Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • es25 bf. 47-57
  • May

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • May
  • Mo Susu Ngmami ɔ He Daa Ligbi—2025
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • So, May 1
  • Soha, May 2
  • Hɔ, May 3
  • Hɔgba, May 4
  • Hɔɛgbi, May 5
  • Pɛplɛgbi, May 6
  • Sɔ, May 7
  • So, May 8
  • Soha, May 9
  • Hɔ, May 10
  • Hɔgba, May 11
  • Hɔɛgbi, May 12
  • Pɛplɛgbi, May 13
  • Sɔ, May 14
  • So, May 15
  • Soha, May 16
  • Hɔ, May 17
  • Hɔgba, May 18
  • Hɔɛgbi, May 19
  • Pɛplɛgbi, May 20
  • Sɔ, May 21
  • So, May 22
  • Soha, May 23
  • Hɔ, May 24
  • Hɔgba, May 25
  • Hɔɛgbi, May 26
  • Pɛplɛgbi, May 27
  • Sɔ, May 28
  • So, May 29
  • Soha, May 30
  • Hɔ, May 31
Mo Susu Ngmami ɔ He Daa Ligbi—2025
es25 bf. 47-57

May

So, May 1

E be kɛe nɛ hwɔ ngua ko maa ba.—Níts. 11:28.

Ngɛ Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, hwɔ ko nɛ nya wa wawɛɛ ba “ngɛ zugba a nɔ hehi tsuo nɛ nimli ngɛ ɔ.” E ngɛ heii kaa nihi nɛ a ji weku yihi ɔ hao wawɛɛ ngɛ bɔ nɛ a ma plɛ kɛ ha a weku mi bimɛ niye ní ha. Nihewi kɛ yihewi nɛ a to kaa a ma bli a sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi loko hwɔ ɔ ba a hu nɛɛ? Eko ɔ, a susu kaa e sa nɛ a mlɛ konɛ hwɔ ɔ se nɛ po loko a bli a sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi. Bɔ fɛɛ bɔ nɛ e ji ɔ, Kristofohi nɛ ɔmɛ tsake a he kɛ wo si fɔfɔɛ nɛ ɔ mi. A ya nɔ nɛ a tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ kɛ a nyɛmi tsuo, nɛ a je a tsui mi nɛ a ha a nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a ngɛ Yudea a níhi nɛ a ngɛ ɔ eko. (Níts. 11:​29, 30) Nyɛmimɛ nɛ a nine su he lo nya níhi a nɔ kɛ je a nyɛmimɛ kpa amɛ a ngɔ ɔ, na kaa Yehowa ngɛ mɛ ye buae. (Mat. 6:​31-33) E ngɛ heii kaa a hɛ kɛ su a nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a ye bua mɛ ɔ a he wawɛɛ. Ni kpahi nɛ a ngɔ a he lo nya níhi kɛ ye bua, kɛ ni nɛmɛ nɛ a ngɔ a he kɛ ha kɛ ya ye bua a hu bua jɔ wawɛɛ kaa a pee jã.—Níts. 20:35. w23.04 16 ¶12-13

Soha, May 2

Wa le kaa nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wa biɔ lɛ ɔ e buɔ wɔ tue ɔ, lɛɛ wa le kaa níhi nɛ wa bi lɛ ɔ, wa nine maa su nɔ, akɛnɛ wa bi lɛ ɔ he je.—1 Yoh. 5:15.

Be komɛ ɔ, Yehowa guɔ nihi nɛ a sɔmɔ we lɛ ɔ a nɔ kɛ yeɔ bua e sɔmɔli. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e wo Matsɛ Artaherhes he wami nɛ e ngmɛ Nehemia blɔ konɛ e kpale kɛ ho Yerusalem ya nɛ e ya ye bua kɛ fia ma a kɛ ma si ekohu. (Neh. 2:​3-6) Yehowa ma nyɛ maa wo nihi nɛ a sɔmɔ we lɛ ɔ he wami konɛ a ye bua wɔ ke wa he fi wɔ. Behi fuu ɔ, Yehowa ha we wa sɔlemihi a heto ngɛ nyakpɛ blɔ nɔ. Se hetohi nɛ wa hiɔwe Tsɛ ɔ haa wɔ ɔ ji nɔ́ nɛ wa hia konɛ waa ya nɔ nɛ waa ye lɛ anɔkuale. Lɔ ɔ he ɔ, moo pee klaalo kaa o maa na bɔ nɛ Yehowa ngɛ o sɔlemihi a heto hae ha. Be komɛ ɔ, e sa nɛ o susu bɔ nɛ Yehowa ngɛ o sɔlemihi a heto hae ha a he. (La 66:​19, 20) Ke wa sɔle kɛ ha Yehowa a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ hemi kɛ yemi. Se pi lɔ ɔ pɛ. Blɔ fɛɛ blɔ nɛ e maa gu nɔ kɛ ha wa sɔlemihi a heto ɔ, e sa nɛ waa kplɛɛ nɔ kɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ e mi.—Heb. 11:6. w23.05 11 ¶13; 12 ¶15-16

Hɔ, May 3

Oo ye Mawu, ye bua jɔɔ o suɔmi nya ní peemi he.—La 40:8.

Benɛ wa jɔɔ wa he nɔ kɛ ha Yehowa a, wa wo lɛ si kaa wa ma sɔmɔ lɛ nɛ wa maa pee e suɔmi nya ní. E sa nɛ waa ye jamɛ a si womi ɔ nɔ. Si womi nɛ ɔ nɛ wa maa ye nɔ ɔ pi tlomi. Wa ma nyɛ maa ye si womi nɛ ɔ nɔ, ejakaa Yehowa bɔ wɔ konɛ waa pee e suɔmi nya ní. (Kpoj. 4:11) E bɔ wɔ konɛ wa ná suɔmi ɔ kaa wa maa kase e he ní nɛ wa sɔmɔ lɛ. Jehanɛ hu ɔ, e bɔ wɔ ngɛ e subai nɔ, enɛ ɔ he ɔ, wa nyɛɔ nɛ wa hɛɔ kɛ suɔ e he, nɛ wa suɔ kaa wa maa pee e suɔmi nya ní. Nɔ́ nɛ pe kulaa a, ke wa pee Mawu suɔmi nya ní nɛ wa kase e Bi ɔ, ‘wa he mi maa jɔ wɔ.’ (Mat. 11:​28-30) Enɛ ɔ he ɔ, yaa nɔ nɛ o ha nɛ suɔmi nɛ o ngɛ ha Yehowa a mi nɛ wa. Nɔ́ nɛ maa ye bua mo nɛ o pee enɛ ɔ ji kaa o ma pue o yi mi tɛ ngɛ ní kpakpahi tsuo nɛ Yehowa pee ha mo kɛ jɔɔmihi nɛ o ma ná hwɔɔ se ɔ a he. Ke suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha Yehowa a mi ngɛ wae ɔ, e he be wae kaa o maa ya nɔ maa bu lɛ tue. (1 Yoh. 5:3) Yesu nyɛ nɛ e pee Mawu suɔmi nya ní, ejakaa e sɔle ha Yehowa konɛ e ye bua lɛ, nɛ e ya nɔ nɛ e ngɔ e juɛmi kɛ ma jɔɔmihi nɛ e ma ná a nɔ. (Heb. 5:7; 12:2) Kaa bɔ nɛ Yesu pee ɔ, mo hu o ma nyɛ maa sɔle kɛ ha Yehowa konɛ e wo mo he wami nɛ o hɛ nɛ hi neneene wami nɛ o ma ná a nɔ. w23.08 27-28 ¶4-5

Hɔgba, May 4

O ngɛ e mi mi himi babauu ɔ, kɛ e nɔ he tsui nami ɔ, kɛ e tsui si tomi ɔ he guɛ gbee, akɛnɛ o li kaa Mawu je e mi mi himi ɔ mi nɛ e ngɛ mɔde bɔe kaa e maa ye bua mo nɛ o tsake o tsui ɔ he je lo?—Rom. 2:4.

Wɔ tsuo wa suɔ nihi nɛ a toɔ a tsui si ɔ. Mɛni he je? Ejakaa wa ngɛ bumi kɛ ha nihi nɛ a kɔni mi jɔ̃ we ke a ngɛ nɔ́ ko blɔ hyɛe ɔ. Ke wa pee nɔ́ ko nɛ dɛ nɛ nihi to a tsui si ha wɔ ɔ, wa bua jɔɔ. Jehanɛ hu ɔ, benɛ wa ngɛ Baiblo ɔ kasee nɛ wa ngɛ mɔde bɔe kaa waa kɛ nɔ́ nɛ wa ngɛ kasee ɔ ma tsu ní ɔ, wa bua jɔ kaa nɔ nɛ e kɛ wɔ ngɛ Baiblo ɔ kasee ɔ to e tsui si ha wɔ. Nɔ́ nɛ pe kulaa a, wa bua jɔ wawɛɛ kaa Yehowa Mawu toɔ e tsui si kɛ haa wɔ. E ngɛ mi kaa wa suɔ kaa nihi nɛ a to a tsui si kɛ ha wɔ mohu lɛɛ, se tsa pi be fɛɛ be nɛ eko ɔ, e ngɛ gbɔjɔɔ kaa wɔ nitsɛmɛ wa maa to wa tsui si. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke wa yaa he ko nɛ wa ngɛ se kpɛe nɛ traffic nu wɔ ɔ, e he ma nyɛ maa wa ha wɔ kaa wa maa to wa tsui si. Nɛ ke nihi wo wa mi mi la a, wa mi mi ma nyɛ ma fu. Be komɛ hu ɔ, e he ma nyɛ maa wa ha wɔ kaa wa maa ya nɔ maa mlɛ je ehe nɛ Yehowa wo si kaa e maa ba a. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔmɛ tsuo mi ɔ, e ma bi nɛ waa to wa tsui si wawɛɛ. w23.08 20 ¶1-2

Hɔɛgbi, May 5

E wo mɛ tsuo blɔ kɛ ho we mi ya, nɛ e si nyumuhi 300 ɔ pɛ.—Many. 7:8.

Yehowa ha nɛ Gideon gbɔ e tabuli ɔmɛ a nɔ kulaa. Eko ɔ, Gideon ma bi e he ke: ‘Anɛ tsakemi nɛ ɔ he hia lo? Anɛ tsakemi nɛ ɔ maa ye bua lo?’ Se ngɛ tsuo se ɔ, Gideon bu Yehowa tue. Mwɔnɛ ɔ, asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa kase Gideon nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ke a kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ a kɛ ha mɛ ɔ tsu ní be mi nɛ eko ɔ, a bua jɔɛ he po. (Heb. 13:17) E ngɛ mi kaa oslaa ngɛ ní tsumi nɛ Yehowa ha Gideon ɔ he, nɛ e ye gbeye mohu lɛɛ, se e bu Yehowa tue. (Many. 9:17) Yehowa wo Gideon he wami, nɛ e ná nɔ mi mami kaa e maa ye bua lɛ kɛ po e we bi a he piɛ. Asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ hehi nɛ a tsi wa ní tsumi ɔ nya ngɛ ɔ kaseɔ Gideon. E ngɛ mi kaa a woɔ a he gbeye kaa a maa wo mɛ tsu, a biɔ mɛ sanehi, nɛ a ní tsumi jeɔ a dɛ loo a waa mɛ yi mi mohu lɛɛ, se a kɛ kã nyɛɛɔ asafo ɔ hɛ mi kɛ peeɔ kpehi nɛ a tsuɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ hulɔ. Ngɛ amanehlu ngua a mi ɔ, e he maa hia nɛ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a pee kã nɛ a bu blɔ tsɔɔmi nɛ a kɛ ma ha mɛ ɔ tue, ke jã peemi maa ngɔ oslaa kɛ ba a nɔ po. w23.06 5-6 ¶12-13

Pɛplɛgbi, May 6

Nihi nɛ woɔ ye hɛ mi nyami ɔ, ma wo a hɛ mi nyami.—1 Sam. 2:30.

Yehowa ha nɛ a ngma Osɔfo Nɔkɔtɔma Yehoyada nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa a kɛ wo Baiblo ɔ mi konɛ a kɛ tsɔɔ wɔ ní. (Rom. 15:4) Nɛ benɛ Yehoyada gbo ɔ, Yehowa wo e hɛ mi nyami nɛ e ha nɛ a “pu lɛ ngɛ matsɛmɛ ɔmɛ a pu he ɔ ngɛ David ma a mi. [E] pee nɔ́ nɛ ɔ kɛ wo e hɛ mi nyami ngɛ ní tsumi nɛ e tsu kɛ ha Israel ma a, kɛ Mawu we ɔ” he je. ( 2 Kron. 24:​15, 16) Yehoyada sane ɔ ha nɛ wa na kaa e sa nɛ wɔ tsuo waa ye Mawu gbeye. Ke asafo mi nikɔtɔmahi hlaa blɔhi nɛ a maa gu nɔ kɛ po nyɛmimɛ ɔmɛ a he piɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa a ngɛ Yehoyada kasee. (Níts. 20:28) Yehoyada nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ma nyɛ maa ye bua nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ konɛ a na kaa ke a ya nɔ nɛ a ye Yehowa gbeye nɛ a ye lɛ anɔkuale ɔ, e ma nyɛ maa gu a nɔ kɛ tsu e yi mi tomihi a he ní. Nihewi kɛ yihewi ma nyɛ maa kase bɔ nɛ Yehowa kɛ Yehoyada hi si ha a konɛ a kɛ nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ nɛ hi si saminya nɛ a je bumi kpo kɛ tsɔɔ mɛ, titli ɔ, nihi nɛ a ngɛ Yehowa sɔmɔe jeha babauu ji nɛ ɔ. (Abɛ 16:31) Nyɛ ha nɛ waa kɛ anɔkuale yemi nɛ fĩ “nihi nɛ a ngɛ hɛ mi nyɛɛe ɔ” a se, nɛ waa bu mɛ tue.—Heb. 13:17. w23.06 17 ¶14-15

Sɔ, May 7

Dalɔ nya mi munyu yeɔ bua nihi babauu.—Abɛ 10:21.

Ke o suɔ nɛ o pɔ sane heto hami po ngɛ asafo mi kpehi a sisi ɔ, o kɛ hɛ si kami nɛ tsu ní. Ke wa pɔɔ wa nine nɔ womi ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ nɔ nɛ ngɛ ní kasemi ɔ nɔ hyɛe ɔ maa nu he kaa e sa nɛ e tsɛ wɔ be fɛɛ be, nɛ e be hae nɛ ni kpahi hu nɛ a ná he blɔ kɛ ha sane heto. Enɛ ɔ ma nyɛ ma jɔ̃ ni kpahi a kɔni mi nɛ a be a nine nɔ woe. (Fiɛɛ. 3:7) Ke nihi fuu wo a nine nɔ ɔ, eko ɔ, wa be he blɔ náe kɛ ha sane heto fuu kaa bɔ nɛ wa ngɛ hlae ɔ. E ma nyɛ maa ba kaa be komɛ ɔ, nɔ nɛ ngɛ ní kasemi ɔ nɔ hyɛe ɔ be wɔ tsɛe kulaa, nɛ enɛ ɔ ma nyɛ ma jɔ̃ wa kɔni mi. Se ke e ba lɛ jã a, e sɛ nɛ wa mi mi nɛ fu lɛ. (Fiɛɛ. 7:9) Ke o nyɛ we nɛ o ha sane heto kaa bɔ nɛ o ngɛ hlae ɔ po ɔ, moo bu ni kpahi nɛ a ngɛ heto hae ɔ tue saminya, konɛ o je a yi ke a kpa asafo mi kpe ɔ. A yi nɛ o ma je ɔ maa wo mɛ he wami kaa bɔ nɛ ke o ha sane heto ɔ, e maa wo mɛ he wami ɔ. w23.04 23-24 ¶14-16

So, May 8

I fĩ si kpɛii, Oo Mawu.—La 57:7.

Moo kase Mawu Munyu ɔ nɛ o pue o yi mi tɛ ngɛ he. Loko tso ko ma nyɛ maa da si kpɛii ɔ, ja e si poku sɛ zu mi. Jã kɛ̃ nɛ ke wa ngɛ hemi kɛ yemi nɛ mi wa wawɛɛ ngɛ Yehowa mi ɔ, wa ma nyɛ maa da si kpɛii. Ke tso ko ngɛ wae ɔ, e si poku ɔ hu waa nɛ e sɛɛ zu mi kɛ yaa tsitsaa. Wɔ hu ke wa kase ní nɛ wa pue wa yi mi tɛ ngɛ he ɔ, hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ ɔ mi maa wa, nɛ wa ma ná nɔ mi mami kaa Mawu blɔ ɔmɛ hi saminya. (Kol. 2:​6, 7) Mo pue o yi mi tɛ ngɛ bɔ nɛ Yehowa ga womihi kɛ e blɔ tsɔɔmihi ye bua e sɔmɔli blema, kɛ bɔ nɛ a ná e he piɛ pomi he se ha a he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Ezekiel pee totooto benɛ e na nɛ bɔfo ko ngɛ sɔlemi we ko susue ngɛ nina mi ɔ. Nina nɛ ɔ wo Ezekiel he wami, nɛ e ha nɛ wa na níhi nɛ Yehowa suɔ kaa waa pee konɛ wa ja lɛ ngɛ anɔkuale mi. (Ezek. 40:​1-4; 43:​10-12) Ke wa he be kɛ kase níhi nɛ a mi kuɔ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi nɛ wa pue wa yi mi tɛ ngɛ he ɔ, wa ma ná he se wawɛɛ. Wɔ hu ke wa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ kulaa a, wa ma nyɛ maa pee kã.—La 112:7. w23.07 18 ¶15-16

Soha, May 9

Moo bu . . . nyɛmi nɛ a kɛ susuɔ nɔ́ he ɔ he.—Abɛ 3:21.

Baiblo ɔ tu nyumu komɛ nɛ a pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ nihewi ma nyɛ maa kase ɔ he munyu. Nyumu nɛ ɔmɛ suɔ Mawu nɛ a hyɛ e we bi a nɔ ngɛ blɔ slɔɔtohi a nɔ. O ma nyɛ maa na nyumuhi nɛ a peeɔ nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ a nane pi si ngɛ o weku ɔ kɛ o we asafo ɔ mi. (Heb. 13:7) Jehanɛ hu ɔ, o ma nyɛ maa kase Yesu Kristo nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ se be ɔ. (1 Pet. 2:21) Moo kase nimli nɛ ɔmɛ a he ní saminya, nɛ o susu su kpakpahi nɛ a je kpo ɔ he. (Heb. 12:​1, 2) Lɔ ɔ se ɔ, hyɛ kaa o ma nyɛ maa kase nɔ́ ko ngɛ a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi lo. Nyumu nɛ e ngɛ nyɛmi nɛ a kɛ susuɔ nɔ́ he ɔ kɛ oya yemi tsu we níhi a he ní kɛkɛ. Mohu ɔ, e susuɔ níhi a he saminya loko e maa e juɛmi nya si ngɛ nɔ́ nɛ e maa pee ɔ he. Enɛ ɔ he ɔ, moo bɔ mɔde nɛ o kase bɔ nɛ a susuɔ níhi a he saminya ha, nɛ o pee jã be fɛɛ be. Kekleekle ɔ, nyɛɛ kase Baiblo sisi tomi mlaahi nɛ nyɛ susu bɔ nɛ e maa ye bua nyɛ ngɛ nyɛ si himi mi ha a he. Lɔ ɔ se ɔ, nyɛɛ ngɔ Baiblo sisi tomi mlaa amɛ kɛ tsu ní konɛ nyɛ nyɛ́ nɛ nyɛɛ mwɔ yi mi kpɔhi nɛ maa sa Yehowa hɛ mi. (La 119:9) Ke nyɛ gu blɔ nɛ ɔ nɔ kɛ susu níhi a he ɔ, e maa ye bua nyɛ konɛ nyɛɛ pee Kristofohi nɛ a nane pi si.—Abɛ 2:​11, 12; Heb. 5:14. w23.12 24-25 ¶4-5

Hɔ, May 10

Nyɛɛ pee klaalo kaa nyɛ maa fã nyɛ he ngɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e biɔ nyɛ nɔ́ he je nɛ nyɛ ná hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ nyɛ ngɛ ɔ hɛ mi, se nyɛɛ pee jã kɛ he jɔmi kɛ bumi nɛ mi kuɔ.—1 Pet. 3:15.

Fɔli ma nyɛ maa ye bua a bimɛ wawɛɛ konɛ ke nihi te si kɛ wo mɛ ngɛ a hemi kɛ yemi ɔ he je ɔ, a le bɔ nɛ a maa je mi mi jɔmi mi kɛ ha mɛ heto ha. (Yak. 3:13) Fɔli komɛ kɛ a bimɛ ɔmɛ peeɔ enɛ ɔ he peemi kɛ tsɔɔ ngɛ a weku Mawu jami mi. A hyɛɔ munyuhi nɛ nihi ma nyɛ ma bi a bimɛ ɔmɛ ngɛ sukuu, nɛ lɔ ɔ se ɔ, a peeɔ bɔ nɛ a ma plɛ kɛ ha heto ha a he peemi kɛ tsɔɔ, nɛ a tsɔɔ a bimɛ ɔmɛ bɔ nɛ a maa je mi mi jɔmi mi kɛ tu munyu nɛ maa ta nihi a tsui he ha. Peemi kɛ tsɔɔ nɛ fɔli kɛ a bimɛ ɔmɛ maa pee ɔ maa ye bua mɛ konɛ mɛ nitsɛmɛ a ná nɔ mi mami ngɛ níhi nɛ a heɔ yeɔ ɔ mi, nɛ́ a nyɛ nɛ a tsɔɔ ni kpahi nɔ́ he je nɛ a heɔ ní nɛ ɔmɛ yeɔ ɔ. A ngɔ nihewi kɛ yihewi a ní kasemi womihi kɛ piɛɛ munyuyi nɛ ji, “Nihewi Kɛ Yihewi Biɔ Ke,” nɛ ngɛ jw.org ɔ nɔ ɔ he. A to ní nɛ ɔmɛ a he blɔ nya konɛ e ye bua nihewi kɛ yihewi nɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa, nɛ a ngɔ mɛ nitsɛmɛ a munyuhi kɛ ha sane heto. Ke weku fɛɛ weku pee kake kɛ kase munyu nɛ ɔmɛ ɔ, wɔ tsuo wa maa le bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ fã wa hemi kɛ yemi ɔ he ngɛ mi mi jɔmi mi, konɛ e ta nihi a tsui he. w23.09 17 ¶10; 18 ¶15-16

Hɔgba, May 11

Nyɛ ko ha nɛ wa kɔni mi nɛ jɔ̃ ngɛ nɔ́ kpakpa peemi he, ejakaa ke pɔ tɔɛ wa he ɔ, wa ma kpa ní ngɛ be nɛ sa mi.—Gal. 6:9.

Anɛ o ngɔ mumi mi oti ko kɛ ma o hɛ mi hyɛ se o nyɛ we nɛ o su he lo? Ke jã a, lɛɛ pi mo pɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Philip suɔ nɛ e sɔle be fɛɛ be, nɛ e sɔlemi ɔ hu nɛ nu tso. Se e he wa ha lɛ kaa e ma ná be kɛ sɔle. Erika hu suɔ kaa e ya fiɛɛmi yami kpe ngɛ be nya, se kɛ̃ ɔ, e kpɛɛ se kɛ yaa be fɛɛ be. Ke o kɛ oti ko ma o hɛ mi, se loloolo ɔ, o sui he ɔ, o kɔni mi nɛ ko jɔ̃. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, loko nɔ ko ma nyɛ maa su oti nyafii ko he po ɔ, e heɔ be nɛ e biɔ mɔde bɔmi hulɔ. Akɛnɛ loloolo ɔ, o suɔ nɛ o su oti nɛ o kɛ ma o hɛ mi ɔ he he je ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa huɛ bɔmi kpakpa nɛ ngɛ o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti ɔ he hia mo, nɛ o suɔ nɛ o sɔmɔ lɛ kɛ o tsui tsuo. Yehowa bua jɔɔ mɔde nɛ o ngɛ bɔe ɔ he wawɛɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa hyɛ we blɔ kaa o pee nɔ́ ko nɛ o be nyɛe maa pee. (La 103:14; Mika 6:8) Lɔ ɔ ke o suɔ nɛ o ngɔ oti ko kɛ ma o hɛ mi ɔ, e sa nɛ e pee oti nɛ o ma nyɛ maa su he. w23.05 26 ¶1-2

Hɔɛgbi, May 12

Ke Mawu ngɛ kɛ ha wɔ ɔ, lɛɛ mɛnɔ maa te si kɛ wo wɔ?—Rom. 8:31.

Nihi nɛ a ngɛ kã po ma nyɛ maa ye gbeye be komɛ, se lɔ ɔ ha we nɛ a kpa nɔ́ nɛ da peemi. Daniel ji niheyo nɛ e ngɛ kã wawɛɛ. Daniel kase níhi nɛ Mawu gbali ɔmɛ ngma a, nɛ gbamihi nɛ Yeremia gba a hu piɛɛ he. Ngɛ nɔ́ nɛ Daniel kase ɔ mi ɔ, e ba na kaa e be kɛe kulaa nɛ Yuda bi nɛ a ye be kɛkɛɛ ngɛ nyɔguɛ tso mi ngɛ Babilon ɔ maa ye a he. (Dan. 9:2) Akɛnɛ Daniel na kaa gbami nɛ ɔ ba mi he je ɔ, lɔ ɔ wo hemi kɛ yemi nɛ e ngɛ ngɛ Yehowa mi ɔ mi he wami. Jã nɔuu nɛ nihi tsuo nɛ a ngɛ hemi kɛ yemi nɛ mi wa ngɛ Mawu mi ɔ hu ma nyɛ maa pee kã wawɛɛ. (Kɛ to Roma Bi 8: 32, 37-39 ɔ he.) Nɔ́ nɛ pe kulaa a, Daniel pɔɔ sɔlemi ha e hiɔwe Tsɛ ɔ. (Dan. 6:10) E jaje e yayami ɔmɛ kɛ tsɔɔ Yehowa, nɛ e de lɛ bɔ nɛ e ngɛ he nue ha. Daniel bi yemi kɛ buami kɛ je Yehowa ngɔ hulɔ. (Dan. 9:​4, 5, 19) Daniel ji adesa kaa wɔ nɔuu, lɔ ɔ he ɔ, a kɛ kã peemi fɔ we lɛ. Mohu ɔ, e kase su nɛ ɔ kɛ gu ní kasemi, sɔlemi kɛ e hɛ nɛ e kɛ fɔ Yehowa a nɔ ɔ nɔ. w23.08 3 ¶4; 4 ¶7

Pɛplɛgbi, May 13

Nyɛ ha nɛ nyɛ la a nɛ kpɛ ngɛ nimli a hɛ mi, konɛ a na nyɛ ní tsumi kpakpa amɛ nɛ́ a wo nyɛ Tsɛ nɛ e ngɛ hiɔwe ɔ hɛ mi nyami.—Mat. 5:16.

Ke wa buɔ nihi nɛ a hɛɛ blɔ nyahi nɛ a nɔ kuɔ ɔ tue ɔ, wɔ nitsɛmɛ wa náa he se, nɛ ni kpahi hu náa he se. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Nɔ́ kake ji kaa ke a ngɛ nihi nɛ a gboɔ tue ɔ a tue gblae ɔ, wa piɛɛ we he. (Rom. 13:​1, 4) Ke wa bu nɔ yeli ɔmɛ tue ɔ, e haa nɛ a náa juɛmi nɛ da ngɛ Yehowa Odasefohi a he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ jeha komɛ nɛ be ɔ mi ɔ, ta buli komɛ ya sɛ Matsɛ Yemi Asa ko nɔ ngɛ Nigeria be mi nɛ asafo mi kpe ngɛ nɔ yae, nɛ a tsɔɔ kaa a ngɛ nihi nɛ a tsɔɔ atua nɛ a wui tohi ɔ hlae. Nɔ nɛ nyɛɛɔ hɛ mi kɛ ngɔɔ to ɔ de ta buli ɔmɛ kaa a je Matsɛ Yemi Asa a nɔ, nɛ e de ke, “Yehowa Odasefo ɔmɛ woɔ to be fɛɛ be.” Be fɛɛ be nɛ wa maa bu mlaahi nɛ amlaalo ɔ wo ɔ tue ɔ, e haa nɛ wa náa biɛ kpakpa, nɛ e yeɔ buaa kɛ poɔ wa nyɛmimɛ ɔmɛ a he piɛ pee se. w23.10 9 ¶13

Sɔ, May 14

Nyɛ hia si fimi bɔ nɛ pee nɛ ke nyɛ pee Mawu suɔmi nya ní ta a, nyɛ nine nɛ su si womi ɔ mi bami ɔ nɔ.—Heb. 10:36.

Jehahi babauu ji nɛ ɔ nɛ Yehowa sɔmɔli komɛ ngɛ blɔ hyɛe kaa je nɛ ɔ maa ba nyagbe. Ni komɛ nuɔ he kaa je ɔ nyagbe ɔ ngɛ se kpɛe tsɔ. Se Yehowa le bɔ nɛ e sɔmɔli nuɔ he ha. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa de Habakuk ke: “Be nɛ ma tsu nɔ́ nɛ ɔ sui lolo. Se kɛ̃ ɔ, be ɔ ma, nɛ e be kɛe, nɛ nɔ́ nɛ ma je ngɔ tsɔɔ mo ɔ maa ba mi kokooko. E maa pee kaa nɔ́ nɛ e ma blɛuu tsɔ, se kɛ̃ ɔ, hyɛ blɔ. Ejakaa e maa ba mi kokooko nɛ e be kɛe.” (Hab. 2:3) Anɛ Habakuk pɛ nɛ e ná munyu nɛ ɔ nɛ Mawu tu ɔ he se lo? Aloo wɔ hu wa ma nyɛ ma ná jamɛ a munyu ɔ he se mwɔnɛ ɔ? Yehowa ha nɛ bɔfo Paulo ngma munyu ko kaa jã kɛ ha Kristofohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ, nɛ a ngɛ je ehe ɔ blɔ hyɛe ɔ. (Heb. 10:37) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke e pee kaa nɔ́ nɛ si nɛ Yehowa wo kaa e ma kpɔ̃ wɔ ɔ ngɛ se kpɛe po ɔ, wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa “e maa ba mi kokooko nɛ e be kɛe.” w23.04 30 ¶16

So, May 15

Israelbi ɔmɛ tsuo bɔni munyu huitihuiti tumi . . . kɛ si Mose.—4 Mose 14:2.

Israelbi ɔmɛ he we yi kaa Yehowa lɛ ngɛ Mose nɔ gue kɛ ngɛ mɛ blɔ tsɔɔe. (4 Mose 14: 10, 11) A kɛ a ní peepee tsɔɔ si abɔ kaa a kplɛɛ we nɔ kaa Yehowa ngɛ Mose nɔ gue kɛ ngɛ mɛ blɔ tsɔɔe. Enɛ ɔ he ɔ, jamɛ a yi nɔ bi ɔmɛ ná we he blɔ nɛ a ya Si Womi Zugba a nɔ. (4 Mose 14:30) Se Israelbi komɛ kɛ Yehowa blɔ tsɔɔmi tsu ní. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yehowa to Kaleb he hɛ nɛ e de ngɛ e he ke: “Kaleb . . . ya nɔ nɛ e kɛ e tsui tsuo nyɛɛ ye se.” (4 Mose 14:24) Mawu jɔɔ Kaleb nɛ e ngmɛ lɛ blɔ konɛ lɛ nitsɛ e hla he nɛ e suɔ nɛ e maa hi ngɛ Si Womi Zugba a nɔ. (Yosh. 14:​12-14) Israelbi kpahi nɛ a ná he blɔ kɛ ya Si Womi Zugba a nɔ ɔ hu pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ a kɛ Yehowa blɔ tsɔɔmi tsu ní. Benɛ Mose gbo nɛ Yoshua ba nyɛɛ ma a hɛ mi ɔ, ‘a je bumi nɛ mi kuɔ kpo kɛ tsɔɔ lɛ e wami ligbi ɔmɛ tsuo.’ (Yosh. 4:14) Enɛ ɔ ha nɛ Yehowa jɔɔ mɛ, nɛ e ngɔ Si Womi Zugba a kɛ ha mɛ.—Yosh. 21:​43, 44. w24.02 21 ¶6-7

Soha, May 16

Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e suɔ Mawu ɔ, e sa nɛ e suɔ e nyɛmi hulɔ.—1 Yoh. 4:21.

Kaa bɔ nɛ ke dɔkita ko pɛtɛ wa nine si nɛ́ e ma nyɛ maa le wa tsui ɔ si fɔfɔɛ ɔ, jã kɛ̃ nɛ ke wɔ hu wa susu bɔ nɛ waa kɛ nihi hiɔ si ngɛ suɔmi mi ha a he ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ nɛ waa na kaa wa suɔ Yehowa aloo wa sume lɛ. Ke wa yɔse kaa suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha wa nyɛmimɛ ɔmɛ mi ngɛ gbɔjɔe ɔ, lɛɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa suɔmi nɛ wa ngɛ ha Yehowa a hu mi ngɛ gbɔjɔe. Se ke wa jeɔ suɔmi kpo kɛ tsɔɔ wa nyɛmimɛ ɔmɛ be fɛɛ be ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa suɔmi nɛ wa ngɛ ha Mawu ɔ mi wa wawɛɛ. Ke wa yɔse kaa suɔmi nɛ wa ngɛ ha wa nyɛmimɛ ɔmɛ mi ngɛ gbɔjɔe ɔ, e ji nɔ́ ko nɛ hɛdɔ ngɛ he wawɛɛ. Mɛni he je? Ejakaa e ji okadi nɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ gbɔjɔe ngɛ mumi mi. Bɔfo Yohane ha nɛ oti nɛ ɔ pee heii. E de ke: “Nɔ nɛ e sume e nyɛmi nɛ e naa lɛ ɔ, e be nyɛe maa suɔ Mawu, nɔ nɛ e nɛ lɛ ɔ.” (1 Yoh. 4:20) Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ enɛ ɔ mi? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke wa “suɔ wa sibi” ɔ, Yehowa bua maa jɔ wa he.—1 Yoh. 4:​7-9, 11. w23.11 8 ¶3; 9 ¶5-6

Hɔ, May 17

O tsɛ kɛ o nyɛ ma nya.—Abɛ 23:25.

Benɛ Matsɛ Yoash ji niheyo ɔ, e mwɔ yi mi kpɔ ko nɛ nile ngɛ mi. E ngɛ mi kaa e tsɛ gbo mohu lɛɛ, se e bu blɔ tsɔɔmihi nɛ Osɔfo Nɔkɔtɔma Yehoyada nɛ e yeɔ anɔkuale ɔ kɛ ha lɛ ɔ tue. Yehoyada tsɔse Yoash kaa lɛ nitsɛ e bi, nɛ e tsɔɔ lɛ Yehowa he ní. Akɛnɛ Yehoyada pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa he je ɔ, Yoash mwɔ yi mi kpɔ nɛ nile ngɛ mi kaa e ma sɔmɔ Yehowa nɛ́ e ye bua Yuda bi ɔmɛ tsuo konɛ mɛ hu a pee jã. Yoash to blɔ nya konɛ a dla Yehowa sɔlemi we ɔ po. (2 Kron. 24:​1, 2, 4, 13, 14) Ke o fɔli loo nɔ kpa ko ngɛ mo ye buae konɛ o suɔ Yehowa nɛ o ye e mlaa amɛ a nɔ ɔ, lɛɛ e ji nike ní kpakpa nɛ́ a kɛ ngɛ mo hae. (Abɛ 2:​1, 10-12) O fɔli ma nyɛ maa gu blɔ slɔɔtohi a nɔ kɛ tsɔse mo. Ke o ngɔ Baiblo ga womihi nɛ o fɔli kɛ ngɛ mo hae ɔ kɛ tsu ní ɔ, a bua maa jɔ wawɛɛ. Nɔ́ nɛ pe kulaa a, Mawu bua maa jɔ, nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ lɛ nyɛ kpɛti ɔ mi maa wa wawɛɛ. (Abɛ 22:6; 23:​15, 24) Enɛ ɔmɛ ji yi mi tomi kpakpahi a he je nɛ e sa nɛ waa kase nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ Yoash pee benɛ e ji niheyo ɔ. w23.09 8-9 ¶3-5

Hɔgba, May 18

Ma bu nyɛ tue.—Yer. 29:12.

Yehowa wo si kaa e maa bu wa sɔlemihi tue. Wa Mawu ɔ suɔ e sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ wawɛɛ, lɔ ɔ he ɔ, e maa ya nɔ maa bu mɛ tue. (La 10:17; 37:28) Se kɛ̃ ɔ, enɛ ɔ tsɔɔ we kaa Yehowa ma ha wɔ níhi tsuo nɛ wa biɔ lɛ ɔ. Eko ɔ, ní komɛ ngɛ nɛ wa biɔ lɛ nɛ wa nine be nɔ sue amlɔ nɛ ɔ, ja je ehe ɔ mi. Yehowa hyɛɔ bɔ nɛ níhi nɛ wa biɔ lɛ ɔ kɛ e yi mi tomi ngɛ tsakpa ha. (Yes. 55:​8, 9) Yehowa yi mi tomi ɔmɛ eko ji kaa adesahi nɛ a buɔ lɛ tue kaa a Nɔ Yelɔ ɔ nɛ a hyi zugba a nɔ tɔ. Se Satan tsɔɔ kaa ke adesahi ye mɛ nitsɛmɛ a nɔ ɔ, a bua maa jɔ wawɛɛ. (1 Mose 3:​1-5) Bɔ nɛ pee nɛ e pee heii kaa Abosiami ji lakpatsɛ ɔ, Yehowa ngmɛ adesahi blɔ konɛ a ye mɛ nitsɛmɛ a nɔ. Se adesa nɔ yemi ha nɛ waa kɛ nyagbahi babauu ngɛ kpee mwɔnɛ ɔ. (Fiɛɛ. 8:9) Se wa le kaa Yehowa be nyagba nɛ ɔmɛ tsuo jee kɛ je amlɔ nɛ ɔ. w23.11 21 ¶4-5

Hɔɛgbi, May 19

I ngɔ mo kɛ pee tsɛ kɛ ha je mahi fuu.—Rom. 4:17.

Yehowa wo Abraham si kaa kɛ gu e nɔ ɔ, a maa jɔɔ je mahi fuu. Se kɛ̃ ɔ, benɛ Abraham ye jeha 100, nɛ Sara hu ye jeha 90 ɔ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, a fɔ we bi ko lolo. Ngɛ adesa susumi nya a, e he ma nyɛ maa wa kaa Abraham kɛ Sara ma fɔ binyumu. Enɛ ɔ ji ka agbo ko nɛ Abraham kɛ kpe. “Se kɛ̃ ɔ, ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ e ngɛ ɔ he je ɔ, e ná hemi kɛ yemi kaa e ma ba pee tsɛ kɛ ha je mahi fuu.” (Rom. 4:​18, 19) Nɛ nyagbenyagbe ɔ, hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ Abraham ngɛ ɔ ba mi. A fɔ Isak nɛ ji binyumu nɛ Abraham hyɛ blɔ be kɛkɛɛ ɔ. (Rom. 4:​20-22) Mawu ma nyɛ maa kplɛɛ wa nɔ nɛ e bu wɔ dali kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Abraham blɔ fa mi ɔ. Enɛ ɔ ji nɔ́ nɛ Paulo ma nɔ mi be mi nɛ e ngma ke, “Munyu nɛ ji, ‘a bu lɔ ɔ kɛ ha lɛ’ ɔ, pi [Abraham] he pɛ nɛ a ngma ngɛ, mohu ɔ, a ngma ngɛ wɔ hu wa he, wɔ nihi nɛ wɔ hu a maa bu lɔ ɔ kɛ ha wɔ, akɛnɛ wa heɔ Mawu, nɔ nɛ e tle Yesu nɛ ji wa Nyɔmtsɛ ɔ si” ɔ. (Rom. 4:​23, 24) Kaa bɔ nɛ Abraham pee ɔ, wɔ hu e sa nɛ wa ná hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa mi, wa tsu ní tsumi kpakpahi nɛ wa ná hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ Yehowa mi kaa e si womi ɔmɛ maa ba mi. w23.12 7 ¶16-17

Pɛplɛgbi, May 20

O na ye nɔ́ nami ɔ; benɛ i ngɛ haomi mi ɔ, o hyɛ ye nɔ.—La 31:7.

Ke o kɛ ka ko ngɛ kpee, nɛ lɔ ɔ ha nɛ o ngɛ gbeye yee ɔ, mo kai kaa Yehowa ngɛ nae nɛ e le bɔ nɛ o ngɛ he nue ha. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ a ngɛ Israel bi ɔmɛ yi mi wae ngɛ Egipt ɔ, Yehowa to he hɛ nɛ e na bɔ nɛ a ngɛ ‘nɔ́ nae’ ha a. (2 Mose 3:7) Ke o kɛ ka ko nɛ mi wa ngɛ kpee ɔ, eko ɔ, o be nae kaa Yehowa ngɛ mo ye buae. Ke e ba jã a, mɛni o ma nyɛ maa pee? Moo sɔle konɛ Yehowa nɛ ha nɛ o na bɔ nɛ e ngɛ mo ye buae ha. (2 Ma. 6:​15-17) Lɔ ɔ se ɔ, mo bi o he ke: Anɛ a tu magbɛ nɔ munyu ko loo a ha sane ko heto ngɛ asafo mi kpe sisi nɛ wo mi he wami lo? Anɛ asafo ɔ womi ko loo video ko aloo la ko wo mi he wami hyɛ lo? Anɛ nɔ ko de mo nɔ́ ko loo e kane ngmami ko kɛ wo mi he wami hyɛ lo? Be komɛ ɔ, wa hɛ ma nyɛ maa je nɔ kaa wa nyɛmimɛ ɔmɛ suɔ wɔ wawɛɛ, nɛ Mawu woɔ wɔ he wami kɛ guɔ e Munyu ɔ nɔ hulɔ. Se kɛ̃ ɔ, wa nyɛmimɛ ɔmɛ, kɛ mumi mi niye ní nɛ wa nine suɔ nɔ ɔ ji nike ní nɛ se be nɛ je Yehowa ngɔ. (Yes. 65:13; Maak. 10:​29, 30) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Yehowa susuɔ o he wawɛɛ. (Yes. 49:​14-16) Nɛ e tsɔɔ hu kaa o ma nyɛ maa ngɔ o hɛ kɛ fɔ e nɔ. w24.01 4-5 ¶9-10

Sɔ, May 21

Ha nɛ wɔ o nyɔguɛ ɔmɛ waa ya nɔ nɛ waa kɛ kã nɛ tu o munyu ɔ.—Níts. 4:29.

Loko Yesu maa kpale kɛ ho hiɔwe ya a, e kai e kaseli ɔmɛ kaa e sa nɛ a ye e he odase ngɛ “Yerusalɛm, kɛ Yudea tsuo, kɛ Samaria, kɛ yaa su zugba a nɔ hehi nɛ a kɛ wawɛɛ ɔ.” (Níts. 1:8; Luka 24:​46-48) Be bɔɔ komɛ a se ɔ, Yuda jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ nu bɔfo Petro kɛ Yohane nɛ a ngɔ mɛ kɛ ba Sanhedri ɔ, nɛ a fã mɛ kaa a kpa fiɛɛmi, nɛ a wo a he gbeye po. (Níts. 4:​18, 21) Petro kɛ Yohane de ke: “Ke e da blɔ ngɛ Mawu hɛ mi kaa a bu nyɛ mohu tue pe Mawu ɔ, nyɛ nitsɛmɛ nyɛɛ kojo. Se wɔɔ lɛɛ wa be nyɛe ma kpa níhi nɛ wa na kɛ níhi nɛ wa nu ɔ he munyu tumi.” (Níts. 4:​19, 20) Benɛ a ngmɛɛ a he se ɔ, kaseli ɔmɛ sɔle kɛ ha Yehowa konɛ a nyɛ nɛ a pee e suɔmi nya ní. Yehowa ha sɔlemi nɛ a je a tsui mi kɛ sɔle ɔ heto.—Níts. 4:31. w23.05 5 ¶11-12

So, May 22

Ye Bi nɛ i suɔ lɛ, nɛ ye bua jɔ e he ji nɛ ɔ nɛ.—Mat. 17:5.

Yehowa kɛ e Bi nɛ e suɔ lɛ ɔ hi si be kɛkɛɛ pe nɔ fɛɛ nɔ. Ngɛ jehahi abɔ nɛ a kɛ hi hiɔwe ɔ, huɛ bɔmi kpakpa hi mɛ ni enyɔ ɔmɛ a kpɛti. Yehowa ha nɛ e pee heii kaa e suɔ Yesu kaa bɔ nɛ mwɔnɛ ɔ ngmami ɔ tsɔɔ. Jinɛ Yehowa ko nyɛ de kɛkɛ ke, ‘Nɔ nɛ ye bua jɔ e he ji nɛ ɔ nɛ.’ Se akɛnɛ e suɔ nɛ waa le bɔ nɛ e suɔ Yesu ha a he je ɔ, e de ke “ye Bi nɛ i suɔ lɛ.” Yehowa bua jɔ Yesu he ejakaa e suɔ kaa e maa je e tsui mi nɛ e ngɔ e wami kɛ sã afɔle. (Efe. 1:7) E ngɛ heii kaa Yesu hu le kaa e Tsɛ ɔ suɔ lɛ. Akɛnɛ Yehowa suɔ Yesu nitsɛnitsɛ he je ɔ, Yesu yi mi pee we lɛ enyɔɔnyɔ ngɛ suɔmi nɛ e Tsɛ ɔ ngɛ ha lɛ ɔ he. Yesu kɛ nɔ mi mami de si abɔ kaa e Tsɛ ɔ suɔ lɛ.—Yoh. 3:35; 10:17; 17:24. w24.01 28 ¶8

Soha, May 23

Biɛ kpakpa hi pe ní nami babauu.—Abɛ 22:1.

Moo po nɔ́ nɛ ɔ he foni nɛ o hyɛ: Ngɔɔ lɛ kaa nɔ ko nɛ o suɔ lɛ wawɛɛ ɔ de nɔ́ yaya ko ngɛ o he. O le kaa nɔ́ nɛ e de ɔ ji lakpa, se ni komɛ he ye. Nɔ́ nɛ pa puɛ sane ɔ kulaa ji kaa a bɔni lakpa munyu nɛ ɔ gbɛmi kɛ ngɛ fĩae nɛ nihi fuu hu he ye. Kɛ o maa nu he ha kɛɛ? E ngɛ heii kaa o biɛ nɛ ma puɛ ɔ maa dɔ mo wawɛɛ. Sane nɛ ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa le bɔ nɛ Yehowa nu he ha benɛ a gbe e biɛ ɔ he guɛ ɔ. E bɔfo ɔmɛ ngɛ hiɔwe ɔ a kpɛti nɔ kake tu lakpa munyu ngɛ Yehowa he kɛ tsɔɔ Hawa. Hawa hu he jamɛ a lakpa munyu ɔ ye. Jamɛ a lakpa munyu ɔ lɛ ha nɛ Adam kɛ Hawa tsɔ Yehowa hɛ mi atuã a nɛ. Enɛ ɔ ha nɛ yayami kɛ gbenɔ gbɛ fĩa je ɔ mi. (1 Mose 3:​1-6; Rom. 5:12) Lakpa munyu nɛ Satan tu ngɛ Yehowa he ɔ ha nɛ gbenɔ, ta, kɛ nɔ́ nami gbɛ fĩa je ɔ mi. Anɛ lakpa munyu nɛ Satan tu ngɛ Yehowa he ɔ kɛ nɔ́ nɛ je mi kɛ ba a dɔ Yehowa lo? Ee, e dɔ lɛ wawɛɛ. Se kɛ̃ ɔ, e kɛ abofu ɔ wui e mi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, loloolo ɔ, Yehowa ji “bua jɔmi Mawu.”—1 Tim. 1:11. w24.02 8 ¶1-2

Hɔ, May 24

Lɛɛ mɛni he je mɔ nɛ ma tɔ̃ tɔmi agbo nɛ ɔ, nɛ ma pee yayami kaa kikɛ nɛ ɔ kɛ si Mawu?—1 Mose 39:9.

Mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ kase Yosef konɛ o ya nɔ nɛ o ye Mawu anɔkuale ke o kɛ ka ko kpe? Moo ma o juɛmi nya si amlɔ nɛ ɔ ngɛ nɔ́ nɛ o maa pee ke o kɛ ka ko kpe ɔ he. O kɛ oya yemi nɛ kua níhi nɛ Yehowa sume, nɛ ko susu jamɛ a ní ɔmɛ a he hulɔ. (La 97:10; 119:165) Ngɛ o blɔ fa mi ɔ, eko ɔ, o le kaa o ba na anɔkuale ɔ, nɛ o suɔ nɛ o sɔmɔ Yehowa kɛ o tsui tsuo. Se kɛ̃ ɔ, o nuɔ he kaa o pee we klaalo kaa o maa jɔɔ o he nɔ kɛ ha Yehowa nɛ a baptisi mo. Ke jã a, mo hu o ma nyɛ maa pee nɔ́ nɛ Matsɛ David pee ɔ. O ma nyɛ maa sɔle ha Yehowa nɛ o de lɛ ke: “Mawu, hyɛ ye tsui mi nɛ o le mi. Kaa mi nɛ o hyɛ, nɛ o na níhi nɛ ngɛ ye juɛmi mi. Hyɛ kaa yayami ko pa ngɛ ye mi lo, nɛ o ngɔ mi kɛ fɔ blɔ nɛ kɛ nɔ yaa neneene wami mi ɔ nɔ.” (La 139:​23, 24) Yehowa jɔɔ nihi nɛ a ngɛ e se “blɔ hlae wawɛɛ” ɔ. Ke o ngɛ mɔde bɔe kaa o maa jɔɔ o he nɔ kɛ ha Yehowa nɛ a baptisi mo ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o ngɛ e se blɔ hlae.—Heb. 11:6. w24.03 6 ¶13-15

Hɔgba, May 25

E he hia we nɛ e sã afɔlehi daa ligbi.—Heb. 7:27.

Osɔfo nɔkɔtɔma a daa ni ɔmɛ a nane mi kɛ yaa Mawu hɛ mi. Aaron ji nɔ kekleekle nɛ Yehowa hla lɛ kaa osɔfo nɔkɔtɔma ngɛ Israel benɛ a jɔɔ bo tsu ɔ nɔ ɔ. Se bɔfo Paulo tsɔɔ kaa “e sa nɛ nihi babauu nɛ a ba ye osɔfohi a se, ejakaa gbenɔ ha we nɛ a nyɛ nɛ a ye osɔfo daa.” (Heb. 7:​23-26) Akɛnɛ osɔfo nikɔtɔma nɛ ɔmɛ yi mluku he je ɔ, e sa nɛ a sã afɔle ngɛ mɛ nitsɛmɛ a yayami ɔmɛ a he. Enɛ ɔ ha nɛ wa na kaa slɔɔto agbo ngɛ osɔfo nikɔtɔmahi nɛ a hi blema Israel ɔ kɛ Yesu Kristo nɛ ji Osɔfo Nɔkɔtɔma ngua a kpɛti. Yesu Kristo nɛ ji wa we Osɔfo Nɔkɔtɔma a ji “bo tsu nitsɛnitsɛ ɔ nɛ Yehowa ma se pi adesa nɛ e ma a mi sɔmɔlɔ.” (Heb. 8:​1, 2) Paulo tsɔɔ kaa “akɛnɛ e ngɛ wami mi kɛ yaa neneene he je ɔ, e we osɔfo yemi ɔ be se yeli.” Paulo de hu kaa Yesu ɔ, “mu ko be e he, a je lɛ kɛ je yayami peeli a he.” E kpale de ke, “e he hia we nɛ e sã afɔlehi daa ligbi” kɛ ha lɛ nitsɛ e he yayamihi kaa bɔ nɛ e ji ngɛ osɔfohi nɛ a hi Israel ɔ a blɔ fa mi ɔ. w23.10 26 ¶8-9

Hɔɛgbi, May 26

Blema hiɔwe ɔ kɛ blema zugba a be kɛ ho.—Kpoj. 21:1.

“Blema hiɔwe ɔ” daa si kɛ ha nɔ yemihi nɛ Satan kɛ e daimonio ɔmɛ ngɛ mɛ kudɔe ɔ. (Mat. 4:​8, 9; 1 Yoh. 5:19) Be komɛ ɔ, ke Baiblo ɔ kɛ munyu nɛ ji “zugba a” tsu ní ɔ, e daa si kɛ ha adesahi. (1 Mose 11:1; La 96:1) Enɛ ɔ he ɔ, “blema zugba a” daa si kɛ ha yiwutsotsɛmɛ nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ. Yehowa be “hiɔwe” nɛ ji adesa nɔ yemi, kɛ “zugba” a nɛ ji yiwutsotsɛmɛ nɛ a ngɛ amlɔ nɛ ɔ dlae, mohu ɔ, e ma kpata a hɛ mi kulaa. E maa ngɔ “hiɔwe ehe ko kɛ zugba ehe ko” kɛ ba da hiɔwe kɛ zugba nɛ ngɛ amlɔ nɛ ɔ nane mi. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa nɔ yemi ehe maa ye dali nɛ a maa hi zugba a nɔ ɔ a nɔ. Yehowa ma tsa adesahi nɛ e ma ha nɛ a ye mluku. Kaa bɔ nɛ Yesaya tsɔɔ ɔ, Yehowa ma ha nɛ zugba a tsuo maa pee fɛu kaa Eden abɔɔ ɔ. Jehanɛ hu ɔ, Yehowa maa pee wɔ ehe, nɛ e ma tsa wa ti nɔ fɛɛ nɔ kulaa. E ma tsa glɔtsɛmɛ, hɛ yuyuili kɛ nihi nɛ nui nɔ́ ɔ tsuo, nɛ e ma tle nihi nɛ a gbo ɔ si hulɔ.—Yes. 25:8; 35:​1-7. w23.11 4 ¶9-10

Pɛplɛgbi, May 27

Nyɛ dla nyɛ he ngɔ to.—Mat. 24:44.

“Amanehlu ngua” a maa ba tlukaa. (Mat. 24:21) Se amanehlu ngua a maa hi slɔɔto ngɛ oslaa kpahi a he, ejakaa lɔ ɔ lɛɛ wa le kaa e ma. Maa pee jeha 2,000 nɛ be ɔ, Yesu bɔ e se nyɛɛli ɔmɛ kɔkɔ kaa a dla a he kɛ ha jamɛ a ligbi ɔ. Ke wa dla wa he kɛ to ɔ, e he be wae kaa wa ma fĩ si ngɛ jamɛ a be ɔ mi, nɛ́ waa ye bua ni kpahi nɛ a pee jã hulɔ. (Luka 21:36) E ma bi nɛ wa fĩ si konɛ wa nyɛ nɛ waa bu Yehowa tue, nɛ wa ná nɔ mi mami kaa e maa po wa he piɛ. Nɛ ke wa nyɛmimɛ ɔmɛ a he lo nya ní komɛ bɔ mɛ loo a he lo nya níhi tsuo ngmɛɛ mɛ ɔ, mɛni wa maa pee? (Hab. 3:​17, 18) E he maa hia nɛ wa je mi mi sami kpo kɛ tsɔɔ mɛ nɛ wa ha mɛ níhi nɛ a maa hia a. Ke je ma amɛ pee kake nɛ a ba tua Mawu we bi, nɛ e he ba hia nɛ waa kɛ wa nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ hi he kake be bɔɔ ko ɔ, kɛ wa maa pee wa ní ha kɛɛ? (Eze. 38:​10-12) Ja wa je suɔmi nɛ mi wa kpo kɛ tsɔɔ mɛ loko wa ma nyɛ maa gblee si fɔfɔɛ nɛ mi wa nɛ ɔ mi. w23.07 2 ¶2-3

Sɔ, May 28

Nyɛɛ hyɛ nɛ hi saminya konɛ bɔ nɛ nyɛ nyɛɛɔ ha a nɛ e ko pee kaa nihi nɛ a be juɛmi, se mohu kaa juɛmitsɛmɛ, nyɛɛ kɛ nyɛ be nɛ tsu ní ngɛ blɔ nɛ hi pe kulaa nɔ.—Efe. 5:​15, 16.

Nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ ma nyɛ maa kase nɔ́ ko kɛ je nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ Akuila kɛ Priskila pee ɔ mi. Akɛnɛ a peeɔ nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa he je ɔ, Kristofohi fuu nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ a bua jɔ a he wawɛɛ. (Rom. 16:​3, 4) A bla kɛ tsu ní, a bla kɛ fiɛɛ nɛ a ye bua ni kpahi hulɔ. (Níts. 18:​2, 3, 24-26) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, be fɛɛ be nɛ Baiblo ɔ maa wo Akuila kɛ Priskila a biɛ ta a, e tuɔ a he munyu kɛ blaa. Mɛni blɔ nɔ nɛ nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ ma nyɛ maa kase a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ? Mo susu níhi fuu nɛ e sa nɛ o kɛ o huno ɔ loo o yo ɔ nyɛ tsu he ní ɔ he nɛ o hyɛ. Anɛ nyɛ ma nyɛ maa pee ní nɛ ɔmɛ ekomɛ kɛ bla mohu pe nɛ nyɛ ma tsu a he ní ngɛ nyɛ dɛ he lo? Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Akuila kɛ Priskila tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ kɛ bla. Anɛ toɔ o be he blɔ nya konɛ o kɛ o huno ɔ loo o yo ɔ nɛ pee jã lo? Jehanɛ se hu ɔ, Akuila kɛ Priskila pee kake kɛ tsu a he lo nya ní tsumi. Eko ɔ, o kɛ o huno ɔ loo o yo ɔ tsu we ní ngɛ he kake, se anɛ nyɛ ma nyɛ ma tsu we mi ní tsumihi kɛ bla lo? (Fiɛɛ. 4:9) Ke nyɛ ye bua nyɛ sibi ngɛ ní komɛ a peemi mi ɔ, e haa nɛ nyɛ nuɔ he kaa nyɛ ji nimli kake nɛ nyɛ nyɛɔ sɛɛ ní. w23.05 22-23 ¶10-12

So, May 29

Ke i ngɛ gbeye yee ɔ, i ngɔɔ ye hɛ kɛ fɔɔ o nɔ.—La 56:3.

Nɔ fɛɛ nɔ yeɔ gbeye be komɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ Matsɛ Saul ngɛ hlae nɛ e gbe David ɔ, e tu fo kɛ ho Filisti ma nɛ ji Gat ɔ mi ya. Gat Matsɛ nɛ a tsɛɛ lɛ ke Akish ɔ ba ná le kaa David ji tatsɛ nɛ ngɛ he wami, nɛ lɛ nɛ e gbe Filistibi ɔmɛ “akpe nyɔngmahi” ɔ nɛ. Enɛ ɔ ha nɛ David ye “gbeye wawɛɛ nitsɛ.” (1 Sam. 21:​10-12) E ye gbeye kaa Akish ma nyɛ maa pee lɛ nɔ́ ko. Mɛni lɛ ye bua David nɛ e pee kã? Ngɛ La 56, David tsɔɔ bɔ nɛ e nu he ha benɛ e ngɛ Gat ɔ. Ngmami nɛ ɔ tsɔɔ nɔ́ nɛ ha nɛ David ye gbeye, kɛ nɔ́ nɛ ye bua lɛ nɛ e pee kã a hulɔ. Benɛ David ye gbeye ɔ, e ngɔ e hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ. (La 56:​1-3, 11) David ngɔ e hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ, ejakaa e le kaa e be lɛ kuae. Yehowa ye bua David nɛ e gu ga blɔ ko nɔ kɛ ye e he. E pee e ní kaa godotsɛ, nɛ jã nɛ e pee ɔ ye bua lɛ wawɛɛ! Akish nɛ David kaa e ji tatsɛ nɛ e he ngɛ gbeye hu, enɛ ɔ ha nɛ David nyɛ nɛ e tu fo kɛ je.—1 Sam. 21:13–22:1. w24.01 2 ¶1-3

Soha, May 30

Ni nɛmɛ nɛ a piɛɛ e he nɛ a tsɛ mɛ nɛ a hla mɛ nɛ a ji anɔkualetsɛmɛ ɔ maa pee jã.—Kpoj. 17:14.

Mɛnɔmɛ ji nimli nɛ a tu a he munyu ngɛ wa mwɔnɛ ɔ ngmami ɔ mi ɔ? Mɛ ji nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a gbo nɛ a tle mɛ si ɔ nɛ! Enɛ ɔ he ɔ, ke e piɛ bɔɔ nɛ amanehlu ngua a maa ba nyagbe, nɛ a ngɔ nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a piɛ ngɛ zugba a nɔ tsuo kɛ ho hiɔwe ya a, ní tsumihi nɛ a ma tsu kekleekle ɔ, a kpɛti kake ji kaa a maa hwu ta. Ke a tle mɛ si kɛ ho hiɔwe ya a, a kɛ Kristo kɛ e bɔfo klɔuklɔu ɔmɛ maa pee kake kɛ hwu kɛ si Mawu he nyɛli ɔmɛ. Mo susu he nɛ o hyɛ! Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ, a kpɛti ni komɛ wa ngɛ jeha mi, nɛ ni komɛ po gbɔjɔ. Se ke a tle mɛ si kɛ ho hiɔwe ya a, a ma ha mɛ he wami nɛ se be, nɛ a be gboe gblegbleegble, nɛ a kɛ kã maa piɛɛ Yesu Kristo nɛ ji a Matsɛ kɛ a Tatsɛ ɔ he kɛ hwu ta. Ngɛ Harmagedon ta a se ɔ, a kɛ Yesu maa pee kake kɛ ye bua adesahi konɛ a ye mluku. Atsinyɛ jemi ko be he kaa a maa ye bua a nyɛmimɛ nɛ a suɔ mɛ nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ wawɛɛ pe bɔ nɛ a ye bua mɛ be mi nɛ a ji adesahi nɛ a yi mluku ɔ! w24.02 6-7 ¶15-16

Hɔ, May 31

Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hi nyɛɛe ngɛ mumi ɔ nya, nɛ nyɛ be he lo ɔ akɔnɔ ko nya ní tsue kulaa.—Gal. 5:16.

Ni komɛ ngɛ nɛ a he su kaa a maa jɔɔ a he nɔ kɛ ha Yehowa nɛ baptisi mɛ, se kɛ̃ ɔ, a toɔ tsle. Eko ɔ, a ma de ke, ‘Nɛ ke i ya pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he ngɛ ye baptisimi se nɛ a fiee mi kɛ je asafo ɔ mi hu nɛɛ?’ Ke o nuɔ he jã a, lɛɛ mo ná nɔ mi mami kaa Yehowa ma ha mo nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o hia ‘konɛ o nyɛɛ bɔ nɛ sa Yehowa, nɛ́ o sa e hɛ mi kɛ pi si.’ (Kol. 1:10) Jehanɛ se hu ɔ, e maa wo mo he wami konɛ o pee nɔ́ nɛ da, ejakaa e ye bua nihi babauu nɛ a pee jã, lɔ ɔ he ɔ, e maa ye bua mo hulɔ. (1 Kor. 10:13) Enɛ ɔ ji yi mi tomi kake he je nɛ nihi bɔɔ ko pɛ lɛ a fieeɔ mɛ kɛ jeɔ Kristofohi asafo ɔ mi ɔ nɛ. Yehowa yeɔ bua e we bi konɛ a ya nɔ nɛ a ye lɛ anɔkuale. Akɛnɛ wa ji adesahi nɛ wa yi mluku he je ɔ, wa ma nyɛ maa nu he kaa waa pee nɔ́ nɛ dɛ. (Yak. 1:14) Se e sa nɛ o hla nɔ́ nɛ o maa pee ke o kɛ ka ko kpe. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, mo nitsɛ lɛ o maa ma o juɛmi nya si ngɛ bɔ nɛ o maa ba o je mi ha a he. Se ni komɛ tsɔɔ kaa wa be nyɛe ma kudɔ wa he numi kɛ wa ní peepee. Enɛ ɔ ji lakpa. O ma nyɛ ma kudɔ susumi loo he numi nɛ dɛ nɛ o náa a. w24.03 5 ¶11-12

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane