DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 14
NDWOMI 8 Gyehova Dɩ Ye Eɣiandinlɛhɔlɛdɩka
“Bɛzabɛ Bɛyɩ́ Enii Mɔɔ Bɔkɔzʋ̃mɩ Yɩ”
“Mɩ nɩɩ mɩ awudomaa mɛyɩ, yɛkɔzʋ̃mɩ Gyehova.”—DWH. 24:15.
BƲTAYƖ
Ɩkɛma yɛkɛhakɛ sianti mɔɔ yezili pɔkɔ kɛɛ yɛkɔzʋ̃mɩ Gyehova nɩ.
1. Sɛ yekenyia anyɩnlɩlelɛ ankasa, mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ a, na mɩnla ti a? (Ayɩzaya 48:17, 18)
YƐ SƲLƆ Ɛzɩlɛ yɩ dɔ yɛ paa, na ɩpɛ kɛɛ yɛ anyɩ de wɔ yɛ ɛbɩlawɔlɛ nu nnɛ nɩɩ eɣile be. (Odw. 3:12, 13) Ɩwɔlɩ yɛ wɔ ɔhʋanɩ be zʋ mɔɔ yɛkʋla yɛyɛ nninyeni sʋ̃maa, naasʋ̃ ɩábɔ yɛ kɛɛ amɩyɛzayɛ yelí yɛ nwʋ zʋ anzɛnyɩɩ yehile mɔɔ yesunzu kɛɛ ɩdɩ baaba nɩɩ tanɩ. (Odw. 8:9; Gyɛ. 10:23) Izi kɛɛ sɛ yekenyia anyɩnlɩlelɛ ankasa a, ɩsɛ kɛɛ yɛsʋ̃mɩ yɩ na yetiye yi.—Kɩnga Ayɩzaya 48:17, 18.
2. Mɩnla yɛ Setanɩ pɛ kɛɛ yede yedi a, na mɩnla yɛ Gyehova yɛ wɔ nwʋmɔ a?
2 Setanɩ pɛ kɛɛ yede yedi kɛɛ iáhyinyia kɛɛ yɛsʋ̃mɩ Gyehova ansaana yɛ anyɩ iale, na adasamaa kɔhʋla keli bɔ nwʋ zʋ ma ikowie bɛ bʋwɔ. (Gyn. 3:4, 5) Gyehova ma ɔhʋanɩ ma adasamaa beli bɔ nwʋ zʋ, eyi ɩma abiyela nwʋ yɩ kɛɛ Setanɩ yɩ odwokɔ yɩ ɩáyɛ nɔhʋanlɛ. Yɛnwʋ dasɩlɛ sʋ̃maa mɔɔ ikile kɛɛ sɛ enii di yɩzayɩ yɩ nwʋ zʋ a, ɩlɔ́bʋwa yɩ kʋlaa. Naasʋ̃ ndianwʋ sʋ̃maa wɔ Bayɩbʋlʋ nu mɔɔ ɩma yɛnwʋ mmenii sʋ̃maa mɔɔ bɛ anyɩ leli iluwakɛɛ bɔzʋ̃mɩnlɩ Gyehova nɩ ti. Bo nu ɔkʋ̃ mɔɔ yɩ anyɩ leli paa yɛ lɛ Gyisɛsɩ. Bɛmá yeli bɔmʋnlɩ yehila sianti mɔɔ izili pɔkɔ kɛɛ ɩkɔzʋ̃mɩ Gyehova nɩ. Akʋ̃ yekehila sianti mɔɔ yɛ sʋlɔ Ɛzɩlɛ nɩ fata yɛ ɔzʋ̃mɩnlɛ nɩ. Awielɩyɛ kʋlaa nɩ, yekehila sianti azʋlɔtʋ be ti mɔɔ yesi pɔkɔ kɛɛ yɛkɔzʋ̃mɩ Gyehova nɩ.
MƆƆ ƖMANLƖ GYISƐSƖ ZILI PƆKƆ KƐƐ ƖKƆZƲ̃MƖ GYEHOVA
3. Mɩnla yɛ nɩ Setanɩ pɛ kɛɛ ɩfa ɩma Gyisɛsɩ a, na mɩnla yɛ Gyisɛsɩ zili pɔkɔ kɛɛ ɩkɛyɛ wɔ nwʋmɔ a?
3 Mmɩlɩ mɔ nɩ Gyisɛsɩ wɔ azɩlɛ yɩ zʋ nɩ, ɩhɔlɩ zʋlɔ ɩlalɩ yɩ ali kɛɛ Gyehova la yɛ ɩkɔzʋ̃mɩ yɩ a. Kɛ ndianwʋ nɩ, wɔ Gyisɛsɩ yi nlumanlɛ mɛda pɛɛ nɩ, Setanɩ hã hileli yi kɛɛ sɛ ɩsʋ̃mɩ yɩ ɔkʋ̃ pɛ la a, sɛ ɩfa oyuwadɩ nu bulombunlililɛ munwala ɩma yɩ. Gyisɛsɩ wuwalɩ yɩ kɛɛ: “Sɩza wʋ nwʋ kɔ dɛba, Abɔnsamɩ! Ɛhɛlɛlɛ nɩ ise, ‘Sʋ̃mɩ Niibenyia wʋ Nyamɩnlɩ nɩ, na mɛyɩ nkʋ̃ la yɛ ɩwɔ kɛɛ ɔsʋ̃mɩ yɩ a!’” (Mt. 4:8-10) Mɩnla ti mɔɔ Gyisɛsɩ zili pɔkɔ mɔɔ ɩdɩ ɔzɔ a? Ma yezunzu sianti azʋlɔtʋ be ti mɔɔ ɩyɛlɩ zɔ nɩ nwʋ.
4-5. Mɩnla sianti azʋlɔtʋ be ti yɛ Gyisɛsɩ zili pɔkɔ kɛɛ ɩkɔzʋ̃mɩ Gyehova a?
4 Sianti titili ti mɔɔ Gyisɛsɩ zili pɔkɔ kɛɛ ɩkɔzʋ̃mɩ Gyehova yɛ lɛ kɛɛ nɩ ɩwɔ ɔlɔlɛ mɔɔ numɔ yɛ sɩ ma yɩ Zɩ. (Dwɔ. 14:31) Akʋ̃ sʋ̃, nɩ izi kɛɛ Gyehova mɔɔ ɩkɔzʋ̃mɩ yɩ nɩ yɛ lɛ dɩyɛ baaba mɔɔ ɩsɛ kɛɛ ɩyɛ a. (Dwɔ. 8:28, 29; Yik. 4:11) Nɩ Gyisɛsɩ zi kɛɛ Gyehova yɛ ɩmanlɩ nnwʋanlɩ yɛ a, ɩma nninyeni baaba sʋ̃maa yɛ na sa yɛkʋla yede yi yedi. (Ndw. 33:4; 36:9; Gye. 1:17) Gyehova kã nɔhʋanlɛ kile Gyisɛsɩ mmɩlɩ munwala na dɩyɛ bela mɔɔ Gyisɛsɩ wɔ nɩ yɩzayɩ yɛ ɩva ɩmanlɩ yɩ a. (Dwɔ. 1:14) Setanɩ mɛyɩ, ɩ́dɩ zɔ kʋlaa. Ɩva tanɩ nɩɩ owulo ɩɣa adasamaa zʋ. Ɩdɩ awohwinii mɔɔ ɩdɩ anyɩnlɩbʋlʋ nɩɩ angʋmidi. (Dwɔ. 8:44) Nɩ Gyisɛsɩ zi Gyehova bʋwɔ, na nɩ izi Setanɩ sʋ̃ bʋwɔ paa. Nɩ Gyisɛsɩ ɩábɛ kɛɛ ɩyɛ kɛɛ Setanɩ na itwodwu itiyia Gyehova.—Fɩl. 2:5-8.
5 Sianti fʋlɔ sʋ̃ ti mɔɔ Gyisɛsɩ zili pɔkɔ kɛɛ ɩkɔzʋ̃mɩ Gyehova yɛ lɛ kɛɛ nɩ izi kɛɛ sɛ idi yi nɔhʋanlɛ a, mfasʋ kezile zʋ̃ numɔ kɛɣa eɣile be. (Hib. 12:2) Nɩ izi kɛɛ sɛ ɩkɔ zʋlɔ idi nɔhʋanlɛ a, nɩ ɩkɛdɩ yɩ Zɩ yi dima yɩ nwʋ na bekele adasamaa wɔ tanɩ nɩɩ owulo mɔɔ Setanɩ va yɛ zʋ nɩ nu.
SIANTI MƆƆ GYEHOVA FATA YƐ ƆZƲ̃MƖNLƐ
6-7. Mɩnla ti mɔɔ nnɛ mmenii sʋ̃maa bɛázʋ̃mɩ Gyehova a, naasʋ̃ mɩnla ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yɛsʋ̃mɩ yɩ a?
6 Nnɛ mmenii sʋ̃maa bɛázʋ̃mɩ Gyehova iluwakɛɛ belényianlɩ nwʋmɔ bɔlɔ́nwʋnlɩ yi subanɩ ngɩnlɩma yɩ na nninyeni sʋ̃maa mɔɔ ɩyɛ ɩma bɛ nɩ sʋ̃, bézi. Ɔzɔ yɛ nɩ ɩdɩ wɔ mmenii mɔɔ sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ hanlɩ odwokɔba yɩ hileli bɛ wɔ Atɛnsɩ nɩ bɔ ɔfʋã nu a.—Egy. 17:19, 20, 30, 34.
7 Pɔɔlʋ hilehileli numɔ hileli yɩ ediyelɛmaa yɩ kɛɛ, nɔhʋanlɛ Nyamɩnlɩ “yɩzayɩ yɛ ɩma enii bela nnwʋanlɩ nɩɩ mmʋnlɩlelɛ nɩɩ dɩyɛ bela a.” Ɩva ɩzɔlɩ zʋlɔ kɛɛ: “Mɛyɩ yɛ ɩma yɛda azɩ na yɛkɔ yɛba a.” Nyamɩnlɩ yɛ lɛ Dɩyɛwɔlɛvʋlɔ mɔɔ “ɩwɔlɩ enii ɔkʋ̃ na iluwa yɩ zʋ ɩmanlɩ mmenii azʋlɔtʋ munwatĩĩ mɔɔ bɔwɔ oyuwadɩ nɩ bɛɣalɩ,” meti yɩzayɩ nkʋ̃ la yɛ ɩfata kɛɛ yɛsʋ̃mɩ yɩ a.—Egy. 17:25, 26, 28.
8. Mɩnla yɛ Gyehova ɩlɛ́yɛ kyɩ̃ a? Kilehile numɔ.
8 Kɛ Dɩyɛwɔlɛvʋlɔ nɩɩ Dɩyɛ Munwala Zʋ Tumivʋlɔ nɩ, ankɩ Gyehova kɔhʋla kɛhyɛ mmenii kɛɛ bɔzʋ̃mɩ́ yɩ. Naasʋ̃ Gyehova ɩlɛ́yɛ zɔ kyɩ̃. Mfomi ɩma yɛnwʋ dasɩlɛ mɔɔ ikile kɛɛ ɩwɔ kɛnɩ na ɩdɔ ye nu ɔkʋ̃ bela baaba paa. Ɩpɛ kɛɛ mmenii sʋ̃maa ba yɛ yɩ ɔhɔnwʋmmɔ daabaa. (1 Tim. 2:3, 4) Eyi ti, Gyehova dɩdɩ yɛ kɛɛ yehilehilé mmenii ma bɔnwʋ yi tile nu pɔkɔ nɩɩ nninyeni baaba mɔɔ ɩkɛyɛ kɛma adasamaa nɩ. (Mt. 10:11-13; 28:19, 20) Na yɛzayɛ mɔɔ yezi pɔkɔ kɛɛ yɛkɔzʋ̃mɩ yɩ nɩ sʋ̃, ɩhyɩhyɛ ye nu ɩyɛ yɛ asafʋ azʋlɔtʋ na ɩyɛ nhyɩhyɛlɩyɛ ma mbanimbani mɔɔ bɔwɔ ɔlɔlɛ kila yɛ zʋ.—Egy. 20:28.
9. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Gyehova ɩla yɩ ali kɛɛ ɩdɔ mmenii munwala a?
9 Gyehova da yɩ ɔlɔlɛ ali kile mmenii po mɔɔ bɛále bedi kɛɛ ɩwɔ kɛnɩ iluwa kezimɔ ɩ nɩɩ bɛ di nɩ zʋ. Sunzu eyi nwʋ kila: Alʋbɔ abʋmɩ sʋ̃maa yɛ dɩ yɛ mmenii sʋ̃maa bezi pɔkɔ kɛɛ bɛkɛyɛ mɔɔ ɩtɩnɣɛ wɔ bɛzabɛ bɛ anyɩ zʋ tɛla kɛɛ bekediye Gyehova a. Mɛyɩ po nɩ, Gyehova zʋ̃ kunlumiba nu kɔ zʋlɔ fa nninyeni mɔɔ ɩkɛma bɔkɔwʋwa nnwʋanlɩ nu na bɛ anyɩ iale ɩma bɛ. (Mt. 5:44, 45; Egy. 14:16, 17) Ɩwɔlɩ bɛ wɔ ɔhʋanɩ be zʋ mɔɔ ɩma bɔkʋla bɛfa ɔhɔnwʋ, benyia abusunwa, bɔwʋ nnwuakula, bɛyɛ egyima na bɛ anyɩ de wɔ bɛ ɛbɩlawɔlɛ nu. (Ndw. 127:3; Odw. 2:24) Dɩyɛ bela di dasɩlɛ kɛɛ yɛ sʋlɔ Ɛzɩlɛ nɩ dɔ mmenii munwala. (Ɛkɩ. 34:6) Bɛmá yɛhakɛ yɛ nwʋ sianti azʋlɔtʋ be ti mɔɔ yesi pɔkɔ kɛɛ yɛkɔzʋ̃mɩ Gyehova nɩɩ kezimɔ iyila yɛ wɔ nwʋmɔ.
SIANTI MƆƆ YESI PƆKƆ KƐƐ YƐKƆZƲ̃MƖ GYEHOVA
10. (a) Sianti titili ti mɔɔ yɛsʋ̃mɩ Gyehova yɛ lɛ mɩnla a? (Matiyu 22:37) (b) Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ enyia Gyehova yɩ abʋtalɩ zʋ mfasʋ a? (Ndwomi 103:13, 14)
10 Dɩkɛɛ Gyisɛsɩ nɩ, amɩyɛ sʋ̃ ɔlɔlɛ mɔɔ numɔ yɛ sɩ mɔɔ yɛwɔ yɛma Gyehova ti yɛ yɛsʋ̃mɩ yɩ a. (Kɩnga Matiyu 22:37.) Sɛ yesuma Gyehova yi subanɩ azʋlɔtʋ yɩ nwʋ dɩyɛ a, ɩtwɩ̃ yɛ ibike yi. Kɛ ndianwʋ nɩ, sunzu abʋtalɩ mɔɔ Gyehova inyia wɔ yɛ nwʋ nɩ nwʋ kila. Mmɩlɩ mɔ Yizilayamaa yɩ yɛlɩ yɩ zʋ azʋ̃nzɩzɩbɛ nɩ, izianlɩ bɛ kɛɛ: “Misiãã bɛ, bɔhwɩ̃ bɔ nwʋ wɔ bɛ ahʋanɩ tanɩ yɩ nwʋ.” (Gyɛ. 18:11) Gyehova kakɛ kɛɛ yɛáli munli, izi kɛɛ yɛdɩ ndɛdɛlɛ. (Kɩnga Ndwomi 103:13, 14.) Sɛ ɔdwɩnɩndwɩnɩ Gyehova yɩ abʋtalɩ nɩɩ yi subanɩ ngɩnlɩma azʋlɔtʋ yɩ nwʋ a, asʋ̃ ɩáhã wʋ ma enyia ɛpɛ kɛɛ ɔkɔzʋ̃mɩ yɩ daabaa a?
11. Mɩnla sianti mvʋlɔ sʋ̃ ti yɛ yesi pɔkɔ kɛɛ yɛkɔzʋ̃mɩ yɛ sʋlɔ Ɛzɩlɛ nɩ a?
11 Yesi pɔkɔ kɛɛ yɛkɔzʋ̃mɩ Gyehova iluwakɛɛ mɛyɩ yɛ lɛ dɩyɛ baaba mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ a. (Mt. 4:10) Mɛyɩ la ahanlɩ a, yezi kɛɛ sɛ yɛfa nɔhʋanlɛlilɛ yɛsʋ̃mɩ Gyehova a, nninyeni baaba sʋ̃maa zʋ̃ numɔ kɛɣa. Sɛ yedi nɔhʋanlɛ a, yɛbʋwa ma Gyehova yi dima nwʋ tɩ, yɛda yɩ ali kɛɛ Abɔnsamɩ dɩ awohwinii, na yɛma Gyehova anyɩ de. Na sɛ yesi pɔkɔ kɛɛ yɛkɔzʋ̃mɩ Gyehova nnɛ a, ɩkɛma yekenyia ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ kɔzʋ̃mɩ yɩ daabaa eɣile be!—Dwɔ. 17:3.
12-13. Mɩnla yɛ yesuma wɔ Jane nɩɩ Pam bo ozumanlɛnwʋnlɛ yɩ nu a?
12 Sɛ yɛdɩ nnwuakula po a, sa yɛkʋla yenyia ɔlɔlɛ mɔɔ numɔ yɛ sɩ yɛma Gyehova, na sɛ yɛ anyɩ ɩtɩɩ a ɔzɔ ɔlɔlɛ yɩ kɔhʋla kɛyɛ kezi. Kila mmenlima mmaalɛ anwɩ̃ be mɔɔ bɔfʋlɔ bɛ Jane nɩɩ Pama bo ozumanlɛnwʋnlɛ yɩ. Bɔwɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ bosumaa Bayɩbʋlʋ yɩ nɩ, nɩ Jane nyia alʋbɔ 11 na Pam sʋ̃ nyia alʋbɔ 10. Ɩwɔ numɔ kɛɛ nɩ bɛ awʋvʋlɔ bɛ anyɩ iáleli Bayɩbʋlʋ dɩyɛzumanlɛ nwʋ dɩyɛ, naasʋ̃ bɛmanlɩ ɔhʋanɩ ma Jane nɩɩ Pam bɛ nɩɩ Dasɩvʋlɔmaa yɩ zumanlɩ dɩyɛ, mmɩlɩ tɩndɩnlɩ la mɔɔ bekezia bɛ nɩɩ bɛ awʋvʋlɔ kɔhɔ asɔlɩ nɩ. Jane kã kɛɛ: “Nninyeni mɔɔ Dasɩvʋlɔmaa yɩ hilehileli mɩ wɔ Bayɩbʋlʋ yɩ nu nɩ, ɩwʋwalɩ mɩ ma mʋhwɩnlɩ mʋ nwʋ wɔ nnuno tanɩ nɩɩ nna nu ɛbɩlazɩkɛlɛ mɔɔ mu sukuulumaa sʋ̃maa fa bɔ nwʋ wula numɔ nɩ nwʋ.”
13 Mmɩlɩ mɔ bɛyɛlɩ nɣɛdɛkɛ nɩ, bonlumanlɩ. Aɣinzi yi, bɔwɔlɩ ɔhʋanɩbukolɛ egyima yɩ tʋ. Mmɩlɩ po mɔ bɛ awʋvʋlɔ yɛlɩ mmɩlɩɣa nɩ, nɩ bekila bɛ besia sʋ̃ bɛyɛ ɔhʋanɩbukolɛ egyima yɩ. Jane hanlɩ kezimɔ ɩtɩ nɣanlɩ wɔ mɔɔ Gyehova yɛ ma yɩ nɩ nwʋ odwokɔ kɛɛ: “ Mɩɣa mʋnwʋ yɩ kɛɛ Gyehova kila yɩ ɔhɔnwʋmmɔ paa, na kɛmɔ 2 Timoti 2:19 kã nɩ, ‘Gyehova izi bɛzabɛ mɔɔ bɛdɩ yɩ dɩyɛ nɩ.’” Pɩlazunɛ bela íni nwʋmɔ kɛɛ, Gyehova kila bɛzabɛ mɔɔ bezi pɔkɔ kɛɛ bɔkɔlɔ yɩ na bɛazʋ̃mɩ yɩ nɩ eɣile bela!
14. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ yɛkɔhʋla yekoluwa ye munwa ndwokɔ nɩɩ yɛ nyɛlɩyɛ zʋ yɛkɛdɩ Gyehova yi dima yɩ nwʋ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)
14 Yɛpɛ kɛɛ mmenii nwʋ nɔhʋanlɛ ndwokɔ mɔɔ ɩfalɩ Gyehova nwʋ nɩ. Sunzu ndianwʋ eyi nwʋ kila: Fa yɩ kɛɛ ɔwɔ ɔhɔnwʋ be mɔɔ ɩwɔ kunlumiba, ɩkyɛ dɩyɛ na ɩfa tanɩ sʋ̃ ɩkyɛ. Eɣile ɔkʋ̃, ɛdɩlɩ kɛɛ abiye ɩkãã wʋ ɔhɔnwʋ yɩ nwʋ odwokɔ kɛɛ yi ti nu yɛ sɩ, na ɩáhã nɔhʋanlɛ. Mɩnla yɛ ɛkɛyɛ a? Sa ɛma bɔnwʋ kɛɛ mɔɔ bɛkãã yɩ ɩ́dɩ nɔhʋanlɛ. Ɔzɔ la sʋ̃ yɛ sɛ yɛtɩ kɛɛ mmenii bɛkãã awohwi ndwokɔ kɛvalɩ Gyehova nwʋ a, yɛ nwʋ pɩlɩ yɛ kɛɛ yɛkɛhã yɩ nwʋ nɔhʋanlɛ ndwokɔ kɛva kɔwɔ awohwi ndwokɔ eyimmɔ kogua a. (Ndw. 34:1; Ayɩ. 43:10) Yeduwa yɛ nyɛlɩyɛ nɩɩ ye munwa ndwokɔ zʋ yɛda yɩ ali kɛɛ yɛpɛ kɛɛ yɛfa yɛ ahʋnlɩnɩ munwala yɛsʋ̃mɩ Gyehova.
Asʋ̃ ɔkɔwʋwa ma bɛkɛdɩ Gyehova yi dima yɩ nwʋ a? (Kila nkyɩkyɛmi 14)b
15. Mɩnla mfasʋ̃ yɛ sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ nyianlɩ mmɩlɩ mɔ ɩyɛlɩ nzɩnzanlɩyɛ nɣezile wɔ yɩ ɛbɩlawɔlɛ nu nɩ a? (Fɩlɩpɩmaa 3:7, 8)
15 Yesiyeziye yɛ nwʋ kɛɛ yɛkɛyɛ nzɩnzanlɩyɛ azʋlɔtʋ wɔ yɛ ɛbɩlawɔlɛ nu na ama yɛahʋla yɛayɛ sʋ̃maa wɔ Gyehova yɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ nu. Kɛ ndianwʋ nɩ, nɩ sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ lɛ dibilɛ titili wɔ Dwuumaa bɔ ɔzʋ̃mɩnlɛ nu, naasʋ̃ ɩvalɩ yi munwala idianlɩ kɛnɩ na ɩahʋla ɩayɛ Kɩlayɩsɩ yɩ tʋwavʋlɔ na ɩazʋ̃mɩ Gyehova. (Gal. 1:14) Iluwa eyi ti, yɩ anyɩ leli wɔ yɩ ɛbɩlawɔlɛ nu na inyianlɩ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ kɛɛ ɩ nɩɩ Kɩlayɩsɩ keli dɩyɛ wɔ sʋlɔ. Iánu yɩ nwʋ kyɩ̃ kɛɛ izili pɔkɔ kɛɛ ɩkɔzʋ̃mɩ Gyehova, na ɔzɔ la yɛ amɩyɛ sʋ̃ yelónu yɛ nwʋ kyɩ̃ a.—Kɩnga Fɩlɩpɩmaa 3:7, 8.
16. Mɩnla yɛ yesuma wɔ Julia yi ozumanlɛnwʋnlɛ yɩ nu a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)
16 Sɛ yɛma Gyehova ɔzʋ̃mɩnlɛ nwʋ hyinyia yɛ tɛla dɩyɛ bela wɔ yɛ ɛbɩlawɔlɛ nu a, ɩkɛma yekenyia nyilalɛ nnɛ nɩɩ eɣile be. Bɛmá yehila eliyema baalɛ be mɔɔ bɔfʋlɛ yɩ Julia yi ozumanlɛnwʋnlɛ yɩ. Mmɩlɩ mɔ nɩ ɩdɩ kuakula nɩ, nɩ ɩkɩnla mmenii mɔɔ bɔtʋ ndwomi wɔ yɩ asɔlɩ yɩ nwʋ. Nɩ ɩtʋ ndwomi paa, meti abiye mɔɔ ɩnwɩ̃ wɔ ndwomidʋlɛ nu valɩ yɩ kɛɛ ɩtɩdɩɩ yɩ. Ɩákyɛ yɛ Julia ɣa leli dima a, na ɩwɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ ɩtʋʋ ndwomi wɔ nnɩka azʋlɔtʋ mɔɔ ile dima. Mmɩlɩ mɔ nɩ ɩkɔ ndwomidʋlɛ sukuulu be mɔɔ ile dima nɩ, yi sukuulunii be wɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ ɩkãã Nyamɩnlɩ nwʋ odwokɔ kehile yi na ɩmanlɩ ɩnwʋnlɩ kɛɛ Nyamɩnlɩ yi dima yɛ lɛ Gyehova. Ɩákyɛ, Julia wɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ isumaa Bayɩbʋlʋ yɩ mbɔmɩ anwɩ̃ dapɛnɩ bela. Izili pɔkɔ kɛɛ ɩkɛva yɩ adwɩnɩ ikeziye Gyehova yɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ zʋ tɛla kɛɛ ɩkɛyɛ ndwomidʋlɛvʋlɔ mɔɔ ile dima. Nɩ ɩ́la azɩ ɩma yɩ kɛɛ ikezi pɔkɔ eyi. Ɩkã kɛɛ: “Mmenii sʋ̃maa hã hileli mɩ kɛɛ mɩsɩkɛɛ mɩ adʋmɩ akyɛdɩ yɩ, naasʋ̃ nɩ mɩpɛ kɛɛ mɩfa mʋ nnwʋanlɩ munwala mʋsʋ̃mɩ Gyehova.” Kɛ ɩtɩ nɣanlɩ ise wɔ pɔkɔ eyi mɔɔ izili kɛyɛ alʋbɔ 30 mɔɔ idua numɔ nɩ nwʋ a? Ɩkã kɛɛ “Mɩ ahʋnlɩnɩ dɔ mu kunlu na mʋwɔ anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova kɛva mɔɔ mihyinyia nɩ munwala ɩkɛma mɩ wɔ eɣile be.”—Ndw. 145:16.
Sɛ yɛma Gyehova yɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ nwʋ hyinyia yɛ tɛla dɩyɛ bela wɔ yɛ ɛbɩlawɔlɛ nu a, ɩkɛma yekenyia nyilalɛ sʋ̃maa (Kila nkyɩkyɛmi 16)c
KƆ ZƲLƆ SƲ̃MƖ GYEHOVA
17. Kɛ ɩsɛ kɛɛ oyuwadɩ yɩ awielɩyɛ mɔɔ iɣike nɩ kã bɛzabɛ mɔɔ bezi pɔkɔ kɛɛ bɔkɔzʋ̃mɩ Nyamɩnlɩ nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ belésili pɔkɔ mɔɔ ɩdɩ ɔzɔ nɩ ise a?
17 Yeɣike oyuwadɩ yɩ awielɩyɛ paa. Sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ hɛlɛlɩ kɛɛ: “‘Ɩlɛ́kyɛ bela, na enii nɩ mɔɔ ɩbaɣa nɩ ɩaɣa; ɩlɛ́kyɛ donwuu.’” (Hib. 10:37) Mɩnla yɛ eyi kile a? Ɩsɛ kɛɛ yɛkakɛ kɛɛ mmɩlɩ mɔ ɩha kɛɛ mmenii kezi pɔkɔ kɛɛ bɔkɔzʋ̃mɩ Gyehova anzɛnyɩɩ bɔlɔ́sʋ̃mɩ yɩ nɩ yɛ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃. (1 Kɔl. 7:29) Na sɛ yezi pɔkɔ daada sʋ̃ kɛɛ yɛkɔzʋ̃mɩ Nyamɩnlɩ a, yezi kɛɛ yekeyiyia ndwokɔzɩzɩbɛ dɩyɛ naasʋ̃ “ɩlɛ́kyɛ bela” na yɩ tʋ iadua.
18. Mɩnla yɛ Gyisɛsɩ nɩɩ Gyehova pɛ kɛɛ yɛyɛ a?
18 Gyisɛsɩ ɩákã kile yɩ adʋwavʋlɔ nɩ kɛɛ bɛɣa beli yɩ mɛda kɛkɛ, mfomi ɩhyɛlɩ bɛ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ beli yɩ mɛda eɣile bela. (Mt. 16:24) Meti sɛ yɛva alʋbɔ sʋ̃maa yɛzʋ̃mɩ Gyehova po a, bɛmá yezi yɛ kɛnɣa kɛɛ yɛkɔhɔ zʋ yɛkɔzʋ̃mɩ yɩ. Ide mmɔdɩnɩwɔlɛ baaba paa na yɛahɔ zʋ yɛazʋ̃mɩ Gyehova. Ɩ́la azɩ dɩyɛ, naasʋ̃ sɛ yeminyia yɛ nwʋ a, yɛ anyɩ kele na yekenyia nyilalɛ sʋ̃maa wɔ nnɛ po!—Ndw. 35:27.
19. Mɩnla yɛ yesuma wɔ Gene yi ozumalɛnwʋnlɛ yi nu a?
19 Abiyemmɔ tɩ nɣanlɩ kɛɛ sɛ ɔsʋ̃mɩ Gyehova a, wʋáhʋla de wʋ anyɩ. Sɛ ɛdɩ kuakula a, asʋ̃ ɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ sɛ ɔsʋ̃mɩ Gyehova a ɔlɔ́kʋla kele wʋ anyɩ a? Eliyema abɩlantɩyɛ kuakula be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Gene hanlɩ kɛɛ: “Nɩ mɩtɩ nɣanlɩ kɛɛ sɛ mɩba mɩyɛ Gyehova Dasɩvʋlɔ a mʋlɔ́kʋla kele mɩ anyɩ. Nɩ ɩdɩ kɛɛ mɔɔ mɩ atipɛnɩmaa sʋ̃maa bɛta bɔkɔ paati, bɛlɛ boys nɩɩ girls, bɔbɔ vidiyo geemi mɔɔ basabasayɛlɛ wɔ numɔ, naasʋ̃ mamɩ mɛyɩ nɩ dasɩlɛlilɛ nɩɩ dɩyɛzumanlɛ la yɛ mʋkɔ a.” Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ eyi hanlɩ Gene a? Ɩhanlɩ kɛɛ, “Mʋwɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ mɩyɛ nninyeni tanɩ misiye. Ɩtʋwɔlɛ yɩ mɛyɩ, nɩ ɩdɩ kɛɛ mɔɔ midee mɩ anyɩ naasʋ̃ ɔzɔ anyɩnlɩlelɛ nɩ ɩákyɛ kʋlaa yɛ ɩdɩdɩlɩ mɩ anyɩ zʋ a. Mʋwɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ mʋdwɩnɩndwɩnɩɩ Bayɩbʋlʋ nu nɔhʋanlɛ mɔɔ muwuli mɩ anyɩ mugualɩ zʋlɔ nɩ nwʋ na mizili pɔkɔ kɛɛ mɩkɛva mɩ ahʋnlɩnɩ munwala mʋkɔzʋ̃mɩ Gyehova. Ɔzʋmɩ ɔzɔ mmɩlɩ nɩ, ɩdɩ kɛɛ Gyehova tiye mɩ mpayɩ bela mɔɔ mʋbɔ nɩ.”
20. Mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yesi yɛ kɛnɣa kɛɛ yɛkɛyɛ a?
20 Ndwomidʋlɛvʋlɔ yɩ dʋlɩ ndwomi manlɩ Gyehova kɛɛ: “Anyɩnlɩlelɛ yɛ lɛ enii mɔɔ ɛyɩ yɩ na ɔtwɩ̃ yɩ ebike wʋ kɛɛ ɩɣa ɩwʋwá wʋ pika yɩ nu ɛkɛnɩ.” (Ndw. 65:4) Bɛmá ye munwala yezi yɛ kɛnɣa kɛɛ yɛkɔhɔ zʋ yɛkɔzʋ̃mɩ Gyehova. Dɩkɛɛ Dwohyuwa nɩ, amɩyɛ sʋ̃ yɛhã kɛɛ: “Mɩ nɩɩ mɩ awudomaa mɛyɩ, yɛkɔzʋ̃mɩ Gyehova.”—Dwh. 24:15.
NDWOMI 28 Enii Mɔɔ Gyehova Kɛva Yɩ Ɔhɔnwʋ
a Bɛzɩnza anlima yɩ be.
b MFONYINI NWƲ NDWOKƆ: Baalɛ be ituaa numɔ wɔ dɩka be mɔɔ bɛyɛɛ ayiyialɩyɛ na ɩtɩ kɛɛ odwodwudialɛmaa bɛkãã yɛ nwʋ awohwi ndwokɔ, akʋ̃ iɣike dasɩlɛlilɛ hwiili be na bekilehilee nɔhʋanlɛ ndwokɔ yɩ.
c MFONYINI NWƲ ODWOKƆ: Pɔkɔ mɔɔ Julia zili kɛɛ ɩkɛva yɩ adwɩnɩ ikeziye Gyehova yɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ zʋ nwʋ yɛkile.