DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 27
NDWOMI 73 Ma Akɛnɣazɩzɩbɛ Yɛ
Nyia Akɛnɣazɩzɩbɛ Dɩkɛɛ Zadɔkɩ
“Nɩ Zadɔkɩ [dɩ] abɩlantɩyɛ mɔɔ ɩwɔ akɛnɣazɩzɩbɛ.”—1 MM. 12:28.
BƲTAYƖ
Kezimɔ Zadɔkɩ yi ndianwʋ nɩ kɔwʋwa yɛ ma yekenyia akɛnɣazɩzɩbɛ.
1-2. Aninyia yɛ lɛ Zadɔkɩ a? (1 Mmɩlɩzʋdwokɔ 12:22, 26-28)
TUA nwʋmɔ mfonyini kila kɛɛ mmenyia mɔɔ bɔ dʋdʋ bʋ 340,000 beyiyia numɔ kɛɛ bɛbayɛ Devidi bulombunli wɔ Yizilaya munwatĩĩ zʋ. Bɔwʋwalɩ avile mɔɔ ibike Hɩbʋlɔnʋ zʋ aɣile asã. Bɔwɔlɩ nkɔmmɔ bɛzɩlɩlɩ na bɔdʋlɩ ndwomi bɛyɩlɩ Gyehova ayɛlɛ. (1 Mm. 12:39) Nɩ abɩlantɩyɛ be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Zadɔkɩ kɩnla ɔlɔmɩ yɩ nwʋ, na ɩkɛyɛ kɛɛ mmenii sʋ̃maa bɛ adwɩnɩ ɩábɛ yɩ zʋ. Naasʋ̃ Gyehova nwʋnlɩ kɛɛ Zadɔkɩ wɔ kɛnɩ be, na nɩ ɩpɛ kɛɛ yɛzayɛ sʋ̃ yɛnwʋ yɩ. (Kɩnga 1 Mmɩlɩzʋdwokɔ 12:22, 26-28.) Aninyia yɛ lɛ Zadɔkɩ a?
2 Nɩ Zadɔkɩ dɩ ɔsɔfʋ mɔɔ nɩ ɩ nɩɩ ɔsɔfʋ ebani Abɩyata bɔ numɔ yɛ egyima. Nyamɩnlɩ manlɩ Zadɔkɩ nɣɛlɛbɛ sʋ̃maa mɔɔ nɩ ɩkɛva ɩkɛdɩ yi Odwokɔ yɩ tʋ. (2 Sa. 15:27) Sɛ nɩ mmenii bɛpɛɛ fʋlɔdulɛ mɔɔ nɣɛlɛbɛ wɔ nu a, nɩ bɔkɔ Zadɔkɩ kɛ. Akʋ̃ sʋ̃, nɩ ɩdɩ benyia mɔɔ ɩwɔ akɛnɣazɩzɩbɛ. Wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu nɩ, yekozunzu kezimɔ Zadɔkɩ lalɩ akɛnɣazɩzɩbɛ ali nɩ nwʋ.
3. (a) Mɩnla ti mɔɔ ihyinyia kɛɛ Gyehova yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ benyia akɛnɣazɩzɩbɛ a? (b) Mɩnla yɛ yekozunzu nwʋmɔ wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu a?
3 Wɔ oyuwadɩ yɩ awielɩyɛ mmɩlɩ eyi nu nɩ, Setanɩ ɩbɔɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɩkɛzɩkɛ dedi mɔɔ yɛwɔ wɔ Gyehova nu nɩ. (1 Pit. 5:8) Wɔ mmɩlɩ mɔ yɛdɩkɛɛ kɛɛ Gyehova kɛzɩkɛ Setanɩ yi oyuwadɩ tanɩ eyi nɩ, ihyinyia kɛɛ yɛfa akɛnɣazɩzɩbɛ yekyina pindinyii. (Ndw. 31:24) Bɛmá yehila ahʋanɩ asã mɔɔ yɛkɔhʋla yekoluwa zʋlɔ yekozumazuma Zadɔkɩ yɩ akɛnɣazɩzɩbɛ nɩ.
KYINA NYAMƖNLƖ YI BULOMBUNLILILƐ MƐDA
4. Mɩnla ti mɔɔ Gyehova yi mmenii hyinyia akɛnɣazɩzɩbɛ na ama bɛagyina Nyamɩnlɩ Bulombunlililɛ mɛda a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)
4 Kɛ Gyehova yi mmenii nɩ, yɛzʋ̃ yɛ ahʋnlɩnɩ munwatĩĩ nu yekyina Nyamɩnlɩ yi Bulombunlililɛ mɛda. Naasʋ̃ mbɔmɩ sʋ̃maa nɩ, eyi de akɛnɣazɩzɩbɛ. (Mt. 6:33) Kɛ ndianwʋ nɩ, wɔ oyuwadɩ tanɩ eyi nu nɩ, yehyinyia akɛnɣazɩzɩbɛ na ama yɛahʋla yɛava Gyehova yɩ mmɛla yɛayɛ egyima na yɛahã Bulombunlililɛ nwʋ Odwokɔba yɩ sʋ̃. (1 Tɛs. 2:2) Akʋ̃ sʋ̃, oyuwadɩ eyi nu hyɩhyɛ iluwa manlɩwulɛndwokɔ ti, meti yehyinyia akɛnɣazɩzɩbɛ na ama yɛágyinanlɩ ɔfʋã bela wɔ manlɩwulɛndwokɔ nu. (Dwɔ. 18:36) Gyehova yi mmenii sʋ̃maa beyiyia ozukuasɛmɩ nu anwʋkyɩlɩ, behyĩ abiyemmɔ, na bɛva abiyemmɔ sʋ̃ bogua fiyiadɩ iluwakɛɛ bɛágyina ɔfʋã bela wɔ manlɩwulɛndwokɔ nu anzɛnyɩɩ bɛáhɔ sogyia nɩ ti.
Sɛ mmenii mvʋlɔ kyina ɔfʋã be wɔ manlɩwulɛndwokɔ nu a, mɩnla yɛ ɛkɛyɛ a? (Kila nkyɩkyɛmi 4)
5. Mɩnla ti mɔɔ nɩ Zadɔkɩ hyinyia akɛnɣazɩzɩbɛ na ama ɩahʋla iagyina Devidi mɛda a?
5 Kɛ ɔzʋwalɛ mɔɔ nɩ bɔkɔzʋwaa Devidi bulombunli kɛkɛ ti yɛ Zadɔkɩ hɔlɩ Hɩbʋlɔnʋ a. Mfomi ɩvalɩ yɩ akʋndɩ ɩhɔlɩ, na nɩ iziyeziye yɩ nwʋ kɛɛ ɩkɔhʋ̃. (1 Mm. 12:38) Nɩ ɩwɔ ɛpɛ kɛɛ ikeli Devidi mɛda ma bɔkɔhɔ kʋnɛ na bɛawɔ Yizilaya manlɩ nwʋ banɩ wɔ bɛ adamvʋlɔ bɛ sa nu. Ebiye a, nɩ Zadɔkɩ ɩ́dɩ sogyianii mɔɔ izi kʋnɛ paa dɩyɛ, naasʋ̃ nɩ ɩdɩ benyia mɔɔ ɩwɔ akɛnɣazɩzɩbɛ.
6. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Devidi yɛlɩ akɛnɣazɩzɩbɛ nwʋ ndianwʋba manlɩ Zadɔkɩ a? (Ndwomi 138:3)
6 Ɛhɩnla dɩka yɛ ɔsɔfʋ Zadɔkɩ zumanlɩ akɛnɣazɩzɩbɛ a? Nɩ mmenyia mɔɔ bɔ nwʋ yɛ sɩ na bɔwɔ akɛnɣazɩzɩbɛ dua yɩ nwʋ yiyia. Meti pɩlazunɛ bela íni nwʋmɔ kɛɛ izumanlɩ akɛnɣazɩzɩbɛ wɔ bɛ kɛnɩ. Kɛ ndianwʋ nɩ, kezimɔ Devidi valɩ akɛnɣazɩzɩbɛ ‘lili Yizilaya manlɩ yɩ bɛ anyunu ma bɔhɔlɩ kʋnɛ’ nɩ hanlɩ Yizilayamaa munwatĩĩ ma bɔzʋ̃ bɛ ahʋnlɩnɩ munwala nu belili yɩ mɛda. (1 Mm. 11:1, 2) Devidi valɩ yɩ nwʋ dianlɩ Gyehova zʋ mmɩlɩ munwala va bɩbɛlɩ mmʋwalɩyɛ va hʋnlɩ diyialɩ yɩ adamvʋlɔ. (Ndw. 28:7; kɩnga Ndwomi 138:3.) Akʋ̃ sʋ̃, Zadɔkɩ zumanlɩ akɛnɣazɩzɩbɛ wɔ mmenyia dɩkɛɛ Gyehoyada nɩɩ yɩ ɣa benyia Bɛnaya mɔɔ nɩ ɩdɩ sogyianii, nɩɩ abusunwa nu mmenii aditili 22 mɔɔ begyinanlɩ Devidi yɩ mɛda nɩ bɛ kɛ. (1 Mm. 11:22-25; 12:26-28) Ɔzɔ mmenyia yɩ munwatĩĩ zili bɛ kɛnɣa kɛɛ bɛkɛyɛ Devidi bo bulombunli na bɛawɔ yɩ nwʋ banɩ.
7. (a) Mɩnla akɛnɣazɩzɩbɛ nwʋ ndianwʋ yɛ ɩwɔ kɛnɩ nnɛ mɔɔ yɛkɔhʋla yekozumazuma a? (b) Kɛmɔ vidiyo mɔɔ ɩwɔ azɩkɛnɩ odwokɔ yɩ nu kile nɩ, mɩnla yɛ osuma wɔ Eliyema Benyia Nsilu yi ndianwʋ yɩ nu a?
7 Sɛ yesunzu mmenii mɔɔ bɛvalɩ akɛnɣazɩzɩbɛ begyinanlɩ Gyehova yi tumililɛ mɛda be ndianwʋ yɩ nwʋ a, sa ɩkʋla ɩbʋwa yɛ ma yenyia akɛnɣazɩzɩbɛ. Mmɩlɩ mɔ ye Bulombunli Gyisɛsɩ wɔ azɩlɛ yɩ zʋ nɩ, ɩhwɩnlɩ yɩ nwʋ kʋlakʋla wɔ manlɩwulɛndwokɔ mɔɔ nɩ ɩkɔlɩɩ zʋlɔ wɔ yɩ mmɩlɩ zʋ nɩ nwʋ. (Mt. 4:8-11; Dwɔ. 6:14, 15) Ɩvalɩ yɩ nwʋ idianlɩ Gyehova zʋ izianlɩ yɩ kɛnɩ anwʋzɩzɩbɛ mmɩlɩ munwala. Nnɛ sʋ̃, mmɩlantɩyɛ sʋ̃maa wɔ kɛnɩ mɔɔ bɔbʋ kɛɛ bɔkɔhɔ sogyia anzɛnyɩɩ bɛkɛva bɔ nwʋ bokowulawula manlɩwulɛndwokɔ nu. Yɛhyɛɛ wʋ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ kɩnga bo ozumanlɛnwʋnlɛ azʋlɔtʋ mɔɔ ɩwɔ jw.org zʋ nɩ be.a
BƲWA WU MMELIYEMA
8. Mɩnla mmɩlɩ yɛ asafʋ nu mbanimbani hyinyia akɛnɣazɩzɩbɛ na bɛahʋla bɛawʋwa be mmeliyema a?
8 Gyehova yi mmenii anyɩ deli nwʋmɔ kɛɛ bɔkɔwʋwa bɔ nwʋ bɔ nwʋ. (2 Kɔl. 8:4) Naasʋ̃ itwu mmɩlɩ be a, ide akɛnɣazɩzɩbɛ paa na bɛahʋla bɛayɛ zɔ. Kɛ ndianwʋ nɩ, sɛ kʋnɛ be si wɔ dɩka be a, asafʋ nu mbanimbani mɔɔ bɔwɔ kɛnɩ nɩ nwʋ yɩ kɛɛ be mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ hyinyia ɛzɩzɩbɛhyɛlɛ, sunzuma ɔfʋã nu nɩɩ nnwʋnlamɩ ɔfʋã nu mmʋwalɩyɛ. Iluwa ɔlɔlɛ mɔɔ asafʋ nu mbanimbani wɔ ma be mmeliyema nɩ ti, bɛfa bɔ nnwʋanlɩ betiã asianɩ nu ama bɛava mɔɔ behyinyia nɩ munwatĩĩ bɛama bɛ. (Dwɔ. 15:12, 13) Sɛ bɛyɛ zɔ a, nɩ ikile kɛɛ bosumazumaa Zadɔkɩ yɩ akɛnɣazɩzɩbɛ nɩ.
9. Kɛmɔ 2 Samʋwɛlɩ 15:27-29 kile nɩ, mɩnla yɛ Devidi hã hileli Zadɔkɩ kɛɛ ɩyɛ́ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)
9 Nɩ Devidi yɩ nnwʋanlɩ la asianɩ nu, iluwakɛɛ nɩ yɩ ɣa Absɔlɔmɩ izi yɩ kɛnɣa kɛɛ ikohũ yi na ɩaɣa ɩayɛ bulombunli. (2 Sa. 15:12, 13) Nɩ ɩsɛ kɛɛ Devidi zʋ Gyelusalamɩ tu ndɛndɛ zʋ la! Ɩhã ihileli yɩ nkɛlɛ yɩ kɛɛ: “Bodwodwú ma yeɣiandi, iluwakɛɛ sɛ Absɔlɔmɩ ba tʋ yɛ a, abiyela ɩlɛ́fa yɩ nwʋ keli!” (2 Sa. 15:14) Mmɩlɩ mɔ bɔkɔɔ nɩ, Devidi ɣa nwʋnlɩ kɛɛ ihyinyia kɛɛ abiye kalɩ Gyelusalamɩ na ikila mɔɔ Absɔlɔmɩ kɛyɛ bela na ɩawɔ yɩ amanɩyɛ. Meti ɩmanlɩ Zadɔkɩ nɩɩ azɔfʋ be zia hɔlɩ twonwa yɩ nu na ama bɛahʋla bɛayɛ ɔzɔ egyima nɩ. (Kɩnga 2 Samʋwɛlɩ 15:27-29.) Nɩ ɩsɛ kɛɛ bɛma bɛ anyɩ da kɛnɩ paa. Mɔɔ Devidi hã hileli azɔfʋ yɩ kɛɛ bɛyɛ́ nɩ, nɩ ɩyɛ ɛyɛlɛ paa, na nɩ ɩkɔhʋla kɛva bɔ nnwʋanlɩ po kediã asianɩ nu. Sɛ Absɔlɔmɩ mɔɔ yɩ anyɩ bʋlʋ dɩyɛ, yi ti nu yɛ sɩ na ɩdɩ ahantanɩ nɩ yɩ sa zɔlɩ Zadɔkɩ nɩɩ azɔfʋ nɣalɩyɛ yɩ mɔɔ nɩ bɛbadɩdɛ yɩ na bɛava bɛawɔ Devidi nwʋ banɩ nɩ bo nu a, ankɩ ɩlɛ́yɛ odwokɔ baaba kʋlaa!
Devidi zʋ̃manlɩ Zadɔkɩ kɛɛ ɩhɔ́ ɩyɛ debe mɔɔ ɩkɛva yɩ nnwʋanlɩ kediã asianɩ nu (Kila nkyɩkyɛmi 9)
10. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Zadɔkɩ nɩɩ azɔfʋ nɣalɩyɛ nɩ wɔlɩ Devidi yɩ nnwʋanlɩ nwʋ banɩ a?
10 Devidi hã hileli Zadɔkɩ nɩɩ yɩ ɔhɔnwʋ nɔhʋanlɛvʋlɔ Huhyayɩ kɛɛ, bɔwʋwá yɩ ma ɩwɔ pɔkɔ be. (2 Sa. 15:32-37) Huhyayɩ yɛlɩ yɩ nwʋ kɛɛ ɩda Absɔlɔmɩ mɛda, na ɩmanlɩ yɩ fʋlɔdulɛ be mɔɔ nɩ ɩkɛma bekenyia Devidi. Nɩ eyi kɛma Devidi kenyia mmɩlɩ keziyeziye yɩ nwʋ kɛma kʋnɛ yɩ. Akʋ̃ Huhyayɩ hanlɩ pɔkɔ mɔɔ ɩ nɩɩ Absɔlɔmɩ wɔlɩ nɩ hileli Zadɔkɩ nɩɩ Abɩyata. (2 Sa. 17:8-16) Na bɛzabɛ sʋ̃ bɛmanlɩ Devidi dɩlɩ odwokɔ yɩ. (2 Sa. 17:17) Iluwa Gyehova yɩ mmʋwalɩyɛ zʋ nɩ, Zadɔkɩ nɩɩ azɔfʋ nɣalɩyɛ nɩ wɔlɩ Devidi yɩ nnwʋanlɩ nwʋ banɩ.—2 Sa. 17:21, 22.
11. Sɛ yɛbʋwaa ye mmeliyema a, kɛ ɩkɛyɛ na yɛazumazuma Zadɔkɩ a?
11 Sɛ ye mmeliyema bɔ nnwʋanlɩ ba da asianɩ nu, na sɛ bɛkã bekile yɛ kɛɛ yɛhɔ́ yɛwʋwa bɛ a, kɛ ɩkɛyɛ na yɛala akɛnɣazɩzɩbɛ ali dɩkɛɛ Zadɔkɩ a? (1) Di ɔhʋanɩhilelɛ mɛda. Wɔ bʋwabɩlɛ mɔɔ ɩdɩ zɔ nu nɩ, ihyinyia kɛɛ yɛyɛ sutiye na ama ɔkʋ̃yɛlɛ ɩawʋwa yɛ avinli. Ɔhʋanɩhilelɛ mɔɔ Bɛtɩlɩ mɔɔ ɩwɔ bɛ kɛnɩ kɛva kɛɣa nɩ, ɩsɛ kɛɛ ɛfa ɛyɛ egyima. (Hib. 13:17) Ɩsɛ kɛɛ asafʋ nu mbanimbani ta kakɛ bɔ nwʋ wɔ ɔhʋanɩhilelɛ mɔɔ ɩfalɩ kezimɔ bekeziyeziye bɔ nwʋ bɛkɛma asianɩ mmɩlɩ, nɩɩ mɔɔ bɛkɛyɛ mmɩlɩ mɔ asianɩ be zi nɩ. (1 Kɔl. 14:33, 40) (2) Da akɛnɣazɩzɩbɛ ali, naasʋ̃ ma wʋ anyɩ ɩla kɛnɩ. (Ɛɣɛ. 22:3) Dwɩ̃ ansaana wʋayɛ dɩyɛ bela. Kila kɛɛ ɛlɛ́fa wʋ nnwʋanlɩ kediã asianɩ nu. (3) Fa wʋ nwʋ tiã Gyehova zʋ. Kakɛ kɛɛ ɛ nɩɩ wu mmeliyema munwala bɔ nnwʋanlɩ nwʋ hyinyia Gyehova. Gyehova kɔwʋwa wʋ ma ɔkɔwʋwa wu mmeliyema mmɩlɩ mɔ ɛlɛ́fa wʋ nnwʋanlɩ kediã asianɩ nu sʋ̃.
12-13. Mɩnla yɛ yesuma wɔ Viktor nɩɩ Vitalii bo ozumanlɛnwʋnlɛ yɩ nu a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)
12 Asafʋ nu mbanimbani anwɩ̃ be mɔɔ bɔwɔ Ukraine mɔɔ bɔfʋlɛ bɛ Viktor nɩɩ Vitalii duli bɔ nwʋ manlɩ hyɛlɩ alɩyɛ nɩɩ nzulo manlɩ be mmeliyema. Viktor hanlɩ kɛɛ: “Yɛbɩbɛlɩ nnɩka sʋ̃maa kɛɛ yekenyia alɩyɛ. Ɩyɛ a nɩ yɛtɩ kɛɛ bɔtʋdʋʋ tui wɔ nnɩka mɔɔ ibike yɛ. Eliyema benyia be manlɩ alɩyɛ yɛ, na ɩmanlɩ mmeliyema sʋ̃maa nyianlɩ mɔɔ bekeli wɔ aɣile dʋdʋ be nu. Mmɩlɩ be mɔ nɩ yɛsɩzaa alɩyɛ yekogua yɛ kaalɩ nu nɩ, mɔɔ yɛnwʋnlɩ la yɛ lɛ kɛɛ bɔdʋ bɔmbʋ bediã dɩka mɔɔ ibike yɛ paa, naasʋ̃ iápuko. Mizianlɩ Gyehova kɛɛ ɩmá akɛnɣazɩzɩbɛ mɔɔ mihyinyia na ama mɩahɔ zʋ mɩawʋwa mmeliyema yɩ.”
13 Vitalii hanlɩ kɛɛ, “Nɩ mihyinyia akɛnɣazɩzɩbɛ kezile paa. Mmɩlɩ mɔ ili bɔmʋnlɩ mɔɔ mɩvalɩ nninyeni mʋhɔ mɩmanlɩ mmeliyema nɩ, milili nnɔnɩhwɩlɩ 12 wɔ ɔhʋanɩ yɩ nu. Muluwa ɔhʋanɩ zʋ munwala, nɩ mʋbɔɔ Gyehova mpayɩ.” Nɩ Vitalii wɔ akɛnɣazɩzɩbɛ, naasʋ̃ ihilalɩ yɩ nwʋ bʋwɔ sʋ̃. Ɩva ɩhɩnlanlɩ nwʋmɔ kɛɛ: “Mʋhɔlɩ zʋlɔ mizianlɩ nɣɛlɛbɛ nɩɩ kãnwʋazɩ wɔ Gyehova kɛ na ama mɩayɛ sutiye mɩama aɣanɩ mbanimbani yi. Meti ahʋanɩ mɔɔ aɣanɩ mbanimbani manlɩ ɔhʋanɩ kɛɛ yeluwá zʋlɔ la yɛ muluwalɩ zʋlɔ a. Mmɩlɩ mɔ mʋnwʋnlɩ kɛɛ mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ bɛlɛ ɔkʋ̃yɛlɛ bɛyɛɛ egyima nɩ, ɩhyɛlɩ mɩ ɛzɩzɩbɛ paa. Bɛzɩzalɩ nninyeni mɔɔ nɩ igua ɔhʋanɩ yɩ nu nɩ, na bɔwʋwalɩ yɛ ma yɛhyɩhyɛlɩ alɩyɛ, ntalɩ, nɩɩ nninyeni azʋlɔtʋ mɔɔ nwʋmɔ hyinyia yegualɩ kaalɩ yɩ nu, na bɛmanlɩ mɩ nɩɩ Viktor dɩka mɔɔ yɛkɛla nɩɩ alɩyɛ mɔɔ yekeli.”
Sɛ ɔbʋwaa wu mmeliyema wɔ asianɩ mmɩlɩ nu a, da akɛnɣazɩzɩbɛ ali, naasʋ̃ kila wʋ nwʋ bʋwɔ (Kila nkyɩkyɛmi 12-13)
KƆ ZƲLƆ DI GYEHOVA NƆHƲANLƐ
14. Sɛ abiye mɔɔ yɛdɔ yɩ yiaki Gyehova ɔzʋ̃mɩnlɛ a, kɛ ɩkɔhʋla ɩkɛhã yɛ ikeze a?
14 Dɩyɛ ɔkʋ̃ mɔɔ itwe yɛ nɔhʋanlɛlilɛ ikila ɩtɛla dɩyɛ bela yɛ lɛ kɛɛ, ye busunwanii anzɛnyɩɩ yɛ ɔhɔnwʋ be mɔɔ ibike yɛ paa nɩ keyiaki Gyehova ɔzʋ̃mɩnlɛ. (Ndw. 78:40; Ɛɣɛ. 24:10) Na sɛ yɛdɔ enii ɔkʋ̃ nɩ paa a, ɩma ɩyɛ sɩ kɛɛ yekeli nɔhʋanlɛ. Sɛ eyiyia bʋwabɩlɛ eyi be kyɩ̃ a, Zadɔkɩ yɩ nɔhʋanlɛlilɛ nwʋ ndianwʋ yɩ kɔhʋla kɛhyɛ wʋ ɛzɩzɩbɛ.
15. Mɩnla ti mɔɔ nɩ Zadɔkɩ hyinyia akɛnɣazɩzɩbɛ na ama ɩahɔ zʋ iali Gyehova nɔhʋanlɛ a? (1 Awulombunli 1:5-8)
15 Mmɩlɩ mɔ Zadɔkɩ yɩ ɔhɔnwʋ mɔɔ ibike yi paa mɔɔ bɔfʋlɛ yɩ Abɩyata iádi Gyehova nɔhʋanlɛ nɩ, Zadɔkɩ mɛyɩ ɩhɔlɩ zʋlɔ ilili Gyehova nɔhʋanlɛ. Eyi zili wɔ Devidi yɩ bulombunlililɛ nɩ yɩ awielɩyɛ. Mmɩlɩ mɔ Devidi yɛlɩ alɩɣa mɔɔ nɩ ibawu nɩ, yɩ ɣa Adonayɩgya wɔlɩ mmɔdɩnɩ kɛɛ ikeziye yɩ nwʋ bulombunli mmɩlɩ mɔ nɩ Gyehova pɛ kɛɛ Sɔlɔmɔnʋ mfomi yɛ idi bulombunli nɩ. (1 Mm. 22:9, 10) Abɩyata gyinanlɩ Adonayɩgya mɛda. (Kɩnga 1 Awulombunli 1:5-8.) Ɔzɔ mɔɔ Abɩyata yɛlɩ nɩ, nɩ kɛ Devidi yɩzayɩ nkʋ̃ yɛ nɩ itwodwuu kediyia yɩ a, mfomi nɩ itwodwuu kediyia Gyehova sʋ̃! Kila kezimɔ ɩkɛyɛ kɛɛ Zadɔkɩ yɩ ɛɣɛɛlɛ wɔlɩ na ilili ɛyɛkɛ mmɩlɩ mɔ ɩdɩlɩ ɔzɔ odwokɔ yɩ nɩ. Wɔ alʋbɔ mɔɔ ɩbʋ anwunluma anla mɔɔ nɩ idua numɔ nɩ, nɩ Zadɔkɩ nɩɩ Abɩyata bɔwɔ numɔ bɛyɛ egyima kɛɛ azɔfʋ. (2 Sa. 8:17) Nɩ bɛzabɛ anwɩ̃ yɩ bɔwɔ numɔ behila nɔhʋanlɛ “Nyamɩnlɩ yɩ alɩka yɩ” zʋ kyɩ̃. (2 Sa. 15:29) Ahyɛasɩ yɩ, nɩ bɛzabɛ anwɩ̃ yɩ munwala begyĩ Devidi yɩ mɛda kɛɛ bo bulombunli, na bɛyɛlɩ nninyeni sʋ̃maa wɔ Gyehova yɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ nu.—2 Sa. 19:11-14.
16. Mɩnla yɛ ɩkɛyɛ kɛɛ ɩwʋwalɩ Zadɔkɩ ma ɩhɔlɩ zʋlɔ ilili nɔhʋanlɛ a?
16 Zadɔkɩ hɔlɩ zʋlɔ lili nɔhʋanlɛ manlɩ Gyehova ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ Abɩyata dwodwuli diyialɩ Devidi nɩɩ Gyehova nɩ. Nɩ Devidi zi kɛɛ ɩkɔhʋla kɛva yɩ nwʋ kediã Zadɔkɩ zʋ mmɩlɩ munwala. Mmɩlɩ mɔ Devidi nwʋnlɩ mɔɔ Adonayɩgya pɛ kɛɛ ɩyɛ nɩ, ɩhã ihileli Zadɔkɩ, Neetanɩ nɩɩ Bɛnaya kɛɛ bɔvɔ́ Sɔlɔmɔnʋ ngɔlɔ na bɔzʋwa yɩ bulombunli, iluwakɛɛ nɩ ɩwɔ bo nu anwʋlazʋ. (1 Aw. 1:32-34) Iluwakɛɛ Zadɔkɩ valɩ yɩ nwʋ wɔlɩ nɔhʋanlɛmaa be dɩkɛɛ Neetanɩ nɩɩ mmenii mvʋlɔ be mɔɔ begyinanlɩ Devidi yɩ mɛda nɩ ti, ɩkɛyɛ kɛɛ mɛyɩ yɛ ɩwʋwalɩ yɩ ma inyianlɩ akɛnɣazɩzɩbɛ a. (1 Aw. 1:38, 39) Mmɩlɩ mɔ Sɔlɔmɔnʋ ɣa yɛlɩ bulombunli nɩ, “ɩyɩlɩ ɔsɔfʋ Zadɔkɩ kɛɛ ɩɣá iwula Abɩyata yɩ agyia nu.”—1 Aw. 2:35.
17. Sɛ abiye mɔɔ ɔdɔ yɩ paa yiaki Gyehova ɔzʋ̃mɩnlɛ a, kɛ ɩkɛyɛ na wʋazumazuma Zadɔkɩ a?
17 Kɛ ɩkɛyɛ na yɛazumazuma Zadɔkɩ a? Sɛ abiye mɔɔ ɔdɔ yɩ nɩ si pɔkɔ kɛɛ ikeyiaki Gyehova ɔzʋ̃mɩnlɛ a, ma ɩla ali petee kɛɛ ɔkɔhɔ zʋ keli nɔhʋanlɛ kɛma Gyehova. (Dwh. 24:15) Gyehova kɛma wʋ anwʋzɩzɩbɛ nɩɩ akɛnɣazɩzɩbɛ mɔɔ ehyinyia na wʋava wʋayɛ mɔɔ ɩtɩnɣɛ. Bɔ Gyehova mpayɩ na kɔ zʋlɔ ɛ nɩɩ mmenii mɔɔ bedi Gyehova nɔhʋanlɛ nɩ bɔwɔ́. Nɔhʋanlɛ mɔɔ edi ma Gyehova nɩ, yɩ anyɩ sɔ yɩ paa, na ikeyila wʋ wɔ nwʋmɔ.—2 Sa. 22:26.
18. Mɩnla yɛ osuma wɔ Marco nɩɩ Sidse bo ozumanlɛnwʋnlɛ yɩ nu a?
18 Bɛmá yehila Marco nɩɩ Sidse bo ozumanlɛnwʋnlɛ yɩ. Nɩ bɔwɔ nnwuakula mmaalɛ anwɩ̃, na bo munwala yiakili Gyehova ɔzʋ̃mɩnlɛ. Marco hanlɩ kɛɛ: “Sɛ ɔwʋ nnwuakula a, ɔdɔ bɛ paa, na ɛkɛyɛ mɔɔ ɔkɔhʋla bela kɛɛ ɔkɔwɔ bɔ nwʋ banɩ wɔ asianɩ nwʋ. Meti sɛ besi pɔkɔ kɛɛ bɔlɔ́sʋ̃mɩ Gyehova dɔkʋ̃ a, ɩtɩ ahʋnlɩnɩ paa.” Ɩdʋwalɩ zʋlɔ kɛɛ: “Naasʋ̃ Gyehova ɩwʋwa yɛ ma yegyina bʋwabɩlɛ eyi munwa. Gyehova kila kɛɛ, sɛ mi padi kolɔ a, mɩ yɩ kɛhyɛ mɩ ɛzɩzɩbɛ, na sɛ mɩ yɩ sʋ̃ yi padi kolɔ a mɩzamɩ sʋ̃ mɩkɛhyɛ yɩ ɛzɩzɩbɛ.” Sidse va hɩnlanlɩ nwʋmɔ kɛɛ: “Sɛ kɛ Gyehova yɛ ɩma yenyia anwʋzɩzɩbɛ mɔɔ yehyinyia a, ankɩ yɛlɔ́kʋla yekegyina bʋwabɩlɛ yɩ yi munwa. Nɩ mɩtɩ nɣanlɩ kɛɛ mɩzamɩ yɛ mɩáyɛ mɩ dɩyɛ bʋwɔ a. Meti mɩhanlɩ kezimɔ nɩ mɩtɩ nɣanlɩ nɩ nwʋ odwokɔ mihileli Gyehova. Aɣile ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be mɛda nɩ, eliyema baalɛ be mɔɔ mʋnwʋnlɩ yɩ a ɩhyɛ paa ɣalɩ mɩ pɛ wɔ Kɩndɔm Hɔɔlʋ. Ɩvalɩ yɩ sa idianlɩ mi padi, na ihilalɩ mɩ anyunu ɩhanlɩ kɛɛ, ‘Sidse, kakɛ kɛɛ ɩ́dɩ wʋ mfʋmɩ a!’ Gyehova ɩwʋwa mɩ ma mʋhɔ zʋ mɩva anyɩnlɩlelɛ mʋzʋ̃mɩ yɩ.”
19. Mɩnla yɛ ezi wʋ kɛnɣa kɛɛ ɛkɛyɛ a?
19 Gyehova pɛ kɛɛ yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ munwatĩĩ nyia akɛnɣazɩzɩbɛ dɩkɛɛ Zadɔkɩ. (2 Tim. 1:7) Naasʋ̃, ɩábɛ kɛɛ yɛfa yɛ nwʋ yetiã yɛzayɛ yɛ anwʋzɩzɩbɛ zʋ, mfomi ɩpɛ kɛɛ yɛfa yɛ nwʋ yetiã yɩ zʋ. Meti sɛ eyiyia bʋwabɩlɛ mɔɔ ikehyinyia kɛɛ enyia akɛnɣazɩzɩbɛ a, kã kile Gyehova. Sa ɔkʋla enyia anwʋlazʋ kɛɛ, ɩkɛma ekenyia akɛnɣazɩzɩbɛ dɩkɛɛ Zadɔkɩ!—1 Pit. 5:10.
NDWOMI 126 Kɔ Zʋlɔ Wɩɛnɩ Na Kyina Pindinyii
a Kila vidiyo mɔɔ ise Sianti Mɔɔ Nɔhʋanlɛ Kilisinyiamaa Behyinyia Akɛnɣazɩzɩbɛ —Na Ama Bɛáyɛlɩ Oyuwadɩ Yɩ Ɔfʋã wɔ jw.org zʋ.