Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • w25 October bf. 12-17
  • Mawu Suɔmi ɔ Ngɛ Kɛ Yaa Neneene

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Mawu Suɔmi ɔ Ngɛ Kɛ Yaa Neneene
  • Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2025
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • MO KAI KAA YEHOWA SUƆMI Ɔ PIƐƐ BAIBLO SISIJE TSƆƆMI ƆMƐ A HE
  • MO SUSU BƆ NƐ YEHOWA ‘SUƆ O SANE’ HA A HE SAMINYA
  • MOO LE NƆ́ NƐ HAA NƐ O YI MI PEEƆ MO ENYƆƆNYƆ
  • MOO FIA O PƐƐ SI KAA O MAA YA NƆ MAA YE ANƆKUALE
  • Yehowa Suɔ Mo Wawɛɛ
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2024
  • Mo Ná Nɔ Mi Mami Kaa Yehowa Suɔ Mo
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2025
  • Mɛni Maa Ye Bua Wɔ Ke Wa Yi Mi Ngɛ Wɔ Pee Enyɔɔnyɔ
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2024
  • Kɛ O Naa Yehowa Suɔmi Nɛ Se Pui ɔ Ha Kɛɛ?
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2021
Fuu Ngɛ Hiɛ ɔ
Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2025
w25 October bf. 12-17

NÍ KASEMI 41

LA 108 Mawu Suɔmi Nɛ Ngɛ Daa

Mawu Suɔmi ɔ Ngɛ Kɛ Yaa Neneene

“ Nyɛɛ na Yehowa si, ejakaa e hi; e suɔmi nɛ se pui ɔ ngɛ kɛ yaa neneene.”—LA 136:1.

OTI NƐ NGƐ NÍ KASEMI Ɔ MI

Wa maa na kaa Yehowa suɔmi ɔ nɛ wa ma kai kaa e ji Baiblo sisije tsɔɔmi ɔ ma nyɛ maa wo wɔ he wami ke waa kɛ nyagbahi ngɛ kpee.

1-2. Mɛni nyagba nɛ Kristofohi fuu kɛ kpeɔ?

MOO po he foni kaa kɔɔhiɔ nɛ nya wa ko ngɛ mele ko fiae ngɛ wo ɔ nɔ. Akɛnɛ oslɔke ɔ ngɛ kue nɛ e ngɛ mele ɔ tsitsɛɛe he je ɔ, ke a kɛ osɛkɛ nui lɛ ɔ, kɔɔhiɔ ɔ maa fia mele ɔ kɛ ya he fɛɛ he nɛ e suɔ. Osɛkɛ ɔ maa ye bua mele ɔ konɛ e da si ngɛ he kake.

2 Ke o kɛ nyagbahi nɛ a mi wa ngɛ kpee ɔ, o si fɔfɔɛ ɔ ma nyɛ maa pee kaa mele ɔ nɛ ngɛ wo ɔ nɔ ɔ. Ke e ba lɛ jã a, o ma bɔni susumi ekpaekpahi nami. Ngɛ be komɛ a mi ɔ, o ma nyɛ maa nu he kaa Yehowa suɔ mo, nɛ e ngɛ mo ye buae. Se ngɛ be kpahi hu a mi ɔ, o ma nyɛ maa nu he kaa Yehowa susuu we o he, nɛ e li nɔ́ nɛ ngɛ nɔ yae ngɛ o si himi mi po. (La 10:1; 13:1) Eko ɔ, o huɛ ko ma de nɔ́ ko kɛ wo o bua, nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ o tsui maa nɔ o mi be bɔɔ. (Abɛ 17:17; 25:11) Se be bɔɔ se ɔ, o yi mi maa kpale bɔni mo enyɔɔnyɔ peemi. Eko ɔ, o maa nu he po kaa Yehowa kua mo. Mɛni blɔ nɔ nɛ o we okadi peemi mi osɛkɛ ɔ ma nyɛ maa ye bua mo ngɛ si fɔfɔɛ ko kaa jã mi? Mɛni maa ye bua mo konɛ o ya nɔ nɛ o ná nɔ mi mami nɛ mi wa kaa Yehowa suɔ mo, nɛ e maa ye bua mo?

3. Mɛni nɛ suɔmi nɛ se pui nɛ a tu he munyu ngɛ La 31:7 kɛ 136:1 ɔ tsɔɔ, nɛ mɛni he je nɛ Yehowa pɛ ji nɔ nɛ jeɔ su nɛ ɔ kpo pe nɔ fɛɛ nɔ ɔ? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

3 Ke waa kɛ ka ko ngɛ kpee nɛ wa kai kaa Yehowa suɔmi ɔ se pui ɔ, e maa ye bua wɔ konɛ wa nyɛ nɛ wa fi si. (Kane La 31:7; 136:1.) Munyu nɛ ji “suɔmi nɛ se pui” ɔ tsɔɔ huɛ bɔmi gbagbanii kɛ anɔkuale yemi nɛ hiɔ ni enyɔ a kpɛti be fɛɛ be. Yehowa ji nɔ nɛ jeɔ suɔmi nɛ se pui kpo pe nɔ fɛɛ nɔ ngɛ je ɔ mi. Anɔkuale sane ji kaa Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Yehowa ‘suɔmi nɛ se pui ɔ hiɛ babauu.’ (2 Mose 34:​6, 7) Jehanɛ hu ɔ, Baiblo ɔ de ngɛ Yehowa he ke: “O suɔmi nɛ se pui ɔ hiɛ babauu kɛ ha nihi nɛ a tsɛɔ mo ɔ.” (La 86:5) Nɔ́ nɛ ngmami nɛ ɔmɛ ngɛ tsɔɔe ji kaa: Yehowa kua we e sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ gblegbleegble! Ke o kai kaa Yehowa ji anɔkualetsɛ ɔ, e maa ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o fĩ si ngɛ kahi nɛ a nya wa nɛ o kɛ ngɛ kpee ɔmɛ a mi.—La 23:4.

Osɛkɛ ko nɛ a fĩ kɛ wo mele ko he nɛ a ngmɛɛ he kɛ wo wo ɔ mi konɛ e ye bua mele ɔ nɛ kɔɔhiɔ nɛ nya wa nɛ ngɛ fiae ɔ nɛ ko tsitsɛɛ lɛ kɛ ya he kpa.

Kaa bɔ nɛ osɛkɛ yeɔ buaa mele nɛ e nuɔ lɛ kɛ daa si ke kɔɔhiɔ nɛ nya wa ngɛ fiae ɔ, jã nɔuu kɛ̃ nɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ wa ngɛ ngɛ Yehowa mi ɔ maa ye bua wɔ nɛ wa fĩ si ke waa kɛ si fɔfɔɛhi nɛ a mi wa ngɛ kpee (Hyɛ kuku 3)


MO KAI KAA YEHOWA SUƆMI Ɔ PIƐƐ BAIBLO SISIJE TSƆƆMI ƆMƐ A HE

4. Mɛni ji Baiblo sisije tsɔɔmi ɔ ekomɛ, nɛ mɛni he je nɛ nɔ ko be nyɛe ma tsake wa juɛmi ngɛ a he ɔ?

4 Nɔ́ kpa ko nɛ ma nyɛ maa ye bua mo nɛ o fĩ si ngɛ kahi a mi ji nɛ o ma kai kaa Yehowa suɔmi ɔ piɛɛ Baiblo sisije tsɔɔmi ɔmɛ a he. Ke o nu munyu nɛ ji “Baiblo sisije tsɔɔmi” ɔ, mɛni lɛ baa o juɛmi mi? Eko ɔ, nɔ́ nɛ baa o juɛmi mi ji anɔkualehi nɛ o kase ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, o ba kase kaa Mawu biɛ ji Yehowa, nɛ Yesu ji Mawu Bi kake too nɛ e fiɛ we e he. O ba le hu kaa gbogboe ɔmɛ li nɔ́ ko nɔ́ ko, nɛ e be kɛe nɛ adesahi maa hi si kɛ ya neneene ngɛ paradeiso zugba a nɔ. (La 83:18; Fiɛɛ. 9:5; Yoh. 3:16; Kpoj. 21:​3, 4) Kɛ je be nɛ o ba le tsɔɔmi nɛ ɔmɛ nɛ o he ye se ɔ, o ha we nɛ nɔ́ ko nɔ́ ko nɛ tsake o juɛmi ngɛ he. Mɛni he je? Ejakaa o ba yɔse kaa odasehi ngɛ nɛ maa nɔ mi kaa tsɔɔmi nɛ ɔmɛ ji anɔkuale. Ke wa kai kaa Yehowa suɔmi ɔ piɛɛ Baiblo sisije tsɔɔmi ɔmɛ a he ɔ, e maa ye bua wɔ konɛ waa na kaa Yehowa susuɔ wa he nɛ e le nyagbahi nɛ wa ngɛ mi gblee ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ wa yi mi nɛ pee wɔ enyɔɔnyɔ kɔkɔɔkɔ.

5. Moo tsɔɔ blɔ nɔ nɛ nɔ ko guɔ kɛ ngmɛɛɔ lakpa tsɔɔmihi a he.

5 Benɛ o bɔni Baiblo ɔ kasemi ɔ, mɛni ye bua mo nɛ o yu o he ngɛ lakpa tsɔɔmihi a he? E ngɛ heii kaa o ngɔ nɔ́ nɛ o ngɛ kasee ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ kɛ to nɔ́ nɛ a tsɔɔ mo ngɛ o jami ɔ mi ɔ he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, be ko nɛ be ɔ, o he ye kaa Yesu ji Mawu Ope ɔ nɛ. Se benɛ o ba bɔni Baiblo ɔ kasemi ɔ, eko ɔ, o bi o he ke, ‘Anɛ tsɔɔmi nɛ ɔ ji anɔkuale lo?’ Benɛ o ba kase nɔ́ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ ngɛ sane nɛ ɔ he ɔ, o ba na kaa pi Yesu ji Mawu Ope ɔ. Nɛ kɛ je lɔ ɔ se ɔ, o he we lakpa tsɔɔmi nɛ ɔ yi hu, mohu ɔ, o ba he ye kaa Yesu ji “kekleekle bi ngɛ bɔ níhi tsuo a kpɛti” kɛ “Mawu Bi kake too.” (Kol. 1:15; Yoh. 3:18) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke lakpa tsɔɔmihi “du si wawɛɛ” ngɛ nɔ ko mi ɔ, e he ma nyɛ maa wa kaa nɔ ɔ maa ngmɛɛ he. (2 Kor. 10:​4, 5) Se benɛ o ba kase anɔkuale ɔ se ɔ, o he we lakpa tsɔɔmi ɔmɛ yi hu.—Filip. 3:13.

6. Mɛni he je nɛ o ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa “suɔmi nɛ se pui ɔ ngɛ kɛ yaa neneene”?

6 Mo hu o ma nyɛ maa pee nɔ́ ko kaa jã konɛ o ná nɔ mi mami nɛ mi wa kaa Yehowa suɔ mo. Ke o kɛ ka ko ngɛ kpee, nɛ o yi mi bɔni mo peemi enyɔɔnyɔ ngɛ Yehowa suɔmi ɔ he ɔ, mo bi o he ke, ‘Anɛ i ngɛ níhi a he susue saminya lo?’ Moo ngɔ bɔ nɛ o ngɛ he nue ha ngɛ Yehowa suɔmi ɔ he ɔ kɛ to La 136:1 ɔ he. Lɔ ɔ ji ngmami nɛ a ngɔ ní kasemi ɔ kɛ da nɔ ɔ nɛ. Mɛni he je nɛ Yehowa de ke e suɔmi ɔ se “pui” ɔ? Mɛni he je nɛ a ti munyu nɛ ji, “e suɔmi nɛ se pui ɔ ngɛ kɛ yaa neneene” ɔ mi si 26 sɔuu ngɛ jamɛ a la a mi ɔ? Kaa bɔ nɛ wa na kɛ sɛ hlami ɔ, suɔmi nɛ se pui nɛ Yehowa ngɛ kɛ ha e we bi ɔ ji Baiblo sisije tsɔɔmi, nɛ e ngɛ kaa Baiblo sisije tsɔɔmi kpahi nɛ o kɛ bua jɔmi kplɛɛ nɔ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ nɔuu. Susumi kaa wa he be se nami ngɛ Yehowa hɛ mi, loo e sume wɔ ɔ ji lakpa. Ke o ná susumi ko kaa jã a, moo bɔ mɔde nɛ o kua amlɔ nɔuu, kaa bɔ nɛ o ma kua lakpa tsɔɔmi kpahi ɔ!

7. Moo tsɔɔ ngmami komɛ nɛ maa ye bua mo konɛ o ná nɔ mi mami kaa Yehowa suɔ mo.

7 Odase kpahi fuu ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ maa nɔ mi kɛ haa wɔ kaa Yehowa suɔ wɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yesu de e se nyɛɛli ɔmɛ ke: “Nyɛ he jua wa kulaa pe otokliihi babauu.” (Mat. 10:31) Yehowa nitsɛ hu de e we bi ke: ‘Ma wo nyɛ he wami, ee, ma ye bua nyɛ, i kɛ ye dami hiɔ nine ɔ maa pɛtɛ nyɛ he wawɛɛ.’ (Yes. 41:10) Munyu nɛ ɔmɛ ngɛ heii. Yesu de we ke, ‘Nyɛ he jua ma nyɛ maa wa,’ nɛ Yehowa hu de we ke, ‘Eko ɔ, ma ye bua nyɛ.’ Mohu ɔ, a de ke: “Nyɛ he jua wa” kɛ ‘Ma ye bua nyɛ.’ Ke o kɛ ka ko ngɛ kpee, nɛ o nu he kaa Yehowa sume mo ɔ, ngmamihi nɛ wa susu a he nɛ ɔ ma nyɛ maa ye bua mo nɛ o ná nɔ mi mami wawɛɛ kaa Yehowa suɔ mo niinɛ. Munyuhi nɛ a ngɛ ngmami nɛ ɔmɛ a mi ɔ ji anɔkuale. Ke wa sɔle kɛ ha Yehowa ngɛ bɔ nɛ wa ngɛ he nue ha a he, nɛ wa susu ngmami nɛ ɔmɛ a he saminya a, wɔ hu wa ma nyɛ maa tu munyu nɛ Yohane tu ɔ eko. E de ngɛ 1 Yohane 4:16 ke: “Wa ba le suɔmi nɛ Mawu ngɛ kɛ ha wɔ ɔ, nɛ wa he ye.”a

8. Ke be komɛ ɔ, o yi mi peeɔ mo enyɔɔnyɔ ngɛ Yehowa suɔmi ɔ he ɔ, mɛni o ma nyɛ maa pee?

8 Ke be komɛ ɔ, o nuɔ he loloolo kaa Yehowa sume mo hu nɛɛ? Moo ngɔ bɔ nɛ o ngɛ he nue ha a kɛ to nɔ́ nɛ o le kɛ kɔ Mawu he ɔ he. Bɔ nɛ wa nuɔ he ha a ma nyɛ ma tsake, se suɔmi nɛ Yehowa ngɛ kɛ ha wɔ ɔ ji anɔkuale tsɔɔmi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ tsakee we gblegbleegble. Ke wa he we yi kaa Yehowa suɔ wɔ ɔ, lɛɛ wa kplɛɛ we nɔ kaa Yehowa su titli ji suɔmi.—1 Yoh. 4:8.

MO SUSU BƆ NƐ YEHOWA ‘SUƆ O SANE’ HA A HE SAMINYA

9-10. Mɛni he munyu nɛ Yesu ngɛ tue benɛ e de ke, “Tsɛ ɔ nitsɛ suɔ nyɛ sane” kaa bɔ nɛ a ngma ngɛ Yohane 16:​26, 27 ɔ? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

9 Wa ma nyɛ maa kase níhi fuu kɛ kɔ Yehowa suɔmi ɔ he ke wa susu nɔ́ nɛ Yesu de e se nyɛɛli ɔmɛ ɔ he ɔ he. E de mɛ ke: “Tsɛ ɔ nitsɛ suɔ nyɛ sane.” (Kane Yohane 16:​26, 27.) Yesu tu we munyu nɛ ɔ konɛ e kɛ ha nɛ e kaseli ɔmɛ a bua nɛ jɔ kɛkɛ. Ke wa hyɛ munyuhi nɛ Yesu tu kɛ sɛ hlami loko e ba tu munyu nɛ ɔ, wa maa na kaa pi bɔ nɛ kaseli ɔmɛ ngɛ he nue ha a he munyu nɛ e ngɛ tue. Mohu ɔ, e ngɛ nɔ́ kpa ko kulaa he munyu tue, nɛ lɔ ɔ ji sɔlemi.

10 Yesu de e kaseli ɔmɛ kaa a ko sɔle kɛ ha lɛ, mohu ɔ, a sɔle kɛ gu e nɔ. (Yoh. 16:​23, 24) E he hia wawɛɛ kaa Yesu ha nɛ a le enɛ ɔ. Benɛ a tle Yesu si se ɔ, eko ɔ, kaseli ɔmɛ ko nu he kaa e sa nɛ a sɔle kɛ ha lɛ, ejakaa e ba pee a huɛ. Eko ɔ, a ko nyɛ susu kaa akɛnɛ Yesu suɔ a sane wawɛɛ he je ɔ, Yesu maa bu a ní bimi ɔ tue, nɛ e ma de e Tsɛ ɔ nɛ e ye bua mɛ. Se Yesu de mɛ kaa a ko susu jã. Mɛni he je? Ejakaa e de mɛ ke: “Tsɛ ɔ nitsɛ suɔ nyɛ sane.” Anɔkuale munyu nɛ ɔ piɛɛ Baiblo sisije tsɔɔmi nɛ kɔɔ sɔlemi he ɔ he. Enɛ ɔ kɔɔ mo hu o he: Kɛ gu Baiblo ɔ nɛ o ba kase ɔ nɔ ɔ, o ba le Yesu, nɛ o ná suɔmi kɛ ha lɛ. (Yoh. 14:21) Se kaa bɔ nɛ Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ pee ɔ, o kɛ nɔ mi mami ma nyɛ maa sɔle kɛ ha Mawu, ejakaa o le kaa Mawu ‘nitsɛ suɔ o sane.’ Be fɛɛ be nɛ o maa sɔle kɛ ha Yehowa a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ munyu nɛ Yesu tu ɔ mi.—1 Yoh. 5:14.

Foni ɔmɛ: Nyɛminyumu ko nɛ e hii si ngɛ sɛ ko nɔ nɛ e ngɛ sɔlee wawɛɛ ngɛ ní titli etɛ komɛ nɛ a he hia ngɛ e si himi mi ɔ he. 1. E yo ɔ hwɔɔ si ngɛ hiɔ sa nɔ nɛ e ngɔ niye ní kɛ ma lɛ hami. 2. E biyo ɔ bua jɔ benɛ e kɛ lɛ ngɛ Baiblo ɔ kasee ɔ. 3. E ngɛ e sika sane he womi ko mi hyɛe.

O kɛ nɔ mi mami ma nyɛ maa sɔle ha Yehowa akɛnɛ o ba le kaa lɛ ‘nitsɛ e suɔ o sane’ ɔ he je (Hyɛ kuku 9-10)b


MOO LE NƆ́ NƐ HAA NƐ O YI MI PEEƆ MO ENYƆƆNYƆ

11. Mɛni he je nɛ Satan bua maa jɔ ke wa yi mi peeɔ wɔ enyɔɔnyɔ ngɛ Yehowa suɔmi ɔ he ɔ?

11 Mɛni haa nɛ wa yi mi peeɔ wɔ enyɔɔnyɔ ngɛ Yehowa suɔmi ɔ he? Eko ɔ, o ma ha heto ke Satan lɛ haa nɛ wa nuɔ he jã, nɛ ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, e ji anɔkuale. Ejakaa Satan “ngɛ hlae nɛ e maa mi” wɔ, nɛ e bua maa jɔ ke e na kaa wa yi mi peeɔ wɔ enyɔɔnyɔ ngɛ Yehowa suɔmi ɔ he. (1 Pet. 5:8) Akɛnɛ Yehowa suɔ wɔ he je nɛ e ngɔ kpɔmi nɔ́ ɔ kɛ ha wɔ ɔ nɛ. Se Satan suɔ nɛ waa nu he kaa akɛnɛ wa ji yayami peeli he je ɔ, wa sɛ kɛ ha kpɔmi nɔ́ ɔ. (Heb. 2:9) Mɛnɔ lɛ e bua maa jɔ ke wa yi mi peeɔ wɔ enyɔɔnyɔ ngɛ Yehowa suɔmi ɔ he? Jamɛatsɛ ɔ ji Satan. Nɛ mɛnɔ lɛ e bua maa jɔ ke wa kɔni mi jɔ̃, nɛ wa kpa Yehowa sɔmɔmi? Lɛ ji Satan. E suɔ nɛ wa susu kaa Yehowa sume wɔ. Se e ji lakpa. Lɛ mohu ji nɔ nɛ Yehowa sume. E “ga ní tsumi ɔmɛ” a kpɛti kake ji kaa e ma ha nɛ waa nu he kaa Yehowa sume wɔ, nɛ e kua wɔ hulɔ. (Efe. 6:11) Ke wa yɔse nɔ́ nɛ wa he nyɛlɔ ɔ ngɛ hlae nɛ e pee ɔ, e maa ye bua wɔ konɛ waa fia wa pɛɛ si kaa wa maa “te si kɛ wo Abosiami.”—Yak. 4:7.

12-13. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ yayami nɛ a kɛ fɔ wɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ wa yi mi nɛ pee wɔ enyɔɔnyɔ ngɛ suɔmi nɛ Yehowa ngɛ kɛ ha wɔ ɔ he?

12 Nɔ́ kpa ko hu ngɛ nɛ ma nyɛ ma ha nɛ wa yi mi nɛ pee wɔ enyɔɔnyɔ ngɛ Yehowa suɔmi ɔ he. Mɛni ji jamɛ a nɔ́ ɔ? Lɔ ɔ ji yayami nɛ a kɛ fɔ wɔ ɔ nɛ. (La 51:5; Rom. 5:12) Yayami ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ adesahi kɛ a Bɔlɔ ɔ a kpɛti ɔ puɛ. Jehanɛ se hu, e puɛ adesahi a juɛmi, a tsui, kɛ a nɔmlɔ tso ɔ tsuo hulɔ.

13 Yayami náa wa susumi nɔ he wami ngɛ blɔ nɛ dɛ nɔ, nɛ lɔ ɔ haa nɛ wa he nile buɔ wɔ fɔ, wa haoɔ, wa nuɔ he kaa wa be slɔkee, nɛ zo po gbeɔ wɔ. Wa ma nyɛ ma ná he numi nɛ ɔmɛ ke wa pee yayami ko. Jehanɛ hu ɔ, akɛnɛ a kɛ yayami fɔ wɔ he je ɔ, bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, wa ma nyɛ ma ná he numi nɛ ɔmɛ. Se ngɛ anɔkuale mi ɔ, pi jã kulaa ji bɔ nɛ Mawu bɔ wɔ. (Rom. 8:​20, 21) Kaa bɔ nɛ ke lɔle tire he jɔ nɛ e be nyɛe ma tsu ní saminya a, jã nɔuu kɛ̃ nɛ adesahi nɛ a yi mluku ɔ hu be nyɛe maa pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ pɛpɛɛpɛ kaa bɔ nɛ e sa kaa a pee ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e be nyakpɛ kaa be komɛ ɔ, wa yi mi peeɔ wɔ enyɔɔnyɔ ke ji kaa Yehowa suɔ wɔ niinɛ. Ke e ba lɛ jã a, e sa nɛ wa kai kaa Yehowa ji ‘Mawu kpetekpleenyɛ nɛ e he ngɛ gbeye, nɛ́ e jeɔ suɔmi nɛ se pui kpo kɛ haa nihi nɛ a suɔ lɛ nɛ́ a yeɔ e kita amɛ a nɔ ɔ.’—Neh. 1:5.

14. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ kpɔmi nɔ́ ɔ nɛ wa ma pue wa yi mi tɛ ngɛ he ɔ maa ye bua wɔ nɛ wa yi mi ko pee wɔ enyɔɔnyɔ kaa Yehowa suɔ wɔ? (Roma Bi 5:8) (Hyɛ daka nɛ ji “Moo Yu O He Kɛ Je ‘Yayami He Wami Nɛ Sisiɔ Nɔ ɔ’ He” ɔ hulɔ.)

14 Be komɛ ɔ, wa ma nyɛ maa nu he kaa wa sɛ kaa Yehowa jeɔ suɔmi kpo kɛ tsɔɔ wɔ. Nɛ ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa sɛ niinɛ. Se suɔmi nɛ Mawu jeɔ kpo kɛ tsɔɔ wɔ ɔ haa nɛ wa naa kaa e suɔmi ɔ ngɛ slɔɔto kulaa. Tsa pi nɔ́ ko nɛ wa peeɔ ɔ he je nɛ Yehowa jeɔ suɔmi kpo kɛ tsɔɔ wɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e kɛ kpɔmi nɔ́ ɔ ha bɔ nɛ pee nɛ kɛ gu kpɔmi nɔ́ ɔ nɔ ɔ, e ngɔ wa yayamihi kɛ ke wɔ, ejakaa e suɔ wɔ. (1 Yoh. 4:10) Mo kai hu kaa Yesu ba zugba a nɔ konɛ e ba kpɔ̃ yayami peeli, se pi adesahi nɛ a ye mluku. (Kane Roma Bi 5:8.) Wa kpɛti nɔ ko nɔ ko be nɛ e ma nyɛ maa pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ pɛpɛɛpɛ, nɛ Yehowa hu hyɛ we blɔ kaa waa pee jã. Ke wa yɔse kaa mluku nɛ wa yi ɔ ma nyɛ ma ha nɛ wa yi mi nɛ pee wɔ enyɔɔnyɔ ngɛ Yehowa suɔmi ɔ he ɔ, e sa nɛ waa pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ kɛ ye jamɛ a susumi ɔ nɔ.—Rom. 7:​24, 25.

Moo Yu O He Kɛ Je “Yayami He Wami Nɛ Sisiɔ Nɔ ɔ” He

Baiblo ɔ tu “yayami he wami nɛ sisiɔ nɔ ɔ” he munyu. (Heb. 3:13) Yayami nɛ a kɛ fɔ wɔ ɔ haa nɛ wa peeɔ níhi nɛ sɛ. Se pi lɔ ɔ pɛ, e haa nɛ wa yi mi hu peeɔ wɔ enyɔɔnyɔ ngɛ Yehowa suɔmi ɔ hu he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, yayami ngɛ “he wami nɛ sisiɔ nɔ” niinɛ.

Eko ɔ, wa ma susu kaa nɔ ko nɔ ko be nyɛe maa sisi wɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, wa ma nyɛ ma susu kaa nɔ sisili be nyɛe maa sisi wɔ, nɛ a kpɔ̃ wa sika ngɛ wa dɛ. Se ke wa hɛ je wa he nɔ ɔ, a ma nyɛ ma kpɔ̃ wa sika tsuo ngɛ wa dɛ.

Jã nɔuu kɛ̃ nɛ mluku nɛ wa yi ɔ ma nyɛ maa sisi wɔ nɛ waa nu he kaa Yehowa sume wɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e sa kaa wa hɛ nɛ hi wa he nɔ be fɛɛ be. Mluku nɛ wa yi ɔ ma nyɛ ma ha nɛ waa ngɔ wa juɛmi kɛ ma wa gbɔjɔmihi, kɛ wa tɔmihi a nɔ be fɛɛ be. Se e sa nɛ wa kua susumi nɛ ɔ ejakaa lɔ ɔ ji yayami “he wami nɛ sisiɔ nɔ ɔ” nɛ.

MOO FIA O PƐƐ SI KAA O MAA YA NƆ MAA YE ANƆKUALE

15-16. Ke wa ya nɔ nɛ wa ye Yehowa anɔkuale ɔ, mɛni nɔ mi mami wa ma nyɛ ma ná, nɛ mɛni he je? (2 Samuel 22:26)

15 Yehowa suɔ kaa waa mwɔ yi mi kpɔ nɛ da, nɛ lɔ ɔ ji kaa wa maa “mɛtɛ e he.” (5 Mose 30:​19, 20) Ke wa pee jã a, wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa ya nɔ maa ye wɔ anɔkuale. (Kane 2 Samuel 22:26.) Ke wa yeɔ Yehowa anɔkuale be fɛɛ be, nɛ waa kɛ si fɔfɔɛ ko nɛ mi wa ngɛ kpee ngɛ wa si himi mi ɔ, wa ma nyɛ maa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ e nɔ konɛ e ye bua wɔ kɛ da nya.

16 Kaa bɔ nɛ wa kase kɛ sɛ hlami ɔ, wa ngɛ yi mi tomihi fuu a he je nɛ e sa nɛ waa ya nɔ nɛ wa fĩ si ke waa kɛ kahi ngɛ kpee. Wa le kaa Yehowa suɔ wɔ, nɛ e maa ye bua wɔ. Nɛ jã ji bɔ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ. Ke wa yi mi peeɔ wɔ enyɔɔnyɔ ngɛ Yehowa suɔmi ɔ he ɔ, wa ma nyɛ ma pue wa yi mi tɛ ngɛ níhi nɛ wa le kɛ kɔ Yehowa suɔmi ɔ he ɔ he, mohu pe nɛ waa kɛ wa juɛmi maa ma bɔ nɛ wa nuɔ he ha a nɔ. Nyɛ ha nɛ waa ya nɔ nɛ wa ná nɔ mi mami kaa Yehowa suɔmi nɛ se pui ɔ ngɛ kɛ yaa neneene kaa bɔ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ ɔ.

KƐ O MA HA HETO KƐƐ?

  • Ke wa naa Yehowa suɔmi ɔ kaa e ji Baiblo sisije tsɔɔmi ɔ, kɛ wa ma ná he se ha kɛɛ?

  • Mɛni blɔ nɔ nɛ yayami nɛ a kɛ fɔ wɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ wa yi mi nɛ pee wɔ enyɔɔnyɔ ngɛ Yehowa suɔmi ɔ he?

  • Mɛni wa ma nyɛ maa pee konɛ wa yi mi nɛ ko pee wɔ enyɔɔnyɔ ngɛ Yehowa suɔmi ɔ he?

LA 159 Wo Yehowa Hɛ Mi Nyami

a Nɔ hyɛmi ní kpahi ngɛ 5 Mose 31:​8, La 94:​14, kɛ Yesaya 49:15.

b FONI Ɔ MI TSƆƆMI: Nyɛminyumu ko nɛ e ngɛ sɔlee konɛ Yehowa nɛ e ye bua lɛ nɛ e nyɛ nɛ e hyɛ e yo nɛ be he wami ɔ nɔ, e nyɛ nɛ e kɛ e sika nɛ tsu ní ngɛ nile mi, nɛ e tsɔse e biyo ɔ konɛ e ba suɔ Yehowa.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane