ e bu nɔ́ nɛ a tu kɛ wo e dɛ ɔ he. Wɔ hu a tu níhi nɛ a he jua wa kɛ wo wa dɛ kaa Timoteo. Yehowa ha nɛ wa le anɔkualehi nɛ a he jua wa ngɛ e Munyu nɛ ji Baiblo ɔ mi ɔ. Anɔkuale nɛ ɔmɛ a he jua wa wawɛɛ ejakaa a tsɔɔ wɔ nɔ́ nɛ wa maa pee konɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi waa kɛ Yehowa wa kpɛti, nɛ a tsɔɔ wɔ nɔ́ nɛ ma ha wɔ bua jɔmi nitsɛnitsɛ ngɛ si himi mi hulɔ. Ke wa kplɛɛ anɔkuale nɛ ɔmɛ a nɔ nɛ wa hi si ngɛ nya a, wa yeɔ wa he kɛ jeɔ lakpa tsɔɔmihi kɛ je mi bami yayamihi a he.​—1 Kor. 6:9-11. w20.09 26 ¶1-3

Hɔɛgbi, January 17

Nyɛ le nimli tutuutu nɛ wa ba plɛ ngɛ nyɛ kpɛti ngɛ nyɛ he je.—1 Tɛs. 1:5.

Ha nɛ o Baiblo kaselɔ ɔ nɛ na kaa o bua jɔ níhi nɛ o tsɔɔ ɔ a he, nɛ o he ye hulɔ. Ke o pee jã a, e bua maa jɔ níhi nɛ e ngɛ kasee ɔ a he. Ke e maa hi ɔ, mo de lɛ bɔ nɛ Baiblo sisi tomi mlaahi nɛ o kɛ tsuɔ ní ɔ ye bua mo ha, kɛkɛ ɔ, e ma ba yɔse kaa ga womi kpakpahi ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ ma nyɛ maa ye bua lɛ hulɔ. Ke o kɛ o Baiblo kaselɔ ko ngɛ ní kasee ɔ, mo de lɛ nyagba komɛ nɛ nyɛmimɛ komɛ kɛ kpe nɛ ngɛ kaa e nɔ́ ɔ, nɛ́ o tsɔɔ lɛ blɔ nɔ nɛ a gu kɛ da nya. O kɛ nyɛmi ko nɛ o kɛ lɛ ngɛ asafo mi nɛ e níhi a si kpami ma nyɛ maa ye bua ní kaselɔ ɔ nɛ piɛɛ o he kɛ ya ní kaselɔ ɔ ngɔ. Moo ye bua o Baiblo kaselɔ ɔ nɛ e na se nami nɛ ngɛ Baiblo sisi tomi mlaahi nɛ e kɛ ma tsu ní ɔ a he. Ke o Baiblo kaselɔ ɔ sɛ gba si himi mi ɔ, anɛ e huno ɔ aloo e yo ɔ hu ha nɛ a kɛ lɛ ngɛ Baiblo ɔ kasee lo? Ke e pee we jã lolo ɔ, moo fɔ lɛ nine konɛ e piɛɛ nyɛ he kɛ kase ní ɔ. Moo wo o Baiblo kaselɔ ɔ he wami nɛ e kɛ e weku li kɛ e huɛmɛ nɛ sɛɛ níhi nɛ e ngɛ kasee ɔ a he ní.​—Yoh. 1:40-45. w20.10 16 ¶7-9

Pɛplɛgbi, January 18

Nyɛɛ tsɔɔ nyɛ bimɛ.—5 Mose 6:7.

Akɛnɛ Yosef kɛ Maria kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ Yehowa kɛ ha fɔli ɔ tsu ní he je ɔ, a nyɛ nɛ a ye bua Yesu nɛ Yehowa bua jɔ e he. (5 Mose 6:6, 7) Yosef kɛ Maria suɔ Yehowa wawɛɛ, enɛ ɔ he ɔ, a kɛ pee oti kaa a maa wo a bi ɔmɛ he wami nɛ mɛ hu a suɔ Yehowa. Yosef kɛ Maria kɛ pee oti kaa a kɛ a weku ɔ ma sɔmɔ Yehowa be fɛɛ be. Enɛ ɔ he je nɛ a ya kpehi nɛ a pee daa otsi ngɛ sɔlemi we ɔ ngɛ Nazaret ɔ kɛ He Tsɔmi ɔ nɛ a ye daa jeha ngɛ Yerusalem ɔ nɛ. (Luka 2:41; 4:16) Eko ɔ, ke a ngɛ blɔ nɔ kɛ yaa Yerusalem, aloo a yaa he kpa ko ɔ, a ngɔɔ jamɛ a he blɔ ɔ kɛ tsɔɔ Yesu kɛ e nyɛmimɛ ɔmɛ Yehowa we bi a yi nɔ sane. Eko ɔ, benɛ Yosef weku ɔ yi ngɛ blie ɔ, e he wa ha mɛ kaa a kɛ a he maa wo Mawu jami mi ní peepeehi nɛ a pɔɔ peemi ɔ mi. Se akɛnɛ a bɔ a he mɔde he je ɔ, a ná he se wawɛɛ nitsɛ. Yosef weku ɔ ha nɛ huɛ bɔmi kpakpa hi a kɛ Yehowa a kpɛti. w20.10 28 ¶8-9

Sɔ, January 19

Ezra ngɔ e wami tsuo ngɔ ha kaa e maa kase Yehowa mlaa a . . . E suɔ hu kaa e maa tsɔɔ Israel ma a Mawu mlaa a.​—Ezra 7:10.

Ke nɔ ko fɔ mo nine kaa o piɛɛ e he nɛ nyɛɛ kɛ Baiblo kaselɔ ko ya kase Baiblo ɔ, e maa hi kaa o ma dla o he kɛ ha ní kasemi ɔ. Daniel nɛ e ji blɔ gbalɔ klɛdɛɛ ɔ de ke: “Ye bua jɔɔ wawɛɛ ke fiɛɛlɔ nɛ e piɛɛ ye he kɛ yaa pee Baiblo mi ní kasemi ɔ dla e he. Ke e pee jã a, lɔ ɔ ma ha nɛ e kɛ e he nɛ wo ní kasemi ɔ mi konɛ Baiblo kaselɔ ɔ nɛ ná he se.” Jehanɛ hu ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ Baiblo kaselɔ ɔ nɛ na kaa nyɛ tsuo nyɛ dla nyɛ he saminya, nɛ lɔ ɔ maa pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha lɛ. Ke o nyɛ we nɛ o dla o he saminya kɛ ha ní kasemi ɔ po ɔ, moo ngɔ be bɔɔ kɛ hla otihi nɛ ngɛ ní kasemi ɔ mi ɔ. Sɔlemi ji nɔ́ ko nɛ e he hia wawɛɛ ke wa kɛ nɔ ko yaa kase Baiblo ɔ, enɛ ɔ he ɔ, moo sɛ hlami nɛ o susu nɔ́ nɛ o ma de ke a ha mo he blɔ kaa o sɔle ɔ he. Ke o pee jã a, lɔ ɔ ma ha nɛ o le nɔ́ tutuutu he nɛ o maa sɔle ngɛ. (La 141:2) Hanae nɛ e je Japan ɔ kai sɔlemi nɛ nyɛmiyo ko nɛ e piɛɛ e Baiblo tsɔɔlɔ ɔ he kɛ ba e ngɔ ɔ sɔle ɔ. E de ke: “I na kaa huɛ bɔmi nɛ mi wa ngɛ nyɛmiyo ɔ kɛ Yehowa a kpɛti, nɛ i suɔ nɛ maa pee kaa lɛ. Jehanɛ hu ɔ, benɛ e tsɛ ye biɛ ngɛ sɔlemi ɔ mi ɔ, i nu he kaa a suɔ mi.” w21.03 9-10 ¶7-8

So, January 20

Koo ye tsui! . . . E sa nɛ o ya ye odase ngɛ Roma.​—Níts. 23:11.

Yesu ha nɛ bɔfo Paulo ná nɔ mi mami kaa e ma ya su Roma slɔkee. Se Yuda bi komɛ nɛ a ngɛ Yerusalem ɔ to kaa a maa wo e he ka nɛ a gbe lɛ. Se benɛ Roma bi a tatsɛ nɔkɔtɔma nɛ ji Klaudio Lisia nu a ga tsɔmi ɔ he ɔ, e ye bua Paulo. Amlɔ nɔuu nɛ Klaudio ha nɛ ta buli bu Paulo he kɛ ba Kaisarea. Benɛ a su Kaisarea hu ɔ, Amlaalo Fɛlis fã kaa buli nɛ a “bu e he ngɛ Hɛrode matsɛ we ɔ.” Yuda bi nɛ a ngɛ hlae maa gbe Paulo ɔ nyɛ we nɛ a pee lɛ nɔ́ ko. (Níts. 23:12-35) Se Fɛsto ba pee amlaalo ngɛ Felis se, nɛ e ngɛ hlae nɛ e “sa Yuda bi ɔmɛ a hɛ mi.” Enɛ ɔ he ɔ, e bi Paulo ke: “Anɛ o suɔ kaa o maa kuɔ kɛ ya Yerusalɛm konɛ a ya kojo mo ngɛ ye hɛ mi ngɛ lejɛ ɔ . . . lo?” Paulo le kaa eko ɔ, Yuda bi ɔmɛ maa gbe lɛ ngɛ Yerusalem. Lɔ ɔ he ɔ, e de ke: “I ngɔ ye sane ɔ kɛ ha Kaisare!” Fɛsto de Paulo ke: “Akɛnɛ o ngɔ o sane ɔ kɛ ha Kaisare he je ɔ, Kaisare ngɔ nɛ o maa ya.” E be kɛe nɛ Paulo ma ya su Roma nɛ e kɛ Yuda bi nɛ a ngɛ hlae maa gbe lɛ ɔ a he maa kɛ.​—Níts. 25:6-12. w20.11 13 ¶4; 14 ¶8-10

Soha, January 21

Wa tsui maa bu wɔ fɔ.—1 Yoh. 3:20.

Wɔ tsuo wa he nile buɔ wɔ fɔ be komɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ni komɛ a he nile buɔ mɛ fɔ ngɛ níhi nɛ a pee loko a ba kase anɔkuale ɔ he. Ni komɛ hu a he nile buɔ mɛ fɔ ngɛ tɔmi ko nɛ a tɔ̃ ngɛ a baptisimi se ɔ he. (Rom. 3: 23) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa suɔ nɛ waa pee nɔ́ nɛ da. Se “wɔ tsuo wa tɛɔ si si abɔ.” (Yak. 3:2; Rom. 7:21-23) E ngɛ mi kaa wa sume nɛ wa he nile nɛ bu wɔ fɔ mohu lɛɛ, se lɔ ɔ hu ma nyɛ maa ye bua wɔ. Mɛni he je? Ejakaa ke wa he nile bu wɔ fɔ ɔ, lɔ ɔ maa wo wɔ he wami nɛ wa maa pee tsakemi, nɛ wa maa fia wa pɛɛ si kaa wa be yayami nɛ wa pee kɛ be ɔ pee hu. (Heb. 12:12, 13) Se kɛ̃ ɔ, wa he nile ma nyɛ maa bu wɔ fɔ tsɔ. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa ke wa pee tsakemi nɛ Yehowa ngɔ wa tɔmi kɛ ke wɔ po ɔ, wa he nile yaa nɔ nɛ e buɔ wɔ fɔ. Ke e ba jã a, e ma nyɛ maa ye wɔ awi. (La 31:10; 38:3, 4) Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa hyɛ nɛ hi nɛ wa he nile ko bu wɔ fɔ tsɔ. Ke e ba jã a, Satan bua maa jɔ, nɛ e maa suɔ nɛ wa kpa Yehowa sɔmɔmi be mi nɛ Yehowa ngɔ wa tɔmi kɛ ke wɔ ɔ.​—Kɛ to 2 Korinto Bi 2:5-7, 11 ɔ he. w20.11 27 ¶12-13

Hɔ, January 22

Hyɛ kaa i tsu ye he nɛ mu ko be ye he! Hyɛ kaa i pee ye he klɔuklɔu! Lɛɛ tse enɛ ɔ tsuo peeɔ yaka?—La 73:13.

Levi no ɔ hɛ bɔni yayami peeli kɛ he nɔ woli a nɔ kɔmi, pi nɛ e ngɛ hlae maa pee ní yayamihi, se akɛnɛ e nu he kaa a si himi pee kpakpa pe e nɔ́ ɔ he je. (La 73:2-9, 11-14) E ngɛ kaa nɔ́ nɛ a ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́​—he lo nya ní kɛ si himi kpakpa, nɛ a pee we yeyeeye hulɔ. E he ba hia nɛ Levi no ɔ nɛ e na níhi kaa bɔ nɛ Yehowa naa níhi ɔ konɛ lɔ ɔ nɛ ye bua lɛ nɛ e kɔni mi ko jɔ̃ nɛ e hɛ ko kɔ̃ yayami peeli a nɔ hu. Enɛ ɔ nɛ e pee ɔ ha nɛ e kpa tsui yemi, nɛ e bua jɔ ekohu. E de ke: “[Ngɛ Yehowa] se ɔ, nɔ́ ko nɔ́ ko hia we mi ngɛ zugba nɛ ɔ nɔ hu.” (La 73:25) E sɛ nɛ wɔ hu wa hɛ nɛ kɔ̃ yayami peeli nɛ e ngɛ kaa nɔ́ nɛ a ngɛ si himi kpakpa a a nɔ gblegbleegble. Bua jɔmi nɛ a ngɛ ɔ pi bua jɔmi nitsɛ, nɛ e se be kɛe; a be si hie kɛ ya neneene. (Fiɛlɔ 8:12, 13) Ke wa hɛ kɔ̃ a nɔ ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa kɔni mi ma jɔ̃, nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ hu ma puɛ. Lɔ ɔ he ɔ, ke o bɔni he numi kaa bɔ nɛ Levi no ɔ nu he ɔ, moo pee nɔ́ nɛ e pee ɔ. Moo bu ga womi nɛ Mawu je suɔmi mi kɛ ha a tue, nɛ o kɛ nihi nɛ a peeɔ Yehowa suɔmi nya ní ɔ nɛ bɔ. Ke o suɔ Yehowa pe nɔ́ fɛɛ nɔ́ ko ɔ, o ma ná bua jɔmi nitsɛnitsɛ. Nɛ o maa ya nɔ maa nyɛɛ blɔ nɛ kɛ nɔ yaa “wami nitsɛnitsɛ ɔ” mi ɔ nɔ.​—1 Tim. 6:19. w20.12 19 ¶14-16

Hɔgba, January 23

Nyagba a ji kaa wa li nɔ́ nɛ e sa kaa waa sɔle kɛ bi kaa bɔ nɛ e he hia kaa waa pee ɔ, se mumi ɔ nitsɛ kpaa pɛɛ kɛ haa wɔ kɛ kɛmɛmihi nɛ ji kpo.—Rom. 8:26.

Ke o ngɛ sɔlee ha Yehowa ngɛ o nyagba amɛ a he ɔ, moo bɔ mɔde nɛ o na lɛ si hulɔ. Ke waa kɛ nyagbahi nɛ a nya wa ngɛ kpee po ɔ, e hi kaa wa ma susu jɔɔmihi nɛ wa ná a he. Ke o li munyuhi pɔtɛɛ nɛ o kɛ maa tsɔɔ Yehowa bɔ nɛ o ngɛ he nue ha a mi po ɔ, mo kai kaa ke o de ke, ‘I kpa mo pɛɛ nɛ o ye bua mi’ pɛ po ɔ, Yehowa maa bu tue. (2 Kron. 18:31) Ngɔɔ o hɛ kɛ fɔ Yehowa nile ɔ nɔ, se pi mo nitsɛ o nile nɔ. Ngɛ gbalɔ Yesaya be ɔ mi ɔ, Yuda bi ɔmɛ ye gbeye kaa Asiria bi ɔmɛ ma ba tua mɛ. Akɛnɛ Yuda bi ɔmɛ sume nɛ Asiria bi ɔmɛ nɛ ye a nɔ he je ɔ, a de Egipt bi ɔmɛ kaa a ye bua mɛ. (Yes. 30:1, 2) Yehowa bɔ mɛ kɔkɔ kaa a hɛ nɛ a ngɔ kɛ fɔ Egipt bi ɔmɛ a nɔ ɔ ma ha nɛ a nine nɛ nyɛ si. (Yes. 30:7, 12, 13) Yehowa gu gbalɔ Yesaya nɔ kɛ de Yuda bi ɔmɛ nɔ́ mohu nɛ a pee konɛ a pee slɔkee. E de ke: “Nyɛɛ ngɔ nyɛ hɛ ngɔ fɔ ye nɔ kpoo. Ja jã loko nyɛ he maa wa.”​—Yes. 30:15b. w21.01 3-4 ¶8-9

Hɔɛgbi, January 24

I nu ni nɛmɛ nɛ a sɔu a nya amɛ a yibɔ, nimli 144,000.​—Kpoj. 7:4.

Akɛnɛ a ye anɔkuale he je ɔ, a maa piɛɛ Kristo he kɛ ye nɔ kaa matsɛmɛ kɛ osɔfohi ngɛ hiɔwe. (Kpoj. 20:6) Yehowa, Yesu kɛ bɔfo ɔmɛ a bua maa jɔ wawɛɛ ke a na nɛ nihi 144,000 ɔ a nine su a hiɔwo ɔ nɔ ngɛ hiɔwe. Benɛ bɔfo Yohane tu nihi 144,000 nɛ a ji matsɛmɛ kɛ osɔfohi a he munyu ngɛ nina mi se ɔ, e na “asafo kuu ngua” ko nɛ a baa a yi ngɛ Hamagedɔn ta a mi hulɔ. Slɔɔto ngɛ kuu enyɔ nɛ ɔmɛ a kpɛti. Asafo kuu ngua a he hiɛ pe nihi 144,000 ɔ, nɛ a li a yibɔ hulɔ. (Kpoj. 7:9, 10) “A wo tade hiɔ klɔiihi” kɛ tsɔɔ kaa a ha we nɛ Satan je ɔ nɛ wo a “he mu,” nɛ a ya nɔ nɛ a ye Mawu kɛ Kristo anɔkuale. (Yak. 1:27) A kɛ ngmlaa de kaa a he a yi wami ngɛ nɔ́ nɛ Yehowa kɛ Yesu nɛ ji Mawu Jijɔ Bi ɔ pee kɛ ha mɛ ɔ he je. Jehanɛ hu ɔ, a hɛɛ tã kũɔmihi ngɛ a dɛ kɛ tsɔɔ kaa a kplɛɛ Yesu nɔ kaa Matsɛ nɛ Yehowa hla lɛ.​—Kɛ to Yohane 12:12, 13 ɔ he. w21.01 15-16 ¶6-7

Pɛplɛgbi, January 25

O he si bami ɔ peeɔ mi nɔmlɔ ngua.​—2 Sam. 22:36, NW.

Nyumu ko ma nyɛ maa pee weku yi kpakpa ke e kaseɔ bɔ nɛ Yehowa kɛ Yesu kɛ a yi yemi blɔ nya nɛ a ngɛ ɔ tsuɔ ní ha a. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu su nɛ ji he si bami he nɛ o hyɛ. Yehowa le ní pe nɔ fɛɛ nɔ, se kɛ̃ ɔ, ke e sɔmɔli ngɛ a juɛmi tsɔɔe ngɛ nɔ́ ko he ɔ, e buɔ tue. (1 Mose 18:23, 24, 32) Yehowa ye mluku, se e hyɛ we blɔ kaa waa pee wa ní kaa nihi nɛ a ye mluku, mohu ɔ, e yeɔ bua adesahi nɛ a suɔ nɛ a sɔmɔ lɛ ɔ konɛ a ye manye. (La 113:6, 7) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Baiblo ɔ kale Yehowa kaa e ji “yemi kɛ bualɔ.” (La 27:9; Heb. 13:6) Matsɛ David tsɔɔ kaa Yehowa he si nɛ e baa kɛ yemi kɛ buami nɛ e kɛ ha lɛ ɔ he je nɛ e nyɛ tsu ní tsumi nguanguahi nɛ a kɛ wo e dɛ ɔ nɛ. Nyɛ ha nɛ wa susu nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ Yesu pee ɔ he nɛ waa hyɛ. E ngɛ mi kaa Yesu ji Nyɔmtsɛ kɛ ha e kaseli ɔmɛ mohu lɛɛ, se e fɔ a nane he ha mɛ. Yesu nitsɛ de ke: “I pee nɔ hyɛmi nɔ́ kɛ ha nyɛ, konɛ kaa bɔ nɛ i pee kɛ ha nyɛ ɔ, nyɛ hu nyɛɛ pee jã.” (Yoh. 13:12-17) E ngɛ mi kaa Yesu ngɛ he blɔ nɛ nɔ kuɔ wawɛɛ mohu lɛɛ, se e hyɛ we blɔ kaa nihi nɛ a sɔmɔ lɛ, mohu ɔ, e sɔmɔ ni kpahi.​—Mat. 20:28. w21.02 3-4 ¶8-10

Sɔ, January 26

Nihewi a hɛ mi nyami ji a he wami.​—Abɛ 20:29.

Nihewi, nyɛ ma nyɛ maa pee babauu ngɛ asafo ɔ mi. Nyɛ kpɛti nihi fuu ngɛ nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa. Nyɛ peeɔ níhi fuu kɛ yeɔ bua nyɛ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi. Eko ɔ, nyɛ ngɛ be nɛ a maa hla nyɛ kaa asafo mi sɔmɔli ɔ blɔ hyɛe wawɛɛ. Se eko ɔ, nyɛ ma susu kaa ni kpahi maa na nyɛ kaa nyɛ wɛ, loo nyɛ be níhi a si kpami nɛ nyɛ ma nyɛ ma tsu ní tsumihi nɛ a he hia a he ní. E ngɛ mi kaa eko ɔ, nyɛ wɛ mohu lɛɛ, se nyɛ ma nyɛ maa pee ní komɛ nɛ ma ha nɛ nihi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ nɛ a ná nyɛ mi hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ a bu nyɛ. Nihewi, anɛ nyɛ hu nyɛ ngɛ nyɛmi nɛ nyɛɛ kɛ ma nyɛ maa ye bua ni kpahi ngɛ asafo ɔ mi lo? Nyɛ kpɛti nihi fuu ngɛ nyɛmihi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nyɛ ma yɔse kaa ke nyɛ tsɔɔ nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi bɔ nɛ a kɛ a fon ɔmɛ kɛ a tablɛti ɔmɛ maa pee dɛ he ní kasemi, kɛ bɔ nɛ a kɛ ma tsu ní ha ngɛ asafo mi kpehi a sisi ɔ, a bua jɔɔ wawɛɛ. Akɛnɛ nyɛ le bɔ nɛ a kɛ klama nɛ ɔmɛ tsuɔ ní saminya ha he je ɔ, nyɛ ma nyɛ maa ye bua nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ. Nyɛ ha nɛ nyɛ hiɔwe Tsɛ ɔ bua nɛ jɔ nyɛ he ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ nyɛ peeɔ mi. w21.03 2 ¶1, 3; 7 ¶18

So, January 27

Nɔ fɛɛ nɔ maa tloo lɛ nitsɛ e tlomi.​—Gal. 6:5.

Ke yo ɔ ya sukuu kɛ ya tsitsaa pe nyumu ɔ po ɔ, nyumu ɔ blɔ nya ní tsumi ji kaa e maa nyɛɛ weku ɔ hɛ mi kɛ pee weku Mawu jami, nɛ e maa nyɛɛ a hɛ mi kɛ tsu teokrase ní tsumi kpahi hulɔ. (Efe. 6:4) E sa nɛ yogbayo nɛ ba e he si kɛ ha e huno, se kɛ̃ ɔ, e sa nɛ lɛ nitsɛ e pee níhi nɛ ma ha nɛ e hemi kɛ yemi ɔ mi maa wa. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ e he be kɛ pee dɛ he ní kasemi nɛ e pue e yi mi tɛ ngɛ níhi nɛ e kaseɔ ɔ a he. Lɔ ɔ maa ye bua lɛ nɛ e maa ya nɔ maa suɔ Yehowa nɛ e ma je bumi kpo kɛ tsɔɔ lɛ, nɛ e bua maa jɔ hu kaa e baa e he si kɛ haa e huno ɔ. Yigbayihi nɛ a baa a he si kɛ haa a hunomɛ akɛnɛ a suɔ Yehowa a ma ná bua jɔmi, nɛ a tsui maa nɔ a mi wawɛɛ pe nihi nɛ a kɛ yi yemi he blɔ nya nɛ Yehowa to ɔ tsu we ní ɔ. A peeɔ nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ haa nihewi kɛ yihewi hulɔ. Jehanɛ hu ɔ, a yeɔ bua nɛ suɔmi kɛ tue mi jɔmi hii a weku ɔ kɛ asafo ɔ mi. (Tito 2:3-5) Mwɔnɛ ɔ, Yehowa sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ a kpɛti nihi hiɛhiɛɛ ji yihi.​—La 68:11, NW. w21.02 13 ¶21-23

Soha, January 28

Nyɛɛ hɛ nyɛ kɛ su Mawu he, nɛ e maa hɛ lɛ kɛ su nyɛ he.—Yak. 4:8.

Bɔfo Paulo pee kã kɛ si fimi he nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ sa kadimi wawɛɛ. Be komɛ ɔ, e gbɔjɔɔ, se e nyɛ nɛ e fĩ si, ejakaa e ngɔ e hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ, nɛ Yehowa hu ha lɛ he wami nɛ e hia a. (2 Kor. 12:8-10; Filip. 4:13) Ke wɔ hu waa kɛ he si bami kplɛɛ nɔ kaa wa hia Yehowa yemi kɛ buami ɔ, e ma nyɛ ma ha wɔ he wami kɛ kã nɛ wa hia a. (Yak. 4:10) Wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa kahi nɛ waa kɛ kpeɔ ɔ pi tue gblami nɛ je Yehowa ngɔ. Kaselɔ Yakobo de ke: “Ke nɔ ko kɛ ka ngɛ kpee ɔ, e ko de ke: ‘Mawu ngɛ mi kae.’ Ejakaa nɔ ko be nyɛe maa ngɔ ní yayamihi kɛ ka Mawu, nɛ jã kɛ̃ nɛ lɛ nitsɛ hu e kɛ nɔ ko.” (Yak. 1:13) Ke wa he ye kaa munyu nɛ ɔ ji anɔkuale ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ waa hɛ kɛ su wa hiɔwe Tsɛ nɛ ngɛ suɔmi ɔ he wawɛɛ. Yehowa “tsakee we nɛ e plɛ we hulɔ.” (Yak. 1:17) E ye bua Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ ngɛ kahi nɛ a kɛ kpe ɔ mi, nɛ mwɔnɛ ɔ hu ɔ, e maa ye bua wa kpɛti nɔ fɛɛ nɔ. Moo je o tsui mi nɛ o bi Yehowa nɛ e ha nɛ o ná juɛmi, hemi kɛ yemi kɛ kã. E ma ha o sɔlemi ɔmɛ a heto. w21.02 31 ¶19-21

Hɔ, January 29

Nɔmlɔ kaseɔ nile kɛ jeɔ e nyɛmi ngɔ, kaa bɔ nɛ dade duɔɔ dade nya a.—Abɛ 27:17.

O ma nyɛ maa wo Baiblo kaselɔ ko nɛ e ngɛ asafo mi kpe bae ɔ he wami ke o peeɔ níhi nɛ tsɔɔ kaa o susuɔ e he. (Filip. 2:4) O ma nyɛ ma je e yi ngɛ tsakemi ko nɛ e pee ngɛ e si himi mi ɔ he, nɛ o bi lɛ bɔ nɛ e ní kasemi ɔ kɛ e ní tsumi ngɛ nɔ yae ha. Jehanɛ hu ɔ, o ma nyɛ ma bi e weku li a si, se e sa nɛ o hyɛ nɛ o ko koli níhi a mi tsɔ. Ní sɛɛmi nɛ ɔmɛ ma nyɛ ma ha nɛ nyɛɛ hɛ kɛ su nyɛ sibi a he wawɛɛ. Ke o kɛ Baiblo kaselɔ ɔ pee huɛ ɔ, lɔ ɔ maa ye bua lɛ konɛ e ya e hɛ mi kɛ su baptisimi he. Be mi nɛ Baiblo kaselɔ ɔ ngɛ hɛ mi yae nɛ e ngɛ tsakemihi pee ngɛ e si himi mi ɔ, moo ye bua lɛ nɛ e nu he kaa e piɛɛ asafo ɔ he. O ma nyɛ maa pee enɛ ɔ kɛ gu nubwɔ nɛ o maa pee lɛ ɔ nɔ. (Heb. 13:2) Ke Baiblo kaselɔ ɔ ná he blɔ kaa e ma bɔni fiɛɛmi yami pɛ ɔ, o ma nyɛ maa fɔ lɛ nine nɛ o kɛ lɛ nɛ ya fiɛɛmi. Fiɛɛlɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Diego nɛ e ngɛ Brazil ɔ de ke: “Nyɛmimɛ fuu ha nɛ i piɛɛ a he kɛ ya fiɛɛmi, nɛ enɛ ɔ ha nɛ i ná he blɔ kɛ le mɛ saminya. I kase níhi babauu kɛ je a ngɔ, nɛ i nu he kaa i hɛ kɛ su Yehowa kɛ Yesu a he wawɛɛ.” w21.03 12 ¶15-16

Hɔgba, January 30

Nyɛ ko pee nɔ ko yayami kɛ to yayami nane mi.​—Rom. 12:17.

Yesu de e se nyɛɛli ɔmɛ kaa a suɔ a he nyɛli. (Mat. 5:44, 45) Se anɛ jã peemi ngɛ gbɔjɔɔ lo? Dɛbi kulaa! Se Mawu mumi klɔuklɔu ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ nɛ waa pee jã. Mawu mumi ɔ yiblii ɔ fã komɛ ji suɔmi, tsui si tomi, mi mi jɔmi, he jɔmi, kɛ he nɔ yemi. (Gal. 5:22, 23) Su nɛ ɔmɛ yeɔ bua wɔ nɛ wa daa ninyɛ nya. Nihi nɛ a teɔ si kɛ woɔ wɔ ɔ a kpɛti nihi fuu tsake a tsui ejakaa eko ɔ, a huno, a yo, a bi loo nihi nɛ a kɛ mɛ ngɛ kpɔ ɔ mi ɔ je su nɛ ɔmɛ kpo kɛ tsɔɔ mɛ. A kpɛti nihi fuu po ba pee Odasefohi. Lɔ ɔ he ɔ, ke e he wa ha mo kaa o maa suɔ nihi nɛ a nyɛɔ mo akɛnɛ o ngɛ Yehowa sɔmɔe he je ɔ, moo sɔle kɛ bi mumi klɔuklɔu ɔ. (Luka 11:13) Nɛ o ná nɔ mi mami kaa Yehowa blɔ ɔmɛ hi be fɛɛ be. (Abɛ 3:5-7) Ninyɛ he wa wawɛɛ nɛ e yeɔ nɔ awi, se suɔmi he wa kulaa pe ninyɛ. Ke wa je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ ni kpahi ɔ, e ma nyɛ ma ha nɛ a tsake a tsui. Nɛ ke wa ya nɔ nɛ wa je suɔmi kpo ɔ, e haa nɛ Yehowa bua jɔɔ. Se ke nihi nɛ a teɔ si kɛ woɔ wɔ ɔ ya nɔ nɛ a nyɛ wɔ po ɔ, loloolo ɔ, wa bua ma nyɛ maa jɔ. w21.03 23 ¶13; 24 ¶15, 17

Hɔɛgbi, January 31

Je ma ko ba yé zugba a nɔ, a he wa, nɛ a he hiɛ.​—Yoel 1:6, NW.

Gbalɔ Yoel ngɛ ta buli a tuami ko he munyu tue. (Yoel 2:1, 8, 11) Yehowa tsɔɔ kaa e maa ngɔ e “ta nguaa” (Babilonia ta buli) kɛ gbla Israel bi tue gboli ɔmɛ a tue. (Yoel 2:25) E da kaa a tsɛ ta buli nɛ ɔmɛ ke tabo nɛ je “omleyi je,” ejakaa Babilonia bi ɔmɛ ma ya tua Israel bi ɔmɛ kɛ je omleyi je. (Yoel 2:20) A ngɔ jamɛ a ta buli ɔmɛ kɛ to baalɛhi a kuu nɛ a to a he blɔ nya saminya a he. Yoel de ngɛ a he ke: “A maa gblee níhi a mi kɛ be slɔkee, . . . a maa tuu kɛ sɛ ma a mi; . . . nɛ a maa kuɔ kɛ gu saflɛhi a mi, kɛ sɛ wehi a mi kaa juli.” (Yoel 2:8, 9) Moo po he foni nɛ o hyɛ. Ta buli ngɛ he fɛɛ he. He ko be nɛ o maa laa o he ngɛ. Nɔ ko be nyɛe maa je Babilonia bi ɔmɛ a dɛ mi! Babilonia bi (loo, Kaldea bi) nɛ a ngɛ kaa baalɛhi ɔ ya tua Yerusalem ma a ngɛ jeha 607 ɔ loko a fɔ Kristo ɔ mi. Baiblo ɔ bɔ amaniɛ ke: ‘Babilonia matsɛ ɔ . . . nɛ́ nɔ ko nɔ ko mɔbɔ, jokuɛyo jio, nɔkɔtɔma jio, yo jio, nyumu jio, hiɔtsɛ jio, nɔ nɛ ngɛ he wami jio.”​—2 Kron. 36:17. w20.04 5 ¶11-12

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane