ƐBƖLAWƆLƐ NU NDWOKƆ
Anyɩnlɩlelɛ Mɔɔ Minyianlɩ Wɔ Gyehova Ɔzʋ̃mɩnlɛ Nu
WƆ 1951 nɩ, mɩɣa mudwuli Rouyn, twonwa ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be mɔɔ ɩwɔ Quebec, wɔ Canada. Pika mɔɔ bɛvalɩ yɩ adɩlɛsɩ bɛmanlɩ mɩ nɩ, mʋhɔ mʋwɔlɩ yɩ anyɩnkɛ nu. Marcel Filteaua mɔɔ ɩdɩ odwokɔbadɛlɛlɛvʋlɔ mɔɔ ɩhɔlɩ Gɩlɩyadɩ sukuulu nɩ ɣa wukoli anyɩnkɛ yɩ. Nɩ ili alʋbɔ 23 na ɩdɩ enii tɩndɩnlɩ paa, nɩ mɩzamɩ sʋ̃ mili alʋbɔ 16 na mɩdɩ sikalɛ. Mɩvalɩ mɩ ɔhʋanɩbukolɛ egyimalilɛ kɛlɛta yɩ mihileli yi. Ɩɣɩnganlɩ, yɛɛ ihilalɩ mɩ anyunu iɣizialɩ mɩ kɛɛ, “Wʋ maamɩ zi kɛɛ ɛbaa ɛkɩ a?”
KEZIMƆ NƖ NNINYENI DƖ WƆ MƖ AWUDO
Bɔwʋlɩ mɩ wɔ 1934. Nɩ mɩ awʋvʋlɔ zʋ̃ Switzerland yɛ boduli bɛɣa bɔwʋwalɩ twonwa be mɔɔ botu goodu wɔ kɛ mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Timmins mɔɔ ɩwɔ Ontario wɔ Canada. Kɛyɛ 1939 nu nɩ, mɩ maamɩ wɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ ɩkɩngaa Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ magezini yi be na ɩkɔɔ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa bɛ ayiyialɩyɛ azʋlɔtʋ. Nɩ ɩ nɩɩ mɩ nɩɩ mi mmenlima ahyiã yɩ kɔ dɩyɛzumanlɛ. Ɩákyɛ yɛ ɩɣa ɩyɛlɩ Gyehova Dasɩvʋlɔ a.
Nɩ mɩ papa yɩ anyɩ iáleli mɩ maamɩ yɩ pɔkɔzilɛ yɩ nwʋ, naasʋ̃ nɩ mɩ maamɩ dɔ nɔhʋanlɛ yɩ, na nɩ izi yɩ kɛnɣa kɛɛ ikeli nɔhʋanlɛ kɛma Gyehova. Mmɩlɩ po mɔɔ bɛvalɩ salɛ bedianlɩ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa be egyima yɩ zʋ wɔ 1940 wɔ Canada nɩ, ɩhɔlɩ zʋlɔ ilili nɔhʋanlɛ. Akʋ̃ sʋ̃, ɩhɔlɩ zʋlɔ ɩlalɩ kunlumiba nɩɩ annidi ali ihileli mɩ papa ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ nɩ mɩ papa ɩwʋdʋwʋdʋ yɩ nɩ. Ndianwʋba mɔɔ mɩ maamɩ yɛlɩ nɩ wʋwalɩ mɩ nɩɩ mi mmenlima yɩ ma yezili pɔkɔ kɛɛ yɛkɔzʋ̃mɩ Gyehova. Anyɩnlɩlelɛ odwokɔ yɛ lɛ kɛɛ, mɩ papa yi subanɩ zɩnzanlɩ na ɩwɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ ɩ nɩɩ yɛ di yi bʋwɔ.
MƲWƆLƖ MMƖLƖ MUNWALA ƆZƲ̃MƖNLƐ EGYIMA YƖ TƲ
Wɔ August 1950 nɩ, mʋhɔlɩ ayiyialɩyɛ be wɔ New York City mɔɔ nɩ yi odwokɔtile se, Tiyoklasi Anyunumihɔlɛ. Mmɩlɩ mɔ miyiyialɩ mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ mɔɔ bɔzʋ̃ oyuwadɩ munwala na midiyeli mmeliyema mɔɔ bowie Gɩlɩyadɩ sukuulu yi bo ozumanlɛnwʋnlɛ nɩ, ɩhyɛlɩ mɩ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ mɩyɛ́ sʋ̃maa wɔ Gyehova ɔzʋ̃mɩnlɛ nu! Eyi manlɩ mizili mɩ kɛnɣa kɛɛ mɩkɛyɛ mmɩlɩ munwala ɔzʋ̃mɩnlɛ egyima yɩ be. Meti mudwuli awudo la pɛ, yɛ mɩhyɩhyɛlɩ ɔhʋanɩbukolɛ egyima fɔɔmɩ yɩ be a. Canada Bɛtɩlɩ manlɩ mɩ kɛlɛta yɩ nwʋ munwalɩyɛ mɩ, na bɛhanlɩ kɛɛ ɩsɛ kɛɛ munuma ansaana. Meti wɔ October 1, 1950 nɩ, munlumanlɩ. Wɔ eziyianɩ ɔkʋ̃ mɛda nɩ, mɩɣa mɩyɛlɩ ɔhʋanɩbukolɛvʋlɔ, na minyianlɩ mi egyimalilɛ mɔɔ ili bɔmʋnlɩ wɔ Kapuskasing. Na nɩ mɩ awudo nɩɩ dɩka mɔɔ mi egyimalilɛ yɩ wɔ nɩ nu twɩ̃ paa.
Mʋsʋ̃mɩɩ wɔ French azɩlɛ-sini nu wɔ Quebec
Wɔ 1951 nɩ, Bɛtɩlɩ hanlɩ hileli Dasɩvʋlɔmaa mɔɔ bɛkã French ndɛnɩ nɩ kɛɛ sɛ ɩkɛyɛ bʋwɔ a, bodú bɔhɔ azɩlɛ-sini mɔɔ bɛkã French wɔ Quebec nɩ nu. Nɩ ɩdɩ azɩlɛ-sini mɔɔ mmʋwalɩyɛ nwʋ hyinyia wɔ kɛnɩ. Nɩ mɩkã French nɩɩ Bʋlɔfʋlɔ munwatĩĩ, meti mileli midianlɩ numɔ na bɛ nɩɩ mɩ hɔlɩ Rouyn. Nɩ mízi abiyela wɔ kɛnɩ. Mɔɔ nɩ ɩwɔ mʋ nwʋ la yɛ lɛ adɩlɛsɩ mɔɔ mɩhanlɩ nwʋmɔ odwokɔ ahyɛasɩ nɩ. Naasʋ̃ nninyeni hɔlɩ bʋwɔ. Mɩ nɩɩ Marcel ɣa yɛlɩ ɔhɔnwʋmmɔ paa, na mɩ anyɩ leli wɔ alʋbɔ anla mɔɔ mɩva mʋzʋ̃mɩnlɩ wɔ Quebec nɩ. Ɔzɔ alʋbɔ yɩ ɩbaa yɩ awielɩyɛ nɩ, mɩɣa mɩyɛlɩ ɔhʋanɩbukolɛvʋlɔ titili.
GƖLƖYADƖ SUKUULU MƆƆ YƐHƆLƖ NƖƖ ANYƖNLƖLAZƲ MƆƆ ƖÁBA NUMƆ NDƐ
Mmɩlɩ mɔ mʋwɔ Quebec nɩ, bɔdʋlɩ salɛ bɔvʋlɔlɩ mɩ kɛɛ mʋhɔ́ Gɩlɩyadɩ Sukuulu mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ 26 mɔɔ nɩ bɛkɛyɛ yɩ wɔ South Lansing, New York nɩ be. Eyi manlɩ mɩ anyɩ leli paa. Yewieli sukuulu yi wɔ February 12, 1956, na bɛvalɩ mɩ bedianlɩ manlɩ mɔɔ kakɩ yɩ bɔfʋlɔ yɩ Ghanab mɔɔ ɩwɔ Africa adɔlɩyɛ ɔfʋã nu nɩ. Naasʋ̃ nɩ sɛ mʋkɔhʋla mʋkɔhɔ a, gyɩsɛ misia mʋkɔ Canada mʋkɔ midi “alapɛnɩ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃” wɔ kɛnɩ ma mʋ ɔhʋanɩdulɛ ahɛlɛta yɩ di munli ansaana.
Alapɛnɩ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ mɔɔ nɩ mɩlɛ mikelee ahɛlɛta yɩ wɔ Toronto nɩ lanɩnlɩ aziyianɩ asunwa. Wɔ ɔzɔ mmɩlɩ yɩ nu nɩ, Cripps abusunwa yɩ lalɩ kunlumiba ali hileli mɩ na bɛmanlɩ dɩka mɩ wɔ bɛ awudo, na ɛkɛnɩ yɛ mɩɣa mʋnwʋnlɩ bɛ ɣa baalɛ Sheila a. Yɛdɩlɩ yɛdɔlɩ ɔlɔlɛ nu. Mmɩlɩ mɔ mɩbahã mikehile yi kɛɛ mɩpɛ kɛɛ mikyia yɩ nɩ, ɔzɔ mmɩlɩ yɩ nu la yɛ mɩ visa yɩ sʋ̃ ɣalɩ a. Mɩ nɩɩ Sheila valɩ mpayɩ zunzunli nwʋmɔ, na yezili pɔkɔ kɛɛ mʋkɔhɔ mɩkɛyɛ mi egyimalilɛ yɩ. Naasʋ̃ nɩ yɛkɔhɔ zʋ yekeli yɛ nwʋ nkɔmmɔ na yɛahila kɛɛ eɣile be yɛkɔhʋla yekegyia a. Nɩ eyi dɩ pɔkɔzilɛ mɔɔ nɩ ɩyɛ sɩ paa, naasʋ̃ aɣinzi yi yɛɣa yɛnwʋnlɩ kɛɛ yezili pɔkɔba.
Ɔhʋanɩdulɛ yɩ lili eziyianɩ ɔkʋ̃. Mʋvʋlɩ tileeni, hyɩɩpɩ, nɩɩ pileeni ansaana mɩbadwu Accra, wɔ Ghana. Bɛmanlɩ mɩyɛlɩ manlɩ-avinli zʋ ehilalɛvʋlɔ (district overseer) wɔ kɛnɩ. Eyi manlɩ mihyimanlɩ Ghana munwala, Ivory Coast (kakɩ yɩ bɔfʋlɔ yɩ Côte d’Ivoire), nɩɩ Togoland (kakɩ yɩ bɔfʋlɔ yɩ Togo). Mbɔmɩ sʋ̃maa nɩ, nɩ mɩzamɩ nkʋ̃ mɩfa kaalɩ mɔɔ Bɛtɩlɩ va manlɩ mɩ nɩ mutu ɔhʋanɩ. Nɩ mɩ anyɩ deli nwʋmɔ paa kɛɛ mikegyela gyela mmeliyema yɩ!
Nɩ itwu dapɛnɩ yɩ awielɩyɛ a, minyia egyimalilɛ wɔ mansini ayiyialɩyɛ azʋlɔtʋ tʋ. Nɩ yéni Ayiyialɩyɛ Nnɩka, meti nɩ mmeliyema yɩ fa nkɩnlamponi nɩɩ alɛ mɛlakɛ bɔbɔ pɛda na ɩawɔ bɔ nwʋ banɩ wɔ oyuwa yɩ ɛhyɩmɛ nwʋ. Iluwakɛɛ nɩ fɩlɩgyɩ íni cafeteria kɛnɩ nɩ ti, nɩ bɛfa nnamɩ yɩ bɛba dɩka mɔɔ bɛyɛɛ ayiyialɩyɛ yɩ, na mmɩlɩ twu kɛɛ bɛkɛyɛ alɩyɛ kɛma mmenii mɔɔ bɔwɔ ayiyialɩyɛ yɩ tʋ a, nɩ bohũ nnamɩ yɩ.
Ndwokɔ mɔɔ ɩyɛ ɛzɩlɩkɛ zizili wɔ ayiyialɩyɛ eyimmɔ tʋ. Eɣile ɔkʋ̃ be, nɩ Herb Jenningsc mɔɔ yɩzayɩ sʋ̃ ɩdɩ odwokɔbadɛlɛlɛvʋlɔ nɩ ɩmaa ndɛnɩ, yɛɛ nantwi be vili salɛ wɔ cafeteria kɛnɩ a. Ɩvalɩ tɔlɔnwa iluwalɩ ɔlɔmɩ yɩ nu ɩhɔ ivindenli platfɔɔmɩ yɩ zʋ. Herb yiakili ndɛnɩ yɩ manlɛ, nɩ nantwi yi sʋ̃ yɛ basaa. Naasʋ̃ mmeliyema mmenyia anla be mɔɔ bɔ nwʋ yɛ sɩ wɔlɩ mmɔdɩnɩ hyɩlɩ nantwi yi na bezia bɛvalɩ yɩ bɔhɔlɩ cafeteria kɛnɩ. Nɩ ediyelɛmaa yɩ bɔbɔɔ bɛ sa nu bɛma bɛ.
Wɔ dapɛnɩ mɔɔ yɛkɛva kɛyɛ ayiyialɩyɛ azʋlɔtʋ yɩ nu nɩ, nɩ mɩyɩ yɛ fɩlɩmɩ mɔɔ yi odwokɔtile se The New World Society in Action wɔ nzuwalɩyɛ mɔɔ ibike kɛnɩ nɩ nu. Mɔɔ ɩkɛyɛ na ɩayɛ bʋwɔ nɩ, nɩ mɩfa ɛdamɛ fuvulo mikyeni nnuno anwɩ̃ bɛ avinli na mɩava projector mɩayɩ fɩlɩmɩ yɩ wɔ zʋ. Nɩ suwa yɩ zʋ maa bɛ anyɩ deli nwʋmɔ paa! Bo nu sʋ̃maa wɔ kɛnɩ a, nɩ eyi yɛ lɛ bɛ fɩlɩmɩ mɔɔ ili bɔmʋnlɩ mɔɔ behila a. Nɩ sɛ bɔnwʋ yɩ wɔ fɩlɩmɩ yɩ nu kɛɛ bonumaa mmenii a, nɩ bɔbɔ bɛ sa nu ɛzɩzɩbɛ ɛzɩzɩbɛ. Ɔzɔ fɩlɩmɩ yɩ wʋwalɩ bɛ ma bɔnwʋnlɩ kɛɛ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa wɔ oyuwadɩ dɩka bela na bɛdɩ ɔkʋ̃.
Yegyialɩ wɔ Ghana wɔ 1959
Mudualɩ kɛyɛ alʋbɔ anwɩ̃ wɔ Africa mɛda nɩ, mʋhɔlɩ 1958 amanlɩ-amanlɩ ayiyialɩyɛ mɔɔ bɛyɛlɩ wɔ New York City nɩ be, nɩ ɩyɛ anyɩnlɩlelɛ paa. Mʋnwʋnlɩ Sheila wɔ kɛnɩ na mɩ anyɩ leli baaba. Ɩzʋ̃ Quebec, dɩka mɔɔ nɩ ɩsʋ̃mɩɩ kɛɛ ɔhʋanɩbukolɛvʋlɔ titili nɩ yɛ ɩɣalɩ a. Nɩ yɛkɛlɛ kɛlɛta yɛsɛndɩ yɛ nwʋ, meti yɛhɔ yeyiyialɩ numɔ dɔkʋ̃ nɩ, miɣizialɩ yɩ kɛɛ ikegyia mɩ a, na ileli idianlɩ nu. Mɩhɛlɛlɩ kɛlɛta mʋhɔ mɩmanlɩ Eliyema Knorrd na miɣizialɩ yɩ kɛɛ, asʋ̃ ɩkɛyɛ bʋwɔ kɛɛ Sheila kɔhɔ Gɩlɩyadɩ sukuulu na ɩaɣa ɩahɩnla mʋ nwʋ wɔ Africa a. Ileli idianlɩ numɔ. Awielɩyɛ kʋlaa nɩ, Sheila ɣa hɩnlanlɩ mʋ nwʋ wɔ Ghana. Yegyialɩ wɔ October 3, 1959, wɔ Accra. Yɛdɩlɩ nɣanlɩ kɛɛ Gyehova yila yɛ iluwakɛɛ yɛvalɩ yɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ yelili bɔmʋnlɩ wɔ yɛ ɛbɩlawɔlɛ nu ti.
YƐYƐLƖ ƆZƲ̃MƖNLƐ EGYIMA YƖ YƐWƆLƖ NUMƆ WƆ CAMEROON
Mɩyɛɛ egyima wɔ Cameroon Bɛtɩlɩ
Wɔ 1961 nu nɩ, bɛmanlɩ yɛhɔlɩ Cameroon. Bɛhanlɩ kɛɛ mʋwʋwá ma bɛdɩ Bɛtɩlɩ fʋlɔ wɔ kɛnɩ, meti nɩ míni alagyɩ kʋlaa. Iluwakɛɛ bɛhanlɩ kɛɛ mihilá Cameroon Bɛtɩlɩ yɩ zʋ nɩ ti, nɩ mʋwɔ nninyeni sʋ̃maa musuma. Wɔ 1965 nɩ, yɛɣa yɛnwʋnlɩ kɛɛ Sheila ɩɣɩnzɛ. Ahyɛasɩ yɩ, nɩ sɛ ɩba isi ye ti nu kɛɛ yɛbayɛ awʋvʋlɔ kɛkɛ po a, nɩ ye kunlu du. Mmɩlɩ mɔ nɩ yɛlɛ anyɩnlɩlelɛ yesiyeziyee yɛ nwʋ kɛma asɛdɩ fʋlɔ eyi na yɛadu yɛahɔ Canada nɩ, alɔbɔ odwokɔ be zili.
Sheila yɩ ɛɣɩnzɛlɛ yɩ zɩkɛlɩ. Dɔkɩta yɩ hanlɩ hileli yɛ kɛɛ nɩ kuakula yɩ dɩ benyia. Odwokɔ eyi zili nɩ, alʋbɔ 50 nɩɩ yɩ mɛda dua numɔ, naasʋ̃ yɛ ɛɣɛɛlɛ iáfi kyɩ̃. Ɩwɔ numɔ kɛɛ odwokɔ eyi manlɩ yɛ ɛɣɛɛlɛ wɔlɩ baaba dɩyɛ, naasʋ̃ yɛhɔlɩ zʋlɔ yɛyɛlɩ ye egyimalilɛ mɔɔ nɩ ɩla yɛ ahʋnlɩnɩ zʋ nɩ.
Mɩ nɩɩ Sheila wɔ Cameroon wɔ 1965
Nɩ mmeliyema mɔɔ bɔwɔ Cameroon nɩ yiyia odwodwudiyialɛ iluwakɛɛ nɩ bɛágyina ɔfʋã bela wɔ manlɩwulɛndwokɔ nu nɩ ti. Nɩ sɛ itwu mmadʋlɛ mmɩlɩ po dɩyɛ a, nɩ odwokɔ yɩ zɩkɛ kʋlaa. Wɔ May 13, 1970 nɩ, debe mɔɔ nɩ yɛáhila yɩ ɔhʋanɩ zili. Bɛvalɩ salɛ bedianlɩ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa be egyima yɩ zʋ. Bɛtɩlɩ aliyia fʋlɔ mɔɔ nɩ yɛwʋwa numɔ aziyianɩ anlu pɛ nɩ, aɣanɩ yɩ leli wɔ yɛ sa nu. Wɔ dapɛnɩ ɔkʋ̃ nu nɩ, boduli odwokɔbadɛlɛlɛmaa yɩ munwala, mɔɔ mɩ nɩɩ Sheila kɩnla nwʋ wɔ manlɩ yɩ nu. Nɩ ɩyɛ sɩ kɛɛ yekediã mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ yɩ kɛnɩ, iluwakɛɛ nɩ yɛdɔ bɛ paa na nɩ yɛdwɩnɩ mɔɔ ɩkɔdʋ bɛ wɔ yɛ hɔlɩyɛ mɛda nɩ nwʋ.
Yedualɩ aziyianɩ ahyiã mɔɔ ili kɛnɩ nɩ wɔ France Bɛtɩlɩ. Yɛwɔ kɛnɩ nɩ, mʋhɔlɩ zʋlɔ mɩyɛlɩ mɔɔ mʋkɔhʋla bela mʋwʋwalɩ mmeliyema mɔɔ bɔwɔ Cameroon nɩ. Wɔ ɔzɔ ɔlʋbɔ yɩ nu la wɔ December eziyianɩ yɩ nu nɩ, bɛmanlɩ yɛhɔlɩ Nigeria Bɛtɩlɩ, mɔɔ nɩ ɩwɔ yɩ tʋ kɛɛ ikilaa egyima mɔɔ bɛyɛ yɩ wɔ Cameroon yɩ zʋ nɩ. Mmeliyema mɔɔ bɔwɔ Nigeria nɩ leli yɛ wɔ anyɩnlɩlelɛ zʋ, na yɛvalɩ anyɩnlɩlelɛ yɛzʋ̃mɩnlɩ wɔ kɛnɩ alʋbɔ sʋ̃maa.
PƆKƆZILƐ BE MƆƆ NƖ ƖYƐ SƖ
Wɔ 1973 nɩ, nɩ ɩsɛ kɛɛ yesi pɔkɔ be mɔɔ ɩyɛ sɩ paa. Nɩ adimakɛlɛ be mɔɔ numɔ yɛ sɩ ididee Sheila. Mmɩlɩ mɔ yɛhɔlɩ ayiyialɩyɛ be wɔ New York nɩ, ɩvalɩ ozunɛ ɩhã ihileli mɩ kɛɛ: “Mʋlɔ́kʋla mʋkɔdʋwa egyima eyi zʋ! Mɩvɛ na mʋ nwʋ ta pa mɩ sʋ̃.” Nɩ ɩ nɩɩ mɩ wɔ numɔ zʋ̃mɩ wɔ Africa adɔlɩyɛ ɔfʋã nu alʋbɔ 14 nɩɩ yɩ mɛda. Nɩ mɩ anyɩ sɔ nɔhʋanlɛlilɛ mɔɔ ɩfa ɩyɛ ɔzʋ̃mɩnlɛ egyima yɩ paa, naasʋ̃ nɩ ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ nzɩnzanlɩyɛ azʋlɔtʋ. Mmɩlɩ mɔ yɛvalɩ mpayɩwɔlɛ yezunzunli yɛ bʋwabɩlɛ yɩ nwʋ yɛhɔlɩ aɣinzi nɩ, yezili pɔkɔ kɛɛ yekezia yɛkɔhɔ Canada, iluwakɛɛ ɛkɛnɩ yɛ nɩ ikenyia yɩ adimakɛlɛ yɩ nwʋ awudoyɛlɛ baaba a. Pɔkɔ mɔɔ yezili kɛɛ yɛkɛva yɛ odwokɔbadɛlɛlɛ nɩɩ mmɩlɩ munwala ɔzʋ̃mɩnlɛ egyima yɩ kediã kɛnɩ nɩ yɛ lɛ pɔkɔ mɔɔ ɩyɛ sɩ na ɩyɛ ɛyɛkɛ ɩtɛla ebiyela mɔɔ yezi kyɩ̃ a.
Yɛhɔ yedwuli Canada nɩ, mʋ ɔhɔnwʋ be mɔɔ nɩ ɩtɔnɩ ahalɩ wɔ Toronto twonwa yɩ tisʋlɔ ɔfʋã nu manlɩ egyima mɩ. Yɛhayɩlɩ aliyia, na yɛdʋdɔlɩ dɩyɛ bela mɔɔ nɩ yekehyinyia wɔ aliyia yɩ nu nɩ yegualɩ nu, nɩ yi munwala dɩ secondhand, meti ɩáma yɛbɔ kakɛ kʋlaa wɔ aliyia yɩ nwʋ. Nɩ yɛpɛ kɛɛ yɛtɩdɩ nninyeni zʋ wɔ yɛ ɛbɩlawɔlɛ nu, iluwakɛɛ nɩ yekilaa ɔhʋanɩ kɛɛ eɣile be yekezia yɛkɛyɛ mmɩlɩ munwala ɔzʋ̃mɩnlɛ egyima yɩ dɔkʋ̃. Anyɩnlɩlelɛ odwokɔ yɛ lɛ kɛɛ, yezia yɛwɔlɩ yɩ tʋ ndɛ po yɛdɛlalɩ mmɩlɩ mɔ nɩ yesunzu kɛɛ ikeli nɩ.
Nɩ bekyinaa Ayiyialɩyɛ Aliyia be wɔ Norval, Ontario, meti nɩ itwu Fʋlɔ eɣile a mutu mʋ nwʋ mɩma mʋkɔ mɩyɛ egyima yɩ be. Aɣinzi yi, bɛhanlɩ kɛɛ mihilá Ayiyialɩyɛ Dɩka yɩ zʋ. Nɩ Sheila yɩ pɔkɔdɩlɛ yɩ ɩyɛɛ bʋwɔ ngyɩkɩ̃ɩ̃ ngyɩkɩ̃ɩ̃, na yɛdɩlɩ nɣanlɩ kɛɛ ɩkɔhʋla ɩkɛyɛ egyimalilɛ fʋlɔ eyi. Meti wɔ June 1974 nɩ, yeduli yɛhɔ wʋwalɩ Ayiyialɩyɛ Dɩka kɛnɩ. Yɛ anyɩ leli kɛɛ nɩ yesiaa yɛkɛyɛ mmɩlɩ munwala ɔzʋ̃mɩnlɛ egyima yɩ!
Anyɩnlɩlelɛ odwokɔ yɛ lɛ kɛɛ, Sheila yɩ pɔkɔdɩlɛ yɩ hɔlɩ zʋlɔ duli mpʋnɩ. Alʋbɔ anwɩ̃ mɛda nɩ, yɛhʋla yeleli mansini egyimalilɛ fʋlɔ yedianlɩ nu. Nɩ ye egyimalilɛ yɩ wɔ Canada twonwa be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Manitoba nu, na nɩ ɛkɛnɩ yɛ ɛyɛbɛ baaba paa. Naasʋ̃ mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ mɔɔ bɔwɔ kɛnɩ nɩ bɔ ɔhɔnwʋvalɛ manlɩ yɛ nwʋ yɛlɩ ɛhyɩmɛ. Yɛɣa yezumanlɩ kɛɛ, kɛ dɩka mɔɔ yɛsʋ̃mɩɩ nɩ yɛ ihyinyia a, mfomi mɔɔ ihyinyia paa yɛ lɛ kɛɛ yɛkɔhɔ zʋ yɛkɔzʋ̃mɩ Gyehova wɔ dɩka bela mɔɔ yɛwɔ nɩ.
MUZUMANLƖ DEBE MƆƆ NWƲMƆ HYINYIA
Mmɩlɩ mɔ yɛvalɩ alʋbɔ sʋ̃maa yɛyɛlɩ mansini egyima yɩ mɛda nɩ, bɔdʋlɩ salɛ bɔvʋlɔlɩ yɛ wɔ 1978 kɛɛ yɛhɔ́ yɛzʋ̃mɩ wɔ Canada Bɛtɩlɩ. Yɛhɔlɩ nɩ, ɩákyɛ bela yɛ minyianlɩ ozumalɛdɩyɛ be mɔɔ ɩyɛ ɛyɛkɛ naasʋ̃ nɩ nwʋmɔ hyinyia a. Bɛhanlɩ kɛɛ mɩvá dɔnɩhwɩlɩ ɔkʋ̃ nɩɩ ɔfʋã mɩma ndɛnɩ wɔ French nu wɔ ayiyialɩyɛ titili be tʋ wɔ Montreal. Alɔbɔ odwokɔ yɛ lɛ kɛɛ, ediyelɛmaa nɩ bɛ anyɩ iádeli mɩ ndɛnɩ yɩ nwʋ, na eliyema be mɔɔ ɩwɔ Ɔzʋ̃mɩnlɛ Egyima Azʋkɔlɩyɛ yɩ valɩ nwʋmɔ fʋlɔdulɛ manlɩ mɩ. Nɔhʋanlɛ nu nɩ, ɔzɔ mmɩlɩ yɩ, ankɩ ɩsɛ kɛɛ mʋnwʋ kɛɛ, sɛ bɛkãã bɛzabɛ mɔɔ bezi ndɛnɩmanlɛ paa a, nɩ mɩáhɩnla nwʋmɔ. Naasʋ̃ mɩáde fʋlɔdulɛ yɩ mitiã numɔ. Yɛ nkɔmmɔwɔlɛ yɩ ɩákɔ bʋwɔ kʋlaa, iluwakɛɛ nɩ mɩtɩ nɣanlɩ kɛɛ ɩyɛ kyɩngyɩ̃ɩ̃ sʋ̃maa na ɩákamvʋ mɩ wɔ ɔfʋã mɔɔ mɩyɛlɩ dɩyɛ nɩ nwʋ. Mfʋmɩ mɔɔ mili yɛ lɛ kɛɛ, mɩvalɩ mɩ adwɩnɩ miziyeli enii mɔɔ ɩvalɩ fʋlɔdulɛ yɩ ɩmanlɩ mɩ nɩɩ kezimɔ ɩhanlɩ odwokɔ yɩ nɩ zʋ.
Minyianlɩ ozumalɛdɩyɛ be mɔɔ nwʋmɔ hyinyia mmɩlɩ mɔ mɩmanlɩ ndɛnɩ be wɔ French nu nɩ
Aɣile ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be mɛda nɩ, Egyimayɛlɛdɩka Kɔmitii nu enii be ɩ nɩɩ mɩ dɩndɛlɩ wɔ mɔɔ izili yi nwʋ. Mileli midianlɩ numɔ kɛɛ mɩáyɛ mɩ dɩyɛ bʋwɔ wɔ fʋlɔdulɛ yɩ nwʋ na mɩbalɩ kyɛbɛ. Mɛyɩ mɛda nɩ, mɩ nɩɩ eliyema mɔɔ iduli fʋlɔ mɩ nɩ hɔ dɩndɛlɩ. Ɩzʋ̃ yɩ ahʋnlɩnɩ nu ileli mɩ kyɛbɛbalɛ yɩ idianlɩ nu. Mɔɔ izili yi manlɩ minyianlɩ kãnwʋazɩ nwʋ ozumalɛdɩyɛ be mɔɔ mɩ ɛɣɛɛlɛ iléfi kyɩ̃. (Ɛɣɛ. 16:18) Mʋwɔlɩ mɔɔ izili yɩ nwʋ mpayɩ mbɔmɩ sʋ̃maa mihileli Gyehova, na mizili mɩ kɛnɣa kɛɛ sɛ abiye tu fʋlɔ mɩ a, mɩlɛ́yɛ zɔ dɔkʋ̃.
Kakɩ yɩ, mɩva alʋbɔ 40 nɩɩ yɩ mɛda mʋzʋ̃mɩ wɔ Canada Bɛtɩlɩ, na ɔzʋmɩ 1985 nɩ, minyia ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ mʋzʋ̃mɩ kɛɛ Egyimayɛlɛdɩka Kɔmitii nu enii wɔ kɛnɩ. Wɔ February 2021 nɩ, mʋ dɔvʋlɔ Sheila wuli. Yi owulo yɩ nwʋ ɛyɛkɛlilɛ la ahanlɩ a, adimakɛlɛ sʋ̃ ididee mɩ. Naasʋ̃ iluwakɛɛ mɩyɛ sʋ̃maa wɔ Gyehova ɔzʋ̃mɩnlɛ nu nɩ ti, mɩ anyɩ de na ‘mɩ adwɩnɩ ɩáhɔ mʋ nnwʋanlɩ eɣile mɔɔ ituaa numɔ nɩ zʋ sʋ̃maa.’ (Odw. 5:20) Ɩwɔ numɔ kɛɛ miyiyia ndwokɔzɩzɩbɛ sʋ̃maa wɔ mɩ ɛbɩlawɔlɛ nu dɩyɛ, naasʋ̃ anyɩnlɩlelɛ mɔɔ minyia nɩ zʋnlɩ tɛla ndwo kɔzɩzɩbɛ yɩ kʋlaa. Gyehova mɔɔ mɩvalɩ yɩ milili bɔmʋnlɩ wɔ mɩ ɛbɩlawɔlɛ nu, nɩɩ alʋbɔ 70 mɔɔ mɩva mɩyɛ mmɩlɩ munwala ɔzʋ̃mɩnlɛ egyima yɩ ma minyia nyilalɛ sʋ̃maa. Mɩ mpayɩwɔlɛ yɛ lɛ kɛɛ mmeliyema mmɩlantɩyɛ nɩɩ nɣɛdɛkɛ sʋ̃ kɔhɔ zʋ kɛva Gyehova keli bɔmʋnlɩ wɔ bɛ ɛbɩlawɔlɛ nu, na mide midi paa kɛɛ nyilalɛ nɩɩ anyɩnlɩlelɛ mɔɔ Gyehova ɔzʋ̃mɩnlɛ nkʋ̃ la yɛ ɩma yenyia nɩ, bɔnlʋmmɔ sʋ̃ bekenyia ebiye.
a Kila Marcel Filteau yɩ ɛbɩlawɔlɛ nu ndwokɔ mɔɔ ise “Yehowa Ne Me Guankɔbea Ne M’ahoɔden,” wɔ February 1, 2000 Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ yɩ nu.
b Ansaana ɔlʋbɔ 1957 kɛɣa nɩ, nɩ bɔfʋlɛ Africa yɩ ɔfʋã eyi mɔɔ nɩ Britain manlɩ yɩ di zʋlɔ nɩ kɛɛ Gold Coast.
c Kila Herbert Jennings yɩ ɛbɩlawɔlɛ nu ndwokɔ mɔɔ ise “Munnim Nea Ɛbɛba Ɔkyena,” wɔ December 1, 2000 Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ yɩ nu.
d Nathan H. Knorr yɛ nɩ idi ye egyima yɩ anyunu wɔ ɔzɔ mmɩlɩ yɩ a.