Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ He Ní Kasemi Womi ɔ Mi
© 2024 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
JULY 1-7
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LA 57–59
Yehowa Haa Nɛ Nihi Nɛ A Haoɔ E We Bi ɔ A Yi Mi Tomi Peeɔ Yaka
bt 220-221 ¶14-15
“Kɛ Yaa Su Zugba a Nɔ Hehi Nɛ A Kɛ Wawɛɛ ɔ”
14 Steven kɛ kã ye odase loko e he nyɛli ɔmɛ gbe lɛ. (Níts. 6:5; 7:54-60) Benɛ “yi mi wami nɛ nya wa” te si ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, kaseli ɔmɛ tsuo gbɛ fĩa Yudea kɛ Samaria, nɛ e piɛ bɔfo ɔmɛ pɛ. Se lɔ ɔ tsi we odase nɛ a maa ye ɔ nya. Filipo je kɛ ho Samaria ya nɛ e ya bɔni “Kristo ɔ fiɛɛmi ha mɛ,” nɛ yiblii womi kpakpa je mi kɛ ba. (Níts. 8:1-8, 14, 15, 25) Jehanɛ hu ɔ ngmami ɔ de ke: “Nihi nɛ yi mi wami nɛ te si ngɛ Steven gbenɔ ɔ se ɔ ha nɛ a gbɛ fĩa a je kɛ ho Foinike, Kipro, kɛ Antiokia ya, se a tu munyu ɔ kɛ tsɔɔ Yuda bi ɔmɛ pɛ. Se a kpɛti nyumu komɛ nɛ a je Kipro kɛ Kirene ɔ ba Antiokia nɛ a kɛ nihi nɛ a tuɔ Hela gbi ɔ bɔni munyu tumi, nɛ a ngɛ Nyɔmtsɛ Yesu he sane kpakpa a jajee.” (Níts. 11:19, 20) Yi mi wami nɛ ba ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ ha nɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ gbɛ fĩa.
15 Nɔ́ ko kaa jã ya nɔ ngɛ wa be nɛ ɔ mi ngɛ blema Soviet Union. Ngɛ jeha 1950 jeha amɛ a mi ɔ, a ngɔ Yehowa Odasefohi akpehi abɔ kɛ ho Siberia ya. Akɛnɛ a ya hi he slɔɔtohi he je ɔ, sane kpakpa a gbɛ fĩa zugba a nɔ hehi fuu. Jinɛ Odasefo ɔmɛ a kpɛti nihi fuu be sika nɛ a kɛ maa hia blɔ kɛ ya hehi nɛ ɔmɛ maa pee kilomita 10,000 konɛ a ya fiɛɛ sane kpakpa a! Se ma nɔ yelɔ ɔ nitsɛ wo mɛ blɔ kɛ ho lejɛ ɔmɛ ya. Nyɛminyumu ko de ke, “nɔ́ nɛ je mi kɛ ba ji kaa, ma nikɔtɔma amɛ nitsɛmɛ ye bua nɛ nihi akpehi abɔ nɛ a ngɛ tsui kpakpa ngɛ Siberia a ba na anɔkuale ɔ.”
Ngmami ɔ Mi Junehi
w23.07 18-19 ¶16-17
“Nyɛɛ Da Si Kpɛii, Nyɛɛ Du Si”
16 Moo pee kã. Matsɛ David tsɔɔ kaa suɔmi nɛ e ngɛ kɛ ha Yehowa a se be poe. E la ke: “Ye tsui fĩ si kpɛii, Oo Mawu.” (La 57:7, NW) Wɔ hu wa ma nyɛ maa pee kã nɛ waa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ kulaa. (Kane La 112:7.) Mo susu bɔ nɛ enɛ ɔ ye bua Bob nɛ wa tu e he munyu kɛ sɛ hlami ha a he nɛ o hyɛ. Benɛ a de lɛ kaa a kɛ muɔ maa fɔ si konɛ ke e he ba hia a, a kɛ ha lɛ ɔ, oya nɔuu nɛ e de kaa ke e na kaa a ngɛ hlae nɛ a ha lɛ muɔ ɔ, e maa je hiɔ tsami he ɔ oya nɔuu. Pee se ɔ, Bob de ke: “Ye yi mi pee we mi enyɔɔnyɔ ngɛ nɔ́ nɛ e sa nɛ ma pee ɔ he, nɛ i hɛwi ngɛ nɔ́ nɛ maa je mi kɛ ba a he.”
17 Bob nyɛ nɛ e pee kã nɛ e fĩ si ejakaa e mwɔ e yi mi kpɔ momo kaa e maa ya nɔ maa ye Yehowa anɔkuale loko ji e ya hiɔ tsami he ɔ. Kekleekle ɔ, e suɔ nɛ e ha nɛ Yehowa bua nɛ jɔ. Enyɔne ɔ, e kase nɔ́ nɛ Baiblo ɔ kɛ asafo ɔ womi ɔmɛ de ngɛ bɔ nɛ wami kɛ muɔ ngɛ klɔuklɔu ha a he. Etɛne ɔ, e ná nɔ mi mami kaa ke e kɛ Yehowa blɔ tsɔɔmihi tsu ní ɔ, e ma ná jɔɔmi fuu kɛ ya daa. Wɔ hu wa ma nyɛ maa da si kpɛii nɛ waa pee kã ngɛ ka fɛɛ ka nɛ waa kɛ maa kpe ɔ mi.
JULY 8-14
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LA 60–62
Yehowa Buɔ Wa He, E Poɔ Wa He Piɛ, Nɛ E Yeɔ Buaa Wɔ Nɛ Wa Fĩɔ Si
it-2 1118 ¶7
Mɔ
A Kɛ Mɔ Tsu Ní Ngɛ Foni Peemi Blɔ Nɔ. Nihi nɛ a he Yehowa ye, nɛ a buɔ lɛ tue ɔ, ngɛ he piɛ pomi kaa bɔ nɛ David la a tsɔɔ. E la ke: “Ejakaa mo [Yehowa] ji ye wesa he, mo ji mɔ nɛ he wa nɛ poɔ ye he piɛ ngɛ he nyɛli a he.” (La 61:3) Nihi nɛ a le nɔ́ nɛ Yehowa biɛ ɔ tsɔɔ, nɛ a he lɛ ye, nɛ a kɛ anɔkuale yemi fãa e biɛ ɔ he ɔ, yi nɔ́ ko nɔ́ ko gbeye. Ejakaa “Yehowa biɛ ɔ ji mɔ nɛ he wa. E mi nɛ dalɔ tuu fo kɛ ya sɛɛ, nɛ e náa he piɛ pomi.”—Abɛ 18:10; kɛ to 1Sa 17:45-47 ɔ he.
it-2 1084 ¶8
Bo Tsu
A kɛ “bo tsu” hu tsu ní ngɛ foni peemi blɔ nɔ ngɛ si fɔfɔɛ slɔɔtohi a mi. Bo tsu ji he nɛ nihi jɔɔ a he ngɛ, nɛ e poɔ a he piɛ hulɔ kɛ je blema tɔɔ. (1Mo 18:1) Ngɛ kusumi nɛ kɔɔ nibwɔ peemi he ɔ nya a, nibwɔhi heɔ yeɔ kaa ke nɔ ko fɔ mɛ nine kɛ ba e bo tsu mi ɔ, e maa bu mɛ nɛ e maa hyɛ a nɔ. Benɛ, Kpo Jemi 7:15 ɔ tu asafo kuu babauu nɛ Mawu “ma bli e bo tsu ɔ mi ngɛ a nɔ” ɔ he munyu ɔ, e ngɛ tsɔɔe kaa Mawu maa po a he piɛ, e maa hyɛ a nɔ, nɛ e ma ha nɛ a hi slɔkee. (La 61:3, 4) Yesaya tu blɔ nya nɛ e sa kaa Mawu yo, nɛ ji Zion ɔ nɛ to konɛ e kɛ hyɛ e bi nyumuhi nɛ e ma fɔ ɔmɛ a nɔ ɔ he munyu. A de lɛ ke; “Bli o bo tsu ɔ mi; bli bo tsu ɔ mi gbajaa.” (Yes 54:2) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ e bli he piɛ pomi he ɔ mi kɛ ha e bimɛ ɔmɛ.
w02 4/15 16 ¶14
Yehowa Mlaa Amɛ Ngɛ Kɛ Ha Wa He Se Nami
14 Mawu mlaa tsakee we. Ngɛ behi nɛ a mi wa nɛ ɔmɛ a mi ɔ, Yehowa ji tɛ sa nɛ yeɔ buaa wɔ nɛ wa nyɛɔ fĩɔ si, nɛ e ngɛ kɛ je neneene kɛ yaa neneene. (La 90:2) E de ngɛ e he ke: ‘Imi ji Yehowa a nɛ; i tsakee we.’ (Malaki 3:6) Waa kɛ wa hɛ ma nyɛ maa fɔ Mawu dami mlaahi nɛ a ngma ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ nɔ. E be kaa adesahi a susumihi nɛ tsakeɔ be komɛ ɔ. (Yakobo 1:17) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, jehahi komɛ nɛ be ɔ, nihi nɛ a kaseɔ bɔ nɛ adesahi a juɛmi tsuɔ ní ha a he ní ɔ, kplɛɛ nɔ kaa a ngmɛ jokuɛwi blɔ nɛ a pee nɔ́ nɛ a suɔ. Se pee se ɔ, a kpɛti ni komɛ tsake a juɛmi nɛ a kplɛɛ nɔ kaa ga womi nɛ a kɛ ha a dɛ. Je ɔ susumi kɛ a blɔ tsɔɔmi ngɛ sane nɛ ɔ he ɔ ngɛ kaa bɔ nɛ kɔɔhiɔ fiaa kɛ yaa kɛ baa. Se Yehowa Munyu ɔ lɛɛ e tsakee we. Baiblo ɔ kɛ ga womi nɛ tsɔɔ blɔ nɔ nɛ a maa gu kɛ hyɛ jokuɛwi a nɔ ngɛ suɔmi mi ɔ ha jehahi babauu ji nɛ. Bɔfo Paulo ngma ke: “Tsɛmɛ, nyɛ ko hi nyɛ bimɛ ɔmɛ a mi mi la woe, mohu ɔ, nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hi mɛ lɛe ngɛ Yehowa tsɔsemi kɛ e ga womi mi.” (Efeso Bi 6:4) Lemi nɛ wa le kaa wa ma nyɛ maa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa dami mlaahi nɛ a tsakee we ɔ a nɔ ɔ, haa nɛ wa tsui nɔɔ wa mi.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w06 6/1 11 ¶6
Otihi Nɛ Ngɛ La Womi Nɛ Ji Fã Enyɔ ɔ Mi
62:11. Mawu hia we he wami kpa ko nɛ e kɛ ma tsu ní. Ejakaa e ngɔ lɛ he wami tsuo je. ‘E nɔ́ ji he wami.’
JULY 15-21
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LA 63–65
“O Suɔmi Nɛ Se Pui ɔ Hi Pe Wami”
w01 10/15 15-16 ¶17-18
Mɛnɔ Ma Je Wɔ Kɛ je Mawu Suɔmi ɔ He?
17 Kɛ o náa Mawu suɔmi ɔ he se ha kɛɛ? Anɛ o nuɔ he kaa bɔ nɛ David nu he ɔ lo? Benɛ e ngma ke: “Akɛnɛ o suɔmi nɛ se pui ɔ hi pe wami he je ɔ, Imi nitsɛ ye nya maa wo o hɛ mi nyami. Lɔ ɔ he ɔ, ma je o yi ye wami be tsuo; O biɛ mi ma wo ye nine nɔ ngɛ.” (La 63:3, 4) Anɛ nɔ́ ko ngɛ je nɛ ɔ mi nɛ ma ha mo bua jɔmi pe Mawu suɔmi ɔ kɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ maa hi o kɛ lɛ nyɛ kpɛti ɔ lo? Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, anɛ ní tsumi nɛ ma ha nɛ o ma he biɛ nɛ o maa di se ɔ he hia pe tue mi jɔmi kɛ bua jɔmi nɛ jeɔ huɛ bɔmi kpakpa nɛ ngɛ o kɛ Mawu nyɛ kpɛti ɔ mi kɛ ba a lo? (Luka 12:15) Be ko ɔ, e ba bi nɛ Kristofohi komɛ nɛ a hla kaa a ma ja Yehowa nɛ́ a gbo aloo a ma kua lɛ nɛ́ a hi si. Nɔ́ nɛ ɔ ya nɔ ngɛ Yehowa Odasefohi fuu nɛ a hi Nazi tsu womi he ɔ ngɛ je mi ta enyɔne ɔ mi ɔ a blɔ fa mi. Benɛ ni komɛ hla kaa a ma kua Mawu ɔ, wa nyɛmimɛ Kristofohi komɛ hu hla kaa a maa ya nɔ maa hi Mawu suɔmi ɔ mi, nɛ a suɔ po kaa a ma gbo ke e ma bi nɛ a pee jã. Nihi nɛ a kɛ anɔkuale yemi maa hi Mawu suɔmi ɔ mi ɔ, ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa a ma ná neneene wami hwɔɔ se. Enɛ ɔ ji nɔ́ ko nɛ je ɔ be nyɛe ma ha wɔ. (Maako 8:34-36) Se ngɛ anɔkuale mi ɔ, pi neneene wami pɛ ji nɔ́ nɛ wa ma ná.
18 Wa be nyɛe maa hi si kɛ ya neneene nɛ Yehowa yemi kɛ buami piɛɛ we he. Enɛ ɔ he ɔ, moo po bɔ nɛ adesahi a si himi maa hi ha ke wa bɔlɔ ɔ he be mi ɔ he foni nɛ o hyɛ. Adesa wami maa pee yaka nɛ yi mi tomi kpakpa ko be he hie. Ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi ɔ, Yehowa ngɔ ní tsumi ko nɛ haa nɔ bua jɔmi kɛ wo e we bi a dɛ. Lɔ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa neneene wami nɛ Yehowa nɛ ji Yi Mi Tolɔ Kpanaa a ma ha wɔ ɔ maa pee bua jɔmi nitsɛ, ejakaa ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, wa maa kase ní kpakpahi fuu a he ní nɛ waa kɛ ma tsu ní. (Fiɛɛlɔ 3:11) Bɔ fɛɛ bɔ nɛ wa maa suɔ kaa wa maa kase Mawu he ní ngɛ jeha akpehi abɔ nɛ ma a mi ɔ, wa be nyɛe maa nu ‘ní babauu nɛ Mawu ngɛ, e juɛmi ɔ, kɛ e nile nɛ mi kuɔ wawɛɛ’ ɔ sisi kɛ pi si.—Roma Bi 11:33.
w19.12 28 ¶4
“Nyɛɛ Na Si Ngɛ Nɔ́ Fɛɛ Nɔ́ He”
E he hia wawɛɛ kaa wa ma je hɛsa kpo ngɛ níhi nɛ Mawu pee ha wɔ ɔ he. Atsinyɛ jemi ko be he kaa be komɛ ɔ, o susuɔ mumi mi níhi kɛ he lo nya níhi fuu nɛ Yehowa yaa nɔ nɛ e kɛ haa wɔ ɔ he. (5 Mose 8:17, 18; Níts. 14:17) Se níhi nɛ Mawu pee ha mo nɛ o maa le ɔ kɛkɛ pi, e he hia nɛ o he be kɛ pue o yi mi tɛ ngɛ jɔɔmihi nɛ Mawu jɔɔ mo kɛ o suɔli ɔ he. Ke o pue o yi mi tɛ ngɛ mi mi jɔmi kpo nɛ o Bɔlɔ ɔ je kpo kɛ tsɔɔ mo ɔ he ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ o ma je hɛsa kpo ngɛ níhi nɛ e pee ha mo ɔ he wawɛɛ, nɛ o maa na bɔ nɛ e suɔ mo nɛ e bua jɔ o he ha.—1 Yoh. 4:9.
w15 10/15 22 ¶7
Yaa Nɔ Nɛ O Pue O Yi Mi Tɛ Ngɛ Mumi Mi Níhi A He
7 E biɔ mɔde bɔmi wawɛɛ loko wa ma nyɛ ma pue wa yi mi tɛ ngɛ níhi nɛ wa kaseɔ ɔ a he konɛ wa juɛmi nɛ hi nɔ. Enɛ ɔ he je ɔ, e maa hi wawɛɛ kaa wa ma pue wa yi mi tɛ be mi nɛ pɔ tɔɛ wa he, nɛ wa ngɛ he ko nɛ ngmlaa be, nɛ nɔ́ ko be wa juɛmi jee ngɛ nɔ́ nɛ wa ngɛ kasee ɔ nɔ. La polɔ David na kaa be nɛ hi pe kulaa nɛ e kɛ ma nyɛ ma pue e yi mi tɛ ji nyɔ mi benɛ e hɛ tsɛ̃ ngɛ sa mi. (La 63:6) Yesu nɛ e ye mluku ɔ po sɔle nɛ e pue e yi mi tɛ ngɛ he ko nɛ jɔ dii.—Luka 6:12.
w09 7/15 16 ¶6
Moo Kase Yesu—Moo Je Suɔmi Mi Kɛ Tsɔɔ Ní
6 Wa bua jɔɔ ke wa ngɛ níhi nɛ wa suɔ ɔ a he munyu tue. Ke wa ngɛ níhi nɛ wa tsui suɔ ɔ a he munyu tue ɔ, bɔ nɛ wa peeɔ wa ní ha a tsɔɔ kaa wa bua jɔ nɔ́ nɛ wa ngɛ de ɔ he wawɛɛ nitsɛ. Enɛ ɔ yaa nɔ ke wa ngɛ nɔ ko nɛ wa suɔ lɛ wawɛɛ ɔ he munyu tue. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa suɔ kaa wa ma de ni kpahi níhi tsuo nɛ wa le kɛ kɔ jamɛ a nɔ ɔ he ɔ. Wa jeɔ e yi, wa fãa e he, nɛ wa tsɔɔ kaa wa buɔ lɛ. Wa peeɔ jã ejakaa wa suɔ nɛ ni kpahi nɛ a hɛ kɛ su e he nɛ a kase su kpakpahi nɛ e ngɛ ɔ kaa bɔ nɛ wa pee ɔ.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w07 11/15 15 ¶6
Anɛ O Haa Nɛ Ni Kpahi A Bua Jɔɔ Lo?
E he wɛ kaa o maa ku tsu kɛ pue si pe kaa o maa ma ehe. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ e ji ngɛ wa munyu tutui mi. Akɛnɛ wa ji adesahi nɛ wa yi mluku he je ɔ, wɔ tsuo wa ngɛ fã tɔmihi nɛ wa tɔ̃ɔ. Matsɛ Solomo de ke: “Dalɔ ko be zugba a nɔ nɛ e peeɔ nɔ́ kpakpa be fɛɛ be nɛ e pee we yayami gblee.” (Fiɛɛlɔ 7:20) E yi kulaa kaa wa maa na nɔ ko tɔmihi nɛ wa maa tu munyuhi nɛ ke e nu he ɔ, e maa dɔ lɛ kɛ tsɔɔ ni kpahi. (La 64:2-4) Se kɛ̃ ɔ, e biɔ mɔde bɔmi loko wa ma nyɛ maa tu munyuhi nɛ ngɔ nɛ fiaa nɔ kɛ maa si be fɛɛ be.
JULY 22-28
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LA 66–68
Yehowa Tlooɔ Wa Tlomi Ɔmɛ Daa Ligbi
w23.05 12 ¶15
Bɔ nɛ Yehowa Haa Wa Sɔlemihi A Heto Ha
15 Behi fuu ɔ, Yehowa ha we wa sɔlemihi a heto ngɛ nyakpɛ blɔ nɔ. Se hetohi nɛ wa hiɔwe Tsɛ ɔ haa wɔ ɔ ji nɔ́ nɛ wa hia konɛ waa ya nɔ nɛ waa ye lɛ anɔkuale. Lɔ ɔ he ɔ, moo pee klaalo kaa o maa na bɔ nɛ Yehowa ngɛ o sɔlemihi a heto hae ha. Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Yoko ɔ nu he kaa Yehowa ha we e sɔlemihi a heto. Se pee se ɔ, e bɔni níhi nɛ e biɔ Yehowa a ngmami kɛ fɔ si. Be komɛ a se ɔ, e ya hyɛ e womi ɔ mi nɛ e na kaa Yehowa ha e sɔlemi ɔmɛ babauu a heto, ekomɛ ngɛ nɛ e hɛ je a nɔ po. Ke e pee ɔ, e sa nɛ wa susu bɔ nɛ Yehowa ngɛ wa sɔlemihi a heto hae ha a he.—La 66:19, 20.
w10 12/1 23 ¶6
Mo Susu Nihi Nɛ A Ji Fɔlɔ Kake ɔ A He
Yehowa ha nɛ a ngma lahi nɛ Israel bi ɔmɛ ma la ke a ngɛ e yi jee ngɛ gbijlɔ yemi sisi ɔ. Mo susu bɔ nɛ Israel yalɔyihi kɛ nihi nɛ a be tsɛmɛ ɔ maa nu he ha ke a nu lahi nɛ Yehowa ha nɛ a ngma nɛ tsɔɔ kaa e ji “a tsɛ” kɛ a “kojolɔ” nɛ e ma ha nɛ a he mi nɛ jɔ mɛ ɔ he nɛ o hyɛ. (La 68:5; 146:9) Wɔ hu wa ma nyɛ maa tu he wami womi munyu kɛ tsɔɔ fɔlɔ kake nɛ e hɛ be nɔ jee gble. Bitsɛ ko nɛ e ngɛ níhi a si kpami ɔ wo Rut nɛ e ji fɔlɔ kake ɔ he wami nɛ e de lɛ ke: “O ngɛ mɔde bɔe kɛ ngɛ o bi nyumuhi enyɔ ɔmɛ a nɔ hyɛe. O kɔni ko gbo ngɛ a he.” E ngɛ mi kaa jeha 20 be mohu lɛɛ, se Rut hɛ ji he wami womi munyu nɛ ɔ nɔ. E de ke: “Munyu nɛ ɔmɛ nɛ e de mi ɔ ná ye nɔ ha wami wawɛɛ.” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, “munyu nɛ a tuɔ ngɛ mi mi jɔmi mi ɔ ji tsopa nɛ tsaa nɔ” nɛ e ma nyɛ maa wo fɔlɔ kake he wami pe bɔ nɛ eko ɔ, wa ma susu ɔ po. (Abɛ 15:4, Contemporary English Version) Anɛ o ma nyɛ ma susu munyu pɔtɛɛ ko nɛ o ma de kɛ wo fɔlɔ kake ko he wami ɔ he lo?
w09 4/1 31 ¶1
Nihi Nɛ A Be Tsɛmɛ ɔ A Tsɛ
“MAWU nɛ ngɛ e hi he klɔuklɔu ɔ ji nihi nɛ a be tsɛmɛ ɔ a tsɛ.” (La 68:5) Ní kasemi nɛ taa nɔ tsui he nɛ kɔɔ Yehowa Mawu he ɔ ngɛ munyu nɛ ɔ mi—nɛ lɔɔ ji kaa e susuɔ nihi nɛ a ní ngɛ mɔbɔ ɔ a hiami níhi a he. Mlaa nɛ e kɛ ha Israel bi ɔmɛ kɛ kɔ jokuɛwi nɛ a fɔli gbo ɔ a he ɔ ha nɛ munyu nɛ ɔ pee heii.
w23.01 19 ¶17
Yehowa Yeɔ Bua Wɔ Konɛ Waa Ye Manye
17 Kane La 40:5. Ke nɔ ko ngɛ yoku kuɔe ɔ, oti nɛ e kɛ maa e hɛ mi ji kaa e maa kuɔ kɛ ya su yoku ɔ yi mi. Se ke e ngɛ yoku ɔ kuɔe ɔ, hehi fuu ngɛ nɛ e ma nyɛ maa da si ngɛ nɛ e hyɛ afɛu níhi nɛ bɔle lɛ ɔ. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ ke o kɛ haomi ko ngɛ kpee po ɔ, e sa nɛ o he be kɛ susu bɔ nɛ Yehowa yeɔ bua mo ha nɛ o yeɔ manye ɔ he. Daa ligbi loko o maa hwɔ si ɔ, mo bi o he ke: ‘Mɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa gu kɛ ye bua mi mwɔnɛ ɔ? E ngɛ mi kaa loloolo ɔ, haomi ɔ ngɛ mohu lɛɛ, se mɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa ngɛ mi ye buae konɛ ma nyɛ nɛ ma fĩ si?’ Moo hyɛ kaa o maa na nɔ́ kake ko nɛ ke e hí kulaa a, Yehowa pee ha mo lo.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w24.01 16 ¶3
Otihi Nɛ Ngɛ La Womi Nɛ Ji Fã Enyɔ ɔ Mi
68:11—Mɛnɔmɛ nɛ a piɛɛ tabo ngua nɛ ngmami ɔ tu he munyu ɔ he ɔ”? Yehowa ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ yihi a mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yehowa ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ Hawa mi kaa e ma nyɛ maa ye bua kɛ hyɛ zugba a tsuo nɔ. (1 Mose 1:28) Jã nɛ Yehowa pee ɔ tsɔɔ kaa e naa Hawa kaa e he hia, nɛ e ji he piɛɛlɔ kɛ ha Adam. Jehanɛ hu ɔ, Yehowa ngɔ ní tsumi kɛ wo gbalɔyo Debora kɛ Hulda a dɛ kaa a wo e we bi ga, nɛ kojolɔ ko kɛ matsɛ ko hu piɛɛ he. (Many. 4:4-9; 2 Ma. 22:14-20) Mwɔnɛ ɔ, Yehowa ngɔ ní tsumi kɛ wo yihi nɛ a ji Kristofohi ɔ a dɛ. Yihi anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ sɔmɔɔ kaa blɔ gbali, kɛ ma se sane kpakpa fiɛɛli, nɛ a kpɛti ni komɛ hu ji fiɛɛli ngɛ asafo ɔ mi. Jehanɛ hu ɔ, a yeɔ bua kɛ tɛniɔ tsuhi nɛ asafo ɔ maa a, nɛ a ti ni komɛ hu yeɔ bua kɛ dlaa Matsɛ Yemi Asahi kɛ asafo ɔ tsu kpahi. A kpɛti ni komɛ sɔmɔɔ ngɛ Betel kɛ gbi sisi tsɔɔmi hehi nɛ a be Betel. Nyɛmimɛ yi nɛ ɔmɛ ngɛ kaa tabo ngua nɛ Yehowa guɔ a nɔ kɛ tsuɔ e yi mi tomihi a he ní. (La 68:11) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa nɛ yihi kaa a gbɔjɔ loo nihi nɛ a sɛ kɛ ha ní tsumihi.
JULY 29–AUGUST 4
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LA 69
Bɔ Nɛ La 69 ɔ Bɔ Níhi Nɛ Ya Nɔ Ngɛ Yesu Si Himi Mi ɔ He Amaniɛ Ha
jy 277 ¶ 2
Nyɛɛ Pee Tso Kɔnihi Nɛ Woɔ Yiblii, Nɛ Nyɛɛ Pee Yesu Huɛmɛ
Benɛ Yesu ngɛ nɔ́ he je nɛ a maa nyɛ e kaseli ɔmɛ ɔ mi tsɔɔe ɔ, e de mɛ ke: “Ye he ɔ, a maa pee nyɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo, ejakaa nɔ nɛ tsɔ mi ɔ, a li lɛ.” Yesu tsɔɔ kaa nyakpɛ níhi nɛ e pee ɔ bu e he nyɛli ɔmɛ fɔ. E de ke: “Kaa i ba tsu we ní nguanguahi nɛ nɔ ko tsu we hyɛ ɔ ngɛ a kpɛti ɔ, jinɛ a ko yi fɔ kaa a pee yayami. Jehanɛ ɔ, i tsu ní nɛ ɔmɛ nɛ a na paa; se kɛ̃ ɔ, a ngɛ i kɛ Tsaatsɛ tsuo nyɛe.” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yesu he ninyɛ nɛ a ná a ha nɛ níhi nɛ gbali ɔmɛ de ɔ ba mi.—Yohane 15:21, 24, 25; La 35:19; 69:4.
jy 43 ¶ 5-7
Yesu Kɛ Hɛdɔ Fa Anɔkuale Jami He
Mawu Mlaa a tsɔɔ kaa e sa nɛ Israel bi ɔmɛ nɛ a ngɔ lohwehi kɛ sã afɔle ngɛ sɔlemi we ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, nibwɔhi nɛ a baa lejɛ ɔ maa hia niye ní. Mlaa a ngmɛɛ nihi nɛ a je tsitsaa kɛ ba Yerusalem ɔ blɔ kaa a ma nyɛ ma he “na,” jijɔ, loo apletsi, kɛ ní kpahi nɛ maa hia mɛ ɔ ngɛ lejɛ ɔ. (5 Mose 14:24-26) Enɛ ɔ he ɔ, jua yeli juaa lohwehi ngɛ sɔlemi we ɔ. Se ní juali ɔmɛ fuu sisiɔ nihi.
Yesu mi mi fu mɛ wawɛɛ, nɛ e kpa sika tsakeli ɔmɛ a sika amɛ kɛ pue si, nɛ e tsitsɛɛ a we okplɔɔ ɔmɛ ngɔ pue si, nɛ e fie ní juali ɔmɛ kɛ je sɔlemi we ɔ. Kɛkɛ nɛ Yesu de mɛ ke: “Nyɛ je ní nɛ ɔmɛ kɛ je hiɛ ɔ esɔ! Tsaatsɛ we ɔ, nyɛ ko ngɔ kɛ pee jua nɔ!”—Yohane 2:16
Benɛ Yesu kaseli ɔmɛ na nɔ́ nɛ a Nyɔmtsɛ ɔ pee ɔ, a kai kaa ngmami ɔ de ngɛ Mawu Bi ɔ he ke: “Ye hɛ dɔ wawɛɛ ngɛ o we ɔ he.” Se Yuda bi ɔmɛ bi Yesu ke: “Mɛni okadi o maa to wɔ kɛ ma nɔ́ nɛ o pee nɛ ɔ nɔ mi?” Yesu de mɛ ke: “Nyɛɛ ku sɔlemi we nɛ ɔ, nɛ ligbi etɛ se ɔ, ma ma lɛ ekohu.”—Yohane 2:17-19; La 69:9.
g95 10/22 31 ¶4
Anɛ Ke Nɔ Ko Tsui Ku ɔ, Lɔ ɔ Ma Nyɛ Maa Gbe Lɛ Lo?
Ni komɛ de kaa Yesu Kristo tsui kuɔ, nɛ lɔ ɔ piɛɛ níhi nɛ ha nɛ e gbo ɔ he. A gba ngɛ e he ke: “He guɛ gbemi ha nɛ ye tsui kuɔ, nɛ paa hi tsa mi.” (La 69:20) Anɛ Yesu tsui kuɔ niinɛ lo? E ma nyɛ maa ba lɛ jã, ejakaa loko Yesu ma gbo gbenɔ yeyee ɔ, e na nɔ́ wawɛɛ ngɛ nɔmlɔ tso mi kɛ he numi mi. (Mateo 27:46; Luka 22:44; Hebri Bi 5:7) Jehanɛ se hu ɔ, “muɔ kɛ nyu” nɛ je pue si benɛ a kɛ akplɔ ɔ gbɔ Yesu kasa he ɔ maa nɔ mi niinɛ kaa e tsui kuɔ.—Yohane 19:34.
jy 298 ¶ 1-6
Matsɛ Ko Nɛ E Pee We Yayami Na Nɔ́ Ngɛ Sɛumi Tso Nɔ
Benɛ a kojo Yesu ta a, e kɛ we kulaa nɛ a kɛ lɛ je ma a mi kɛ ho he nɛ a yaa sɛu e kɛ yayami peeli enyɔ komɛ ngɛ ɔ ya. A tsɛɛ lejɛ ɔ ke Golgata, aloo Yikoklodonya. Ke o “daa si ngɛ se banee” po ɔ, o maa na lejɛ ɔ.—Marko 15:40.
Ta buli ɔmɛ je nyumuhi etɛ nɛ a bu mɛ gbenɔ fɔ ɔ tsuo a he tade. A ha mɛ wai nɛ a kɛ mire, kɛ tsopa ko nɛ dooɔ futu mi. E maa pee kaa Yerusalem yi ɔmɛ lɛ a peeɔ dã nɛ a kɛ tsopa futu mi nɛ ɔ. Roma ta buli ɔmɛ kplɛɛɔ nɛ a kɛ dã nɛ ɔ haa nihi nɛ a yaa gbe mɛ ɔ konɛ a ko nu piimi he tsɔ. Benɛ Yesu sla e nya a, e kua dã a numi. Mɛni he je? E sume nɛ nɔ́ ko nɛ ná e juɛmi nɔ he wami ngɛ ka nɛ e kɛ ngɛ kpeeɔ mi, nɛ e suɔ nɛ e hɛ nɛ hi e he nɔ, nɛ e gbo ngɛ anɔkuale yemi mi.
A ngɔ Yesu kɛ fɔ sɛumi tso ɔ nɔ nɛ a kpã e nine ɔmɛ kɛ e nane ɔmɛ a mi. (Marko 15:25) Lɔ ɔ se ɔ, a ka e nine ɔmɛ kɛ e nane ɔmɛ ngɔ wo tso ɔ he. Plɛɛko ɔmɛ gblee e he lo ɔ mi kɛ sɛ tso ɔ mi, nɛ e ye lɛ wawɛɛ. Se benɛ a ngɛ sɛumi tso ɔ nɔ woe kɛ ma si ɔ, e pa amɛ ye lɛ wawɛɛ pe kekle ɔ po, ejakaa e nɔmlɔ tso ɔ jiɔmi ha nɛ plɛɛko ɔmɛ gbla e he lo ɔ. Se Yesu tui munyu kɛ si we ta buli ɔmɛ. Mohu ɔ, e sɔle ha mɛ ke: “Tsaatsɛ, kɛ pa mɛ! A li nɔ́ nɛ a ngɛ pee ɔ.”—Luka 23:34.
Ke Roma ta buli sɛu nɔ ko ɔ, a ngmaa yayami nɛ nɔ ɔ pee ɔ ngɛ sleeti nɔ, nɛ a kaa ngɛ tso ɔ he. Se benɛ a sɛu Yesu ɔ, Pilato ha nɛ a ngma munyu slɔɔto ko, nɛ a ka ngɛ e sɛumi tso ɔ he. A ngma ke: “Yesu nɛ je Nazaret, Yuda bi ɔmɛ a matsɛ ɔ.” Bɔ nɛ pee nɛ nihi fuu nɛ a nyɛ nɛ a kane munyu nɛ ɔ he je ɔ, e ha nɛ a ngma ngɛ Hebri, Latin, kɛ Hela gbi mi. Pilato ngma munyu nɛ ɔ kɛ ye Yuda bi nɛ a sume nɛ e ngmɛɛ Yesu he ɔ a he fɛu. Munyu nɛ ɔ hao osɔfo nikɔtɔma amɛ wawɛɛ. Lɔ ɔ he ɔ, a de Pilato ke: “Koo ngma ke, ‘Yuda bi ɔmɛ a matsɛ ɔ.’ Se mohu ngmaa ke, ‘Nɔmlɔ nɛ ɔ de ke lɛ ji Yuda bi ɔmɛ a matsɛ ɔ nɛ.’” Pilato sume nɛ a nyɛ e nɔ hu. Enɛ ɔ he ɔ, e de mɛ ke: “Nɔ́ nɛ i ngma a, i ngma.”—Yohane 19:19-22.
Osɔfo ɔmɛ a mi mi fu, nɛ a wo munyu nɛ a kɛ po Yesu nya ngɛ Sanhedrin ɔ nɔ ekohu. Enɛ ɔ he ɔ, e be nyakpɛ kaa nihi nɛ a bee ngɛ lejɛ ɔ mimiɛ a yi nɛ a ye Yesu he fɛu ke: “Ei, mo nɛ o kuɔ sɔlemi we ɔ, nɛ o kpaleɔ maa lɛ ligbi etɛ ɔ ji nɛ ɔ! He mo nitsɛ o yi wami, nɛ o je sɛumi tso ɔ nɔ kɛ kple si!” Jã a nɔuu kɛ̃ nɛ jami nya dali ɔmɛ hu ye e he fɛu. A hyɛ a sibi a hɛ mi nɛ a de ke: “E he ni kpahi a yi wami, se lɛ nitsɛ e yi wami lɛɛ e nyɛ we nɛ e he. Ke lɛ ji Kristo, Israel matsɛ ɔ, e je sɛumi tso ɔ nɔ kɛ kple si nɛ waa na konɛ wa he ye!” (Marko 15:29-32) Yayami peeli enyɔ ɔmɛ nɛ a sɛu nɔ kake ngɛ Yesu hiɔ nɔ, kɛ nɔ kake hu ngɛ e muɔ nɔ ɔ po ye Yesu nɛ lɛ mohu e pee we yayami ko ɔ he fɛu.
Roma ta buli eywiɛ ɔmɛ hu ye Yesu he fɛu. Eko ɔ, a ngɔ dã nɛ kuã kɛ ya lejɛ ɔ nɛ a ngɛ nue, lɔ ɔ he ɔ, a ngɔ dã a eko kɛ ha Yesu ke e nu. A le kaa Yesu be nine nɛ e kɛ maa sɔle dã a mohu lɛɛ, se a pee jã konɛ a kɛ ye e he fɛu. Ta buli ɔmɛ da munyu nɛ a ngma ngɛ Yesu yi je ɔ nɔ kɛ bɔ lɛ ahlua ke: “Ke mo ji Yuda bi ɔmɛ a matsɛ ɔ, he mo nitsɛ o yi wami koo!” (Luka 23:36, 37) Moo lɛɛ mo susu he nɛ o hyɛ! Nyumu nɛ ɔ nɛ e ha nɛ e pee heii kaa lɛ ji blɔ ɔ, kɛ anɔkuale ɔ, kɛ wami ɔ, hyɛ bɔ nɛ a pee lɛ ní sɛ níhi kɛ pue e hɛ mi si kpɔtɔɔ ha. Se ngɛ amanehlu nɛ ba e nɔ ɔ tsuo se ɔ, Yesu tu we munyu kɛ si we Yuda bi nɛ a daa si nɛ a ngɛ lɛ hyɛe ɔ, aloo ta buli ɔmɛ nɛ a ngɛ e he fɛu yee ɔ, aloo yayami peeli enyɔ ɔmɛ nɛ a sɛu mɛ ngɛ e kasa nya a.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w23.5 3-4 ¶ 6-9
Nɔ́ Nɛ Maa Ye Bua Mo Konɛ O Sɔlemi Nɛ Nu Tso
6 Mo je Yehowa yi. Ngɛ nina ko nɛ ngɛ nyakpɛ nɛ a je kɛ tsɔɔ bɔfo Yohane ɔ mi ɔ, e na nikɔtɔmahi 24 nɛ a ngɛ hiɔwe nɛ a ngɛ Yehowa jae. A je Mawu yi, nɛ a tsɔɔ kaa lɛ ji nɔ nɛ e sa kaa a “ngɔ hɛ mi nyami, bumi, kɛ he wami” kɛ ha. (Kane Kpo Jemi 4:10, 11.) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, bɔfo anɔkualetsɛmɛ ngɛ yi mi tomihi fuu a he je nɛ e sa nɛ a je Yehowa yi nɛ a wo e hɛ mi nyami. A kɛ Yehowa lɛ ngɛ hiɔwe, enɛ ɔ he ɔ, a le lɛ saminya. A naa e su kpakpa amɛ ngɛ níhi nɛ e pee ɔ a mi. Ke Yehowa pee nɔ́ ko nɛ a na a, lɔ ɔ woɔ mɛ he wami nɛ a jeɔ e yi.—Hiob 38:4-7.
7 E sa nɛ wɔ hu wa je Yehowa yi ke wa ngɛ sɔlee. Wa ma nyɛ maa pee jã ke wa de lɛ níhi nɛ wa suɔ ngɛ e he, kɛ níhi nɛ wa bua jɔ he wawɛɛ ngɛ e he. Ke o ngɛ Baiblo ɔ kasee ɔ, moo bɔ mɔde kaa o ma kadi Yehowa suhi nɛ o bua jɔ he wawɛɛ ɔ. (Hiob 37:23; Rom. 11:33) Mo de Yehowa bɔ nɛ o nuɔ he ngɛ e su nɛ ɔmɛ a he ha. Jehanɛ hu ɔ, wa ma nyɛ ma je Yehowa yi, ejakaa e yeɔ bua wɔ, nɛ e yeɔ bua wa nyɛmimɛ Kristofohi tsuo hulɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa susuɔ wa he nɛ e poɔ wa he piɛ be fɛɛ be.—1 Sam. 1:27; 2:1, 2.
8 Moo na Yehowa si. Wa ngɛ yi mi tomihi fuu a he je nɛ e sa kaa waa na Yehowa si. (Kane 1 Tɛsalonika Bi 5:18.) Wa ma nyɛ maa na Yehowa si ngɛ ní kpakpahi tsuo nɛ wa ngɛ ɔ he, ejakaa e ngɔ nɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo je. (Yak. 1:17) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, wa ma nyɛ maa na lɛ si ngɛ zugba nɛ ngɛ fɛu kɛ ní kpahi nɛ a ngɛ nyakpɛ nɛ e bɔ ɔ he. Jehanɛ hu ɔ, wa ma nyɛ maa pee níhi kɛ tsɔɔ kaa wa bua jɔ wami kɛ huɛmɛ kɛ weku li kɛ hɛ nɔ kami nɛ e ha wɔ ɔ he. Nɔ́ nɛ pe kulaa a, wa ma nyɛ maa na Yehowa si kaa e ngmɛ wɔ blɔ konɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi waa kɛ lɛ wa kpɛti.
9 E sa nɛ waa bɔ mɔde wawɛɛ nɛ wa susu nɔ́ he je nɛ e he hia nɛ wa ti nɔ fɛɛ nɔ nɛ je hɛsa kpo ngɛ níhi nɛ Yehowa peeɔ kɛ haa wɔ ɔ he. Mwɔnɛ ɔ, nihi babauu li sina. Behi fuu ɔ, nihi ngɔɔ a juɛmi kɛ maa nɔ́ nɛ a ma ná a pɛ nɔ, mohu pe nɛ a maa pee níhi kɛ tsɔɔ kaa a bua jɔ níhi nɛ a ngɛ ɔ he. Ke wa bɔni jamɛ a su ɔ kpo jemi ɔ, wa sɔlemi maa pee ní bimi sɔuu. Bɔ nɛ pee nɛ wa ko pee jã a, e sa nɛ waa ya nɔ nɛ wa je hɛsa kpo ngɛ níhi tsuo nɛ Yehowa peeɔ ha wɔ ɔ he.—Luka 6:45.
AUGUST 5-11
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI LA | 70–72
Nyɛɛ Tu Mawu He Wami ɔ He Munyu Kɛ Tsɔɔ “Yi Nɔ Nɛ Nyɛɛ Se ɔ”
w99 9/1 18 ¶17
Nihewi Kɛ Yihewi—Nyɛ Tsɔse Nyɛ Juɛmi Nɛ Kɔɔ Nɔ́ Se ɔ!
17 Loko nyɛ ma nyɛ ma yɔse Satan ga tsɔmi ɔmɛ ɔ, ja nyɛ hɛ ngɛ nyɛ he nɔ be fɛɛ be, nɛ nyɛ pee kã. Be komɛ ɔ, o maa nu he kaa pi o juami bimɛ pɛ nɛ a nui mo sisi, mohu ɔ, je ɔ tsuo. La polɔ David sɔle ke: “Mo ji ye hɛ kɛ nɔ fɔmi, Oo Nyɔmtsɛ Matsɛ Yehowa; Kɛ je ye nihe mi tɔɔ nɛ i ngɔ ye hɛ kɛ fɔ o nɔ. Ye Mawu, o tsɔɔ mi ní kɛ je ye nihe mi tɔɔ, nɛ kɛ ba si amlɔ nɛ ɔ, i yaa nɔ nɛ i jajeɔ o nyakpɛ ní tsumi ɔmɛ” (La 71:5, 17) A le David kaa e ngɛ kã wawɛɛ nitsɛ. Se mɛni be nɛ e ba pee kãtsɛ? Loko e kɛ Goliat ma ya kpe ɔ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, niheyo ji lɛ nɛ e je hemi kɛ yemi nɛ mi wa kpo kɛ gu jatahi kɛ osisiblisihi nɛ e gbe nɛ e kɛ po e tsɛ ɔ to ɔmɛ a he piɛ ɔ nɔ. (1 Samuel 17:34-37) David ngɔ yi jemi ɔ tsuo kɛ ha Yehowa ngɛ níhi nɛ e nyɛ pee ɔ he, nɛ e de ke: “ye nihe mi tɔɔ nɛ i ngɔ ye hɛ kɛ fɔ o nɔ.” David hɛ nɛ e kɛ fɔ Yehowa nɔ ɔ ye bua lɛ nɛ e nyɛ nɛ e da kahi nɛ e kɛ kpe ɔ tsuo nya. Mo hu o ma ba na kaa ke o ngɔ o hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ ɔ, e ma ha mo kã kɛ nyɛmi ɔ konɛ o kɛ “ye je ɔ nɔ kunimi.”—1 Yohane 5:4.
w14 3/1 21 ¶3-4
Moo Bu Nihi Nɛ A Bwɔ Nɛ A Ngɛ Wa Kpɛti ɔ
3 La polɔ ɔ kpa Mawu pɛɛ ngɛ La 71:9 ɔ ke: “Ko sake mi kɛ fɔ he ngɛ ye bwɔmi mi, be nɛ ye he wami ta nɛ ɔ.” La nɛ ɔ ngɛ kaa La 70 ɔ nɔ tsami. Eko ɔ, David lɛ ngma la nɛ ɔ nɛ. Enɛ ɔ he ɔ, eko ɔ, David lɛ ngma munyu nɛ ngɛ La 71:9 ɔ nɛ. E sɔmɔ Mawu kɛ je e nihe be mi kɛ ya si e bwɔmi si, nɛ Yehowa gu e nɔ kɛ tsu ní nguanguahi. (1 Sam. 17:33-37, 50; 1 Ma. 2:1-3, 10) Se ngɛ enɛ ɔ tsuo se ɔ, David na kaa e he hia nɛ e de Yehowa konɛ e ya nɔ nɛ e hyɛ e nɔ.—Kane La 71:17, 18.
4 Mwɔnɛ ɔ, nihi fuu ngɛ a ní pee kaa David. E ngɛ mi kaa a wa ngɛ jeha mi, nɛ a ngɛ “ligbi yayami ɔmɛ” a mi mohu lɛɛ, se a yaa nɔ nɛ a kɛ nyɛmi nɛ a ngɛ ɔ jeɔ Mawu yi. (Fiɛlɔ 12:1-7) Eko ɔ, nimli nɛ ɔmɛ a ti nihi fuu be nyɛe ma tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ aloo sɔmɔmi ní tsumi ɔ fã komɛ hu kaa bɔ nɛ a peeɔ sa a. Se mɛ hu a ma nyɛ ma bi Yehowa konɛ e ya nɔ nɛ e jɔɔ mɛ nɛ e ye bua mɛ. Anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Mawu ma ha a sɔlemi ɔmɛ a heto. Wa ma nyɛ ma de jã, ejakaa Yehowa wo David hu he wami konɛ e sɔle ngɛ níhi kaa jã nɔuu he.
w14 1/1 23 ¶4-5
Mo Sɔmɔ Yehowa Loko Haomi Be ɔ Nɛ Ba
4 Ke o ji nɔ ko nɛ e wa ngɛ jeha mi nɛ e ngɛ níhi a si kpamihi fuu ɔ, mo bi o he ke, ‘Amlɔ nɛ ɔ nɛ i ngɛ he wami bɔnɛ sa nɛ ɔ, mɛni ma nyɛ ma pee?’ Akɛnɛ o ji Kristofo no nɛ e ngɛ níhi a si kpami heje ɔ, níhi ngɛ nɛ o ma nyɛ maa pee nɛ ni kpahi be nyɛe maa pee. O ma nyɛ maa tsɔɔ nihewi kɛ yihewi níhi nɛ o le ngɛ Yehowa he. O ma nyɛ ma de nihi níhi a si kpamihi nɛ o ná ngɛ Mawu sɔmɔmi mi, konɛ o kɛ wo mɛ he wami. Matsɛ David sɔle konɛ e ná he blɔhi kɛ pee jã. E ngma ke: ‘Mawu, kɛ je ye nihe mi tɔɔ nɛ o tsɔɔ mi ní. Lɔɔ he ɔ, amlɔ nɛ ɔ nɛ i bwɔ, nɛ ye yi mi hiɛ futaa kɛ mua a, Mawu, ko kua mi! O kɛ mi nɛ hi si kɛ yaa si ma sɛɛ nyakpɛ ní nguanguahi nɛ o tsu ɔ kɛ ha yinɔhi nɛ maa ba ngɛ se ɔ.’—La 71:17, 18.
5 Mɛni blɔ nɔ o maa gu konɛ o ha nɛ nihi hu nɛ a ná nile nɛ o ná jehahi babauu ɔ eko? Anɛ o ma nyɛ maa fɔ nihewi kɛ zangmawi nine kɛ ba o we mi konɛ o wo mɛ he wami lo? Anɛ o ma nyɛ ma de mɛ konɛ a piɛɛ o he kɛ ya fiɛɛmi konɛ o ha nɛ a na kaa o bua jɔ Yehowa sɔmɔmi he lo? Elihu nɛ e hi si blema a de ke: “Nyɛ ha nɛ nimeli ɔmɛ nɛ a tu munyu, nɛ́ nihi nɛ a ye jehahi fuu nɛ tu nile munyu.” (Hiob 32:7, NW) Bɔfo Paulo wo yihi nɛ a ji Kristofoli nɛ a ngɛ níhi a si kpami ɔ he wami konɛ a pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa. E ngma ke: ‘Yi nikɔtɔma amɛ hu, a tsɔɔ nɔ́ kpakpa.’—Tito 2:3.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-1 768
Yufrate Pa a
Zugba Nɛ A Kɛ Ha Israel Bi Ɔmɛ He Huzu. Benɛ Mawu kɛ Abraham so ɔ, e wo lɛ si kaa e maa ngɔ zugba a kɛ ha e nina “kɛ maa je Egipt pa a he kɛ ya si pa ngua a, nɛ ji Yufrate pa a he.” (1Mo 15:18) A ti si womi nɛ ɔ mi kɛ ha Israel bi ɔmɛ si abɔ. (2Mo 23:31; 5Mo 1:7, 8; 11:24; Yos 1:4) Kronika klekleekle womi ɔ yi 5 kuku 9 ɔ tsɔɔ kaa Ruben bi nɛ a hi si loko David bɔni nɔ yemi ɔ pee a bo tsuhi “kɛ ya si nga a nɛ je Yufrate Pa a he ɔ nya.” Akɛnɛ kɛ je Gilead beleku je kɛ ya si Yufrate kɛ mi ji 800 km (si tomi 500) he je ɔ, e ma nyɛ maa ba lɛ kaa Ruben bi ɔmɛ hi kɛ je “Gilead beleku” (1Kr 5:10), kɛ ya si Siria bi ɔmɛ a nga kplanaa nɛ e be ngɛ Yufrate ɔ nɔ. (Baiblo sisi tsɔɔmi nɛ ji Revised Standard version ɔ de ke, “kɛ ya si zugba kplanaa a nyagbe he ngɛ Yufrate”; nɛ Jerusalem Bible ɔ hu de ke, “ke je zugba kplanaa nɛ e nya ya ta ngɛ Yufrate ɔ e sisi je.”) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Yehowa si womi ɔ ná e klekle mi bami ngɛ David kɛ Salomo a nɔ yemi ɔ mi benɛ Israel bi ɔmɛ a huzu ɔ be ngɛ Arabia bi ɔmɛ a nɔ yemi he ɔ kɛ ya si Yufrate pa a nya kɛ be kɛ ho Siria omleyi je ya—2Sa 8:3; 1Ma 4:21; 1Kr 18:3-8; 2Kr 9:26.
AUGUST 12-18
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LA 73-74
Ke Wa Hɛ Kɔ̃ Nihi Nɛ A Sɔmɔ We Mawu ɔ A Nɔ Hu Nɛɛ?
w20.12 19 ¶14
‘Yehowa Woɔ Nihi Nɛ A Kɔni Mi Jɔ̃ ɔ He Wami’
14 Nɔ nɛ ngma La 73 ɔ ji Levi no. Akɛnɛ e ji Levi no he je ɔ, e ná he blɔ kaa e ma sɔmɔ ngɛ Yehowa jami he ɔ. Se be ko ɔ, e kɔni mi jɔ̃ wawɛɛ. Mɛni he je? E hɛ bɔni yayami peeli kɛ he nɔ woli a nɔ kɔmi, pi nɛ e ngɛ hlae maa pee ní yayamihi, se akɛnɛ e nu he kaa a si himi pee kpakpa pe e nɔ́ ɔ he je. (La 73:2-9, 11-14) E ngɛ kaa nɔ́ nɛ a ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́—he lo nya ní kɛ si himi kpakpa, nɛ a pee we yeyeeye hulɔ. Enɛ ɔ nɛ Levi no ɔ na a ha nɛ e kɔni mi jɔ̃ wawɛɛ nɛ e de ke: “Hyɛ kaa i tsu ye he nɛ mu ko be ye he! Hyɛ kaa i pee ye he klɔuklɔu! Lɛɛ tse enɛ ɔ tsuo peeɔ yaka?” E ngɛ heii kaa nɔ́ nɛ ɔ ko nyɛ ko ha nɛ e ko kpa Yehowa sɔmɔmi.
w20.12 19-20 ¶15-16
‘Yehowa Woɔ Nihi Nɛ A Kɔni Mi Jɔ̃ ɔ He Wami’
15 Kane La 73:16-19, 22-25. Levi no ɔ ya Mawu “we klɔuklɔu ɔ.” E ma nyɛ maa ba kaa benɛ e ya Mawu we ɔ nɛ e ya piɛɛ e nyɛmimɛ ɔmɛ a he ngɛ lejɛ ɔ, e ná tsui kɛ susu e si fɔfɔɛ ɔ he saminya, nɛ e sɔle ngɛ he. Nɔ́ nɛ je mi kɛ ba ji kaa, e bɔni yɔsemi kaa susumi nɛ e hɛɛ ɔ dɛ kulaa, nɛ nyagbenyagbe ɔ, jamɛ a susumi ɔ ma nyɛ ma je lɛ kɛ je Yehowa he. E yɔse hu kaa yayami peeli daa si ngɛ “hehi nɛ saneɔ,” nɛ a “nyagbe maa pee gbeye.” E he ba hia nɛ Levi no ɔ nɛ e na níhi kaa bɔ nɛ Yehowa naa níhi ɔ konɛ lɔ ɔ nɛ ye bua lɛ nɛ e kɔni mi ko jɔ̃ nɛ e hɛ ko kɔ̃ yayami peeli a nɔ hu. Enɛ ɔ nɛ e pee ɔ ha nɛ e kpa tsui yemi, nɛ e bua jɔ ekohu. E de ke: “[Ngɛ Yehowa] se ɔ, nɔ́ ko nɔ́ ko hia we mi ngɛ zugba nɛ ɔ nɔ hu.”
16 Níhi nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ mi. E sɛ nɛ wa hɛ nɛ kɔ̃ yayami peeli nɛ e ngɛ kaa nɔ́ nɛ a ngɛ si himi kpakpa a a nɔ gblegbleegble. Bua jɔmi nɛ a ngɛ ɔ pi bua jɔmi nitsɛ, nɛ e se be kɛe; a be si hie kɛ ya neneene. (Fiɛlɔ 8:12, 13) Ke wa hɛ kɔ̃ a nɔ ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa kɔni mi ma jɔ̃, nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ hu ma puɛ. Lɔ ɔ he ɔ, ke o bɔni he numi kaa bɔ nɛ Levi no ɔ nu he ɔ, moo pee nɔ́ nɛ e pee ɔ. Moo bu ga womi nɛ Mawu je suɔmi mi kɛ ha a tue, nɛ o kɛ nihi nɛ a peeɔ Yehowa suɔmi nya ní ɔ nɛ bɔ. Ke o suɔ Yehowa pe nɔ́ fɛɛ nɔ́ ko ɔ, o ma ná bua jɔmi nitsɛnitsɛ. Nɛ o maa ya nɔ maa nyɛɛ blɔ nɛ kɛ nɔ yaa “wami nitsɛnitsɛ ɔ” mi ɔ nɔ.—1 Tim. 6:19.
w14 4/1 8 ¶5
Moo Kase Mose Hemi Kɛ Yemi ɔ
5 Mɛni blɔ nɔ mo hu o maa gu kɛ yu o he ngɛ ‘ngɔɔmi nɛ a yeɔ ngɛ yayami peemi mi be bɔɔ ko’ ɔ he? Mo kai kaa bua jɔmi nɛ a náa ngɛ yayami peemi mi ɔ se kɛ we. Mo ná hemi kɛ yemi konɛ o na kaa “je ɔ, kɛ e mi níhi nɛ peeɔ nɔ akɔnɔ ɔ ngɛ bee kɛ yaa.” (1 Yoh. 2:15-17) Mo susu nɔ́ nɛ maa ba yayami peeli nɛ a pia we a he ɔ a nɔ ɔ he. Mawu ‘maa ngɔ mɛ kɛ to hehi nɛ saneɔ, nɛ e maa tsɛ̃ mɛ kɛ fia si nɛ a hɛ mi ma kpata.’ (La 73:18, 19) Ke e pee mo kaa o pee yayami ko ɔ, mo bi o he ke, ‘Mɛni maa ba ye nɔ hwɔɔ se?’
w13 2/1 22-23 ¶3-5
Koo Pee Nɔ́ Ko Nɛ Ma Ha Nɛ Mawu Be O Hɛ Mi Nyami Woe
3 La polɔ ɔ he ye kaa Yehowa maa pɛtɛ e hiɔ nine he nɛ e maa wo e hɛ mi nyami nitsɛnitsɛ. (Kane La 73:23, 24.) Mɛni blɔ nɔ Yehowa guɔ kɛ peeɔ jã? Yehowa woɔ e sɔmɔli nɛ a baa a he si ɔ a hɛ mi nyami ngɛ blɔhi fuu a nɔ. E haa nɛ a leɔ níhi nɛ e suɔ. (1 Kor. 2:7) E woɔ nihi nɛ buɔ lɛ tue ɔ a hɛ mi nyami nɛ e haa nɛ huɛ bɔmi gbagbanii hiɔ e kɛ mɛ a kpɛti.—Yak. 4:8.
4 Jehanɛ se hu ɔ, Yehowa wo e sɔmɔli a hɛ mi nyami kɛ gu fiɛɛmi nítsumi ɔ nɛ e kɛ wo a dɛ ɔ nɔ. (2 Kor. 4:1, 7) Fiɛɛmi nítsumi nɛ ɔ haa nɛ wa hɛ mi baa nyami. Yehowa wo nihi nɛ a guɔ fiɛɛmi nítsumi ɔ nɔ kɛ jeɔ e yi nɛ ni kpahi hu náa he se ɔ si ke: “Nihi nɛ woɔ ye hɛ mi nyami ɔ, ma wo a hɛ mi nyami.” (1 Sam. 2:30) Yehowa woɔ e sɔmɔli a hɛ mi nyami nɛ e haa mɛ biɛ kpakpa. Nihi nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ hu tuɔ a he munyu kpakpa.—Abɛ 11:16; 22:1.
5 Mɛni nɛ ‘nihi nɛ a ngɔɔ a hɛ kɛ fɔɔ Yehowa nɔ’ ɔ ma ná hwɔɔ se? Yehowa wo mɛ si ke: “Ma ha nɛ o nine maa su zugba a nɔ. Ke a ngɛ yayami peeli a hɛ mi kpatae ɔ, o hɛngmɛ kɛkɛ o kɛ maa hyɛ mɛ.” (La 37:34) Mawu sɔmɔli ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa Mawu maa wo a hɛ mi nyami nɛ a maa hi si kɛ ya neneene.—La 37:29.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-2 240
Leviatan
La 74 ɔ kale bɔ nɛ Mawu he e we bi a yi wami ha. Kuku 13 kɛ 14 ɔ tu bɔ nɛ e kpɔ Israel bi ɔmɛ kɛ je Egipt ɔ he munyu ngɛ foni peemi blɔ nɔ. Ngɛ kuku nɛ ɔ mi ɔ, “lohwe ngua” a nɛ a kɛ tsu ní ɔ ji “Leviatan.” Leviatan ɔ yi nɛ a ywia a kɔɔ Farao kɛ e we bi ɔmɛ a nɔ kunimi nɛ Israel bi ɔmɛ ye benɛ a je Egipt kɛ ma a he. Yuda bi a Baiblo nɛ a tsɔɔ sisi kɛ ya Aram gbi mi ɔ ngɔ “Farao katsɛmɛ” kɛ tsu ní kɛ da “Leviatan yi ɔ” nane mi. (Kɛ to Eze 29:3-5 ɔ nɛ e kale Farao kaa e ji “wo mi lohwe gbeyegbeye” nɛ ngɛ Nilo pa a mi; kɛ Eze 32:2 ɔ he.) Yesaya 27:1 ɔ kale Leviatan kaa (“drako”) nɛ ji okadi peemi nɔ́ ko nɛ daa si ha nɔ yemi aloo blɔ nya tomi ko ngɛ je kɛ wɛ, nɛ a tu nɔ nɛ ngɛ a nɔ ye ɔ he munyu kaa “sinɔ” kɛ “drako”. (Kpj 12:9) Gbami ɔ kɔɔ Isreal ma a nɛ a maa to sisi ekohu ɔ he. Babilon piɛɛ Leviatan nɛ Yehowa ma plɛ e hɛ kɛ tsɔɔ he. Jehanɛ ɔ se hu ɔ, kuku 12 kɛ 13 ɔ tu Asiria kɛ Egipt hu a he munyu. Lɔ ɔ he ɔ, Leviatan nɛ a kɛ tsu ni ngɛ hi ɔ kɔɔ blɔnya tomi ko nɛ ngɛ je kɛ wɛ nɛ te ɔ si kɛ wo ɔ Yehowa kɛ e we bi ɔ he.
AUGUST 19-25
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LA 75-77
Koo Fĩa—Mɛni He Je?
w18.01 28 ¶4-5
Slɔɔto Nɛ Ngɛ Nimli A Kpɛti
4 Benɛ Paulo de ke nihi babauu maa pee nihi nɛ a suɔ mɛ nitsɛmɛ a he kɛ sika suɔli se ɔ, e tsɔɔ kaa nihi maa pee fiali, he nɔ woli, kɛ pupuupu peeli. Behi fuu ɔ, nihi jeɔ su nɛ ɔmɛ kpo ejakaa a susu kaa a le ní komɛ peemi, aloo a he ngɛ fɛu, aloo a ngɛ sika loo blɔ nya pe ni kpahi. Nɔ́ nɛ nimli nɛ ɔmɛ suɔ wawɛɛ ji kaa nihi nɛ a bu mɛ, nɛ a wo a hɛ nyami. Ní lelɔ ko ngma ngɛ nihi nɛ a woɔ a he nɔ ɔ he ke: “A puɛ amaga ko ngɛ a tsui mi nɛ a kɛ jaa mɛ nitsɛmɛ a he.” Ni komɛ hu tsɔɔ kaa he nɔ womi ji su ko nɛ hí kulaa, ejakaa ke he nɔ woli po na kaa nihi ngɛ a he nɔ woe ɔ, a sume kulaa.
5 “He wo,” aloo he nɔ womi ji su ko nɛ Yehowa sume kulaa. (Abɛ 6:16, 17) Ke nɔ ko woɔ e he nɔ ɔ, e be nyɛe maa hɛ kɛ su Mawu he. (La 10:4) Jã pɛ nɛ Abosiami ngɛ ɔ nɛ. (1 Tim. 3:6) Aywilɛho sane ji kaa Yehowa sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ komɛ po ná su yaya nɛ ɔ eko. Yuda matsɛ Uzia kɛ anɔkuale yemi sɔmɔ Yehowa jehahi fuu. Baiblo ɔ de ngɛ e he ke, ‘Benɛ Uzia tsɛ yemi ɔ ba he si ɔ, e wo e he nɔ, nɛ nɔ́ nɛ ɔ ha nɛ e hɛ mi kpata. E ya sã tsopa kɛ e he via ngɛ tsopa kɛ e he via sami la tɛ ɔ nɔ ngɛ Yehowa we ɔ, nɛ e kɛ nɔ́ nɛ ɔ tɔ̃ Yehowa e Mawu ɔ nɔ.’ Matsɛ Hezekia hu wo e he nɔ, se pee se ɔ, e tsake.—2 Kron. 26:16; 32:25, 26.
w23.04 5 ¶11-12
Mɛni Wa Ma Nyɛ Maa Kase Ngɛ Nyakpɛ Níhi Nɛ Yesu Pee ɔ Mi?
11 Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ nyu nɛ Yesu plɛ kɛ pee wai ɔ mi? Lɔ ɔ ji he si bami. Yesu fĩɛ ngɛ nyakpɛ ní nɛ e pee ɔ he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yesu ngɔɛ níhi nɛ e pee ɔ kɛ fĩa kɔkɔɔkɔ. Mohu ɔ, be fɛɛ be nɛ e maa pee nɔ́ ko ɔ, e jeɔ he si bami mi nɛ e ngɔɔ yi jemi ɔ kɛ hɛ mi nyami ɔ kɛ haa e Tsɛ ɔ. (Yohane 5:19, 30; 8:28) Ke wa kase Yesu nɛ wa ba wa he si, nɛ wa ngɔɛ wa he kɛ to ni kpahi a he ɔ, wa be fĩae ngɛ níhi nɛ wa peeɔ ɔ a he. Ke wa pee nɔ́ ko ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi ɔ, e sɛ nɛ waa fĩa kaa nɔ́ nɛ wɔ nitsɛmɛ wa he wami nɛ waa kɛ pee, mohu ɔ, e sa nɛ waa ngɔ yi jemi ɔ kɛ ha Mawu nɛ wa ngɛ lɛ sɔmɔe ɔ. (Yer. 9:23, 24) Nyɛ ha nɛ waa ngɔ yi jemi nɛ sa Yehowa a kɛ ha lɛ be fɛɛ be, ejakaa ke pi e he ɔ, wa be nyɛe maa pee nɔ́ ko kɔkɔɔkɔ.—1 Kor. 1:26-31.
12 Nyɛ ha nɛ waa hyɛ nɔ́ kpa ko hu nɛ wa ma nyɛ maa pee kɛ kase Yesu he si bami ɔ. Mo susu si fɔfɔɛ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ: Asafo mi nɔkɔtɔma ko ngɔ be babauu kɛ ye bua asafo mi sɔmɔlɔ ko konɛ e nyɛ nɛ e dla e he kɛ ha e kekleekle magbɛ nɔ munyu nɛ e maa tu ɔ. Akɛnɛ asafo mi nɔkɔtɔma a ye bua nyɛminyumu ɔ he je ɔ, e tu munyu ɔ saminya nɛ e wo nyɛmimɛ nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ he wami. Benɛ a kpa a, nyɛmi ko ba de jamɛ a asafo mi nɔkɔtɔma a ke: ‘I na kaa nyɛminyumu wayoo ɔ bɔ mɔde wawɛɛ nitsɛ.’ Anɛ e sa kaa asafo mi nɔkɔtɔma a nɛ de ke: ‘Ee, e bɔ mɔde wawɛɛ, se imi lɛ i ye bua lɛ, nɛ i ngɔ be babauu kɛ pee jã.’ Aloo e sa nɛ asafo mi nɔkɔtɔma a ko ba e he si nɛ e ko de ke: ‘Ee, e bɔ mɔde saminya.’ Ke wa baa wa he si ɔ, wa be hɛ mi nyami hlae kɛ ha wa he ke wa pee ní kpakpahi kɛ ha nihi. Akɛnɛ wa le kaa Yehowa naa ní kpakpahi nɛ wa peeɔ nɛ e bua jɔɔ he he je ɔ, e haa nɛ wa tsui nɔɔ wa mi. (Kɛ to Mateo 6:2-4 ɔ he; Heb. 13:16) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke wa kase Yesu he si bami ɔ, e ma ha nɛ wa maa sa Yehowa hɛ mi wawɛɛ.—1 Pet. 5:6.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w06 7/15 11 ¶3
Otihi Nɛ Ngɛ La Womi ɔ Fã Nɛ Ji Etɛ Kɛ Eywiɛ ɔ Mi
76:10—Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ “adesa we abofu ɔ” maa ngɔ yi jemi kɛ ba ha Yehowa? Ke Mawu ngmɛ blɔ nɛ adesahi a mi mi fu wɔ akɛnɛ wa ngɛ lɛ sɔmɔe he je ɔ, nɔ́ kpakpa ma nyɛ maa je mi kɛ ba. Yi mi wami fɛɛ yi mi wami nɛ waa kɛ maa kpe ɔ ma nyɛ ma tsɔse wɔ ngɛ blɔ ko nɔ kɛ̃. Yehowa ngmɛɛ nɔ́ namihi nɛ́ kɛ gu lɔ ɔ nɔ ɔ, wa ma nyɛ maa kase nɔ́ ko kɛ je mi ɔ pɛ blɔ. (1 Petro 5:10) ‘Mawu ngɔɔ nɔ́ nɛ jeɔ adesa mi mi fumi mi kɛ ba a kɛ fĩɔ ɔ e mlɛ mi.’ Nɛ ke wa na nɔ́ kɛ ya si gbenɔ mi hu nɛɛ? Lɔ ɔ hu jeɔ Yehowa yi ejakaa ke nihi na bɔ nɛ waa kɛ anɔkuale yemi fĩ si ha a, e ma ha nɛ a wo Mawu hɛ mi nyami.
AUGUST 26–SEPTEMBER 1
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LA 78
Anɔkuale Nɛ Israel Bi Ɔmɛ Yi ɔ Ji Kɔkɔ Bɔmi Nɔ́ Kɛ Ha Wɔ
w96 12/1 29-30
Mɛni Heje Nɛ E Sa Nɛ Wa “Kai Ligbihi Nɛ A Be” ɔ?
Aywilɛho sane ji kaa Israel bi ɔmɛ ya nɔ nɛ a ngmɛ blɔ nɛ yayami nɛ ji a hɛ nɛ jeɔ nɔ́ nɔ ɔ ná a nɔ he wami. Mɛni je mi kɛ ba? “A ka Mawu nɛ a hyɛ si abɔ, nɛ a ha nɛ Israel Nɔ Klɔuklɔu ɔ ye aywilɛho. A kaii we e he wami ɔ, ligbi nɛ e kpɔ̃ mɛ ngɛ he nyɛli ɔmɛ a dɛ ɔ.” (La 78:41, 42) Akɛnɛ a hɛ je Yehowa mlaa amɛ a nɔ he je ɔ, bɔɔbɔɔbɔɔ, Yehowa kua mɛ.—Mateo 21:42, 43.
La polɔ nɛ e ngma ke: “Ma kai Yah ní tsumi ɔmɛ; Ma kai nyakpɛ níhi nɛ o pee blema lokoo ɔ. Nɛ ma pue ye yi mi tɛ ngɛ o ní tsumi ɔmɛ tsuo a he, nɛ ma susu níhi nɛ o pee ɔmɛ a he” ɔ pee nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ sa kadimi. (La 77:11, 12) Ke wa pue wa yi mi tɛ ngɛ sɔmɔmi nɛ waa kɛ ha Yehowa kɛ nyakpɛ níhi nɛ e pee ha wɔ be ko nɛ be ɔ he ɔ, lɔ ɔ maa wo wɔ he wami nɛ wa ma je hɛ sa kpo. Jehanɛ ɔ se hu, “blema ligbi ɔmɛ” nɛ wa ma kai ɔ be hae nɛ waa pee níhi nɛ ma ha nɛ pɔ nɛ tɔ wa he tsɔ, nɛ e maa wo wɔ he wami konɛ waa pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ konɛ waa kɛ anɔkuale yemi nɛ fĩ si.
w06 7/15 17 ¶16
‘Nyɛɛ Yu Nyɛ He Ngɛ Munyu Nyanyaanya Tumi He’
16 Munyu nyanyaanya tumi haa nɛ waa kɛ wa juɛmi maa wɔ nitsɛmɛ kɛ nyagbahi nɛ waa kɛ kpe ɔmɛ a nɔ, nɛ lɔ ɔ ha we nɛ waa kɛ wa juɛmi nɛ ma jɔɔmihi nɛ wa náa kaa Yehowa Odasefohi ɔ nɔ. Bɔ nɛ pee nɛ wa nyɛ nɛ waa yu wa he ngɛ munyu nyanyaanya tumi he ɔ, e sa nɛ waa kɛ wa juɛmi nɛ ma jɔɔmihi nɛ wa náa daa ligbi ɔ nɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yehowa biɛ ɔ nɛ ngɛ wa nɔ ɔ ji he blɔ nɛ se be nɛ wa ná. (Yesaya 43:10) Huɛ bɔmi kpakpa ma nyɛ maa hi waa kɛ Yehowa wa kpɛti, nɛ wa ma nyɛ maa sɔle kɛ ha “sɔlemi Tue Bulɔ” ɔ be fɛɛ be. (La 65:2; Yakobo 4:8) Wa si himi peeɔ kpakpa ejakaa wa ba nu Yehowa nɛ ji je mluku ɔ nɔ yelɔ ɔ sane ɔ sisi saminya, nɛ wa kaiɔ hu kaa e ji he blɔ nɛ wa ná kaa wa maa ya nɔ maa ye Mawu anɔkuale. (Abɛ 27:11) Waa kɛ wa he ma nyɛ maa wo Matsɛ Yemi he sane kpakpa fiɛɛmi ɔ mi be fɛɛ be. (Mateo 24:14) Hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ ngɛ Yesu Kristo kpɔmi afɔle sami ɔ mi ɔ haa nɛ wa náa he nile kpakpa. (Yohane 3:16) Enɛ ɔ ji jɔɔmihi nɛ wa náa ngɛ nyagbahi nɛ waa kɛ kpeɔ nɛ wa fĩɔ si ngɛ a mi ɔ tsuo se.
w11 7/1 10 ¶3-4
Anɛ Yehowa Nuɔ Nɔ́ He Lo?
La polɔ ɔ ngma ngɛ La 78:40 ɔ ke: “Hyɛ bɔ nɛ a tsɔ e hɛ mi atuã ngɛ nga a nɔ si abɔ!” ha. Nɛ kuku 41 ɔ tsa nɔ ke: “A ka Mawu nɛ a hyɛ si abɔ.” Kadi kaa la polɔ ɔ de ke: a tsɔ Mawu hɛ mi atuã si abɔ. A je su yaya nɛ ɔ kpo klekle benɛ a kpɔ mɛ kɛ je Egipt se bɔɔ pɛ. A tu munyu nyanyaanya kɛ si Mawu nɛ a bi ke ji kaa Mawu suɔ, nɛ e ngɛ nyɛmi ɔ kaa e maa hyɛ a nɔ lo. (4 Mose 14:1-4) Baiblo sisi tsɔɔli a womi ko de ke: munyu nɛ ji “a tsɔ e hɛ mi atuã” a ma nyɛ maa tsɔɔ kaa “a ha nɛ a tsui he wa kɛ si Mawu aloo ‘a de ke a hia we Mawu.’” Se ngɛ ni nɛ ɔmɛ tsuo a se ɔ, Yehowa na mɛ mɔbɔ nɛ e kɛ e ma a he tɔmi ke mɛ benɛ a tsake a tsui ɔ. Lɔ ɔ se ɔ, a kpaleɔ kɛ yaa a sa jemi bami ɔ nɔ ekohu nɛ a tsɔ̃ɔ e hɛ mi atuã. A hɛɛ su yaya nɛ ɔ mi si abɔ.—La 78:10-19, 38.
Be fɛɛ be nɛ Yehowa we bi ma tsɔ e hɛ mi atuã a, kɛ e nuɔ he ha kɛɛ? A ha nɛ e “ye e tsui,” kaa bɔ nɛ La 78:40 ɔ tsɔɔ. Sisi tsɔɔmi kpa ko hu de ke “a ha nɛ e ye aywilɛho.” Baiblo mi níhi a mi hlami ko tsɔɔ kaa: “Jemi bami nɛ Israel bi ɔmɛ je kpo ɔ tsɔɔ kaa a suɔ nɛ a ye lɛ awi,—kaa bɔ nɛ bi tue gbolɔ kɛ atuã tsɔlɔ ní peepee ji ɔ.” Lɔ ɔ he ɔ, kaa bɔ nɛ bi tue gbolɔ ma nyɛ maa ye e fɔli a tsui ɔ, jã a nɔ́ ɔ kɛ̃ nɛ Israel bi ɔmɛ ha nɛ “Israel Nɔ Klɔuklɔu ɔ ye aywilɛho.”—La 78:41.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w06 7/15 11 ¶4
Otihi Nɛ Ngɛ La Womi ɔ Fã Nɛ Ji Etɛ Kɛ Eywiɛ ɔ Mi
78:24, 25; sisi ningma—Mɛni he je nɛ a tsɛɛ mana ke “hiɔwe ngma” kɛ “bɔfohi a niye ní” ɔ? Munyu nɛ ɔ ekoeko tsɔɔ we kaa mana ji bɔfohi a niye ní. E ji “hiɔwe ngma” ejakaa hiɔwe a je nɛ a kɛ ha. (La 105:40) Akɛnɛ bɔfo ɔmɛ aloo “he wali ɔmɛ,” ngɛ hiɔwe he je ɔ, munyungu nɛ ji “he wali a niye ní” ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ kpiti kaa Mawu nɔ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ lɛ e kɛ ha. (La 11:4) E ma nyɛ maa ba lɛ kaa Yehowa gu bɔfohi a nɔ nɛ e kɛ mana ha Israel bi ɔmɛ.