DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 33
NDWOMI 4 “Gyehova Yɛ Lɛ Mi Kilavʋlɔ”
De Tiã Nu Kɛɛ Gyehova Dɔ Wʋ
“Mɩva mʋ nɔhʋanlɛ ɔlɔlɛ yɩ mʋhwɩ̃ wʋ miɣike mʋ nwʋ.”—GYƐ. 31:3.
BƲTAYƖ
Sianti mɔɔ ihyinyia kɛɛ yede yedi kɛɛ Gyehova dɔ yɛ nɩɩ mɔɔ yɛkɔhʋla kɛyɛ na ama yɛanwʋ kɛɛ ɩdɔ yɛ amba.
1. Mɩnla ti mɔɔ eyilalɩ wʋ nnwʋanlɩ zʋ manlɩ Gyehova a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)
ASƲ̃ ɛkakɛ mmɩlɩ mɔ eyilalɩ wʋ nnwʋanlɩ zʋ manlɩ Gyehova a? Ezili ɔzɔ pɔkɔ yɩ iluwakɛɛ ɛɣa nwʋnlɩ kezimɔ ɩdɩ na ɔlɔlɩ yɩ. Ɔwɔlɩ yɩ anʋhʋba kɛɛ ɛkɛva yɩ apɛdɩ keli bɔmʋnlɩ wɔ wʋ ɛbɩlawɔlɛ nu na wʋava wʋ ahʋnlɩnɩ munwatĩĩ, wʋ ɛkɛla, wʋ adwɩnɩ, nɩɩ wʋ anwʋzɩzɩbɛ wʋalɔ yɩ. (Mk. 12:30) Ɔzʋmɩ ɔzɔ mmɩlɩ yɩ, ɔlɔlɛ mɔɔ ɔwɔ ma yɩ nɩ yɛ kezile paa. Meti sɛ abiye bizia wʋ kɛɛ, “Asʋ̃ ede di paa kɛɛ ɔdɔ Gyehova a?” Pɩlazunlɛ bela íni nwʋmɔ kɛɛ ɛkɛhã kɛɛ, “Mʋdɔ Gyehova mɩtɛla abiyela anzɛnyɩɩ dɩyɛ bela a!”
Asʋ̃ ɛkakɛ ɔlɔlɛ mɔɔ enyianlɩ manlɩ Gyehova mmɩlɩ mɔ eyilalɩ wʋ nwʋ zʋ na onlumanlɩ nɩ a? (Kila nkyɩkyɛmi1)
2-3. Mɩnla yɛ Gyehova pɛ kɛɛ yede yetiã nu a, na mɩnla yɛ yekozunzu nwʋmɔ wɔ dɩyɛzumalɛ eyi nu a? (Gyɛlɩmaya 31:3)
2 Sɛ abiye bizia wʋ kɛɛ, “Asʋ̃ ede di paa kɛɛ Gyehova dɔ wʋ a,” kɛ ɛkɛyɩ yi munwa keze a? Asʋ̃ ɩkɛyɛ sɩ kɛma wʋ kɛɛ okowuwa iluwakɛɛ ɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ wʋávata kɛɛ Gyehova kɔlɔ wʋ a? Eliyema baalɛ be mɔɔ ɩdɩ kuakula nɩ, nɩ ɩtɩ nɣanlɩ kɛɛ bɛálɔ yɩ nɩ hanlɩ kɛɛ: “Mizi paa kɛɛ mʋdɔ Gyehova. Mɩ adwɩnɩ ɩáyɛ mɩ anwɩ̃ anwɩ̃ wɔ eyi nwʋ. Naasʋ̃ ɩyɛ a, mɩta mɩtɩ nɣanlɩ kɛɛ Gyehova ɩálɔ mɩ.” Meti mɩnla yɛɛ ɩkɔhʋla kɔwʋwa wʋ ma ɔkɔnwʋ kezimɔ Gyehova tɩ nɣanlɩ wɔ wʋ nwʋ a?
3 Gyehova pɛ kɛɛ ede tiã numɔ kɛɛ ɩdɔ wʋ. (Kɩnga Gyɛlɩmaya 31:3.) Mɔɔ ɩdɩ yɛ lɛ kɛɛ, Gyehova yɛ ɩhwɩnlɩ wʋ iɣikeli yɩ nwʋ a. Na mmɩlɩ mɔ eyilalɩ wʋ nnwʋanlɩ zʋ ɛmanlɩ yɩ na onlumanlɩ nɩ, ɛɣa enyianlɩ debe mɔɔ ɩtʋ bʋlɔ paa mɔɔ mɛyɩ yɛ lɛ yɩ nɔhʋanlɛ ɔlɔlɛ yɩ. Eyi kile kɛɛ ɩdɔ wʋ paa, na iléyiaki wʋ kyɩ̃. Ɔzɔ ɔlɔlɛ yɩ ma Gyehova nwʋ yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ nɔhʋanlɛmaa munwatĩĩ mɔɔ ɛkɩnla nwʋmɔ nɩ kɛɛ “yɩ agyiapadɩ titili.” (Mal. 3:17) Gyehova pɛ kɛɛ enyia anwʋlazʋ kɛɛ ɩdɔ wʋ kɛmɔ nɩ sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ wɔ anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova dɔ yɩ nɩ la. Pɔɔlʋ zʋ̃ anwʋlazʋ nu hɛlɛlɩ kɛɛ: “Mizi yi petee kɛɛ dɩyɛ bela ɩlɔ́kʋla ɩkɛyɩ yɛ wɔ Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ yɩ ɔlɔlɛ nɩ nwʋ. Owulo o, nnwʋanlɩ o, Nyamɩnlɩ awɔvʋlɔ o, oyumi adumivʋlɔ o, nninyeni mɔɔ bɔwɔ ɛkɛnɩ nnɛ o, nninyeni mɔɔ bɛbaɣa aɣinzi nɩ o, nninyeni mɔɔ bɛlɛ tumi nu o, dɩyɛ bela íni oyuwadɩ yɩ nu, sʋlɔ, anzɛnyɩɩ azɩlɛ yi ti kunlu, anzɛnyɩɩ oyuwadɩ yɩ nu dɩyɛ bela íni ɛkɛnɩ mɔɔ ɩkɔhʋla ɩkɛyɩ amɩyɛ wɔ Nyamɩnlɩ yɩ ɔlɔlɛ nɩ” nwʋ. (Wul. 8:38, 39) Wɔ dɩyɛzumalɛ eyi nu nɩ, yekozunzu sianti mɔɔ ihyinyia kɛɛ yɛhyɛ anwʋlazʋ mɔɔ yɛwɔ kɛɛ Gyehova dɔ yɛ nɩ nu ɛzɩzɩbɛ nɩɩ mɔɔ ɩkɔhʋla kɔwʋwa yɛ ma yɛkɛyɛ zɔ.
SIANTI MƆƆ IHYINYIA KƐƐ YEDE YETIÃ NUMƆ KƐƐ GYEHOVA DƆ YƐ
4. Mɩnla awohwi ndwokɔ yɛ Setanɩ pɛ kɛɛ yede yedi a, na kɛ ɩkɛyɛ na yɛabʋ a?
4 Sɛ yede yetiã numɔ kɛɛ Gyehova dɔ yɛ a, ɩkɔwʋwa yɛ ma yɛkɔhʋ̃ kediyia Setanɩ “yɩ nnahɩlɩbɛ” nɩ. (Ɛfɩ. 6:11) Setanɩ kɛyɛ mɔɔ ɩkɔhʋla bela kɛɛ ɩkɛma yɛkɔhwɩ̃ yɛ nwʋ wɔ Gyehova nwʋ. Nnahɩlɩbɛ ɔkʋ̃ mɔɔ Setanɩ fa di egyima yɛ lɛ kɛɛ Gyehova ɩálɔ yɛ. Máma wʋ ɛɣɛɛlɛ fi kɛɛ Setanɩ ɩpɩbɛɛ ɔhʋanɩ mɔɔ ɩkɛva kɛyɛ yɩ dɩyɛ. Mbɔmɩ sʋ̃maa nɩ, ɩma yɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ Gyehova ɩálɔ yɛ mmɩlɩ mɔ ɩnwʋ kɛɛ ye padi golɔ, yedii ɛyɛkɛ wɔ debe mɔɔ yɛyɛ yedua numɔ nwʋ, yeyiyia ndwokɔzɩzɩbɛ anzɛnyɩɩ yɛdwɩnɩɩ ye eɣile be nwʋ nɩ. (Ɛɣɛ. 24:10) Setanɩ dɩkɛɛ Gyata mɔɔ ɩpɩbɛɛ abiye mɔɔ íni banɩwɔlɛ ɩkɛhyɩ yɩ. Meti ɩba yɛ zʋ mmɩlɩ mɔ ɩnwʋ kɛɛ yɛ ɛɣɛɛlɛ wɔ na ye padi golɔ nɩ. Naasʋ̃ sɛ yɛhyɛ anwʋlazʋ mɔɔ yɛlɛ kɛɛ Gyehova dɔ yɛ nɩ nu ɛzɩzɩbɛ a, ɩkɔwʋwa yɛ ma yɛkɔhʋ̃ kediyia Setanɩ nɩɩ yɩ awohwi ndwokɔ nɩɩ yɩ nnahɩlɩbɛ.—1 Pit. 5:8, 9; Gye. 4:7.
5. Mɩnla ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ Gyehova dɔ yɛ na ɩpɛ yɛ odwokɔ paa a?
5 Sɛ yede yetiã numɔ kɛɛ Gyehova dɔ yɛ a, ɩkɛma yɛ nɩɩ yɩ ɔhɔnwʋvalɛ nu kɛyɛ sɩ. Mɩnla ti mɔɔ yɛkʋla yɛkã zɔ a? Gyehova wɔlɩ kɛɛ yɛlɔ́ mmenii mvʋlɔ na bɔnlʋmmɔ sʋ̃ bɔlɔ yɛ. Eyi ti sɛ abiye da ɔlɔlɛ ali kile yɛ a, amɩyɛ sʋ̃ yɛda ɔlɔlɛ ali yekile yi. Meti sɛ yɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ Gyehova dɔ yɛ na ɩpɛ yɛ odwokɔ a, amɩyɛ sʋ̃ yɛkɔlɔ yɩ. (1 Dwɔ. 4:19) Na mmɩlɩ mɔ ɔlɔlɛ mɔɔ yɛwɔ yɛma yɩ nɩ ɩyɛɛ kezi nɩ, nɩ mɛyɩ sʋ̃ yɩ ɔlɔlɛ mɔɔ ɩwɔ ma yɛ nɩ ɩyɛɛ kezi. Bayɩbʋlʋ yɩ kã yɩ petee kɛɛ: “Bɔhwɩ̃ beɣike Nyamɩnlɩ na yɩzayɩ sʋ̃ ɩkɔhwɩ̃ ikeɣike mʋnlʋmmɔ.” (Gye. 4:8) Kɛ ɩkɛyɛ na yeanyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova dɔ yɛ a?
MƖNLA YƐ ƖKƆWƲWA YƐ MA YEKELE KEDIÃ NUMƆ KƐƐ GYEHOVA DƆ YƐ A?
6. Sɛ wʋále di kɛɛ Gyehova dɔ wʋ a, mɩnla yɛ ɔkɔhʋla kɛyɛ a?
6 Kɔ zʋlɔ bɔ Gyehova mpayɩ kɛɛ ɩwʋwa wʋ ma ɛdɩ sianti mɔɔ ɩdɔ wʋ nɩ tʋ. (Lk. 18:1; Wul. 12:12) Sɛ ɩkɛyɛ bʋwɔ a, eɣile bela siã Gyehova mbɔmɩ sʋ̃maa kɛɛ ɩwʋwa wʋ ma ɔnwʋ wʋ nwʋ kezimɔ ɩnwʋ wʋ nɩ. Ɩyɛ a, yɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ mfasʋ íni yɛzʋ̃ na ɩma ɩyɛ sɩ kɛɛ yekele kediã numɔ kɛɛ Gyehova dɔ yɛ. Naasʋ̃ kakɛ kɛɛ Gyehova dɩ kezi tɛla wʋ ahʋnlɩnɩ. (1 Dwɔ. 3:19, 20) Izi wʋ ɩtɛla kezimɔ ezi wʋ nwʋ; ɩnwʋ mɔɔ wʋánwʋ yɩ wɔ wʋ nwʋ nɩ. (1 Sa. 16:7; 2 Mm. 6:30) Meti kã kezimɔ ɛtɩ nɣanlɩ nɩ kile yi na siã yɩ kɛɛ ɩwʋwa wʋ ma ele eli kɛɛ ɩdɔ wʋ. (Ndw. 62:8) Sɛ ɔbɔ mpayɩ wie a, bɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɛkɛva mɔɔ ilili ɔzʋlɔ nɩ keli egyima.
7-8. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Ndwomidʋlɛvʋlɔ yɩ ma yenyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova dɔ yɛ a?
7 De mɔɔ Gyehova kã nɩ di. Ɩvalɩ yɩ sunzuma yɩ ɩhanlɩ Bayɩbʋlʋ ɛhɛlɛlɛmaa yɩ ma bɛhɛlɛlɩ kezimɔ ɩdɩ ankasa. Kila ɔhʋanɩ kɩnlɩma mɔɔ Ndwomidʋlɛvʋlɔ Devidi luwalɩ zʋlɔ hanlɩ Gyehova nwʋ odwokɔ. Ɩhanlɩ kɛɛ: “Gyehova bike bɛzabɛ mɔɔ bɛ ahʋnlɩnɩ iwuwu nɩ; Ide bɛzabɛ mɔɔ bɛ padi golɔ nɩ.” (Ndw. 34:18) Sɛ wu padi kolɔ a, ebiye a ɛkɛdɩ nɣanlɩ kɛɛ ɩha wʋzawʋ nkʋ̃. Naasʋ̃, Gyehova bɔ anʋhʋba kɛɛ wɔ mmɩlɩ mɔ ɩdɩ zɔ nu nɩ ikeɣike wʋ iluwakɛɛ ɩnwʋ yɩ kɛɛ ehyinyia yɩ wɔ ɔzɔ mmɩlɩ yɩ nu tɛla mmɩlɩ bela. Wɔ ndwomi fʋlɔ nu nɩ Devidi hɛlɛlɩ kɛɛ: “Fa mɩ anyɩ tʋ mʋnlɩ kua wu nzulo kodoku yi nu.” (Ndw. 56:8) Sɛ ɛtɩɩ ɛyɛkɛ a, Gyehova nwʋ yɩ. Ɩdwɩnɩ wʋ nwʋ paa na ɩyɛ ɛyɛkɛ yɩ kɛɛ ɛtɩɩ ɛyɛkɛ. Kezimɔ abiye mɔɔ iluwa ɛsɛlɛ zʋ nzulo mɔɔ igua bɔnɩyammɔ nu tʋ bʋlɔ ma yɩ nɩ, ɔzɔ la yɛ Gyehova fa wʋ anyɩ tʋ mmʋnlɩ kua kodoku nu iluwakɛɛ ɩtʋ bʋlɔ ɩma yɩ. Yɛkɩnga wɔ Ndwomi 139:3 kɛɛ: “Ezi [Gyehova] mɩ ahʋanɩ munwatĩĩ.” Gyehova zi wʋ ahʋanɩ munwatĩĩ, naasʋ̃ ɩfa yɩ adwɩnɩ isiye baaba mɔɔ ɛyɛ nɩ zʋ. (Hib. 6:10) Mɩnla ti a? Iluwakɛɛ yɩ anyɩ sɔ mmɔdɩnɩ bela mɔɔ ɔbɔ kɛɛ ɔkɔzɔ yɩ anyɩ nɩ.a
8 Gyehova iluwa ɔzɔ ɛhɛlɛlɛ ndwokɔ mɔɔ ɩhyɛ ɛzɩzɩbɛ nɩ zʋ ɩkãã kehile wʋ kɛɛ ɩdwɩnɩ wʋ nwʋ na ɩdɔ wʋ baaba. Naasʋ̃ kɛmɔ yeli bɔmʋnlɩ yezuma nɩ, Setanɩ pɛ kɛɛ enyia adwɩnɩ kɛɛ Gyehova ɩálɔ wʋ. Meti sɛ ɩyɛ na wʋ adwɩnɩ yɛ wʋ anwɩ̃ anwɩ̃ kɛɛ Gyehova ɩálɔ wʋ a, kyina na bizia wʋ nwʋ kɛɛ, ‘Aninyia yɛ ɩsɛ kɛɛ mide yi midi a, “awohwimaa munwala bɛ zɩ” anzɛnyɩɩ “nɔhʋanlɛ Nyamɩnlɩ” yɩ?’—Dwɔ. 8:44; Ndw. 31:5.
9. Mɩnla anʋhʋba yɛ Gyehova bɔ bɛzabɛ mɔɔ bɔdɔ yɩ nɩ a? (Ɛkɩsadɔsʋ 20:5, 6)
9 Dwɩnɩndwɩnɩ kezimɔ Gyehova tɩ nɣanlɩ wɔ bɛzabɛ mɔ bɔdɔ yɩ nɩ nwʋ. Kila mɔɔ Gyehova hanlɩ hileli Mosisi nɩɩ Yizilayamaa yɩ. (Kɩnga Ɛkɩsadɔsʋ 20:5, 6.) Gyehova bɔ anʋhʋba kɛɛ ɩkɛla ɔlɔlɛ kanyɩɩ ali ikehile bɛzabɛ mɔɔ bɔdɔ yɩ nɩ. Eyi ma yɛnwʋ yɩ kɛɛ yɛ nɔhʋanlɛ Nyamɩnlɩ nɩ ɩlɔ́pʋ kɛɛ ɩkɔlɔ bɛzabɛ mɔɔ bɔdɔ yɩ nɩ. (Ne. 1:5) Sɛ ɩyɛ na ɛpɛ kɛɛ ɔnwʋ kɛɛ Gyehova dɔ wʋ a, kyina na bizia wʋ nwʋ kɛɛ, ‘Asʋ̃ mʋdɔ Gyehova a?’ Akʋ̃ dwɩnɩ eyi nwʋ: Sɛ ɔdɔ yɩ na ɔbɔɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɔkɔzɔ yɩ anyɩ a, mɛyɩ nɩ nyia anwʋlazʋ kɛɛ yɩzayɩ sʋ̃ ɩdɔ wʋ paa. (Da. 9:4; 1 Kɔl. 8:3) Kile kɛɛ, sɛ ede edi kɛɛ ɔdɔ Gyehova a, nɩ mɩnla ti mɔɔ wʋale di kɛɛ yɩzayɩ sʋ̃ ɩdɔ wʋ a? Sa ɔkʋla enyia anwʋlazʋ kɛɛ ɩkɔlɔ wʋ eɣile bela na iléyiaki wʋ kyɩ̃.
10-11. Kɛ Gyehova pɛ kɛ ɔnwʋ elelɛdɩyɛ nɩ ese a? (Galatiyiamaa 2:20)
10 Dwɩnɩndwɩnɩ elelɛdɩyɛ yɩ nwʋ. Gyisɛsɩ yɩ elelɛdɩyɛ afɔlɩ yɩ yɛ lɛ akyɛdɩ mɔ ɩtɛla ebiyela mɔɔ Gyehova va ma adasamaa a. (Dwɔ. 3:16) Naasʋ̃, asʋ̃ ɩdɩ akyɛdɩ ɩma wʋzawʋ ankasa a? Nyɛ! Kila sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ yɩ ozumanlɛnwʋnlɛ yɩ. Kakɛ kɛɛ ɩyɛlɩ tanɩ nɣezile ansaana ɩbayɛ Kilisinyianii, na nɩ ɩsɛ kɛɛ ɩkʋ̃ itiyia yɩzayɩ mɛlɛkɛyɛlɛ. (Wul. 7:24, 25; 1 Tim. 1:12-14) Naasʋ̃, ɩɣa ɩnwʋnlɩ elelɛdɩyɛ yɩ kɛɛ akyɛdɩ mɔɔ Gyehova va ma yɩzayɩ. (Kɩnga Galatiyiamaa 2:20.) Kakɛ kɛɛ Gyehova valɩ yɩ sunzuma hanlɩ Pɔɔlʋ ma ɩhɛlɛlɩ ɔzɔ ndwokɔ yɩ. Na dɩyɛ bela mɔɔ ɩwɔ Bayɩbʋlʋ yɩ nu nɩ, ɩwɔ kɛnɩ ɩma yɛ ehilehilelɛ. (Wul. 15:4) Pɔɔlʋ yi ndwokɔ yɩ ma yɛnwʋ kezimɔ Gyehova pɛ kɛɛ wʋzawʋ ɔnwʋ elelɛdɩyɛ yɩ, kɛɛ ɩdɩ akyɛdɩ mɔɔ ɩva ɩma wʋ. Sɛ ɔnwʋ elelɛdɩyɛ yɩ wɔ ɔzɔ ɔhʋanɩ yɩ zʋ a, ɩkɛhyɛ anwʋlazʋ mɔɔ ɛlɛ kɛɛ Gyehova dɔ wʋ nɩ nu ɛzɩzɩbɛ.
11 Yɛla Gyehova asɩ kɛɛ ɩzʋ̃manlɩ Gyisɛsɩ ma ɩɣa iwuli ɩmanlɩ yɛ. Naasʋ̃, sianti fʋlɔ ti mɔɔ Gyisɛsɩ ɣalɩ azɩlɛ yɩ zʋ yɛ lɛ kɛɛ ɩbahã Nyamɩnlɩ nwʋ nɔhʋanlɛ odwokɔ ikehile mmenii. (Dwɔ 18:37) Kezimɔ Gyehova tɩ nɣanlɩ wɔ yi nnwuakula nwʋ nɩ kɩnla ɔzɔ nɔhʋanlɛ odwokɔ yɩ nwʋ.
KEZIMƆ GYISƐSƖ BƲWA YƐ MA YEDE YETIÃ NUMƆ KƐƐ GYEHOVA DƆ YƐ
12. Kezimɔ Gyisɛsɩ hanlɩ Gyehova nwʋ odwokɔ nɩ, mɩnla ti mɔɔ sa yɛkʋla yɛfa yɛ nwʋ yetiã zʋ a?
12 Mmɩlɩ mɔ Gyisɛsɩ wɔ azɩlɛ yɩ zʋ nɩ, nɩ yɩ anyɩ deli nwʋmɔ kɛ ɩkɛhã kezimɔ Gyehova dɩ nɩ nwʋ odwokɔ. (Lk. 10:22) Sa yɛkʋla yɛfa yɛ nwʋ yetiã ndwokɔ mɔɔ Gyisɛsɩ hanlɩ valɩlɩ Gyehova nwʋ nɩ zʋ kʋlakʋla. Debe yɩzayɩ, Gyisɛsɩ ɩ nɩɩ Gyehova wʋwalɩ wɔ sʋlɔ alʋbɔ sʋ̃maa ansaana ɩba azɩlɛ yɩ zʋ. (Kol. 1:15) Na Gyisɛsɩ yɩzayɩ ɩnwʋ kezimɔ yɩ Zɩ dɔ yɩ, na ɩnwʋnlɩ kezimɔ Gyehova dɔ yɩ awɔvʋlɔ nɩɩ yɩ nnwuakula nɔhʋanlɛmaa mɔɔ bɔwɔ azɩlɛ yɩ zʋ nɩ. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Gyisɛsɩ bʋwa mmenii ma bede betiã numɔ kɛɛ Gyehova dɔ bɛ a?
13. Kɛ Gyisɛsɩ pɛ kɛɛ yɛnwʋ Gyehova yese a?
13 Gyisɛsɩ pɛ kɛɛ yɛnwʋ Gyehova kezimɔ ɩnwʋ yɩ nɩ. Wɔ odwokɔba anla yi nu nɩ, Gyisɛsɩ vʋlɔlɩ Gyehova “Ɛzɩlɛ” mbɔmɩ mɔɔ ɩbʋ 160. Na mmɩlɩ mɔ ɩ nɩɩ yɩ mɛdalilɛmaa yɩ tɩndɛɛ nɩ, ɩvalɩ ndwokɔ be dɩkɛɛ “bɛ Zɩ” anzɛnyɩɩ “bɛ Zɩ mɔɔ ɩwɔ sʋlɔ” ilili egyima. (Mt. 5:16; 6:26) “Ansaana Gyisɛsɩ ɩbaa azɩlɛ yɩ zʋ nɩ, nɩ Gyehova yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ nɔhʋanlɛmaa fʋlɔ Gyehova kɛɛ ‘Tumivʋlɔ,’ ‘Sʋlɔ Sʋlɔnii,’ ‘Dɩyɛwɔlɛvʋlɔ Kezile,’ nɩɩ mɔɔ ɩkɩnlahɩnla nwʋmɔ. Naasʋ̃ nɩ Gyisɛsɩ ta fʋlɔ Gyehova kɛɛ yɛ ‘Zɩ.’ Meti nɩ Gyisɛsɩ ɩmaa yɛkɔnwʋ kɛɛ Gyehova dɔ yɛ kɛmɔ Ɛzɩlɛba be dɔ yɩ nnwuakula nɩ.” Bɛmá yehila ndianwʋ anwɩ̃ be mɔɔ Gyisɛsɩ valɩ odwokɔ “Ɛzɩlɛ” lili egyima wɔ numɔ.
14. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Gyisɛsɩ lalɩ yi ali kɛɛ ye nu ɔkʋ̃ bela tʋ bʋlɔ ma yɛ Zɩ Gyehova a? (Matiyu 10:29-31) (Kila mfonyini yi sʋ̃.)
14 Mɔɔ ili bɔmʋnlɩ nɩ, bɛmá yehila Gyisɛsɩ yi odwokɔ mɔɔ ɩhanlɩ wɔ Matiyu 10:29-31 nɩ. (Kɩnga.) Nzɩlɩka dɩ nnʋma ngyɩkɩ̃ɩ̃ ngyɩkɩ̃ɩ̃ mɔɔ bɔlɔ́kʋla kɔlɔ Gyehova na bɛazʋ̃mɩ yɩ kyɩ̃. Naasʋ̃ bɔtʋ bʋlɔ bɛma Gyehova nkʋ̃ʋ̃ ma sɛ ɔkʋ̃ po tɔ azɩ a, ɩnwʋ yɩ. Sɛ ɔzɔ a, mɛyɩ nɩ sa yɛkʋla yenyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova dɔ ye nu ɔkʋ̃ bela iluwakɛɛ yɛdɔ yɩ na yɛsʋ̃mɩ yɩ nɩ ti! Gyisɛsɩ hanlɩ sʋ̃ kɛɛ Gyehova zi eɣinli dʋdʋ mɔɔ igua ye nu ɔkʋ̃ bela yi ti zʋ. Sɛ Gyehova zi nninyeni ngyɩkɩ̃ɩ̃ ngyɩkɩ̃ɩ̃ mɔɔ ɩdɩ zɔ falɩ yɛ nwʋ a, mɛyɩ nɩ sa yɛkʋla yenyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova dwɩnɩ yɛ nwʋ baaba. Ɩda ali petee kɛɛ Gyisɛsɩ pɛ kɛɛ yede yetiã numɔ kɛɛ ye nu ɔkʋ̃ bela tʋ bʋlɔ ma Gyehova.
Nzɩlɩka tʋ bʋlɔ ma Gyehova nkʋ̃ʋ̃ ma sɛ ɔkʋ̃ po tɔ azɩ a, ɩnwʋ yɩ. Meti sa yɛkʋla yenyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova dɔ ye nu ɔkʋ̃ bela iluwakɛɛ yɛdɔ yɩ na yɛsʋ̃mɩ yɩ nɩ ti! (Kila nkyɩkyɛmi 14)
15. Gyisɛsɩ yi ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ Dwɔɔnʋ 6:44 nɩ, mɩnla yɛ ɩma ɔnwʋ falɩ wʋ sʋlɔ Ɛzɩlɛ yɩ nwʋ a?
15 Kila ndianwʋ mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ anwɩ̃ mɔɔ Gyisɛsɩ valɩ odwokɔ “Ɛzɩlɛ” lili egyima wɔ nu. (Kɩnga Dwɔɔnʋ 6:44.) Wʋ sʋlɔ Ɛzɩlɛ yɩ yɛ ɩwʋwalɩ wʋ ma ɛɣa nwʋnlɩ yɩ na ɔlɔlɩ yɩ a. Mɩnla ti mɔɔ ɩyɛlɩ zɔ a? Iluwakɛɛ ɩnwʋnlɩ kɛɛ ɔwɔ ahʋnlɩnɩba. (Egy. 13:48) Odwokɔ mɔɔ Gyisɛsɩ hanlɩ wɔ Dwɔɔnʋ 6:44 nɩ, ebiye a nɩ ɩtwɩ̃ɩ̃ adwɩnɩ keziye odwokɔ mɔɔ Gyehova hanlɩ wɔ Gyɛlɩmaya 31:3 nɩ zʋ. Gyehova hã hileli yi mmenii kɛɛ: “Mɩva mʋ nɔhʋanlɛ ɔlɔlɛ yɩ mɩhwɩ̃ wʋ miɣike mʋ nwʋ [anzɛnyɩɩ, mʋhɔ zʋ mɩla nɔhʋanlɛ ɔlɔlɛ ali mihile wʋ].” (Gyɛ. 31:3; ad.; fa tindiã Hoziya 11:4 nwʋ.) Sunzu mɔɔ eyi kile nwʋ. Yɛ sʋlɔ Ɛzɩlɛ yɩ mɔɔ ɩwɔ ɔlɔlɛ nɩ kɔ zʋlɔ nwʋ nninyeni baaba wɔ wʋ nu mɔɔ wʋzawʋ po wʋánwʋ yɩ.
16. (a) Mɩnla yɛ Gyisɛsɩ ihilehile yɛ a, na mɩnla ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yede yi yedi a? (b) Mɩnla yɛ ɩkɔwʋwa wʋ ma ekenyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova dɩ Ɛzɩlɛ mɔɔ ehyinyia a? (Kila alɩka mɔɔ ise “Ɛzɩlɛ Mɔɔ Ye Munwala Yehyinyia.”)
16 Gyisɛsɩ ihilehile yɛ kɛɛ Gyehova ɩ́dɩ yɩzayɩ nkʋ̃ yɩ Zɩ, mfomi ɩdɩ wʋ Zɩ sʋ̃. Gyisɛsɩ pɛ kɛɛ enyia anwʋlazʋ kɛɛ, Gyehova dɔ wʋ na ɩdwɩnɩ wʋ nwʋ baaba. Meti sɛ ɩyɛ na wʋ adwɩnɩ yɛ wʋ anwɩ̃ anwɩ̃ kɛɛ Gyehova ɩálɔ wʋ a, kakɛ mɔɔ Gyisɛsɩ hanlɩ nɩ na nyia yi nu dedi, iluwakɛɛ ɩkã nɔhʋanlɛ mmɩlɩ munwatĩĩ na mɛyɩ yɛ izi yɛ Zɩ yɩ bʋwɔ a.—1 Pit. 2:22.
KƆ ZƲLƆ HYƐ ANWƲLAZƲ MƆƆ ƆWƆ KƐƐ GYEHOVA DƆ WƲ YI NU ƐZƖZƖBƐ
17. Mɩnla ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yɛkɔ zʋ yɛhyɛ anwʋlazʋ mɔɔ yɛwɔ kɛɛ Gyehova dɔ yɛ nɩ nu ɛzɩzɩbɛ a?
17 Ɩsɛ kɛɛ yɛkɔ zʋ yɛhyɛ anwʋlazʋ mɔɔ yɛwɔ kɛɛ Gyehova dɔ yɛ nɩ nu ɛzɩzɩbɛ. Kakɛ kɛɛ, Setanɩ ɩyɛɛ mɔɔ ɩkɔhʋla bela kɛɛ ɩkɛma yekeyiaki Gyehova zʋ̃mɩnlɛ. Ɩpɛ kɛɛ ye padi kolɔ. Meti ɩkɔhɔ zʋ kɔwɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɩkɛma yekele keli kɛɛ Gyehova ɩálɔ yɛ. Íni kɛɛ yede yi awohwi ndwokɔ yɩ yedi!—Dwb. 27:5.
18. Kɛ ɩkɛyɛ na wʋahyɛ anwʋlazʋ mɔɔ ɔwɔ kɛɛ Gyehova dɔ wʋ nɩ nu ɛzɩzɩbɛ a?
18 Mɔɔ ɩkɛma ɛkɛhyɛ anwʋlazʋ mɔɔ ɔwɔ kɛɛ Gyehova dɔ wʋ nɩ nu ɛzɩzɩbɛ nɩ, kɔ zʋlɔ bɔ mpayɩ kɛɛ ɩma ɔnwʋ wʋ nwʋ kɛmɔ ɩnwʋ wʋ nɩ. Dwɩnɩndwɩnɩ kezimɔ Bayɩbʋlʋ ɛhɛlɛlɛmaa hanlɩ kezimɔ Gyehova dɔ yɛ nɩ nwʋ odwokɔ. Kakɛ kɛɛ, Gyehova kɔlɔ abiye mɔɔ ɩdɔ yɩ nɩ mmɩlɩ munwatĩĩ. Máma wʋ ɛɣɛɛlɛ fi kɛɛ Gyehova valɩ elelɛdɩyɛ nɩ manlɩ wʋzawʋ kɛɛ akyɛdɩ. Na kɛmɔ Gyisɛsɩ hanlɩ nɩ, nyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova dɩ wʋ Zɩ. Na sɛ abiye bizia kɛɛ: “Asʋ̃ ede di kɛɛ Gyehova dɔ wʋ a?” ɔzʋ̃ akɛnɣazɩzɩbɛ nu kɛhã kɛɛ: “Nyɛ, ɩdɔ mɩ! Na mʋbɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ mikehile kɛɛ mʋdɔ yɩ eɣile bela!”
NDWOMI 154 Ɔlɔlɛ Íni Awielɩyɛ
a Sɛ ɛpɛɛ ɛhɛlɛlɛ ndwokɔ mvʋlɔ mɔɔ ɩkɛma ekenyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova dɔ wʋ a, kila odwokɔ tile mɔɔ ise “Adwenem Naayɛ” mɔɔ ɩwɔ Bible Mu Nsɛm a Kristofo De Bɔ Wɔn Bra nu.