Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ He Ní Kasemi Womi ɔ Mi
NOVEMBER 7-13
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 MATSƐMƐ 5-6
“Nihi Nɛ A Kɛ Wɔ Ngɛ ɔ Hiɛ Pe Mɛ”
w13 8/15 30 ¶2
Elisha Na La Zugba Lɛhi—Anɛ Mo Hu O Na Lo?
E ngɛ mi kaa he nyɛli ba bɔle mɛ ngɛ Dotan mohu lɛɛ, se Elisha tsui pui. Mɛni he je? Ejakaa e ná hemi kɛ yemi nɛ mi wa ngɛ Yehowa mi. Wɔ hu wa hia hemi kɛ yemi nɛ ɔ eko. Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ waa sɔle kɛ bi Mawu mumi klɔuklɔu ɔ konɛ wa nyɛ nɛ wa je hemi kɛ yemi kɛ mumi ɔ yiblii ɔ ekpa amɛ kpo.—Luka 11:13; Gal. 5:22, 23.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w05 8/1 9 ¶2
Otihi Nɛ Ngɛ Matsɛmɛ A Womi Nɛ Ji Enyɔ ɔ Mi
5:15, 16—Mɛni He Je Nɛ Elisha Ngɔɛ Naeman Nike Ní ɔ? Elisha kua nike ní ɔ, ejakaa e yɔse kaa he wami nɛ e kɛ tsa Naeman ɔ je Yehowa ngɔ, pi lɛ nitsɛ e he wami. Elisha na kaa nile be mi kaa e maa da ní tsumi nɛ Mawu tu kɛ wo e dɛ ɔ nɔ kɛ ná ní. Mwɔnɛ ɔ, anɔkuale Kristofohi bɔɛ mɔde kaa a nine maa su he blɔ ko nɔ ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi konɛ a kɛ ná ní loo a kɛ na nɔ́ ko. A kɛ Yesu ga womi nɛ ɔ tsuɔ ní, e de ke: “Nyɛ ná lɛ yaka gu, nyɛɛ ngɔ kɛ ha yaka gu.”—Mateo 10:8.
NOVEMBER 14-20
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 MATSƐMƐ 7-8
“Yehowa Pee Nɔ́ Ko Nɛ A Hyɛ We Blɔ”
it-1 716-717
Elisha
Pee se ɔ, Benhadad II ba tua Samaria ma a. Pi be kpiti ko nɛ e kɛ ba tua ma a kaa bɔ nɛ e peeɔ daa a, se jehanɛ lɛɛ, e kɛ ta buli babauu ba sa ma a yi. Be nɛ e kɛ sa ma a yi ɔ mi kɛ hluu kaa a bɔ matsɛ ɔ amaniɛ kaa yo ko hoo lɛ nitsɛ e binyumu nɛ e ye. Matsɛ Yoram nɛ ji Ahab “nɔmlɔ gbelɔ” binyumu ɔ kã kita kaa e maa gbe Elisha. Se a tsu we e kita nɛ e kɛ oya yemi kã a he ní. Benɛ e kɛ e we asafoatsɛ ɔ ba su gbalɔ ɔ we ɔ mi ɔ, Yoram de kaa hɛ nɔ kami nɛ e ngɛ kaa Yehowa maa ye bua mɛ ɔ tsuo tã. Elisha ma nɔ mi kɛ ha matsɛ ɔ kaa a ma na niye ní babauu maa ye e nɔ jena a. Matsɛ ɔ we asafoatsɛ ɔ he we nɔ́ nɛ Elisha de ɔ yi, enɛ ɔ he ɔ, Elisha de lɛ ke: “Mo nitsɛ o maa na nɔ́ nɛ ɔ kɛ o hɛngmɛ, se o be ní ɔ eko yee!” Yehowa ha nɛ Siria ta buli ɔmɛ nu huhui ko he ngɛ a sito he ɔ, enɛ ɔ ha nɛ Siria bi ɔmɛ susu kaa ta buli babauu nɛ a je je ma slɔɔtoslɔɔtohi a mi ɔ ma mɛ tuami. Enɛ ɔ he ɔ, a tu fo kɛ je a sito he ɔ kɛ a niye ní ɔmɛ tsuo a he. Benɛ matsɛ ɔ ná le kaa Siria bi ɔmɛ tu fo ɔ, e ngɔ e we asafoatsɛ ɔ kɛ to Samaria agbo ɔ nya konɛ e bu he. Se benɛ Israel bi nɛ hwɔ ngɛ mɛ yee ɔ tu fo konɛ a ya ha ní ɔ, a naa e nɔ nɛ e gbo. E na niye ní ɔ, se e yí eko.—2Ma 6:24–7:20.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-2 195 ¶7
Kane
Matsɛmɛ Nɛ A Ye Nɔ Ngɛ David Weku ɔ Mi. Yehowa Mawu ha nɛ Matsɛ David ba ye matsɛ ngɛ Israel. Ngɛ Mawu blɔ tsɔɔmi nya a, David ba pee ma hɛ mi nyɛɛlɔ kɛ blɔ tsɔɔlɔ nɛ ngɛ nile. Enɛ ɔ he ɔ, a tsɛ lɛ ke “Israel kane ɔ.” (2Sam 21:17, NW) Ngɛ matsɛ yemi he somi nɛ Yehowa kɛ David so ɔ mi ɔ, e wo lɛ si ke: “O matsɛ yemi ɔ se be poe gblegbleegble.” (2Sam 7:11-16) Kaa bɔ nɛ Yehowa de ɔ, nihi nɛ a ye nɔ ngɛ David weku ɔ mi kɛ je David nɔ kɛ ya si e bi Salomo nɔ ɔ pee kaa ‘kane’ kɛ ha Israel bi ɔmɛ.—1Ma 11:36; 15:4; 2Ma 8:19; 2Kron 21:7.
Benɛ a kpa Matsɛ Zedekia matsɛ yemi, nɛ a ngɔ lɛ nyɔguɛ kɛ ho Babilon ya konɛ e ya gbo ngɛ lejɛ ɔ, e pee kaa nɔ́ nɛ Israel “kane ɔ” gbo. Se Yehowa hɛ ji somi nɛ e kɛ David so ɔ nɔ. E ha we nɛ nɔ ko nɛ e hi matsɛ sɛ ɔ nɔ ‘kɛ yaa si nɔ nɛ e ngɛ he blɔ ɔ maa ba.’ (Eze 21:27) Yesu Kristo, “David bi ɔ” nɛ ji Mesia a ba pee nɔ nɛ ngɛ he blɔ kaa e maa hi matsɛ sɛ ɔ nɔ kɛ ya neneene. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa David ‘kane ɔ’ be gboe gblegbleegble. Lɔ ɔ he ɔ, Yesu ba pee kane nɛ be gboe nɛ e maa ye matsɛ kɛ maa ya neneene.—Mat 1:1; Luk 1:32.
NOVEMBER 21-27
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 MATSƐMƐ 9-10
“E Kɛ Kã, Si Fimi Kɛ Hɛdɔ Tsu Ní ɔ”
w11 11/15 3 ¶2
Yehu Fã Anɔkuale Jami He
Yehowa ngɔ ní tsumi ko kɛ wo Yehu dɛ benɛ Israel ma a ngɔ a he kɛ wo amaga jami mi ɔ. Yezebel yiwutsotsɛ ɔ ngɔ e ní peepee kɛ ná ma a nɔ he wami wawɛɛ nitsɛ. Yezebel ji Ahab nɛ gbo ɔ yo, nɛ Yoram nɛ́ e ngɛ matsɛ yee ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ hu ji e binyumu. Yezebel ha nɛ ma mi bi ɔmɛ ngɔ a he kɛ wo Baal jami mi wawɛɛ nɛ a kua Yehowa jami, e gbe Mawu gbali ɔmɛ nɛ e ngɔ e we ‘ajuama bɔmi’ kɛ “amaga jami” ní peepee ɔmɛ kɛ puɛ ma mi bi ɔmɛ. (2 Ma. 9:22; 1 Ma. 18:4, 13) Yehowa de kaa e ma kpata Ahab kɛ e we ɔ nɛ́ Yoram kɛ Yezebel hu piɛɛ he ɔ tsuo hɛ mi. Yehu ji nɔ nɛ maa nyɛɛ hɛ mi kɛ tsu ní nɛ ɔ nɛ.
w11 11/15 4 ¶2-3
Yehu Fã Anɔkuale Jami He
Benɛ tsɔɔli enyɔ ɔmɛ bi Yehu sane nɛ e ha we mɛ heto se ɔ, Yehu kɛ Matsɛ Yoram kɛ e huɛ Ahazia nɛ ji Yuda matsɛ ɔ nɛ́ mɛ tsuo a hi a ta zugba lɛ mi ɔ kpe. Yoram bi si ke, “Yehu, o ba kɛ tue mi jɔmi lo?” Yehu he nɔ ke: ‘Yayami babauu nɛ o nyɛ Yezebel pee, ajuama bɔmi kɛ amaga jami nɛ ɔmɛ a se ɔ, kɛ tue mi jɔmi ma plɛ kɛ ba kɛɛ?’ Heto nɛ e ha lɛ ɔ ha nɛ e tsui po, enɛ ɔ he ɔ, Yoram dɔ e ta zugba lɛ ɔ yi konɛ e tu fo, se Yehu he sɔ wawɛɛ! E tsɛ̃ e kɛ̃ɛ̃ ɔ nɛ kɛ̃ɛ̃ mi bi ɔ ya gbɔ e tsui mi nɛ e gbo kɛ fɔ e ta zugba lɛ ɔ mi. E ngɛ mi kaa Ahazia bɔ mɔde nɛ e tu fo mohu lɛɛ, se Yehu nyɛɛ e se nɛ e ha nɛ a gbe lɛ hulɔ.—2 Ma. 9:22-24, 27.
Nɔ nɛ nyɛɛ se nɛ a ma kpata e hɛ mi ngɛ Ahab we ɔ mi ji Manyɛ Yezebel yiwutsotsɛ ɔ. Yehu tsɛ lɛ kaa “yo musutsɛ” nɛ e da blɔ hulɔ. Benɛ Yehu su Yezreel ɔ, e wo e yi nɔ nɛ e hyɛ Yezebel nɛ e ngɛ zugba mi hyɛe kɛ gu Matsɛ ɔ we ɔ saflɛ ɔ mi. Yehu puɛ we be kɛ tu munyu fuu. E fã manyɛ ɔ we ɔ nɔ hyɛli ɔmɛ kaa a tsitsɛɛ Yezebel kɛ gu saflɛ ɔ mi, lɔ ɔ se ɔ, Yehu ha nɛ e we okpɔngɔ ɔmɛ naa yo nɛ ha nɛ Israel bi ɔmɛ tsuo ya ja amaga a nɔ. Ngɛ enɛ ɔ se ɔ, Yehu ya nɔ nɛ e kpata nihi babauu nɛ a je Ahab yiwutsotsɛ ɔ we ɔ mi ɔ a hɛ mi.—2 Ma. 9:30-34; 10:1-14.
w11 11/15 5 ¶3-4
Yehu Fã Anɔkuale Jami He
E ji anɔkuale kaa Yehu pue muɔ fuu si mohu lɛɛ, se Ngmami ɔ kale lɛ kaa e ji nɔ ko nɛ ngɛ kã nɛ e kpɔ Israel bi ɔmɛ kɛ je Yezebel yiwutsotsɛ kɛ e weku ɔ a nɔ yemi sisi. Loko Israel hɛ mi nyɛɛlɔ ko ma nyɛ maa ye manye ngɛ nɔ́ nɛ ɔ peemi mi ɔ, e sa nɛ e pee nyumu nɛ e fĩɔ si, e ngɛ kã nɛ e kɛ hɛdɔ tsuɔ ní. Womi ko nɛ tsɔɔ Baiblo mi munyuhi a sisi ɔ de ke: “Ní tsumi nɛ ɔ ji ní tsumi ko nɛ he wa saminya, nɛ a kɛ hɛdɔ tsu kɛ pi si. Kaa a kɛ hɛdɔ pee we jã a, jinɛ a ko nyɛ we nɛ a gu Baal jami kulaa ngɛ Israel.”
E ngɛ heii kaa si fɔfɔɛhi nɛ Kristofohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ kɛ kpee ɔ ma bi nɛ a je suhi nɛ Yehu ngɛ ɔ ekomɛ kpo. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke a ngɛ wɔ kae nɛ waa ngɔ wa he kɛ wo ní peepee komɛ nɛ Yehowa sume ɔmɛ a mi ɔ, kɛ e sa kaa waa pee wa ní kɛɛ? E sa nɛ waa pee kã nɛ wa kua jamɛ a ní peepee ɔmɛ oya nɔuu. E sɛ nɛ waa ngmɛ blɔ nɛ níhi nɛ Yehowa sume ɔ nɛ puɛ jami nɛ waa kɛ haa lɛ ɔ.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w11 11/15 5 ¶6-7
Yehu Fã Anɔkuale Jami He
Eko ɔ, Yehu ma susu kaa loko Israel matsɛ yemi ɔ maa yu a he kɛ je Yuda he ɔ, lɛɛ e sa nɛ a je a he kɛ je a he ngɛ jami hu blɔ fami. Enɛ ɔ he ɔ, kaa bɔ nɛ Israel matsɛmɛ nɛ a sɛ hlami ɔ pee ɔ, Yehu hu bɔ mɔde kaa e ma ha nɛ a ja sika tsu amaga konɛ a kɛ tsɔ a he kɛ je a he. Se jã nɛ e pee ɔ tsɔɔ kaa e be hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa, nɔ nɛ wo lɛ matsɛ ɔ mi.
Yehowa je Yehu yi ejakaa e ‘pee nɔ́ nɛ sa e hɛ mi.’ Se kɛ̃ ɔ, ‘Yehu yi Yehowa Israel Mawu ɔ mlaa nɔ kɛ e tsui tsuo.’ (2 Ma. 10:30, 31) Ke o susu níhi tsuo nɛ Yehu pee kɛ sɛ hlami ɔ he ɔ, nɔ́ nɛ e pee nɛ ɔ maa pee mo nyakpɛ nɛ e maa dɔ mo. Se kɛ̃ ɔ, e ji kɔkɔ bɔmi kɛ ha wɔ. E sɛ nɛ waa ngɔ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ kɛ fiɛ kulaa. Daa ligbi ɔ, e sa nɛ waa kane Mawu Munyu ɔ, nɛ wa susu he nɛ waa je wa tsui mi kɛ sɔle ha wa hiɔwe Tsɛ ɔ, bɔ nɛ pee nɛ wa nyɛ nɛ waa ya nɔ nɛ waa ye lɛ anɔkuale. Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ waa bɔ mɔde wawɛɛ nɛ waa nyɛɛ ngɛ Yehowa mlaa amɛ a nya kɛ wa tsui tsuo.—1 Kor. 10:12.
NOVEMBER 28–DECEMBER 4
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 MATSƐMƐ 11-12
“A Kpata Yo Yiwutsotsɛ Kɛ He Nɔ Wolɔ Ko Hɛ Mi”
it-1 209
Atalia
Kaa bɔ nɛ e nyɛ Yezebel pee ɔ, Atalia hu ha nɛ e huno Yehoram pee yayami kɛ si Yehowa jeha kpaanyɔ nɛ e kɛ ye nɔ ɔ. (1Ma 21:25; 2Kron 21:4-6) Nɛ kaa bɔ nɛ e nyɛ ɔ pee ɔ, Atalia pue nihi nɛ a pee we nɔ́ ko ɔ a muɔ si. Benɛ e binyumu yiwutsotsɛ Ahazia gbo benɛ e ye nɔ jeha kake se ɔ, Atalia gbe matsɛ ɔ we ɔ mi bi ɔmɛ tsuo, Yoash nɛ ji bimwɔyo ɔ pɛ nɛ e nine sui e nɔ. Ejakaa osɔfo nɔkɔtɔma a kɛ e yo ɔ nɛ ji Yoash nyɛ wayo ɔ ngɔ lɛ kɛ laa. Lɔ ɔ se ɔ, Atalia wo lɛ nitsɛ e he manyɛ nɛ e ye nɔ jeha ekpa, 905-899 L.F.K. (2Kron 22:11, 12) E binyumu ɔmɛ ya muɔɔ ní klɔuklɔuhi nɛ a ngɛ Yehowa sɔlemi we ɔ, nɛ a kɛ ho Baal jami he ɔ ya.—2Kron 24:7.
it-1 209
Atalia
Benɛ Yoash ye jeha kpaago ɔ, Osɔfo Nɔkɔtɔma Yehoyada nɛ e yeɔ Mawu gbeye ɔ je Yoash kpo ngɛ he nɛ a kɛ lɛ laa ngɛ ɔ, nɛ e wo lɛ matsɛ ejakaa lɛ ji nɔ nɛ ngɛ he blɔ kaa e yeɔ matsɛ. Benɛ Atalia nu ngmlaa nɛ a ngɛ kpae ɔ he ɔ, e tu fo kɛ ba sɔlemi we ɔ, nɛ be nɛ e ba na nɔ́ nɛ ngɛ nɔ yae ɔ, e kpa ngmlaa ke, “Nyɛ tsɔ atuã! Nyɛ tsɔ atuã!” Osɔfo Nɔkɔtɔma Yehoyada fã kaa a ngɔ lɛ kɛ je sɔlemi we ɔ kpo ɔ nɔ nɛ a ya gbe lɛ ngɛ blɔ nɛ okpɔngɔ ɔmɛ guu nɔ kɛ yaa matsɛ ɔ we ɔ mi ɔ. Eko ɔ, lɛ ji nyagbe nɔ ngɛ Ahab we nɛ a peeɔ yi wu tso ní ngɛ mi ɔ mi nɛ a kpata e hɛ mi. (2Ma 11:1-20; 2Kron 22:1–23:21) Hyɛ bɔ nɛ munyu nɛ ji: ‘Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ Yehowa de ngɛ Ahab we ɔ he ɔ, ekoeko be yaka pee ɔ’ ba mi ha!—2Ma 10:10, 11; 1Ma 21:20-24.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-1 1265-1266
Yoash
E ngɛ mi kaa matsɛ Yoash ji niheyo mohu lɛɛ, se akɛnɛ Osɔfo Nɔkɔtɔma Yehoyada pee kaa tsɛ kɛ ga wolɔ kɛ ha lɛ he je ɔ, níhi ya nɔ ha lɛ saminya. E sɛ gba si himi mi benɛ e ye jeha 21. E ngɔ yihi enyɔ, a tsɛ nɔ kake ke Yehoadin nɛ e kɛ mɛ fɔ binyumuhi kɛ biyihi fuu. Kɛ gu enɛ ɔ nɔ ɔ, David weku kpa nɛ Mesia a maa je mi kɛ ba nɛ e piɛ nguɛ nya nɛ e hɛ mi kpata a kpale ma si ekohu.—2Ma 12:1-3; 2Kron 24:1-3; 25:1.
DECEMBER 5-11
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 MATSƐMƐ 13-15
“Wa Tsui Mi Tsuo Nɛ Wa Maa Je Kɛ Tsu Ní ɔ Ma Ha Nɛ Wa Ná Jɔɔmi Babauu”
w10 4/15 26 ¶11
Anɛ O Kɛ O Tsui Tsuo Ngɛ Kristo Se Nyɛɛe Lo?
11 Nɔ́ ko nɛ ya nɔ ngɛ Israel Matsɛ Yehoash si himi mi ɔ maa ye bua wɔ nɛ waa na nɔ́ he je nɛ e sa nɛ waa kɛ kã nɛ sɔmɔ Yehowa a. Akɛnɛ e ngɛ haoe kaa Siria bi ɔmɛ ma kpata Israel bi ɔmɛ a hɛ mi he je ɔ, e ba fo ya kɛ pue Elisha nɔ. Gbalɔ ɔ de lɛ kaa e plɛ e hɛ mi kɛ kpee Siria bi ɔmɛ nɛ e tsɛ̃ kɛ̃ɛ̃ ɔ kɛ gblee saflɛ ɔ mi kɛ ya lejɛ ɔ kɛ tsɔɔ kaa Yehowa maa ye Siria bi ɔmɛ a nɔ kunimi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e sa nɛ nɔ́ nɛ ɔ ko wo matsɛ ɔ he wami. Elisha de Yehoash hu kaa e tsɛ̃ kɛ̃ɛ̃ mi bi ɔmɛ kɛ wo zu mi. Yehoash tsɛ̃ kɛ̃ɛ̃ mi bi ɔmɛ kɛ wo zu mi si etɛ pɛ. Elisha mi mi fu ejakaa kaa e tsɛ̃ kɛ̃ɛ̃ ɔ si enuɔ loo si ekpa kɛ wo zu mi ɔ, enɛ ɔ ko tsɔɔ kaa e maa ‘fiaa Siria bi ɔmɛ ní hluu kɛ yaa si be nɛ e maa kpata a hɛ mi pɛsɛpɛsɛ.’ Nɔ́ nɛ Yehoash pee nɛ ɔ tsɔɔ kaa e maa ye kunimi si etɛ pɛ. Akɛnɛ e kɛ kã tsu we nɔ́ nɛ ɔ he ní he je ɔ, kunimi nɛ Yehoash ye ɔ pí si. (2 Matsɛmɛ 13:14-19) Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ sane nɛ ɔ mi? Yehowa maa jɔɔ wɔ wawɛɛ ke ji kaa waa kɛ kã kɛ wa tsui tsuo tsu e sɔmɔmi ní tsumi ɔ.
“Nihi Nɛ A Ngɛ E Se Blɔ Hlae Wawɛɛ Ɔmɛ A Hiɔ Wolɔ”
Mɛnɔmɛ nɛ Yehowa woɔ mɛ hiɔ? Bɔfo Paulo de ke: “Nihi nɛ a ngɛ e se blɔ hlae wawɛɛ ɔmɛ.” Baiblo sisi tsɔɔli a womi ko tsɔɔ kaa Hela munyungu nɛ ji “ngɛ e se blɔ hlae wawɛɛ ɔ” tsɔɔ we kaa “o ma ya hla” mohu ɔ, e tsɔɔ mɔde nɛ o maa bɔ kɛ “ja Mawu.” Womi kpa ko hu tsɔɔ kaa Hela peemi munyungu nɛ ɔ tsɔɔ nyɛmi kɛ mɔde tsuo nɛ nɔ ko maa bɔ kɛ ja Mawu. Niinɛ, Yehowa woɔ nihi nɛ hemi kɛ yemi haa nɛ a jeɔ suɔmi mi nɛ a kɛ a tsui tsuo kɛ kã sɔmɔɔ lɛ ɔ hiɔ.—Mateo 22:37.
Mɛni blɔ nɔ Yehowa guɔ kɛ woɔ e sɔmɔli nɛ a yeɔ lɛ anɔkuale ɔ hiɔ? E wo mɛ si kaa e ma ha nɛ a ná neneene wami ngɛ Paradeiso zugba a nɔ. Enɛ ɔ ji hiɔwo ko nɛ se be nɛ tsɔɔ kaa Yehowa mi mi jɔ nɛ e suɔ wɔ wawɛɛ. (Kpo Jemi 21:3, 4) Amlɔ nɛ ɔ po ɔ, nihi nɛ a hlaa Yehowa se blɔ wawɛɛ ɔ náa jɔɔmihi fuu. Yehowa mumi klɔuklɔu ɔ kɛ nile nɛ ngɛ e munyu nɛ ji Baiblo ɔ mi ɔ haa nɛ a náa bua jɔmi kɛ si himi kpakpa amlɔ nɛ ɔ.—La 144:15; Mateo 5:3.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w05 8/1 11 ¶3
Otihi Nɛ Ngɛ Matsɛmɛ A Womi Nɛ Ji Enyɔ ɔ Mi
13:20, 21—Anɛ nyakpɛ nɔ́ nɛ ɔ tsɔɔ kaa e da kaa wa ma ja ni klɔuklɔuhi nɛ agbo ɔ a he ní komɛ lo? Dɛbi, pi jã kulaa. Baiblo ɔ tsɔɔ we kaa a ja Elisha wuhi hyɛ. Mawu he wami ɔ lɛ ha nɛ nyakpɛ nɔ́ nɛ ɔ ya nɔ kaa bɔ nɛ Mawu he wami ɔ nɔuu ye bua Elisha nɛ́ e pee nyakpɛ níhi be mi nɛ e ngɛ wami mi ɔ.
DECEMBER 12-18
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 MATSƐMƐ 16-17
“Huzu Ngɛ Yehowa Tsui Si Tomi ɔ He”
it-2 908 ¶5
Shalmaneser
A ye Israel nɔ kunimi. Benɛ Matsɛ Hoshea ngɛ nɔ yee ngɛ Israel ɔ (m. 758-740 L.F.K.), Shalmaneser V ba tua Palestina nɛ Hoshea ba pee e sɔmɔlɔ nɛ woɔ tó ha lɛ daa jeha. (2Ma 17:1-3) Se be bɔɔ se ɔ, Hoshea wui tó ɔ hu, nɛ e ya bi yemi kɛ buami ngɛ Egipt Matsɛ nɛ a tsɛɛ lɛ ke So ɔ ngɔ. Enɛ ɔ nɛ Hoshea pee ɔ ha nɛ Shalmaneser wo lɛ tsu nɛ lɔ ɔ se ɔ, e ba sa Samaria yi jeha etɛ sɔuu. Jeha etɛ ɔ se ɔ, e ku gbogbo ɔmɛ nɛ a he wa a kɛ pue si nɛ e nuu Israel bi ɔmɛ nyɔguɛ.—2Ma 17:4-6; 18:9-12; kɛ to Hos 7:11; Eze 23:4-10 he.
it-1 414-415
Nyɔguɛ Yemi
Nɔ́ nɛ ha nɛ a nuu Israel yiti je wɛtso nyɔngma matsɛ yemi ɔ kɛ ho nyɔguɛ tso mi yaa nɔuu lɛ ha nɛ a nuu Yuda woyi je wɛtso enyɔ matsɛ yemi ɔ hu kɛ ho nyɔguɛ tso mi yaa nɛ; lɔ ɔ ji, a ya ja amagahi loo lakpa mawuhi nɛ a kua Yehowa. (5Mo 28:15, 62-68; 2Ma 17:7-18; 21:10-15) Yehowa tsɔ gbali kɛ ya a ngɔ si abɔ nɛ a ya bɔ mɛ kɔkɔ se a bui tue. (2Ma 17:13) Matsɛmɛ nɛ a ye nɔ ngɛ Israel wɛtso nyɔngma nɔ yemi ɔ mi ɔ ekoeko nyɛ we nɛ e je amaga jami nɛ matsɛ Yeroboam nɛ ji kekleekle matsɛ nɛ ye nɔ ɔ to sisi ɔ kɛ́ je kulaa. Yuda nɛ ji woyi je wɛtso enyɔ nɔ yemi ɔ hu bui Yehowa kɔkɔ bɔmi ɔ tue nɛ e kase we nɔ́ ko kɛ ji nɔ́ nɛ ba Israel bi nɛ a nuu mɛ nyɔguɛ ɔ hu a nɔ ɔ mi. (Yer 3:6-10) Enɛ ɔ he ɔ, a nuu Israel bi ɔmɛ kɛ Yuda bi ɔmɛ kɛ ho nyɔguɛ tso mi ya, nɛ nɔ́ nɛ ɔ ya nɔ si abɔ.
Ngmami ɔ mi Junehi
it-2 847
Samaria Bi
A kɛ munyu nɛ ji “Samaria bi ɔmɛ” tsu ní kekleekle ngɛ Ngmami ɔ mi benɛ a kpata Samaria wɛtso nyɔngma matsɛ yemi ɔ hɛ mi se ngɛ jeha 740 L.F.K., a kɛ biɛ nɛ ɔ tsɛɔ nihi nɛ a hi yiti je matsɛ yemi ɔ mi loko a kpata a hɛ mi ɔ, nɛ biɛ nɛ ɔ ha nɛ a je ekpa ngɛ nibwɔhi nɛ a ngɔ mɛ kɛ je Asiria nɔ yemi he ɔmɛ kɛ ba Samaria ma a mi ɔ a he. (2Ma 17:29) E ma nyɛ maa ba kaa Asiria bi ɔmɛ nuu we Israel bi ɔmɛ tsuo nyɔguɛ kɛ je zugba a nɔ, ejakaa nɔ́ nɛ a de ngɛ 2 Kronika 34:6-9 ɔ (kɛ to 2Ma 23:19, 20 ɔ he) tsɔɔ kaa benɛ Matsɛ Yosia ngɛ nɔ yee ɔ, Israel bi komɛ ngɛ zugba a nɔ loloolo. Be bɔɔ se ɔ, a kɛ biɛ nɛ ji “Samaria bi ɔmɛ” ɔ tsɛɔ nihi nɛ a piɛ ngɛ Samaria ma a mi ɔ a nina kɛ nibwɔhi nɛ Asiria bi ɔmɛ ngɔ mɛ kɛ ba a. Enɛ ɔ he ɔ, e ngɛ heii kaa a ti ni komɛ ji nihi nɛ a kɛ Yuda bi ɔmɛ sɛ gba si himi mi ɔ a bimɛ. Be komɛ a se ɔ, a kɛ biɛ nɛ ɔ tsɛɔ nihi nɛ a ngɛ jami kuu ko mi mohu pe nihi nɛ a je ma loo wɛtso ko mi. A kɛ munyungu nɛ ji “Samaria no” tsɛɔ nɔ ko nɛ ngɛ jami kuu ko nɛ he si wawɛɛ ɔ mi ngɛ blema Shekem kɛ Samaria, nɛ a hemi kɛ yemi ngɛ ekpa kulaa ngɛ Yuda bi ɔmɛ a nɔ́ ɔ he ɔ.—Yo 4:9.
DECEMBER 19-25
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 MATSƐMƐ 18-19
“Níhi Nɛ Si Temi Kɛ Woli Peeɔ Konɛ A Kɛ Gbɔjɔ Wa Hemi Kɛ Yemi ɔ”
w05 8/1 11 ¶5
Otihi Nɛ Ngɛ Matsɛmɛ A Womi Nɛ Ji Enyɔ ɔ Mi
18:19-21, 25—Anɛ Hezekia Kɛ Egipt Ya So Lo? Dɛbi. Rabshake nya pomi ɔ ji lakpa, jã nɔuu kɛ̃ nɛ nɔ́ nɛ e de kaa ‘Yehowa nitsɛ lɛ de lɛ kaa e ba tua ma a’ hu ji lakpa. Matsɛ Hezekia nɛ yeɔ anɔkuale ɔ ngɔ e hɛ kɛ fɔ Yehowa pɛ nɔ.
w10 7/15 13 ¶3
“Koo Ye Gbeye. Ma Piɛɛ O He”
Rabshake ngɔ sisimi munyuhi nɛ a ngɛ nigii kɛ tsu ní konɛ e kɛ ha nɛ ma a mi bi ɔmɛ a yi mi nɛ pee mɛ enyɔɔnyɔ. E de ke: ‘Anɛ pi [Yehowa] jami he ɔmɛ kɛ bɔ sami la tɛ ɔmɛ nɛ Hezekia ywia a lo? . . . Yehowa nitsɛ lɛ de mi kɛ, “ma ba tua ma a, nɛ ma kpata ma a hɛ mi.”’ (2 Ma. 18:22, 25) Enɛ ɔ he ɔ, Rabshake ngɛ tsɔɔe kaa Yehowa be hwue kɛ ha e we bi ɔmɛ ejakaa e mi mi fu mɛ. Se nɔ́ nɛ e de nɛ ɔ pi anɔkuale. Yehowa bua jɔ Hezekia kɛ Yuda bi nɛ a kpale kɛ je nyɔguɛ yemi mi nɛ a ba to anɔkuale jami sisi ekohu ɔ a he.—2 Ma. 18:3-7.
yb74 177 ¶1
Fã 2—Germany
E ngɛ nyakpɛ kaa ke SS ta buli ɔmɛ gu blɔ nigii nɔ kɛ sisi wa nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a kua a hemi kɛ yemi ɔ se ɔ, a waa mɛ yi mi nɛ a pueɔ a hɛ mi si pe bɔ nɛ a peeɔ mɛ daa po. Karl Kirscht de ke: “Yehowa Odasefohi babauu ji nihi nɛ a guɔ blɔ nigii nɔ kɛ sisi ɔ mɛ pe ni kpahi nɛ a ngɛ nya tsimi he ɔmɛ. A susu kaa jã nɛ a maa pee ɔ ma ha nɛ a kua a hemi kɛ yemi ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, a deɔ wɔ si abɔ kaa waa ngɔ wa nine kɛ wo womi nɛ tsɔɔ kaa wa kua wa hemi kɛ yemi ɔ sisi. Wa kpɛti ni komɛ pee jã, se behi fuu ɔ, nihi nɛ a kɛ a nine wo womi ɔ sisi ɔ mlɛɔ jeha kake kɛ se loko a ngmɛɛɔ a he. Ngɛ be nɛ a kɛ ngɛ mlɛe ɔ mi ɔ, SS ta buli ɔmɛ kɛ mɛ ba daa gua a hɛ mi nɛ a pueɔ a hɛ mi si kaa a ji osatotsɛmɛ kɛ fɔ̃li. Nɛ ke e su be nɛ a maa ngmɛɛ a he ɔ, a haa nɛ a ‘nyɛɛɔ’ kɛ bee ɔ ngɛ a nyɛmimɛ ɔmɛ a kpɛti loko a jeɔ.”
Ngmami ɔ mi Junehi
it-1 155 ¶4
Si Nɛ A Tsuaa Kɛ Hlaa Blema Níhi A Mi
Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Asiria Matsɛ Senakerib binyumuhi enyɔ nɛ ji Adramelek kɛ Sharezer lɛ a gbe lɛ ɔ nɛ, nɛ e binyumu kpa nɛ ji Esarhadon ba ye matsɛ ngɛ e se. (2Ma 19:36, 37) Se Babilon bi a yi nɔ sane womi ko hu tsɔɔ kaa ngɛ nyɔhiɔ nɛ ji Tebet ɔ we ligbi 20 ɔ nɔ ɔ, Senakerib binyumu ko gbe lɛ ngɛ basabasa peemi ko nɛ ya nɔ ɔ mi. Berossus, nɛ ji Babilonia bi a we osɔfo nɛ hi si ngɛ jeha lafa etɛ L.F.K. ɔ kɛ Nabonidus, nɛ ji Babilonia bi a matsɛ nɛ hi si ngɛ jeha lafa ekpa L.F.K. ɔ mi ɔ hu tsɔɔ kaa Senakerib binyumu ɔmɛ a kpɛti nɔ kake pɛ lɛ gbe lɛ. Se ngɛ nɔ́ ko nɛ Esarhadon nɛ ji Senakerib binyumu ɔ nɛ ba ye e tsɛ ɔ se kaa matsɛ ɔ nitsɛ ngma a fá ko nɛ a naa mi ɔ, e tsɔɔ heii kaa e nyɛminyumu ɔmɛ tsɔ atua nɛ a gbe a tsɛ ɔ, nɛ lɔ ɔ se ɔ, a tu fo. Philip Biberfeld, de kɛ kɔ sane nɛ ɔ he ngɛ Universal Jewish History ɔ (1948, Vol. I, p. 27), mi ke: “Nɔ́ nɛ Babilonia bi a yi nɔ sane womi ɔ de, kɛ nɔ́ nɛ Nabonid kɛ Berossus de ɔ dɛ kulaa, nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ɔ pɛ ji anɔkuale. Níhi tsuo nɛ Esarhadon ngma kɛ kɔ Babilonia kɛ Asiria yi nɔ sane nɛ ɔ he ɔ maa nɔ mi kaa nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ɔ da pe nɔ́ nɛ Babilonia bi a yi nɔ sane womi ɔ kɛ nɔ́ nɛ Nabonid kɛ Berossus de ɔ. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e he hia wawɛɛ nɛ a hyɛ womi kpahi nɛ a tu níhi nɛ ya nɔ blema a he munyu nɛ e kɛ nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ɔ kɔ we ɔ mi saminya.”
DECEMBER 26–JANUARY 1
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 MATSƐMƐ 20-21
“Sɔlemi Ha Nɛ Yehowa Pee Nɔ́ Ko”
ip-1 394 ¶23
Hemi Kɛ Yemi Nɛ Matsɛ Ko Je Kpo ɔ Ha Nɛ A Jɔɔ Lɛ
23 Benɛ Senakerib ba tua Yuda kekleekle ɔ, jamɛ a be ɔ, Hezekia ba nu hiɔ wawɛɛ. Enɛ ɔ he ɔ, Yesaya de lɛ kaa e ma gbo. (Yesaya 38:1) Hezekia nɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, e ye jeha 39 ɔ hao wawɛɛ. Pi lɛ pɛ e he nɛ e ngɛ susue, mohu ɔ, e ngɛ bɔ nɛ e we bi ɔmɛ a si fɔfɔɛ ma ji ha hwɔɔ se ɔ he susue. Yerusalem kɛ Yuda ngɛ oslaa mi ejakaa Asiria bi ɔmɛ ma nyɛ ma ba tua mɛ tlukaa. Ke Hezekia gbo ɔ, mɛnɔ nɛ maa nyɛɛ ta a hɛ mi? Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Hezekia be binyumu ko nɛ ma ba ye matsɛ ngɛ e se. Hezekia sɔle wawɛɛ nɛ e kpa Yehowa pɛɛ nɛ́ e na lɛ mɔbɔ.—Yesaya 38:2, 3.
g01 7/22 13 ¶4
Kɛ Sɔlemi Maa Ye Bua Mi Ha Kɛɛ?
Blema a, Yehowa gu nyakpɛ blɔ nɔ kɛ ha nyumu komɛ nɛ a ngɛ hemi kɛ yemi ɔ a sɔlemihi a heto tɛɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ Matsɛ Hezekia nu hiɔ ko nɛ he wa a, e sɔle kɛ ha Mawu konɛ e tsa lɛ. Mawu ha lɛ heto ke: “I nu o kue fami ɔ, nɛ i na o hɛ mi vo nyu ɔ. Hyɛ, ma tsa mo.” (2 Matsɛmɛ 20:1-6) Mawu ye bua e sɔmɔli nyumuhi kɛ yihi komɛ nɛ a yeɔ lɛ gbeye ɔ jã nɔuu.—1 Samuel 1:1-20; Daniel 10:2-12; Ní Tsumi 4:24-31; 10:1-7.
Ngmami ɔ mi Junehi
it-2 240 ¶1
Nɔ́ Nɛ A Kɛ Hyɛɛ Kaa Nɔ́ Ko Da Tlɔmɔɔ
A ma nyɛ maa ngɔ nɔ́ ko nɛ a kɛ hyɛɛ kaa nɔ́ ko da tlɔmɔɔ ɔ kɛ tsu ní konɛ a nyɛ nɛ a ma tsu ko saminya loo a kɛ hyɛ kaa tsu ɔ ngɛ he wami nɛ e ma nyɛ maa po nihi a he piɛ lo. Yehowa gba kɛ fɔ si kaa e maa ngɔ ‘kpa nɛ a kɛ susu Samaria a kɛ susu Yerusalem nɛ e maa ngɔ nɔ́ nɛ a kɛ hyɛɛ kaa nɔ́ ko da tlɔmɔɔ nɛ a kɛ to Ahab we ɔ he ɔ kɛ to e he.’ Mawu susu Samaria kɛ Matsɛ Ahab we ɔ nɛ e na kaa a je mi bami hí kulaa aloo ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, a kpɛ̃. Enɛ ɔ ha nɛ Yehowa kpata a hɛ mi. Jã nɔuu kɛ̃, nɛ Mawu maa kojo Yerusalem kɛ e nɔ yeli ɔmɛ, e maa je ní yayamihi nɛ a pee ɔmɛ kpo nɛ e ma kpata ma a hɛ mi. Ní nɛ ɔmɛ tsuo ya nɔ ngɛ jeha 607 L.F.K. ɔ mi. (2Ma 21:10-13; 10:11) Yehowa gu gbalɔ Yesaya nɔ nɛ e de yiwutsotsɛmɛ nɛ a ngɛ ma a mi nɛ a fĩaa, kɛ ma nɔ yeli nɛ a ngɛ Yerusalem ɔ kaa haomi ko ma a nɔ, nɛ jehanɛ hu e de mɛ Yehowa sɛ gbi nɛ ji kaa, ‘e kɛ dami sane yemi maa pee susumi kpa nɛ e kɛ dami ni peemi ma pee nɔ́ nɛ a kɛ hyɛɛ kaa nɔ́ ko da tlɔmɔɔ’ ɔ hulɔ. Nɔ́ nɛ Yehowa kɛ maa hyɛ kaa nɔ ko yeɔ dami sane loo e peeɔ dami ní ɔ maa tsɔɔ nihi nɛ a ji Mawu sɔmɔli nitsɛnitsɛ kɛ nihi nɛ a pi e sɔmɔli, nɛ lɔ ɔ maa tsɔɔ nihi nɛ a maa baa a yi loo a ma kpata a hɛ mi.—Yes 28:14-19.