Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • es25 bf. 17-26
  • February

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • February
  • Mo Susu Ngmami ɔ He Daa Ligbi—2025
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Hɔ, February 1
  • Hɔgba, February 2
  • Hɔɛgbi, February 3
  • Pɛplɛgbi, February 4
  • Sɔ, February 5
  • So, February 6
  • Soha, February 7
  • Hɔ, February 8
  • Hɔgba, February 9
  • Hɔɛgbi, February 10
  • Pɛplɛgbi, February 11
  • Sɔ, February 12
  • So, February 13
  • Soha, February 14
  • Hɔ, February 15
  • Hɔgba, February 16
  • Hɔɛgbi, February 17
  • Pɛplɛgbi, February 18
  • Sɔ, February 19
  • So, February 20
  • Soha, February 21
  • Hɔ, February 22
  • Hɔgba, February 23
  • Hɔɛgbi, February 24
  • Pɛplɛgbi, February 25
  • Sɔ, February 26
  • So, February 27
  • Soha, February 28
Mo Susu Ngmami ɔ He Daa Ligbi—2025
es25 bf. 17-26

February

Hɔ, February 1

Ma bu nyɛ tue.—Yer. 29:12.

Benɛ Matsɛ Hezekia nu hiɔ wawɛɛ ɔ, e kpa Yehowa pɛɛ konɛ e tsa lɛ. Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa tsa lɛ. (2 Ma. 20:​1-6) Bɔfo Paulo hu kpa Yehowa pɛɛ kaa e je ‘mio ko ngɛ e he lo ɔ mi’ ɔ kɛ je. Se Yehowa tsa we lɛ. (2 Kor. 12:​7-9) Matsɛ Herode to kaa e maa gbe Bɔfo Yakobo kɛ Bɔfo Petro. A gbe Yakobo, nɛ Petro lɛɛ bɔfo ko ba kpɔ̃ lɛ. (Níts. 12:​1-11) Enɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ wa bi ke, ‘Mɛni he je nɛ Yehowa kpɔ̃ Petro, se e si Yakobo ɔ?’ Baiblo ɔ tsɔɔ we nɔ́ he je. Wa le kaa Yehowa ‘pee we nɔ́ nɛ dɛ kɔkɔɔkɔ.’ (5 Mose 32:4) Be komɛ ɔ, e ma nyɛ maa ba kaa Yehowa be wa sɔlemihi a heto hae kaa bɔ nɛ wa ngɛ blɔ hyɛe ɔ. Se akɛnɛ wa le kaa Yehowa ngɛ suɔmi nɛ e peeɔ nɔ́ nɛ da be fɛɛ be he je ɔ, ke e gu blɔ kpa nɔ kɛ ha wa sɔlemihi a heto ɔ, wa mi mi fu we lɛ.—Hiob 33:13. w23.11 21 ¶6

Hɔgba, February 2

Juɛmi ɔ nɛ je hiɔwe ɔ, . . . e pee klaalo kaa e maa bu tue.—Yak. 3:17.

Mawu mumi ɔ wo Yakobo he wami nɛ e ngma kaa nihi nɛ a ngɛ nile ɔ ‘pee klaalo kaa a maa bu tue.’ Mo susu nɔ́ nɛ enɛ ɔ tsɔɔ ɔ he nɛ o hyɛ. E sa nɛ waa je wa tsui mi nɛ waa bu nihi nɛ Yehowa ha mɛ he blɔ komɛ ɔ tue. Se ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke nɔ ko ngɛ hlae nɛ wa gbo Yehowa nɔ tue ɔ, Yehowa hyɛ we blɔ kaa waa bu jamɛ a nɔ ɔ tue. (Níts. 4:​18-20) Eko ɔ, wa maa suɔ kaa wa maa bu Yehowa tue mohu pe adesahi, ejakaa be fɛɛ be ɔ, Yehowa mlaa amɛ hi kɛ pi si. (La 19:7) Se adesahi nɛ a hɛɛ blɔ nya a yi mluku. Se kɛ̃ ɔ, wa hiɔwe Tsɛ ɔ ngɔ blɔ nya komɛ kɛ wo fɔli, amlaalohi kɛ asafo mi nikɔtɔmahi a dɛ. (Abɛ 6:20; 1 Tɛs. 5:12; 1 Pet. 2:​13, 14) Ke wa bu nimli nɛ ɔmɛ tue ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ Yehowa tue bue. w23.10 6 ¶2-3

Hɔɛgbi, February 3

Munyu nɛ ɔmɛ ngɛ mi niinɛ nɛ a ji anɔkuale.—Kpoj. 21:5.

Nɔ́ ko nɛ wa ma nyɛ maa pee konɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa ji wa yi mi tɛ nɛ wa ma pue ngɛ he wami nɛ Yehowa ngɛ ɔ he. Yehowa ngɛ he wami nɛ e kɛ ma ha nɛ e si womi ɔmɛ tsuo maa ba mi. Ejakaa lɛ ji Mawu Ope ɔ nɛ. (Hiob 42:2; Maak. 10:27; Efe. 3:20) Yehowa de Abraham kɛ Sara ke a ma fɔ binyumu ngɛ a bwɔmi si. (1 Mose 17:​15-17) E kpale de Abraham ke e maa ngɔ Kaanan zugba a kɛ ha e nina. Abraham nina nɛ ji Israelbi ɔmɛ hi nyɔguɛ tso mi jehahi babauu ngɛ Egipt. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ si nɛ Yehowa wo Abraham ɔ be nyɛe maa ba mi, se e ba mi. Yehowa de Maria nɛ e li nyumu ɔ kaa e ma ha nɛ lɛ hu e fɔ Binyumu. Enɛ ɔ ma ha nɛ si nɛ Mawu wo jeha akpehi abɔ ngɛ Eden abɔɔ ɔ mi ɔ maa ba mi! (1 Mose 3:15) Ke wa susu Yehowa si womi ɔmɛ tsuo kɛ bɔ nɛ a plɛ kɛ ba mi ha a he ɔ, wa maa na kaa Yehowa ngɛ he wami wawɛɛ. Lɔ ɔ ma ha nɛ wa ma ná hemi kɛ yemi nɛ mi wa kaa je ehe ɔ maa ba.—Yosh. 23:14; Yes. 55:​10, 11. w23.04 28 ¶10-12

Pɛplɛgbi, February 4

Oo Yehowa, moo bu ye sɔlemi tue;moo bu pɛɛ nɛ i ngɛ mo kpae kaa o ye bua mi ɔ tue.—La 143:1.

Yehowa ha David sɔlemi ɔ heto nɛ e kpɔ̃ lɛ. (1 Sam. 19:​10, 18-20; 2 Sam. 5:​17-25) Wɔ hu wa ma nyɛ ma ná jamɛ a nɔ mi mami ɔ nɔuu. (La 145:18) Eko ɔ, Yehowa be wa sɔlemihi a heto hae kaa bɔ nɛ wa ngɛ blɔ hyɛe ɔ. Paulo kpa Mawu pɛɛ kaa e je ‘mio ko ngɛ e he lo ɔ mi.’ Paulo sɔle ngɛ e nyagba nɛ ɔ he si etɛ sɔuu. Anɛ Yehowa ha e sɔlemi ɔ heto lo? Ee, se pi bɔ nɛ Paulo hyɛ blɔ ɔ. Yehowa je we nyagba a kɛ je, mohu ɔ, e ha lɛ he wami nɛ e hia konɛ e ya nɔ nɛ e sɔmɔ lɛ ngɛ anɔkuale yemi mi. (2 Kor. 12:​7-10) Eko ɔ, be komɛ ɔ, Yehowa ma ha wa sɔlemihi a heto ngɛ blɔ kpa nɔ. Se wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa le nɔ́ tutuutu nɛ hi kɛ ha wɔ. Yehowa ma nyɛ ‘maa pee níhi nɛ hiɛ babauu kɛ be níhi tsuo nɛ wa biɔ aloo wa susuɔ ɔ nɔ.’ (Efe. 3:20) Enɛ ɔ he ɔ, e ma nyɛ ma ha wa sɔlemihi a heto be mi nɛ wa hyɛ we blɔ loo ngɛ blɔ nɛ wa juɛmi kpi he ɔ nɔ. w23.05 8-9 ¶4-6

Sɔ, February 5

Ngmlɛfia a ma nɛ́ nihi tsuo nɛ a ngɛ kaimi yɔkɔ ɔmɛ a mi ɔ maa nu e gbi nɛ a maa je kpo.—Yoh. 5:​28, 29.

E maa hi wawɛɛ kaa wa ma pue wa yi mi tɛ be fɛɛ be ngɛ si womi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ kɔɔ gbogboehi a si tlemi ɔ he ɔ he. Mɛni he je? Ejakaa wa li be nɛ hiɔ ko nɛ nya wa a maa fia wɔ, loo be nɛ wa suɔlɔ ko ma gbo tlukaa. (Fiɛɛ. 9:11; Yak. 4:​13, 14) Hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ wa ngɛ ngɛ gbogboehi a si tlemi ɔ mi ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ nɛ wa fĩ si ke waa kɛ haomihi kaa jã a ngɛ kpee. (1 Tɛs. 4:13) Baiblo ɔ ha nɛ wa na kaa wa hiɔwe Tsɛ ɔ le wɔ saminya nɛ e suɔ wɔ wawɛɛ. (Luka 12:7) Mo susu he nɛ o hyɛ, Yehowa Mawu le wɔ saminya, e le suhi nɛ wa ngɛ kɛ bɔ nɛ wa susuɔ níhi a he ha, enɛ ɔ he ɔ, ke wa gbo ɔ, e ma tle wɔ si jã pɛpɛɛpɛ. Akɛnɛ Yehowa suɔ wɔ he je ɔ, e to blɔ nya konɛ wa nyɛ nɛ wa ná neneene wami, nɛ ke wa gbo po ɔ, e ma tle wɔ si! Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma ná hemi kɛ yemi ngɛ gbogboehi a si tlemi ɔ mi? Ejakaa wa ngɛ nɔ mi mami kaa Nɔ nɛ wo si ɔ suɔ kaa e ma tsu e si womi ɔ he ní, nɛ e ngɛ he wami loo nyɛmi nɛ e kɛ maa pee jã. w23.04 8-9 ¶2-4

So, February 6

Daa jeha a, [Yosef kɛ Maria] yaa Yerusalem nɛ a ya yeɔ He Tsɔmi gbijlɔ ɔ.—Luka 2:41.

Yosef kɛ Maria pee kake kɛ tsu ní bɔ nɛ pee nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kɛ Yehowa a kpɛti ɔ mi nɛ wa wawɛɛ. A le kaa e he hia wawɛɛ nɛ a pee kake kaa weku kɛ sɔmɔ Yehowa. (Luka 2:​22-24; 4:16) Enɛ ɔ ji nɔ hyɛmi nɔ́ ko nɛ sa kadimi wawɛɛ kɛ ha nihi nɛ a sɛ gba si himi mi mwɔnɛ ɔ! Ke nyɛ ngɛ bimɛ kaa Yosef kɛ Maria a, e he ma nyɛ maa wa kaa nyɛ maa ya asafo mi kpe loo nyɛ maa to be kɛ pee weku Mawu jami. Eko ɔ, e he ma nyɛ maa wa ha nyɛ kaa nyɛ ma bua nyɛ he nya kɛ kase ní loo nyɛ bla kɛ sɔle kaa nɔ kɛ yo. Se kɛ̃ ɔ, nyɛ kai kaa ke nyɛ pee kake kɛ sɔmɔ Yehowa a, nyɛ maa hɛ kɛ su e he wawɛɛ, nɛ nyɛ maa hɛ kɛ su nyɛ sibi a he hulɔ. Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ Mawu jami he nɛ hia nyɛ wawɛɛ. Ke nyagbahi ngɛ o gba a mi ɔ, eko ɔ, ke nyɛ bla kɛ pee weku Mawu jami ɔ, e peeɔ kaa nɔ́ nɛ bua jɔmi be mi. Ke jã a, nyɛɛ je sisi kɛ munyu kpitikpiti komɛ nɛ a ngɛ bua jɔmi. E sa nɛ e pee nɔ́ ko nɛ nyɛ tsuo nyɛ kplɛɛ nɔ nɛ nyɛ bua jɔ he. Ke nyɛ pee jã a, e ma ha nɛ suɔmi nɛ ngɛ nyɛ kpɛti ɔ mi maa wa, nɛ nyɛ maa suɔ wawɛɛ kaa nyɛ maa pee kake kɛ sɔmɔ Yehowa. w23.05 22 ¶7-8

Soha, February 7

Obadia ji nɔ ko nɛ yeɔ Yehowa gbeye wawɛɛ.—1 Ma. 18:3.

Kɛ Mawu gbeye yemi ye bua Obadia ha kɛɛ? Nɔ́ kake nɛ wa le ji kaa e ha nɛ e ye anɔkuale, nɛ e ba pee nɔ ko nɛ a ma nyɛ maa ngɔ hɛ kɛ fɔ e nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, matsɛ ɔ ngɔ lɛ kɛ to e we ɔ sɔmɔli ɔmɛ a nya. (Kɛ to Nehemia 7:2 ɔ he.) Jehanɛ hu ɔ, akɛnɛ Obadia yeɔ Yehowa gbeye he je ɔ, e pee kã wawɛɛ. Lɔ ɔ ji su ko nɛ Obadia hia. E hi si be mi nɛ Matsɛ Ahab nɛ ji yiwutsotsɛ ɔ ngɛ nɔ yee ɔ. (1 Ma. 16:30) Jehanɛ ɔ hu ɔ, Ahab yo nɛ ji Yezebel nɛ e jaa Baal ɔ sume Yehowa kulaa. Enɛ ɔ he ɔ, e bɔ mɔde kaa e ma kpata anɔkuale jami hɛ mi ngɛ wɛtso nyɔngma nɔ yemi ɔ mi ngɛ Israel. E gbe Mawu gbali ɔmɛ a kpɛti nihi fuu po. (1 Ma. 18:4) Benɛ Yezebel bɔni Mawu gbali ɔmɛ a se blɔ hlami konɛ e gbe mɛ ɔ, Obadia ngɔ gbali kakaaka 100 kɛ laa ngɛ tɛ puɔ mi, nɛ e haa mɛ niye ní kɛ nyu. E “ngɔ gbali nyingmi enuɔ ngɔ to ngɛ he kake nɛ e ngɔ nyingmi enuɔ hu ngɔ to ngɛ he kake.” (1 Ma. 18:​13, 14) Ke Yezebel ba le nɔ́ nɛ Obadia pee ɔ, e maa gbe lɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Obadia ye gbeye, nɛ e sume nɛ e gbo. Se Obadia suɔ Yehowa kɛ nihi nɛ a sɔmɔɔ lɛ ɔ wawɛɛ pe bɔ nɛ e suɔ e wami po. w23.06 16 ¶9-10

Hɔ, February 8

Imi ji Yehowa, nɔ nɛ ngɛ mo blɔ tsɔɔe ɔ nɛ.—Yes. 48:17.

Loloolo ɔ, Yehowa yaa nɔ nɛ e tsɔɔ e we bi blɔ mwɔnɛ ɔ kaa bɔ nɛ e pee blema a. E guɔ e Munyu ɔ kɛ e Bi ɔ nɛ ji asafo ɔ yi ɔ nɔ kɛ peeɔ jã. Anɛ odase ko ngɛ nɛ tsɔɔ kaa Mawu yaa nɔ nɛ e guɔ adesahi a nɔ kɛ tsɔɔ e we bi blɔ mwɔnɛ ɔ lo? Ee. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu nɔ́ nɛ ya nɔ ngɛ jeha 1870 ɔ se ɔ he nɛ o hyɛ. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Charles Taze Russell kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ ba nu sisi kaa jeha 1914 ɔ maa pee jeha ko nɛ he hia wawɛɛ, ejakaa a maa to Mawu Matsɛ Yemi ɔ sisi ngɛ jamɛ a jeha a mi. (Dan. 4:​25, 26) Kɛ a plɛ kɛ le enɛ ɔ ha kɛɛ? A hla níhi a mi ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ a ná nɔ mi mami kaa gbamihi nɛ kɔɔ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he ɔ maa ba mi. Anɛ Yehowa tsɔɔ mɛ blɔ kɛ hla níhi a mi ngɛ Baiblo ɔ mi lo? Ee, e pee jã. Níhi nɛ ya nɔ ngɛ jeha 1914 ɔ mi ɔ ma nɔ mi kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ bɔni nɔ yemi. A hwu kekleekle je mi ta a ngɛ jamɛ a jeha a mi, nɛ zugba mimiɛɛ ngɛ he slɔɔtohi, nɛ gbenɔ hiɔhi gbɛ fĩa nɛ hwɔ hu ba wawɛɛ. (Luka 21:​10, 11) E ngɛ heii kaa Yehowa gu nyumu anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ a nɔ kɛ ye bua e we bi. w24.02 22 ¶11

Hɔgba, February 9

Dalɔ nɔ́ nami hiɛ babauu, se Yehowa kpɔ̃ɔ lɛ kɛ jeɔ lɛ tsuo mi.—La 34:19.

Akɛnɛ wa ji Yehowa we bi he je ɔ, wa le kaa e suɔ wɔ, nɛ e suɔ nɛ wa ná si himi kpakpa nɛ wa bua nɛ jɔ wawɛɛ. (Rom. 8:​35-39) Jehanɛ hu ɔ, wa ngɛ nɔ mi mami kaa ke waa kɛ Baiblo sisi tomi mlaahi tsu ní be fɛɛ be ɔ, e maa ye bua wɔ wawɛɛ. (Yes. 48:​17, 18) Se kɛ e sa kaa waa pee wa ní ha kɛɛ ke waa kɛ nyagbahi nɛ wa hyɛ we blɔ ɔ kpe? Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, wa weku no ko ma nyɛ maa pee wɔ nɔ́ ko nɛ ma jɔ̃ wa kɔni mi. Hiɔ ko ma nyɛ maa fia wɔ nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ wa be nyɛe maa pee babauu ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi. Adebɔ mi oslaahi ma nyɛ ma puɛ wa níhi. Aloo eko po ɔ, a maa wa wɔ yi mi ngɛ wa hemi kɛ yemi ɔ he je. Ke waa kɛ si fɔfɔɛhi kaa jã a ngɛ kpee ɔ, eko ɔ, wa ma bi wa he ke: ‘Mɛni he je nɛ nɔ́ nɛ ɔ ngɛ ye nɔ bae ɔ? Anɛ i pee yayami ko lo? Anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa Yehowa kplɛɛ we ye nɔ lo?’ Ke o nu he jã hyɛ ɔ, lɛɛ o kɔni mi nɛ ko jɔ̃, ejakaa Yehowa sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ babauu hu nu he jã hyɛ.—La 22:​1, 2; Hab. 1:​2, 3. w23.04 14 ¶1-2

Hɔɛgbi, February 10

I ma ye juɛmi nya si kaa ma bu o blɔ tsɔɔmi ɔmɛ tue be fɛɛ be.—La 119:112.

Ke waa kɛ ka ko kpe ɔ, e sa nɛ waa kɛ oya yemi nɛ kua susumi nɛ dɛ loo ní peepeehi nɛ ma nyɛ ma puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Mawu wa kpɛti ɔ. Yehowa hyɛɛ blɔ kaa waa ‘je wa tsui mi kɛ bu lɛ tue.’ (Rom. 6:17) Blɔ tsɔɔmihi nɛ e kɛ haa wɔ ɔ yeɔ bua wɔ be fɛɛ be, nɛ wa be nyɛe ma tsake e mlaa amɛ. (Yes. 48:​17, 18; 1 Kor. 6:​9, 10) Abosiami guɔ yi mi wami kɛ nɔ nyɛmi nɔ konɛ e kɛ ha nɛ e he nɛ wa ha wɔ kaa wa maa pee Yehowa suɔmi nya ní. Oti nɛ e kɛ ma e hɛ mi ji kaa “e maa mi” wɔ, nɛ tsɔɔ kaa e ma puɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ. (1 Pet. 5:8) A wo Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ a he gbeye, a kongo mɛ, nɛ a gbe mɛ akɛnɛ a suɔ nɛ a pee Yehowa suɔmi nya ní ɔ he je. (Níts. 5:​27, 28, 40; 7:​54-60) Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, Satan yaa nɔ nɛ e waa Kristofohi yi mi. Wa naa enɛ ɔ heii ngɛ bɔ nɛ a ngɛ wa nyɛmimɛ ɔmɛ yi mi wae wawɛɛ ngɛ Russia kɛ ma kpahi a nɔ ha a mi, kɛ bɔ nɛ a teɔ si kɛ woɔ wa nyɛmimɛ kpahi ngɛ blɔ slɔɔtohi a nɔ ha a. Ngɛ yi mi wami nɛ Satan kɛ baa Kristofohi a nɔ ɔ tsuo se ɔ, e ngɔɔ e “ga ní tsumi ɔmɛ” hu kɛ tsuɔ ní.—Efe. 6:11. w23.07 15-16 ¶6-9

Pɛplɛgbi, February 11

Nyɛ ha nɛ waa gu suɔmi nɔ kɛ wa ngɛ níhi tsuo a mi.—Efe. 4:15.

Benɛ o ngɛ nɔ yae nɛ o ngɛ Mawu Munyu ɔ kasee ɔ, suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha lɛ ɔ mi ma ba wa. Suɔmi nɛ ɔ maa wo mo he wami konɛ o kɛ nɔ́ nɛ o ngɛ kasee ɔ nɛ tsu ní. Jehanɛ hu ɔ, o daa Baiblo sisi tomi mlaahi a nɔ kɛ mwɔɔ yi mi kpɔhi nɛ da, nɛ o ba pee tsakemihi ngɛ o je mi bami kɛ o suhi a he ejakaa o suɔ nɛ o sa Mawu hɛ mi. O kase wa hiɔwe Tsɛ ɔ kaa bɔ nɛ jokuɛ ko kaseɔ e fɔli nɛ a ngɛ suɔmi ɔ. (Efe. 5:​1, 2) Wa ma nyɛ ma bi wa he ke: ‘Kɛ je benɛ a baptisi mi kɛ ba si piɔ ɔ, anɛ suɔmi nɛ i ngɛ kɛ ha Yehowa a mi ba wa wawɛɛ lo? Anɛ bɔ nɛ i susuɔ níhi a he ha kɛ bɔ nɛ i peeɔ ye ní ha a kɛ Yehowa suɔmi nya ní kɔɔ lo, titli ngɛ suɔmi nɛ e sa nɛ ma je kpo kɛ tsɔɔ ye nyɛmimɛ ɔmɛ a blɔ fa mi?’ Se ke o na kaa “suɔmi nɛ o ngɛ kekle ɔ” nya ngɛ si bae ɔ, o kɔni mi nɛ ko jɔ̃. Mɛni he je? Ejakaa Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ hu a ti ni komɛ a suɔmi ɔ nya ba si. Se Yesu kua we mɛ, nɛ mo hu e be mo kuae kɔkɔɔkɔ. (Kpoj. 2:​4, 7) Yesu le kaa ke wa suɔmi ɔ nya ba si po ɔ, wa ma nyɛ ma ná suɔmi nɛ wa ná sisije ɔ ekohu. w23.07 8 ¶2-3

Sɔ, February 12

Oo Yehowa, o hi, nɛ o pee klaalo kaa o kɛ yayami maa ke.—La 86:5.

Bɔfo Petro tɔ̃ tɔmi komɛ. Kekleekle ɔ, Petro pee e he kaa e le nɔ́ fɛɛ nɔ́. E fĩa kaa ke kaseli kpa amɛ kua Yesu po ɔ, lɛɛ lɛɛ e maa ya nɔ maa mɛtɛ Yesu he kɛ ya si nyagbe. (Maak. 14:​27-29) Jehanɛ se hu ɔ, Petro nyɛ we nɛ e ya nɔ nɛ e hwɔɔ. (Maak. 14:​32, 37-41) Lɔ ɔ se ɔ, benɛ nihi babauu ba konɛ a ba nu Yesu ɔ, Petro kua lɛ. (Maak. 14:50) Nyagbenyagbe ɔ, Petro de si etɛ sɔuu kaa e li Yesu, nɛ e kã kita kɛ ma lakpa nɛ e ye ɔ nɔ mi. (Maak. 14:​66-71) Benɛ Petro yɔse kaa e pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ, kɛ e pee e ní ha kɛɛ? E hao wawɛɛ nɛ e fo ya. (Maak. 14:72) Pee se ɔ, benɛ Yesu kɛ Petro kɛ kaseli kpa amɛ kpe ɔ, Yesu kã we Petro hɛ mi ngɛ nɔ́ nɛ e pee ɔ he, mohu ɔ, e ngɔ ní tsumi nguahi kɛ wo e dɛ. (Yoh. 21:​15-17) Petro le kaa e pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he, se kɛ̃ ɔ, e kɔni mi jɔ̃ we. Mɛni he je? Ejakaa e ngɛ nɔ mi mami kaa loloolo ɔ, e Nyɔmtsɛ Yesu suɔ lɛ. Mɛni wa kaseɔ ngɛ mi? Yehowa suɔ nɛ wa ná nɔ mi mami kaa e suɔ wɔ, nɛ e pee klaalo kaa e kɛ wa tɔmihi maa ke wɔ.—Rom. 8:​38, 39. w24.03 18-19 ¶13-15

So, February 13

Nihi nɛ e gbe ɔ hiɛ babauu.—Abɛ 7:26.

Ke nɔ ko ya bɔ ajuama a, e ma nyɛ ma ha nɛ e hɛ mi nɛ pue si, nɛ e maa nu he kaa e he be se nami po. Jehanɛ se hu ɔ, e ma nyɛ ma ha nɛ nɔ ɔ nɛ ngɔ hɔ be mi nɛ e hyɛ we blɔ, nɛ e ma nyɛ ma puɛ wekuhi a kpɛti hulɔ. E ngɛ heii kaa nile ngɛ mi kaa wa ma kua yo kuasia a we ɔ. Jehanɛ hu ɔ, ke nɔ ko kɛ e he wo ajuama bɔmi mi ɔ, pi huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti ɔ pɛ nɛ ma puɛ, e ma nyɛ maa nu gbenɔ hiɔ komɛ po. (Abɛ 7:23) Abɛ yi 9 kuku 18 ɔ mwɔ nya ke: “Nihi tsuo nɛ ya sɛ e we ɔ mi ɔ, a wuhi a he je momo ngɛ gbeje.” Ke jã a, lɛɛ mɛni he je mɔ nɛ nihi fuu kplɛɛɔ yo kuasia a nine fɔmi ɔ nɔ nɛ a ngɔɔ haomihi babauu kɛ baa a nɔ ɔ? (Abɛ 9:​13-18) Nɔ́ ko nɛ pɔ he wawɛɛ nɛ e sa nɛ waa yu wa he ngɛ he ji bɔmi nami he foni loo video hyɛmi. Ni komɛ susuɔ kaa bɔmi nami he foni loo video hyɛmi yi nɔ awi. Se ngɛ anɔkuale mi ɔ, bɔmi nami he foni loo video hyɛmi yeɔ nɔ awi wawɛɛ, nɛ e haa nɛ nɔ nuɔ he kaa se nami ko be e he, nɛ e kpami hu yee. Ke nɔ ko hyɛ bɔmi nami he foni ɔ, e he waa kaa e ma je ngɛ e juɛmi mi. Nɛ e he waa kaa nɔ ɔ maa ye akɔnɔ yayahi a nɔ. (Kol. 3:5; Yak. 1:​14, 15) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nihi fuu nɛ a hyɛɔ bɔmi nami he fonihi ɔ yaa nɔ nɛ a kɛ a he woɔ ajuama bɔmi mi. w23.06 23 ¶10-11

Soha, February 14

E ma kpata matsɛ yemi kpa amɛ tsuo a hɛ mi, nɛ e maa hi si kɛ maa ya neneene.—Dan. 2:44.

E ngɛ mi kaa be komɛ ɔ, ma kpahi teɔ si kɛ woɔ Anglo-Amerika nɔ yemi ɔ mohu lɛɛ, se a be nyɛe ma kpɔ̃ matsɛ yemi ɔ ngɛ e dɛ. Wa le enɛ ɔ ejakaa “tɛ ɔ” nɛ daa si kɛ ha Mawu Matsɛ Yemi ɔ ma ba fia amaga a nanewɛɛ ɔ nɛ ji Anglo-Amerika nɔ yemi ɔ. (Dan. 2:​34, 35, 44, 45) Anɛ o he ye kaa Daniel gbami nɛ kɔɔ amaga a nanewɛɛ ɔ nɛ a kɛ dade kɛ zu futu lɛ ɔ ji anɔkuale lo? Ke jã a, lɛɛ e sa nɛ a na ngɛ o ní peepee mi. Lɔ ɔ ma ha nɛ o be he lo nya níhi fuu a se die ngɛ je nɛ e be kɛe nɛ a ma kpata e hɛ mi ɔ mi. (Luka 12:​16-21; 1 Yoh. 2:​15-17) Ke o ba nu gbami nɛ ɔ sisi ɔ, e maa ye bua mo konɛ o na kaa e he hia wawɛɛ nɛ o fiɛɛ nɛ o tsɔɔ nihi ní. (Mat. 6:33; 28:​18-20) Ke o kase gbami nɛ ɔmɛ a he ní ta a, mo bi o he ke, ‘Anɛ yi mi kpɔhi nɛ i mwɔɔ ɔ tsɔɔ kaa i he ye kaa e be kɛe nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ ma ba kpata adesa nɔ yemihi tsuo a hɛ mi lo?’ w23.08 11 ¶13-14

Hɔ, February 15

Enɛ ɔ he ɔ, wa ti nɔ fɛɛ nɔ maa bu lɛ nitsɛ e he akɔtaa kɛ ha Mawu.—Rom. 14:12.

Moo je he si bami mi nɛ o kplɛɛ nɔ kaa o jeha, o nɔmlɔ tso mi he wami nami kɛ o si fɔfɔɛ he je ɔ, tsa pi nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o ma nyɛ maa pee. Kaa bɔ nɛ Barzilai pee ɔ, moo je o tsui mi nɛ o ma o juɛmi nya si kaa o be ní tsumi komɛ a nɔ kplɛɛe ke o be nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa. (2 Sam. 19:​35, 36) Kaa bɔ nɛ Mose pee ɔ, moo kplɛɛ yemi kɛ buami nɔ nɛ o ngɔ ní tsumihi kɛ wo ni kpahi a dɛ ke e he hia kaa o pee jã. (2 Mose 18:​21, 22) Ke o je he si bami mi nɛ o pee jã a, e be hae nɛ pɔ nɛ tɔ o he. E sɛ nɛ wa susu kaa wɔ nɛ wa ha nɛ ni kpahi mwɔ yi mi kpɔ nɛ dɛ. Wa be nyɛe maa mwɔ yi mi kpɔ kɛ ha ni kpahi, nɛ jã kɛ̃ nɛ ke a mwɔ yi mi kpɔhi nɛ dɛ hu ɔ, wa be nyɛe maa po a he piɛ kɛ je nyagbahi nɛ a kɛ maa kpe ɔ a he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, binyumu loo biyo ko ma nyɛ maa mwɔ e yi mi kpɔ kaa e ma kpa Yehowa sɔmɔmi. Ke e ba jã a, e fɔli ma nyɛ maa hao wawɛɛ. Se fɔli nɛ a piaa a he ngɛ yi mi kpɔhi nɛ dɛ nɛ a bi ko mwɔ ɔ he ɔ, ngɔɔ tlomi ngua kɛ fɔɔ a kuɛ nɔ. Tsa pi tlomi nɛ Yehowa hyɛɔ blɔ kaa a tloo ji nɛ ɔ. w23.08 29 ¶11-12

Hɔgba, February 16

[Samson] ná yo ko . . . nɛ a tsɛɛ lɛ ke Delila a he suɔmi.—Many. 16:4.

Samson yi mluku kaa wɔ nɔuu, enɛ ɔ he ɔ, be komɛ ɔ, e mwɔɔ yi mi kpɔ komɛ nɛ dɛ. Yi mi kpɔ kake ko nɛ e mwɔ ɔ ngɔ haomi nguahi kɛ ba e nɔ. Benɛ Samson sɔmɔ kaa kojolɔ be bɔɔ ɔ, e ‘ná yo ko nɛ ngɛ Sorek Kɔ̃ ɔ mi nɛ a tsɛɛ lɛ ke Delila a he suɔmi.’ Be ko nɛ be ɔ, jinɛ Samson suɔ kaa e kɛ yo ko nɛ e je Filisti ɔ nɛ sɛ gba si himi mi, nɛ enɛ ɔ ji ‘Yehowa nitsɛ yi mi tomi.’ Yehowa pee jã bɔ nɛ pee nɛ e kɛ “ná Filistibi ɔmɛ a he blɔ,” nɛ́ e kpata a hɛ mi. Pee se ɔ, Samson ya hi yo yaholɔ ko ngɔ ngɛ Filistibi ɔmɛ a ma nɛ ji Gaza a mi. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yehowa ha Samson he wami nɛ e hia ma a agbo ɔ sinya amɛ, nɛ enɛ ɔ ha nɛ ma a be he piɛ pomi ko hu. (Many. 14:​1-4; 16:​1-3) Se Delila lɛɛ e ma nyɛ maa ba kaa e ji Israel no. Lɔ ɔ he ɔ, huɛ bɔmi nɛ́ ba hi e kɛ Samson a kpɛti ɔ lɛɛ tsa pi he blɔ ko nɛ Samson ná nɛ e kɛ maa hwu kɛ si Filistibi ɔmɛ. Delila ngɔ sika ngua ko ngɛ Filistibi ɔmɛ a dɛ konɛ e tsɔɔ Samson se blɔ. w23.09 5 ¶12-13

Hɔɛgbi, February 17

Adesa nɛ kɔɔ nɔ́ se ɔ mi mi fu we mla.—Abɛ 19:11.

Nɔ́ se kɔmi ma nyɛ maa ye bua wɔ nɛ waa pee nihi nɛ a he jɔ. Nɔ nɛ kɔɔ nɔ́ se ɔ yeɔ e he nɔ ke nihi kɛ lɛ kpa we gbi ngɛ nɔ́ nɛ e heɔ yeɔ ɔ he po. Behi fuu ɔ, ke nɔ ko bi wɔ sane ɔ, nɔ ɔ tsɔɔ we wɔ yi mi tomi titli he je nɛ e bi wɔ jamɛ a sane ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, loko wa ma ha lɛ heto ɔ, e sa nɛ wa yɔse kaa wa li nɔ́ he je nɛ e bi wɔ jamɛ a sane ɔ. (Abɛ 16:23) Mo susu bɔ nɛ Gideon ha Efraim nyumu ɔmɛ heto ha a he nɛ o hyɛ. A kɛ abofu bi lɛ nɔ́ he je nɛ e tsɛ we mɛ kɛ ji sisije benɛ a kɛ Israel he nyɛli ɔmɛ yaa hwu ta a. Anɛ yi mi tomi ko he je nɛ a ná jamɛ a abofu ɔ lo? Anɛ he nɔ womi lɛ ha nɛ a ná jamɛ a abofu ɔ lo? Bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, Gideon kɔ nɔ́ se nɛ e bɔ mɔde kaa e maa le nɔ́ he je nɛ a mi mi fu ɔ, nɛ e je mi mi jɔmi mi kɛ ha mɛ heto. Mɛni je mi kɛ ba? Baiblo ɔ tsɔɔ kaa benɛ e je mi mi jɔmi mi kɛ tu munyu ɔ, “kɛkɛ nɛ a mi mi fumi ɔ nya ba si.”—Many. 8:​1-3. w23.09 16 ¶8-9

Pɛplɛgbi, February 18

Daa nɛ ɔ, imi lɛ e suɔ ye sane wawɛɛ nitsɛ.—Abɛ 8:30.

Huɛ bɔmi gbagbanii nɛ ngɛ Yehowa kɛ Yesu a kpɛti ɔ ngɛ kaa bɔ nɛ bitsɛ ko kɛ e bi a kpɛti ngɛ ha a. Atsinyɛ jemi ko be he kaa e dɔ Yehowa wawɛɛ benɛ e na kaa nihi kua e Bi ɔ, nɛ e ngɛ nɔ́ nae, nɛ a ngɛ lɛ yi mi wae ɔ. Ke fɔlɔ ko bi gbo hyɛ ɔ, e le bɔ nɛ ke nɔ ko bi gbo ɔ, e yeɔ nɔ wawɛɛ ha. Wa ngɛ hemi kɛ yemi nɛ mi wa ngɛ gbogboehi a si tlemi ɔ mi, se lɔ ɔ tsɔɔ we kaa ke wa suɔlɔ ko gbo ɔ, e be wɔ dɔe. Enɛ ɔ ha nɛ wa le bɔ nɛ Yehowa nu he ha benɛ e Bi nɛ e suɔ lɛ ɔ na nɔ nɛ e gbo ngɛ jeha 33 ɔ mi ɔ. (Mat. 3:17) Kɛ je amlɔ nɛ ɔ kɛ yaa si be nɛ Kaimi ɔ maa su ɔ, moo bɔ mɔde kaa o maa kase babauu kɛ kɔ kpɔmi nɔ́ ɔ he ngɛ o dɛ he ní kasemi mi loo ngɛ o Weku Mawu Jami mi. Nɛ ngɛ Kaimi ligbi ɔ nɔ hu ɔ, o hɛ nɛ ko je nɔ kaa o maa hyɛ Mɔtu Mawu Jami klɛdɛɛ ɔ hulɔ. Ke wa dla wa tsui kɛ ha Kaimi ɔ, wa ma nyɛ maa ye bua ni kpahi konɛ mɛ hu a ná he se.—Ezra 7:10. w24.01 11 ¶10-12

Sɔ, February 19

E ma ha nɛ nyɛ he maa wa.—1 Pet. 5:10.

Ke wa sɔle kɛ ha Yehowa a, e maa ye bua wɔ konɛ wa fĩ si. Yehowa ma ha wa sɔlemi ɔ heto nɛ e ma ha wɔ “he wami nɛ pe adesahi a nɔ́.” (2 Kor. 4:7) Jehanɛ hu ɔ, ke wa kane Mawu Munyu ɔ nɛ wa pue wa yi mi tɛ ngɛ he ɔ, Yehowa ma nyɛ maa gu lɔ ɔ nɔ kɛ wo wɔ he wami. (La 86:11) Yehowa munyu nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ “ngɛ he wami.” (Heb. 4:12) Ke wa sɔleɔ ha Yehowa nɛ wa kaneɔ e Munyu ɔ, e ma ha wɔ he wami nɛ wa hia a, konɛ wa nyɛ nɛ wa fĩ si nɛ waa kɛ bua jɔmi nɛ sɔmɔ lɛ, loo wa tsu ní tsumi ko nɛ he wa nɛ a kɛ wo wa dɛ ɔ. Mo kadi bɔ nɛ Yehowa wo gbalɔ Yona he wami ha. Yona tu fo ngɛ ní tsumi nɛ he wa nɛ Yehowa kɛ wo e dɛ ɔ nya. Enɛ ɔ he ɔ, e piɛ nyafii nɛ e ngɔ lɛ nitsɛ kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he ngɛ lɛ ɔ mi ɔ a wami kɛ wo oslaa mi ngɛ ahumi nɛ nya wa nɛ fia a he je. Benɛ nihi nɛ a ngɛ lɛ ɔ mi ɔ sake Yona kɛ wo wo ɔ mi ɔ, lo agbo ko mi lɛ, nɛ e ye gbeye wawɛɛ ngɛ lo ɔ mi mi. Benɛ Yona nɔ kake too ngɛ lo ɔ mi mi ɔ, mɛni e pee nɛ lɔ ɔ wo lɛ he wami? E sɔle kɛ ha Yehowa.—Yona 2:​1, 2, 7. w23.10 13 ¶4-6

So, February 20

Níhi tsuo a nyagbe su haa.—1 Pet. 4:7.

E ngɛ mi kaa bɔfo Petro ngma e sɛ womi ɔmɛ kɛ ya ha Kristofohi nɛ hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ mohu lɛɛ, se Yehowa ha nɛ a ngɔ kɛ piɛɛ Baiblo ɔ he, konɛ wɔ hu wa ná he se mwɔnɛ ɔ. (Rom. 15:4) Nihi nɛ a bɔle wɔ ɔ be hemi kɛ yemi kulaa ngɛ Baiblo gbamihi a mi. Si temi kɛ woli yeɔ wa he fɛu, ejakaa wa deɔ kɛ je blema kaa e be kɛe nɛ nyagbe ɔ maa ba. Ni kpahi po deɔ ke nyagbe ɔ be bae kulaa. (2 Pet. 3:​3, 4) Ke wetsɛ ko, loo nɔ ko nɛ waa kɛ lɛ tsuɔ ní aloo wa weku no ko de nɔ́ ko kaa jã a, e ma nyɛ ma ha nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ gbɔjɔ. Petro tsɔɔ nɔ́ nɛ ma nyɛ maa ye bua wɔ. Eko ɔ, ni komɛ ma susu kaa Yehowa ngɛ e nane si gblae ngɛ je yaya nɛ ɔ hɛ mi nɛ e ma kpata a he. Petro munyu ɔ maa ye bua wɔ nɛ wa ná juɛmi nɛ da, nɛ e ma ha nɛ waa na kaa bɔ nɛ Yehowa naa be ha a ngɛ ekpa kulaa ngɛ adesahi a nɔ ɔ he. (2 Pet. 3:​8, 9) Ngɛ Yehowa hɛ mi ɔ, jeha akpe ngɛ kaa ligbi kake. Yehowa ngɛ e tsui si toe, ejakaa e sume nɛ nɔ ko nɔ ko hɛ mi nɛ kpata. Ke ligbi nɛ e to ɔ su ɔ, e ma kpata yiwutsotsɛmɛ a hɛ mi. w23.09 26-27 ¶2-5

Soha, February 21

E he hia kaa waa ngɔ wa juɛmi kɛ ma níhi nɛ wa nu ɔmɛ a nɔ wawɛɛ pe bɔ nɛ wa peeɔ daa a nɛ, konɛ wa ko gba kɛ je a he kɔkɔɔkɔ.—Heb. 2:1.

Mɛni he je nɛ Bɔfo Paulo ngma sɛ womi kɛ ya ha Hebribi nɛ a ji Kristofohi nɛ a ngɛ Yudea a? Eko ɔ, ngɛ yi mi tomi titli enyɔ komɛ a he je. Kekleekle ɔ, e pee jã konɛ e kɛ wo mɛ he wami. Loko Hebribi nɛ ɔmɛ ma ba pee Kristofohi ɔ, a kpɛti nihi fuu ngɛ Yuda jami ɔ mi. Aloo eko ɔ, Yuda jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ yeɔ a he fɛu akɛnɛ a ba pee Kristofohi ɔ he je. Mɛni he je? Ejakaa Kristofo ɔmɛ be sɔlemi we nɛ a jaa Mawu ngɛ mi, a be afɔle sami la tɛhi nɛ a sãa afɔle ngɛ nɔ, nɛ a be osɔfohi nɛ a tsɔɔ mɛ ní hulɔ. Enɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ a kɔni mi nɛ jɔ̃, nɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi ma gbɔjɔ. (Heb. 3:​12, 14) A kpɛti ni komɛ po ma nyɛ maa kpale kɛ ho Yuda jami ɔ mi ya. Enyɔne ɔ, Paulo tsɔɔ kaa Hebribi nɛ ɔmɛ nɛ a ba pee Kristofohi ɔ bɔɛ mɔde kaa a maa nu tsɔɔmi ehehi nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ sisi, nɛ a bɔɛ mɔde kaa a maa nu anɔkualehi nɛ a mi kuɔ, nɛ ji “niye ní nɛ he wa” a sisi hulɔ. (Heb. 5:​11-14) E ngɛ heii kaa ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, a ti ni komɛ kɛ Mose Mlaa a ngɛ ní tsue loloolo. w23.10 24-25 ¶3-4

Hɔ, February 22

[O kɛ yihewi ɔmɛ nɛ hi si] kaa nyɛmiyihi ngɛ he tsɔmi tsuo mi.—1 Tim. 5:2.

Yi komɛ maa hla kaa a be gba si himi mi sɛe. (Mat. 19:​10-12) Mo ná nɔ mi mami kaa Yehowa kɛ Yesu susuu we kaa akɛnɛ o sɛ we gba si himi mi he je ɔ, o he hia we. Ngɛ je kɛ wɛ ɔ, nyɛmimɛ yihi nɛ a sɛ we gba si himi mi ɔ ngɛ mɔde bɔe wawɛɛ ngɛ asafo ɔ mi. Akɛnɛ a suɔ nihi nɛ a susuɔ a he saminya he je ɔ, a ngɛ kaa nyɛmimɛ yihi kɛ nyɛmɛ kɛ ha nihi babauu ngɛ asafo ɔ mi. (Maak. 10:​29, 30) A ti ni komɛ ngɔ a he kɛ wo be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi. Yihi nɛ a ji Kristofohi ngɛ je kɛ wɛ ɔ ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ tsue wawɛɛ. (La 68:11) Anɛ o ma nyɛ maa to blɔ nya amlɔ nɛ ɔ, konɛ o kɛ o he nɛ wo be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi lo? O ma nyɛ ma sɔmɔ kaa daa blɔ gbalɔ, loo o ye bua kɛ ma asafo ɔ tsuhi loo o ya sɔmɔ ngɛ Betel. Moo sɔle ngɛ oti nɛ o kɛ ma o hɛ mi ɔ he. O kɛ nihi nɛ a su jamɛ a oti ɔ he ɔ nɛ sɛɛ ní, nɛ o bi mɛ nɔ́ nɛ maa ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o su jamɛ a oti ɔ he. Lɔ ɔ se ɔ, moo pee níhi nɛ ma ha nɛ o su oti ɔ he. Ke o nyɛ nɛ o su oti nɛ o kɛ ma o hɛ mi ɔ he ɔ, e ma ha nɛ o ná he blɔhi fuu ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi. w23.12 22 ¶16-17

Hɔgba, February 23

A maa fiɛɛ sane kpakpa a . . . kekle.—Maak. 13:10.

Akɛnɛ amanehlu ngua a su si ta he je ɔ, e he hia wawɛɛ nɛ waa bu fami nɛ a kɛ ha wɔ kaa waa fiɛɛ sane kpakpa a tue. Se ke waa kɛ sika he nyagba ngɛ kpee loo nihi te si kɛ wo wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ, e he ma nyɛ maa wa ha wɔ kaa wa ma ha nɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ pee nɔ́ titli ngɛ wa si himi mi. Mɛni maa ye bua wɔ konɛ waa ngɔ Mawu Matsɛ Yemi ɔ kɛ ye kekle blɔ he? E sa nɛ wa ná nɔ mi mami kaa “Yehowa tabohiatsɛ ɔ” kɛ wɔ ngɛ. E maa ya nɔ maa ye bua wɔ ke wa ngɔ Matsɛ Yemi ɔ kɛ ye kekle blɔ he ngɛ wa si himi mi. Enɛ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ waa ye nɔ́ ko nɔ́ ko gbeye. (Hag. 2:4) Yehowa suɔ nɛ waa ngɔ wa juɛmi kɛ ma ní tsumi nɛ heɔ nɔ yi wami nɛ ji fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ. Hagai wo Yehowa we bi he wami konɛ a bɔni sɔlemi we ɔ he ní tsumi ekohu. Yehowa wo mɛ si kaa ke a pee jã a, e ‘maa jɔɔ mɛ.’ (Hag. 2:​18, 19) Wɔ hu wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa jɔɔ wɔ wawɛɛ ke wa je wa tsui mi kɛ tsu ní tsumi nɛ e kɛ wo wa dɛ ɔ. w23.11 16 ¶8; 17 ¶11

Hɔɛgbi, February 24

Nihi tsuo pee yayami.—Rom. 3:23.

Ngɛ sɛ womi nɛ bɔfo Paulo ngma kɛ ya ha Roma bi ɔmɛ ɔ mi ɔ, e tsɔɔ kaa adesahi tsuo ji yayami peeli. Enɛ ɔ he ɔ, mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ sa Yehowa hɛ mi konɛ e na wɔ kaa dali? Bɔ nɛ pee nɛ anɔkuale Kristofohi tsuo nɛ a na heto ɔ, Paulo ngɔ Abraham nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ kɛ tsu ní. Yehowa tsɛ Abraham ke dalɔ benɛ e ngɛ Kanaan zugba a nɔ ɔ. Mɛni ha nɛ Yehowa tsɛ Abraham ke dalɔ ɔ? Pi Mose Mlaa a nɔ nɛ Abraham ye pɛpɛɛpɛ ɔ he je nɛ Yehowa tsɛ lɛ dalɔ. Mɛni he je nɛ wa de jã? (Rom. 4:13) Benɛ Yehowa tsɛ Abraham ke dalɔ ɔ, jamɛ a be ɔ, Mose Mlaa a be. Jeha 400 be loko Yehowa ngɔ Mose Mlaa a kɛ ha Israel bi ɔmɛ. Ke jã a, lɛɛ mɛni nɔ nɛ Yehowa da kɛ bu Abraham dalɔ ɔ? Yehowa dloo Abraham nɛ e bu lɛ dalɔ ngɛ e hemi kɛ yemi ɔ he je.—Rom. 4:​2-4. w23.12 3 ¶4-5

Pɛplɛgbi, February 25

Moo pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ngɛ o tsui mi.—1 Kron. 17:2.

Benɛ gbalɔ Natan de Matsɛ David munyu nɛ ngɛ mwɔnɛ ɔ ngmami ɔ mi ɔ, jamɛ a nyɔ ɔ mi ɔ, Yehowa de Natan kaa pi David nɛ maa ma sɔlemi we kɛ ha lɛ. (1 Kron. 17:​3, 4, 11, 12) Benɛ David nu munyu nɛ ɔ, kɛ e pee e ní ha kɛɛ? E ngɔ e juɛmi kɛ ma sika kɛ ní kpahi nɛ e ma bua nya konɛ e binyumu Salomo nɛ e nyɛ nɛ e ma sɔlemi we ɔ nɔ. (1 Kron. 29:​1-5) Benɛ Yehowa ha nɛ David na kaa pi lɛ nɛ e maa ma sɔlemi we kɛ ha lɛ ɔ se ɔ, e kɛ we nɛ Yehowa kɛ lɛ so somi ko. Yehowa wo David si kaa e nina ko maa ye matsɛ kɛ maa ya neneene. (2 Sam. 7:16) Ngɛ je ehe ɔ mi, ngɛ Jeha Akpe Nɔ Yemi ɔ mi ɔ, David bua maa jɔ wawɛɛ ke e ba le kaa Yesu nɛ ji Matsɛ ɔ ji e nina. Sane nɛ ɔ nɛ wa susu he ɔ, ha nɛ wa na kaa ke wa nyɛ we nɛ waa pee nɔ́ nɛ wa suɔ kɛ ha Yehowa po ɔ, wa Mawu ɔ ma nyɛ ma ha wɔ ní kpakpahi nɛ wa hyɛ we blɔ kulaa. w23.04 16 ¶8-10

Sɔ, February 26

Yehowa be e we bi a he ngmɛɛe.—La 94:14.

O ma nyɛ maa na ngmami pɔtɛɛ komɛ ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ maa wo o bua ke o ngɛ gbeye yee. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, o ma nyɛ maa na bua womi munyu komɛ ngɛ Hiob, La, kɛ Abɛ womi ɔ mi. Jehanɛ hu ɔ Yesu munyuhi nɛ ngɛ Mateo yi 6 ma nyɛ maa ye bua mo. Ke o sɔle ha Yehowa nɛ o kane e Munyu ɔ, e maa wo o bua. Ke waa kɛ haomihi loo si fɔfɔɛhi nɛ a mi wa ngɛ kpee ɔ, wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa po wa he piɛ nɛ e maa ye bua wɔ, nɛ e be wɔ kuae kɔkɔɔkɔ. (La 23:4) Yehowa wo si kaa e maa bu wa he, e maa wo wɔ he wami, e maa piɛɛ wa he, nɛ e maa wo wa bua. Yesaya 26:3 ɔ de ngɛ Yehowa he ke: ‘Nɔ nɛ ngɔɔ e hɛ kɛ fɔɔ o nɔ, nɛ e heɔ mo yeɔ ɔ, o maa bu e he nɛ o ma ha lɛ tue mi jɔmi.’ Enɛ ɔ he ɔ, ngɔɔ o hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ nɛ o pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o ma nyɛ konɛ o ná yemi kɛ buamihi tsuo nɛ e kɛ ma ha mo ɔ he se. Ke o pee jã a, o ma ná he wami ekohu ngɛ haomi behi a mi. w24.01 25 ¶16-17

So, February 27

Ta hwumi níhi nɛ a sɔ̃ nɛ ɔmɛ ekoeko be nyɛe maa pee mo nɔ́ ko.—Yes. 54:17.

Gbami nɛ ɔ ngɛ mi bae mwɔnɛ ɔ. Bua womi munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ hu kɔɔ wa be nɛ ɔ he: ‘Imi Yehowa nitsɛ, ma tsɔɔ ye ma a ní, nɛ ma ha a ma ná tue mi jɔmi babauu. Dami sane yemi, kɛ kpakpa peemi ma ha o ma a he maa wa. . . . Nɛ nɔ ko nɔ ko be o he gbeye woe.’ (Yes. 54:​13, 14) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, “níhi a blɔ nya tomi nɛ ɔ mi mawu” ɔ be nyɛe maa tsi ní tsumi nɛ Yehowa we bi ngɛ tsue kɛ ngɛ ni kpahi ye buae konɛ a kase Yehowa he ní ɔ nya. (2 Kor. 4:4) A to anɔkuale jami sisi momo, nɛ nɔ́ ko nɔ́ ko be nyɛe ma puɛ lɛ ekohu. E maa hi si kɛ ya daa. E ngɛ heii kaa ta hwumi níhi nɛ a sɔ̃ nɛ ɔmɛ ekoeko be nyɛe maa pee wɔ nɔ́ ko nɔ́ ko! w24.02 4 ¶10

Soha, February 28

Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e suɔ e tsɛ aloo e nyɛ sane wawɛɛ pe imi ɔ, e sɛ kaa e ba peeɔ ye kaselɔ.—Mat. 10:37.

Akɛnɛ wa ji Kristofohi he je ɔ, wa buɔ wa he nɔ nɛ wa jɔɔ kɛ ha Yehowa a kaa hɛdɔ nɔ́. Enɛ ɔ saa yi mi kpɔhi nɛ wa mwɔɔ kɛ kɔɔ weku sanehi kɛ wa ní peepeehi hu a he. Wa bɔɔ mɔde saminya kaa wa ma ha wa weku mi bimɛ ɔmɛ a hiami níhi, se kɛ̃ ɔ, wa ngɔɛ wa weku ɔ hiami níhi kɛ ye kekle blɔ he pe Yehowa suɔmi nya ní nɛ wa maa pee ɔ. (Mat. 10:​35, 36; 1 Tim. 5:8) Be komɛ ɔ, enɛ ɔ peemi ma bi nɛ waa mwɔ yi mi kpɔhi nɛ wa weku li a bua be he jɔe, se jã peemi ma ha nɛ waa sa Yehowa hɛ mi. Yehowa ji nɔ nɛ to weku sisi nɛ e suɔ nɛ wa ná bua jɔmi ngɛ weku ɔ mi. (Efe. 3:​14, 15) Ke wa suɔ nɛ wa ná bua jɔmi nitsɛnitsɛ ɔ, lɛɛ e sa nɛ waa pee níhi nɛ Yehowa suɔ. Be mi nɛ o ngɛ mɔde bɔe kaa o maa hyɛ o weku ɔ nɔ nɛ o je suɔmi kɛ bumi kpo kɛ tsɔɔ o weku mi bimɛ ɔmɛ ɔ, o ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa bua jɔ níhi nɛ o kɛ ngɛ afɔle sãe konɛ o nyɛ nɛ o sɔmɔ lɛ ɔ he.—Rom. 12:10. w24.02 18 ¶11, 13

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane