April
Pɛplɛgbi, April 1
Mɛni o pee mi nɛ ɔ? . . . Mɛni he je nɛ o sisi mi ɔ?—1 Mose 29:25.
Yehowa sɔmɔli nɛ́ a hi si blema a kɛ nyagbahi kpe be mi nɛ a hyɛ we blɔ. Mo susu Yakob he nɛ o hyɛ. E tsɛ Isak de lɛ kaa e ya e weku no nɛ e sɔmɔɔ Yehowa, nɛ a tsɛɛ lɛ ke Laban ɔ ngɔ konɛ e ya ngɔ e biyi ɔmɛ a ti nɔ kake kaa e yo. E tsɛ ɔ ma nɔ mi kɛ ha lɛ kaa Yehowa maa jɔɔ lɛ wawɛɛ. (1 Mose 28:1-4) Enɛ ɔ he ɔ, Yakob mwɔ e yi mi kpɔ kaa e maa pee nɔ́ nɛ e tsɛ ɔ de ɔ. E je Kanaan zugba a nɔ nɛ e hia blɔ kɛ ho Laban we ɔ mi ya. Laban ngɛ biyihi enyɔ nɛ́ a tsɛɛ mɛ ke Lea kɛ Rahel. Yakob ná suɔmi kɛ ha Laban biyo wayoo nɛ ji Rahel ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, Yakob kplɛɛ nɔ kaa e ma sɔmɔ Laban jeha kpaago konɛ e ngɔ Rahel kaa e yo. (1 Mose 29:18) Se níhi yɛ nɔ saminya kaa bɔ nɛ Yakob hyɛ blɔ ɔ. Laban sisi lɛ nɛ e ngɔ e biyo nɔkɔtɔma nɛ ji Lea mohu kɛ ha lɛ. Se ngɛ otsi kake se ɔ, Laban kplɛɛ nɔ kaa e maa ngɔ e biyo Rahel kɛ ha Yakob. Se e de Yakob kaa ja e sɔmɔ lɛ jeha kpaago ekohu. (1 Mose 29:26, 27) Jehanɛ se hu ɔ, Laban yi Yakob anɔkuale ngɛ ní tsumi nɛ e tsu kɛ ha lɛ ɔ mi. Laban kɛ Yakob hí si saminya jeha 20 sɔuu!—1 Mose 31:41, 42. w23.04 15 ¶5
Sɔ, April 2
Nyɛɛ ngɔ nyɛ tsui mi sanehi tsuo kɛ pue e hɛ mi.—La 62:8.
Ke wa hia bua womi kɛ blɔ tsɔɔmi ɔ, mɛnɔ ngɔ wa ma nyɛ maa ya? Heto ɔ ngɛ heii. Wa ma nyɛ maa sɔle kɛ ha Yehowa Mawu. Baiblo ɔ deɔ wɔ ke waa “sɔle be fɛɛ be.” Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Yehowa suɔ nɛ waa pɔ sɔlemi. (1 Tɛs. 5:17) Wa ma nyɛ maa sɔle kɛ ha lɛ faa konɛ e tsɔɔ wɔ blɔ ngɛ wa si himi mi tsuo. (Abɛ 3:5, 6) Akɛnɛ Yehowa ji Mawu nɛ e mi mi jɔ he je ɔ, e deɔ wɔ kaa wa ma nyɛ maa sɔle ha lɛ si abɔ nɛ wa suɔ. Yesu le kaa wa sɔlemihi a he hia Yehowa wawɛɛ. Loko Yesu maa ba zugba a nɔ ɔ, e na bɔ nɛ e Tsɛ ɔ ha nyumuhi kɛ yihi anɔkualetsɛmɛ a sɔlemihi a heto ha. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ anɔkualetsɛmɛ komɛ kaa Hana, David, kɛ Eliya kɛ ni kpahi sɔle kɛ ha Yehowa nɛ e ha a sɔlemi ɔmɛ a heto ɔ, Yesu ngɛ e Tsɛ ɔ kasa nya. (1 Sam. 1:10, 11, 20; 1 Ma. 19:4-6; La 32:5) Enɛ ɔ he ɔ, Yesu de e kaseli ɔmɛ kaa a sɔle be fɛɛ be, nɛ a ná hemi kɛ yemi kaa Yehowa maa bu a sɔlemi ɔ tue.—Mat. 7:7-11. w23.05 2 ¶1, 3
So, April 3
Adesa hɛ mi gbeye yemi ji klama, se nɔ nɛ ngɔɔ e hɛ kɛ fɔɔ Yehowa nɔ ɔ ma ná he piɛ pomi.—Abɛ 29:25.
Osɔfo Nɔkɔtɔma Yehoyada yeɔ Yehowa gbeye. Enɛ ɔ ba pee heii benɛ Yezebel biyo Atalia bɔni manyɛ yemi pani nya ngɛ Yuda a. Atalia yi mi wa wawɛɛ nɛ e suɔ nɛ e ye manyɛ. Enɛ he ɔ, e gbe e bibi ɔmɛ tsuo konɛ e ye manyɛ. (2 Kron. 22:10, 11) Se e bibi ɔmɛ a kpɛti nɔ kake nɛ a tsɛɛ lɛ ke Yoash ɔ ná yi baami ejakaa Yehoyada yo Yehosheba kpɔ̃ lɛ. E kɛ e huno ɔ ngɔ bimwɔyo ɔ kɛ laa nɛ a hyɛ e nɔ saminya. Enɛ ɔ nɛ Yehoyada kɛ Yehosheba pee ɔ ha nɛ a ná nɔ ko kɛ je David weku ɔ mi nɛ e maa ye matsɛ. Yehoyada ye Yehowa anɔkuale, nɛ e yi Atalia gbeye fɛɛ. Benɛ Yoash ye jeha kpaago ɔ, Yehoyada pee nɔ́ kpa ko hu nɛ tsɔɔ kaa e yeɔ Yehowa anɔkuale wawɛɛ. E to ga ko, nɛ ke e ga tomi ɔ ye manye ɔ, Yoash ma ba pee nɔ nɛ e sa kaa e ye matsɛ ngɛ David weku ɔ mi. Se ke e ga tomi ɔ yi manye ɔ, e ngɛ heii kaa a maa gbe Yehoyada. Ngɛ Yehowa yemi kɛ buami nya a, e ga tomi ɔ ye manye. w23.06 17 ¶12-13
Soha, April 4
O maa le kaa Mawu nɛ ngɛ hiɔwe lokoo ɔ ngɛ he wami ngɛ nimli adesahi a matsɛ yemi ɔ nɔ, nɛ e ngɔɔ kɛ haa nɔ tsuaa nɔ nɛ e suɔ.—Dan. 4:25.
Jinɛ Matsɛ Nebukadnezar ko nyɛ susu kaa Daniel ji e he nyɛlɔ, nɛ lɔ ɔ ko nyɛ ha nɛ e ko gbe Daniel po. Se ngɛ enɛ ɔ tsuo se ɔ, Daniel pee kã nɛ e tsɔɔ matsɛ ɔ nlami ɔ sisi. Mɛni ye bua Daniel nɛ e nyɛ nɛ e pee kã ngɛ e si himi mi tsuo? E ngɛ heii kaa benɛ Daniel wɛ ɔ, e kase e papaa kɛ e yayo a nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa a. (5 Mose 6:6-9) Pi Kita Nyɔngma a nɛ ji sisije Mlaa amɛ pɛ ji nɔ́ nɛ Daniel le. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e le sisi tomi mlaahi nɛ kɔɔ niye ní nɛ Israel no ko ma nyɛ maa ye kɛ niye ní nɛ e be nyɛe maa ye ɔ he hulɔ. (3 Mose 11:4-8; Dan. 1:8, 11-13) Jehanɛ hu ɔ, Daniel le Yehowa we bi a yi nɔ sane, nɛ e le nɔ́ nɛ baa a nɔ ke a kɛ Yehowa mlaahi tsu we ní. (Dan. 9:10, 11) Níhi a si kpami nɛ Daniel ná ngɛ e si himi mi ɔ ha nɛ e ná nɔ mi mami kaa Yehowa kɛ e bɔfohi nɛ a ngɛ he wami ɔ maa ye bua lɛ.—Dan. 2:19-24; 10:12, 18, 19. w23.08 3 ¶5-6
Hɔ, April 5
Nihi nɛ a peeɔ a he humi ɔ ngɛ juɛmi.—Abɛ 11:2.
Rebeka ji yo nɛ e le ní wawɛɛ. Ngɛ e si himi mi tsuo ɔ, e mwɔ yi mi kpɔhi nɛ biɔ nɛ e pee kã, nɛ e le bɔ nɛ e sa nɛ e pee e ní ha, kɛ be nɛ e sa kaa e pee jã. (1 Mose 24:58; 27:5-17) Se ngɛ lɔ ɔ tsuo se ɔ, e ji nɔ ko nɛ e buɔ nɔ wawɛɛ nɛ e baa e he si. (1 Mose 24:17, 18, 65) Ke o baa o he si kaa Rebeka, nɛ o fĩɔ Yehowa blɔ nya tomi se ɔ, o weku mi bimɛ kɛ nihi nɛ a ngɛ o we asafo ɔ mi ɔ ma nyɛ maa kase o nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa a. E sa kaa Kristofohi tsuo nɛ a nane pi si ɔ nɛ a pee a he humi. Ester ji yo ko nɛ e pee e he humi nɛ e kɛ anɔkuale yemi sɔmɔ Mawu. Akɛnɛ e pee e he humi he je ɔ, benɛ e ba pee manyɛ ɔ, e wo we e he nɔ. E bu ga womi nɛ Mordekai nɛ ji e weku no ɔ kɛ ha lɛ ɔ tue. (Est. 2:10, 20, 22) Mo hu o ma nyɛ maa kase Ester nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ke o biɔ ga womi kpakpa kɛ jeɔ nihi a ngɔ, nɛ o kɛ tsuɔ ní. (Tito 2:3-5) Ester pee nɔ́ kpa ko hu nɛ tsɔɔ kaa e peeɔ e he humi. “E ji yiheyo nɛ he ngɛ fɛu, nɛ zangma pue e nɔ” mohu lɛɛ, se e gblɛ nihi a juɛmi kɛ bɛ e nɔ.—Est. 2:7, 15. w23.12 19-20 ¶6-8
Hɔgba, April 6
Mawu kle pe wa tsui ɔ, nɛ e le níhi tsuo.—1 Yoh. 3:20.
Ke o he nile ngɛ mo fɔ bue tsɔ ɔ, lɛɛ o ngɛ tlomi ko tlooe nɛ e sɛ nɛ o tloo. Ke wa jaje wa yayami ɔ nɛ wa tsake wa tsui, nɛ wa pee we jamɛ a yayami ɔ hu ɔ, wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa ngɔ wa tɔmi ɔ kɛ ke wɔ. (Níts. 3:19) Ke wa pee ní nɛ ɔmɛ ɔ, Yehowa be suɔe kaa wa he nile nɛ ya nɔ nɛ e hi wɔ fɔ bue. E le kaa ke wa he nile ya nɔ nɛ e bu wɔ fɔ ɔ, e ma nyɛ maa ye wɔ awi wawɛɛ. (La 31:10) Ke wa bɔni aywilɛho yemi wawɛɛ ɔ, wa kɔni mi ma nyɛ ma jɔ̃, nɛ eko ɔ, wa ma kpa wami he fo ɔ tumi. (2 Kor. 2:7) Ke o he nile ngɛ mo fɔ bue tsɔ ɔ, mo kai kaa Mawu ‘ngɔɔ yayami kɛ paa nitsɛnitsɛ.’ (La 130:4) Ke Yehowa ngɔ nihi nɛ a pia a he ɔ a tɔmi kɛ ke mɛ ɔ, e deɔ mɛ ke: “[Nyɛ] ní yayami ɔmɛ hu i be kaie hu.” (Yer. 31:34) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa ke o tɔ̃ nɛ Yehowa kɛ ke mo ɔ, e be o tue gblae ngɛ o yayami ɔmɛ a he hu. Ke he blɔ komɛ je o dɛ ngɛ asafo ɔ mi po ɔ, o mi mi nɛ ko fu. Yehowa susuu we o yayami ɔmɛ a he hu, lɔ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ mo hu o susu he. w23.08 30-31 ¶14-15
Hɔɛgbi, April 7
Nyɛɛ da si kpɛii, nyɛɛ du si.—1 Kor. 15:58.
Benɛ COVID-19 hiɔ ɔ je sisi ɔ, Yehowa Odasefohi nɛ a bu blɔ tsɔɔmihi nɛ asafo ɔ kɛ ha a tue ɔ hɛwi kulaa, se nihi babauu nɛ a bu lakpa munyuhi tue ɔ hao wawɛɛ nɛ a ye tsui. (Mat. 24:45) E sɛ nɛ wa je wa juɛmi ngɛ “níhi nɛ a he hia wawɛɛ ɔ” a nɔ. (Filip. 1:9, 10) Ke wa haa nɛ níhi gblaa wa juɛmi ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa ma puɛ wa be kɛ wa he wami. Níhi nɛ wa peeɔ daa ligbi kaa ní yemi, ní numi, hɛja jemi, kɛ wa he lo nya ní tsumi ma nyɛ ma je wa juɛmi ngɛ níhi nɛ a he hia wawɛɛ ɔ a nɔ, ke wa ha nɛ ní nɛ ɔmɛ pee nɔ́ titli ngɛ wa si himi mi. (Luka 21:34, 35) Jehanɛ hu ɔ, daa ligbi ɔ, wa nuɔ loo wa kaneɔ amaniɛ bɔmihi nɛ kɔɔ atuã tsɔmi kɛ ma kudɔmi sanehi a he. E sɛ nɛ waa ngmɛ blɔ nɛ ní nɛ ɔmɛ nɛ gbla wa juɛmi, ke pi jã a, wa ma fĩ ma kudɔmi kuu ko se ngɛ wa juɛmi mi loo ngɛ wa tsui mi. Satan guɔ blɔ slɔɔtohi a nɔ konɛ e kɛ ha nɛ e he nɛ wa ha wɔ kaa wa maa pee nɔ́ nɛ da. w23.07 16-17 ¶12-13
Pɛplɛgbi, April 8
Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ pee enɛ ɔ nɛ nyɛ kɛ kai mi.—Luka 22:19.
Kristo gbenɔ ɔ Kaimi ɔ ji gbijlɔ ko nɛ he hia Yehowa we bi pe kulaa ngɛ jeha a mi. Ní peemi nɛ ɔ pɛ nɛ Yesu nitsɛ fã e se nyɛɛli kaa a pee. (Luka 22:19, 20) E kaiɔ wɔ níhi nɛ wa ma nyɛ maa pee kɛ je hɛsa kpo ngɛ Yesu afɔle sami ɔ he. (2 Kor. 5:14, 15) Jehanɛ hu ɔ, wa náa he blɔ kɛ ‘woɔ wa sibi he wami.’ (Rom. 1:12) Ni hehi nɛ a baa kaimi ɔ hu kplɛɛɔ nɔ kaa a kɛ mɛ nɛ kase Baiblo ɔ ngɛ nɔ́ nɛ a ba na kɛ nɔ́ nɛ a ba nu ngɛ Kaimi ɔ sisi ɔ he je. Mo susu bɔ nɛ Kaimi ɔ haa nɛ waa kɛ wa nyɛmimɛ ngɛ je kɛ wɛ ɔ peeɔ kake ha a he nɛ o hyɛ. Atsinyɛ jemi ko be he kaa Kaimi ligbi ɔ ji ligbi ko nɛ ngɛ klɛdɛɛ kɛ ha wɔ! w24.01 8 ¶1-3
Kaimi ɔ he Baiblo kanemi: (Níhi nɛ ya nɔ loko pu nɔ si: Nisan 9) Luka 19:29-44
Sɔ, April 9
Ejakaa Mawu suɔ je ɔ saminya, nɛ lɔ ɔ he ɔ, e ngɔ e Bi kake too ɔ kɛ ha, konɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e heɔ lɛ yeɔ ɔ, a ko kpata e hɛ mi, mohu ɔ, e ná neneene wami.—Yoh. 3:16.
Ke wa ya nɔ nɛ wa pue wa yi mi tɛ ngɛ nɔ́ nɛ Yehowa kɛ Yesu pee kɛ ha wɔ nɛ ɔ he ɔ, e ma ha nɛ waa na kaa Yehowa suɔ wa kpɛti nɔ fɛɛ nɔ. (Gal. 2:20) Yehowa ngɔ kpɔmi nɔ́ ɔ kɛ ha kɛ tsɔɔ kaa e suɔ wɔ. Yehowa ngɔ Yesu nɛ e fiɛ we e he ɔ kɛ sã afɔle ngɛ wa he konɛ e kɛ ma nɔ mi kaa e suɔ wɔ. Yehowa ngmɛ blɔ nɛ e Bi ɔ ba na nɔ́ nɛ e gbo ngɛ wa he. Pi nɛ Yehowa nuɔ he pɛ kɛkɛ kaa e suɔ wɔ, mohu ɔ, e deɔ wɔ kaa e suɔ wɔ. (Yer. 31:3) Yehowa gbla wɔ kɛ ba e ngɔ akɛnɛ e suɔ wɔ ɔ he je. (Kɛ to 5 Mose 7:7, 8 ɔ he.) Nɔ́ ko nɔ́ ko loo nɔ ko nɔ ko be nyɛe ma je wɔ kɛ je Mawu suɔmi ɔ he. (Rom. 8:38, 39) Kɛ suɔmi nɛ ɔ haa nɛ o nuɔ he ha kɛɛ? w24.01 28 ¶10-11
Kaimi ɔ he Baiblo kanemi: (Níhi nɛ ya nɔ loko pu nɔ si: Nisan 10) Luka 19:45-48; Mateo 21:18, 19; 21:12, 13
So, April 10
Ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi he je [ɔ], . . . adebɔ ní ɔmɛ . . . maa . . . ye a he.—Rom. 8:20, 21.
Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ bua jɔ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ a ngɛ kaa a maa ya hiɔwe ɔ he wawɛɛ. A kpɛti nɔ kake ji Nyɛminyumu Frederick Franz. E tsɔɔ bɔ nɛ e nuɔ he ha ngɛ e hɛ kɛ nɔ fɔmi ɔ he. E de ke: “Wa hɛ kɛ nɔ fɔmi ɔ maa ba mi niinɛ, nɛ nimli 144,000 ɔmɛ a kpɛti nɔ fɛɛ nɔ nine maa su e hiɔwo ɔ nɔ. Hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ ɔ ji nɔ́ ko nɛ se be nɛ wa nine maa su nɔ.” Ngɛ jeha 1991 ɔ mi ɔ, Nyɛminyumu Franz de ke: “Loloolo ɔ, [wa] hɛ kɛ nɔ fɔmi ɔ he hia wɔ wawɛɛ. . . . Be mi nɛ wa yaa nɔ nɛ wa ngɛ mlɛe ɔ, wa hɛ kɛ nɔ fɔmi ɔ hu mi ngɛ wae wawɛɛ. . . . Wa pee klaalo kaa wa maa mlɛ kɛ ya si be nɛ e maa ba mi. Amlɔ nɛ ɔ, ye bua jɔ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ i ngɛ ɔ he wawɛɛ pe be ko nɛ be ɔ.” Ke wa hɛ nɔ kami ji kaa wa maa ya hiɔwe jio, wa maa hi zugba a nɔ jio, wɔ tsuo wa ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ se be nɛ haa nɛ wa bua jɔɔ, nɛ wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami nɛ mi wa kaa wa hɛ kɛ nɔ fɔmi ɔ maa ba mi niinɛ. w23.12 9¶6; 10 ¶8
Kaimi ɔ he Baiblo kanemi: (Níhi nɛ ya nɔ loko pu nɔ si: Nisan 11) Luka 20:1-47
Soha, April 11
Ejakaa na kuhi kɛ apletsihi a muɔ be nyɛe ma je yayamihi kɛ je.—Heb. 10:4.
A pee akɔblee afɔle sami latɛ ngɛ kpe he bo tsu ɔ nya, nɛ a kɛ lohwehi sãa afɔle ngɛ nɔ. (2 Mose 27:1, 2; 40:29) Se jamɛ afɔle ɔmɛ nɛ a sãa a nyɛ we nɛ e je ni ɔmɛ a he yayami ɔmɛ kɛ je. (Heb. 10:1-3) Afɔlehi nɛ a kɛ lohwehi sãa ngɛ bo tsu ɔ nya a daa si kɛ ha afɔle nɛ a maa sã si kake too kɛ kpɔ̃ adesahi kɛ je yayami kɛ gbenɔ dɛ mi ɔ. Yesu le kaa Yehowa tsɔ lɛ kɛ ba zugba a nɔ konɛ e ba ngɔ e wami kɛ ha nɛ e kɛ kpɔ̃ adesahi. (Mat. 20:28) Enɛ ɔ he ɔ, benɛ a baptisi Yesu ɔ, e ngɔ e he kɛ ha kaa e maa pee Yehowa suɔmi nya ní. (Yoh. 6:38; Gal. 1:4) Yesu ngɔ e wami kɛ sã afɔle “si kake nyɔngloo” konɛ e kɛ je nihi tsuo nɛ a ma ná hemi kɛ yemi ngɛ e mi ɔ a he yayami ɔmɛ kɛ je kulaa.—Heb. 10:5-7, 10. w23.10 26-27 ¶10-11
Kaimi ɔ he Baiblo kanemi: (Níhi nɛ ya nɔ loko pu nɔ si: Nisan 12) Luka 22:1-6; Maak. 14:1, 2, 10, 11
KAIMI LIGBI Ɔ
Benɛ Pu Nɔ Si
Hɔ, April 12
Nike ní nɛ Mawu kɛ haa ji neneene wami kɛ gu Kristo Yesu, wa Nyɔmtsɛ ɔ nɔ.—Rom. 6:23.
Wa ti nɔ ko nɔ ko be nyɛe ma kpɔ̃ e he kɛ je yayami kɛ gbenɔ dɛ mi. (La 49:7, 8) Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa ha nɛ Yesu ngɔ e wami kɛ sã afɔle konɛ e kɛ kpɔ̃ wɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa kɛ Yesu tsuo ngɔ nɔ́ ko nɛ he jua wa kɛ sã afɔle ngɛ wa he. Ke wa ya nɔ nɛ wa pue wa yi mi tɛ ngɛ nɔ́ nɛ Yehowa kɛ Yesu pee kɛ ha wɔ ɔ he ɔ, e ma ha nɛ wa bua maa jɔ kpɔmi nɔ́ ɔ he wawɛɛ. Benɛ a bɔ Adam ɔ, e ye mluku. Se benɛ e pee yayami ɔ, he blɔ nɛ e ngɛ kaa e maa hi si kɛ ya neneene ɔ bɔ e kɛ e sisi bimɛ ɔmɛ tsuo. Bɔ nɛ pee nɛ a kpɔ̃ nɔ́ nɛ bɔ Adam ekohu ɔ, Yesu ngɔ e wami nɛ ye mluku ɔ kɛ sã afɔle. Benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, “e pee we yayami ko, nɛ jã kɛ̃ nɛ sisimi munyu ko hu ji e nya hyɛ.” (1 Pet. 2:22) Loko Yesu ma gbo ɔ, e ye mluku kaa bɔ nɛ Adam hu ye mluku loko e pee yayami ɔ, enɛ ɔ he ɔ, Yesu wami nɛ e kɛ sã afɔle ɔ wo neneene wami nɛ́ bɔ Adam ɔ he hiɔ.—1 Kor. 15:45; 1 Tim. 2:6. w24.01 10 ¶5-6
Kaimi ɔ he Baiblo kanemi: (Níhi nɛ ya nɔ loko pu nɔ si: Nisan 13) Luka 22:7-13; Maak. 14:12-16 (Níhi nɛ ya nɔ benɛ pu nɔ si se: Nisan 14) Luka 22:14-65
Hɔgba, April 13
Pi apletsihi kɛ na ku nyafiihi a muɔ nɛ e kɛ sɛ he klɔuklɔu ɔ, se mohu e ngɔ lɛ nitsɛ e muɔ ɔ kɛ sɛ mi si kake nyɔngloo, nɛ e ná neneene kpɔmi ɔ kɛ ha wɔ.—Heb. 9:12.
Benɛ a tle Yesu si se ɔ, e sɛ He Klɔuklɔu Pe Kulaa a.Kɛ gu Yesu Kristo kpɔmi afɔle sami kɛ e we osɔfo yemi ɔ nɔ ɔ, Yehowa to blɔ nya nɛ́ a ja lɛ ngɛ anɔkuale mi. E ngɛ heii kaa blɔ nya tomi nɛ ɔ nɔ kuɔ kulaa pe bɔ nɛ Yuda bi ɔmɛ ja Yehowa ha blema a. Ngɛ blema Israel ɔ, osɔfo nɔkɔtɔma a ngɔɔ lohwehi nɛ a kɛ sã afɔlehi ɔ a muɔ kɛ sɛɛ He Klɔuklɔu Pe Kulaa nɛ a kɛ nine pee ɔ, se Yesu lɛɛ e sɛ he klɔuklɔu pe kulaa nɛ ji “hiɔwe nitsɛ,” ngɛ Yehowa hɛ mi. Enɛ ɔ pã nɔ́ nɛ a kɛ nine pee ɔ. Lejɛ ɔ nɛ Yesu ngɔ he blɔ nɛ e ngɛ kaa e maa hi si ngɛ zugba a nɔ kaa adesa nɛ e ye mluku ɔ kɛ ha ngɛ, “konɛ kɛ gu lɛ nitsɛ e he nɛ e kɛ sã afɔle ɔ nɔ ɔ, e je yayami kɛ je.” (Heb. 9:24-26)Ke wa ngɛ hɛ nɔ kami kaa wa maa ya hiɔwe jio, wa ngɛ hɛ nɔ kami kaa wa maa hi si kɛ ya neneene ngɛ zugba a nɔ jio, wɔ tsuo wa ma nyɛ ma sɔmɔ Yehowa ngɛ e mumi mi sɔlemi we ɔ. w23.10 28 ¶13-14
Kaimi ɔ he Baiblo kanemi: (Níhi nɛ ya nɔ loko pu nɔ si: Nisan 14) Luka 22:66-71
Hɔɛgbi, April 14
Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ waa kɛ munyu nɛ a tuɔ faa nɛ hɛ wɔ kɛ su dloomi matsɛ sɛ ɔ he.—Heb. 4:16.
Mo susu he blɔ nɛ Yesu ngɛ ngɛ hiɔwe kaa Matsɛ kɛ Osɔfo Nɔkɔtɔma nɛ e mi mi sãa lɛ ngɛ wa he ɔ he nɛ o hyɛ. Kɛ gu e nɔ ɔ, wa ma nyɛ maa sɔle kɛ ha Mawu nɛ waa hɛ kɛ “su dloomi matsɛ sɛ ɔ he,” bɔ nɛ pee nɛ wa nine nɛ su mɔbɔ nami kɛ yemi kɛ buami nɔ “ngɛ be nɛ sa mi.” (Heb. 4:14, 15) Daa ligbi ɔ, e sa nɛ wa susu nɔ́ nɛ Yehowa kɛ Yesu pee ha wɔ, kɛ nɔ́ nɛ a ngɛ pee ha wɔ loloolo ɔ he. Nyɛ ha nɛ suɔmi nɛ a ngɛ kɛ ha wɔ ɔ nɛ ta wa tsui he, nɛ e wo wɔ he wami konɛ waa kɛ kã nɛ sɔmɔ Yehowa. (2 Kor. 5:14, 15) Blɔ nɛ hi pe kulaa nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ je hɛsa kpo ji kaa wa maa ye bua nihi konɛ a ba pee Yehowa Odasefohi kɛ Yesu kaseli. (Mat. 28:19, 20) Enɛ ɔ ji nɔ́ nɛ bɔfo Paulo pee. E le kaa Yehowa suɔmi nya ní ji kaa “a he nimli slɔɔtohi tsuo a yi wami nɛ a ba ná anɔkuale ɔ he nile nitsɛnitsɛ. .”—1 Tim. 2:3, 4. w23.10 22-23 ¶13-14
Kaimi ɔ he Baiblo kanemi: (Níhi nɛ ya nɔ loko pu nɔ si: Nisan 15) Mateo 27:62-66
Pɛplɛgbi, April 15
Gbenɔ be si hie hu, jã kɛ̃ nɛ kɔmɔ yemi aloo ya fomi aloo nɔ́ yeyee ko hu be si hie hu.—Kpoj. 21:4.
Wa kpɛti nihi fuu kaneɔ ngmami nɛ ɔ kɛ woɔ nihi a bua ke wa ngɛ Paradeiso ɔ he munyu tue ngɛ fiɛɛmi mi. Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ ye bua ni kpahi kɛ wɔ nitsɛmɛ, konɛ wa ná nɔ mi mami kaa jɔɔmihi nɛ a tu he munyu ngɛ Kpo Jemi 21:3, 4 ɔ maa ba mi kokooko? Yehowa tsɔɔ wɔ yi mi tomihi a he je nɛ wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa e maa ye e si womi ɔmɛ a nɔ. Ngmami nɛ nyɛɛ se ɔ maa ye bua wɔ nɛ waa le nɔ́ he je nɛ wa ma nyɛ ma he ye kaa Yehowa si womihi nɛ kɔɔ Paradeiso ɔ he ɔ maa ba mi. Ngmami ɔ de ke: “Nɔ nɛ e hii si ngɛ matsɛ sɛ ɔ nɔ ɔ de ke: ‘Hyɛ! i ngɛ níhi tsuo pee ehe.’ E de hu ke: ‘Ngmaa, ejakaa munyu nɛ ɔmɛ ngɛ mi niinɛ nɛ a ji anɔkuale.’ Nɛ e de mi ke: ‘A ba mi! Imi ji Alfa a kɛ Omega a, sisije ɔ kɛ nyagbe ɔ nɛ.’”—Kpoj. 21:5, 6a. w23.11 3 ¶3-5
Kaimi ɔ he Baiblo kanemi: (Níhi nɛ ya nɔ loko pu nɔ si: Nisan 16) Luka 24:1-12
Sɔ, April 16
Yaa nɔ nɛ o hi nihewi ɔmɛ he wami woe kaa a ha nɛ a juɛmi mi nɛ tsɔ.—Tito 2:6.
Nɔ́ nɛ niheyo ko ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa e susuɔ níhi a he kaa bɔ nɛ Yehowa peeɔ ɔ ji kaa e maa mwɔ yi mi kpɔ nɛ da ngɛ he dlami he. Behi fuu ɔ, nihi nɛ a tuɔ tadehi nɛ ba nɔ ɔ he munyu nɛ a fiaa he adafi ɔ, tsa pi Yehowa sɔmɔli ji mɛ loo a bɛ a je mi saminya kulaa. Enɛ ɔ he ɔ, tadehi nɛ a woɔ nihi he wami kaa a wo ɔ ji tadehi nɛ miaa nɔ loo tadehi nɛ ke nyumu ko wo ɔ nihi ma susu kaa yo ji lɛ. Lɔ ɔ ke niheyo ko nɛ e ngɛ mɔde kaa e maa pee Kristofono nɛ e nane pi si ɔ ngɛ hlae nɛ e mwɔ yi mi kpɔ ngɛ tade nɛ e maa wo ɔ he ɔ, e sa nɛ e ha nɛ Baiblo sisi tomi mlaahi nɛ kudɔ lɛ, nɛ e kase nihi nɛ a peeɔ nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa ngɛ asafo ɔ mi ɔ. E ma nyɛ ma bi e he ke: ‘Anɛ yi mi kpɔhi nɛ i mwɔɔ ɔ tsɔɔ kaa ye juɛmi mi tsɔ nɛ i buɔ ni kpahi lo? Ke i dla ye he ɔ, anɛ nihi naa kaa i ji Mawu sɔmɔlɔ lo?’ (1 Kor. 10:31-33) Niheyo nɛ e susuɔ nɔ́ he saminya a, jeɔ bumi kpo kɛ tsɔɔ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi kɛ Yehowa nɛ ji wa hiɔwe Tsɛ ɔ hulɔ. w23.12 26 ¶7
So, April 17
Ye Matsɛ Yemi ɔ, pi je nɛ ɔ mi nɔ́. Kaa ye Matsɛ Yemi ɔ je nɛ ɔ mi nɔ́ ɔ, jinɛ ye sɔmɔli ɔmɛ ko hwu.—Yoh. 18:36.
Ngɛ blema a, “woyi je matsɛ ɔ” wa Yehowa we bi yi mi. (Dan. 11:40) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ kekleekle je mi ta a kɛ je mi ta enyɔne ɔ mi ɔ, a wo wa nyɛmimɛ ɔmɛ fuu tsu ngɛ a hemi kɛ yemi ɔ he je, nɛ a fiee wa nyɛmimɛ komɛ hu a bimɛ ngɛ sukuu. Lingmi nɛ ɔ hu ɔ, Yehowa sɔmɔli nɛ a ngɛ woyi je matsɛ ɔ nɔ yemi sisi ɔ kɛ ka kpahi kpe. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke e piɛ bɔɔ nɛ a maa fɔ sɔ ɔ, e ma nyɛ maa pee ka kɛ ha Kristofono ko kaa e fĩ ma kudɔmi kuu ko loo nɔ yelɔ ko se. Eko ɔ, e ya be sɔ fɔe mohu lɛɛ, se ngɛ e tsui kɛ e juɛmi mi lɛɛ e fĩ ma kudɔmi kuu ko se. Enɛ ɔ he ɔ, loko wa ma nyɛ maa yu wa he ngɛ ma kudɔmi sanehi a he kulaa a, e sa nɛ waa hyɛ wa ní peepee, wa munyu tutui kɛ wa susumi saminya!—Yoh. 15:18, 19. w23.08 12 ¶17
Soha, April 18
A je Yehowa, nɔ nɛ tlooɔ wa tlomi ɔmɛ daa ligbi ɔ yi.—La 68:19.
Be mi nɛ wa ngɛ wami he fo ɔ tue ɔ, e sa nɛ ‘waa tu fo ɔ bɔ nɛ wa nine maa su kunimi yemi jlasi ɔ nɔ.’ (1 Kor. 9:24) Yesu po tsɔɔ kaa ‘ní nɛ a yeɔ kɛ beɔ nɔ, kɛ ní babauu numi, kɛ si himi ɔ mi yeyeeye peemi ma nyɛ ma he wa tsui.’ (Luka 21:34) Ní nɛ ɔmɛ kɛ ngmami kpahi ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o le tsakemihi nɛ e sa nɛ o pee bɔ nɛ pee nɛ o nyɛ nɛ o ya nɔ nɛ o tu wami he fo ɔ. Wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa wa ma nyɛ maa tu wami he fo ɔ kɛ ya si nyagbe, ejakaa Yehowa ma ha wɔ he wami nɛ wa hia a. (Yes. 40:29-31) Enɛ ɔ he ɔ, yaa nɔ nɛ o tu fo ɔ wawɛɛ! Moo kase bɔfo Paulo. E pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e ma nyɛ konɛ e nine nɛ su hiɔwo ɔ nɔ. (Filip. 3:13, 14) Nɔ ko nɔ ko be nyɛe maa tu fo nɛ ɔ kɛ ha mo. Se Yehowa ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o ye manye. E ma nyɛ maa ye bua mo nɛ o tloo tlomihi nɛ e sa kaa o tloo ɔ, nɛ o sake tlomihi nɛ a he hia we ɔ kɛ fɔ he. Yehowa ma nyɛ maa ye bua mo nɛ o mia o hɛ mi nɛ o tu fo ɔ kɛ ya si nyagbe. w23.08 31 ¶16-17
Hɔ, April 19
Buu o tsɛ kɛ o nyɛ.—2 Mose 20:12.
Benɛ Yesu ye jeha 12 ɔ, e fɔli ɔmɛ je e he ngɛ Yerusalem. (Luka 2:46-52) E ji Yosef kɛ Maria a blɔ nya ní tsumi kaa a maa hyɛ kaa a bimɛ ɔmɛ tsuo piɛɛ a he kɛ yaa we mi benɛ a ye gbijlɔ ɔ ta a. Benɛ Yosef kɛ Maria na Yesu ɔ, Maria pia Yesu kaa e ha nɛ a hao! Jinɛ Yesu ko nyɛ de mɛ ke e sɛ nɛ a pia lɛ, se e pee we jã. Mohu ɔ, e je bumi mi kɛ ha e fɔli ɔmɛ heto kpiti. E ngɛ mi kaa Yosef kɛ Maria “nui nɔ́ nɛ e ngɛ mɛ dee ɔ sisi” mohu lɛɛ, se loloolo ɔ, Yesu “ya nɔ nɛ e ba e he si ha mɛ.” Nihewi kɛ yihewi, anɛ e he waa ha nyɛ kaa nyɛ maa bu nyɛ fɔli ɔmɛ tue ke a tɔ̃ tɔmi ko aloo a nui nyɛ sisi lo? Ke e ba jã a, mɛni ma nyɛ maa ye bua nyɛ? Mo susu bɔ nɛ Yehowa nuɔ he ha a he. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa ke nyɛ bu nyɛ fɔli tue ɔ, e “saa Nyɔmtsɛ ɔ hɛ mi saminya.” (Kol. 3:20) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa le kaa be komɛ ɔ, nyɛ fɔli ɔmɛ nui nyɛ sisi, aloo be komɛ ɔ, a woɔ nyɛ mlaahi nɛ e he waa ha nyɛ kaa nyɛ maa ye nɔ. Se ke nyɛ bɔ mɔde kaa nyɛ maa bu mɛ tue ɔ, Yehowa bua maa jɔ wawɛɛ. w23.10 7 ¶5-6
Hɔgba, April 20
[Nyɛɛ] pee nihi nɛ a nuɔ nɔ́ sisi, nɛ a he jɔ wawɛɛ kɛ ha nihi tsuo.—Tito 3:2.
E ma nyɛ maa ba kaa nɔ ko nɛ o kɛ lɛ yaa sukuu ɔ ma nyɛ ma de mo kaa e sa nɛ Yehowa Odasefohi nɛ a kplɛɛ nyumu kɛ nyumu loo yo kɛ yo a bɔmi nami nɔ. Wa ma nyɛ ma ha nɛ e ná nɔ mi mami kaa wa ti si kɛ wui he blɔ nɛ nɔ fɛɛ nɔ ngɛ kaa e mwɔɔ yi mi kpɔ kɛ haa lɛ nitsɛ e he ɔ. (1 Pet. 2:17) Lɔ ɔ se ɔ, wa ma nyɛ maa tsɔɔ lɛ se nami nɛ ngɛ Baiblo mlaahi nɛ waa kɛ ma tsu ní ɔ he. Ke nɔ ko kɛ wɔ kpa we gbi ngɛ nɔ́ ko he ɔ, e sɛ nɛ waa kɛ oya yemi nɛ susu kaa wa le níhi nɛ e heɔ yeɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɔɔ lɛ kaa nɔ ko nɛ o kɛ lɛ yaa sukuu ɔ de mo ke nile be mi kaa o ma he Mawu maa ye. Ke e ba jã a, anɛ e sa nɛ o susu kaa e heɔ bilemi tsɔɔmi ɔ yeɔ nɛ e le níhi fuu ngɛ he lo? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, eko ɔ, níhi nɛ́ nihi de nɛ e nu ɔ he je nɛ e susu jã a nɛ. Eko ɔ, o ma nyɛ maa tsɔɔ lɛ níhi nɛ ngɛ jw.org ɔ nɔ nɛ kɔɔ adebɔ níhi a he. Pee se ɔ, eko ɔ, e bua maa jɔ he kaa o kɛ lɛ nɛ susu video ko loo munyu ko nɛ e na ngɛ lejɛ ɔ he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke o je bumi mi nɛ o kɛ lɛ sɛɛ ní ɔ, lɔ ɔ maa ye bua lɛ konɛ e kase babauu ngɛ nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ɔ he. w23.09 17 ¶12-13
Hɔɛgbi, April 21
Oo Yehowa, o hi, nɛ o pee klaalo kaa o kɛ yayami maa ke; o suɔmi nɛ se pui ɔ hiɛ babauu kɛ ha nihi nɛ a tsɛɔ mo ɔ.—La 86:5.
Ke wa tɔ̃ tɔmi komɛ nɛ wa bɔ mɔde nɛ wa dla wa blɔ ɔmɛ nɛ wa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ ɔ, wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa kɛ wɔ ma tsu ní nɛ e maa jɔɔ wɔ wawɛɛ. (Abɛ 28:13) Samson yi mluku mohu lɛɛ, se e kɔni mi jɔ̃ we ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi ngɛ tɔmi nɛ Delila ha nɛ e tɔ̃ ɔ tsuo se. Yehowa hu kɔni mi jɔ̃ we ngɛ Samson he. Mawu kɛ lɛ tsu ní ekohu ngɛ blɔ ngua ko nɔ. Ngɛ nɔ́ nɛ ya nɔ ɔ tsuo se ɔ, Yehowa ya nɔ nɛ e na Samson kaa e ji nɔ ko nɛ e ngɛ hemi kɛ yemi wawɛɛ, nɛ e ha nɛ a wo e biɛ ta kɛ piɛɛ nimli anɔkualetsɛmɛ nɛ a tu a he munyu ngɛ Hebri Bi yi 11 ɔ a he. E ji bua jɔmi sane kaa wa hiɔwe Tsɛ nɛ e ngɛ suɔmi nɛ wa ngɛ lɛ sɔmɔe ɔ woɔ wɔ he wami, titli ɔ, ke waa kɛ nyagbahi ngɛ kpee nɛ wa hia e yemi kɛ buami! Enɛ ɔ he ɔ, kaa bɔ nɛ Samson pee ɔ, nyɛ ha nɛ wɔ hu wa kpa Yehowa pɛɛ nɛ wa de lɛ ke: ‘I kpa mo pɛɛ, mo kai mi jehanɛ. Mawu lee, moo wo mi he wami.’—Many. 16:28. w23.09 7 ¶18-19
Pɛplɛgbi, April 22
Nyɛ [hɛ nɛ hi] Yehowa ligbi ɔ bami ɔ . . . nɔ wawɛɛ.—2 Pet. 3:12.
Akɛnɛ wa le kaa e be kɛe nɛ Yehowa ligbi ɔ maa ba he je ɔ, wa suɔ nɛ waa fiɛɛ sane kpakpa a kɛ tsɔɔ ni kpahi. Se kɛ̃ ɔ, ngɛ si fɔfɔɛ komɛ a mi ɔ, e he ma nyɛ maa wa ha wɔ kaa wa maa tu munyu. Mɛni he je? Eko ɔ, wa maa ye nihi a hɛ mi gbeye. Lɔ ɔ ji nɔ́ nɛ ba Petro nɔ ɔ nɛ. Nyɔ ɔ mi benɛ a ngɛ Yesu kojoe ɔ, Petro nyɛ we nɛ e je e he kpo kaa Yesu kaselɔ, nɛ e kua Yesu si etɛ sɔuu. (Mat. 26:69-75) Se pee se ɔ, Petro nyɛ nɛ e de kɛ nɔ mi mami ke: “Nyɛ ko ye níhi nɛ nihi yeɔ gbeye ɔ gbeye.” (1 Pet. 3:14) Petro munyu ɔ haa nɛ wa náa nɔ mi mami kaa wa ma nyɛ maa ye adesa hɛ mi gbeye yemi nɔ kunimi. Mɛni maa ye bua wɔ konɛ wa ko ye adesa hɛ mi gbeye? Petro de ke: “Nyɛɛ tsu Kristo ɔ he kaa Nyɔmtsɛ ngɛ nyɛ tsui mi.” (1 Pet. 3:15) E sa nɛ wa kai kaa Yesu Kristo ji wa Matsɛ, nɛ e ngɛ he wami wawɛɛ. w23.09 27-28 ¶6-8
Sɔ, April 23
Nyɛ ko ha nɛ a wo ajuama bɔmi kɛ mu ní tsumi slɔɔtohi tsuo . . . ta po ngɛ nyɛ kpɛti.—Efe. 5:3.
E sa nɛ waa ya nɔ nɛ waa hwu kɛ si “diblii mi ní tsumihi nɛ wui yiblii” ɔ. (Efe. 5:11) Níhi a si kpamihi tsɔɔ kaa ke nɔ ko yaa nɔ nɛ e hyɛɛ níhi nɛ sɛ, aloo e buɔ yakayaka munyuhi tue, loo e tuɔ yakayaka munyuhi ɔ, e he be wae kulaa kaa e maa pee yayami. (1 Mose 3:6; Yak. 1:14, 15) Satan je nɛ ɔ bɔɔ mɔde kaa e maa sisi wɔ konɛ wa susu kaa tɔmi ko be níhi nɛ Yehowa naa lɛ kaa a ji ní yayahi loo mu ní tsumi ɔ a he. (2 Pet. 2:19) Kɛ je blema tɔɔ nɛ Abosiami bɔɔ mɔde kaa e maa sisi nihi konɛ a ko le slɔɔto nɛ ngɛ nɔ́ nɛ da kɛ nɔ́ nɛ dɛ a kpɛti. (Yes. 5:20; 2 Kor. 4:4) Enɛ ɔ he ɔ, e be nyakpɛ kaa níhi nɛ a jeɔ ngɛ tiivi nɔ, kɛ níhi nɛ a kɛ fɔɔ Intanɛti ɔ nɔ ɔ kɛ Yehowa mlaa amɛ kɔ we! Satan ngɛ mɔde bɔe kaa e ma puɛ wa juɛmi konɛ wa susu kaa ní yayahi kɛ je mi bami yayahi yi nɔ awi hulɔ.—Efe. 5:6. w24.03 22 ¶8-10
So, April 24
Nyumu nɛ ɔmɛ ngɛ sɔmɔe ngɛ blɔ klɔuu nɔ kaa hiɔwe ní ɔmɛ a henɔ tutuutu kɛ a nini.—Heb. 8:5.
Kpe he bo tsu ɔ ji tsu nɛ a kɛ bo pee nɛ Israel bi ɔmɛ ngɔɔ kɛ yaa he fɛɛ he ko nɛ a yaa. A kɛ bo tsu nɛ ɔ tsu ní jeha 500 kɛ ya si benɛ a ma Yerusalem sɔlemi we ɔ. (2 Mose 25:8, 9; 4 Mose 9:22) He nɛ bo tsu ɔ ngɛ ɔ ji he nɛ Israel bi ɔmɛ buaa a he nya nɛ a sãa afɔlehi kɛ haa Mawu ngɛ. (2 Mose 29:43-46) Se kɛ̃ ɔ, kpe he bo tsu ɔ hu daa si kɛ ha nɔ́ kpakpa ko. Bo tsu ɔ ngɛ “kaa hiɔwe ní ɔmɛ a henɔ tutuutu kɛ a nini,” nɛ e daa si kɛ ha Yehowa mumi mi sɔlemi we ngua a. Bɔfo Paulo tsɔɔ kaa “bo tsu nɛ ɔ [loo kpe he bo tsu ɔ] ji nɔ́ he tomi nɔ́ kɛ ha mwɔnɛ ɔ be ɔ.” (Heb. 9:9) Lɔ ɔ he ɔ, benɛ Paulo ngma sɛ womi ɔ kɛ ya ha Hebri bi nɛ a ji Kristofohi ɔ, mumi mi sɔlemi we ɔ ngɛ ní tsue momo. Mumi mi sɔlemi we ɔ je ní tsumi sisi ngɛ jeha 29 ɔ mi. Jamɛ a jeha a nɛ a baptisi Yesu, nɛ e bɔni sɔmɔmi kaa “osɔfo nɔkɔtɔma ngua pe kulaa” ngɛ Yehowa mumi mi sɔlemi we ɔ.—Heb. 4:14; Níts. 10:37, 38. w23.10 25-26 ¶6-7
Soha, April 25
[Nyɛɛ] pee nihi nɛ a nuɔ nɔ́ sisi.—Tito 3:2.
Bɔ nɛ pee nɛ wa nyɛ nɛ waa ya nɔ nɛ wa sɔmɔ Yehowa kɛ bua jɔmi ngɛ si fɔfɔɛhi nɛ a mi wa mi ɔ, e sɛ nɛ waa pee kpɛii. Mɛni maa ye bua wɔ nɛ wa ko pee jã? E sa nɛ waa nu nɔ́ sisi nɛ waa pee tsakemihi ke wa si himi tsake. Jehanɛ hu ɔ, ke ni kpahi tsɔɔ a juɛmi ngɛ níhi a he loo a mwɔ yi mi kpɔ ko ɔ, e sa nɛ waa nu mɛ sisi nɛ wa je bumi kpo kɛ tsɔɔ mɛ. Akɛnɛ wa ji Yehowa sɔmɔli he je ɔ, wa nuɔ nɔ́ sisi nɛ wa pee we kpɛii ngɛ níhi a he. Wa suɔ nɛ waa ba wa he si nɛ wa mi mi nɛ sã wɔ ngɛ nihi a he. A tsɛɛ Yehowa ke “Tɛ Sa” ejakaa e tsakee we, nɛ nɔ́ ko nɔ́ ko be nyɛe ma mimiɛɛ lɛ. (Yes. 17:10) Se kɛ̃ ɔ, e nuɔ nɔ́ sisi. Be mi nɛ níhi ngɛ tsakee ngɛ je ɔ mi ɔ, Mawu yaa nɔ nɛ e peeɔ tsakemihi konɛ e kɛ ha nɛ e si womi ɔmɛ nɛ a ba mi. Akɛnɛ e bɔ wɔ ngɛ e subai nɔ he je ɔ, wɔ hu wa ma nyɛ maa pee tsakemi ke wa si fɔfɔɛ tsake. Ke wa kane Baiblo ɔ, wa maa na sisi tomi mlaahi nɛ maa ye bua wɔ nɛ waa mwɔ yi mi kpɔhi nɛ da ngɛ kahi nɛ waa kɛ ma nyɛ maa kpe ɔ mi. E ngɛ mi kaa a tsɛɛ Yehowa ke “Tɛ sa” mohu lɛɛ, se nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ e pee kɛ sisi tomi mlaahi nɛ e kɛ ha wɔ ɔ, maa nɔ mi kaa e nuɔ nɔ́ sisi. w23.07 20 ¶1-3
Hɔ, April 26
Benɛ haomihi hiɛ ngɛ ye nɔ ɔ, o wo ye bua nɛ o ha nɛ ye he jɔ mi.—La 94:19.
Ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, Yehowa ngɔ e he kɛ to binyɛ ko nɛ e mi mi sãa lɛ ɔ he. (Yes. 66:12, 13) Mo susu bɔ nɛ binyɛ ko jeɔ suɔmi kpo kɛ tsɔɔ e bi ɔ he nɛ o hyɛ. E woɔ e bi ɔ nɛ e bɔɔ mɔde kaa e ma tsu e nyagba a he ní kɛ ha lɛ. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ wɔ hu wa ma nyɛ maa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa suɔmi ɔ nɔ ke wa ngɛ nɔ́ nae. Ke wa pee yayami po ɔ, e kɔni mi jɔ̃ we ngɛ wa he. (La 103:8) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Israel bi ɔmɛ pee yayami kɛ si Yehowa si abɔ. Se ke a pia a he nɛ a tsake a tsui ɔ, Yehowa jeɔ e suɔmi nɛ se pui ɔ kpo kɛ tsɔɔ mɛ. Yehowa de kɛ kɔ a he ke: “O he jua wa ha mi, akɛnɛ o hɛ mi ba nyami, nɛ i suɔ mo he je.” (Yes. 43:4, 5) Suɔmi nɛ Mawu ngɛ ɔ tsakee we. Ke wa tɔ̃ tɔmi nɛ hɛdɔ ngɛ he po nɛ wa tsake wa tsui nɛ wa kpale kɛ ba Yehowa ngɔ ɔ, e maa ya nɔ ma je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ wɔ. E de ke “be tsuaa be ɔ, e kɛ nɔ tɔmi paa.” (Yes. 55:7) Baiblo ɔ tsɔɔ kaa ke Mawu ngɔ wa tɔmi kɛ ke wɔ ngɛ blɔ nɛ ɔ nɔ ɔ, ‘lɛ nitsɛ e ma ha wɔ he jɔmi.’—Níts. 3:19. w24.01 27 ¶4-5
Hɔgba, April 27
Yehowa ye Mawu ɔ nine ngɛ ye nɔ.—Ezra 7:28.
Yehowa ma nyɛ maa ye bua wɔ ke waa kɛ haomi ko ngɛ kpee. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke wa ya bi blɔ ngɛ wa nitsumitsɛ ngɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa ya kpokpa nɔ kpe, aloo wa ya bi kaa a pee tsakemi ngɛ be nɛ waa kɛ tsuɔ ní ɔ he konɛ wa nyɛ nɛ waa ya asafo mi kpe be fɛɛ be ɔ, wa maa na kaa Yehowa nine ngɛ wa he niinɛ. Ke wa pee jã a, nɔ́ nɛ maa je mi kɛ ba a maa pee wɔ nyakpɛ wawɛɛ. Jehanɛ hu ɔ, e ma ha nɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ wa ngɛ ngɛ Yehowa mi ɔ mi maa wa. Ezra ba e he si nɛ e sɔle kɛ bi Yehowa yemi kɛ buami. Be fɛɛ be nɛ Ezra maa hao nɛ e li nɔ́ nɛ e maa pee ɔ, e jeɔ he si bami mi nɛ e sɔleɔ ha Yehowa. (Ezra 8:21-23; 9:3-5) Akɛnɛ Ezra ngɔ e hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ he je ɔ, nihi nɛ a bɔle lɛ hu fĩ e se, nɛ a kase e hemi kɛ yemi ɔ. (Ezra 10:1-4) Be fɛɛ be nɛ wa maa hao ngɛ wa hiami níhi a he loo wa maa nu he kaa wa weku ɔ be slɔkee ɔ, e sa nɛ waa kɛ nɔ mi mami nɛ sɔle ha Yehowa. w23.11 18 ¶15-17
Hɔɛgbi, April 28
[Abraham] ná hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa mi, nɛ Mawu da lɔ ɔ nɔ kɛ bu lɛ dalɔ.—1 Mose 15:6.
Yehowa de we kaa ja wa pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ Abraham pee ɔ pɛpɛɛpɛ loko a ma nyɛ maa bu wɔ dali. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, blɔhi fuu ngɛ nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ hemi kɛ hemi. Wa ma nyɛ ma he ni hehi nɛ a ba asafo ɔ mi ɔ atuu, wa ma nyɛ maa ye bua nyɛmimɛ nɛ a hia yemi kɛ buami wawɛɛ ɔ, nɛ waa pee wa weku li kpakpa. Ní nɛ ɔmɛ nɛ wa maa pee ɔ ma ha nɛ Yehowa maa kplɛɛ wa nɔ nɛ e jɔɔ wɔ. (Rom. 15:7; 1 Tim. 5:4, 8; 1 Yoh. 3:18) Blɔ nɛ hi pe kulaa nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ hemi kɛ yemi ji nɛ wa maa fiɛɛ kɛ kã. (1 Tim. 4:16) Wɔ tsuo wa ma nyɛ maa ngɔ wa ní peepee kɛ tsɔɔ kaa wa he ye kaa Yehowa si womi ɔmɛ tsuo maa ba mi, nɛ blɔhi a nɔ nɛ e guɔ kɛ peeɔ níhi ɔ se be. Ke wa pee jã a, wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa bu wɔ dali nɛ wa maa pee e huɛmɛ hulɔ. w23.12 2 ¶3; 6 ¶15
Pɛplɛgbi, April 29
O he nɛ wa, nɛ o pee kã.—1 Ma. 2:2.
Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ Matsɛ David ma gbo ɔ, e de Salomo munyuhi nɛ ngɛ wa mwɔnɛ ɔ ngmami ɔ mi ɔ. (1 Ma. 2:1,3) E sa nɛ nyumuhi nɛ a ji Kristofohi tsuo nɛ a kɛ ga womi nɛ ɔ nɛ tsu ní. Loko nihewi ma nyɛ maa ye manye ngɛ si himi mi ɔ, e sa nɛ a kɛ Yehowa mlaahi kɛ Baiblo sisi tomi mlaahi nɛ tsu ní. (Luka 2:52) Mɛni he je nɛ e he hia nɛ nihewi nɛ a pee Kristofohi nɛ a nane pi si ɔ? Kristofono nɛ e ji nyumu ɔ ngɛ blɔ nya ní tsumihi fuu nɛ a he hia nɛ e sa nɛ e tsu a he ní ngɛ asafo ɔ kɛ e weku ɔ mi. Nihewi, atsinyɛ jemi ko be he kaa nyɛ susuɔ blɔ nya ní tsumihi nɛ eko ɔ, nyɛ ma tsu a he ní hwɔɔ se ɔ he. Eko ɔ, nyɛ suɔ kaa nyɛ ma sɔmɔ kaa daa blɔ gbali loo asafo mi sɔmɔli, konɛ pee se ɔ, nyɛ sɔmɔ kaa asafo mi nikɔtɔmahi. Eko ɔ, nyɛ maa suɔ nɛ nyɛɛ sɛ gba si himi mi nɛ nyɛ fɔ. (Efe. 6:4; 1 Tim. 3:1) Loko nyɛ ma nyɛ maa su oti nɛ ɔmɛ a he nɛ nyɛɛ ye manye ɔ, e sa nɛ nyɛɛ pee Kristofohi nɛ a nane pi si. w23.12 24 ¶1-2
Sɔ, April 30
Be be mi blɔ ngmɛe nɛ ma tu Gideon . . . he munyu.—Heb. 11:32.
E ji asafo mi nikɔtɔmahi a blɔ nya ní tsumi kaa a hyɛ Yehowa jijɔ ɔmɛ nɛ a he jua wa kɛ ha lɛ ɔ a nɔ. Nyɛmimɛ nyumuhi anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ a bua jɔ he blɔ nɛ a ná kɛ ngɛ a nyɛmimɛ ɔmɛ sɔmɔe ɔ he wawɛɛ. A ngɛ mɔde bɔe kaa a maa pee ‘nɔ hyɛli kpakpahi konɛ a hyɛ a nɔ.’ (Yer. 23:4; 1 Pet. 5:2) Wa bua jɔ kaa Yehowa ha wɔ nyumuhi kaa jã ngɛ wa asafo ɔmɛ a mi. Asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa kase nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ Gideon nɛ ji kojolɔ ɔ pee ɔ. (Heb. 6:12) Gideon po Mawu we bi a he piɛ, nɛ e hyɛ a nɔ hulɔ. (Many. 2:16; 1 Kron. 17:6) Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Gideon blɔ fa mi ɔ, Mawu hla asafo mi nikɔtɔmahi kaa mɛ hu a hyɛ e we bi a nɔ ngɛ be nɛ mi wa wawɛɛ nɛ ɔ mi. (Níts. 20:28; 2 Tim. 3:1) Wɔ tsuo wa ma nyɛ maa kase bɔ nɛ Gideon pee e he humi nɛ e ba e he si nɛ, e bu Yehowa tue ɔ mi. Benɛ e ngɛ ní tsumi nɛ a kɛ wo e dɛ ɔ he ní tsue ɔ, e kɛ si fɔfɔɛhi nɛ a mi wa kpe, se e fĩ si. Asafo mi nikɔtɔmahi ji wɔ jio, tsa pi asafo mi nikɔtɔmahi ji wɔ jio, wa ma nyɛ ma je hɛsa kpo wawɛɛ ngɛ ní tsumi nɛ asafo mi nikɔtɔmahi ngɛ tsue ɔ he. Wa ma nyɛ ma fĩ nyumuhi anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ nɛ a ngɛ mɔde bɔe wawɛɛ ɔ a se.—Heb. 13:17. w23.06 2 ¶1; 3 ¶3