Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ He Ní Kasemi Womi ɔ Mi
© 2024 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
MAY 6-12
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LA 36-37
“Koo Ye O Tsui Ngɛ Yayami Peeli A He”
w17.04 10 ¶4
Ke Mawu Matsɛ Yemi ɔ Ba a, Mɛni Maa Je?
4 Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ yiwutsotsɛmɛ ha nɛ wa ngɛ nɔ́ nae mwɔnɛ ɔ? Bɔfo Paulo tsɔɔ kaa ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi ɔ, “je mi maa wa.” Lɔ ɔ se ɔ, Mawu mumi ɔ ha nɛ e ngma ke: “Nimli yayamihi, kɛ nɔ sisili maa ya nɔ maa pee yayami kɛ be nɔ.” (2 Tim. 3:1-5, 13) Anɛ o yɔse kaa gbami nɛ ɔ ngɛ mi bae lo? Wa ti nihi fuu ngɛ nɛ yiwutsotsɛmɛ wa wɔ yi mi, a hyɛ wa hɛ mi, aloo a ye wɔ awi. A kpɛti ni komɛ ba tuaa wɔ tɛ̃ɛ, nɛ ni komɛ hu peeɔ a he kaa a ji nimli kpakpahi, se ngɛ anɔkuale mi ɔ, a yi mi wa pe. Ke a wɛ wɔ yi mi tɛ̃ɛ po ɔ, a yi wu tso ní peepee ɔmɛ saa wa he ngɛ blɔ ko nɔ kɛ̃. Ke wa nu yi wu tso ní nɛ a peeɔ jokuɛwi, nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi, kɛ nihi nɛ a be nɔ ko nɛ maa po a he piɛ ɔ, e haoɔ wɔ wawɛɛ. Yiwutsotsɛmɛ peeɔ a ní kaa nɔ́ nɛ pi adesahi ji mɛ, aloo kaa lohwehi, loo mumi yayamihi po. (Yak. 3:15) Se bua jɔmi sane ji kaa Yehowa Munyu ɔ haa nɛ wa náa hɛ nɔ kami kpakpa.
w22.06 10 ¶10
Yehowa Jɔɔ Nihi Nɛ A Kɛ Tɔmi Keɔ
10 Ke wa ngɔ dɔdɔɛ kɛ wo wa mi ɔ, e yeɔ wɔ nitsɛmɛ awi. Abofu ngɛ kaa tlomi ko nɛ e mi jiɔ. Yehowa suɔ nɛ wa je tlomi nɛ ɔ ngɛ wa kuɛ nɔ konɛ wa tue mi nɛ jɔ wɔ. (Kane Efeso Bi 4:31, 32.) E wo wɔ he wami ke: Wa “ha abofu se nɛ po, nɛ́ [waa] ngmɛɛ mi mi fumi he.” (La 37:8, NW) Ke waa kɛ ga womi nɛ ɔ tsu ní ɔ, e maa ye bua wɔ. Ke wa ya nɔ nɛ wa ná nɔ ko nɛ e tɔ̃ wa nɔ ɔ he abofu ɔ, e ma nyɛ maa ye wa nɔmlɔ tso ɔ awi. (Abɛ 14:30) Kaa bɔ nɛ ke o nu nɔ́ ko nɛ duɔ ngɛ mi ɔ, e maa ye mo awi ɔ, jã kɛ̃ nɛ ke nɔ ko tɔ̃ o nɔ nɛ o hɛɛ abofu ɔ mi ɔ, e ma nyɛ maa ye mo awi, se pi nɔ nɛ e tɔ̃ o nɔ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, ke waa kɛ nihi a yayami ke mɛ ɔ, e maa ye bua wɔ nitsɛmɛ wawɛɛ. (Abɛ 11:17) Wa tue mi maa jɔ wɔ, nɛ wa ma nyɛ maa ya wa hɛ mi ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi.
w17.4 11 ¶6
“O Bua Nɛ Jɔ O He Wawɛɛ Ngɛ Yehowa Mi”
6 Ke a kpata yiwutsotsɛmɛ a hɛ mi ɔ, mɛnɔmɛ nɛ a maa hi si? Yehowa wo si ke: “Nihi nɛ a he jɔ ɔ, mɛɛ a maa hi zugba a nɔ ngɛ kplɔkɔtɔ, kɛ tue mi jɔmi mi.” Lɔ ɔ se ɔ, wa kaneɔ ngɛ la nɛ ɔ nɔuu mi ke: “Nihi nɛ peeɔ nɔ́ nɛ da a, zugba a maa pee a nɔ́ nɛ a maa hi nɔ daa.” (La 37:11, 29) Mɛnɔmɛ ji “nihi nɛ a he jɔ” kɛ “nihi nɛ a peeɔ nɔ́ nɛ da” a? Nihi nɛ a he jɔ ɔ ji nihi nɛ a baa a he si kɛ haa Yehowa blɔ tsɔɔmi, nɛ a kplɛɛ e tsɔɔmi ɔmɛ a nɔ. Nihi nɛ a peeɔ nɔ́ nɛ da a hu ji nihi nɛ a peeɔ Yehowa Mawu suɔmi nya ní. Mwɔnɛ ɔ, yiwutsotsɛmɛ a he hiɛ kulaa pe dali. Se ngɛ je he nɛ maa ba a mi ɔ, wa be dee ke dali a he hiɛ aloo a he pi, ejakaa mɛ pɛ nɛ a maa hi je ɔ mi. Niinɛ, dali sɔuu nɛ a maa hi si ngɛ paradeiso ɔ mi!
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-2 445
Yoku
E mimiɛ we, e ngɛ daa, aloo e ngɛ gojoo. A kale yokuhi kaa a mimiɛ we nɛ a ngɛ daa. (Yes 54:10; Hab 3:6; kɛ to La 46:2 ɔ he.) Benɛ la polɔ ɔ kale Yehowa dami ní peepee ɔ kaa e ngɛ kaa “yoku gojoogojoohi” ɔ (La 36:6), e ma nyɛ maa ba lɛ kaa e ngɛ tsɔɔe kaa Yehowa dami ní peepee ɔmɛ mimiɛ we. Aloo akɛnɛ yokuhi ya hiɔwe gojoo he je ɔ, e ma nyɛ maa tsɔɔ kaa Mawu dami ní peepee ɔ nɔ kuɔ kulaa pe adesahi a nɔ. (Kɛ to Yes 55:8, 9 ɔ he.)
MAY 13-19
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LA 38-39
Ko Ha Nɛ O He Nile Nɛ Ko Bu Mo Fɔ Tsɔ
w20.11 27 ¶12-13
“Hyɛ O Hɛ Mi Tɛɛ”—Hyɛ Je Ehe ɔ Blɔ
12 Kane 1 Yohane 3:19, 20. Wɔ tsuo wa he nile buɔ wɔ fɔ be komɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ni komɛ a he nile buɔ mɛ fɔ ngɛ níhi nɛ a pee loko a ba kase anɔkuale ɔ he. Ni komɛ hu a he nile buɔ mɛ fɔ ngɛ tɔmi ko nɛ a tɔ̃ ngɛ a baptisimi se ɔ he. Nɔ́ nɛ ɔ pɔ he wawɛɛ. (Rom. 3: 23) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa suɔ nɛ waa pee nɔ́ nɛ da. Se “wɔ tsuo wa tɛɔ si si abɔ.” (Yak. 3:2; Rom. 7: 21-23) E ngɛ mi kaa wa sume nɛ wa he nile nɛ bu wɔ fɔ mohu lɛɛ, se lɔ ɔ hu ma nyɛ maa ye bua wɔ. Mɛni he je? Ejakaa ke wa he nile bu wɔ fɔ ɔ, lɔ ɔ maa wo wɔ he wami nɛ wa maa pee tsakemi, nɛ wa maa fia wa pɛɛ si kaa wa be yayami nɛ wa pee kɛ be ɔ pee hu.—Heb. 12:12, 13.
13 Se kɛ̃ ɔ, wa he nile ma nyɛ maa bu wɔ fɔ tsɔ. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa ke wa pee tsakemi nɛ Yehowa ngɔ wa tɔmi kɛ ke wɔ po ɔ, wa he nile yaa nɔ nɛ e buɔ wɔ fɔ. Ke e ba jã a, e ma nyɛ maa ye wɔ awi. (La 31:10; 38:3, 4) Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Mo susu nyɛmiyo ko nɛ e he nile bu lɛ fɔ ngɛ ní yayahi nɛ e pee kɛ be ɔ nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he nɛ o hyɛ. E de ke: “I nu he kaa i be nyɛe nɛ maa pee babauu ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi, ejakaa eko ɔ, Yehowa be ye yi wami hee.” Wa kpɛti nihi fuu ma nyɛ maa nu he jã. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa hyɛ nɛ hi nɛ wa he nile ko bu wɔ fɔ tsɔ. Ke e ba jã a, Satan bua maa jɔ, nɛ e maa suɔ nɛ wa kpa Yehowa sɔmɔmi be mi nɛ Yehowa ngɔ wa tɔmi kɛ ke wɔ ɔ.—Kɛ to 2 Korinto Bi 2:5-7, 11 ɔ he.
w02 11/15 20 ¶1-2
Mɛni Wa Maa Pee Konɛ Wa Wami He Nɛ Ba Se Nami Kɛ Ha Yehowa?
Wa wami ligbi ɔmɛ pi nɛ a se kɛ we hulɔ. La polɔ David susu e wami ligbi ɔ he, nɛ enɛ ɔ ha nɛ e sɔle ke: “Ao Yehowa, moo ye bua mi konɛ ma le bɔ nɛ ye nyagbe maa hi ha, kɛ ligbi abɔ nɛ ma ye, konɛ ma le bɔ nɛ ye wami ngɛ kpiti ha. Niinɛ, o ha nɛ ye ligbi ɔmɛ pi kulaa; nɛ ye wami ligbi ɔmɛ ɔ, pi nɔ́ ko kulaa ngɛ o hɛ mi. Niinɛ, ke adesa fɛɛ adesa ngɛ slɔkee po ɔ, gugwɔ mi kɔɔhiɔ kɛkɛ ji lɛ.” David suɔ nɛ e ba e je mi bɔ nɛ maa sa Mawu hɛ mi ngɛ e munyu tumi kɛ e ní peepeehi tsuo a mi. David de ke: “Mo pɛ o nɔ lɛ i ngɔ ye hɛ kɛ fɔ” kɛ tsɔɔ kaa e kɛ e hɛ fɔ Mawu nɔ niinɛ. (La 39:4, 5, 7) Nɛ Yehowa bu lɛ tue. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e hyɛ David ní peepee ɔmɛ nɛ e jɔɔ lɛ.
E yi kulaa kaa níhi fuu ma nyɛ maa ngɔ o be ngɛ ligbi ɔ mi, nɛ o be deka nae kɛ tsu níhi a he ní. Enɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ waa pee yeyeeye, nɛ wa be deka nae kɛ tsu níhi nɛ a he hia amɛ a he ní ngɛ be nya. Anɛ wa suɔ kaa wa maa ba wa jemi saminya konɛ Yehowa nɛ kplɛɛ wa nɔ kaa bɔ nɛ David pee ɔ lo? Hiob nɛ yeɔ Mawu gbeye nɛ hi si jeha 3,600 nu he kaa Yehowa buɔ e he akɔtaa. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa, Yehowa buɔ wɔ tsuo wa he akɔtaa. Hiob bi si ke: “Ke Mawu ba nɛ́ e ba kojo mi ɔ, kɛ ma de kɛɛ?” (Hio 31:4-6, 14) Wa ma nyɛ ma ha nɛ wa wami he nɛ ba se nami kɛ ha Mawu kɛ gu mumi mi otihi nɛ waa kɛ maa ye kekleekle blɔ he, e mlaa amɛ a nɔ nɛ wa maa ye kɛ wa be nɛ waa kɛ ma tsu ní saminya a nɔ. Nyɛ ha nɛ waa ya nɔ nɛ wa susu ní nɛ ɔmɛ a he.
w21.10 15 ¶4
Mo Dla Huɛ Bɔmi Nɛ Ngɛ O Kɛ Yehowa Nyɛ Kpɛti ɔ
O kɛ Yehowa nɛ pɔ ní sɛɛmi. O Tsɛ ɔ le kaa akɛnɛ o he nile buɔ mo fɔ he je ɔ, e he ma nyɛ maa wa kaa o maa sɔle kɛ ha lɛ. (Rom. 8:26) Se kɛ̃ ɔ, moo “hɛɛ sɔlemi mi,” nɛ o de Yehowa bɔ nɛ o suɔ nɛ o dla huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ lɛ nyɛ kpɛti ɔ ha. (Rom. 12:12) Andrej de ke: “Ye he nile buɔ mi fɔ wawɛɛ nɛ zo hu peeɔ mi, se be fɛɛ be nɛ ma sɔle ɔ, he numi nɛ ɔmɛ a nya baa si. I nuɔ he kaa ye tue mi jɔ mi.” Ke o li nɔ́ nɛ o maa sɔle ngɛ he ɔ, mo susu sɔlemi nɛ Matsɛ David sɔle benɛ e tsake e tsui ɔ nɛ ngɛ La 51 kɛ 65 ɔ he.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w22.09 13 ¶16
Ha Nɛ Nihi Nɛ A He Mo Nɛ A Ye
16 Ja wa ngɛ he nɔ yemi loko ni kpahi ma nyɛ ma he wɔ maa ye. Su nɛ ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa ma wa nya, nɛ wa ko je laami sane ko kpo. (Kane Abɛ 10:19.) E he ma nyɛ maa wa ha wɔ kaa wa maa ye wa he nɔ ke waa kɛ Intanɛti nɔ huɛ bɔmi hehi ngɛ ní tsue. Ke wa hyɛ we nɛ hi ɔ, wa ma je laami sanehi kpo kɛ tsɔɔ nihi babauu be mi nɛ wa hɛ be wa he nɔ. Ke wa ná nɛ waa kɛ sane ko fɔ Intanɛti nɔ huɛ bɔmi hehi ɔ, wa be nyɛe maa tsɔɔ nihi bɔ nɛ a kɛ tsu ní ha, nɛ wa be nyɛe maa le nyagbahi nɛ e kɛ maa ba. Ke nihi nɛ a teɔ si kɛ woɔ asafo ɔ ngɛ mɔde bɔe kaa a maa sisi wɔ ɔ, he nɔ yemi maa ye bua wɔ konɛ wa ma wa nya, nɛ wa be laami sane ko kpo jee nɛ maa hao wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi. Nɔ́ nɛ ɔ ma nyɛ maa ba ke ji kaa a tsi wa ní tsumi ɔ nya ngɛ ma ko nɔ, nɛ polisihi ngɛ mɔde bɔe kaa a ma bi wɔ sanehi. Baiblo sisi tomi mlaa ko de ke, wa “ma ma [wa] nya.” Waa kɛ sisi tomi mlaa nɛ ɔ ma nyɛ ma tsu ní ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔ, kɛ si fɔfɔɛ kpahi a mi hulɔ. (La 39:1) E sa nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ na wɔ kaa wa ji nɔ ko nɛ nihi ma nyɛ maa ngɔ a hɛ kɛ fɔ wa nɔ. Wa weku li jio, wa huɛmɛ jio, wa nyɛmimɛ jio, aloo nɔ kpa ko jio. Se loko wa ma nyɛ maa pee jã a, ja wa yeɔ wa he nɔ.
MAY 20-26
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LA 40-41
Mɛni He Je Nɛ E Sa Kaa Waa Ye Bua Ni Kpahi?
w18.08 22 ¶16-18
Nihi Nɛ A Haa Nɔ Nɔ́ Faa a Ngɛ Bua Jɔmi
16 Nihi nɛ a jeɔ a tsui mi kɛ keɔ nɔ nɔ́ ɔ hyɛ we blɔ kaa nihi nɛ a ke mɛ nɔ́ ko kɛ to nane mi. Jã nɛ Yesu suɔ nɛ waa pee. E de ke: “Ke o ngmɛ okplɔɔ ɔ, fɔ ohiatsɛmɛ, libɔɔhi, glɔtsɛmɛ, kɛ hɛ yuyuili nine; nɛ o bua maa jɔ, ejakaa a be nɔ́ ko nɛ a kɛ maa to mo nane mi.” (Luka 14:13, 14) Abɛ womi ɔ de ke: “Nɔ nɛ mi mi jɔ ɔ, a gbaa lɛ.” La polɔ ɔ hu de ke: “A gbaa nɔ nɛ susuɔ nihi nɛ a ní ngɛ mɔbɔ a he.” (Abɛ 22:9; La 41:1) Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa ke nihi ní, ejakaa jã peemi haa nɛ wa bua jɔɔ wawɛɛ.
17 Benɛ Paulo tsɛ Yesu munyu nɛ ji “bua jɔmi babauu ngɛ nɔ́ hami mi pe nɔ́ ngɔmi” ɔ se ɔ, tsa pi he lo nya níhi nɛ ngɛ wa dɛ nɛ wa ma ha níhi eko ɔ pɛ he munyu nɛ Paulo ngɛ tue. Paulo ngɛ tsɔɔe hu kaa e sa nɛ waa wo nihi he wami nɛ waa je Baiblo ɔ mi kɛ wo mɛ ga. (Níts. 20:31-35) Paulo ngɔ e munyu tumi kɛ e ní peepee kɛ tsɔɔ wɔ kaa e sa nɛ waa ngɔ wa be kɛ wa he wami kɛ ye bua nihi, wa susu a he nɛ́ wa suɔ mɛ hulɔ.
18 Níhi a mi hlali nɛ a kaseɔ adesahi a ní peepee he ní ɔ hu tsɔɔ kaa nɔ́ hami haa nɔ bua jɔmi. Womi ko tsɔɔ kaa “nihi ye odase kaa benɛ a ye bua ni kpahi se ɔ, mɛ nitsɛmɛ a bua jɔ wawɛɛ.” Níhi a mi hlali tsɔɔ kaa yemi kɛ buami nɛ waa kɛ haa nihi he hia wawɛɛ ejakaa e haa nɛ wa nuɔ he kaa “se nami ngɛ wa he.” Enɛ ɔ he ɔ, níhi a mi hlali woɔ nihi he wami kaa a ngɔ a he kɛ ha kɛ ye bua ngɛ he nɛ a ngɛ ɔ konɛ a ná bua jɔmi kɛ nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, níhi a mi hlami nɛ a pee nɛ ɔ pee we wɔ nyakpɛ ejakaa wa le kaa Yehowa de kɛ to momoomo ngɛ e Munyu ɔ mi kaa nɔ́ hami haa nɔ bua jɔmi.—2 Tim. 3:16, 17.
w15 12/15 24 ¶7
Yehowa Maa Piɛɛ O He
7 Se ke o be he wami ɔ, Yehowa maa wo o bua, nɛ e maa ye bua mo kaa bɔ nɛ e pee ha e sɔmɔli nɛ a hi si blema a. Matsɛ David ngma ke: ‘A gbaa nɔ nɛ susuɔ nihi nɛ a ní ngɛ mɔbɔ a he; ke haomi ba e nɔ ɔ, Yehowa maa piɛɛ e he. Yehowa maa bu e he, nɛ e yi ma na wami.’ (La 41:1, 2) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, David tsɔɔ we kaa nɔmlɔ kpakpa nɛ e susuɔ nihi nɛ a ní ngɛ mɔbɔ a he jamɛ a be ɔ mi ɔ, be gboe gblegbleegble. Lɛɛ mɛni blɔ nɔ Yehowa maa gu kɛ ye bua nɔmlɔ kpakpa kaa jã? David tsɔɔ nya ke: ‘Ke e be he wami ɔ, Yehowa maa piɛɛ e he, nɛ e ma tle lɛ si ngɛ e hiɔ sa nɔ.’ (La 41:3) Yehowa le haomi nɛ e we bi kɛ ngɛ kpee wawɛɛ, nɛ e hɛ be a nɔ jee kɔkɔɔkɔ. E ma nyɛ maa wo mɛ kã, nɛ e ma ha mɛ juɛmi hulɔ. Jehanɛ se hu ɔ, Yehowa bɔ adesa nɔmlɔ tso ɔ konɛ lɛ nitsɛ e nyɛ nɛ e tsa e he.
w17.09 12 ¶17
Moo Kase Yehowa Mi Mi Sami ɔ
17 E sa nɛ lemi nɛ wa le kaa ke wa mi mi sãa wɔ ngɛ nihi a he ɔ, wɔ nitsɛmɛ wa náa he se ɔ nɛ wo wɔ he wami konɛ waa kase jamɛ a su ɔ. Se yi mi tomi titli he je nɛ wa mi mi sãa wɔ ngɛ nihi a he ɔ ji kaa wa suɔ nɛ waa kase Yehowa Mawu nɛ waa wo e hɛ mi nyami, ejakaa lɛ nɛ e ha wɔ su nɛ ji suɔmi, kɛ mi mi sami. (Abɛ 14:31) E pee nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ se be kɛ ha wɔ. Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ waa bɔ mɔde nɛ waa pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ kɛ kase lɛ konɛ suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha wa nyɛmimɛ ɔ mi nɛ wa, nɛ waa kɛ wa paka mi bimɛ nɛ hi si saminya kɛ gu wa mi mi nɛ maa sã wɔ ngɛ a he ɔ nɔ.—Gal. 6:10; 1 Yoh. 4:16.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-2 16
Yehowa
Níhi tsuo nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ kɔɔ Yehowa nɛ ji je ɔ tsuo nɔ yelɔ nɛ a maa wo lɛ nguɔ ɔ he, nɛ e ngɛ heii kaa enɛ ɔ jeɔ Yehowa Mawu yi mi tomi titli ɔ kpo: lɔ ɔ ji e biɛ ɔ he nɛ ma tsɔ. Mawu biɛ ɔ he nɛ ma tsɔ ɔ tsɔɔ kaa, a ma je níhi tsuo nɛ gbeɔ e biɛ ɔ he guɛ ɔ kɛ je. Se nɔ́ nɛ pe kulaa a, e ma bi nɛ adebɔ níhi nɛ a ngɛ hiɔwe kɛ zugba a nɔ ɔ nɛ a wo e biɛ klɔuklɔu ɔ hɛ mi nyami. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ a le he blɔ nɛ Yehowa ngɛ kaa je mluku ɔ tsuo nɔ yelɔ ɔ, a je bumi kpo kɛ tsɔɔ lɛ, a suɔ lɛ, a je a tsui mi kɛ sɔmɔ lɛ, nɛ a pee e suɔmi nya ní. David sɔlemi nɛ a ngma ngɛ La 40:5-10 je su nɛ ɔmɛ kpo wawɛɛ nɛ e tsɔ Yehowa biɛ ɔ he nitsɛnitsɛ.
MAY 27–JUNE 2
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LA 42-44
Ná Tsɔsemi Nɛ Yehowa Kɛ Haa Wɔ ɔ He Se Kɛ Pi Si
w06 6/1 9 ¶4
Otihi Nɛ Ngɛ La Womi ɔ Fã Nɛ Ji Enyɔ ɔ Mi
42:4, 5, 11; 43:3-5. Eko ɔ, ke si fɔfɔɛ komɛ nɛ a mi wa nɛ wa be nyɛe maa pee he nɔ́ ko ɔ ha we nɛ waa kɛ Asafo ɔ nɛ pee kake ɔ, bua jɔmi nɛ wa ná be ko nɛ be ngɛ asafo ɔ mi ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ. E ngɛ mi kaa wa maa nu he kaa e piɛ wɔ pɛ mohu lɛɛ, se enɛ ɔ ma ha nɛ waa na kaa Mawu ji wa wesa he, nɛ e sa nɛ́ waa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ e nɔ.
w12 1/15 15 ¶2
Ha Nɛ O Ní Kasemi Nɛ Nu Tso Nɛ E Pee Bua Jɔmi
1 SƆLEE: Nɔ́ kekleekle nɛ e sa nɛ o pee ji kaa o maa sɔle. (La 42:8) Mɛni he je? E sa nɛ waa na Mawu Munyu ɔ nɛ wa maa kase ɔ kaa wa jami ɔ fã. Lɔ ɔ he ɔ, e sa nɛ wa bi Yehowa nɛ e ha nɛ wa juɛmi nɛ ka si nɛ e dloo wɔ kɛ e mumi klɔuklɔu ɔ. (Luka 11:13) Barbara, nɛ e kɛ jeha babauu sɔmɔ kaa ma se sanekpakpa fiɛɛlɔ ɔ de ke: “I sɔleɔ be fɛɛ be loko i jeɔ Baiblo ɔ kanemi aloo e kasemi sisi. Ke i pee jã a, i nuɔ he kaa Yehowa ngɛ ye kasa nya nɛ e kplɛɛ nɔ́ nɛ i ngɛ pee ɔ nɔ.” Sɔlemi nɛ wa maa sɔle loko wa maa je ní kasemi sisi ɔ ma ha nɛ wa tsui kɛ wa juɛmi nya nɛ bli konɛ waa nu nɔ́ nɛ wa ngɛ kasee ɔ sisi.
w16.09 5 ¶11-12
“O Kɔni Nɛ Ko Gbo”
11 Yehowa guɔ asafo mi kpehi, kpɔmi kpehi, kpokpa nɔ kpehi, kɛ teokrase sukuu slɔɔtohi a nɔ kɛ tsɔseɔ wɔ nɛ e woɔ wɔ he wami. Tsɔsemi nɛ ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa kɛ juɛmi nɛ da nɛ sɔmɔ Mawu, waa kɛ otihi nɛ ma wa hɛ mi, nɛ wa tsu ní tsumi nɛ fɔɔ si ngɛ wa nɔ kaa Kristofohi ɔ he ní. (La 119:32) Anɛ o bɔɔ mɔde wawɛɛ kaa o ma ha tsɔsemi nɛ ɔmɛ nɛ wo mo he wami lo?
12 Yehowa ye bua Israel bi ɔmɛ nɛ a ye Amalek bi ɔmɛ kɛ Etiopia bi ɔmɛ a nɔ kunimi, nɛ e wo Nehemia kɛ e nyɛmimɛ Yuda bi ɔmɛ he wami nɛ a fia Yerusalem gbogbo ɔ ekohu. Jã kɛ̃ nɛ ke nihi te si kɛ wo wɔ, aloo wa kɔni mi jɔ̃, aloo wa pee yeyeeye po ɔ, Mawu maa wo wɔ he wami konɛ waa fiɛɛ sane kpakpa a. (1 Pet. 5:10) Wa hyɛ we blɔ kaa Yehowa maa gu nyakpɛ blɔ nɔ kɛ je wa haomi ɔmɛ kɛ je. Mohu ɔ, e sa nɛ wa tsu wa blɔ fami nɔ́. Wa ma nyɛ maa pee jã kɛ gu Mawu Munyu ɔ nɛ wa maa kane daa ligbi, wa he nɛ wa ma dla konɛ waa ya asafo mi kpehi daa otsi, wa dɛ he ní kasemi kɛ weku Mawu jami nɛ wa maa pee daa, kɛ Yehowa nɛ wa maa sɔle ha lɛ daa a nɔ. Nyɛ ko ha nɛ waa ngmɛ blɔ nɛ ní kpahi nɛ je wa juɛmi kɛ je níhi nɛ Yehowa guɔ nɔ kɛ woɔ wɔ he wami ɔ a nɔ. Ke o na kaa o nyɛ we ní nɛ ɔmɛ ekomɛ peemi ɔ, moo sɔle kɛ bi Mawu konɛ e ye bua mo. Mawu maa ngɔ e mumi klɔuklɔu ɔ kɛ ‘tsu o he ní konɛ o ná bua jɔmi nɛ o kɛ pee e suɔmi nya ní.’ (Filip. 2:13) Se mɛni o ma nyɛ maa pee kɛ wo ni kpahi he wami?
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-1 1242
Nga Mi Gbe
A kɛ nga mi gbe tsu ní kaa nɔ́ he tomi nɔ́ ngɛ ngmami ɔ mi si abɔ. Benɛ Hiob ngɛ e si himi nɛ ngɛ mɔbɔ ɔ he munyu tue ɔ, e tsɔɔ kaa e ba pee “nga mi gbehi a nyɛmi.” (Hio 30:29) La polɔ ɔ kɛ bɔ nɛ a ye Mawu we bi a nɔ kunimi nɛ a hɛ mi pue si ɔ to nga mi gbehi nɛ a wo za nɛ a yaa ye gbogboehi a lo ngɛ ta nga nɔ ɔ he. (kɛ to La 68:23 ɔ he) E ye aywilɛho nɛ e de ke: “O ku wɔ ngɔ pue si ngɛ nga mi gbehi a hi he.” (La 44:19) Tuami nɛ Babilon bi ɔmɛ ya tua Yerusalem nɛ a sa ma a yi ngɛ jeha 607 loko a fɔ Kristo ɔ ngɔ hwɔ nɛ nya wa kɛ ba. Enɛ ɔ ha nɛ binyɛmɛ po nɛ́ a bimɛ mɔbɔ nɛ a ye a lo. Yeremia kɛ Mawu we bi a yi wu tso ní peepee ɔ to nga mi gbehi a he, nɛ e tsɔɔ nya kaa nga mi gbehi po hyɛɛ a bimɛ a nɔ ‘se e ma mi bi ɔmɛ’ lɛɛ a hyɛ we a bimɛ a nɔ.—Kɔm 4:3, 10.
JUNE 3-9
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LA 45-47
La Ko Nɛ Kɔɔ Matsɛ Ko Yo Kpeemi He
w14 2/1 14-15 ¶8-9
Mo Nya Tobi ɔ Yo Kpeemi ɔ He!
8 Kane La 45:13, 14a. “A wo ayɛflo ɔ ní saminyayoo” kɛ ha matsɛ ɔ yo kpeemi ɔ. Ngɛ Kpojemi 21:2 ɔ, a ngɔ ayɛflo ɔ kɛ to ma ko he. Ma nɛ ɔ ji ‘Yerusalem Ma He ɔ nɛ́ a dla e he ha lɛ kaa ayɛflo nɛ a wo lɛ ní ta nɛ a kɛ lɛ yaa ha e huno.’ Hiɔwe ma nɛ ɔ hɛɛ “Mawu hɛ nyami ɔ” nɛ e ngɛ kpɛe “kaa tɛ nɛ he jua wa nitsɛnitsɛ, aloo yaspi tɛ; e mi hu tsɔ keikei kaa ahuhuɛ.” (Kpoj. 21:10, 11) Kpojemi womi ɔ tsɔɔ kaa Yerusalem Ma He ɔ ngɛ fɛu saminya. (Kpoj. 21:18-21) E be nyakpɛ kaa la polɔ ɔ tu ayɛflo ɔ he munyu kaa “a wo lɛ ní saminyayoo”! Jã ji bɔnɛ e sa kaa e ba, ejakaa yo kpeemi ɔ maa ya nɔ ngɛ hiɔwe.
9 A maa ngɔ ayɛflo ɔ kɛ ya ha Ayɛflo Huno ɔ nɛ ji Mesia Matsɛ ɔ. Ayɛflo Huno ɔ ngɛ ayɛflo ɔ dlae. ‘E ngɔ munyu ɔ kɛ tsu ayɛflo ɔ he kaa bɔnɛ a kɛ nyu fɔɔ nɔ́ he ɔ.’ Ayɛflo ɔ ‘ngɛ klɔuklɔu, nɛ piami ko piami ko be e he.’ (Efe. 5:26, 27) E sa nɛ ayɛflo ɔ nɛ e wo tade saminyayoo kɛ ha yo kpeemi ɔ hulɔ. Jã ji bɔnɛ e maa pee! Ngɛ anɔkuale mi ɔ, “bo nɛ e bu ɔ sika tsu kpakpa a kɛ lo.” ‘Bo nɛ a lo ní saminyawiiwi kɛ wo mi nɛ e ma bu kɛ ba matsɛ ɔ ngɔ.’ “Mawu ha lɛ tade nɛ a kɛ kploba ngmingmiingmi nɛ ngɛ kpɛe klaiklai pee” konɛ e kɛ dla e he kɛ ha Tobi ɔ yo kpeemi ɔ. “Ní kpakpahi nɛ ni klɔuklɔu ɔmɛ peeɔ ɔ, lɔɔ ji kploba a nɛ.”—Kpoj. 19:8.
w22.05 17 ¶10-12
Mɛni Nɛ Kpo Jemi Womi ɔ De Ngɛ O Hwɔɔ Se He?
10Kɛ Yehowa maa pee e ní ha kɛɛ kɛ a tua e we bi? E de wɔ ke: ‘Ye mi mi ma fu wawɛɛ.’ (Eze. 38:18, 21-23) Kpo Jemi yi 19 ɔ tsɔɔ nɔ́ nɛ maa nyɛɛ se. Yehowa maa tsɔ e Bi ɔ konɛ e ya po e we bi a he piɛ, nɛ e ye a he nyɛli ɔmɛ a nɔ kunimi. “Hiɔwe tabo ɔmɛ” nɛ ji bɔfohi anɔkualetsɛmɛ kɛ nimli 144,000 ɔ maa piɛɛ Yesu he kɛ hwu kɛ si Gog Nɛ Je Magog ɔ. (Kpoj. 17:14; 19:11-15) Mɛni maa je ta nɛ ɔ mi kɛ ba? A ma kpata adesahi kɛ kuuhi tsuo nɛ a teɔ si kɛ woɔ Yehowa a hɛ mi pɛsɛpɛsɛ!—Kane Kpo Jemi 19:19-21.
11 Mo susu he nɛ o hyɛ bɔ nɛ anɔkualetsɛmɛ nɛ a baa a yi nɛ a maa hi zugba a nɔ ɔ maa nu he ha benɛ a kpata Mawu he nyɛli ɔmɛ hɛ mi ɔ! Jamɛ a be ɔ mi ɔ, zugba a nɔ ma hyi tɔ kɛ bua jɔmi! E ngɛ mi kaa ke a kpata Babilon Ngua a hɛ mi ɔ, bɔfo ɔmɛ ma kpa ngmlaa kɛ bua jɔmi ngɛ hiɔwe mohu lɛɛ, se nɔ́ kpa ko hu ngɛ nɛ maa ngɔ bua jɔmi ngua kɛ ba. (Kpoj. 19:1-3) E ji ní peemi ko nɛ maa pee bua jɔmi nɛ Kpo Jemi womi ɔ tu he munyu. Lɔ ɔ ji “Jijɔ Bi ɔ yo kpeemi ɔ.”—Kpoj. 19:6-9.
12 Mɛni be yo kpeemi ɔ maa ya nɔ? Nimli 144,000 ɔ tsuo maa hi hiɔwe loko a maa hwu Harmagedon ta a. Se pi jamɛ a be ɔ mi ji Jijɔ Bi ɔ yo kpeemi ɔ. (Kane Kpo Jemi 21:1, 2.) Jijɔ Bi ɔ yo kpeemi ɔ maa ya nɔ ke a hwu Harmagedon ta a se, nɛ a kpata Mawu he nyɛli ɔmɛ tsuo a hɛ mi.—La 45:3, 4, 13-17.
it-2 1169
Ta
Ke Harmagedon ta a ba nyagbe ɔ, nihi nɛ a maa hi zugba a nɔ ɔ maa hi si ngɛ tue mi jɔmi mi jeha akpe. La polɔ ɔ de ke, “[Yehowa] ngɛ tahi a se poe ngɛ zugba a nɔ tsuo. E kuɔ kɛ̃ɛ̃ mi bihi kɛ akplɔhi a mi; E kɛ la sãa ta buli a zugba lɛhi.” Gbami nɛ ɔ kekleekle mi bami ɔ ba benɛ Mawu kɛ tue mi jɔmi ba Israel zugba a nɔ kɛ gu a he nyɛli ɔmɛ a ta hwumi níhi nɛ e kpata a hɛ mi ɔ nɔ. Ke Kristo ye nihi nɛ a woɔ ta hwumi mi he wami ɔ a nɔ kunimi ngɛ Harmagedon ta a mi se ɔ, adesahi tsuo nɛ a maa hi zugba a nɔ ɔ ma ná bua jɔmi kɛ tue mi jɔmi. (La 46:8-10) Nihi nɛ “a kɛ a ta hwumi klaate ɔmɛ maa sɔ kpakplaahi, nɛ a kɛ a we akplɔ ɔmɛ maa pee tso he suami hahi” kɛ nihi nɛ a “be ta hwue kɔkɔɔkɔ” hu ɔ ji nihi nɛ a maa hi zugba a nɔ kɛ ya neneene ɔ nɛ. ‘Yehowa tabohiatsɛ ɔ lɛ de.’—Yes 2:4; Mik 4:3, 4.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w17.04 11 ¶9
Ke Mawu Matsɛ Yemi ɔ Ba a, Mɛni Maa Je?
9 Ke a je blɔ nya tomihi nɛ a yi anɔkuale ɔ kɛ je ɔ, mɛni a kɛ maa to nane mi? Ngɛ Harmagedon ta a se ɔ, anɛ blɔ nya tomi ko maa hi zugba a nɔ lo? Baiblo ɔ de ke: “Se wa ngɛ hiɔwe he, kɛ zugba he blɔ hyɛe kaa bɔ nɛ Mawu wo si ɔ. Lejɛ ɔ ji he nɛ a yeɔ dami sane ngɛ.” (2 Pet. 3:13) A ma je hiɔwe momo kɛ zugba momo ɔ, blɔ nya tomihi nɛ a yi anɔkuale, kɛ nihi nɛ a ngɛ a sisi ɔ tsuo kɛ je. Mɛni a kɛ maa to a nane mi? A maa ngɔ “hiɔwe he kɛ zugba he” kɛ to nane mi. Hiɔwe he ɔ daa si kɛ ha nɔ yemi ehe nɛ ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ, nɛ zugba he ɔ hu daa si kɛ ha nihi nɛ a peeɔ Mawu suɔmi nya ní. Yesu Kristo kɛ nihi nɛ e kɛ mɛ maa ye matsɛ ngɛ e Matsɛ Yemi ɔ mi ɔ ma je Yehowa Mawu nɛ ji Mawu nɛ toɔ níhi a he blɔ nya a su kpakpa amɛ kpo. (1 Kor. 14:33) Lɔ ɔ he ɔ, a maa to níhi a he blɔ nya saminya ngɛ “zugba he” ɔ nɔ. Nyumuhi anɔkualetsɛmɛ lɛ a maa nyɛɛ wa hɛ mi. (La 45:16) Yesu kɛ nihi 144,000 ɔ nɛ a maa tsɔɔ nyumu nɛ ɔmɛ blɔ. Mo susu he nɛ o hyɛ. Be ko maa su nɛ a ma je blɔ nya tomihi nɛ a yi anɔkuale ɔ kɛ je, nɛ a maa ngɔ blɔ nya tomi kake nɛ nɔ ko be nyɛe ma kpata hɛ mi, nɛ kake peemi ngɛ a kpɛti ɔ kɛ to nane mi!
JUNE 10-16
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LA 48-50
Fɔli—Nyɛɛ Ye Bua Nyɛ Bimɛ Ɔmɛ Nɛ A Ná He Kɛ Nɔ Fɔmi Ngɛ Yehowa Asafo ɔ Mi
w22.03 22 ¶11
Anɔkuale Jami Ma Ha Nɛ O Ná Bua Jɔmi Wawɛɛ
11 Ke wa kase Mawu Munyu ɔ nɛ wa tsɔɔ wa bimɛ Mawu he ní ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ Yehowa jae. Israel bi ɔmɛ tsu we ní ngɛ He Jɔɔmi Ligbi ɔ nɔ. A kɛ jamɛ a ligbi ɔ peeɔ níhi nɛ ma ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kɛ Yehowa a kpɛti ɔ mi nɛ wa. (2 Mose 31:16, 17) A kpɛti nihi nɛ yeɔ anɔkuale ɔ tsɔɔ a bimɛ Yehowa he ní, nɛ a tsɔɔ mɛ kaa e peeɔ nihi kpakpa. Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, e sa nɛ wa he be kɛ kane Mawu Munyu ɔ, nɛ́ waa kase. E ji wa jami ɔ fã, nɛ e yeɔ bua wɔ nɛ wa hɛɛ kɛ suu Yehowa he. (La 73:28) Ke wa kase Baiblo ɔ kaa weku ɔ, wa ma nyɛ maa ye bua wa bimɛ nɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi a kɛ wa hiɔwe Tsɛ nɛ ngɛ suɔmi ɔ a kpɛti.—Kane La 48:13.
w15 7/15 6 ¶13
Moo Ye Bua Konɛ Mumi Mi Paradeiso ɔ Nɛ Pee Fɛu Pe Bɔ Nɛ E Ngɛ ɔ
13 E sa nɛ anɔkuale Kristofohi tsuo nɛ a tsɔɔ nihi Yehowa asafo ɔ he ní. Wa ngɛ Satan je yaya nɛ ɔ mi mohu lɛɛ, se tue mi jɔmi kɛ kake peemi ngɛ waa kɛ wa nyɛmimɛ wa kpɛti. Enɛ ɔ ngɛ nyakpɛ wawɛɛ nitsɛ! E sa nɛ waa kɛ bua jɔmi nɛ tsɔɔ ‘yi nɔhi nɛ nyɛɛ se’ ɔ Yehowa asafo ɔ kɛ mumi mi paradeiso ɔ he ní!—Kane La 48:12-14.
mwb20 June 5 ¶1, 2
Mɛni Wa Ma Nyɛ Maa Kase Kɛ Je Kristofohi Nɛ A Ngɛ Níhi A Si Kpami ɔ A Ngɔ?
Wa ngɛ nyɛmimɛ ngɛ wa we asafo ɔmɛ a mi nɛ a kɛ jehahi babauu sɔmɔ Yehowa. Wa ma nyɛ maa kase ní kɛ je bɔ nɛ a ngɔ a hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ ha a mi. Wa ma nyɛ ma bi mɛ nɛ a de wɔ Yehowa asafo ɔ yi nɔ sane. Jehanɛ hu ɔ, wa ma nyɛ ma bi mɛ nyagbahi nɛ a kɛ kpe kɛ bɔ nɛ Yehowa ye bua mɛ kɛ da nyagba amɛ a nya ha. Wa ma nyɛ maa fɔ nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ eko nine nɛ e ba piɛɛ wa he kɛ pee Weku Mawu Jami konɛ wa bi lɛ nɛ e de wɔ níhi a si kpamihi nɛ e ná.
Ke o kɛ jehahi babauu sɔmɔ Yehowa a, moo je o tsui mi nɛ o de nihewi kɛ yihewi níhi a si kpamihi nɛ o ná a. Yakob kɛ Yosef de a bimɛ ɔmɛ a níhi a si kpami ɔmɛ. (1Mo 48:21, 22; 50:24, 25) Pee se ɔ, Yehowa de wekuyihi kaa a tsɔɔ a bimɛ ɔmɛ ní nguanguahi nɛ e tsu ɔ. (5Mo 4:9, 10; La 78:4-7) Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, fɔli kɛ ni kpahi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ ma nyɛ ma de nihewi kɛ yihewi ní nguahi nɛ a na kaa Yehowa pee kɛ gu e we asafo ɔ nɔ ɔ.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-2 805
Ní nami
Israel ma a ná ní babauu, nɛ enɛ ɔ ha nɛ a ná niye ní kɛ nyu, nɛ a bua jɔ (1Ma 4:20; Fiɛ 5:18, 19;), nɛ a ní nami ɔ po a he piɛ kɛ je nyagbahi nɛ je ɔ ohia mi kɛ baa a he. (Abɛ 10:15; Fiɛ 7:12) E ngɛ mi kaa Yehowa suɔmi nya ní ji kaa Israel bi ɔmɛ nɛ a ye ngɔɔmi ngɛ dengme nɛ a gbo ɔ mi mohu lɛɛ, (kɛ to Abɛ 6:6-11; 20:13; 24:33, 34 ɔ he), se e bɔ mɛ kɔkɔ ngɛ he bɔ nɛ pee nɛ a ko ngɔ a juɛmi kɛ ma ní nami ɔ nɔ mohu ɔ, a kai kaa lɛ ji nɔ nɛ ha mɛ níhi tsuo nɛ a ngɛ ɔ. (5Mo 8:7-17; La 49:6-9; Abɛ 11:4; 18:10, 11; Yer 9:23, 24) E ha nɛ a le kaa ní nami be si hie daa (Abɛ 23:4, 5), nɛ a kɛ be nyɛe ma ha lɛ kaa kpɔmi nɔ kɛ kpɔ nɔ ko kɛ je gbenɔ mi (La 49:6, 7), nɛ e he be se nami ko hulɔ kɛ ha nihi nɛ a gbo ɔ (La 49:16, 17; Fiɛ 5:15). E ha nɛ a le kaa ke a gu blɔ nɛ dɛ nɔ kɛ na ní ɔ, a kɛ a he maa wo níhi nɛ sɛ a peemi mi nɛ Yehowa bua be a he jɔe. (Abɛ 28:20; kɛ to Yer 5:26-28; 17:9-11 ɔ he.) A wo mɛ he wami hu kaa a ‘ngɔ a ní babauu ɔ kɛ wo Yehowa hɛ mi nyami’.—Abɛ 3:9.
JUNE 17-23
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LA 51-53
Nɔ́ Nɛ O Ma Nyɛ Maa Pee Konɛ O Yu O He Ngɛ Tɔ̃tɔ̃mihi Nɛ Hɛdɔ Ngɛ A He ɔ He
w19.01 15 ¶4-5
Mɛni O Maa Pee Kɛ Po O Tsui He Piɛ?
4 Ngɛ Abɛ 4:23 ɔ, munyungu nɛ ji “tsui” ɔ daa si kɛ ha wa susumihi nɛ nɔ ko li, juɛmi nɛ waa kɛ peeɔ nɔ́ ko, kɛ níhi nɛ wa suɔ. Enɛ ɔ he ɔ, tsui ɔ ji bɔ nɛ wa ngɛ ha ngɛ wa mi, se tsa pi bɔ nɛ nihi naa wɔ ha kɛkɛ.
5 Kaa bɔ nɛ nɔmlɔ tso mi he wami nami he hia a, jã nɔuu nɛ bɔ nɛ wa ngɛ ha ngɛ wa mi ɔ hu he hia. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, loko wa ma nyɛ ma ná nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa be fɛɛ be ɔ, ja wa yeɔ niye ní kpakpa, nɛ́ wa gbɔleɔ wa kpɔ mi. Jã nɔuu nɛ loko wa he maa wa ngɛ Mawu jami mi ɔ, ja wa kaneɔ Baiblo ɔ kɛ Baiblo kasemi womihi nɛ wa pee níhi nɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa mi. Níhi nɛ wa kase nɛ waa kɛ ma tsu ní kɛ wa hemi kɛ yemi ɔ nɛ wa maa tu he munyu kɛ tsɔɔ ni kpahi ɔ ngɛ kaa nɔ́ nɛ wa ngɛ wa kpɔ mi gbɔlee. (Rom. 10:8-10; Yak. 2:26) Jehanɛ hu ɔ, bɔ nɛ wa maa na wa nɔmlɔ tso ɔ ha ngɛ ahuhuɛ mi ɔ ma nyɛ maa sisi wɔ nɛ wa susu kaa wa ngɛ he wami, be mi nɛ eko ɔ, hiɔ ko laa e he ngɛ wa mi. Jã nɔuu nɛ asafo mi kpehi kɛ fiɛɛmi nɛ wa yaa kɛ ní kpahi nɛ wa peeɔ ngɛ Mawu jami mi ɔ ma nyɛ ma ha nɛ wa susu kaa wa hemi kɛ yemi ɔ mi wa, be mi nɛ eko ɔ, akɔnɔ yaya komɛ hɔɔ si ngɛ wa mi. (1 Kor. 10:12; Yak. 1:14, 15) E sa nɛ wa kai kaa Satan suɔ nɛ e ngɔ e susumi yayami ɔmɛ nɛ a ngɛ kaa duɔ ɔ kɛ wo wa mi. Mɛni ji blɔ pɔtɛɛ komɛ nɛ e ma nyɛ maa gu nɔ kɛ pee jã? Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ po wa he piɛ?
w15 6/15 15 ¶5-6
Wa Ma Nyɛ Maa Hɛɛ He Tsɔmi Mi
5 Ke wa sɔleɔ daa kaa Yehowa nɛ ye bua wɔ konɛ wa ko susu ní yayahi a he ɔ, e maa ye bua wɔ. E haa wɔ e mumi klɔuklɔu ɔ konɛ lɔ ɔ nɛ wo wɔ he wami nɛ waa hɛɛ he tsɔmi mi. Ke wa ngɛ sɔlee ha Yehowa a, wa ma nyɛ ma de lɛ kaa wa suɔ nɛ wa susu níhi nɛ a he tsɔ ɔ a he konɛ wa nyɛ nɛ waa sa e hɛ mi. (La 19:14) Wa jeɔ he si bami mi nɛ wa deɔ lɛ konɛ e hyɛ kaa akɔnɔ yaya ko ngɛ wa tsui mi nɛ lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ waa pee yayami lo. (La 139:23, 24) Ke o ya je si himi nɛ mi wa mi po ɔ, moo ya nɔ nɛ o sɔle ha Yehowa nɛ e ye bua mo konɛ o yu o he ngɛ je mi bami yaya ní peepeehi a he nɛ o pee nɔ́ nɛ da.—Mateo 6:13.
6 Benɛ wa ba kase we Yehowa he ní lolo ɔ, eko ɔ, wa peeɔ níhi nɛ e sume, nɛ eko ɔ, loloolo ɔ, wa ngɛ mɔde bɔe konɛ waa hwu kɛ si akɔnɔ yaya nɛ ɔmɛ. Se Yehowa ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa pee tsakemihi nɛ waa pee níhi nɛ maa sa e hɛ mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ Matsɛ David kɛ Batsheba ya ná bɔmi se ɔ, David tsake e tsui nɛ e kpa Yehowa pɛɛ konɛ e bɔ “tsui nɛ he tsɔ” ha lɛ. E bi hu kaa Yehowa nɛ ye bua lɛ konɛ e bu Yehowa tue. (La 51:10, 12) Enɛ ɔ he ɔ, ke be ko nɛ be ɔ, wa ná akɔnɔ yayahi nɛ nya wa, nɛ loloolo ɔ, wa ngɛ mɔde bɔe kaa wa maa yu wa he ngɛ he ɔ, Yehowa ma nyɛ maa wo wɔ he wami wawɛɛ konɛ wa nyɛ nɛ waa bu lɛ tue nɛ waa pee nɔ́ nɛ da. Yehowa ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa susu ní kpakpahi a he.—La 119:133.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-1 644
Doeg
E ji Edom no, nɛ e sɔmɔ Matsɛ Saul kaa e to nɔ hyɛli ɔmɛ a nɔkɔtɔma. (1Sa 21:7; 22:9) E ngɛ heii kaa e ji ma je no nɛ e ba plɛ pee Yuda no. “A tsi e nya ngɛ Yehowa hɛ mi” ngɛ Nob, eko ɔ, ngɛ kita ko nɛ e ka, e he nɛ tsɔ we, aloo kpiti ko nɛ pue lɛ ɔ he je. Benɛ e ngɛ lejɛ ɔ, e na benɛ Osɔfo Nɔkɔtɔma Ahimelek ha David hɛ mi mami abolo ɔ kɛ Goliat klaate ɔ. Pee se benɛ Saul kɛ e sɔmɔli ɔmɛ ngɛ munyu tue kaa a ngɛ e yi nɔ soe ɔ, Doeg de lɛ nɔ́ nɛ e na ngɛ Nob ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, Saul tsɔ ya tsɛ osɔfo kpa amɛ kɛ Ahimelek nɛ e bi mɛ nɔ́ nɛ ya nɔ ɔ he sane. Lɔ ɔ se ɔ, e fã e he buli ɔmɛ ke a gbe mɛ tsuo. Benɛ a kplɛɛ we kaa a maa pee jã a, Saul fã Doeg ke e gbe mɛ, o ya nɔuu nɛ e gbe osɔfo ɔmɛ nɛ a yibɔ maa su 85 ɔ. Benɛ Doeg tsu yi wu tso ní kaa kikɛ nɛ ɔ ta a, e gbe nɔ fɛɛ nɔ ngɛ Nob ma a mi, jokuɛwi kɛ nikɔtɔmahi, nɛ lohwehi hu piɛ he.—1Sa 22:6-20.
JUNE 24-30
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LA 54-56
Mawu Ngɛ O Kasa Nya
w06 8/1 22 ¶10-11
Pee O He Juɛmitsɛ—Ye Mawu Gbeye!
10 Ligbi ko ɔ, David ya sa we ngɛ Akish, Filisti bi ɔmɛ a matsɛ Gat ngɔ, ngɛ Goliat ma a mi. (1 Samuel 21:10-15) Matsɛ ɔ sɔmɔli ɔmɛ po David nya kaa e ji a he nyɛlɔ. Kɛ David pee e ní ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ngɛ gbeye nɛ ɔ mi ha kɛɛ? E je e tsui mi nɛ e sɔle ha Yehowa. (La 56:1-4, 11-13) E ngɛ mi kaa e pee e ní kaa godotsɛ kɛ baa e wami yi mohu lɛɛ, se David le heii kaa Yehowa ji nɔ nɛ he e yi wami ejakaa e jɔɔ e mɔde bɔmi ɔ nɔ. David tsui tsuo nɛ e kɛ fɔ Yehowa nɔ kɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ e ngɛ ngɛ e mi ɔ tsɔɔ kaa e yeɔ Mawu gbeye niinɛ.—La 34:4-6, 9-11.
11 Kaa bɔ nɛ David pee ɔ, wa tsɔɔ kaa wa yeɔ Mawu gbeye kɛ gu si nɛ e wo kaa e maa ye bua wɔ ke waa kɛ nyagbahi ngɛ kpee nɛ wa ma he ye ɔ nɔ. David de ke “Tuu o blɔ ɔ kɛ wo Yehowa dɛ; ngɔɔ o hɛ kɛ fɔ e nɔ, nɛ e ma tsu níhi a he ní ha mo”. (La 37:5) Lɔ ɔ tsɔɔ we kaa wa ma de Yehowa wa nyagba amɛ nɛ wa be si himi ɔ he nɔ́ ko pee nɛ waa hyɛ blɔ kaa e maa pee nyakpɛ ní ha wɔ. Benɛ David sɔle ha Mawu nɛ e ye bua lɛ ɔ, e pee si himi ɔ he nɔ́ ko. E kɛ e he wami kɛ juɛmi nɛ Yehowa ha lɛ ɔ tsu nyagba a he ní. David le kaa adesa nyɛmihi kɛkɛ pɛ be nyɛe nɛ e kɛ manyɛ yemi nɛ ba. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ e sa nɛ wɔ hu waa le. Ke wa pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ ɔ, e sa nɛ waa ngmɛɛ nɔ́ nɛ piɛɛ ɔ he ha Yehowa. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, behi fuu ɔ, nɔ́ pɛ nɛ wa ma nyɛ maa pee ji kaa waa kɛ wa hɛ maa fɔ Yehowa nɔ. Ke wa peeɔ jã a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa yeɔ Mawu gbeye. Munyu nɛ David je e tsui nɛ e tu ɔ woɔ nɔ bua. E de ke: “Nihi nɛ yeɔ Yehowa gbeye ɔ, mɛ lɛ huɛ bɔmi gbagbanii ngɛ a kɛ lɛ a kpɛti.”—La 25:14.
cl 243 ¶9
Nɔ́ Ko Nɔ́ Ko Be Nyɛe “Ma Je Wɔ Kɛ Je Mawu Suɔmi ɔ He” Kɔkɔɔkɔ
9 Yehowa naa o si fimi ɔ kaa nɔ́ ko nɛ he jua wa. (Mateo 24:13) Mo kai kaa, Satan suɔ nɛ o kpa Yehowa sɔmɔmi. Daa ligbi nɛ o maa ya nɔ maa ye Yehowa anɔkuale ɔ, o ngɛ tsɔɔe kaa Satan nya pomi ɔ ji lakpa. (Abɛ 27:11) Be komɛ ɔ, e he waa kaa wa ma fĩ si. Nɔmlɔ tsomi he wami nami nɛ wa be, sika he nya gba, tsui yemi kɛ nyagba kpahi haa nɛ ligbi fɛɛ ligbi ba peeɔ ka kɛ haa wɔ. Ke wa ngɛ nɔ́ ko blɔ hyɛe nɛ e bɛ mi mla a, e haa nɛ wa yeɔ tsui. (Abɛ 13:12) Ke wa fĩ si ngɛ nyagbahi nɛ waa kɛ kpee ɔmɛ a mi ɔ, e haa nɛ Yehowa bua jɔɔ. Lɔ ɔ he je nɛ Matsɛ David de Yehowa konɛ e kɛ e vo nyu ɔ nɛ wo “lohwe he womi tɔ ɔ mi” ɔ nɛ, nɛ e kɛ nɔ mi mami de kɛ piɛ he ke: “Anɛ a ngmɛ ní nɛ ɔmɛ ngɛ o womi ɔ mi lo?” (La 56:8) Ee, Yehowa kaiɔ nɛ e buɔ ɔ nɔ́ nɛ wa ngɛ nae be mi nɛ wa yaa nɔ nɛ wa yeɔ lɛ anɔkuale ɔ. E naa lɔ ɔmɛ hu kaa nɔ́ ko nɛ he jua wa.
w22.06 18 ¶16-17
Suɔmi Nɛ Wa Ngɛ Kɛ Ha Yehowa Yeɔ Bua Wɔ Nɛ Wa Daa Gbeye Yemi Nya
16 Satan le kaa wa wami he hia wɔ. E tsɔɔ kaa wa maa ngmɛɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ po he konɛ waa hi wami mi. (Hiob 2:4, 5) Se pi anɔkuale! Akɛnɛ Satan ji “nɔ nɛ e ma nyɛ maa gbe nɔ” he je ɔ, e bɔɔ mɔde kaa e ma ha nɛ waa ye gbenɔ gbeye konɛ waa je Yehowa se. (Heb. 2:14, 15) Be komɛ ɔ, nihi nɛ Satan ngɛ mɛ kudɔe ɔ woɔ wa he gbeye kaa ke wa ngmɛɛ we wa hemi kɛ yemi ɔ he ɔ, a maa gbe wɔ. Nɛ be komɛ hu ɔ, ke Satan na kaa hiɔ ha nɛ wa wami ya je oslaa mi, nɛ́ wa hia tsami kpatakpata a, e bɔɔ mɔde kaa e maa gu lɔ ɔ nɔ kɛ ha nɛ waa ngmɛɛ wa hemi kɛ yemi ɔ he. Dɔkitahi kɛ wa weku li nɛ a sɔmɔ we Yehowa a, ma nyɛ maa nyɛ wa nɔ kaa waa kplɛɛ nɛ a ha wɔ muɔ. Se jã peemi ma ha nɛ wa tɔ̃ Mawu mlaa a nɔ. Ni komɛ hu ma nyɛ maa wo wɔ he wami kaa wa hla hiɔ tsami blɔ nɔ tomi nɛ kɛ Baiblo sisi tomi mlaa kpa we gbi ɔ se blɔ.
17 E ngɛ mi kaa wa sume nɛ wa gbo, se ke e ba kaa wa gbo po ɔ, wa le kaa Yehowa hɛ be wa nɔ jee. (Kane Roma Bi 8:37-39.) Ke Yehowa huɛmɛ gbo ɔ, e yaa nɔ nɛ e kaiɔ mɛ kaa nɔ́ nɛ a ngɛ wami mi. (Luka 20:37, 38) E suɔ nɛ e tle mɛ si kɛ ba wami mi. (Hiob 14:15) Yehowa ngɔ nɔ́ nɛ he jua wa sã afɔle konɛ wa nyɛ nɛ wa “ná neneene wami.” (Yohane 3:16) Wa le kaa Yehowa suɔ wɔ, nɛ e susuɔ wa he wawɛɛ. Lɔ ɔ he ɔ, ke wa be he wami aloo a ngɛ wa he gbeye woe kaa a maa gbe wɔ ɔ, wa ngɔɔ wa hɛ kɛ fɔɔ Yehowa nɔ konɛ e wo wa bua nɛ e ha wɔ he wami kɛ nile, se pi nɛ wa maa je e se. Jã pɛpɛɛpɛ nɛ Valérie kɛ e huno ɔ pee.—La 41:3.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-1 857-858
Nyɛmi Nɛ A Kɛ Leɔ Nɔ́ Nɛ Maa Ba Hwɔɔ Se, Nɛ A Toɔ He Blɔ Nya Kɛ Fɔɔ Si
Dɛbi. Ke jã a, jinɛ wa be nyɛe ma de ke Yehowa yeɔ dami sane, nɛ e suɔ wɔ. (5Mo 32:4; 1Yoh 4:8) E ngɛ mi kaa a gba kɛ fɔ si kaa Yesu huɛ ko lɛ maa tsɔɔ e se blɔ mohu lɛɛ, se Ngmami ɔ de we ke Yuda lɛ maa pee jã. (La 41:9; 55:12, 13; 109:8; Níts 1:16-20) Jehanɛ se hu ɔ, be mi nɛ Yesu maa hla Yuda kaa e bɔfo ɔmɛ a kpɛti nɔ kake ɔ, e nɛ́ su ko ngɛ Yuda he nɛ tsɔɔ kaa e maa tsɔɔ e se blɔ. Kaa Yuda ngɛ su yaya kɛ je sisije ɔ, jinɛ Yesu ko hlɛ lɛ kaa e bɔfo ɔmɛ a kpɛti nɔ kake. (Luka 6:12-16) Se pee se ɔ, Yuda ngmɛ blɔ nɛ e tsui sisi lɛ, nɛ e bɔni jumi. Jamɛ a be ɔ mi loko Yesu yɔse kaa Yuda lɛ maa tsɔɔ e se blɔ.—Yoh 13:10, 11.