Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • es26 bf. 118-128
  • December

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • December
  • Mo Susu Ngmami ɔ He Daa Ligbi—2026
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Pɛplɛgbi, December 1
  • Sɔ, December 2
  • So, December 3
  • Soha, December 4
  • Hɔ, December 5
  • Hɔgba, December 6
  • Hɔɛgbi, December 7
  • Pɛplɛgbi, December 8
  • Sɔ, December 9
  • So, December 10
  • Soha, December 11
  • Hɔ, December 12
  • Hɔgba, December 13
  • Hɔɛgbi, December 14
  • Pɛplɛgbi, December 15
  • Sɔ, December 16
  • So, December 17
  • Soha, December 18
  • Hɔ, December 19
  • Hɔgba, December 20
  • Hɔɛgbi, December 21
  • Pɛplɛgbi, December 22
  • Sɔ, December 23
  • So, December 24
  • Soha, December 25
  • Hɔ, December 26
  • Hɔgba, December 27
  • Hɔɛgbi, December 28
  • Pɛplɛgbi, December 29
  • Sɔ, December 30
  • So, December 31
Mo Susu Ngmami ɔ He Daa Ligbi—2026
es26 bf. 118-128

December

Pɛplɛgbi, December 1

E bli a juɛmi nya saminya konɛ a nu Ngmami ɔ sisi.—Luka 24:45.

Yesu kaseli ɔmɛ ná hemi kɛ yemi ngɛ Mawu Munyu ɔ mi, nɛ a bɔ mɔde kaa a kɛ ma tsu ní ngɛ a si himi mi. (Yoh. 17:6) Se a li nɔ́ he je nɛ a gbe Yesu kaa yayami peelɔ ɔ. Yesu le kaa e kaseli ɔmɛ ngɛ hemi kɛ yemi nɛ a suɔ Yehowa, se e yɔse hu kaa e he hia nɛ a nu Ngmami ɔ sisi saminya. (Luka 9:​44, 45; Yoh. 20:9) Lɔ ɔ he ɔ, e tsɔɔ mɛ kaa e sa nɛ a pue a yi mi tɛ ngɛ Ngmami ɔ he. Mo susu bɔ nɛ e pee jã ha a he nɛ o hyɛ benɛ e kaseli enyɔ ɔmɛ ngɛ nyɛɛe ngɛ blɔ nɔ kɛ yaa Emao ɔ. Yesu je we e he si kɛ tsɔɔ kaseli ɔmɛ, mohu ɔ, e bi mɛ sanehi. Mɛni he je nɛ e pee jã a? Eko ɔ, e suɔ nɛ a de lɛ bɔ nɛ a ngɛ he nue ha. Nɛ jã pɛpɛɛpɛ nɛ a pee. A de lɛ kaa a susu kaa Yesu ma ba pee Matsɛ ngɛ Israel nɛ e ma ba kpɔ̃ mɛ kɛ je Roma nɔ yemi ɔ sisi. (Luka 24:​18-27) Yesu ngɔ Ngmami ɔ kɛ ye bua mɛ nɛ a ba na kaa e gbenɔ ɔ ha nɛ gbamihi fuu ba mi. Jamɛ a gbɔkuɛ ɔ, Yesu kɛ e kaseli kpa amɛ hu ya kpe nɛ e ha nɛ a nu gbami nɛ ɔmɛ a sisi saminya.—Luka 24:​33-48. w24.10 14 ¶9-10

Sɔ, December 2

I tui imi nitsɛ ye yi mi kɛ pee we nɔ́ ko; mohu ɔ, kaa bɔ nɛ Tsɛ ɔ tsɔɔ mi ɔ, jã i deɔ.—Yoh. 8:28.

Yesu kase níhi nɛ e de kɛ níhi nɛ e pee ɔ kɛ je e hiɔwe Tsɛ ɔ ngɔ. Yehowa asafo ɔ hu kaseɔ Yesu nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nɛ a ngɔɔ níhi nɛ a tsɔɔ wɔ kɛ kɔɔ je mi bami he kɛ blɔ tsɔɔmihi nɛ a kɛ haa wɔ ɔ kɛ daa Baiblo ɔ nɔ. (2 Tim. 3:​16, 17) Be fɛɛ be ɔ, a woɔ wɔ he wami kaa waa kane Mawu Munyu ɔ nɛ waa kɛ nɔ́ nɛ wa kane ɔ nɛ tsu ní. Ke wa ngɔ wa womi ɔmɛ kɛ kase Baiblo ɔ, wa ma ná he se saminya. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke asafo ɔ ngɔ blɔ tsɔɔmi ko kɛ ha wɔ ɔ, wa ma nyɛ maa ngɔ nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ɔ kɛ to blɔ tsɔɔmi ɔ he. Ke wa na kaa blɔ tsɔɔmi ɔ nɛ wa nine su nɔ ɔ je Ngmami ɔ mi ɔ, lɔ ɔ haa nɛ wa náa hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ mi wa ngɛ Yehowa asafo ɔ mi. (Rom. 12:2) Yesu fiɛɛ “Mawu Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a.” (Luka 4:​43, 44) Jehanɛ hu ɔ, Yesu fã e kaseli ɔmɛ kaa a fiɛɛ Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a. (Luka 9:​1, 2; 10:​8, 9) Mwɔnɛ ɔ, e slo hehi nɛ Yehowa we bi tsuo ngɛ, se kɛ̃ ɔ, wɔ tsuo wa fiɛɛɔ Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a. w24.04 9 ¶5-7

So, December 3

Wa maa pee níhi tsuo nɛ o fã wɔ ɔ, nɛ he fɛɛ he nɛ o maa tsɔ wɔ ɔ, wa maa ya.—Yosh. 1:16.

Mo ná hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ blɔ tsɔɔmi nɛ Yehowa asafo ɔ kɛ haa wɔ ɔ mi. Ngɛ blema Israel ɔ, Yehowa gu Mose kɛ Yoshua nɔ nɛ e kɛ blɔ tsɔɔmi ha e we bi. (Yosh. 1:17) Akɛnɛ Israelbi ɔmɛ na nyumu nɛ ɔmɛ kaa Yehowa Mawu nane mi dali, nɛ a kɛ a blɔ tsɔɔmi tsu ní he je ɔ, níhi ya nɔ ha mɛ saminya. Jeha lafa komɛ a se benɛ a to Kristofohi asafo ɔ sisi pɛ ɔ, bɔfo 12 ɔmɛ hu kɛ blɔ tsɔɔmi ha mɛ. (Níts. 8:​14, 15) Pee se ɔ, asafo mi nikɔtɔma kpahi nɛ a ngɛ Yerusalem ɔ ba piɛɛ bɔfo ɔmɛ a he. Akɛnɛ asafo ɔ kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ a nine su nɔ kɛ je nyumuhi anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ a ngɔ ɔ tsu ní he je ɔ, “asafo ɔmɛ ya nɔ nɛ a he wa ngɛ hemi kɛ yemi ɔ mi, nɛ daa ligbi ɔ, a he ngɛ hiɛe.” (Níts. 16:​4, 5) Mwɔnɛ ɔ, ke wɔ hu waa kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ je Yehowa asafo ɔ ngɔ ɔ tsu ní ɔ, Yehowa maa jɔɔ wɔ. w24.07 10 ¶10

Soha, December 4

I na David, Yese binyumu ɔ, nyumu nɛ ye tsui kplɛɛ e nɔ; e maa pee níhi tsuo nɛ i suɔ.—Níts. 13:22.

Yehowa suɔ Matsɛ David wawɛɛ. E tsɛ lɛ po ke “nyumu nɛ [e] tsui kplɛɛ e nɔ.” Se David pee yayamihi nɛ hɛdɔ ngɛ he. E puɛ gba, nɛ e gbe nɔmlɔ hulɔ. Ngɛ Mose Mlaa a nya a, jinɛ e sa nɛ a gbe David kɛ tsɔ. (3 Mose 20:10; 4 Mose 35:31) Se kɛ̃ ɔ, Yehowa je mi mi jɔmi mi nɛ e ye bua David konɛ e tsake e tsui. E tsɔ gbalɔ Natan kɛ ya Matsɛ David ngɔ be mi nɛ David pee we nɔ́ ko nɛ tsɔɔ kaa e tsake e tsui po. Natan ngɔ nɔ́ he tomi nɔ́ ko kɛ tsu ní kɛ ye bua David nɛ e na kaa hɛdɔ ngɛ yayamihi nɛ e pee ɔ he. Enɛ ɔ ha nɛ David yɔse kaa e pee yayami agbo kɛ si Yehowa, nɛ e tsake e tsui. (2 Sam. 12:​1-14) David ngma la ko nɛ ha nɛ wa na kaa e tsake e tsui niinɛ. (La 51, yiti blɔ ningma) La nɛ ɔ wo yayami peeli fuu a bua, nɛ e wo mɛ he wami nɛ a tsake a tsui. Anɛ wa bua jɔɛ kaa Yehowa je mi mi jɔmi mi nɛ e ye bua e sɔmɔlɔ David nɛ́ e suɔ lɛ ɔ nɛ e tsake e tsui lo? w24.08 10 ¶9

Hɔ, December 5

Nyɛ nitsɛmɛ nyɛ ná Mawu suɔmi nya ní nɛ e ye mluku, nɛ e hi, nɛ e sa e hɛ mi ɔ nɔ mi mami.—Rom. 12:2.

Wɔ tsuo wa le kaa bi tsɔsemi be gbɔjɔɔ. Ke o ji fɔlɔ ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa o ngɛ mɔde bɔe wawɛɛ konɛ o ye bua o bimɛ ɔmɛ nɛ a ná hemi kɛ yemi nɛ mi wa ngɛ Mawu mi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa bua jɔ kaa o ngɛ jã pee. (5 Mose 6:​6, 7) Ke o bi ɔ ngɛ wae ɔ, eko ɔ, e ma bɔni mo sane komɛ bimi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e ma nyɛ ma bi mo nɔ́ he je nɛ Yehowa wo wɔ mlaa komɛ. Sisije ɔ, eko ɔ, o ma susu kaa akɛnɛ o bi ɔ be hemi kɛ yemi nɛ mi wa ngɛ Mawu kɛ Baiblo ɔ mi he je nɛ e ngɛ mo sanehi kaa jã a bie ɔ nɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke jokuɛwi ngɛ wae ɔ, e he hia nɛ a bi sanehi, ejakaa lɔ ɔ maa ye bua mɛ konɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa. (1 Kor. 13:11) Enɛ ɔ he ɔ, ke o bimɛ ɔmɛ biɔ mo sanehi kaa jã a, ko ha nɛ e hao mo. Ke a bi mo sanehi ɔ, o ma nyɛ maa ngɔ jamɛ a he blɔ ɔ kɛ ye bua mɛ konɛ a nyɛ nɛ a susu níhi a he saminya, nɛ a ná hemi kɛ yemi nɛ mi wa ngɛ Mawu kɛ Baiblo ɔ mi. w24.12 14 ¶1-2

Hɔgba, December 6

Wɔɔ lɛɛ . . . wa ji ni nɛmɛ nɛ a ngɛ hemi kɛ yemi kɛ ha wa wami yi baami.—Heb. 10:39.

E he hia nɛ Hebribi nɛ a ji Kristofohi ɔ nɛ a ná hemi kɛ yemi nɛ mi wa, bɔ nɛ pee nɛ a baa a yi ngɛ haomi nɛ maa ba Yudea a mi. (Heb. 10:​37, 38) Yesu bɔ e se nyɛɛli ɔmɛ kɔkɔ kaa ke a na nɛ ta buli bɔle Yerusalem ma a pɛ ɔ, a tu fo kɛ je ma a mi kɛ ho yoku ɔmɛ a nɔ ya. E biɔ nɛ Kristofohi nɛ a ngɛ Yerusalem ma a mi kɛ ni nɛmɛ nɛ a ngɛ kɔpe ɔmɛ a mi ɔ tsuo nɛ a ngɔ ga womi nɛ ɔ kɛ tsu ní. (Luka 21:​20-24) Jamɛ a be ɔ mi ɔ, ke he nyɛli ya tua ma ko ɔ, nihi nɛ a ngɛ kɔpe ɔmɛ a mi ɔ ya saa we ngɛ mahi nɛ a po gbogbo kɛ wo a he ɔ mi konɛ a kɛ po a he piɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ni komɛ ma susu kaa nile be mi kaa nɔ ko maa tu fo kɛ ya yoku ɔmɛ a nɔ kɛ ha he piɛ pomi. Enɛ ɔ he ɔ, ja a ná hemi kɛ yemi nɛ mi wa loko a ma nyɛ maa pee jã. Jehanɛ ɔ hu ɔ, e he hia nɛ Kristofohi nɛ a ji Hebribi ɔ nɛ a ná hemi kɛ yemi ngɛ nihi nɛ Yesu guɔ a nɔ kɛ tsɔɔ asafo ɔ blɔ ɔ a mi. Eko ɔ, nihi nɛ a nyɛɛ asafo ɔ hɛ mi ɔ ngɔ blɔ tsɔɔmi pɔtɛɛ komɛ kɛ ha Kristofo ɔmɛ, nɛ a tsɔɔ mɛ be nɛ e sa nɛ a tu fo, kɛ blɔ nɔ nɛ a maa gu kɛ pee jã.—Heb. 13:17. w24.09 10 ¶9-10

Hɔɛgbi, December 7

E ngɔ nike níhi kɛ ha ngɛ adesahi a mi.—Efe. 4:8.

Benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, e tsu ní tsumi nɛ e Tsɛ ɔ kɛ wo e dɛ ɔ kɛ pi si. (Yoh. 17:4) Se Yesu susuu we kaa lɛ pɛ lɛ e ma nyɛ ma tsu nɔ́ nɛ Yehowa ngɛ hlae nɛ a tsu ɔ. E tsɔse ni kpahi konɛ mɛ hu a nyɛ nɛ a tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ. Yesu ngɔ ní tsumi kɛ wo e kaseli ɔmɛ a dɛ kaa a hyɛ e jijɔ ɔmɛ nɛ a he jua wa a nɔ, nɛ a nyɛɛ hɛ mi ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi. Yesu ngɔ ga womi nɛ he hia kaa e kaseli ɔmɛ a nine nɛ su nɔ ɔ kɛ ha mɛ. E kaseli ɔmɛ ekomɛ he we yi kaa e gbo nɛ a tle lɛ si. Enɛ ɔ he ɔ, e ye bua mɛ nɛ e wo mɛ ga. (Luka 24:​25-27; Yoh. 20:27) Jehanɛ hu ɔ, e ha nɛ a na kaa e sa nɛ a ngɔ ní tsumi nɛ e kɛ wo a dɛ kaa a hyɛ asafo ɔ nɔ ɔ kɛ pee nɔ́ titli ngɛ a si himi mi pe a he lo nya ní tsumihi. (Yoh. 21:15) E kai mɛ kaa a ko ngɔ nɔ́ nɛ a nyɛɔ tsuɔ ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi ɔ kɛ to nɔ́ nɛ ni kpahi nyɛɔ tsuɔ ɔ he. (Yoh. 21:​20-22) Jehanɛ hu ɔ, e dla a juɛmi ngɛ susumi nɛ dɛ nɛ a hɛɛ ngɛ Matsɛ Yemi ɔ he ɔ he, nɛ e ye bua mɛ konɛ a ngɔ a juɛmi kɛ ma sane kpakpa a nɛ a maa fiɛɛ ɔ nɔ.—Níts. 1:​6-8. w24.10 15-16 ¶13-14

Pɛplɛgbi, December 8

Dali a nine maa su zugba a nɔ, nɛ a maa hi nɔ kɛ ya neneene.—La 37:29.

Ke wa bu Yehowa tue ɔ, e maa baa wa wami yi. Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Israelbi ɔmɛ a blɔ fa mi ɔ, wɔ hu wa su je ehe nɛ Mawu wo he si ɔ he haa. E be kɛe nɛ zugba a tsuo ma plɛ pee paradeiso ekohu. (Yes. 35:1; Luka 23:43) Abosiami kɛ e daimonio ɔmɛ tsuo be si hie hu. (Kpoj. 20:​2, 3) Nɛ lakpa jami be nihi jee kɛ je Yehowa he hu. (Kpoj. 17:16) Jehanɛ hu ɔ, adesa nɔ yemi be nihi nɛ a ngɛ a sisi ɔ yi mi wae. (Kpoj. 19:​19, 20) Atuã tsɔli be Paradeiso ɔ mi hie. (La 37:​10, 11) Nihi tsuo nɛ a maa hi paradeiso ɔ mi ɔ maa ye Yehowa mlaa amɛ nɔ. Enɛ ɔ ma ha nɛ kake peemi kɛ tue mi jɔmi maa hi adesahi a kpɛti. Nɔ fɛɛ nɔ maa suɔ e nyɛmi, nɛ e ma he e nyɛmi maa ye. (Yes. 11:9) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wɔ tsuo wa ngɛ be kaa jã a blɔ hyɛe wawɛɛ! Nɔ́ nɛ pe kulaa a, ke wa bu Yehowa tue ɔ, wa maa ya nɔ maa hi paradeiso ɔ mi kɛ ya neneene.—Yoh. 3:16. w24.11 9 ¶7

Sɔ, December 9

Sane kpakpa nɛ ɔ nɛ kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ he ɔ, a maa fiɛɛ ngɛ zugba a nɔ tsuo nɛ a kɛ maa ye je ma amɛ tsuo odase.—Mat. 24:14.

Gbami ɔ nɛ a tu he munyu ngɛ wa mwɔnɛ ɔ ngmami ɔ mi ɔ ngɛ mi bae wawɛɛ ngɛ wa be nɛ ɔ mi. Mwɔnɛ ɔ, wa fiɛɛɔ Matsɛ Yemi ɔ sɛ gbi ɔ ngɛ gbihi nɛ hiɛ pe 1,000 mi, nɛ kɛ gu wa wɛbsaiti nɛ ji jw.org ɔ nɔ ɔ, nihi babauu ngɛ je kɛ wɛ ɔ ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a nue. Se kɛ̃ ɔ, Yesu de e kaseli ɔmɛ kaa a be nyɛe ‘maa kpa ma amɛ tsuo a mi’ loo a fiɛɛ ha nɔ fɛɛ nɔ loko e maa ba. (Mat. 10:23; 25:​31-33) Yesu munyu ɔ maa ba mi ngɛ wa be nɛ ɔ mi hulɔ. Nihi ayɔhi abɔ ngɛ hehi nɛ a tsi wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya ngɛ. Jehanɛ hu ɔ, ngɛ hɛngmɛfia fɛɛ hɛngmɛfia mi ɔ, a fɔɔ bimwɔwi lafahi abɔ. Wa bɔɔ mɔde kaa wa maa fiɛɛ sane kpakpa a kɛ ha “je ma fɛɛ je ma kɛ wɛtso kɛ lilɛ.” (Kpoj. 14:6) Se anɔkuale sane ji kaa wa be nyɛe maa fiɛɛ sane kpakpa a kɛ ha nihi tsuo ngɛ zugba a nɔ loko nyagbe ɔ maa ba. w24.05 10 ¶6-7

So, December 10

A pi ni enyɔ hu, mohu ɔ, he lo kake.—Mat. 19:6.

Yesu ngɔ e munyu tutui kɛ wo ni kpahi a bua nɛ e wo mɛ he wami. E kɛ e kaseli ɔmɛ tu we munyu basabasa. (Luka 8:​47, 48) Enɛ ɔ ji nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ sa saminya nɛ hunomɛ nɛ a ji Kristofohi ɔ ma nyɛ maa kase! Yesu de hunomɛ kaa a ye a yi ɔmɛ anɔkuale be fɛɛ be. E tsɛ munyu nɛ e Tsɛ ɔ tu kaa e sa nɛ huno nɛ “mɛtɛ e yo he” ɔ se benɛ e ngɛ munyu nɛ ɔ tue ɔ. (Mat. 19:​4-6) Nɔ́ nɛ Hela peemi munyungu nɛ a tsɔɔ sisi kaa ‘mɛtɛ he’ ngɛ ngmami nɛ ɔ mi ɔ tsɔɔ tutuutu ji nɛ “nɔ́ ko maa du nɔ́ ko he kpɛkpɛtɛɛ.” Enɛ ɔ he ɔ, e sa kaa suɔmi kɛ kake peemi nɛ ngɛ huno kɛ e yo a kpɛti ɔ mi nɛ wa wawɛɛ kaa nɔ́ nɛ a du a sibi a he kpɛkpɛtɛɛ. Ke a ti nɔ kake pee nɔ́ ko nɛ ma puɛ suɔmi kɛ kake peemi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ, e maa ye mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo awi. Huno nɛ e suɔ e yo wawɛɛ ɔ kuaa bɔmi nami he fonihi kɛ video slɔɔtohi tsuo hyɛmi. Ke e na “níhi nɛ se nami be a he” ɔ, e kɛ oya yemi yuɔ e he ngɛ he, nɛ e hyɛ we. (La 119:37) Ke huno ko peeɔ jã a, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ e kɛ e hɛngmɛ so kaa e be yo kpa ko hyɛe ngɛ blɔ nɛ maa tsɔɔ kaa e ná e he akɔnɔ ɔ nɔ.—Hiob 31:1. w25.01 10 ¶12-13

Soha, December 11

Wa Mawu ɔ . . . kɛ maa ke kulaa.—Yes. 55:7.

Ke nihi de kaa a kɛ yayami ke ɔ, e tsɔɔ níhi fuu. Se bɔ nɛ Yehowa kɛ yayami keɔ adesahi nɛ a yi mluku ɔ je ekpa ngɛ bɔ nɛ adesahi kɛ yayami keɔ a sibi ha a he. Bɔ nɛ Yehowa kɛ yayami keɔ ha a ngɛ slɔɔto kulaa. La polɔ ɔ de ngɛ Yehowa he ke: “Mo lɛ o ngɔɔ yayami kɛ keɔ kulaa, konɛ a ye mo gbeye.” (La 130:4) Ee, ke Yehowa kɛ yayami ko ke ɔ, e kɛ ‘ke kulaa.’ Lɛ ji nɔ nɛ e tsɔɔ wɔ bɔ nɛ a kɛ yayami keɔ nitsɛnitsɛ ha. Ngɛ Hebri Ngmami ɔmɛ ekomɛ a mi ɔ, Baiblo ngmali ɔmɛ kɛ munyungu ko kale bɔ nɛ Yehowa kɛ yayami keɔ ha, se a kɛ jamɛ a munyungu ɔ kale we bɔ nɛ adesahi kɛ tɔmi keɔ ha a. Ke Yehowa ngɔ nɔ ko yayami kɛ ke lɛ ɔ, e kaii we hu, nɛ huɛ bɔmi kpakpa ba hiɔ nɔ ɔ kɛ Yehowa a kpɛti ekohu. Ke wa tɔ̃ Yehowa nɔ si abɔ po ɔ, e kɛ keɔ wɔ. Enɛ ɔ haa nɛ wa bua jɔɔ wawɛɛ. w25.02 8 ¶1-3

Hɔ, December 12

E fã wɔ kaa waa fiɛɛ kɛ tsɔɔ ni ɔmɛ, nɛ waa ye odase kɛ pi si.—Níts. 10:42.

Ke nihi bui wɔ tue ngɛ fiɛɛmi mi po ɔ, loloolo ɔ, wa su oti ɔ he. Mɛni he je? Ejakaa wa nyɛ nɛ wa ye nihi odase. Lɔ ɔ ji nɔ́ nɛ Yehowa kɛ e Bi ɔ suɔ kaa waa pee. Ke wa nɛ nɔ ko nɛ waa kɛ lɛ maa sɛɛ ní ngɛ fiɛɛmi mi, loo nihi bui wɔ tue po ɔ, wa bua jɔɔ, ejakaa wa le kaa wa pee wa hiɔwe Tsɛ ɔ suɔmi nya ní. (Abɛ 27:11) Jehanɛ hu ɔ, ke fiɛɛlɔ ko ya na nɔ ko nɛ́ e bua jɔ sɛ gbi ɔ he ɔ, wɔ hu wa bua jɔɔ. Hwɔɔmi Mɔ ɔ ngɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ kɛ to bɔ nɛ a hlaa jokuɛ ko nɛ laa a he. Nihi fuu sɛɛ ma a mi nɛ a hlaa jokuɛ ɔ ngɛ kpɔ mi tsuo. Ke a na jokuɛ ɔ, pi nɔ nɛ na jokuɛ ɔ pɛ nɛ e bua jɔɔ, nɔ fɛɛ nɔ bua jɔɔ. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ e ji ngɛ kaselɔ peemi ní tsumi ɔ blɔ fa mi. Nihi tsuo nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ yeɔ buaa kɛ peeɔ ni hehi Yesu kaseli. E ma bi nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ nɛ ye bua konɛ wa nyɛ nɛ waa fiɛɛ kɛ ha nihi tsuo nɛ a ngɛ zugba kpɔ ɔ mi ɔ. Ke nɔ he ko bɔni asafo mi kpe bami ɔ, wɔ tsuo wa bua jɔɔ. w24.04 18 ¶13-14

Hɔgba, December 13

Nihi tsuo nɛ a ngɛ tsui kpakpa nɛ ma ha nɛ a ná neneene wami ɔ ba he ye.—Níts. 13:48.

Wa bua jɔ saminya kaa ní kpakpahi ngɛ wa hɛ mi kɛ ma! Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa blɔ hyɛmi ji kaa Yehowa maa ye bua nihi fuu nɛ a ba kplɛɛ anɔkuale ɔ nɔ loko amanehlu ngua a nɛ je sisi. Jehanɛ hu ɔ, e ngɛ mi kaa níhi a mi maa wa wawɛɛ ngɛ amanehlu ngua a mi mohu lɛɛ, se bua jɔmi sane ji kaa nihi ma nyɛ maa je Satan je yaya nɛ ɔ mi nɛ a ba piɛɛ wa he kɛ je Yehowa yi! Se amlɔ nɛ ɔ, wa ngɛ ní tsumi ko nɛ he hia nɛ e sa kaa wa tsu, nɛ e be kɛe nɛ ní tsumi nɛ ɔ maa ba nyagbe. E ji he blɔ ngua nɛ wa ná kaa wa ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he sɛ gbi ɔ fiɛɛe ngɛ je kɛ wɛ. Se kɛ̃ ɔ, e sa nɛ waa ya nɔ nɛ waa bɔ nihi kɔkɔ ngɛ nɔ́ nɛ e be kɛe nɛ e maa ba a he. E sa nɛ wa ha nɛ nihi nɛ a le kaa e be kɛe nɛ Satan je yaya nɛ ɔ maa ba nyagbe. E sa nɛ wa ha nɛ suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha anɔkuale ɔ kɛ nimli, kɛ titli ɔ, suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha Yehowa Mawu kɛ e biɛ ɔ nɛ wo wɔ he wami nɛ waa kɛ hɛdɔ kɛ kã nɛ tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ kɛ ya si be nɛ Yehowa ma de ke, “E hi!” w24.05 19 ¶14-16

Hɔɛgbi, December 14

Nyɛɛ wo he si bami ngɛ nyɛɛ kɛ nyɛ sibi a si himi mi, ejakaa Mawu teɔ si kɛ woɔ he nɔ woli, se he si bali lɛɛ, e dlooɔ mɛ.—1 Pet. 5:5.

Gbɔkuɛ nɛ e nɔ jena Yesu ma gbo ɔ, e tsɔɔ Petro kɛ bɔfo kpa amɛ kaa he si bami he hia wawɛɛ. E ngɛ heii kaa e pee e bɔfo ɔmɛ nyakpɛ kaa Yesu tsu nyɔguɛhi a ní tsumi. Yesu je e tade klɔii ɔ nɛ e ngɔ papahu kɛ ha e mlɛ mi nɛ e plɛ nyu kɛ wo tsesi ko mi, nɛ e bɔni a nane he fɔmi. (Yoh. 13:​4, 5) Atsinyɛ jemi ko be he kaa e ma he be loko Yesu ma fɔ e bɔfo 12 ɔmɛ nɛ Yuda nɛ e maa tsɔɔ e se blɔ ɔ hu piɛɛ he ɔ a nane he. Se ngɛ enɛ ɔ tsuo se ɔ, Yesu ba e he si nɛ e fɔ a nane he. Lɔ ɔ se ɔ, e kɛ gbi blɛuu de ke: “Anɛ nyɛ nu nɔ́ nɛ i pee ha nyɛ ɔ sisi lo? Nyɛ tsɛɛ mi ke ‘Tsɔɔlɔ’ kɛ ‘Nyɔmtsɛ,’ nɛ e sa jã, ejakaa jã nɛ i ji. Enɛ ɔ he ɔ, ke imi nɛ i ji Nyɔmtsɛ kɛ Tsɔɔlɔ ɔ, i fɔ nyɛ nane he ɔ, lɛɛ e sa nɛ nyɛ hu nyɛ fɔ nyɛ sibi a nane he.”—Yoh. 13:​12-14. w25.03 10 ¶9-11

Pɛplɛgbi, December 15

O kɛ o ga womi ɔ tsɔɔ mi blɔ, nɛ pee se ɔ, o maa nyɛɛ ye hɛ mi kɛ ya hɛ mi nyami mi.—La 73:24.

Satan je ɔ haa nɛ e he waa ha wɔ kaa wa maa ya nɔ maa hɛ kɛ su Yehowa he. Nihi fuu he we yi kaa Mawu ngɛ. Behi fuu ɔ, e peeɔ kaa nɔ́ nɛ níhi ngɛ nɔ yae saminya kɛ ha nihi nɛ a kɛ Mawu mlaahi tsu we ní ɔ mohu. Ke wa na jã a, e ma nyɛ maa ka wa hemi kɛ yemi ɔ. E ngɛ mi kaa wa he ye kaa Mawu ngɛ mohu lɛɛ, se eko ɔ, wa yi mi maa pee wɔ enyɔɔnyɔ kaa e maa ye bua wɔ loo e be wɔ ye buae. Be ko ɔ, la polɔ ɔ nɛ e ngma La 73 ɔ hu nu he jã. E yɔse kaa nihi nɛ a bɔle lɛ nɛ a kɛ Mawu Mlaahi tsu we ní ɔ ngɛ bua jɔmi, nɛ níhi ngɛ nɔ yae ha mɛ saminya. Enɛ ɔ ha nɛ e yi mi bɔni lɛ enyɔɔnyɔ peemi ngɛ Mawu sɔmɔmi he. (La 73:​11-13) Mɛni ye bua la polɔ ɔ nɛ e dla e susumi ɔ? E pue e yi mi tɛ ngɛ nɔ́ nɛ maa ba nihi nɛ a ma kua Yehowa a nɔ ɔ he. (La 73:​18, 19, 27) Jehanɛ hu ɔ, e pue e yi mi tɛ ngɛ se nami nɛ ngɛ Mawu sɔmɔmi he. Wɔ hu wa ma nyɛ ma pue wa yi mi tɛ ngɛ jɔɔmihi nɛ Yehowa jɔɔ wɔ ɔ he. w24.06 25 ¶16-17

Sɔ, December 16

Nyɛ ko ha nɛ sika suɔmi nɛ hi nyɛ si himi mi.—Heb. 13:5.

Blema a, nihi kɛ a nyɛmimɛ nɛ a ji ohiatsɛmɛ ɔ hí si saminya. Ke a pa sika ha mɛ ɔ, a heɔ kɛ e he kpa. Jehanɛ hu ɔ, kojoli nɛ a hi si ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ ngɔɔ nyɔ mi ní, nɛ a yi dami sane. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa sume ní peepee nɛ ɔmɛ. (Eze. 22:12) E he hia wawɛɛ nɛ waa hyɛ bɔ nɛ wa peeɔ wa ní ha ngɛ sika he. Mo bi o he ke: ‘Anɛ be fɛɛ be nɛ ɔ, i susuɔ sika kɛ nɔ́ nɛ ma nyɛ ma ngɔ sika kɛ he ɔ he lo? Anɛ ke i pa sika ngɛ nɔ ko dɛ ɔ, e heɔ be loko i kpaleɔ kɛ haa lɛ, nɛ i susuɔ kaa e he be lɛ hiae lo? Anɛ ke i ngɛ sika a, i susuɔ kaa ye nɔ kuɔ pe ni kpahi, nɛ e he waa ha mi kaa ma ha nɔ nɔ́ lo? Ke i na nyɛmimɛ komɛ nɛ a ngɛ sika a, anɛ i susuɔ kaa a suɔ sika pe Yehowa lo? Anɛ i suɔ kaa i kɛ niatsɛmɛ pɛ nɛ bɔ, nɛ i yuɔ ye he ngɛ nihi nɛ a be nɔ́ ko ɔ a he lo?’ Ke wa ha we nɛ sika suɔmi nɛ hi wa si himi mi ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa ya nɔ nɛ wa ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Mawu wa kpɛti ɔ mi nɛ wa. Ke wa pee jã a, Yehowa be wɔ kuae kɔkɔɔkɔ! w24.06 12-13 ¶17-18

So, December 17

I nyɛɛ we blɔ yaya ko nɔ, bɔ nɛ pee nɛ ma nyɛ ma ye o munyu ɔ nɔ.—La 119:101.

E sa nɛ wa susu níhi nɛ a da a he bɔ nɛ pee nɛ waa yu wa he ngɛ ka he. Ke wa ‘hie nɔ́ yaya nɛ wa suɔ nɔ́ kpakpa’ a, lɔ ɔ maa wo wɔ he wami nɛ waa pee nɔ́ nɛ da. (Amos 5:15) Ke wa susuɔ ní kpakpahi a he ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ nɛ ke waa kɛ ka ko kpe tlukaa po ɔ, wa ma nyɛ maa da nya. E sa nɛ waa pee níhi nɛ ma ha nɛ wa ná suɔmi nɛ mi wa kɛ ha Yehowa. Ke wa ngɛ asafo mi kpe loo wa ngɛ fiɛɛmi mi ɔ e woɔ wɔ he wami nɛ wa peeɔ níhi nɛ maa sa Yehowa hɛ mi. (Mat. 28:​19, 20; Heb. 10:​24, 25) Ke wa kaseɔ Mawu Munyu ɔ nɛ wa pueɔ wa yi mi tɛ ngɛ he ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ nɛ waa suɔ nɔ́ nɛ da nɛ waa hie nɔ́ nɛ dɛ. (Yosh. 1:8; La 1:​2, 3; 119:97) Mo kai kaa Yesu de e kaseli ɔmɛ ke: “Nyɛɛ hi sɔlee daa konɛ nyɛ ko sɛ ka mi.” (Mat. 26:41) Ke wa pee jã a, e maa wo wɔ he wami konɛ waa pee níhi nɛ maa sa Yehowa hɛ mi.—Yak. 4:8. w24.07 17-18 ¶14-16

Soha, December 18

Ma ha nɛ o ma kɔ nɔ́ se, nɛ ma tsɔɔ mo blɔ nɛ o gu nɔ. Ma wo mo ga, nɛ ye hɛngmɛ maa hi o he.—La 32:8.

Moo bɔ mɔde kaa o maa kase Yehowa ke o ngɛ nihi tsɔsee. Mo kai kaa Yehowa jeɔ mi mi jɔmi mi nɛ e haa wɔ e juɛmi ɔ eko. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ wɔ hu waa je wa tsui mi nɛ wa ha nɛ nihi nɛ wa ngɛ mɛ tsɔsee ɔ nɛ a ná nile kɛ níhi a si kpami nɛ wa ngɛ ɔ he se. E sɛ nɛ waa ye tsui kaa ke wa tsɔse nɔ ko saminya a, e ma nyɛ ma ba da wa nane mi, lɔ ɔ he ɔ, wa be wa tsui mi jee kɛ tsɔse lɛ. Loo wa susu kaa akɛnɛ nɔ ko tsɔse we wɔ he je ɔ, wɔ hu wa be nɔ ko tsɔsee. E sɛ nɛ Yehowa sɔmɔlɔ ko nɛ ná susumi nɛ ɔ kɔkɔɔkɔ. Mohu ɔ, e sa nɛ waa je wa tsui mi nɛ waa tsɔɔ mɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wa le, nɛ waa pee jã kɛ wa nyɛmi tsuo. (1 Tɛs. 2:8) Wa ngɛ nɔ mi mami kaa “mɛ hu a he maa su bɔ nɛ sa, nɛ a maa tsɔɔ ni kpahi.” (2 Tim. 2:​1, 2) Ke wɔ tsuo wa je mi mi jɔmi mi nɛ wa ha nɛ nihi ná nile nɛ wa ngɛ ɔ he se ɔ, waa kɛ mɛ tsuo wa bua maa jɔ be fɛɛ be. w24.09 29 ¶12-13

Hɔ, December 19

Kaa ni kakaakahi ɔ, wa ji wa sibi a he níhi.—Rom. 12:5.

Ke o nuɔ he kaa o be nyɛmi pɔtɛɛ ko ɔ, o kɔni mi ko jɔ̃. Atsinyɛ jemi ko be he kaa o ngɛ suhi nɛ o kɛ ma nyɛ maa ye bua ngɛ asafo ɔ mi. Ke o susu nɔ́ nɛ Paulo de ngɛ 1 Korinto Bi 12:​12-30 ɔ he, nɛ o sɔle konɛ Yehowa nɛ ye bua mo konɛ o na bɔ nɛ ngmami nɛ ɔ kɔɔ o he ha a, o ma ná he se. Paulo munyu ɔmɛ ha nɛ e pee heii kaa, kaa bɔ nɛ Yehowa sɔmɔli kpahi tsuo a he hia nɛ a he jua wa kɛ ha asafo ɔ, mo hu o he hia ngɛ asafo ɔ mi. Yaa nɔ nɛ o pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o ma nyɛ kɛ sɔmɔ Yehowa, nɛ o ye bua nyɛmimɛ ɔmɛ ngɛ asafo ɔ mi. Mo ná nɔ mi mami kaa asafo mi nikɔtɔma amɛ ma susu nyɛmi nɛ o ngɛ ɔ he, nɛ a maa ngɔ ní tsumi nɛ o ma nyɛ ma tsu ɔ kɛ wo o dɛ. (Rom. 12:​4-8) E sa nɛ Kristofohi tsuo nɛ a hɛ kɛ su Yehowa he, nɛ́ a bua nɛ jɔ he kaa a ma ha nɔ nɔ́, nɛ́ a pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kaa Kristofohi. w24.11 17 ¶12-13

Hɔgba, December 20

E bɔni sɔlemi ha Yehowa nɛ e fo ya wawɛɛ.—1 Sam. 1:10.

Hana kɛ haomihi fuu kpe, nɛ enɛ ɔ ha nɛ e fo ya wawɛɛ. Hana huno ɔ ngɔ yo kpa nɛ a tsɛɛ lɛ ke Penina kɛ piɛɛ e he, nɛ yo nɛ ɔ yi mi wa wawɛɛ. Penina fɔ bimɛ babauu se Hana lɛɛ e fɔ we. (1 Sam. 1:​1, 2) Be fɛɛ be ɔ, Penina yeɔ Hana he fɛu saminya akɛnɛ e fɔ we ɔ he je. Akɛnɛ Hana yeɔ tsui wawɛɛ he je ɔ, e “foɔ ya nɛ e yi ní po.” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e “hao wawɛɛ nitsɛ.” (1 Sam. 1:​6, 7, 10) Mɛni lɛ ye bua Hana nɛ e ná bua womi? Nɔ́ titli nɛ Hana pee ji kaa e ya kpe he bo tsu ɔ mi nɛ e ya ja Yehowa ngɛ lejɛ ɔ. E ya kpa Yehowa pɛɛ ke: “Hyɛ o mawayo ɔ haomi ɔmɛ nɛ o kai mi.” (1 Sam. 1:11) Yehowa na bɔ nɛ Hana hao ha a, nɛ e bu e sɔlemi ɔ tue, nɛ pee se ɔ, e ha nɛ e fɔ bimɛ.—1 Sam. 1:​19, 20; 2:21. w24.12 21 ¶5-7

Hɔɛgbi, December 21

I suɔ nimli a bimɛ a sane wawɛɛ nitsɛ.—Abɛ 8:31.

Kpɔmi nɔ́ ɔ hu ha nɛ wa na kaa Yesu susuɔ nihi a he wawɛɛ, titli ɔ, e kaseli ɔmɛ. (Yoh. 13:1) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yesu le kaa e kɛ nyagbahi maa kpe ngɛ e zugba a nɔ sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi, nɛ e ma gbo gbenɔ yeyee. Se kɛ̃ ɔ, Yesu tsu we sɔmɔmi ní tsumi ɔ akɛnɛ e ji e blɔ nya ní tsumi ɔ he je, mohu ɔ, e pee jã, ejakaa e suɔ adesahi. Yesu je e tsui mi kɛ tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ, e tsɔɔ nihi ní, nɛ e ye bua mɛ. Ngɛ ligbi nɛ Yesu ma gbo ɔ nɔ po ɔ, e ná be kɛ fɔ e bɔfo ɔmɛ a nane he, e tsɔɔ mɛ ní, e wo mɛ he wami nɛ e wo a bua. (Yoh. 13:​12-15) Benɛ Yesu ngɛ sɛumi tso ɔ nɔ nɛ e ngɛ nɔ́ nae po ɔ, e ha nɛ ojo fialɔ ko nɛ e miɔ nɛ e ma gbo ɔ ná hɛnɔkami. Jehanɛ hu ɔ, Yesu to blɔ nya konɛ a hyɛ e mami nɔ. (Luka 23:​42, 43; Yoh. 19:​26, 27) Niinɛ, pi gbenɔ nɛ Yesu ba gbo kɛ ha wɔ ɔ pɛ nɛ tsɔɔ kaa e suɔ wɔ, e kɛ nihi hi si ngɛ mi mi jɔmi mi hulɔ. w25.01 23 ¶11

Pɛplɛgbi, December 22

A gbla e tue bɔ nɛ pee nɛ wa tue mi nɛ jɔ wɔ, nɛ e pa amɛ a he je ɔ, wa ná tsami.—Yes. 53:5.

Ke Yehowa kɛ wa yayami ɔ ke wɔ ɔ, wa yeɔ wa he. Baiblo ɔ ngɔ nɔ́ he tomi nɔ́ ko kɛ tsu ní konɛ waa nu munyu nɛ ɔ sisi saminya. Akɛnɛ wa yi mluku he je ɔ, a ngɔ wɔ kɛ to “yayami nyɔguɛhi” a he. Se akɛnɛ Yehowa kɛ wa yayami ɔmɛ keɔ wɔ he je ɔ, wa ba pee nyɔguɛhi nɛ a ‘ye a he kɛ je yayami he.’ (Rom. 6:​17, 18; Kpoj. 1:5) Kaa bɔ nɛ ke nyɔguɛ ko ye e he nɛ e bua jɔɔ ɔ, jã nɔuu kɛ̃ nɛ ke Yehowa ngɔ wa he yayami ɔmɛ kɛ ke wɔ ɔ, wɔ hu wa bua jɔɔ. Kɛ gu Yesu kpɔmi afɔle sami ɔ nɔ ɔ, wa ngɛ kaa nihi nɛ Yehowa tsa mɛ ngɛ okadi peemi blɔ nɔ. (1 Pet. 2:24) Ke wa pee yayami ɔ, huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ puɛɔ. Se kɛ gu kpɔmi nɔ́ ɔ nɔ ɔ, Yehowa kɛ wa yayami ɔmɛ ma nyɛ maa ke wɔ, nɛ huɛ bɔmi kpakpa ma ba hi waa kɛ lɛ wa kpɛti ekohu. Ke nɔ ko nu gbenɔ hiɔ ko nɛ a tsa lɛ ɔ, e bua jɔɔ wawɛɛ. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ ke Yehowa kɛ wa he yayami ɔmɛ ke wɔ, nɛ huɛ bɔmi kpakpa ba hi waa kɛ lɛ wa kpɛti ekohu ɔ, wa bua jɔɔ. w25.02 13 ¶16-17

Sɔ, December 23

Ke nyɛ yaa nɔ nɛ nyɛ peeɔ ní nɛ ɔmɛ ɔ, nyɛ be si gbee kɔkɔɔkɔ.—2 Pet. 1:10.

Ngɛ nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ kɔɔ talɛnt ɔ he ɔ mi ɔ, Yesu tu nyɔguɛ enyɔ komɛ nɛ a ye a nyɔmtsɛ ɔ anɔkuale, kɛ nyɔguɛ ko nɛ lɛɛ e yi anɔkuale ɔ a he munyu. (Mat. 25:​14-30) Nyɔguɛ enyɔ ɔmɛ nɛ a ye anɔkuale ɔ daa si kɛ ha Kristofohi anɔkualetsɛmɛ nɛ a pɔ mɛ nu ɔ. Nyɔmtsɛ ɔ nɛ ji Yesu ɔ fɔ mɛ nine kaa a ba “sɛ [a] nyɔmtsɛ ɔ bua jɔmi ɔ mi.” A nine suɔ a hiɔwo ɔ nɔ ngɛ hiɔwe, nɛ lɔ ɔ ji kekleekle gbogboehi a si tlemi ɔ nɛ. (Mat. 25:​21, 23; Kpoj. 20:5b) Jehanɛ hu ɔ, nɔ́ nɛ nyɔguɛ hejɔtsɛ ɔ pee ɔ ji kɔkɔ bɔmi kɛ ha nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? E sa nɛ a kɛ hɛdɔ nɛ tsu ní wawɛɛ. Ngɛ nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ kɔɔ talɛnt ɔ kɛ yihewi nɛ a li nyumu ɔ he ɔ mi ɔ, pi nɛ Yesu ngɛ tsɔɔe kaa nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ma ba pee hejɔtsɛmɛ. Mohu ɔ, e ngɛ tsɔɔe kaa ke a ngmɛ blɔ nɛ kã nɛ a kɛ ngɛ ní tsue ɔ nya ba si ɔ, nɔ́ nɛ maa ba a nɔ ji lɔ ɔ nɛ. Ke e ba jã a, a be nyɛe ma ná a ‘tsɛmi ɔ kɛ a hlami ɔ nɔ mi mami kɛ pi si,’ nɛ a be nyɛe maa sɛ hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ mi hulɔ. w24.09 22 ¶10; 23 ¶12-13

So, December 24

Nyɛɛ le níhi nɛ a he hia wawɛɛ ɔ.—Filip. 1:10.

Wa ti nɔ fɛɛ nɔ suɔ kaa e ma ná lɛ nitsɛ kɛ e weku ɔ hiami níhi. (Fiɛɛ. 7:12; 1 Tim. 5:8) Ke wa ngɛ yi mi kpɔ mwɔe ngɛ ní tsumi nɛ wa ma tsu ɔ he ɔ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, e sa nɛ waa hyɛ kaa hiɔwo ɔ hi lo. Se ke nɔ ko da hiɔwo ɔ pɛ nɔ kɛ hla ní tsumi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e ngɛ nyɛɛe ngɛ níhi nɛ e naa a nya. Ke wa nyɛɛɔ ngɛ hemi kɛ yemi nya a, wa ma susu bɔ nɛ ní tsumi ɔ ma nyɛ maa sa huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ he. Wa ma nyɛ ma bi wa he ke: ‘Anɛ ní tsumi nɛ ɔ ma bi nɛ ma pee ní komɛ nɛ Yehowa sume lo?’ (Abɛ 6:​16-19) ‘Anɛ e maa sa ye Mawu jami he, nɛ e ma je mi kɛ je ye weku ɔ he be kɛkɛɛ lo?’ Ke heto ɔ ji ee ɔ, lɛɛ nile ngɛ mi kaa o be ní tsumi ko kaa jã a nɔ kplɛɛe, ke e he wa kaa o ma ná ní tsumi po. Akɛnɛ wa nyɛɛɔ ngɛ hemi kɛ yemi nya he je ɔ, wa mwɔɔ yi mi kpɔhi nɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ nɔ mi mami kaa Yehowa ma ha wɔ wa hiami níhi kɛ̃.—Mat. 6:33; Heb. 13:5. w25.03 21 ¶5-6

Soha, December 25

Nyɛ mi mi nɛ jɔ kɛ ha nyɛ sibi nɛ nyɛ mi mi nɛ sã nyɛ ngɛ nyɛ sibi a he, nɛ nyɛɛ ngɔ kɛ ke nyɛ sibi faa.—Efe. 4:32.

E sa nɛ waa bɔ mɔde nɛ waa na wa nyɛmimɛ ɔmɛ kaa bɔ nɛ Yehowa naa mɛ ɔ be fɛɛ be. Wa ma nyɛ maa pee jã ke wa ngɔ wa juɛmi kɛ ma a su kpakpahi a nɔ, se pi a gbɔjɔmihi nɛ be si hie daa a nɔ. Ke pɛ ko ba waa kɛ wa nyɛmimɛ ɔmɛ wa kpɛti ɔ, e he hia nɛ waa je suɔmi mi kɛ dla. (Efe. 4:32) Ke wa pee jã a, wa mumi mi paradeiso ɔ ma jlo nihi nɛ a suɔ kaa a je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ mɛ ɔ. Nyɛ ha nɛ wɔ tsuo waa ya nɔ nɛ wa bua nɛ jɔ mumi mi paradeiso nɛ Yehowa to he blɔ nya kɛ ha wɔ ɔ he. Ke nɔ ko suɔ nɛ e ye mumi mi niye ní kpakpa, e bua nɛ jɔ, e he nɛ jɔ lɛ, nɛ e hi slɔkee ɔ, lɛɛ e sa nɛ e ba mumi mi paradeiso ɔ mi, nɛ e ko je mi kɔkɔɔkɔ! O hɛ mi nɛ kã si wawɛɛ, ejakaa Satan ngɛ mɔde bɔe kaa e maa sisi wɔ nɛ waa je mi. (1 Pet. 5:8; Kpoj. 12:9) E sɛ nɛ wa ha nɛ e ye manye gblee. Nyɛ ha nɛ wɔ tsuo waa ya nɔ nɛ wa ha nɛ wa mumi mi paradeiso ɔ mi nɛ pee fɛu nɛ e mi nɛ tsɔ, nɛ waa po tue mi jɔmi nɛ ngɛ mi ɔ he piɛ. w24.04 24-25 ¶18-19

Hɔ, December 26

Nyɛ hla Matsɛ Yemi ɔ . . . kekle.—Mat. 6:33.

Fɔli, nyɛ ma nyɛ maa ye bua nyɛ bimɛ ɔmɛ konɛ a kɛ kã nɛ sɔmɔ Yehowa. Ngɔɔ o munyu tutui kɛ o ní peepee kɛ ye bua o bimɛ ɔmɛ nɛ a na kaa Baiblo ɔ nɛ a maa kase, asafo mi kpehi nɛ a maa ya, kɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ a kɛ a he maa wo mi vii ɔ ji nɔ́ nɛ he hia pe kulaa ngɛ si himi mi. Ke pi jã a, nyɛ bimɛ ɔmɛ be a tsui mi jee kɛ sɔmɔ Yehowa, mohu ɔ, a maa pee jã akɛnɛ nyɛ hu nyɛ ngɛ jã pee ɔ he je. Ke e ba jã a, a kɛ Yehowa sɔmɔmi be nɔ́ titli pee ngɛ a si himi mi, loo a ma kpa Yehowa sɔmɔmi kulaa. Ke nɔ ko kpa Yehowa sɔmɔmi ɔ, anɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa hɛnɔkami ko kulaa be kɛ ha lɛ lo? Dɛbi, e tsɔɔ we jã, ejakaa ke e tsake e tsui nɛ e kpale kɛ ba Yehowa ngɔ ɔ, Yehowa ma he lɛ atuu. Se loko e ma nyɛ maa pee jã a, e ma bi nɛ e ba e he si nɛ e kplɛɛ yemi kɛ buami nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ kɛ ma ha lɛ ɔ nɔ. (Yak. 5:14) Huɛ bɔmi kpakpa nɛ ma ba hi e kɛ Yehowa a kpɛti ekohu ɔ he jua wa kulaa pe nɔ́ fɛɛ nɔ́! w24.07 24-25 ¶18-19

Hɔgba, December 27

Nyɛɛ tu ajuama bɔmi nya fo!—1 Kor. 6:18.

Mɛni ma nyɛ maa ye bua nyɛ konɛ nyɛ nyɛɛmi ɔ nɛ wo Yehowa hɛ mi nyami? Benɛ be ngɛ mi puee ɔ, nyɛ maa nu he kaa suɔmi nɛ ngɛ nyɛ kpɛti ɔ mi ngɛ wae. Ke e ba jã a, mɛni maa ye bua nyɛ konɛ nyɛ ko pee nɔ́ ko nɛ sɛ Yehowa hɛ mi? Nyɛ ko sɛɛ ajuama bɔmi he ní, nyɛ pɛ nyɛ ko hi he ko, nɛ nyɛ ko nu dã fuu hulɔ. (Efe. 5:3) Ní nɛ ɔmɛ ma nyɛ ma tle nyɛ we akɔnɔ si, nɛ e ma ha nɛ e he nɛ wa kaa nyɛ maa pee nɔ́ nɛ da. Nile ngɛ mi kaa be fɛɛ be ɔ, nyɛ ma susu níhi nɛ maa ye bua nyɛ konɛ nyɛ nyɛɛmi ɔ nɛ wo Yehowa hɛ mi nyami ɔ he. (Abɛ 22:3) Ke e su he ko ɔ, nyɛ ma nyɛ ma je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ nyɛ sibi ngɛ blɔ nɛ sa nɔ. Se e sa nɛ nyɛɛ hyɛ nɛ hi, ejakaa ke nyɛ we akɔnɔ ɔ nya ngɛ wae ɔ, e he maa wa kaa nyɛ maa mwɔ yi mi kpɔ nɛ da. (Lahi 1:2; 2:6) Jehanɛ hu ɔ, ke nyɛ ngɛ suɔmi kpo jee kɛ ngɛ nyɛ sibi tsɔɔe ɔ, eko ɔ, nyɛ be nyɛe maa ye nyɛ he nɔ, nɛ nyɛ maa pee nɔ́ ko nɛ sɛ Yehowa hɛ mi. (Abɛ 6:27) Enɛ ɔ he ɔ, ke nyɛ bɔni nyɛɛmi pɛ ɔ, nyɛɛ da Baiblo sisi tomi mlaahi a nɔ kɛ susu níhi nɛ nyɛ maa pee kɛ je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ nyɛ sibi, kɛ níhi nɛ nyɛ be pee ɔ he.—1 Tɛs. 4:​3-7. w24.05 29 ¶10-11

Hɔɛgbi, December 28

Nyɛ ha nɛ nyɛ munyu nɛ ji, “Ee” ɔ, nɛ pee ee, nɛ nyɛ “Dɛbi” ɔ, nɛ pee dɛbi.—Mat. 5:37.

Wa suɔ nɛ nihi nɛ a ngɔ a hɛ kɛ fɔ wa nɔ, titli ngɛ haomi behi a mi. (Abɛ 17:17) Mɛni maa ye bua wɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa pee jã? E sa kaa waa bɔ mɔde nɛ wa je su kpakpahi kpo be fɛɛ be. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke wa wo si ɔ, e sa nɛ waa ye nɔ, nɛ waa ye wa be nɔ hulɔ. Asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ma nyɛ maa ngɔ hɛ kɛ fɔ a nɔ ɔ, yeɔ buaa asafo ɔ wawɛɛ. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Ke nihi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ nyɛɔ nɛ a nine suɔ asafo mi nikɔtɔma amɛ a nɔ be fɛɛ be, titli a kuu nɔ hyɛlɔ ɔ, e yeɔ buaa mɛ nɛ a hɛwi tsɔ. Ke nihi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ ná le kaa nikɔtɔma amɛ pee klaalo kaa a maa ye bua mɛ ɔ, e haa nɛ a nuɔ he kaa a suɔ mɛ. Ke asafo mi nikɔtɔma amɛ da Baiblo ɔ kɛ womihi nɛ tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ pee ɔ nɔ kɛ wo nyɛmimɛ ɔmɛ ga, mohu pe mɛ nitsɛmɛ a susumi nɔ ɔ, e ma ha nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ ma he mɛ maa ye wawɛɛ. Ke asafo mi nɔkɔtɔma ko je we nyɛmimɛ a laami sane kpo, nɛ e yeɔ e si womi nɔ ɔ, e ma ha nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ ma he lɛ maa ye wawɛɛ. w24.06 30 ¶14-15

Pɛplɛgbi, December 29

O maa ya nɔ nɛ o ma ha mɛ tue mi jɔmi, ejakaa o nɔ lɛ a ngɔ a hɛ kɛ fɔ.—Yes. 26:3.

Mwɔnɛ ɔ, wa hyɛ we blɔ kaa Yehowa ma je wa nyagba amɛ tsuo kɛ je, se wa ngɛ nɔ mi mami kaa e maa ye bua wɔ konɛ waa da nya. (La 41:3) Yehowa guɔ e mumi klɔuklɔu ɔ nɔ kɛ woɔ wɔ he wami, nɛ e haa wɔ nile kɛ tue mi jɔmi konɛ wa nyɛ nɛ waa da wa haomi ɔmɛ a nya. (Abɛ 18:14; Filip. 4:13) Jehanɛ hu ɔ, kɛ gu Baiblo ɔ nɔ ɔ, e ha wɔ hɛnɔkami kaa hwɔɔ se ɔ, nɔ ko be dee ke e be he wami. (Yes. 33:24) Yehowa munyu nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, ma nyɛ maa wo wa bua konɛ wa ná tue mi jɔmi. (Rom. 15:4) Benɛ nyɛmiyo ko nɛ e ngɛ West Africa a ná le kaa e ná kansa a, e fo ya wawɛɛ. E de ke: “Munyu nɛ ngɛ Yesaya 26:3 ɔ ji nɔ́ nɛ wo ye bua wawɛɛ. . . . Ngmami nɛ ɔ wo wɔ si kaa Yehowa ma nyɛ maa ye bua wɔ nɛ wa ná tue mi jɔmi, nɛ wa fĩ si ngɛ kahi nɛ waa kɛ kpeɔ ɔ mi.” Ke o kɛ si fɔfɔɛhi nɛ a mi wa nɛ haa nɛ o nuɔ he kaa o be nyɛe maa pee he nɔ́ ko ɔ ngɛ kpee ɔ, anɛ ngmami ko ngɛ nɛ e woɔ o bua lo? w24.12 24 ¶17-18

Sɔ, December 30

Benɛ e ngɛ blɔ nɔ tsitsaa kɛ ma a, e tsɛ ɔ hɛngmɛ gba e nɔ, nɛ e ní pee lɛ mɔbɔ, nɛ e kɛ fo ya fua lɛ, nɛ e fĩɔ e nya he.—Luka 15:20.

Asafo mi nikɔtɔma amɛ bɔɔ mɔde kaa a kɛ nihi nɛ a je asafo ɔ mi ɔ a yayami maa ke mɛ. A suɔ nɛ nihi nɛ a je Yehowa he ɔ nɛ a kpale kɛ ba e ngɔ ekohu. (Luka 15:​22-24, 32) Ke yayami peelɔ ko kpale kɛ ba Yehowa ngɔ ɔ, e haa nɛ Yehowa, Yesu, bɔfo ɔmɛ kɛ asafo ɔ tsuo a bua jɔɔ wawɛɛ nitsɛ! (Luka 15:7) E ngɛ heii kaa Yehowa be blɔ ngmɛe nɛ nihi nɛ a pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he nɛ a tsakee we a tsui ɔ nɛ a ya nɔ nɛ a hi asafo ɔ mi. Se kɛ̃ ɔ, e bɔɔ mɔde kaa e maa ye bua mɛ. E suɔ nɛ a kpale kɛ ba e ngɔ. A tsɔɔ bɔ nɛ Yehowa nuɔ he ha ngɛ yayami peeli nɛ a tsake a tsui ɔ a he ngɛ Hosea 14:4 ɔ. Lejɛ ɔ de ke: “Ma ha ye ma a maa kpale kɛ ba ye ngɔ kɛ a tsui tsuo, ejakaa ye mi mi nɛ fu mɛ ɔ se po.” Akɛnɛ wa na bɔ nɛ Yehowa nuɔ he ha ngɛ yayami peeli nɛ a tsake a tsui ɔ a he he je ɔ, e sa nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ nɛ a bɔ mɔde kaa a maa na nɔ́ ko nɛ tsɔɔ kaa nɔ ɔ ngɛ e tsui tsakee. Jehanɛ hu ɔ, e sa nɛ munyu nɛ ɔ nɛ e wo nihi tsuo nɛ a je mɛ kɛ je asafo ɔ mi ɔ he wami nɛ a na kaa Yehowa suɔ mɛ wawɛɛ, nɛ e suɔ nɛ a kpale kɛ ba e ngɔ. w24.08 28 ¶8-9

So, December 31

Nyɛɛ pee nyɛ he nihi nɛ a le sina.—Kol. 3:15.

Se pi be fɛɛ be nɛ ke wa ke nihi ní ɔ, a naa wɔ si. Be komɛ ɔ, wa ngɔɔ wa be, wa he wami kɛ níhi nɛ wa ngɛ ɔ kɛ yeɔ buaa nihi, se a ti ni komɛ pee we nɔ́ ko kɛ tsɔɔ kaa a bua jɔ nɔ́ nɛ wa pee ha mɛ ɔ he. Ke e ba jã a, mɛni wa ma nyɛ maa pee konɛ wa mi mi nɛ ko fu? Mo kai kaa pi bɔ nɛ nihi peeɔ a ní ha ke wa ke mɛ ní ɔ nɛ haa nɛ wa náa bua jɔmi. (Níts. 20:35) Ke wa ke nihi ní nɛ a je we hɛsa kpo po ɔ, wa ma nyɛ maa ma wa juɛmi nya si kaa wa maa ya nɔ maa je wa tsui mi kɛ ke mɛ ní. Mɛni maa ye bua wɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa pee jã? Moo kase bɔ nɛ Yehowa keɔ nɔ nɔ́ ha a. Yehowa yaa nɔ nɛ e haa nihi ní kpakpahi ke a je we hɛsa kpo po. (Mat. 5:​43-48) Yehowa wo si kaa ke wa ke nihi ní, nɛ wa ‘hyɛ we blɔ kaa a ba ha wɔ nɔ́ ko ɔ, wa hiɔwo maa kle.’ (Luka 6:35) Enɛ ɔ he ɔ, ke o ke nihi ní nɛ a je we hɛsa kpo ɔ, o kɔni mi nɛ ko jɔ̃. Mo kai kaa Yehowa maa jɔɔ mo akɛnɛ o “haa nɔ́ kɛ bua jɔmi” nɛ o peeɔ nihi kpakpa a he je.—Abɛ 19:17; 2 Kor. 9:7. w24.09 29 ¶14-16

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2026)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane