DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 39
NDWOMI 54 “Ɔhʋanɩ Yɩ Yɛ Ɛdɩ”
Bʋwa Bɛzabɛ Mɔɔ Bɛ Anyɩ Deli Odwokɔba Yɩ Nwʋ Ndɛndɛ Zʋ La
“Na bɛzabɛ mɔɔ nɩ Nyamɩnlɩ ɩba nu ɩyɩ bɛ kɛɛ ɩwɔ kɛɛ benyia nnwʋanlɩ mɔɔ íni awielɩyɛ nɩ beleli belili.”—EGY. 13:48.
BƲTAYƖ
Mmɩlɩ mɔ ɩsɛ kɛɛ yɛ nɩɩ mmenii yɛ Bayɩbʋlʋ dɩyɛzumanlɛ nwʋ nhyɩhyɛlɩyɛ na yɛtʋ salɛ yɛfʋlɔ bɛ ma bɛba dɩyɛzumanlɛ.
1. Kɛ mmenii yɛ bɛ dɩyɛ wɔ odwokɔba nɩ nwʋ bese a? (Egy. 13:47, 48; 16:14, 15)
WƆ ADƲWAVƲLƆ yɩ bɛ mmɩlɩ zʋ nɩ, mmɩlɩ mɔ mmenii sʋ̃maa dɩlɩ odwokɔba yɩ nɩ beleli belili. (Kɩnga Egyima 13:47, 48; 16:14, 15.) Ɔzɔ la sʋ̃ yɛ nnɛ, sɛ mmenii sʋ̃maa tɩ odwokɔba yɩ wɔ mmɩlɩ mɔ ili bɔmʋnlɩ a, bɛ anyɩ de. Bɛzabɛ po mɔɔ bɔmʋnlɩ yɩ nɩ bɛ anyɩ iáleli odwokɔba yɩ nwʋ nɩ, aɣinzi yi bɛ anyɩ ba deli nwʋmɔ. Sɛ yɛnwʋ bɛzabɛ mɔɔ bɛ anyɩ deli odwokɔba yɩ nwʋ a, mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ a?
2. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ yɛkɔhʋla kɛva dasɩlɛlilɛ egyima yɩ kedindiã abiye mɔɔ ɩyɛ egyima wɔ egyini nu nɩ nwʋ a?
2 Sa yɛkʋla yɛfa dasɩlɛlilɛ egyima yɩ yetindiã abiye mɔɔ ɩyɛ egyima wɔ egyini nu nɩ nwʋ. Nnuwalɩba mɔɔ ɩwɔ egyini yɩ nu be kʋla di bɔmʋnlɩ yɛ bʋwɔ ma kuwuavʋlɔ yɩ tɩdɩ, naasʋ̃ ɩkɔ zʋ ikugua nnuwalɩba mɔɔ bɛlɛ́yɛlɩ bʋwɔ nɩ zʋ nzulo. Ɔzɔ la sʋ̃ yɛ sɛ yɛnwʋ abiye mɔɔ yɩ anyɩ deli odwokɔba yɩ nwʋ a, yɛpɛ kɛɛ yɛbʋwa yɩ ndɛndɛ zʋ la ma ɩba ɩyɛ Kɩlayɩsɩ yɩ tʋwavʋlɔ a. Mmɩlɩ kʋ̃ yɩ la sʋ̃, yɛkɔ zʋ yɛbʋwa bɛzabɛ mɔɔ bɛ anyɩ iáleli odwokɔba yɩ nwʋ ma bɛba bɔnwʋ sianti mɔɔ ihyinyia kɛɛ bosuma Bayɩbʋlʋ yɩ. (Dwɔ. 4:35, 36) Dɩyɛnunwʋnlɛ kɔwʋwa yɛ ma yɛkɔnwʋ kezimɔ yɛkɔwʋwa bɛzabɛ mɔɔ bɛ anyɩ deli odwokɔba yɩ nwʋ nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ bɛ anyɩ iáleli nwʋmɔ nɩ. Kakɩ yɩ, bɛmá yehila mɔɔ yɛkɔhʋla kɛyɛ mmɩlɩ mɔ yɛ nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ bɛ anyɩ deli Bayɩbʋlʋ yɩ nwʋ yɛbɔɔ nkɔmmɔwɔlɛ tʋ nɩ. Akʋ̃ sʋ̃, sa yekila kezimɔ yɛkɔhʋla kɔwʋwa ɔzɔ mmenii yi ma bekenyia anyunumihɔlɛ na bɛaɣa bɛayɛ Gyehova yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ.
MMƖLƖ MƆ MMENII ANYƖ DELI ODWOKƆBA YƖ NWƲ
3. Sɛ yɛnwʋ bɛzabɛ mɔɔ bɛ anyɩ deli odwokɔba yɩ nwʋ a, mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ a? (1 Kɔlɛntɩmaa 9:26)
3 Sɛ yɛnwʋ bɛzabɛ mɔɔ bɛ anyɩ deli odwokɔba yɩ nwʋ a, yɛpɛ kɛɛ yɛbʋwa bɛ ma boduwa nnwʋanlɩ ɔhʋanɩ yɩ zʋ ndɛndɛ zʋ la. Wɔ yɛ nkɔmmɔwɔlɛ mɔɔ ili bɔmʋnlɩ yɩ nu nɩ, ɩsɛ kɛɛ yɛ nɩɩ bɛ yɛ Bayɩbʋlʋ dɩyɛzumanlɛ nwʋ nhyɩhyɛlɩyɛ na yɛtʋ salɛ yɛfʋlɔ bɛ ma bɛba dɩyɛzumanlɛ.—Kɩnga 1 Kɔlɛntɩmaa 9:26.
4. Kã ozumanlɛnwʋnlɛ mɔɔ ɩfalɩ abiye mɔɔ nɩ yɩ anyɩ deli nwʋmɔ kɛɛ bɛ nɩɩ yɩ kozuma Bayɩbʋlʋ yɩ ndɛndɛ zʋ la nwʋ odwokɔ.
4 Ɛ nɩɩ bɛ yɛ Bayɩbʋlʋ dɩyɛzumanlɛ nwʋ nhyɩhyɛlɩyɛ. Bɛzabɛ mɔɔ yɛ nɩɩ bɛ bɔ nkɔmmɔ nɩ, bo nu be wɔ kɛnɩ a bede Bayɩbʋlʋ dɩyɛzumanlɛ betiã numɔ wɔ kɛnɩ la. Kɛ ndianwʋ nɩ, Kulo eɣile be wɔ Canada nɩ, kɛdɛkɛ be ɣalɩ dasɩlɛlilɛ hwiili mɔɔ bɛhyɩhyɛ nɩ nwʋ na ɩyɩlɩ Sa Ɔkʋla Enyia Anyɩnlɩlelɛ Daabaa! blohyʋɔ yɩ ɔkʋ̃. Eliyema baalɛ mɔɔ nɩ igyĩ hwiili yi nwʋ nɩ hã hileli yi kɛɛ, sa bɔkʋla bɛ nɩɩ yɩ suma Bayɩbʋlʋ yɩ mɔɔ ilótuwa hwɩɩ. Kɛdɛkɛ yɩ anyɩ leli nwʋmɔ na ɩvalɩ yɩ nɔma ɩmanlɩ bɛ na yɩzayɩ sʋ̃ ileli bɛ dɩyɛ. Aɣinzi yi wɔ ɔzɔ eɣile yi nu nɩ, kɛdɛkɛ yɩ zɛndɩlɩ mɛsegyi wɔ eliyema baalɛ yɩ mɔɔ nɩ ibiziaa eɣile mɔɔ bokozuma dɩyɛ. Mmɩlɩ mɔ eliyema baalɛ yɩ hã hileli yi kɛɛ sa ɩba dapɛnɩ yɩ awielɩyɛ nɩ, kɛdɛkɛ yɩ ɣizialɩ yɩ kɛɛ: “Sa ɔkʋla ɛba ɛhyɩ̃ a? Mʋwɔ awudo.” Bozumanlɩ dɩyɛ wɔ ɔzɔ Yalɛ nɩ. Kɛdɛkɛ yɩ hɔlɩ yɩ dɩyɛzumanlɛ mɔɔ ili bɔmʋnlɩ wɔ ɔzɔ dapɛnɩ yɩ awielɩyɛ na ɩhɔlɩ zʋ inyianlɩ anyunumihɔlɛ ndɛndɛ.
5. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛanwʋ ɔhʋanɩba mɔɔ yekoluwa zʋ kɛhyɩhyɛ Bayɩbʋlʋ dɩyɛzumanlɛ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)
5 Kɛ abiyela yɛ yɩ anyɩ keleli nwʋmɔ kɛɛ yɛ nɩɩ yɩ kozuma Bayɩbʋlʋ yɩ wɔ kɛnɩ la dɩkɛɛ kɛdɛkɛ yɩ a. Abiyemmɔ wɔ kɛnɩ a, bekehyinyia mmɩlɩ sʋ̃maa ansaana bɛ anyɩ ɩaɣa leli odwokɔba yɩ nwʋ. Ebiye a ahyɛasɩ yɩ, ikehyinyia kɛɛ yɛ nɩɩ bɛ kɔwɔ debe mɔɔ bɛ anyɩ deli nwʋmɔ nɩ nwʋ nkɔmmɔ. Naasʋ̃, sɛ yɛkɔ zʋ yenyia bɔ nwʋ adwɩnɩba na yekile bɔ nwʋ anyɩnlɩlelɛ a, ebiye a, wɔ mmɩlɩ sikalɛ nu nɩ sa yɛkʋla yɛ nɩɩ bɛ suma Bayɩbʋlʋ yɩ. Sɛ yɛpɛ kɛɛ yɛ nɩɩ bɛ yɛ Bayɩbʋlʋ dɩyɛzumanlɛ nwʋ nhyɩhyɛlɩyɛ a, mɩnla yɛ yɛkɔhʋla kɛhã a? Bɛmá yehila mɔɔ mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ mɔɔ bezi kezimɔ bɔbɔ Bayɩbʋlʋ dɩyɛzumanlɛ tʋ nɩ hanlɩ.
Ekila a, mɩnla yɛ ɔkɔhʋla kɛhã kehile mmenii mɔɔ bɔwɔ mfonyini eyi nu nɩ ama bɛ anyɩ ialeli Bayɩbʋlʋ dɩyɛzumanlɛ nwʋ a? (Kila nkyɩkyɛmi 5)a
6. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛ nɩɩ abiye mɔɔ yɩ anyɩ deli odwokɔba yɩ nwʋ nɩ ɩadʋwa nkɔmmɔwɔlɛ yɩ zʋ a?
6 Ɛlawulowɔlɛmaa nɩɩ ɔhʋanɩbukolɛmaa mɔɔ beɣizialɩ ɔzɔ odwokɔ yɩ bɛ nɩ hilehileli numɔ kɛɛ wɔ nnɩka be nɩ, ɩdɩ baaba kɛɛ ɛlɛ́kã odwokɔ be dɩkɛɛ “suma,” “Bayɩbʋlʋ dɩyɛzumanlɛ” anzɛnyɩɩ “mikehilehile wʋ” mmɩlɩ mɔ ɛkãã Bayɩbʋlʋ dɩyɛzumanlɛ nwʋ nhyɩhyɛlɩyɛ nwʋ odwokɔ nɩ. Mfomi, bɛyɛlɩ yɩ ndwɩ kɛɛ ɩdɩ baaba kɛɛ ɛkɛva ndwokɔ be dɩkɛɛ “nkɔmmɔwɔlɛ” nɩɩ “nwʋ́ Bayɩbʋlʋ yɩ bʋwɔ” keli egyima. Sa ɔkʋla bɔ nkɔmmɔwɔlɛ yɩ tʋ kɛɛ, “Ɩyɛ nnwʋánlɩ kɛɛ ɛbɩlawɔlɛ nwʋ ndwokɔɣizialɛ mɔɔ nwʋmɔ hyinyia nɩ, Bayɩbʋlʋ yɩ wɔ nwʋmɔ mmʋwalɩyɛ” anzɛnyɩɩ “Bayɩbʋlʋ yɩ ɩ́dɩ Nyamɩnlɩzʋ̃mɩnlɛ buuku bela kɛkɛ; ɩbʋwa yɛ wɔ ɛbɩlawɔlɛ nu.” Sa ɔkʋla sʋ̃ kã kɛɛ: “Iále mmɩlɩ sʋ̃maa; sa ɔkʋla fa miniti 10 anzɛnyɩɩ 15 osuma debe mɔɔ ɩkɔwʋwa wʋ wɔ wʋ ɛbɩlawɔlɛ nu.” Iáhyinyia kɛɛ ɛkɛva odwokɔ be dɩkɛɛ “mmɩlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ” anzɛnyɩɩ “dapɛnɩ bela” ekeli egyima mɔɔ ɩkɛma bɛkɛdɩ nɣanlɩ kɛɛ ɩdɩ adɩsʋwa ɩma bɛ.
7. Mɩnla mmɩlɩ yɛ abiyemmɔ nwʋnlɩ Bayɩbʋlʋ nu nɔhʋanlɛ yɩ a? (1 Kɔlɛntɩmaa 14:23-25)
7 Tʋ salɛ fʋlɔ bɛ ma bɛɣɩla dɩyɛzumanlɛ tʋ. Ɩkɛyɛ kɛɛ wɔ sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ yɩ mmɩlɩ zʋ nɩ, abiyemmɔ nwʋnlɩ Bayɩbʋlʋ nu nɔhʋanlɛ yɩ mmɩlɩ mɔ bɔhɔlɩ Kilisinyiamaa bɛ ayiyialɩyɛ wɔ mmɩlɩ mɔ ili bɔmʋnlɩ nɩ. (Kɩnga 1 Kɔlɛntɩmaa 14:23-25.) Ɔzɔ la sʋ̃ yɛ ɩdɩ wɔ nnɛ a. Sɛ bɛzabɛ mɔɔ bosumaa Bayɩbʋlʋ yɩ bɔ yɩ tʋ ba yɛ dɩyɛzumanlɛ a, benyia anyunumihɔlɛ ndɛndɛ. Mɩnla mmɩlɩ yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛtʋ salɛ yɛfʋlɔ abiye a? Sa Ɔkʋla Enyia Anyɩnlɩlelɛ Daabaa! Buuku yi ozumalɛdɩyɛ 10 yɩ tʋ salɛ fʋlɔ Bayɩbʋlʋ dɩyɛzumanlɛmaa kɛɛ bɔhɔ́ dɩyɛzumanlɛ, naasʋ̃ iáhyinyia kɛɛ ɛdɩkɛ nkʋ̃ʋ̃ kɔbʋmɩ kɛɛ bokodwu kɛnɩ ansaana wʋadʋ salɛ wʋavʋlɔ yɩ. Wɔ bɔ nkɔmmɔwɔlɛ mɔɔ ili bɔmʋnlɩ yɩ nu la nɩ, sa ɔkʋla tʋ salɛ fʋlɔ yɩ kɛɛ ɩɣɩla dapɛnɩ awielɩyɛ dɩyɛzumanlɛ yɩ be, ebiye a sa ɔkʋla kã ndɛnɩ mɔɔ bekediye nɩ yi odwokɔtile anzɛnyɩɩ ozumalɛdɩyɛ be mɔɔ ɩwɔ Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ Dɩyɛzumanlɛ yi nu ekile yi.
8. Sɛ yɛtʋʋ salɛ kɔvʋlɔ abiye ma ɩkɛɣa dɩyɛzumanlɛ a, mɩnla yɛ yɛkɔhʋla kɛhã kehile yi a? (Ayɩzaya 54:13)
8 Sɛ ɔtʋʋ salɛ kɔvʋlɔ abiye a, kã kezimɔ ye dɩyɛzumanlɛ yɩ dɩ sʋnʋnkʋ̃ wɔ ɔzʋ̃mɩnlɛ azʋlɔtʋ mɔɔ izi nɩ nwʋ kile yi. Eɣile mɔɔ ili bɔmʋnlɩ mɔɔ Bayɩbʋlʋ dɩyɛzumanlɛvʋlɔ be hɔlɩ Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ Dɩyɛzumanlɛ tʋ nɩ, iɣizialɩ yɩ Bayɩbʋlʋ kilehilevʋlɔ nɩ kɛɛ, “Asʋ̃ enii mɔɔ ikilaa dɩyɛzumanlɛ yɩ zʋ nɩ, izi abiyela yi dima a?” Eliyema baalɛ yɩ hã hileli yi kɛɛ, kezimɔ yɛbɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ yɛkɔnwʋ ye mmusunwamaa bɛ anlima nɩ, ɔzɔ la yɛ yɛbɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ yɛkɔnwʋ asafʋ yɩ nu maa bɛ anlima a, iluwakɛɛ bɛdɩ kɛɛ yɛ abusunwa. Bayɩbʋlʋ dɩyɛzumanlɛvʋlɔ nɩ hanlɩ kɛɛ, wɔ yɩ asɔlɩ nu nɩ bo nu sʋ̃maa bézi bɛ asɔlɩmaa yɩ bɛ anlima. Wɔ ɔzɔ ɔhʋanɩ yɩ zʋ nɩ, yɛkɔhʋla kɛma mmenii mvʋlɔ kɔnwʋ kezimɔ yɛ ayiyialɩyɛ dɩ sʋnʋnkʋ̃. (Kɩnga Ayɩzaya 54:13.) Yeyiyia numɔ yɛsʋ̃mɩ Gyehova, yesuma yɩ nwʋ dɩyɛ, na yɛhyɛ yɛ nwʋ yɛ nwʋ ɛzɩzɩbɛ. (Hib. 2:12; 10:24, 25) Eyi ti mɔɔ nhyɩhyɛlɩyɛ la yɛ dɩyɛzumanlɛ nwʋ na ɩbʋwa yɛ ma yesuma dɩyɛ, na yɛáyɛ amanɩ azʋlɔtʋ wɔ yɩ tʋ yɩ a. (1 Kɔl. 14:40) Akʋ̃ sʋ̃, yɛ Kɩndɔm Hɔɔlʋ yɩ ɩ́dɩ kukuntanyɩɩ, na begyina yɩ wɔ ɔhʋanɩ be zʋ mɔɔ ɩma ɩyɛ mɛlɛkɛ kɛɛ yekozuma dɩyɛ. Na iluwakɛɛ yégyĩ ɔfʋã bela wɔ manlɩwulɛ ndwokɔ nu nɩ ti, yɛáhã manlɩwulɛ ndwokɔ wɔ kɛnɩ. Na yɛázu pila wɔ abiye yɩ adwɩnɩhilelɛ nwʋ. Ɩkɛyɛ baaba kɛɛ yɛkɛma Bayɩbʋlʋ dɩyɛzumanlɛvʋlɔ yɩ keli bɔmʋnlɩ kehila vidiyo mɔɔ ise Mɩnla Yɛ Yɛyɛ Wɔ Yɛ Kɩndɔm Hɔɔlʋ a? Eyi kɛma ɩkɔnwʋ mɔɔ ɩsɛ kɛɛ ikila yɩ ɔhʋanɩ.
9-10. Sɛ yɛtʋʋ salɛ kɔvʋlɔ abiye ma ɩkɛɣa yɛ dɩyɛzumanlɛ a, mɩnla yɛ yɛkɔhʋla kɛhã kehile yi mɔɔ ɩlɛ́ma yi kunlu kodu kɛɛ ɩkɛɣa a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)
9 Abiyemmɔ twɩnhwɩ̃ bɛ agyia azɩ kɛɛ bɛkɛɣa yɛ dɩyɛzumanlɛ yɩ be iluwakɛɛ bo kunlu tu kɛɛ yɛkɛhã kɛɛ bɛɣa bɛyɛ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa. Ma inyiá anwʋlazʋ kɛɛ yɛ anyɩ de kɛɛ yekenyia ɛyɛvʋlɔ wɔ kɛnɩ, naasʋ̃ yɛlɛ́hyɛ yɩ kɛɛ ɩva yɩ nwʋ iwula dɩyɛzumanlɛ yi nu mmɩlɩ mɔ ɩɣa kɛnɩ nɩ. Abiyela kʋla ba ebiye, mɔɔ bɛzabɛ mɔɔ bɔwɔ nnwuakula po kɩnla nwʋ. Wɔ yɛ dɩyɛzumanlɛ yɩ tʋ nɩ, bɛáma nnwuakula kɔ bʋwa dɩka be suma bɛ dɩyɛ. Mfomi, awʋvʋlɔ nɩɩ nnwuakula munwala bɔ numɔ suma dɩyɛ. Eyi ma awʋvʋlɔ yɩ nwʋ dɩka mɔɔ bo nnwuakula yɩ wɔ nɩɩ mɔɔ bekilehile bɛ. (Dit. 31:12) Yɛálile kɔlɛhyɩnɩ anzɛnyɩɩ ozukua bela wɔ yɩ tʋ. Mfomi, yɛfa Gyisɛsɩ yi odwokɔ eyi yɛyɛ egyima: ‘Benyia eyi mbʋanlɩ, ɔzɔ ti máma bede dɩyɛ bela.’ (Mt. 10:8) Sa ɔkʋla sʋ̃ kã kile yi kɛɛ iáhyinyia atalɩ mɔɔ yɩ bʋlɔ yɛ sɩ ansaana ɩaɣa ebiye. Nyamɩnlɩ kila ahʋnlɩnɩ nu, na kɛ kezimɔ abiye dɩ wɔ anyɩnlɩ zʋ a.—1 Sa. 16:7.
10 Sɛ ɩba a, yɛ mɔɔ ɔkɔhʋla bela ma yɩ anyɩ ile. Fa yɩ sema asafʋ nu mbanimbani nɩɩ mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ yɩ be. Sɛ ɛma yɩ anyɩ de a, ebiye a ɩkɛbɛ yɩ kɛɛ ikezia kɛɣa. Sɛ dɩyɛzumanlɛ yɩ ɩkɔlɩɩ zʋlɔ na íni Bayɩbʋlʋ a, ma ihilá wʋ dɩyɛ yɩ nu be, na bʋwa yɩ ma ɩdɩ ndɛnɩ mɔɔ bɛma yɩ tʋ, na ma ɩnwʋ́ kezimɔ yesuma dɩyɛ yɛbɔ nu.
Sɛ abiye bɔ dɩyɛzumanlɛhɔlɛ tʋ ndɛ a, ɩkɛma ɩkɔhwɩ̃ keɣike Gyehova ndɛ (Kila nkyɩkyɛmi 9-10)
MMƖLƖ MƆ ƆWƆ BAYƖBƲLƲ DƖYƐZUMANLƐ TƲ
11. Kɛ ɩkɛyɛ na wʋahile kɛɛ ɔwɔ annidi ma wʋ Bayɩbʋlʋ dɩyɛzumanlɛvʋlɔ nɩ yɩ mmɩlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ a?
11 Mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛma ɩbʋwa yɛ adwɩnɩ nu mmɩlɩ mɔ yɛ nɩɩ abiye sumaa dɩyɛ nɩ a? Da annidi ali ma yɩ mmɩlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ yɩ. Kɛ ndianwʋ nɩ, sɛ ɛ nɩɩ yɩ yɛ mmɩlɩ pɔkyɩɩ be nwʋ nhyɩhyɛlɩyɛ a, twu kɛnɩ wɔ ɔzɔ mmɩlɩ yɩ, ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ wʋ apaa nu maa bɛálili mmɩlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ zʋ nɩ. Akʋ̃ sʋ̃, ɩkɛyɛ baaba kɛɛ ɛkɛyɛ bɛ dɩyɛzumanlɛ mɔɔ ili bɔmʋnlɩ nɩ sikalɛ. Mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ be mɔɔ bɔ nwʋ wʋkwa kã kɛɛ, ɩdɩ baaba kɛɛ ɛkɛva mmɩlɩ sikalɛ kɛyɛ dɩyɛzumanlɛ yɩ wɔ mmɩlɩ po mɔ Bayɩbʋlʋ dɩyɛzumanlɛvʋlɔ yɩ pɛ kɛɛ bɔtʋwa zʋlɔ nɩ. Áma ɛtɩndɛ sʋ̃maa sʋ̃. Ma Bayɩbʋlʋ dɩyɛzumanlɛvʋlɔ yɩ mmɩlɩ ma ihilé yɩ adwɩnɩ na ɩhã kezimɔ ɩtɩ nɣanlɩ.—Ɛɣɛ. 10:19.
12. Sɛ yɛ nɩɩ abiye bɔ Bayɩbʋlʋ dɩyɛzumanlɛ tʋ a, mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛfa yɛyɛ yɛ bʋtayɩ a?
12 Sɛ yɛ nɩɩ abiye bɔ yɩ tʋ kɛɛ yesumaa dɩyɛ a, ɩsɛ kɛɛ yɛfa yɛyɛ yɛ bʋtayɩ kɛɛ yɛkɔwʋwa yɩ ma ɩkɛɣa kɔnwʋ Gyehova nɩɩ Gyisɛsɩ na ɩalɔ bɛ. Sɛ ɔkɔhʋla kɛyɛ eyi a, ɩsɛ kɛɛ ɛfa Bayɩbʋlʋ yɩ edi egyima mmɩlɩ munwala na kɛ mɔɔ ezi a. (Egy. 10:25, 26) Sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ yɛlɩ eyi nwʋ ndianwʋba. Ɩhwɩnlɩ adwɩnɩ iziyeli Gyisɛsɩ mɔɔ Gyehova zʋ̃manlɩ yɩ wɔ azɩlɛ yɩ zʋ kɛɛ ɩɣa ɩwʋwá yɛ ma yɛnwʋ yɩ na yɛlɔ yɩ nɩ zʋ mmɩlɩ mɔ nɩ ikilehilee mmenii nɩ. (1 Kɔl. 2:1, 2) Akʋ̃ sʋ̃, Pɔɔlʋ hilehileli numɔ kɛɛ ihyinyia kɛɛ yɛbʋwa yɛ Bayɩbʋlʋ dɩyɛzumanlɛmaa ma benyia subanɩ ngɩnlɩma mɔɔ ɩdɩ kɛɛ goodu, dwɛtɛ, nɩɩ ozukua awʋlɔ mɔɔ bɔsʋ̃mɩ bʋlɔ nɩ. (1 Kɔl. 3:11-15) Ɔzɔ subanɩ yɩ be yɛ lɛ dedi, nɣɛlɛbɛ, dɩyɛnunwʋnlɛ, nɩɩ Gyehova nwʋ bɔlɔ. (Ndw. 19:9, 10; Ɛɣɛ. 3:13-15; 1 Pit. 1:7) Sumazuma ɔhʋanɩ mɔɔ Pɔɔlʋ luwalɩ zʋlɔ hilehileli, iluwa wʋ Bayɩbʋlʋ dɩyɛzumanlɛmaa mɔɔ ɔkɔwʋwa bɛ ma bekenyia dedi kezile na bɛ nɩɩ bɔ sʋlɔ Ɛzɩlɛ yɩ mɔɔ ɩwɔ ɔlɔlɛ nɩ bɛanyia ɔhɔnwʋvalɛ.—2 Kɔl. 1:24.
13. Sɛ yɛbʋwaa bɛzabɛ mɔɔ bɛ anyɩ deli odwokɔba yɩ nwʋ nɩ a, kɛ ɩkɛyɛ na yɛala abʋtalɩ nɩɩ ntɩyasɩ ali a? (2 Kɔlɛntɩmaa 10:4, 5) (Kila mfonyini yi sʋ̃.)
13 Sumazuma kezimɔ Gyisɛsɩ hilehileli iluwa abʋtalɩ nɩɩ ntɩyasɩ mɔɔ ɛkɛla yɩ ali nɩ. Áma ebizia ndwokɔ mɔɔ ɩkɛma yɩ anyɩ kɔdʋ̃. Sɛ bosumaa debe na ɩádɩ yɩ tʋ a, iáhyinyia kɛɛ ekedĩ numɔ mbɔmɩ sʋ̃maa. Mfomi, sa ɔkʋla tʋwa dɩyɛzumanlɛ yɩ zʋ na aɣinzi yi bɛazia bɛazunzu nwʋmɔ. Kɛ ankɩ ɔkɔwɔ mmɔdɩnɩ kɛhyɛ yɩ ma ikele debe mɔɔ iádi yɩ tʋ kediã numɔ nɩ, ma mmɩlɩ yɩ ma ɩdwɩnɩndwɩnɩ nwʋmɔ na ɩzɩnza yɩ adwɩnɩ. (Dwɔ. 16:12; Kɔl. 2:6, 7) Bayɩbʋlʋ yɩ kã kɛɛ awohwi ehilehilelɛ dɩkɛɛ “nninyeni mɔɔ yɩ tʋ dimi” mɔɔ ɩsɛ kɛɛ ‘yetudu.’ (Kɩnga 2 Kɔlɛntɩmaa 10:4, 5, NWT) Wɔ ɛkɩ nɩ, Bayɩbʋlʋ yɩ fa ɔzɔ nninyeni yi tindiã banɩ mɔɔ ɩsɛ kɛɛ bɛsɩkɛ yɩ nɩ nwʋ. Meti ɩsɛ kɛɛ yɛbʋwa yɩ ma ikyina banɩ fʋlɔ, kile kɛɛ yɛkɔwʋwa yɩ ma ikenyia Gyehova nu dedi. Na eyi kɛma ɩkɛyɛ mɛlɛkɛ kɛɛ ikodu dedi mɔɔ ɩlɛ yɩ dadampɔ nɩ kogua.—Ndw. 91:9.
Ma wʋ Bayɩbʋlʋ dɩyɛzumanlɛvʋlɔ yɩ mmɩlɩ ma ɩdwɩnɩndwɩnɩ mɔɔ isumaa yɩ nwʋ na ɩzɩnza yɩ adwɩnɩ (Kila nkyɩkyɛmi 13)
MMƖLƖ MƆ MMENII MVƲLƆ ƔA YƐ DƖYƐZUMANLƐ
14. Sɛ mmenii mvʋlɔ ba yɛ dɩyɛzumanlɛ tʋ a, kɛ ɩsɛ kɛɛ yɛ nɩɩ bɛ di se a?
14 Gyehova pɛ kɛɛ yɛ nɩɩ abiyela di wɔ ɔlɔlɛ nu ɩávalɩ nwʋmɔ dɩka mɔɔ bɔzʋ̃, bɛ amamɩlɛ anzɛnyɩɩ ozukua mɔɔ bɔwɔ nɩ. (Gye. 2:1-4, 9) Meti kɛ ɩkɛyɛ na yɛala ɔlɔlɛ ali yɛahile mmenii mɔɔ bɛba yɛ dɩyɛzumanlɛ tʋ nɩ a?
15-16. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛama mmenii mvʋlɔ mɔɔ bɛba yɛ dɩyɛzumanlɛ nɩ bɛ anyɩ iale a?
15 Abiyemmɔ ba yɛ dɩyɛzumanlɛ iluwakɛɛ bɛpɛ kɛɛ bɔnwʋ mɔɔ ɩkɔlɩ zʋlɔ wɔ kɛ, anzɛnyɩɩ abiye mɔɔ ɩwɔ dɩka fʋlɔ yɛ ɩhyɛlɩ bɛ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ bɛɣɩla a. Meti sɛ ɔnwʋ enii fʋlɔ wɔ yɛ dɩyɛzumanlɛ tʋ a, bike yi na ɛ nɩɩ yɩ dɩndɛ. Ma wu anyunu ɩyɛ ɛzɩlɩkɛ ɛzɩlɩkɛ, naasʋ̃ áma ɛyɛ nninyeni ma ɩtɛla zʋlɔ. Ma bɔwʋwá wʋ pɛ. Ma behilá wʋ Bayɩbʋlʋ anzɛnyɩɩ buuku mɔɔ yesumaa nɩ nu be. Anzɛnyɩɩ de Bayɩbʋlʋ nɩɩ awuuku yi be ma bɛ. Akʋ̃ sʋ̃, bɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɛkɛma bɛ ahʋnlɩnɩ kɔdɔ bo kunlu. Benyia be mɔɔ ɩhɔlɩ Kɩndɔm Hɔɔlʋ be nu hanlɩ hileli eliyema benyia mɔɔ ɩmanlɩ yɩ akwaaba nɩ kɛɛ, ɩyɛ basaa iluwakɛɛ ilésiyeziyeli yɩ nwʋ kɩnlɩma kɛɛ mmeliyema yɩ. Eliyema benyia yɩ hanlɩ yɩ ahʋnlɩnɩ dianlɩ yi kunlu na ɩmanlɩ ɩnwʋnlɩ kɛɛ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa dɩkɛɛ abiyela. Aɣinzi yi, benyia yɩ nlumanlɩ, na yɩ ɛɣɛɛlɛ iáfi kezimɔ eliyema benyia yɩ manlɩ yɩ ahʋnlɩnɩ dɔlɩ yi kunlu nɩ kyɩ̃. Naasʋ̃ yɛ eyi ndwɩ: Sɛ ɛ nɩɩ ngyɛvʋlɔ bɔbɔɔ nkɔmmɔ ansaana dɩyɛzumanlɛ yɩ ɩawɔ yɩ tʋ anzɛnyɩɩ wɔ dɩyɛzumanlɛ yɩ mɛda a, kile bɔ nwʋ anyɩnlɩlelɛ, naasʋ̃ kila bʋwɔ kɛɛ elébizia bizia bɛ ɛbɩlawɔlɛ nu ndwokɔ sʋ̃maa anzɛnyɩɩ ndwokɔ be mɔɔ ɩkɛma bɛ anyɩ kɔdʋ̃.—1 Pit. 4:15.
16 Sa yɛkʋla sʋ̃ yɛma bɛ anyɩ de wɔ ɔhʋanɩ fʋlɔ zʋ. Kɛ ndianwʋ nɩ, yɛpɛ kɛɛ yɛda annidi ali mmɩlɩ mɔ yɛ nɩɩ bɛ bɔɔ nkɔmmɔ, yɛmaa munwalɩyɛ nɩɩ mmɩlɩ mɔ yɛyɛɛ egyimalilɛ be mɔɔ ɩfalɩ bɛzabɛ mɔɔ béni asafʋ yɩ nu nwʋ nɩ. Pʋ́ kɛɛ ɛkɛhã ndwokɔ be mɔɔ ɩkɔdʋndʋ bɛ agyia nu anzɛnyɩɩ bɛkɛdɩ nɣanlɩ kɛɛ ɔwʋdʋ bɛ. (Tay. 2:8; 3:2) Kɛ ndianwʋ nɩ, yɛlɛ́kã be dedi nwʋ ndwokɔ tanɩ. (2 Kɔl. 6:3) Ɩsɛ kɛɛ mmeliyema mmenyia mɔɔ bɛma bagua nu ndɛnɩ nɩ kila bʋwɔ wɔ eyi nwʋ. Akʋ̃ sʋ̃, bekila kɛɛ bɛlɛ́fa ndwokɔ abɔkɔ be mɔɔ bɛzabɛ mɔɔ bɛ́dɩ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa nɩ lɛ́tɩ yɩ tʋ keli egyima.
17. Sɛ yɛnwʋ bɛzabɛ mɔɔ bɛ anyɩ deli odwokɔba yɩ nwʋ a, mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛfa yɛyɛ yɛ bʋtayɩ a?
17 Awulo ɩkyɩ̃ɩ̃ awulo itwoo munwala, nɩ yɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ idee ndɛmɩbɛlɛ paa, na yɛkɔ zʋ yɛpɩbɛ bɛzabɛ mɔɔ bɛ anyɩ deli odwokɔba yɩ nwʋ. (Egy. 13:48) Sɛ yɛnwʋ bɛ a, ndɛndɛ zʋ la ɩsɛ kɛɛ yɛ nɩɩ bɛ yɛ Bayɩbʋlʋ dɩyɛzumanlɛ nwʋ nhyɩhyɛlɩyɛ anzɛnyɩɩ yɛtʋ salɛ yɛfʋlɔ bɛ ma bɛba yɛ dɩyɛzumanlɛ tʋ. Sɛ yɛyɛ zɔ a, yɛkɔwʋwa bɛ ma bokodu agyiakɛ mɔɔ ili bɔmʋnlɩ mɔɔ ɩkɔ “ɔhʋanɩ nɩ mɔɔ ɩkɔɔ nnwʋanlɩ mɔɔ íni awielɩyɛ nɩ nu.”—Mt. 7:14.
NDWOMI 64 Fa Anyɩnlɩlelɛ Yɛ Odualɛ Egyima Yɩ Be
a MFONYINI NWƲ NDWOKƆ: Mmeliyema mmenyia anwɩ̃ be hɔ sogyianii be mɔɔ ɩhɔ pɛnhyɛnɩ mɔɔ ɩda biyia zʋ wɔ yɩ valanda nu yɩ pɛ; mmeliyema mmaalɛ anwɩ̃ be bedii enlilɛ be mɔɔ íni alagyɩ dasɩlɛ sikalɛ.