Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • es25 bf. 57-67
  • June

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • June
  • Mo Susu Ngmami ɔ He Daa Ligbi—2025
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Hɔgba, June 1
  • Hɔɛgbi, June 2
  • Pɛplɛgbi, June 3
  • Sɔ, June 4
  • So, June 5
  • Soha, June 6
  • Hɔ, June 7
  • Hɔgba, June 8
  • Hɔɛgbi, June 9
  • Pɛplɛgbi, June 10
  • Sɔ, June 11
  • So, June 12
  • Soha, June 13
  • Hɔ, June 14
  • Hɔgba, June 15
  • Hɔɛgbi, June 16
  • Pɛplɛgbi, June 17
  • Sɔ, June 18
  • So, June 19
  • Soha, June 20
  • Hɔ, June 21
  • Hɔgba, June 22
  • Hɔɛgbi, June 23
  • Pɛplɛgbi, June 24
  • Sɔ, June 25
  • So, June 26
  • Soha, June 27
  • Hɔ, June 28
  • Hɔgba, June 29
  • Hɔɛgbi, June 30
Mo Susu Ngmami ɔ He Daa Ligbi—2025
es25 bf. 57-67

June

Hɔgba, June 1

E sa nɛ waa gblee amanehlu babauu mi kɛ sɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ mi.—Níts. 14:22.

Akɛnɛ Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ tsake a he kɛ wo a si fɔfɔɛ ehe ɔ mi ɔ he je ɔ, Yehowa jɔɔ mɛ wawɛɛ. A wa mɛ yi mi be mi nɛ a hyɛ we blɔ po. Mo susu nɔ́ nɛ ba bɔfo Paulo kɛ Banaba nɔ benɛ a ngɛ fiɛɛe ngɛ he ko ngɛ Listra a he nɛ o hyɛ. Sisije ɔ, nihi nɛ a ngɛ mɛ tue bue ɔ he mɛ atuu. Se pee se ɔ, a he nyɛli ɔmɛ “ba plɛ asafo kuu ɔmɛ a yi mi,” nɛ nihi nɛ jinɛ a ngɛ Paulo tue bue ɔ a kpɛti ni komɛ fiaa lɛ tɛ nɛ a susu kaa e gbo. (Níts. 14:19) Se Banaba kɛ Paulo ya nɔ nɛ a fiɛɛ ngɛ he kpa. Mɛni je mi kɛ ba? “A pee nihi fuu kaseli,” nɛ a munyu tutui kɛ a ní peepee wo a nyɛmimɛ kpa amɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi he wami. (Níts. 14:​21, 22) Akɛnɛ Paulo kɛ Banaba kɔni mi jɔ̃ we, nɛ a ya nɔ nɛ a fiɛɛ ngɛ si temi kɛ womi nɛ a kɛ kpe ɔ tsuo se he je ɔ, nihi fuu ná he se. Ke wɔ hu wa kɔni mi jɔ̃ we, nɛ wa ya nɔ nɛ wa tsu ní tsumi nɛ Yehowa kɛ wo wa dɛ ɔ, e maa jɔɔ wɔ wawɛɛ. w23.04 16-17 ¶13-14

Hɔɛgbi, June 2

Oo Yehowa, moo bu ye sɔlemi tue; nɛ́ o ta tue ha pɛɛ nɛ i ngɛ mo kpae kaa o ye bua mi ɔ. I tsɛɔ mo ngɛ ye haomi ligbi nɔ, ejakaa o ma he mi nɔ.—La 86:​6, 7.

Matsɛ David kɛ haomihi babauu kpe ngɛ e si himi mi tsuo, enɛ ɔ he ɔ, be fɛɛ be ɔ, e sɔleɔ ha Yehowa konɛ e ye bua lɛ. David kplɛɛ nɔ kaa Yehowa bu e sɔlemi tue nɛ e ha lɛ heto hulɔ. Mo hu o ma nyɛ ma ná nɔ mi mami jã nɔuu. Baiblo ɔ, ha nɛ wa ná nɔ mi mami kaa Yehowa ma nyɛ ma ha wɔ nile kɛ he wami nɛ wa hia konɛ wa nyɛ nɛ wa fĩ si ke waa kɛ haomihi ngɛ kpee. Jehanɛ hu ɔ, e ma nyɛ maa gu wa nyɛmimɛ ɔmɛ a nɔ loo nihi nɛ a sɔmɔ we lɛ ɔ a nɔ kɛ ye bua wɔ ngɛ blɔ komɛ a nɔ. Wa le kaa pi be fɛɛ be nɛ Yehowa ma ha wa sɔlemihi a heto kaa bɔ nɛ wa ngɛ blɔ hyɛe ɔ mohu lɛɛ, se e ma ha heto kɛ̃. E ma ha wɔ nɔ́ tutuutu nɛ wa hia ngɛ be nɛ e maa hia wɔ ɔ mi. Enɛ ɔ he ɔ, moo ya nɔ nɛ o sɔle nɛ o ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa bu mo tue. Jehanɛ hu ɔ, mo ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa hyɛ o nɔ amlɔ nɛ ɔ, nɛ hwɔɔ se hu ɔ, e ma ha nɛ ‘nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ngɛ hɛ ngmengmle ɔ maa tɔ’ ngɛ je ehe ɔ mi.—La 145:16. w23.05 8 ¶4; 13 ¶17-18

Pɛplɛgbi, June 3

Ní kpakpahi tsuo nɛ Yehowa pee ha mi ɔ, mɛni ma kɛ to lɛ nane mi.—La 116:12.

E hi wawɛɛ kaa o maa ngɔ o juɛmi kɛ ma jɔɔmihi nɛ o ma ná ke o kɛ oti ko ma o hɛ mi ɔ nɔ. Mɛni jɔɔmihi nɛ mo hu o kɛ o juɛmi ma nyɛ maa ma nɔ? Ke oti nɛ o kɛ ma o hɛ mi ji kaa o maa kane Baiblo ɔ loo o ha nɛ o sɔlemi nɛ nu tso ɔ, mo susu bɔ nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ huɛ bɔmi kpakpa maa hi o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti ha a he. (La 145:​18, 19) Ke o kɛ pee oti kaa o ma je Kristofohi a su kpo ɔ, bɔɔ mɔde nɛ o ngɔ o juɛmi kɛ ma bɔ nɛ e maa ye bua mo konɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi o kɛ ni kpahi nyɛ kpɛti ha a nɔ. (Kol. 3:14) O ma nyɛ maa ngma nɔ́ he je nɛ o suɔ kaa o su oti ko he ɔ kɛ fɔ si. Moo hyɛ níhi nɛ o ngma kɛ fɔ si ɔ be fɛɛ be. Jehanɛ hu ɔ, o kɛ nihi nɛ a maa wo mo he wami ɔ nɛ bɔ. (Abɛ 13:20) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, be komɛ ngɛ nɛ e he waa kɛ haa wɔ kaa wa maa pee nɔ́ ko. Se anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa wa be nyɛe maa su oti nɛ waa kɛ ma wa hɛ mi ɔ he lo? Dɛbi. Wɔ hu e sa nɛ waa pee níhi nɛ ma ha nɛ waa su otihi nɛ waa kɛ ma wa hɛ mi ɔ he ke wa ná we suɔmi ɔ po. E ngɛ mi kaa enɛ ɔ peemi be gbɔjɔɔ mohu lɛɛ, se ke o pee jã a, o bua maa jɔ saminya. w23.05 27-28 ¶5-8

Sɔ, June 4

Nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ nɔ ko ngɛ due ɔ, lɔ ɔ nɔuu nɛ e ma kpa.—Gal. 6:7.

Akɛnɛ wa le kaa e sa nɛ waa kplɛɛ nɔ́ nɛ maa je yi mi kpɔ nɛ wa maa mwɔ ɔ mi kɛ ba he je ɔ, ke wa pee nɔ́ ko nɛ dɛ ɔ, e sa nɛ waa jaje wa yayami ɔmɛ, nɛ waa pee tsakemi nɛ wa ko pee jamɛ a nɔ́ ɔ hu. Ke wa pee jã a, lɔ ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa ya nɔ nɛ waa tu wami he fo ɔ. Ke o mwɔ yi mi kpɔ ko nɛ dɛ ɔ, mɛni o ma nyɛ maa pee? Enɛ ɔ he ɔ, ko puɛ o be kɛ o he wami kɛ hi o he fãe loo o hi ni kpahi piae Mohu ɔ, moo kplɛɛ o tɔmi ɔ nɔ, nɛ o pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o ma nyɛ amlɔ nɛ ɔ konɛ o yu o he ngɛ jamɛ a tɔmi ɔ he. Ke o he nile ngɛ mo haoe ngɛ nɔ́ nɛ o pee ɔ he ɔ, moo je he si bami mi nɛ o sɔle kɛ ha Yehowa, nɛ o kplɛɛ o tɔmi ɔ nɔ, nɛ o bi lɛ nɛ e kɛ ke mo. (La 25:11; 51:​3, 4) Ke o tɔ̃ ni kpahi hu a nɔ ɔ, mo kpa mɛ pɛɛ, nɛ ke e he maa hia a, mo ya bi yemi kɛ buami kɛ je asafo mi nikɔtɔma amɛ a ngɔ. (Yak. 5:​14, 15) Moo kase ní kɛ je o tɔmi ɔmɛ a mi, nɛ o bɔ mɔde kaa o be jã pee hu. Ke o pee jã a, o ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa na mo mɔbɔ, nɛ e maa ye bua mo wawɛɛ.—La 103:​8-13. w23.08 28-29 ¶8-9

So, June 5

Yehoash ya nɔ nɛ e pee níhi nɛ da ngɛ Yehowa hɛ mi behi tsuo nɛ osɔfo Yehoyada tsɔɔ lɛ ní ɔ.—2 Ma. 12:2.

Matsɛ Yoash kase ní kpakpahi fuu kɛ je Yehoyada ngɔ. Enɛ ɔ he ɔ, benɛ Yoash ji niheyo ɔ, e suɔ kaa e maa pee Yehowa suɔmi nya ní. Se benɛ Yehoyada gbo ɔ, Yoash ya bu Yuda ganɔ ɔmɛ nɛ a kɛ Yehowa mlaahi tsu we ní ɔ tue. (2 Kron. 24:​4, 17, 18) Nɔ́ nɛ ɔ dɔ Yehowa wawɛɛ, enɛ ɔ he ɔ, Yehowa “tsɔ gbali kɛ ba a ngɔ, konɛ a ba kpale mɛ kɛ ba lɛ Yehowa a ngɔ ekohu; se ma a bui mɛ tue.” E ngɛ mi kaa Yehoyada binyumu Zakaria ji Yehowa gbalɔ kɛ osɔfo, nɛ e ji Yoash weku no mohu lɛɛ, se a bui lɛ tue fɛɛ. Yoash ha nɛ a gbe Zakaria. (2 Kron. 22:11; 24:​19-22) Yoash yɛ nɔ nɛ e ye Yehowa gbeye. Yehowa de ke: “Nihi nɛ hiee mi ɔ, imi hu ma hie mɛ.” (1 Sam. 2:30) Pee se ɔ, Siria ta buli nɛ a he pi ɔ ye Yoash “ta buli babauu ɔ” a nɔ kunimi nɛ a ‘plaa lɛ wawɛɛ nitsɛ.’ (2 Kron. 24:​24, 25) Yoash sɔmɔli ɔmɛ gbe lɛ akɛnɛ e gbe Zakaria a he je. w23.06 18-19 ¶16-17

Soha, June 6

Be ko nɛ e be ɔ, diblii ji nyɛ, se amlɔ nɛ ɔ, la ji nyɛ.—Efe. 5:8.

Paulo ngɔ be bɔɔ kɛ fiɛɛ sane kpakpa a ngɛ Efeso. (Níts. 19:​1, 8-10; 20:​20, 21) Paulo suɔ e nyɛmimɛ ɔmɛ wawɛɛ, nɛ e suɔ nɛ e ye bua mɛ konɛ a ya nɔ nɛ a kɛ anɔkuale yemi nɛ sɔmɔ Yehowa. Efeso bi ɔmɛ nɛ Paulo ngma sɛ womi kɛ ya ha mɛ ɔ kɛ a he wo lakpa jami mi nɛ a tsu kunya hulɔ. A le Efeso ma mi bi ɔmɛ kaa a je mi bami puɛ kulaa nɛ a zo tɔ ywia. Behi fuu ɔ, níhi nɛ a peeɔ ke a ngɛ a hɛja jee loo a ngɛ a jami gbijlɔ ɔmɛ yee ɔ kɔɔ bɔmi nami he. (Efe. 5:3) Nihi babauu nɛ a ngɛ Efeso ɔ, “nɔ́ ko nɔ́ ko pee we mɛ zo,” nɛ tsɔɔ kaa ke a ngɛ nɔ́ yaya ko pee ɔ, “a he nile bui mɛ fɔ.” (Efe. 4:​17-19) Loko Efeso bi nɛ ɔmɛ ma ba le nɔ́ nɛ Yehowa suɔ kɛ nɔ́ nɛ e sume ɔ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, ke a pee yayami ko ɔ, nɔ́ ko nɔ́ ko si we mɛ kpu. Enɛ ɔ he je nɛ Paulo de ngɛ a he ke “a juɛmi ɔ mi wo diblii, nɛ a je a he kɛ je wami ɔ nɛ ji Mawu nɔ́ ɔ he” ɔ nɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Efeso bi nɛ ɔmɛ a kpɛti ni komɛ yɛ nɔ nɛ a hi diblii ɔ mi. w24.03 20 ¶2, 4; 21 ¶5-6

Hɔ, June 7

Ni nɛmɛ nɛ ngɔɔ a hɛ ngɔ fɔɔ Yehowa nɔ ɔ, a naa he wami he nɛ a gbɔjɔɔ we.—Yes. 40:31.

Ní tsumi nɛ a kɛ wo Gideon dɛ kaa kojolɔ ɔ ji ní tsumi nɛ he wa wawɛɛ. Benɛ Media bi ɔmɛ tu fo kɛ je ta nga a nɔ nyɔ mi ɔ, Gideon nyɛɛ a se kɛ je Yezreel Kɔ̃ ɔ mi kɛ ya si Yordan Pa a nya. (Many. 7:22) Se benɛ Gideon su Yordan Pa a nya a, anɛ e kpale lo? Dɛbi! E kɛ nyumuhi 300 ɔ po Yordan Pa a nɛ a nyɛɛ a se. Nyagbenyagbe ɔ, a ya ná Media bi ɔmɛ nɛ a ye a nɔ kunimi. (Many. 8:​4-12) Gideon ngɔ e hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ konɛ e wo lɛ he wami, nɛ Yehowa pee jã niinɛ. (Many. 6:​14, 34) Ligbi ko Gideon kɛ nyumuhi nɛ a piɛɛ e he ɔ tu fo kɛ nyɛɛ Media matsɛmɛ enyɔ a se. E ma nyɛ maa ba kaa matsɛmɛ nɛ ɔmɛ hi afukpɔngɔhi a nɔ. (Many. 8:​12, 21) Se Mawu ye bua Israel bi ɔmɛ nɛ a ye a nɔ kunimi. Asafo mi nikɔtɔmahi hu ma nyɛ maa ngɔ a hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ ejakaa ‘pɔ tɔɛ Yehowa he, nɛ e gbɔjɔɔ we’ hulɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa ma ha mɛ he wami nɛ a hia ngɛ be nɛ sa mi.—Yes. 40:​28, 29. w23.06 6 ¶14, 16

Hɔgba, June 8

[Yehowa] be mo sie, nɛ e be mo kuae hulɔ.—5 Mose 31:6.

Wa ma nyɛ maa da si kpɛii nɛ waa pee kã ngɛ ka fɛɛ ka nɛ waa kɛ maa kpe ɔ mi. Enɛ ɔ he ɔ, ngɔɔ o hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ. Mo susu bɔ nɛ Barak ye manye ha akɛnɛ e ngɔ e hɛ kɛ fɔ Yehowa blɔ tsɔɔmi nɔ ɔ he nɛ o hyɛ. Ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, Israel bi ɔmɛ dla we a he kɛ ha ta, nɛ a be ta hwumi níhi po. Se Yehowa de Barak kaa e ya nɛ e kɛ Kanaan bi ɔmɛ a tatsɛ nɔkɔtɔma nɛ ji Sisera kɛ e ta buli ɔmɛ nɛ a hɛɛ ta hwumi níhi ɔ nɛ ya hu ta. (Many. 5:8) Gbalɔyo Debora de Barak kaa e kple kɛ ho zugba kplanaa a nɔ ya nɛ e kɛ Sisera kɛ e ta zugba lɛ 900 ɔ nɛ ya kpe. Akɛnɛ e pee zugba kplanaa nɔ he je ɔ, e he ma nyɛ maa wa ha Israel bi ɔmɛ kaa a maa hwu kɛ si ta zugba lɛhi nɛ a he sɔɔ ɔ. E ngɛ mi kaa Barak le enɛ ɔ mohu lɛɛ, se e bu Yehowa tue. Benɛ Barak kɛ e tabo ɔ ngɛ Tabor Yoku ɔ kplee ɔ, Yehowa ha nɛ hiɔmi nɛ wawɛɛ. Sisera ta zugba lɛ ɔmɛ du mɔsɔ nɛ Yehowa ha nɛ Barak ye a nɔ kunimi. (Many. 4:​1-7, 10, 13-16) Jã nɔuu kɛ̃ nɛ Yehowa ma ha nɛ waa ye kunimi ke wa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ e nɔ, nɛ waa kɛ blɔ tsɔɔmihi nɛ wa nine suɔ nɔ kɛ jeɔ e we asafo ɔ ngɔ ɔ tsuɔ ní. w23.07 19 ¶17-18

Hɔɛgbi, June 9

Nɔ nɛ e ma fĩ si kɛ ya si nyagbe ɔ, a ma he e yi wami.—Mat. 24:13.

Ja wa to wa tsui si loko a ma nyɛ ma he wa yi neneene wami. E sa nɛ waa to wa tsui si kɛ mlɛ nɛ Mawu si womi ɔmɛ nɛ a ba mi kaa bɔ nɛ Mawu sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ nɛ a hi si ngɛ blema a hu pee ɔ. (Heb. 6:​11, 12) Baiblo ɔ ngɔ wa si fɔfɔɛ ɔ kɛ to ngmɔ hulɔ he. (Yak. 5:​7, 8) Ngmɔ hulɔ gboɔ dengme wawɛɛ kɛ duɔ ní nɛ e pueɔ nɔ nyu, se e li be tutuutu nɛ ní ɔmɛ maa wa. Enɛ ɔ he ɔ, e toɔ e tsui si kɛ mlɛɔ, nɛ e náa nɔ mi mami kaa ngɛ be nɛ sa mi ɔ, e ma kpa ní kokooko. Jã kɛ̃ nɛ wɔ hu ‘wa li ligbi nɛ wa Nyɔmtsɛ ɔ maa ba,’ se wa ngɔɔ wa he kɛ woɔ Mawu jami mi ní peepeehi a mi. (Mat. 24:42) Wa toɔ wa tsui si kɛ mlɛɔ, nɛ wa náa nɔ mi mami kaa ngɛ be nɛ Yehowa nitsɛ to ɔ nya a, e maa ye e si womi ɔmɛ tsuo a nɔ. Ke wa tui wa tsui si ɔ, wa kɔni mi ma jɔ̃, nɛ bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, wa maa je anɔkuale ɔ mi. Jehanɛ hu ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa maa ngɔ wa juɛmi kɛ ma níhi nɛ wa susu kaa a ma ha wɔ bua jɔmi amlɔ nɛ ɔ a nɔ. Se ke wa toɔ wa tsui si ɔ, wa ma nyɛ ma fĩ si kɛ ya si nyagbe, nɛ a ma he wa yi wami.—Mika 7:7. w23.08 22 ¶7

Pɛplɛgbi, June 10

A kɛ dade pee nane nguɛ ɔmɛ fã, nɛ a kɛ zu pee fã.—Dan. 2:42.

Ke wa ngɔ gbami nɛ ngɛ Daniel 2:​41-43 ɔ kɛ to ekpahi nɛ a ngɛ Daniel womi ɔ kɛ Kpo Jemi womi ɔ mi ɔ a he ɔ, wa ma nyɛ maa ma nya si kaa amaga a nanewɛɛ ɔ daa si kɛ ha Anglo-Amerika nɔ yemi ɔ nɛ e ji nɔ yemi nɛ e he wa wawɛɛ ngɛ je ɔ mi mwɔnɛ ɔ. Daniel de ngɛ nɔ yemi nɛ ɔ he ke, “Matsɛ yemi nɛ ɔ he fã mi maa wa, nɛ he fã hu ma gbɔjɔ.” Mɛni he je nɛ he fã ma gbɔjɔ ɔ? Ejakaa nimli gu ɔmɛ nɛ a daa si kɛ ha zu ɔ ngmɛ́ nɔ yemi nɛ ɔ blɔ nɛ́ e kɛ e he wami nɛ ngɛ kaa dade ɔ nɛ tsu ní. Wa kase anɔkuale komɛ nɛ a he hia ngɛ bɔ nɛ Daniel kale amaga a ha a mi. Kekleekle ɔ, Anglo-Amerika nɔ yemi ɔ tsɔɔ kaa e ngɛ he wami wawɛɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, United States kɛ Britain piɛɛ mahi nɛ a ye kunimi ngɛ kekleekle je mi ta a kɛ je mi ta enyɔne ɔ tsuo mi ɔ a he. Se ngɛ enɛ ɔ tsuo se ɔ, nɔ yemi nɛ ɔ mi gbɔjɔ, nɛ e mi maa ya nɔ ma gbɔjɔ, ejakaa ma mi bi ɔmɛ teɔ si kɛ woɔ a sibi kɛ nɔ yemi ɔ. Enyɔne ɔ, Anglo-Amerika nɔ yemi ɔ maa pee nyagbe nɔ yemi nɛ e maa hi nɔ yee loko Mawu Matsɛ Yemi ɔ ma ba kpata adesa nɔ yemihi tsuo a hɛ mi. w23.08 10-11 ¶12-13

Sɔ, June 11

Ngɛ ye haomi be mi ɔ, i tsɛ Yehowa, i ya nɔ nɛ i fo ya kɛ bi ye Mawu ɔ yemi kɛ buami. E nu ye gbi ngɛ e sɔlemi we ɔ.—La 18:6.

Be komɛ ɔ, David haoɔ wawɛɛ ngɛ nyagbahi kɛ kahi nɛ e kɛ ngɛ kpee ɔ he. (La 18:​4, 5) Se akɛnɛ Yehowa suɔ David nɛ e susuɔ e he he je ɔ, e wo lɛ he wami. Ke David hao nɛ pɔ tɔ e he ɔ, Yehowa haa nɛ e jɔɔ e he ngɛ “nga mumu nɔ” nɛ e ngɔɔ lɛ kɛ yaa ‘takuhi nɛ a mi nyu jɔ ɔ a he.’ Enɛ ɔ haa nɛ David náa he wami ehe, nɛ e yaa nɔ nɛ e sɔmɔɔ Yehowa kɛ bua jɔmi. (La 18:​28-32; 23:2) Mwɔnɛ ɔ, wɔ hu waa kɛ haomihi kɛ kahi kpeɔ ngɛ wa si himi mi. Se ‘akɛnɛ Yehowa suɔmi ɔ se pui gblegbleegble he je ɔ, wa hɛ mi kpataa we.’ (Kɔmɔ 3:22; Kol. 1:11) David kɛ haomihi kpe ngɛ e si himi mi tsuo, nɛ e ngɛ he nyɛli fuu nɛ a he wa hulɔ. Se kɛ̃ ɔ, Yehowa suɔmi ɔ ha nɛ e nu he kaa e ngɛ slɔkee. David nyɛ nɛ e na kaa Yehowa piɛɛ e he ngɛ si fɔfɔɛhi tsuo nɛ e kɛ ngɛ kpee ɔ mi, nɛ enɛ ɔ wo lɛ he wami wawɛɛ. Enɛ ɔ he ɔ, David nyɛ nɛ e la ke: “[Yehowa] kpɔ̃ mi kɛ je níhi tsuo nɛ woɔ ye he gbeye ɔ mi.” (La 34:4) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, David ye gbeye be komɛ mohu lɛɛ, se e nyɛ nɛ e ye gbeye yemi nɛ ɔ nɔ, ejakaa e le kaa Yehowa suɔ lɛ. w24.01 30 ¶15-17

So, June 12

Ke yayami peeli ngɛ hlae nɛ a sisi mo ɔ, koo nyɛɛ a se.—Abɛ 1:10.

Moo kase ní kɛ je yi mi kpɔhi nɛ dɛ nɛ Yoash mwɔ ɔ mi. Benɛ Osɔfo Nɔkɔtɔma Yehoyada gbo se ɔ, Yoash kɛ nimli yayahi bɔni bɔmi. (2 Kron. 24:​17, 18) E bu Yuda ma nikɔtɔma amɛ nɛ a sume Yehowa a ga womi tue. Jinɛ e sa nɛ Yoash nɛ yu e he ngɛ nimli yaya nɛ ɔmɛ a he. Se e pee we jã, mohu ɔ, e bu ga yayahi nɛ a wo lɛ ɔ tue. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, benɛ Zakaria nɛ ji Yoash weku no ɔ bɔ mɔde kaa e ma dla e juɛmi ɔ, Yoash ha nɛ a gbe lɛ. (2 Kron. 24:​20, 21; Mat. 23:35) Nɔ́ nɛ e pee ɔ ji yi wu tso ní peepee, nɛ juɛmi hu be mi kulaa! Sisije ɔ, Yoash ba e je mi saminya, se aywilɛho sane ji kaa pee se ɔ, e te si kɛ si Yehowa nɛ e ba pee nɔmlɔ gbelɔ. Nyagbenyagbe ɔ, lɛ nitsɛ e sɔmɔli ɔmɛ gbe lɛ. (2 Kron. 24:​22-25) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, kaa Yoash ya nɔ nɛ e bu Yehowa kɛ nihi nɛ a suɔ Yehowa a tue ɔ, jinɛ e nyagbe ko pee we kikɛ nɛ ɔ! w23.09 9 ¶6

Soha, June 13

Jɔɔ gbeye yemi.—Luka 5:10.

Yesu le kaa Petro ma nyɛ maa ya nɔ maa ye anɔkuale. Lɔ ɔ he ɔ, Yesu je mi mi jɔmi mi nɛ e de Petro ke, “jɔɔ gbeye yemi.” Akɛnɛ Yesu ngɛ nɔ mi mami ngɛ Petro mi he je ɔ, lɔ ɔ ha nɛ Petro si himi tsake. Pee se ɔ, Petro kɛ e nyɛminyumu Andrea kpa wo hɛmi ní tsumi ɔ, nɛ a ba nyɛɛ Yesu se, nɛ lɔ ɔ ha nɛ Yehowa jɔɔ mɛ ngɛ blɔhi fuu a nɔ. (Maak. 1:​16-18) Benɛ Petro ba pee Kristo se nyɛɛlɔ ɔ, e ná níhi a si kpamihi fuu nɛ a ngɛ bua jɔmi. E na nɛ Yesu tsa hiɔtsɛmɛ, e hia daimoniohi, nɛ e tle nihi nɛ a gbo ɔ po si. (Mat. 8:​14-17; Maak. 5:​37, 41, 42) Jehanɛ hu ɔ, Petro na nina ko nɛ ngɛ nyakpɛ nɛ tsɔɔ ní tsumi nɛ Yesu ma tsu kaa Matsɛ ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ mi hwɔɔ se. E ngɛ heii kaa Petro hɛ ji nɔ́ nɛ ɔ nɔ gblee. (Maak. 9:​1-8; 2 Pet. 1:​16-18) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, kaa Petro ba pee we Yesu kaselɔ ɔ, jinɛ e ko nɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo. Atsinyɛ jemi ko be he kaa Petro bua jɔ wawɛɛ kaa e ngmɛɛ susumi nɛ dɛ nɛ́ e ná ngɛ e he ɔ he, nɛ lɔ ɔ ha nɛ e ná jɔɔmi nɛ ɔmɛ tsuo! w23.09 21 ¶4-5

Hɔ, June 14

Yesu de lɛ ke: “I ngɛ mo dee ke, pi si kpaago, mohu ɔ, kɛ ya si si 77.”—Mat. 18:22.

Ngɛ kekleekle sɛ womi nɛ bɔfo Petro ngma a mi ɔ, e ngɔ munyu nɛ ji “nyɛɛ suɔ nyɛ sibi wawɛɛ nitsɛ” ɔ kɛ tsu ní. Suɔmi nɛ ɔ haa “yayami babauu nɔ,” se pi bɔɔ pɛ. (1 Pet. 4:8) E ma nyɛ maa ba kaa Petro kai nɔ́ nɛ Yesu tsɔɔ mɛ kɛ sɛ hlami nɛ kɔɔ yayami nɛ a kɛ maa ke ɔ he. Eko ɔ, jamɛ a be ɔ, Petro susu kaa ke e ngɔ e nyɛmi ko tɔmi kɛ ke lɛ “kɛ ya si si kpaago” ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e susuɔ nɔ he wawɛɛ. Se Yesu tsɔɔ Petro kɛ wɔ tsuo kaa e sa nɛ waa ngɔ nihi a tɔmihi kɛ ke “kɛ ya si si 77.” Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ waa pee jã be fɛɛ be. (Mat. 18:21) Ke e he wa ha mo kaa o kɛ ga womi nɛ ɔ ma tsu ní ɔ, o kɔni mi nɛ ko jɔ̃! Ngɛ anɔkuale mi ɔ, akɛnɛ Yehowa sɔmɔli tsuo ji yayami peeli he je ɔ, be komɛ ɔ, e he waa ha wɔ kaa waa kɛ tɔmi maa ke. Se nɔ́ nɛ he hia wawɛɛ amlɔ nɛ ɔ ji kaa wa maa pee tsakemi konɛ waa ngɔ wa nyɛmimɛ a tɔmihi kɛ ke mɛ, nɛ wa ha nɛ tue mi jɔmi nɛ hi waa kɛ mɛ wa kpɛti. w23.09 29 ¶12

Hɔgba, June 15

I tsɛ Yehowa . . . nɛ e bu mi tue.—Yona 2:2.

Benɛ Yona ngɛ lo ɔ mi mi ɔ, e ná nɔ mi mami kaa ke e sɔle kɛ ha Yehowa a, e maa bu lɛ tue, nɛ e ná nɔ mi mami hu kaa Yehowa maa ye bua lɛ. Yehowa kpɔ̃ Yona, nɛ pee se ɔ, Yona kplɛɛ ní tsumi nɛ e kɛ wo e dɛ ɔ nɔ, nɛ e tsu he ní. (Yona 2:10–3:4) Ke o kɛ ka ko ngɛ kpee ɔ, anɛ o haoɔ tsɔ nɛ e he waa ha mo kaa o maa sɔle kɛ ha Yehowa lo? Aloo o nuɔ he kaa o gbɔjɔ nɛ o be nyɛe maa kase ní? Ke jã a, mo kai kaa Yehowa le si fɔfɔɛ nɛ o kɛ ngɛ kpee ɔ saminya. Enɛ ɔ he ɔ, ke o sɔle kpiti po ɔ, o ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa e ma ha mo nɔ́ tutuutu nɛ o hia a. (Efe. 3:20) Ke o be he wami, loo pɔ tɔ o he, loo o hao nɛ o nyɛ we nɛ o kane ní loo o kase ní ɔ, moo bɔ mɔde nɛ o bu Baiblo ɔ loo asafo ɔ womi kpahi nɛ a record ɔ tue. Ke o bu wa la amɛ tue loo o hyɛ videohi nɛ ngɛ jw.org ɔ nɔ ɔ, e ma nyɛ maa ye bua mo hulɔ. Yehowa suɔ kaa e ye bua mo nɛ o he nɛ wa ngɛ mumi mi. Se loko e maa pee jã a, ja o sɔle kɛ ha lɛ, nɛ o kane Baiblo ɔ kɛ asafo ɔ womi kpahi loo o hyɛ wa video ɔmɛ loko o ma ná o sɔlemi ɔmɛ a heto. w23.10 13 ¶6; 14 ¶9

Hɔɛgbi, June 16

Mumi klɔuklɔu ɔ ha nɛ e pee heii kaa a je we blɔ ɔ nɛ a kɛ yaa he klɔuklɔu ɔ kɛ tsɔɔ we lolo be mi nɛ blema bo tsu ɔ maa si ɔ.—Heb. 9:8.

Sɔlemi we ɔ nɛ a ma ngɛ Yerusalem pee se ɔ, bɔ nɛ e mi ngɛ ha a, ngɛ kaa kpe he bo tsu ɔ mi nɔuu. Tsu enyɔ lɛ ngɛ mi. Lɔ ɔmɛ ji “He Klɔuklɔu” ɔ kɛ “He Klɔuklɔu Pe Kulaa” a, nɛ a ngɔ tsu mi pomi bo kɛ po a kpɛti. (Heb. 9:​2-5; 2 Mose 26:​31-33) Kane tso nɛ a kɛ sika tsu pee, la tɛ nɛ a kɛ sãa tsopa kɛ he via, kɛ okplɔɔ nɛ a kɛ hɛ mi mami abolo maa nɔ ngɛ He Klɔuklɔu ɔ. Nihi ‘nɛ a pɔ mɛ nu, nɛ a wo mɛ osɔfo’ ɔ pɛ nɛ a ngɛ he blɔ kaa a yaa He Klɔuklɔu ɔ, nɛ a ya tsuɔ a ní tsumihi nɛ ngɛ klɔuklɔu ɔ. (4 Mose 3:​3, 7, 10) Somi daka a nɛ a kɛ sika tsu pee ɔ ngɛ He Klɔuklɔu Pe Kulaa a, nɛ lɔ ɔ ji nɔ́ nɛ tsɔɔ kaa Yehowa ngɛ lejɛ ɔ. (2 Mose 25:​21, 22) Daa jeha ngɛ Kpatami Ligbi ɔ nɔ ɔ, osɔfo nɔkɔtɔma a pɛ lɛ ngɛ he blɔ kaa e guɔ he nɛ tsu mi pomi bo ɔ ngɛ ɔ kɛ ya sɛɔ He Klɔuklɔu Pe Kulaa a. (3 Mose 16:​2, 17) E ngɔɔ lohwehi nɛ a kɛ maa sã afɔle ɔ a muɔ kɛ yaa lejɛ ɔ nɛ e kɛ ya sãa kpatami afɔle kɛ haa lɛ nitsɛ e he kɛ ma a tsuo. Bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, Yehowa ha nɛ wa na heii kaa níhi nɛ ya nɔ ngɛ bo tsu ɔ mi ɔ ji níhi nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ a he nini.—Heb. 9:​6,7. w23.10 27 ¶12

Pɛplɛgbi, June 17

Nyɛɛ suɔ nyɛ sibi.—Yoh. 15:17.

Mawu Munyu ɔ fã wɔ si abɔ kaa waa ‘suɔ wa sibi.’ (Yoh. 15:12 ; Rom. 13:8; 1 Tɛs. 4:9; 1 Pet. 1:22; 1 Yoh. 4:11) Se suɔmi ji su ko nɛ ngɛ wa mi, nɛ adesa ko be nyɛe maa na nɔ́ nɛ ngɛ wa mi. Ke jã a, mɛni wa ma nyɛ maa pee konɛ wa nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a na kaa wa suɔ mɛ? Waa kɛ wa munyu tutui kɛ wa ní peepee ma nyɛ maa tsɔɔ kaa wa suɔ mɛ. Níhi fuu ngɛ nɛ wa ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa suɔ wa nyɛmimɛ ɔmɛ. Ekomɛ ji nɛ ɔ nɛ: E sa nɛ ‘waa ye wa sibi anɔkuale.’ (Zak. 8:16) ‘Waa kɛ wa sibi nɛ hi si ngɛ tue mi jɔmi mi daa.’ (Maak. 9:50) ‘Waa sɛ hlami nɛ waa bu wa sibi.’ (Rom. 12:10) Wa ‘he wa sibi atuu.’ (Rom. 15:7) Waa ‘ya nɔ nɛ waa ngɔ kɛ pa wa sibi.’ (Kol. 3:13) ‘Waa ya nɔ nɛ waa kpee wa sibi kɛ tloo níhi nɛ a mi jiɔ nɛ ngɛ a kuɛ nɔ ɔ.’ (Gal. 6:2) ‘Waa ya nɔ nɛ waa hi wa sibi a bua woe.’ (1 Tɛs. 4:18) ‘Waa hi wa sibi fiae kɛ hi si mae.’ (1 Tɛs. 5:11) ‘Waa sɔle kɛ ha wa sibi.’—Yak. 5:16. w23.11 9 ¶7-8

Sɔ, June 18

Nyɛ nya ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ɔ mi.—Rom. 12:12.

Daa ligbi ɔ, wa mwɔɔ yi mi kpɔ komɛ nɛ biɔ hemi kɛ yemi nɛ mi wa. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, wa mwɔɔ yi mi kpɔ ngɛ nihi nɛ wa suɔ kaa waa kɛ mɛ maa bɔ ɔ he. Jehanɛ hu ɔ, wa mwɔɔ yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ nɛ wa suɔ kaa waa kɛ ma je wa hɛja, sukuu yami, gba si himi, bi fɔmi kɛ wa ní tsumi he. Enɛ ɔ he ɔ, e maa hi kaa wa ma bi wa he sane nɛ ɔmɛ: ‘Anɛ yi mi kpɔhi nɛ i mwɔɔ ɔ tsɔɔ kaa i le kaa e be kɛe nɛ Yehowa ma kpata je yaya nɛ ɔ hɛ mi nɛ e maa ngɔ je ehe kɛ ba lo? Anɛ i haa nɛ nihi nɛ a susu kaa adesahi be nyɛe maa hi si kɛ ya neneene ɔ a ní peepeehi náa yi mi kpɔhi nɛ i mwɔɔ ɔ nɔ he wami lo?’ (Mat. 6:​19, 20; Luka 12:​16-21) E sa nɛ wa ha nɛ hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ kaa e be kɛe nɛ je ehe ɔ maa ba a mi nɛ wa. Ke wa pee jã a, lɔ ɔ ma ha nɛ wa maa mwɔ yi mi kpɔhi nɛ da. Jehanɛ hu ɔ, waa kɛ ka komɛ kpeɔ nɛ e biɔ nɛ wa ná hemi kɛ yemi nɛ mi wa. Eko ɔ, yi mi wami, hiɔ nɛ nya loo ní kpa komɛ ma nyɛ ma jɔ̃ wa kɔni mi. Eko ɔ, sisije ɔ, wa maa nu he kaa wa ma nyɛ maa da nya. Se ke waa kɛ kahi kaa jã kpe be kɛkɛɛ ɔ, e ma bi nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa bɔ nɛ pee nɛ wa nyɛ nɛ wa fĩ si nɛ waa ya nɔ nɛ wa sɔmɔ Yehowa kɛ bua jɔmi.—1 Pet. 1:​6, 7. w23.04 27 ¶4-5

So, June 19

Nyɛɛ sɔle be fɛɛ be.—1 Tɛs. 5:17.

Yehowa hyɛɛ blɔ kaa wa tsu wa sɔlemi ɔmɛ a nya ní. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, nyɛminyumu ko maa sɔle kaa Yehowa nɛ ha nɛ a ngmɛ lɛ blɔ ngɛ e ní tsumi he ɔ konɛ e nyɛ nɛ e ya kpokpa nɔ kpe ko nɛ a maa pee ɔ. Mɛni blɔ nɔ Yehowa maa gu kɛ ha sɔlemi nɛ ɔ heto? Eko ɔ, e maa wo nyɛminyumu ɔ he wami konɛ e ná kã nɛ e ya e nitsumitsɛ ɔ ngɔ. Se e sa nɛ nyɛminyumu ɔ nɛ ya e nitsumitsɛ ɔ ngɔ konɛ e ya de lɛ e ní bimi ɔ. Eko ɔ, e ma bi nɛ e pee jã si abɔ. Eko ɔ, e he maa hia nɛ e to blɔ nya konɛ e ya tsu ní ligbi kpa, aloo e ma nyɛ maa to blɔ nya konɛ a je ligbi nɛ e be ní tsumi yae ɔ hiɔwo ngɛ sika nɛ a ma ha lɛ ɔ mi. Yehowa hyɛɛ blɔ kaa wa maa sɔle si abɔ ngɛ wa nyagba amɛ a he. Yesu tsɔɔ kaa pi wa sɔlemi ɔmɛ eko fɛɛ eko nɛ a ma ha heto amlɔ nɔuu. (Luka 11:9) Enɛ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ wa kɔni mi nɛ jɔ̃! Mohu ɔ, moo je o tsui mi kɛ sɔle nɛ o sɔle si abɔ. (Luka 18:​1-7) Ke wa ya nɔ nɛ wa pee jã a, lɔ ɔ haa nɛ Yehowa naa kaa wa hɛ dɔ ngɛ nɔ́ nɛ wa ngɛ lɛ bie ɔ he. Jehanɛ hu ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ hemi kɛ yemi kaa e maa ye bua wɔ. w23.11 22 ¶10-11

Soha, June 20

Hɛ kɛ nɔ fɔmi ha we nɛ nɔ nine nyɛɔ si.—Rom. 5:5.

Yehowa wo Abraham si kaa e maa gu e nina nɔ kɛ jɔɔ je ma amɛ tsuo. (1 Mose 15:5; 22:18) Akɛnɛ Abraham ngɛ hemi kɛ yemi nɛ mi wa ngɛ Mawu mi he je ɔ, e ngɛ nɔ mi mami kaa Mawu si womi ɔmɛ maa ba mi. E ngɛ mi kaa Mawu wo Abraham si mohu lɛɛ, se benɛ e ye jeha 100 nɛ e yo ɔ hu ye jeha 90 ɔ, a fɔ we bi ko. (1 Mose 21:​1-7) Se Baiblo ɔ de ke: “Ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ e ngɛ ɔ he je ɔ, e ná hemi kɛ yemi kaa e ma ba pee tsɛ kɛ ha je mahi fuu ngɛ nɔ́ nɛ a de ɔ nya.” (Rom. 4:18) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Abraham hɛ kɛ nɔ fɔmi ɔ ba mi. A fɔ binyumu nɛ e hyɛ blɔ be kɛkɛɛ ɔ nɛ a wo lɛ biɛ ke Isak. Mɛni lɛ ha nɛ Abraham ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa ye e si womi ɔ nɔ ɔ? Akɛnɛ huɛ bɔmi kpakpa ngɛ Abraham kɛ Yehowa a kpɛti he je ɔ, e “ná nɔ mi mami nɛ mi wa kaa nɔ́ nɛ Mawu wo he si ɔ” maa ba mi. (Rom. 4:21) Akɛnɛ Abraham ngɛ hemi kɛ yemi he je ɔ, Yehowa kplɛɛ e nɔ nɛ e bu lɛ dalɔ.—Yak. 2:23. w23.12 8 ¶1-2

Hɔ, June 21

Nɔ nɛ e yeɔ anɔkuale ngɛ nɔ́ nyafii pe kulaa mi ɔ, e yeɔ anɔkuale ngɛ babauu hu mi, nɛ nɔ nɛ e pee we nɔ́ nɛ da ngɛ nɔ́ nyafii pe kulaa mi ɔ, e pee we nɔ́ nɛ da ngɛ níhi babauu hu a mi.—Luka 16:10.

Niheyo nɛ a ma nyɛ maa ngɔ hɛ kɛ fɔ e nɔ ɔ tsuɔ e blɔ nya ní tsumihi tsuo a he ní. Mo susu nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ se be nɛ Yesu pee ɔ he nɛ o hyɛ. Yesu tsu e blɔ nya ní tsumihi a he ní pɛpɛɛpɛ. Jehanɛ hu ɔ, e pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ Yehowa de lɛ ke e pee ɔ, ke e he wa ha lɛ kaa e maa pee jã po. E suɔ nimli, titli ɔ, e kaseli ɔmɛ, nɛ e je e tsui mi nɛ e ngɔ e wami kɛ fɔ si ha mɛ. (Yoh. 13:1) Ke o bɔ mɔde wawɛɛ nɛ o tsu ní tsumi saisaa nɛ a kɛ maa wo o dɛ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o ngɛ Yesu kasee. Ke o li bɔ nɛ o ma plɛ kɛ tsu ní tsumi nɛ a kɛ wo o dɛ ɔ, moo ba o he si nɛ o bi nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a nane pi si ɔ konɛ a tsɔɔ mo. Ko tsu ní tsumi ɔ eko kɛ eko kɛkɛ. (Rom. 12:11) Mohu ɔ, mo tsu ní tsumi ɔ saminya, ejakaa “Yehowa nɛ [o] ngɛ pee ha, se pi adesahi.” (Kol. 3:23) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, o yi mluku, enɛ ɔ he ɔ, moo ba o he si nɛ o kplɛɛ o tɔmihi a nɔ.—Abɛ 11:2. w23.12 26 ¶8

Hɔgba, June 22

Nɔ nɛ ngɔɔ e hɛ kɛ fɔɔ imi Yehowa ye nɔ ɔ, ma jɔɔ lɛ.—Yer. 17:7.

Ke a baptisi mo nɛ o ba piɛɛ Yehowa weku ɔ he ɔ, e ngɛ bua jɔmi wawɛɛ. E ji he blɔ ngua nɛ wa ná kaa huɛ bɔmi kpakpa ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, waa kɛ nɔ́ nɛ Matsɛ David de ɔ kpa gbi. E de ke: “Nɔ nɛ [mo Yehowa] o hla nɛ o ngɔ lɛ kɛ ba o kasa nya konɛ e ba hi o sɔlemi we ɔ yale ɔ mi ɔ ngɛ bua jɔmi.” (La 65:4) Tsa pi nɔ fɛɛ nɔ kɛkɛ nɛ Yehowa gblaa lɛ kɛ baa e weku ɔ mi. Yehowa hlaa nihi nɛ a suɔ nɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi a kɛ lɛ a kpɛti ɔ pɛ. (Yak. 4:8) Ke o jɔɔ o he nɔ kɛ ha Yehowa nɛ a baptisi mo ɔ, o ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa ngɛ o baptisimi se ɔ, Yehowa ma ha nɛ ‘ní kpakpa babauu maa nɛ ngɔ pue o nɔ babaaba kaa hiɔmi.’ (Mal. 3:10; Yer. 17: 8) Ke a baptisi nɔ ko ɔ, kpaako e je Yehowa sɔmɔmi sisi. E ma bi nɛ o pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o ma nyɛ konɛ o ye si nɛ o wo Yehowa kaa o maa ya nɔ maa ye lɛ anɔkuale ɔ nɔ, ke o kɛ kahi loo haomihi ngɛ kpee po. (Fiɛɛ. 5:​4, 5) Akɛnɛ o ji Yesu kaselɔ he je ɔ, e sa nɛ o nyɛɛ Yesu nane mami he ɔmɛ a se haa, nɛ o ye e fami ɔmɛ hu a nɔ.—Mat. 28:​19, 20; 1 Pet. 2:21. w24.03 8 ¶1-3

Hɔɛgbi, June 23

Nyumu ma si e tsɛ kɛ e nyɛ, nɛ e ma ya mɛtɛ e yo he nɛ a maa pee he lo kake.—1 Mose 2:24.

Ke o kɛ o huno ɔ loo o yo ɔ nyɛ bua jɔɛ ke nyɛ pee kake kɛ ngɛ ní komɛ pee hu nɛɛ? Ke jã a, mɛni nyɛ ma nyɛ maa pee? Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu la nɛ a slɛ ɔ he nɛ o hyɛ. Pi benɛ a slɛ la a pɛ nɛ e bɔni tsomi wawɛɛ. Mohu ɔ, e ma bi nɛ a ngɔ lɛ kɛ wo mi bɔɔbɔɔbɔɔ. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ nyɛ ma nyɛ maa ngɔ be kpiti ko kɛ pee ní komɛ kɛ bla daa ligbi. Nɔ́ nɛ nyɛ maa pee ɔ nɛ pee nɔ́ ko nɛ nyɛ tsuo nyɛ bua jɔ he. (Yak. 3:18) Ke nyɛ je sisi bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, nyɛ maa na kaa suɔmi nɛ ngɛ nyɛ kpɛti ɔ mi ma bɔni wami ekohu. Bumi he hia wawɛɛ ngɛ gba si himi mi. E ngɛ kaa kɔɔhiɔ nɛ haa nɛ la tsoɔ wawɛɛ ɔ. Ke kɔɔhiɔ be ɔ, la a ma gbo kulaa. Jã kɛ̃ nɛ ke nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ je we bumi kpo kɛ tsɔɔ a sibi ɔ, suɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ nya maa ba si kulaa. Lɔ ɔ he ɔ, ke huno ko kɛ e yo bɔ mɔde wawɛɛ nɛ a je bumi kpo kɛ tsɔɔ a sibi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa a suɔ nɛ suɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ mi nɛ wa wawɛɛ be fɛɛ be. Se kɛ̃ ɔ, ha nɛ e hi o juɛmi mi kaa pi susumi nɛ o ma ná kaa o buɔ o huno ɔ loo o yo ɔ ji sane ɔ, e sa nɛ o huno ɔ loo o yo ɔ nɛ na ngɛ o ní peepee mi. w23.05 22 ¶9; 24 ¶14-15

Pɛplɛgbi, June 24

Benɛ haomihi hiɛ ngɛ ye nɔ ɔ, o wo ye bua nɛ o ha nɛ ye he jɔ mi.—La 94:19.

Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Mawu sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ komɛ hao, nɛ a ye gbeye wawɛɛ akɛnɛ a he nyɛli te si kɛ wo mɛ loo ni kpahi nyɛ a nɔ ɔ he je. (La 18:4; 55:​1, 5) Jã nɔuu kɛ̃ nɛ eko ɔ, waa kɛ si temi kɛ womi ma nyɛ maa kpe ngɛ sukuu, wa ní tsumi he, kɛ wa weku ɔ mi. Jehanɛ hu ɔ, ma nɔ yeli ɔmɛ ma nyɛ maa te si kɛ wo wɔ. Eko ɔ, ngɛ hiɔ ko nɛ ngɛ wa nya gbae he je ɔ, wa ngɛ gbeye yee kaa wa ma gbo. Ngɛ behi kaa jã mi ɔ, wa ma nyɛ maa nu he kaa wa be hɛ nɔ kami ko. Mɛni Yehowa peeɔ kɛ yeɔ bua wɔ ngɛ si fɔfɔɛ kaa jã a mi? Yehowa woɔ wa bua nɛ e haa nɛ wa he mi jɔɔ wɔ. Be fɛɛ be ɔ, mo ná be kɛ ha Yehowa, nɛ o sɔle nɛ o kane e Munyu ɔ daa. (La 77:​1, 12-14) Ke o peeɔ jã a, be fɛɛ be nɛ o kɛ ka ko maa kpe ɔ, o ma bi o hiɔwe Tsɛ ɔ yemi kɛ buami kekle. Moo sɔle kɛ ha Yehowa nɛ o de lɛ nɔ́ he je nɛ o ngɛ gbeye yee kɛ bɔ nɛ o ngɛ he nue ha. Ha nɛ Yehowa hu kɛ mo nɛ tu munyu nɛ e wo o bua kɛ gu Ngmami ɔ nɔ.—La 119:28. w24.01 24-25 ¶14-16

Sɔ, June 25

Mawu ji nɔ nɛ . . . e ngɛ nyɛ suɔmi ɔ kɛ he wami ɔ hae konɛ nyɛ kɛ pee.—Filip. 2:13.

Suɔmi nɛ mi wa nɛ o ma ná kaa o maa su oti nɛ o kɛ ma o hɛ mi ɔ he ɔ ji nɔ́ ko nɛ he hia wawɛɛ. Ke o bua jɔ oti ko nɛ o kɛ ma o hɛ mi ɔ he wawɛɛ ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ o maa bɔ mɔde kaa o maa su he. Ke wa ngɛ suɔmi ɔ kaa wa maa su oti ko nɛ waa kɛ ma wa hɛ mi ɔ he ɔ, e maa ye bua wɔ konɛ waa su he. Lɔ ɔ he ɔ, mɛni o ma nyɛ maa pee konɛ o ná suɔmi nɛ mi wa kaa o maa su oti ko he? Moo sɔle konɛ o ná suɔmi nɛ mi wa kaa o maa su oti ko he. Yehowa mumi ɔ ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o su oti ko nɛ o kɛ ma o hɛ mi ɔ he. (Filip. 2:13) Be komɛ ɔ, waa kɛ oti komɛ maa wa hɛ mi akɛnɛ wa le kaa e sa nɛ waa pee jã a he je. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, tɔmi ko be he kaa wa maa pee jã. Se eko ɔ, wa be suɔmi ɔ náe kaa wa maa su oti ɔ he. Mo pue o yi mi tɛ ngɛ nɔ́ nɛ Yehowa pee ha mo ɔ he. (La 143:5) Bɔfo Paulo pue e yi mi tɛ ngɛ bɔ nɛ Yehowa dloo lɛ ha a he, nɛ enɛ ɔ wo lɛ he wami nɛ e nyɛ nɛ e tsu ní wawɛɛ ha Yehowa. (1 Kor. 15:​9, 10; 1 Tim. 1:​12-14) Jã nɔuu kɛ̃ nɛ ke wa pue wa yi mi tɛ ngɛ níhi nɛ Yehowa pee ha wɔ ɔ he ɔ, e maa wo wɔ he wami konɛ waa su oti nɛ waa kɛ ma wa hɛ mi ɔ he.—La 116:12. w23.05 27 ¶3-5

So, June 26

Nyɛ je Yehowa biɛ ɔ yi.—La 113:1.

Wa hiɔwe Tsɛ ɔ bua jɔɔ wawɛɛ ke wa je e biɛ ɔ yi. (La 119:108) Anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa Yehowa ngɛ kaa adesahi nɛ a yi mluku nɛ a suɔ nɛ nihi nɛ a je a yi akɛnɛ a hia he wami womi he je ɔ lo? Dɛbi. Ke wa je wa hiɔwe Tsɛ ɔ yi ɔ, lɔ ɔ haa nɛ e peeɔ heii kaa munyu kpa ko nɛ Satan tu kɛ si wɔ ɔ ji lakpa. Satan tsɔɔ kaa adesa ko be nɛ e kɛ anɔkuale yemi ma nyɛ ma fã Mawu biɛ ɔ he. E tsɔɔ kaa adesahi be nyɛe maa ya nɔ maa ye Mawu anɔkuale ke a kɛ kahi ngɛ kpee. Satan tsɔɔ kaa wa ma kpa Mawu sɔmɔmi ke wa susu kaa lɔ ɔ ma ha nɛ wa si himi nɛ pee kpakpa. (Hiob 1:​9-11; 2:4) Se Hiob ya nɔ nɛ e ye Mawu anɔkuale, nɛ e pee heii kaa Satan ji lakpatsɛ. Anɛ mo hu o ma nyɛ maa ya nɔ maa ye Mawu anɔkuale lo? Wa kpɛti nɔ fɛɛ nɔ ma nyɛ maa hla kaa e ma fã wa hiɔwe Tsɛ ɔ biɛ ɔ he konɛ waa kɛ anɔkuale yemi nɛ sɔmɔ lɛ nɛ e bua nɛ jɔ wawɛɛ. (Abɛ 27:11) Enɛ ɔ ji he blɔ ngua nɛ wa ná. w24.02 8-9 ¶3-5

Soha, June 27

Nyɛ ná hemi kɛ yemi ngɛ e gbali ɔmɛ a mi, nɛ nyɛ maa ye manye.—2 Kron. 20:20.

Benɛ Mose kɛ Yoshua gbo se ɔ, jeha komɛ a se ɔ, Yehowa ha Israelbi ɔmɛ kojoli konɛ a tsɔɔ mɛ blɔ. Pee se hu ɔ, benɛ matsɛmɛ bɔni Israelbi ɔmɛ a nɔ yemi ɔ, Yehowa gu gbali a nɔ kɛ tsɔɔ e we bi blɔ. Matsɛmɛ nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ bu gbali ɔmɛ a ga womi tue. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ gbalɔ Natan kã Matsɛ David hɛ mi ɔ, e ba e he si nɛ e kplɛɛ nɔ. (2 Sam. 12:​7, 13; 1 Kron. 17:​3, 4) Matsɛ Yehoshafat hu ngɔ blɔ tsɔɔmi nɛ gbalɔ Yahaziel kɛ ha lɛ ɔ kɛ tsu ní, nɛ e wo Yuda bi ɔmɛ he wami konɛ ‘a he nɔ́ nɛ Mawu gbali ɔmɛ de ɔ nɛ a ye.’ (2 Kron. 20:​14, 15) Benɛ Matsɛ Hezekia hao ɔ, e bi yemi kɛ buami kɛ je gbalɔ Yesaya ngɔ. (Yes. 37:​1-6) Be fɛɛ be nɛ matsɛmɛ ɔmɛ maa ngɔ Yehowa blɔ tsɔɔmi kɛ tsu ní ɔ, e jɔɔ e we bi nɛ e poɔ a he piɛ. (2 Kron. 20:​29, 30; 32:22) Nɔ fɛɛ nɔ na heii kaa Yehowa guɔ e gbali ɔmɛ a nɔ kɛ tsɔɔ e we bi blɔ. w24.02 21 ¶8

Hɔ, June 28

Nyɛɛ kɛ mɛ nɛ ko pee jamɛ a ní ɔmɛ.—Efe. 5:7.

Satan suɔ nɛ waa kɛ nihi nɛ a haa nɛ e he waa kaa waa kɛ Yehowa mlaa amɛ ma tsu ní ɔ nɛ bɔ. E sa nɛ waa hyɛ wa he nɔ saminya ejakaa mwɔnɛ ɔ, waa kɛ nihi bɔɔ hɛ mi kɛ hɛ mi, nɛ waa kɛ nihi bɔɔ ngɛ Intanɛti ɔ nɔ hulɔ. E sa nɛ wa kua susumi nɛ je ɔ hɛɛ kaa tɔmi ko be je mi bami yaya he ɔ. Wa le kaa je ɔ susumi ɔ dɛ kulaa. (Efe. 4:​19, 20) Enɛ ɔ he ɔ, mo bi o he ke: ‘Anɛ i kɛ nihi nɛ i kɛ mɛ tsuɔ ní, nihi nɛ i kɛ mɛ yaa sukuu, loo nihi nɛ a be bumi kɛ ha Yehowa mlaa amɛ ɔ bɔɔ gbagbanii lo? Anɛ i bɔɔ mɔde kaa i kɛ kã ma fĩ Yehowa mlaa amɛ a se, ke lɔ ɔ ma ha nɛ nihi nɛ a na mi kaa i ngɛ kpɛii po lo?’ Jehanɛ hu ɔ, kaa bɔ nɛ 2 Timoteo 2:​20-22 ɔ tsɔɔ ɔ, e sa nɛ waa hyɛ nɛ hi ngɛ nihi nɛ waa kɛ mɛ maa bɔ gbagbanii ngɛ asafo ɔ mi ɔ a he. E sa nɛ wa kai kaa pi nɔ fɛɛ nɔ nɛ ma nyɛ maa ye bua wɔ nɛ waa ya nɔ nɛ waa ye anɔkuale ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi. w24.03 22-23 ¶11-12

Hɔgba, June 29

Yehowa mi mi hi wawɛɛ.—Yak. 5:11.

Anɛ o susu bɔ nɛ Yehowa ngɛ ha a he hyɛ lo? E ngɛ mi kaa wa be nyɛe maa na Yehowa mohu lɛɛ, se Baiblo ɔ kale lɛ ngɛ blɔ slɔɔtohi a nɔ. Baiblo ɔ kale Yehowa kaa ‘pu kɛ tsɛ̃i,’ kɛ “la nɛ sãa nɔ́ pɛsɛpɛsɛ.” (La 84:11; Heb. 12:29) Ezekiel kale Yehowa ngɛ nina mi kaa safiro tɛ, dade ko nɛ ngɛ kpɛe, kɛ alale nɛ ngɛ fɛu wawɛɛ. (Eze. 1:​26-28) Eko ɔ, akɛnɛ wa be nyɛe maa na Yehowa kɛ wa hɛngmɛ he je ɔ, e he ma nyɛ maa wa ha wɔ kaa wa ma he ye kaa Yehowa suɔ wɔ. Ni komɛ hu susuɔ kaa ngɛ ní yaya komɛ nɛ ya nɔ ngɛ a si himi mi he je ɔ, Yehowa be nyɛe maa suɔ mɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa le nɔ́ he je nɛ wa nuɔ he jã, kɛ nɔ́ he je nɛ e he ma nyɛ maa wa ha wɔ kaa wa maa hɛ kɛ su e he. Bɔ nɛ pee nɛ e ye bua wɔ ɔ, e ha nɛ wa le nɔ tutuutu nɛ e ji kɛ gu e Munyu nɛ ji Baiblo ɔ nɔ. Munyungu kake nɛ a kɛ ma nyɛ maa kale Yehowa saminya ji Suɔmi. Yehowa ngɛ suɔmi wawɛɛ. Baiblo ɔ de ke: “Mawu ji suɔmi.” (1 Yoh. 4:8) Suɔmi lɛ haa nɛ Yehowa peeɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́. Akɛnɛ Yehowa mi mi jɔ, nɛ e suɔmi ɔ se be he je ɔ, e jeɔ suɔmi kpo kɛ tsɔɔ nihi nɛ a sɔmɔ we lɛ ɔ po.—Mat. 5:​44, 45. w24.01 26 ¶1-3

Hɔɛgbi, June 30

E kɛ mɛ tuɔ munyu kɛ jeɔ bɔku titima a mi.—La 99:7.

Yehowa hla Mose konɛ e nyɛɛ Israelbi ɔmɛ a hɛ mi kɛ je Egipt. Ke je na a, e haa nɛ a naa bɔku titima, nɛ ke je jɔ ɔ, e haa nɛ a naa la titima, enɛ ɔ ji nɔ́ konɛ tsɔɔ heii kaa lɛ nɛ e gu Mose nɔ kɛ ngɛ mɛ blɔ tsɔɔe. (2 Mose 13:21) Mose nyɛɛ titima a se nɛ lɔ ɔ ha nɛ e kɛ Israelbi ɔmɛ ya su Wo Tsu ɔ he. Se Egiptbi ɔmɛ tu fo kɛ nyɛɛ Israel bi ɔmɛ a se, enɛ ɔ ha Israelbi ɔmɛ ye gbeye wawɛɛ, ejakaa a susu kaa Egiptbi ɔmɛ maa gbe mɛ. Yehowa je blɔ nɛ e gu Mose nɔ kɛ nyɛɛ e we bi a hɛ mi kɛ ya lejɛ ɔ. (2 Mose 14:2) Mawu gu nyakpɛ blɔ nɔ kɛ kpɔ̃ Israelbi ɔmɛ. (2 Mose 14:​26-28) Jeha 40 se ɔ, loloolo ɔ, Mose ya nɔ nɛ e ná hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa Yehowa ngɛ bɔku titima a nɔ gue kɛ ngɛ mɛ blɔ tsɔɔe ngɛ nga a nɔ. (2 Mose 33:​7, 9, 10) Yehowa kɛ Mose tu munyu kɛ je bɔku titima a mi, nɛ Mose hu ngɔ Yehowa blɔ tsɔɔmi ɔmɛ kɛ ha Israelbi ɔmɛ. Enɛ ɔ ha nɛ e pee heii ha Israelbi ɔmɛ kaa Yehowa gu Mose nɔ kɛ ngɛ mɛ blɔ tsɔɔe. w24.02 21 ¶4-5

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane