Taq kʼo nayaʼ chawäch naʼän, riʼ achiʼel ta taq naʼän dibujar chwäch jun wuj achkë rubʼanik nawajoʼ naʼän che rä awachoch. We natäj aqʼij rchë naʼän ri kʼo chwäch ri wuj, kan ke riʼ xttel chawäch.
CHKË RI QʼOPOJIʼ KʼOJOLAʼ
12. Tachʼobʼoʼ achkë nawajoʼ naʼän
¿ACHKË NTEL CHË TZIJ?
Taq kʼo jun nayaʼ chawäch naʼän, ya riʼ ma xa xuʼ ta naʼij o nayoʼej chë xtbʼanatäj. Rchë nabʼeqʼiʼ jun ri nawajoʼ naʼän, nkʼatzin natzʼët achkë rubʼanik xtaʼän che rä, achkë rkʼë jbʼaʼ nkʼatzin najäl chqä natäj aqʼij chrij.
Kʼo mul kan kʼïy qʼij, ikʼ o junaʼ nukʼwaj chqawäch rchë nqaʼän ri nqajoʼ. Rchë nqaʼän jun ri xqayaʼ nqaʼän pa jun junaʼ kʼo nkʼaj chik ri nkʼatzin nqaʼän.
¿ACHKË RMA KAN KOWAN RUQʼIJ RE NAʼOJ REʼ?
Taq nabʼeqʼiʼ jun ri ayaʼon chawäch naʼän xkaturtoʼ rchë xtanaʼ chë yakowin naʼän xa bʼa achkë ri nawajoʼ, más kuw xtuʼän ri awachbʼilanïk kikʼë ri nkʼaj chik y más kiʼ akʼuʼx xtaʼän.
Xtanaʼ chë yakowin naʼän xa bʼa achkë ri nawajoʼ. Taq kʼo jun nayaʼ chawäch naʼän y kan nabʼeqʼiʼ, kʼo nkʼaj chik ri xtayaʼ chawäch naʼän. Chqä xkaturtoʼ rchë xtapabʼaʼ awiʼ chwäch xa bʼa achkë kʼayewal, achiʼel ta kʼo jun nuʼij chawä chë tabʼanaʼ jun ri ma ütz ta.
Más kuw xtuʼän ri awachbʼilanïk kikʼë ri nkʼaj chik. Jontir nqä chqawäch nqjeʼ kikʼë winäq ri kitaman achkë nkajoʼ nkiʼän y nkitäj kiqʼij rchë nkibʼeqʼiʼ. Chqä, majun ta jun ri más nkowirsaj qachbʼilanïk kikʼë ri nkʼaj chik taq nqatolaʼ qiʼ rchë nqaʼän jun ri nqajoʼ.
Más kiʼ akʼuʼx xtaʼän. Taq kʼo nayaʼ chawäch naʼän y kan nabʼeqʼiʼ, kan kiʼ akʼuʼx nanaʼ.
«Rïn nqä chi nwäch kʼo nyaʼ chi nwäch nbʼän rma yirutoʼ rchë nyaʼ wan chrij riʼ. Kan jaʼäl nanaʼ taq nabʼeqʼiʼ jun ri xayaʼ chawäch naʼän, rma naʼij: ‹¡Xikowin chrij!›» (Christopher).
RI NAʼOJ NUYAʼ LE BIBLIA: «Ri winäq ri xa chrij ri kaqʼiqʼ nbʼä wä rukʼuʼx ma xttkonäj ta qa y ri winäq ri xa sutzʼ nutzuʼ ma xtmöl ta rutkoʼn» (Eclesiastés 11:4).
¿ACHKË ÜTZ NAʼÄN?
Rchë kʼo nayaʼ chawäch naʼän y nabʼeqʼiʼ, tabʼanaʼ ya reʼ.
Taquʼ achkë nawajoʼ naʼän. Tatzʼibʼaj qa chwäch jun wuj y chrij riʼ tatzʼetaʼ achkë rubʼanik xtaʼän che rä.
Taquʼ achkë rubʼanik xtaʼän che rä. Tabʼanaʼ reʼ rkʼë jontir ri nawajoʼ naʼän:
Tayaʼ jun fecha ri ajän nawajoʼ nabʼeqʼiʼ.
Tatzʼibʼaj achkë rubʼanik xtaʼän che rä.
Taquʼ achkë kʼayewal rkʼë jbʼaʼ xtawïl y achkë rubʼanik xkaqʼax chkiwäch.
Tabʼanaʼ ri xaquʼ. Ma nkʼatzin ta njeʼ jontir awkʼë rchë nachäp naʼän jun ri xayaʼ chawäch. Taquʼ achkë nkʼatzin naʼän naʼäy y kan tabʼanaʼ. Taquʼ achkë abʼanon chik y achkë rubʼanik abʼanon che rä.
RI NAʼOJ NUYAʼ LE BIBLIA: «Ri ajsamajel winäq ri nuchʼöbʼ na achkë nuʼän, ronojel ütz xttel apü chwäch» (Proverbios 21:5).