DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 11
NDWOMI 57 Yɛkã Odwokɔba Yɩ Yekile Abiyela
Sumazuma Kezimɔ Gyisɛsɩ Valɩ Ɛhyɩmɛ Yɛlɩ Dasɩlɛlilɛ Egyima Yɩ
‘Niibenyia ɩzʋ̃manlɩ bɛ anwɩ̃ anwɩ̃ ma belili yɩ anyunu bɔmʋnlɩ wɔ twonwa bela nɩɩ dɩka bela mɔɔ nɩ yɩzayɩ munli ɩbahɔ ɛkɛnɩ nɩ nu.’—LK. 10:1.
BƲTAYƖ
Yekehila nninyeni anla be mɔɔ Gyisɛsɩ yɛlɩ mɔɔ sa ɔkʋla sumazuma na ɩawʋwa wʋ ma wʋava ɛhyɩmɛ wʋayɛ wʋ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ.
1. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Gyehova yi mmenii dɩ sʋnʋnkʋ̃ wɔ asɔlɩ azʋlɔtʋ yɩ nwʋ a?
DƖYƐ ɔkʋ̃ mɔɔ ɩma Gyehova yi mmenii yɛ sʋnʋnkʋ̃ wɔ asɔlɩ nɣalɩyɛ yɩ nwʋ yɛ lɛ ɛhyɩmɛa mɔɔ bɛfa bɛyɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ. (Tay. 2:14) Naasʋ̃ itwu mmɩlɩ be a, anyɩnlɩlelɛ mɔɔ yɛfa yɛyɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ kɔhʋla kɛdɩ kɔhɔ. Ebiye a, ɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ asafʋ nu ebani be mɔɔ ɩbɔ yɩ nwʋ mmɔdɩnɩ mɔɔ ɩhanlɩ kɛɛ, “Ɩyɛ a, miányia ɛpɛ po kɛɛ mʋhɔ́ dasɩlɛlilɛ.”
2. Ɩyɛ a, mɩnla yɛ ɩkɔhʋla kɛma ɩkɛyɛ sɩ kɛɛ yɛkɔhɔ zʋ kɛva ɛhyɩmɛ kɛyɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ a?
2 Ebiye a yɛ anyɩ deli nwʋmɔ kɛɛ yɛkɛyɛ egyima mvʋlɔ wɔ Gyehova ɔzʋ̃mɩnlɛ nu tɛla kɛɛ yɛkɔhɔ dasɩlɛlilɛ. Mɩnla ti a? Sɛ yɛbʋwa ma bekyina anzɛnyɩɩ besiyeziye Kɩndɔm Hɔɔlʋ, yɛbʋwa ye mmeliyema wɔ asianɩ mmɩlɩ nu, anzɛnyɩɩ yɛhyɛ bɛ ɛzɩzɩbɛ a, yɛnwʋ mfasʋ mɔɔ ɩzʋ̃ numɔ ɩba nɩ ndɛndɛ na mɛyɩ ma yɛ anyɩ de. Sɛ yɛ nɩɩ ye mmeliyema yɛyɛɛ egyima a, yɛyɛ yɩ wɔ azʋ̃nudwolɩyɛ nu na yɛda ɔlɔlɛ ali yekile yɛ nwʋ yɛ nwʋ. Na yezi kɛɛ ye mmeliyema yɩ bɛ anyɩ sɔ mɔɔ yɛyɛ yɛma bɛ nɩ. Naasʋ̃ ebiye a yɛva alʋbɔ sʋ̃maa yɛyɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ wɔ azɩlɛ-sini kʋ̃ yɩ la nu, naasʋ̃ mmenii ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be la yɛ bɛ anyɩ deli odwokɔ yɩ nwʋ a. Anzɛnyɩɩ yeyiyia mmenii mɔɔ bɛábɛ odwokɔ yɩ kʋlaa. Akʋ̃ sʋ̃, yezi kɛɛ mmɩlɩ mɔ awielɩyɛ yɩ ibikee nɩ, yekeyiyia odwodwudiyialɛ sʋ̃maa. (Mt. 10:22) Mɩnla yɛ ɩkɔwʋwa yɛ ma yɛkɔhɔ zʋ kɛva ɛhyɩmɛ kɛyɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ na yɛayɛ yɩ sʋ̃maa po a?
3. Ndianwʋ mɔɔ ɩwɔ Luuku 13:6-9 nɩ, mɩnla yɛ ɩma yesuma yɛfalɩ Gyisɛsɩ nwʋ a?
3 Sɛ yesunzu Gyisɛsɩ yi ndianwʋ yɩ nwʋ a, sa yɛkʋla yesuma debe yɛfalɩ ɛhyɩmɛ mɔɔ yɛkɛva kɛyɛ yɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ nwʋ. Mmɩlɩ mɔ Gyisɛsɩ wɔ azɩlɛ yɩ zʋ nɩ, ɩáma ɛhyɩmɛ mɔɔ nɩ ɩfa ɩyɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ kã azɩ kyɩ̃. Mmɩlɩ ɩkɔlɩɩ zʋlɔ nɩ, ɩhyɛlɩ numɔ ɛzɩzɩbɛ po. (Kɩnga Luuku 13:6-9.) Dɩkɛɛ enii mɔɔ nɩ ikila nwanyɩ egyini zʋ mɔɔ ɩwɔlɩ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɩkɛva alʋbɔ asã kɛyɛ fɩgɩ owudo be mɔɔ iázo mma nwʋ egyima nɩ, ɔzɔ la yɛ Gyisɛsɩ valɩ alʋbɔ asã hanlɩ odwokɔba yɩ hileli Dwuumaa mɔɔ nɩ bo nu sʋ̃maa bɛádiye yi nɩ a. Naasʋ̃, kɛmɔ enii mɔɔ ikila nwanyɩ egyini yi zʋ nɩ yɩ padi iákolɔ wɔ fɩgɩ owudo yɩ nwʋ nɩ, Gyisɛsɩ sʋ̃ ɩáma yɩ padi kolɔ wɔ mmenii nwʋ anzɛnyɩɩ ɩáma ɛhyɩmɛ mɔɔ ɩfa ɩyɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ kã azɩ. Mfomi ɩyɛlɩ mɔɔ ɩkɔhʋla bela kɛɛ ikodwu mmenii yi bɛ ahʋnlɩnɩ nu.
4. Mɩnla nninyeni anla yɛ yekozuma wɔ Gyisɛsɩ yi ndianwʋ yɩ nu a?
4 Wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu nɩ, yekehila kezimɔ Gyisɛsɩ lalɩ ɛhyɩmɛ ali, titili wɔ aziyianɩ ahyiã mɔɔ itualɩ yɩ tʋ wɔ yɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ egyima yɩ nu nɩ. (Lk. 10:1.) Sɛ yetiye mɔɔ ɩhanlɩ na yɛyɛ mɔɔ ɩyɛlɩ yɩ be a, sa ɩbʋwa yɛ ma yɛkɔ zʋ yɛfa ɛhyɩmɛ yɛyɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ. Bɛmá yehila nninyeni anla be mɔɔ sa yɛkʋla yesuma wɔ Gyisɛsɩ kɛnɩ: (1) Ɩvalɩ yɩ adwɩnɩ iziyeli Gyehova yɩ apɛdɩ zʋ, (2) ɩmanlɩ Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ wʋwalɩ yɩ adwɩnɩ nu, (3) ɩvalɩ yɩ nwʋ idianlɩ Gyehova zʋ ma ɩwʋwalɩ yɩ, nɩɩ (4) ɩhɔlɩ zʋlɔ inyianlɩ anwʋlazʋ kɛɛ abiyemmɔ kediye yi.
ƖVALƖ YƖ ADWƖNƖ IZIYELI GYEHOVA YƖ APƐDƖ ZƲ
5. Mɩnla yɛ Gyisɛsɩ yɛlɩ va hileli kɛɛ ɩvalɩ yɩ adwɩnɩ iziyeli Nyamɩnlɩ yɩ apɛdɩyɛlɛ zʋ a?
5 Gyisɛsɩ valɩ ɛhyɩmɛ hanlɩ “Nyamɩnlɩ yi Bulombunlililɛ nɩ nwʋ Odwokɔba nɩ” iluwakɛɛ nɩ izi kɛɛ ɩdɩ egyima mɔɔ Nyamɩnlɩ pɛ kɛɛ ɩyɛ. (Lk. 4:43) Meti Gyisɛsɩ manlɩ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ yɛlɩ dɩyɛ mɔɔ nwʋmɔ hyinyia yɩ paa wɔ yɩ ɛbɩlawɔlɛ nu. Ɩka ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ ma iwie yɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ egyima yɩ po nɩ, iduduli ahʋanɩ ɩhɔlɩ “ahyonwa nɩ mmɔ nɩɩ nzuwalɩyɛ nɩ mmɔ nu” ihilehileli mmenii. (Lk. 13:22) Akʋ̃ sʋ̃, ɩdɩdɩlɩ adʋwavʋlɔ mvʋlɔ ma bɛ nɩɩ yɩ yɛlɩ egyima kɛɛ odwokɔbahanlɛmaa.—Lk. 10:1.
6. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ egyima mvʋlɔ mɔɔ yɛyɛ wɔ Gyehova ɔzʋ̃mɩnlɛ nu nɩ kã dasɩlɛlilɛ egyima yɩ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)
6 Nnɛ sʋ̃, odwokɔbahanlɛ egyima yɩ yɛ lɛ egyima titili mɔɔ Gyehova nɩɩ Gyisɛsɩ pɛ kɛɛ yɛyɛ a. (Mt. 24:14; 28:19, 20) Egyima mvʋlɔ mɔɔ yɛyɛ yɩ wɔ Gyehova ɔzʋ̃mɩnlɛ nu nɩ kã dasɩlɛlilɛ egyima yɩ senyii. Kɛ ndianwʋ nɩ, asafʋ nniyia azʋlɔtʋ mɔɔ yekyinagyina anzɛnyɩɩ egyima mɔɔ yɛyɛ yɩ wɔ Bɛtɩlɩ nɩ bʋwa ma dasɩlɛlilɛ egyima yɩ kɔlɩ zʋ. Asianɩ mmɩlɩ nu mmʋwalɩyɛ mɔɔ yɛfa yɛma ye mmeliyema nɩ bʋwa bɛ sʋ̃ ma besia bɛfa bɔ nwʋ bowula dɩyɛzumanlɛ nɩɩ dasɩlɛlilɛ nu dɔkʋ̃. Sɛ yɛnwʋ kɛɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ nwʋ hyinyia na mɛyɩ yɛ lɛ egyima titili mɔɔ Gyehova pɛ kɛɛ yɛyɛ a, ɩkɛhyɛ yɛ ɛzɩzɩbɛ ma yɛkɛva yɛ nwʋ kowula dasɩlɛlilɛ egyima yɩ nu eɣile bela. Asafʋ nu ebani be mɔɔ ɩwɔ Hungary mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ János kã kɛɛ, “Mɩkakɛ mʋ nwʋ kɛɛ, egyima mɔɔ yɛyɛ wɔ Gyehova ɔzʋ̃mɩnlɛ nu nɩ, numɔ bela íni kɛnɩ mɔɔ ihyinyia ɩtɛla dasɩlɛlilɛ egyima yɩ, mɛyɩ yɛ ɩdɩ ye egyima titili a.”
Nnɛ, Dasɩlɛlilɛ egyima yɩ yɛ lɛ egyima titili mɔɔ Gyehova nɩɩ Gyisɛsɩ pɛ kɛɛ yɛyɛ a (Kila nkyɩkyɛmi 6)
7. Mɩnla ti mɔɔ Gyehova pɛ kɛɛ yɛkɔ zʋlɔ yɛyɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ a? (1 Timoti 2:3, 4)
7 Sɛ yɛdwɩnɩ mmenii nwʋ kɛmɔ Gyehova dwɩnɩ bɔ nwʋ nɩ a, sa ɩma yɛfa ɛhyɩmɛ yɛyɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ. Gyehova pɛ kɛɛ mmenii sʋ̃maa tɩ odwokɔba yɩ na bɛyɛ nwʋmɔ debe. (Kɩnga 1 Timoti 2:3, 4.) Iluwakɛɛ odwokɔba yɩ kɔhʋla kele mmenii nnwʋanlɩ nɩ ti, Gyehova tɩdɩ yɛ ma yetu mpʋnɩ wɔ kezimɔ yɛkã nwʋmɔ odwokɔ yekile mmenii nɩ nu. Kɛ ndianwʋ nɩ, Dɔ Mmenii—Yɛ Bɛ Adʋwavʋlɔ blohyʋɔ yɩ kile yɛ kezimɔ yɛ nɩɩ mmenii kɔwɔ nkɔmmɔwɔlɛ tʋ, yɛ nɩɩ bɛ kɛyɛ Bayɩbʋlʋ dɩyɛzumanlɛ na bɛaɣa bɛayɛ Gyisɛsɩ yɩ adʋwavʋlɔ. Sɛ mmenii bɛáyɛ nwʋmɔ debe kakɩ yɩ po a, ebiye a bekenyia ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ kɛyɛ zɔ ansaana anwʋhyɩlɩyɛ kezile yi ɩáɣa awielɩyɛ. Mɔɔ yɛkɛhã kehile bɛ wɔ nnɛ nɩ yɛ ebiye a ɩkɛhã bɛ ma eɣile be bɛkɛbɛ kɛɛ bɔkɔzʋ̃mɩ Gyehova a. Naasʋ̃ sɛ eyi kɔhʋla kɛyɛ bʋwɔ a, gyɩsɛ yɛkɔ zʋlɔ yɛyɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ.
ƖMANLƖ BAYƖBƲLƲ NKƆMƖHYƐ WƲWALƖ YƖ ADWƖNƖ NU
8. Mɩnla nkɔmɩhyɛ azʋlɔtʋ yɛ ɩwʋwalɩ Gyisɛsɩ ma ɩvalɩ yɩ mmɩlɩ ilili egyima bʋwɔ a?
8 Nɩ Gyisɛsɩ tɩ kezimɔ Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ kɛɣa numɔ nɩ tʋ. Nɩ izi kɛɛ ɩkɛva alʋbɔ asã nɩɩ ɔfʋã la ɩkɛyɛ yɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ egyima yɩ. (Da. 9:26, 27) Akʋ̃ sʋ̃, nɩ izi kɛɛ ɩlɛ́kyɛ na ɩanwʋ amanɩyɛ na bɛahũ yi. (Lk. 18:31-34) Gyisɛsɩ manlɩ mɔɔ nɩ izi nɩ hanlɩ kezimɔ ɩvalɩ yɩ mmɩlɩ ilili egyima nɩ. Iluwa eyi ti, ɩvalɩ ɛhyɩmɛ ɩyɛlɩ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ na ama iawie egyima mɔɔ nɩ bɛva bowula yɩ sa nɩ.
9. Mɩnla ti mɔɔ Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ hyɛ yɛ ɛzɩzɩbɛ ma yɛfa ɛhyɩmɛ yɛyɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ a?
9 Kezimɔ yɛtɩ Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ be tʋ nɩ kɔhʋla kɛhã yɛ ma yɛkɛva ɛhyɩmɛ yɛkɛyɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ. Yezi kɛɛ ɩlɛ́kyɛ na oyuwadɩ eyi ɩaɣa awielɩyɛ. Bayɩbʋlʋ yɩ hanlɩ kezimɔ mmenii kɛyɛ bɛ dɩyɛ nɩɩ mɔɔ ikezizi wɔ awielɩyɛ mmɩlɩ yɩ nu, na yɛnwʋ kɛɛ mɛyɩ la yɛ ɩbaa numɔ yɩ a. Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ kã kɛɛ manlɩ tisʋlɔ bulombunli nɩɩ manlɩ ngyakɛ bulombunli yi kɔhʋ̃ kediyia bɔ nwʋ “wɔ awielɩyɛ mmɩlɩ yɩ nu.” Na yezi kɛɛ eyi gyĩ kɛnɩ ma kʋnɛ mɔɔ ɩla Anglo-America Oyuwadɩ Tumililɛ nɩɩ Russia nɩɩ mmenii mɔɔ bɛda yɩ mɛda bɛ avinli nɩ. (Da. 11:40) Akʋ̃ sʋ̃, yezi kɛɛ aboduwaba mɔɔ Danɩyɛlɩ 2:43-45 kã nwʋmɔ odwokɔ nɩ, yɩ agyia mmɛsɩya yɩ gyĩ kɛnɩ ma Anglo-America Oyuwadɩ Tumililɛ yɩ. Yɛwɔ anwʋlazʋ kɛɛ kɛmɔ nkɔmɩhyɛ yɩ da yɩ ali nɩ, ɩlɛ́kyɛ, ɩlɛ́kyɛ kʋlaa, Nyamɩnlɩ Bulombunlililɛ kɛzɩkɛ enii yɩ aɣanɩ munwala. Nkɔmɩhyɛ eyi munwala ma yɛnwʋ kɛɛ yeɣike oyuwadɩ yɩ awielɩyɛ pɛɛ meti ɩsɛ kɛɛ yɛfa yɛ mmɩlɩ yedi egyima bʋwɔ yɛkã odwokɔba yɩ.
10. Mɩnla ɔhʋanɩ mvʋlɔ zʋ sʋ̃ yɛ Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ kɔhʋla kɛhyɛ yɛ ɛzɩzɩbɛ ma yɛkɔhɔ zʋ kɛva ɛhyɩmɛ kɛyɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ a?
10 Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ azʋlɔtʋ sia ma yenyia ndwokɔ mɔɔ yɛ nwʋ pɩlɩ yɛ kɛɛ yɛ nɩɩ mmenii mvʋlɔ kɛhyɛ. Carrie mɔɔ ɩzʋ̃ Dominican Republic kã kɛɛ: “Sɛ mʋdwɩnɩndwɩnɩ nninyeni ngɩnlɩma mɔɔ Gyehova wɔ nwʋmɔ anʋhʋba kɛɛ ɩkɛyɛ wɔ eɣile be nɩ nwʋ a, ɩma mʋ nwʋ pɩlɩ mɩ kɛɛ mɩkɛhã nwʋmɔ odwokɔ kehile mmenii mvʋlɔ.” Ɩva ɩhɩnlanlɩ nwʋmɔ kɛɛ: “Sɛ mʋnwʋ ndwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ mmenii yiyia wɔ nnɛ a, ɩma mʋnwʋ kɛɛ ihyinyia kɛɛ bɛzabɛ sʋ̃ bɛtɩ anʋhʋba eyimmɔ nwʋ odwokɔ.” Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ ma yɛnwʋ kɛɛ Gyehova bʋwa yɛ wɔ egyima eyi nu, na eyi hyɛ yɛ ɛzɩzɩbɛ ma yɛkɔ zʋ yɛyɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ. Eliyema baalɛ Leila mɔɔ ɩda Hungary nɩ kã kɛɛ: “Ayɩzaya 11:6-9 hyɛ mɩ ɛzɩzɩbɛ ma mɩkã odwokɔba yɩ mikile bɛzabɛ po mɔɔ ɩdɩ kɛɛ mɔɔ belétiye nɩ. Mizi kɛɛ Gyehova kɔhʋla kɔwʋwa abiyela ma ɩkɛzɩnza.” Christopher mɔɔ ɩzʋ̃ Zambia sʋ̃ kã kɛɛ: “Kɛmɔ Maakɩ 13:10 hanlɩ dianlɩ kɛnɩ nɩ, odwokɔba nɩ ɩtɛlɛɛ wɔ oyuwadɩ munwala, na mɩtɩ nɣanlɩ kɛɛ ɩdɩ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ kɛɛ mʋbʋwaa ma nkɔmɩhyɛ eyi kɛɣa numɔ.” Mɩnla Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ azʋlɔtʋ yɛ ɩhyɛ wʋ ɛzɩzɩbɛ ma ɔkɔ zʋ kã odwokɔba yɩ a?
ƖVALƖ YƖ NWƲ IDIANLƖ GYEHOVA ZƲ MA ƖWƲWALƖ YƖ
11. Mɩnla ti mɔɔ nɩ ihyinyia kɛɛ Gyisɛsɩ fa yɩ nwʋ tiã Gyehova zʋ na ama ɩahɔ zʋ ɩava ɛhyɩmɛ ɩayɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ a? (Luuku 12:49, 53)
11 Gyisɛsɩ valɩ yɩ nwʋ dianlɩ Gyehova zʋ na ama ɩahɔ zʋ ɩava ɛhyɩmɛ ɩayɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ. Ɩwɔ numɔ kɛɛ nɩ Gyisɛsɩ ɩkãã odwokɔba yɩ a ɩma yɩ anyɩ da kɛnɩ dɩyɛ, naasʋ̃ nɩ izi kɛɛ Bulombunlililɛ nwʋ odwokɔba yɩ kɛva akasakasa nɩɩ odwodwudiyialɛ mɔɔ numɔ yɛ sɩ kɛɣa. (Kɩnga Luuku 12:49, 53.) Iluwa Gyisɛsɩ yɩ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ ti, nyamɩnlɩzʋ̃mɩnlɛ nu mbanimbani yi wɔlɩ mmɔdɩnɩ mbɔmɩ sʋ̃maa kɛɛ bokohũ yi. (Dwɔ. 8:59; 10:31, 39) Naasʋ̃ Gyisɛsɩ hɔlɩ zʋlɔ hanlɩ odwokɔba yɩ, iluwakɛɛ nɩ izi kɛɛ Gyehova kɩnla yɩ nwʋ. Ɩhanlɩ kɛɛ: ‘Ɛzɩlɛ nɩ mɔɔ ɩzʋ̃manlɩ mɩ nɩ ɩkɩnla mʋ nwʋ. Iléyiakili mɩ, iluwakɛɛ eɣile bela mɩyɛ mɔɔ ɩpɛ yɩ nɩ.’—Dwɔ. 8:16, 29.
12. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Gyisɛsɩ wʋwalɩ yɩ adʋwavʋlɔ yɩ ma bɔhɔlɩ zʋlɔ bɛhanlɩ odwokɔba yɩ wɔ odwodwudiyialɛ mmɩlɩ nu a?
12 Gyisɛsɩ manlɩ yɩ adʋwavʋlɔ yɩ nwʋnlɩ kɛɛ sa bɔkʋla bɛfa bɔ nwʋ betiã Gyehova zʋ ma ɩbʋwa bɛ. Ɩhyɛlɩ bɛ ɛzɩzɩbɛ mbɔmɩ sʋ̃maa kɛɛ Gyehova kɔwʋwa bɛ mmɩlɩ po mɔ beyiyiaa odwodwudiyialɛ nɩ. (Mt. 10:18-20; Lk. 12:11, 12) Naasʋ̃, ɩmanlɩ bɔnwʋnlɩ kɛɛ ɩsɛ kɛɛ bɛma bɛ anyɩ da kɛnɩ. (Mt. 10:16; Lk. 10:3) Ɩhã ihileli bɛ kɛɛ máma bɛfa odwokɔba yɩ bopunwambunwa mmenii mɔɔ bɛábɛ kɛɛ betiye nɩ. (Lk. 10:10, 11) Na ɩhã ihileli bɛ sʋ̃ kɛɛ sɛ botwodwu betiyia bɛ a, beɣiandí bɔhɔ dɩka fʋlɔ. (Mt. 10:23) Ɩwɔ numɔ kɛɛ nɩ Gyisɛsɩ bɔ ɛhyɩmɛ na ɩvalɩ yɩ nwʋ idianlɩ Gyehova zʋ dɩyɛ, naasʋ̃ ɩhwɩnlɩ yɩ nwʋ wɔ bʋwabɩlɛ azʋlɔtʋ mɔɔ nɩ ɩkɔhʋla kɛva yɩ nnwʋanlɩ kediã asianɩ nu nɩ nwʋ.—Dwɔ. 11:53, 54.
13. Mɩnla ti mɔɔ ɔkɔhʋla kenyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova kɔwʋwa wʋ a?
13 Nnɛ sʋ̃, yeyiyia odwodwudiyialɛ, meti yehyinyia Gyehova yɩ mmʋwalɩyɛ na ama yɛahʋla yɛahɔ zʋ yɛava ɛhyɩmɛ yɛayɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ. (Yik. 12:17) Mɩnla ti mɔɔ ɔkɔhʋla kenyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova kɔwʋwa wʋ a? Ma yezunzu Gyisɛsɩ yɩ mpayɩ mɔɔ ɩwɔ Dwɔɔnʋ yi ti 17 nɩ nwʋ. Gyisɛsɩ zianlɩ Gyehova kɛɛ ihilá asʋ̃mavʋlɔ yɩ zʋ, na Gyehova diyeli yɩ dɩyɛzianlɛ yɩ. Egyima buuku yi kã kezimɔ Gyehova wʋwalɩ asʋ̃mavʋlɔ yɩ ma bɛvalɩ ɛhyɩmɛ bɛhanlɩ odwokɔba yɩ ɩávalɩ nwʋmɔ odwodwudiyialɛ mɔɔ beyiyialɩ nɩ. Wɔ Gyisɛsɩ yɩ mpayɩ yɩ nu nɩ, izianlɩ Gyehova sʋ̃ kɛɛ ihilá bɛzabɛ mɔɔ bekenyia dedi wɔ asʋ̃mavʋlɔ yɩ bo odwokɔ yɩ nu nɩ bɔ zʋ. Wʋzawʋ sʋ̃ ɛkɩnla ɔzɔ mmenii yi nwʋ. Gyisɛsɩ yɩ mpayɩ yɩ lanwʋ la yɛ egyima, meti Gyehova kɔwʋwa wʋ kɛmɔ ɩwʋwalɩ asʋ̃mavʋlɔ yɩ la.—Dwɔ. 17:11, 15, 20.
14. Mɩnla ti mɔɔ sa yɛkʋla yenyia anwʋlazʋ kɛɛ yɛkɔhʋla kɔhɔ zʋ kɛva ɛhyɩmɛ kɛyɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)
14 Mmɩlɩ mɔ awielɩyɛ yɩ ibikee nɩ, sa ɩkʋla ɩyɛ sɩ baaba kɛɛ yɛkɛhã odwokɔba yɩ, naasʋ̃ yɛ sa kɛhã mmʋwalɩyɛ mɔɔ yehyinyia na ama yɛahɔ zʋ yɛava ɛhyɩmɛ yɛahã odwokɔba yɩ. (Lk. 21:12-15) Kɛmɔ Gyisɛsɩ nɩɩ adʋwavʋlɔ yɩ yɛlɩ nɩ, ɩsɛ kɛɛ yɛma ɔhʋanɩ ma mmenii si pɔkɔ kɛɛ bekediye odwokɔ yɩ anzɛnyɩɩ belétiye, na íni kɛɛ yɛ nɩɩ bɛ su pɩla. Ɩwɔ numɔ kɛɛ bɛva salɛ bediã ye egyima yɩ zʋ wɔ nnɩka be dɩyɛ, naasʋ̃ ye mmeliyema yɩ bɔhʋla bɔhɔ zʋ bɛhã odwokɔba yɩ iluwakɛɛ bɛfa bɔ nwʋ betiã Gyehova zʋ, na kɛ bɛzabɛ bɛ anwʋzɩzɩbɛ zʋ a. Kɛmɔ Gyehova manlɩ yɩ asʋ̃mɩvʋlɔ anwʋzɩzɩbɛ wɔ asʋ̃mavʋlɔ yɩ bɛ mmɩlɩ zʋ nɩ, nnɛ sʋ̃ ɩma anwʋzɩzɩbɛ yɛ na ama ‘yɛahʋla yɛawɔ Odwokɔba nɩ ɛlawulo bʋwɔ’ kɔbʋmɩ kɛɛ ɩkɛhã kɛɛ yewie egyima yɩ. (2 Tim. 4:17) Sa ɔkʋla nyia anwʋlazʋ kɛɛ sɛ ɛfa wʋ nwʋ tiã Gyehova zʋ a, ɔkɔhʋla kɔhɔ zʋ kɛva ɛhyɩmɛ kɛyɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ.
Sɛ bɛfa salɛ betiã ye egyima yɩ zʋ po a, ɛlawulowɔlɛmaa mɔɔ bɔbɔ ɛhyɩmɛ pɩbɛ anyɩnlɩdɩlɛ ɔhʋanɩ mɔɔ bokoluwa zʋ kɛhã odwokɔba yɩ (Kila nkyɩkyɛmi 14)b
INYIANLƖ ANWƲLAZƲ KƐƐ ABIYEMMƆ KEDIYE
15. Mɩnla yɛ ɩma yɛnwʋ kɛɛ nɩ Gyisɛsɩ wɔ anwʋlazʋ kɛɛ dɩyɛ baaba be zʋ̃ yɩ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ nu kɛɣa a?
15 Nɩ Gyisɛsɩ wɔ anwʋlazʋ kɛɛ dɩyɛ baaba be zʋ̃ yɩ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ nu kɛɣa. Eyi wʋwalɩ yɩ ma ɩvalɩ anyɩnlɩlelɛ ɩyɛlɩ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ. Kɛ ndianwʋ nɩ, wɔ ɔlʋbɔ 30 Y.M. nu yɩ awielɩyɛ nɩ, Gyisɛsɩ nwʋnlɩ kɛɛ mmenii sʋ̃maa betiyee yi odwokɔba yɩ, na ɩvalɩ bɛ idindianlɩ nzoliyɛ mɔɔ bɔwʋlʋ mɔɔ ɩsɛ kɛɛ botua nwʋ. (Dwɔ. 4:35) Yɩ ɔlʋbɔ ɔkʋ̃ mɛda nɩ, ɩhã ihileli yɩ adʋwavʋlɔ yɩ kɛɛ: “Odualɛgyima nɩ ɩdɩ kezile.” (Mt. 9:37, 38) Na aɣinzi yi, izia izili zʋlɔ wudo kɛɛ: ‘Odualɛ egyima nɩ ɩdɩ kezile amba. Meti mʋnlʋmmɔ beziã odualɛgyima nɩ yi diibenyia, ma ɩzʋ̃ma egyimayɛlɛmaa ma bɛɣɩla odualɛgyima nɩ nu.’ (Lk. 10:2) Gyisɛsɩ hɔlɩ zʋlɔ nyianlɩ anwʋlazʋ kɛɛ abiyemmɔ kediye odwokɔba yɩ, na yɩ anyɩ leli mmɩlɩ mɔ ɩnwʋnlɩ kɛɛ bɛyɛɛ zɔ nɩ.—Lk. 10:21.
16. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ ndianwʋ azʋlɔtʋ mɔɔ Gyisɛsɩ va lili egyima nɩ bʋwa yɛ ma yenyia dasɩlɛlilɛ egyima yɩ nwʋ adwɩnɩba a? (Luuku 13:18-21) (Kila mfonyini yi sʋ̃.)
16 Gyisɛsɩ hilehileli yɩ adʋwavʋlɔ yɩ kɛɛ benyiá anwʋlazʋ kɛɛ bɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ kozo mma, iluwakɛɛ nɩ mɛyɩ kɔwʋwa bɛ ma bɔkɔhɔ zʋ kɛva ɛhyɩmɛ kɛhã odwokɔba yɩ. Kɛ ndianwʋ nɩ, ma yehilá ndianwʋ anwɩ̃ be mɔɔ ɩva ilili egyima. (Kɩnga Luuku 13:18-21.) Gyisɛsɩ valɩ mma ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ masɩtadɩ mɔɔ inyi ɩba ɩyɛ owudo kezile nɩ dindianlɩ kezimɔ Bulombunlililɛ nwʋ odwokɔba nɩ kɛdɛlɛ nɩ nwʋ. Ɩva ihilehileli numɔ kɛɛ mmenii sʋ̃maa kediye odwokɔba yɩ, na ikenyia anyunumihɔlɛ mɔɔ dɩyɛ bela lɔ́kʋla kezi nwʋmɔ ɔhʋanɩ. Akʋ̃ sʋ̃, ɩvalɩ awulo fɩyayɛ ihilehileli kezimɔ Bulombunlililɛ nwʋ odwokɔba yɩ kɛdɛlɛ wɔ nnɩka sʋ̃maa na ɩama mmenii bɛazɩnza nɩ nu, ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ nɩ mmenii lɔ́nwʋ nzɩnzanlɩyɛ eyi wɔ kɛnɩ la nɩ. Meti Gyisɛsɩ manlɩ yɩ adʋwavʋlɔ yɩ nyianlɩ anwʋlazʋ kɛɛ bɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ kɔwʋwa mmenii sʋ̃maa.
Dɩkɛɛ Gyisɛsɩ nɩ, yɛkɔ zʋ yenyia anwʋlazʋ kɛɛ abiyemmɔ kediye odwokɔba yɩ (Kila nkyɩkyɛmi 16)
17. Mɩnla ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yɛkɔ zʋ yenyia dasɩlɛlilɛ egyima yɩ nwʋ adwɩnɩba a?
17 Sɛ yekila kezimɔ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ ɩbʋwaa mmenii wɔ oyuwadɩ munwala a, ɩhyɛ yɛ ɛzɩzɩbɛ ma yɛkɔ zʋ yɛfa ɛhyɩmɛ yɛkã odwokɔba yɩ. Ɔlʋbɔ bela, mmenii abʋmɩ abʋmɩ sʋ̃maa yɛ bɛba Ɛhakɛlɛlilɛ yɩ be na bɛma ɔhʋanɩ ma yɛ nɩɩ bɛ suma Bayɩbʋlʋ yɩ a. Mmenii sʋ̃maa numa, na bɛba bɛkɩnla yɛ nwʋ ma yɛyɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ. Yézi mmenii dʋdʋ mɔɔ bɛha mɔɔ bɔnlʋmmɔ sʋ̃ bekediye ye odwokɔba yɩ, naasʋ̃ yezi kɛɛ Gyehova ikunwahunwaa ɔlɔmɩ sʋ̃maa sʋ̃maa be mɔɔ bokodua anwʋhyɩlɩyɛ kezile yi nɩ munwa. (Yik. 7:9, 14) Gyehova yɛ ɩdɩ odualɛ egyima yɩ Diibenyia a, na ɩwɔ anwʋlazʋ kɛɛ mmenii sʋ̃maa kediye odwokɔba yɩ, meti yɛkɔhɔ zʋ kɛyɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ.
18. Mɩnla yɛ yɛpɛ kɛɛ mmenii nwʋ yɩ wɔ yɛ nwʋ a?
18 Ɔzʋmɩ ɔwɔkɩ munwala, bezi Gyisɛsɩ yɩ adʋwavʋlɔ yɩ kɛɛ bɛfa ɛhyɩmɛ bɛyɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ. Kɛ ndianwʋ nɩ, mmɩlɩ mɔ mmenii nwʋnlɩ kɛɛ asʋ̃mavʋlɔ yɩ bɛlɛ akɛnɣazɩzɩbɛ nɩɩ anyɩnlɩlelɛ bɛkãã odwokɔba yɩ nɩ, “bɔnwʋnlɩ yɩ kɛɛ bɛ nɩɩ Gyisɛsɩ luwa kyɩ̃.” (Egy. 4:13) Amɩyɛ sʋ̃, yɛpɛ kɛɛ yɛfa akɛnɣazɩzɩbɛ nɩɩ anyɩnlɩlelɛ yɛkã odwokɔba yɩ, na eyi kɛma mmenii kɔnwʋ kɛɛ yesumazumaa ɛhyɩmɛ mɔɔ Gyisɛsɩ va yɛlɩ yɩ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ nɩ.
NDWOMI 58 Yɛpɩbɛ Mmenii Mɔɔ Bɛpɛ Azʋ̃nudwolɩyɛ
a ODWOKƆ BE MƆƆ BEHILEHILE NU: Wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu nɩ, “ɛhyɩmɛ” gyĩ kɛnɩ ma anyɩnlɩlelɛ nɩɩ ɛpɛ mɔɔ Kilisinyiamaa fa sʋ̃mɩ Gyehova nɩ.
b MFONYINI NWƲ ODWOKƆ: Eliyema benyia be iluwa anyɩnlɩdɩlɛ ɔhʋanɩ zʋ idii benyia be dasɩlɛ wɔ filling station.