DƖYƐZUMALƐ ODWOKƆ 28
NDWOMI 88 Ma Mʋnwʋ Wʋ Ahʋanɩ
Mɩnla Ti Mɔɔ Ɩsɛ Kɛɛ Yɛpɩbɛ Fʋlɔdulɛ a?
“Bɛzabɛ mɔɔ bɛpɩbɛ fʋlɔdulɛ nɩ, yɛ nɣɛlɛbɛ dɩ bɛ dɩyɛ a.”—ƐƔƐ. 13:10.
BƲTAYƖ
Mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ na ama yeanyia fʋlɔdulɛ mɔɔ yenyia nɩ zʋ mfasʋ.
1. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛazizi abɔkɔ mɔɔ nɣɛlɛbɛ wɔ numɔ na ama yɛ nhyɩhyɛlɩyɛ ɩayɛ bʋwɔ a? (Ɛɣɛlɛwulɛ 13:10; 15:22)
YE MUNWATĨĨ yɛpɛ kɛɛ yesizi abɔkɔ mɔɔ nɣɛlɛbɛ wɔ numɔ. Na yɛpɛ kɛɛ yɛ nhyɩhyɛlɩyɛ sʋ̃ kɔ bʋwɔ. Nyamɩnlɩ Odwokɔ ma yɛnwʋ kezimɔ yekodwu ɔzɔ bʋtayɩ anwɩ̃ yɩ nwʋ.—Kɩnga Ɛɣɛlɛwulɛ 13:10; 15:22.
2. Mɩnla yɛ Gyehova bɔ anʋhʋba kɛɛ ɩkɛyɛ kɛma yɛ a?
2 Mɔɔ ɩdɩ yɛ lɛ kɛɛ, enii mɔɔ ɩfata paa kɛɛ yɛkɛbɩbɛ nɣɛlɛbɛ nɩɩ fʋlɔdulɛ wɔ yɩ kɛnɩ yɛ lɛ yɛ Zɩ, Gyehova. Ɩbɔ anʋhʋba kɛɛ ɩkɔwʋwa yɛ. Ɩkã kɛɛ: “Mɩkɛma mɩ anyɩ ɩkɔhɔ wʋ nwʋ na miadu fʋlɔ wʋ.” (Ndw. 32:8) Gyehova bɔ anʋhʋba kɛɛ ɩkɛva fʋlɔdulɛ pɔkyɩɩ mɔɔ yehyinyia nɩ kɛma yɛ na ɩawʋwa yɛ ma yɛava yɛayɛ egyima.
3. Mɩnla yɛ yekozunzu nwʋmɔ wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu a?
3 Wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu nɩ, yɛkɛma Nyamɩnlɩ Odwokɔ yɩ kɔwʋwa yɛ ma yɛkɛyɩ ndwokɔɣizialɛ anla eyimmɔ munwa: (1) Sɛ mɩpɛ kɛɛ minyia fʋlɔdulɛ baaba zʋ mfasʋ a, mɩnla subanɩ yɛ ɩsɛ kɛɛ minyia a? (2) Aninyia yɛ ɩkɔhʋla kɛma fʋlɔdulɛ baaba mɩ a? (3) Kɛ ɩkɛyɛ na miahile kɛɛ mihyinyia fʋlɔdulɛ yɩ amba a? (4) Mɩnla ti mɔɔ íni kɛɛ mɩma mmenii mvʋlɔ si pɔkɔ ma mɩ a?
MƖNLA SUBANƖ YƐ ƖSƐ KƐƐ MINYIA A?
4. Sɛ yekenyia fʋlɔdulɛ baaba zʋ mfasʋ a, mɩnla subanɩ yɛ ɩsɛ kɛɛ yenyia a?
4 Ɩsɛ kɛɛ yɛkã yɛ nwʋ azɩ na ama yɛanyia fʋlɔdulɛ baaba zʋ mfasʋ. Ɩsɛ kɛɛ yede yetiã numɔ kɛɛ yehyinyia mmenii mvʋlɔ mmʋwalɩyɛ na ama yɛahʋla yɛazizi abɔkɔ baaba mmɩlɩ mɔ bʋwabɩlɛ be mɔɔ yɛlɔ́kɔlɩ numɔ kyɩ̃ ɩdʋ yɛ nɩ. Sɛ yɛáhã yɛ nwʋ azɩ a, Gyehova ɩlɔ́kʋla kɔwʋwa yɛ. Na sɛ yɛkɩnga Nyamɩnlɩ yɩ odwokɔ yɩ po a, yɛkɔnwʋ kɛɛ mfasʋ íni zʋlɔ kɛɛ yɛkɛva yɛkɛyɛ egyima. (Mik. 6:8; 1 Pit. 5:5) Naasʋ̃, sɛ yɛkã yɛ nwʋ azɩ a, ɩkɛma yɛ nwʋ kɛbɩlɩ yɛ kɛɛ yɛkɛva Bayɩbʋlʋ nu fʋlɔdulɛ yɛkɛyɛ egyima na ama yenyia ɔzʋlɔ mfasʋ.
5. Mɩnla nninyeni yɛ Bulombunli Devidi ɩhʋla ɩyɛlɩ mɔɔ ankɩ sa ɩkʋla ɩma ipigyiabigyia yɩ nwʋ sʋlɔ a?
5 Kila mɔɔ yɛkɔhʋla kozuma wɔ Bulombunli Devidi yɩ kɛnɩ. Ɩwɔ numɔ kɛɛ nɩ ɩhʋla ɩyɛ nninyeni sʋ̃maa dɩyɛ naasʋ̃ ɩáfa itu yɩ nwʋ. Alʋbɔ sʋ̃maa mɛda ansaana Devidi kɛɣa keli Bulombunli nɩ, nɩ mmenii zi kɛɛ izi ndwomi bɔ paa. Eyi ti, bɛmanlɩ ɩwɔlɩ ndwomi ɩmanlɩ Bulombunli yi. (1 Sa. 16:18, 19) Gyehova yɩlɩ Devidi kɛɛ bulombunli mɔɔ ili kɛnɩ, na ɩvalɩ yi sunzuma nwanzanwanza ɩwʋwalɩ ma inyianlɩ tumi. (1 Sa. 16:11-13) Mmenii yɩlɩ yɩ ayɛlɛ iluwakɛɛ ihunhunli bɛ adamvʋlɔ mɔɔ Fɩlɩsɩtiyianii Golayatɩ po kɩnla nwʋ. (1 Sa. 17:37, 50; 18:7) Sɛ Devidi pigyiabigyia yɩ nwʋ sʋlɔ a, ankɩ sa ɩkʋla inyia adwɩnɩ kɛɛ iluwa mɔɔ ɩhʋla ɩyɛ nɩ ti iáhyinyia abiyela yɩ fʋlɔdulɛ. Naasʋ̃ Devidi ɩáyɛ zɔ.
6. Mɩnla yɛ ɩma yɛnwʋ kɛɛ Devidi leli fʋlɔdulɛ dianlɩ nu a? (Kila yɩ anyunu mfonyini yi sʋ̃.)
6 Mmɩlɩ mɔ Devidi ɣa yɛlɩ Bulombunli mɛda nɩ, ɩhɔlɩ zʋlɔ ɩ nɩɩ mmenii mɔɔ bɛmanlɩ fʋlɔdulɛ yɩ nɩ wɔlɩ. (1 Mm. 27:32-34) Eyi ɩáyɛ nnwʋánlɩ iluwakɛɛ ansaana mɔɔ Devidi kɛɣa kɛyɛ Bulombunli po nɩ, nɩ bezi yi kɛɛ abiye mɔɔ itiye mmenii mvʋlɔ bɔ fʋlɔdulɛ. Kɛ mmenyia nkʋ̃ la yɛ idiyeli bɔ fʋlɔdulɛ a, mfomi idiyeli baalɛ be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Abigɛlɩ nɩ sʋ̃. Nɩ yi hũ yɛ lɛ Nabalɩ mɔɔ iáwu dɩyɛ, ɩdɩ boniayɛ na ipigyiabigyia yɩ nwʋ sʋlɔ nɩ. Devidi zʋ kãnwʋazɩ nu valɩ yi fʋlɔdulɛ nɩ yɛlɩ egyima na eyi wʋwalɩ ma ɩhwɩnlɩ yɩ nwʋ wɔ mfʋmɩ kezile be mɔɔ ankɩ ibali nɩ nwʋ.—1 Sa. 25:2, 3, 21-25, 32-34.
Bulombunli Devidi zʋ̃ kãnwʋazɩ nu leli Abigɛlɩ yɩ fʋlɔdulɛ yɩ dianlɩ nu, na ɩva ɩyɛlɩ egyima (Kila nkyɩkyɛmi 6)
7. Mɩnla yɛ yesuma wɔ Devidi yi odwokɔ yɩ nu a? (Odwokɔhanlɛvʋlɔ 4:13) (Kila mfonyini yi sʋ̃.)
7 Sa yɛkʋla yesuma debe wɔ Devidi kɛnɩ. Kɛ ndianwʋ nɩ, ebiye a yezi debe yɛ bʋwɔ paa anzɛnyɩɩ yɛwɔ tumi ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be. Mɛyɩ po nɩ, íni kɛɛ yenyia adwɩnɩ kɛɛ yezi dɩyɛ bela meti iáhyinyia fʋlɔdulɛ. Na dɩkɛɛ Devidi nɩ, ɩsɛ kɛɛ yenyia ɛpɛ kɛɛ yekediye fʋlɔdulɛ mɔɔ ɩdɩ baaba ɩávalɩ nwʋmɔ enii mɔɔ ituu yɛ fʋlɔ nɩ. (Kɩnga Odwokɔhanlɛvʋlɔ 4:13.) Sɛ yɛyɛ zɔ a, ɩlɛ́ma yekeli mfʋmɩ mɔɔ ɩkɛma yɛ nɩɩ mmenii mvʋlɔ keli ɛyɛkɛ.
Ɩsɛ kɛɛ yesiyeziye yɛ nwʋ kɛɛ yekediye fʋlɔdulɛba, ɩávalɩ nwʋmɔ enii mɔɔ ɩlɛ ma yɛ nɩ (Kila nkyɩkyɛmi 7)c
ANINYIA YƐ ƖKƆHƲLA KƐMA FƲLƆDULƐ BAABA MƖ A?
8. Mɩnla ti mɔɔ nɩ Dwonatanɩ dɩ abiye mɔɔ ɩfata kɛɛ itu Devidi fʋlɔ a?
8 Bɛmá yehila dɩyɛ fʋlɔ be sʋ̃ mɔɔ yɛkɔhʋla kozuma wɔ Devidi yi odwokɔ yi nu. Idiyeli fʋlɔdulɛ mɔɔ ɩzʋ̃ bɛzabɛ mɔɔ nɩ bɛ nɩɩ Gyehova wɔ abusunwawɔlɛ baaba na bɛtɩ yɩ ndwokɔzɩzɩbɛ pɔkyɩɩ mɔɔ nɩ iyiyiaa nɩ tʋ bʋwɔ nɩ. Kɛ ndianwʋ nɩ, mmɩlɩ mɔ nɩ Devidi pɛ kɛɛ ɩnwʋ kɛɛ ɩ nɩɩ Bulombunli Sɔɔlʋ bɛ avinli kezia kɛyɛ baaba nɩ, idiyeli Sɔɔlʋ yɩ ɣa benyia Dwonatanɩ yɩ fʋlɔdulɛ. Mɩnla ti mɔɔ Dwonatanɩ ɩhʋla ɩvalɩ fʋlɔdulɛ baaba ɩmanlɩ Devidi a? Iluwakɛɛ, nɩ Dwonatanɩ nɩɩ Gyehova wɔ abusunwawɔlɛ baaba, na akʋ̃ sʋ̃ nɩ izi yɩ papa Sɔɔlʋ sʋ̃ bʋwɔ. (1 Sa. 20:9-13) Kɛ ɩkɛyɛ na ɩava ozumalɛdɩyɛ eyi yɛayɛ egyima a?
9. Aninyia yɛ ɩsɛ kɛɛ yede yɩ kɛnɩ fʋlɔdulɛ a? Kilehile nu. (Ɛɣɛlɛwulɛ 13:20)
9 Sɛ yehyinyia fʋlɔdulɛ a, yɛbɔ mmɔdɩnɩ yebizia abiye mɔɔ ɩ nɩɩ Gyehova wɔ abusunwawɔlɛ baaba na ɩwɔ yɛ bʋwabɩlɛ yɩ nwʋ ozumanlɛnwʋnlɛ.a (Kɩnga Ɛɣɛlɛwulɛ 13:20.) Kɛ ndianwʋ nɩ, fa yɩ kɛɛ eliyema benyia be ɩpɩbɛɛ agyiahʋnlɩ nu nwʋkãvʋlɔ mɔɔ ɩfata yɩ kegyia yɩ. Aninyia yɛ ɩkɔhʋla kodu fʋlɔ yɩ a? Yɩ ɔhɔnwʋ mɔɔ ɩlɛ́kyialɩ kɔhʋla kegyina Bayɩbʋlʋ egyinalɛzʋ-ndwokɔ zʋ kodu yɩ fʋlɔ. Naasʋ̃ sɛ eliyema benyia yɩ bizia agyiahʋnlɩmaa be mɔɔ bɛ nɩɩ Gyehova wɔ abusunwawɔlɛ baaba na bezi abɩlantɩyɛ yɩ bʋwɔ, mɔɔ bɛva anyɩnlɩlelɛ begyia bɛhyɛ a, sa ɩbʋwa yɩ paa.
10. Mɩnla yɛ yɛbazunzu nwʋmɔ a?
10 Yezunzu subanɩ mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yenyia nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ bɔkɔhʋla bɛkɛma fʋlɔdulɛ baaba yɛ nɩ nwʋ. Kakɩ yɩ, bɛmaa yehila sianti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yɛda yɩ ali kɛɛ yehyinyia fʋlɔdulɛ na iahila sʋ̃ kɛɛ asʋ̃ ɩsɛ kɛɛ yɛma mmenii mvʋlɔ si pɔkɔ ma yɛ a.
KƐ ƖKƐYƐ NA MIAHILE KƐƐ MIHYINYIA FƲLƆDULƐ YƖ AMBA A?
11-12. (a) Mɩnla yɛ íni kɛɛ yɛyɛ a? (b) Mmɩlɩ mɔ nɩ ɩsɛ kɛɛ Bulombunli Ɣɩlɛhobʋwamɩ si pɔkɔ be mɔɔ nwʋmɔ hyinyia nɩ, mɩnla yɛ ɩyɛlɩ a?
11 Abiyemmɔ wɔ kɛnɩ a, besi bɔ pɔkɔ bowie a yɛɛ bebizia mmenii mvʋlɔ bɔ fʋlɔdulɛ a. Sianti mɔɔ bɛyɛ ɔzɔ yɛ lɛ kɛɛ bɛpɛ kɛɛ bɔnwʋ yɩ kɛɛ ɛ nɩɩ bɛ yɛ adwɩnɩ kɛkɛ a. Enii mɔɔ ɩdɩ zɔ nɩ lɛ́yɛlɩ yɩ adwɩnɩ kɛɛ ikediye fʋlɔdulɛ. Ɩsɛ kɛɛ isuma debe wɔ mɔɔ ɩdʋlɩ Bulombunli Ɣɩlɛhobʋwamɩ yɩ nu.
12 Mmɩlɩ mɔ Bulombunli Sɔlɔmɔnʋ wuli nɩ, Ɣɩlɛhobʋwamɩ yɛ ɩɣa yɛlɩ Bulombunli wɔ Yizilaya a. Ɣɩlɛhobʋwamɩ ɣa yɛlɩ Bulombunli nɩ, nɩ manlɩ yɩ di bʋwɔ, naasʋ̃ nɩ mmenii yi sunzu kɛɛ Sɔlɔmɔnʋ manlɩ bɛyɛlɩ egyima ɛzɩzɩbɛ sʋ̃maa. Meti bɔhɔlɩ Ɣɩlɛhobʋwamɩ kɛnɩ kɛɛ ɩdɩ́ bɛ egyima zʋ. Ɣɩlɛhobʋwamɩ hanlɩ hileli bɛ kɛɛ bɛmá mmɩlɩ yɩ ma ɩva izunzu mɔɔ ɩkɛyɛ nwʋ. Ahyɛasɩ yɩ iɣizialɩ fʋlɔdulɛ wɔ mbanimbani mɔɔ bɔwʋwalɩ yɩ papa Sɔlɔmɔnʋ nɩ kɛnɩ. Eyi dɩ dɩyɛ baaba mɔɔ ɩyɛlɩ. (1 Aw. 12:2-7) Naasʋ̃, ɩbʋlɩ fʋlɔdulɛ mɔɔ mbanimbani yi va manlɩ yɩ nɩ. Mɩnla ti mɔɔ ebiye a ɩyɛlɩ zɔ a? Asʋ̃ nɩ Ɣɩlɛhobʋwamɩ izi yɩ pɔkɔ wɔ mɔɔ ɩkɛyɛ nwʋ dada na nɩ ɩpɛ abiye mɔɔ ɩ nɩɩ kɛyɛ adwɩnɩ a? Sɛ ɔzɔ a, nɩ inyianlɩ mɔɔ nɩ ɩpɩbɛɛ nɩ wɔ fʋlɔdulɛ mɔɔ yɩ ɔhɔnwʋmmɔ mmɩlantɩyɛ va manlɩ yɩ nu. Bɛ nɩɩ yɩ yɛlɩ adwɩnɩ na yɩ anyɩ lelili mɔɔ bɛhanlɩ nɩ nwʋ. (1 Aw. 12:8-14) Ɣɩlɛhobʋwamɩ hanlɩ mɔɔ yɩ ɔhɔnwʋmmɔ yɩ hanlɩ nɩ hileli mmenii yi. Eyi manlɩ mmenii yi dwodwuli diyialɩ Ɣɩlɛhobʋwamɩ na bɛyɩlɩ Bulombunli fʋlɔ. Ɔzʋmɩ ɔzɔ mmɩlɩ yɩ Ɣɩlɛhobʋwamɩ yiyialɩ ndwokɔzɩzɩbɛ nkʋ̃ʋ̃.—1 Aw. 12:16-19.
13. Kɛ kɛyɛ na yɛanwʋ kɛɛ yehyinyia mmenii mvʋlɔ bɔ fʋlɔdulɛ ankasa a?
13 Mɩnla yɛ yɛkɔhʋla kozuma wɔ Ɣɩlɛhobʋwamɩ yɩ odwokɔ yɩ nu a? Íni kɛɛ yesi yɛ pɔkɔ yewie ansaana yɛaɣizia mmenii mvʋlɔ bɔ fʋlɔdulɛ. Ɩsɛ kɛɛ yesiyeziye yɛ nwʋ kɛɛ yekediye bɔ fʋlɔdulɛ. Meti, sa yɛkʋla yebizia yɛ nwʋ kɛɛ, ‘Asʋ̃ mibizia mmenii mvʋlɔ bɔ fʋlɔdulɛ naasʋ̃ mʋpʋ yɩ iluwakɛɛ ɩ́dɩ mɔɔ nɩ mikilaa ɔhʋanɩ kɛɛ bɛkɛhã kehile mɩ nɩ a?’ Bɛmá yehila ndianwʋ be.
14. Sɛ bɛma fʋlɔdulɛ be yɛ a, mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛkakɛ a? Ma nwʋmɔ ndianwʋ. (Kila mfonyini yi sʋ̃.)
14 Fa yɩ kɛɛ eliyema benyia be nyia egyima be mɔɔ ozukua wɔ numɔ paa. Naasʋ̃, ansaana ikele egyima yɩ kediã numɔ nɩ, ibizia asafʋ nu ebani be yɩ adwɩnɩ wɔ nwʋmɔ. Eliyema yɩ hã hileli asafʋ nu ebani yi kɛɛ, egyima yɩ pɩbɛ kɛɛ ikediã yɩ abusunwa yɩ kɛnɩ mmɩlɩ dʋdʋ be. Asafʋ nu ebani yi hwɩnlɩ yɩ adwɩnɩ ziyeli zʋlɔ kɛɛ, yɩ asɛdɩ mɔɔ ihyinyia paa yɛ lɛ kɛɛ ɩkɛma yɩ abusunwa yɩ kenyia bo sunzuma ɔfʋã nu ahyinyiadɩ. (Ɛfɩ. 6:4; 1 Tim. 5:8) Eliyema benyia yɩ ɩ nɩɩ asafʋ nu ebani yi ɩáyɛ adwɩnɩ, meti ɩkɔ zʋ ibizia mmenii mvʋlɔ wɔ asafʋ yi nu nkʋ̃ʋ̃ kɔbʋmɩ kɛɛ ikenyia abiye mɔɔ ɩkɛhã kehile yi kɛɛ ilé egyima yɩ idiã numɔ. Asʋ̃ eliyema benyia yɩ ɩpɩbɛɛ fʋlɔdulɛ ankasa a, anzɛnyɩɩ izi yɩ pɔkɔ iwie dada na ɩpɛɛ abiye mɔɔ ɩ nɩɩ yɩ kɛyɛ adwɩnɩ kɛkɛ? ɩsɛ kɛɛ yɛkakɛ kɛɛ yɛ ahʋnlɩnɩ dɩ nnahɩlɩbɛvʋlɔ. (Gyɛ. 17:9) Ɩyɛ a yekenyia fʋlɔdulɛ be mɔɔ yɛábɛ yɩ, naasʋ̃ yekehila numɔ nɩ, nɩ mɛyɩ paa yɛ yehyinyia a.
Asʋ̃ fʋlɔdulɛ baaba ankasa yɛ yɛpɛɛ yɩ a, anzɛnyɩɩ yɛpɛɛ abiye ma ɩ nɩɩ yɛ kɛyɛ adwɩnɩ la? (Kila nkyɩkyɛmi 14)
ASƲ̃ ƖSƐ KƐƐ MƖMA MMENII MVƲLƆ SI PƆKƆ MA MƖ A?
15. Mɩnla yɛ íni kɛɛ yɛyɛ a, na mɩnla ti a?
15 Ɩdɩ ye nu bela yɩ asɛdɩ kɛɛ ikezizi abɔkɔ mɔɔ ɩkɔwʋwa yɩ. (Gal. 6:4, 5) Kɛmɔ yeli bɔmʋnlɩ yezunzu nwʋmɔ nɩ, ansaana yekezi pɔkɔ be nɩ, ɩsɛ kɛɛ yɛpɩbɛ fʋlɔdulɛ wɔ Nyamɩnlɩ Odwokɔ yɩ nu nɩɩ ye mmeliyema mɔɔ bɔ nwʋ wʋkwa nɩ bɛ kɛnɩ. Naasʋ̃, ɩsɛ kɛɛ yekila kɛɛ yɛlɛ́ma mmenii mvʋlɔ kezizi abɔkɔ kɛma yɛ. Abiyemmɔ keɣizia bɛzabɛ mɔɔ bede bɛ bedi nɩ kɛɛ, “Sɛ mɔwʋ yɛ eyiyialɩ bʋwabɩlɛ mɔɔ ɩdɩ zɔ a, ankɩ mɩnla yɛ ɛkɛyɛ a?” Abiyemmɔ sʋ̃ kila mmenii mvʋlɔ bɔ pɔkɔzilɛ na bɛzabɛ sʋ̃ bɛazi ebiye mmɩlɩ mɔ bɛádwɩnɩ nwʋmɔ bɔkɔ aɣinzi.
16. Mɩnla pɔkɔ yɛ nɩ ɩsɛ kɛɛ Kilisinyiamaa mɔɔ bɔwɔ Kɔlɛntɩ asafʋ yɩ nu nɩ si falɩ egyeni mɔɔ bɛva bɔwɔ afɔlɩ bɛma awʋzʋmɩ nɩ nwʋ a? (1 Kɔlɛntɩmaa 8:7, 10:25, 26)
16 Kila pɔkɔ mɔɔ nɩ ɩsɛ kɛɛ Kilisinyiamaa mɔɔ bɔwɔ Kɔlɛntɩ asafʋ yi nu nɩ si wɔ egyeni mɔɔ bɛva bɔwɔ afɔlɩ bɛma awʋzʋmɩ nɩ nwʋ. Pɔɔlʋ hɛlɛlɩ hɔ manlɩ ɔzɔ Kilisinyiamaa nɩ kɛɛ: “Yezi kɛɛ amʋnlɩ ɩ́dɩ dɩyɛ bela wɔ oyuwadɩ yɩ nu. Na mɔɔ amɩyɛ yezi nɩ yɛ lɛ kɛɛ Nyamɩnlɩ ɔkʋ̃ kyeinyii la yɛ ɩwɔ ɛkɛnɩ a.” (1 Kɔl. 8:4) Iluwa eyi ti, asafʋ yɩ nu maa be zili pɔkɔ kɛɛ bɔkɔhʋla keli egyeni mɔɔ bɛva bɔwɔ afɔlɩ bɛma awʋzʋmɩ na bezia bɛva bɛɣa kua zʋ kɛɛ bɔtɔnɩɩ nɩ. Mmenii mvʋlɔ zili pɔkɔ kɛɛ bɔlɔ́kʋla bekeli ɔzɔ egyeni yi iluwakɛɛ ikelile be tiwʋwaba. (Kɩnga 1 Kɔlɛntɩmaa 8:7; 10:25, 26.) Nɩ eyi dɩ abiyela yɩzayɩ yɩ pɔkɔzilɛ. Pɔɔlʋ iátu Kɔlɛntɩmaa nɩ fʋlɔ kɛɛ bézi pɔkɔ bɛma abiyemmɔ anzɛnyɩɩ bɛyɛ mɔɔ abiyemmɔ bɛyɛ nɩ be. Bo nu ɔkʋ̃ bela “ikowu yɩ ngʋnda ikehile Nyamɩnlɩ.”—Wul. 14:10-12.
17. Sɛ yɛyɛ mɔɔ mmenii mvʋlɔ bɛyɛ nɩ be kɛkɛ a, mɩnla yɛ ɩkɔhʋla ikezi a? Ma nwʋmɔ ndianwʋ. (Kila mfonyini yi sʋ̃.)
17 Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ debe mɔɔ ɩdɩ zɔ kɔhʋla kezi wɔ nnɛ a? Yɛva mmegyia nu nninyeni ngyɩkɩ̃ɩ̃ ngyɩkɩ̃ɩ̃ kɛɛ ndianwʋ. Ɩdɩ Kilisinyianii bela yɩ asɛdɩ kɛɛ ikezi pɔkɔ kɛɛ ikele mmegyia nu nninyeni ngyɩkɩ̃ɩ̃ ngyɩkɩ̃ɩ̃ eyimmɔ anzɛnyɩɩ iléde.b Ebiye a ɩkɛyɛ sɩ kɛɛ yɛkɛdɩ odwokɔ eyi tʋ bʋwɔ dɩyɛ, naasʋ̃ pɔkɔzilɛ eyi kɩnla adɩsʋwa mɔɔ ɩsɛ kɛɛ ye nu ɔkʋ̃ bela sʋwa nɩ nwʋ. (Wul. 14:4) Sɛ yɛyɛ mɔɔ mmenii mvʋlɔ bɛyɛ nɩ be kɛkɛ a, ɩkɔhʋla ɩkɛma ye tiwʋwaba kowu. Sɛ yɛkɔhʋla kɛdɩdɩ ye tiwʋwaba a, ɩsɛ kɛɛ yɛfa yedi egyima bʋwɔ. (Hib. 5:14) Meti mɩnla mmɩlɩ yɛ ɩsɛ kɛɛ yebizia fʋlɔdulɛ wɔ Kilisinyianii mɔɔ yɩ nwʋ wʋkwa nɩ kɛnɩ a? Ɩdɩ mmɩlɩ mɔ yɛzayɛ yɛyɛ ɛbɩbɛlɛnu yewie na yɛánwʋ kezimɔ Bayɩbʋlʋ nu egyinalɛzʋ-ndwokɔ be falɩ yɛ bʋwabɩlɛ yɩ nwʋ nɩ.
Ɩsɛ kɛɛ yɛzayɛ yɛyɛ ɛbɩbɛlɛnu yewie ansaana yɛabɩbɛ fʋlɔdulɛ wɔ abiye kɛnɩ (Kila nkyɩkyɛmi 17)
KƆ ZƲLƆ PƖBƐ FƲLƆDULƐ
18. Mɩnla yɛ Gyehova ɩyɛ ɩma yɛ a?
18 Gyehova ihile kɛɛ ɩwɔ ye nu anwʋlazʋ kezile iluwa ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ mɔɔ ɩva ɩma yɛ kɛɛ yɛzayɛ yezizi abɔkɔ nɩ. Ɩva yi Odwokɔ Bayɩbʋlʋ yɩ ɩma yɛ. Ɩma yenyia ɔhɔnwʋmmɔ mɔɔ bezi nɣɛlɛbɛ mɔɔ sa bɔkʋla bɔbʋwa yɛ ma yesunzu Bayɩbʋlʋ nu egyinalɛzʋ-ndwokɔ nwʋ. Gyehova ɩyɛ eyi munwala ɩva ihile kɛɛ ɩdɩ ɛzɩlɛ mɔɔ ɩdɔ yɛ. (Ɛɣɛ. 3:21-23) Mɩnla yɛ yɛkɔhʋla kɛyɛ na yɛava yɛahile mɔɔ ɩyɛ ɩma yɛ nɩ nwʋ anyɩnlɩzɔlɛ a?
19. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛahɔ zʋ yɛama Gyehova anyɩ iale a?
19 Awʋvʋlɔ anyɩ deli nwʋmɔ kɛɛ bɔkɔnwʋ kɛɛ bo nnwuakula benyi bɛɣa bɛyɛ mmenii mɔɔ bɔ nwʋ wʋkwa, bɛ adwɩnɩ nu dɔ, bezi nɣɛlɛbɛ na bɔbɔ ɛhyɩmɛ wɔ Gyehova yɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ nu. Ɔzɔ la sʋ̃ yɛ sɛ Gyehova nwʋ kɛɛ yenyii wɔ sunzuma ɔfʋã nu, yɛpɩbɛɛ fʋlɔdulɛ, na yesizii abɔkɔ mɔɔ ɩsɔ yɩ anyɩ a, ɩma yɩ anyɩ de.
NDWOMI 127 Enii Kʋ̃ Mɔɔ Ɩsɛ Kɛɛ Mɩyɛ
a Ɩyɛ a Kilisinyiamaa be pɩbɛ fʋlɔdulɛ falɩ bo ozukuasɛmɩ, bɔ pɔkɔdɩlɛ, nɩɩ ndwokɔ mvʋlɔ nwʋ wɔ bɛzabɛ mɔɔ bɛázʋ̃mɩ Gyehova nɩ bɛ kɛnɩ, naasʋ̃ bɛma bɛ anyɩ da kɛnɩ.
b Sɛ ɛpɛɛ sʋ̃maa kɛvalɩ odwokɔ eyi nwʋ a, kila Sa Ɔkʋla Enyia Anyɩnlɩlelɛ Daabaa! buuku yi, ozumalɛdɩyɛ 39 yi nkyɩkyɛmi 5 nɩɩ “Pɩbɛ́ Sʋ̃maa” ɔfʋã kɛnɩ.
c MFONYINI NWƲ NDWOKƆ: Asafʋ nu ebani be ituu yɩ ɔhɔnwʋ asafʋ nu ebani be fʋlɔ wɔ kezimɔ ɩdɩndɛlɩ wɔ bɛ ayiyialɩyɛ be tʋ nɩ nwʋ.