1 Corintios
Pablo ʉ̃i meaicõjeino Corintocavʉre
(Hch 18.1)
1 1:1-2 Yʉ, Pablo, toivaicõjeivʉ apecʉre iyoca paperayocare. Meaicõjeivʉ mʉja cójijivaivʉ Corinto ãmicʉriĩmarocavʉ Jʉ̃menijicʉi põevare. Jʉ̃menijicʉ beorĩ epeibi yʉre Jesucristoi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉre. Sóstenes máre, majecʉ ʉ̃i jʉ aiye boje Jesúre majapedeca, meaicõjeimi mʉjare. Caivʉ mʉjarecabu Jʉ̃menijicʉi cutuimara mácavʉ ʉ̃ jinava meara baju. Mʉjarecabu cʉrivʉ Jesucristoque cũinávʉpe, yópe caivʉ põeva cainoa joborõacavʉpe mearore jívʉ maje jabocʉ Jesucristore. Ʉ̃́recabe ne jabocʉ aru maje jabocʉ máre. 2 — 3 Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, mearo đacajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru torojʉrĩ cʉre đajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva.
Cristo ʉ̃i mearo đacaiyede ʉ̃́re jʉ aivʉre
4 Cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉre torojʉede jívaivʉ, ji mearore jímʉre, mʉjare boje. Jʉ̃menijicʉ Jesucristore mearo đacare đaibi mʉjare bojecʉbeda. Que baru ʉ̃́re torojʉede jíyʉbu. 5 Mʉje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe, Jʉ̃menijicʉ mearo đacaibi mʉjare ʉrarõ baju. Caiye ʉ̃ jiede coreóvare đaibi mʉjare. Aru diede mʉjare me coyʉre đaibi majiéque apevʉre máre. 6 Pʉeno baju mʉje coreóvare nʉiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene Cristorã, pʉeno baju oatʉvaibi mʉjare, mʉje mearo đarãjiyepe ayʉ. 7 Que baru caride mʉje napini coreiyede maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquiyede, ye jaʉbevʉ mʉjare cũinájino Jʉ̃menijicʉi majiécarõ iye ʉ̃i majide đaiye ʉ̃i põevare Espíritu Santoque, ne cađatenajiyepe ayʉ apevʉre. 8 Jʉ̃menijicʉ parʉre đacʉyʉme mʉjare mʉje ũmei pʉ ijãravʉ cũiyeta, ñame ne bʉojabenajiyepe ayʉ boropađaivʉ mʉjare maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquijãravʉ baquinóre. 9 Jʉ̃menijicʉ đaibi cainʉmʉa yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Ʉ̃́recabe mʉjare cuturĩ epeyʉ maje jabocʉ Jesucristoque cũinávʉpe, “Yóvajarãri na jímacʉ Jesucristoque”, ʉ̃i aiye báquepedeca.
Corintocavʉ Jesúre jʉ aivʉ ne yajuboa tede đaino
(Hch 18.8, 24, 19.29; Ro 16.23; 1 Co 16.15)
10 Mʉja, jívʉ, maje jabocʉ Jesucristo yópe coyʉicõjeimi yʉre. Parʉrõreca jẽniaivʉ mʉjare, mʉje dápiarãjiyepe ayʉ cũinátʉrʉ mʉje ũmei. Yajuboa tede đabejarã mʉje jẽneboi. Cãrijimenoque cʉjarã mʉja. Cũinátʉrʉ bajađéni mʉje ũme, mʉje dápiaino máre. 11 Mʉja, jívʉ, nópe coyʉyʉbu mʉjare ico Cloé õi cʉ̃ramicavʉ, ne coyʉiye boje yʉre mʉje jaraiyede mʉje baju. 12 Mʉja dápiabevʉya cũinátʉrʉ mʉje ũmei. Quénora apevʉ mʉjacavʉ, “Ñʉjamu Pabloi bueimara”, ađama. Aru apevʉ mʉjacavʉ, “Ñʉjamu Apoloi bueimara”, ađama. Apevʉ mʉjacavʉ, “Ñʉjamu Pedroi bueimara”, ađama. Aru apevʉ mʉjacavʉ, “Ñʉjamu Cristoi bueimara”, ađama. 13 ¿Aipe teni nópe dápiaivʉrʉ̃ mʉja, yajuboa tede đaivʉ? Caivʉ Jesúre jʉ aipõeva cʉrivʉbu ʉ̃́que cũinávʉpe. Jãve ãmevʉ mʉje ʉbenina arĩ dápiaiyede apevʉ ʉ̃́re jʉ aivʉ cʉrivʉre ʉ̃́que cũinávʉpe, ʉbenita apevʉ ʉ̃́que cʉbevʉre. Aru yʉ ãmevʉ ñai ne pẽvari jẽoimʉ mácʉ jocʉcʉjaravena mʉjare boje. Aru ocoque mʉje jã́đovaiyede Jʉ̃menijicʉque, “Yʉ Pablore jʉ aivʉ”, abeteavʉ̃ mʉja. Quénora “Jesucristore jʉ aivʉ”, ávʉ̃ mʉja.
14 1:14-15 Mʉjacavʉ obebejĩnare ocoque jã́đovacacʉ yʉ Jʉ̃menijicʉque. Crispore aru Gayore máre quévʉra Jʉ̃menijicʉque jã́đovacacʉ yʉ ocoque. Jʉ̃menijicʉque ji jã́đovaru obedivʉ põevare ocoque, “Pabloi bueimaramu ñʉja”, arãjichʉma na. Que baru torojʉede jívʉ Jʉ̃menijicʉre, ji jã́đovame boje ocoque obedivʉ mʉjare ʉ̃́que. 15 — 16 Estéfanare ʉ̃ jivʉque ãrʉvʉ yʉ caride. Náre máre Jʉ̃menijicʉque jã́đovacacʉ yʉ ocoque. Ãrʉmetevʉ yʉ apevʉ ji jã́đovaimara mácavʉre, cʉrivʉ baru. 17 Cristo jarobeteame yʉre, ji jã́đovaquiyepe ayʉ põevare Jʉ̃menijicʉque ocoque. Quénora jaroáme yʉre, ji coyʉquiyepe ayʉ iye yávaiye méne ʉ̃i meađacaiyede põevare ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Ʉbenita yʉ coyʉbevʉ iye yávaiye méne põeva ne majiéque aru me yávaiyeque máre. Ʉbevʉ yʉ ne jʉ aiyede iye yávaiye méne, die me jápurae boje. Quénora ʉvʉ yʉ ne jʉ aiyede diede Cristoi yaiye báque boje jocʉcʉjaravena. Que baru bojecʉbe tede đaiyʉbevʉ yʉ ʉ̃i yaiye báquede ji coyʉiyeque.
Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jã́đovaino ʉ̃i parʉéde aru ʉ̃i majiéde Cristoque
18 Ina põeva bíjare nʉivʉ Jʉ̃menijicʉre jocarĩ toabo cũiméboi ne jápiaiyede iye yávaiye méne Cristoi meađacaiyena põevare ʉ̃i yaiye báque boje jocʉcʉjaravena, “¿Ʉbeni márica?” arĩ dápiađama na. Ãrʉmevʉpe jã́đama caivʉ coyʉivʉre iye yávaiye méne Cristorã. Que baru jʉ abema ʉ̃́re. Ʉbenita majacapũravʉ meađare nʉivʉbu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi ʉ̃i oatʉvare đaiye boje majare iye yávaiye méque Cristorã. Coreóvare đaibi majare ʉ̃i parʉéde iye yávaiye méque. 19 Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede ina Cristore jʉ abevʉ ne borore:
Ina majidivʉ ne majiéde jarʉvacʉyʉmu yʉ. Aru ina coreóvaivʉ ne coreóvaiyede bojecʉbe tede đacʉyʉmu yʉ, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
20 Que baru ye baquinó ãmevʉ ina majiniduivʉ ne majié ijãravʉque, aru ina bueniduivʉ ne majié ijãravʉque, aru ina majicarĩduivʉ apevʉre máre ne majié ijãravʉque. Caiye iye ne majiniduiyede ʉbenina bojecʉbe tede đaibi Jʉ̃menijicʉ. 21 Jãve caiyede majibi ʉ̃. Aru, “Ijãravʉcavʉ ne majiémia ye coreóvaivʉ bʉojabema yʉre”, arejaquemavʉ ʉ̃. Quénora, “Ina põeva jʉ aivʉ ji yávaiye méne Cristorã ji meađacaimara márajivʉbu”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Iye yávaiye ménecabu Cristorã, ʉ̃i meađaiyede põevare, ñʉje coyʉiye.
Ʉbenita, “¿Ʉbeni márica?” arĩ dápiađama ñʉje coyʉiyena ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ. Que baru iye ñʉje coyʉiye bojecʉbevʉ, ne dápiaru. 22 Ina judíova jã́iyʉrivʉbu põeva ne đarĩ majibede, ne jʉ arãjiye jipocai apecʉ ʉ̃i coyʉiyede náre. Aru ina griegova jápiaiyʉrivʉbu põecʉ ʉ̃i coyʉiyede ijãravʉque majiéde, jʉ arãjivʉ ʉ̃i coyʉiyede. 23 Ʉbenita ñʉjacapũravʉ quéda cũináene coyʉivʉbu. “Cristo jabovai pẽvari jẽoimʉ mácʉ jocʉcʉjaravena yaidéjaquemavʉ, bojeđacʉyʉ maje ãmeina teiyede, jarʉvacʉyʉ diede”, arĩ coyʉivʉbu ñʉja. Ʉbenita ina judíova jorojĩñama ne jápiaiyede iye ñʉje coyʉiyede, ñai jabotejʉrocʉre náre. Aru ina judíova ãmevʉ ne jápiaiyede diede, “¿Ʉbeni márica?” arĩ, bojecʉbepeda dápiađama iye ñʉje coyʉiyede. 24 Ʉbenita majacapũravʉ coreóvaivʉbu Cristo Jʉ̃menijicʉi parʉéde cʉvacʉre aru Jʉ̃menijicʉi majiéde máre cʉvacʉre, ʉ̃i meađaquiyepe aivʉ põevare. Majarecabu Jʉ̃menijicʉi cuturĩ epeimara ʉ̃ jinava, judíova aru judíova ãmevʉ máre, Cristoi meađaimara. 25 Põeva aivʉ baru “Jʉ̃menijicʉ majibebi”, nárecabu majibevʉ. Jʉ̃menijicʉ majicʉtame caivʉ pʉeno, majibecʉpe páyʉvacari põeva ne jã́iyede. Põeva aivʉ baru “Jʉ̃menijicʉ parʉbebi”, nácapũravʉ ye majibema. Jʉ̃menijicʉ parʉcʉtame caivʉ pʉeno parʉbecʉpe páyʉvacari põeva ne jã́iyede.
26 Mʉja, jívʉ, ãrʉjara iyede. Jʉ̃menijicʉi cutuquiye jipocamia mʉjare, obebejĩna mʉjacavʉ majitequemavʉ ijãravʉque majiéde, obebejĩna parʉrivʉpe cõjequemavʉ apevʉ põevare, aru obebejĩna cʉvatequemavʉ mʉjebʉcʉva parʉrivʉ ne jabovava. 27 Que baru Jʉ̃menijicʉ beorĩ epeibi ʉ̃ jinava põeva majibevʉre ijãravʉque majiéde, cʉyoje tede đacʉyʉ ina põeva “¿Majidivʉ bárica ñʉja?” arĩduivʉre. Aru Jʉ̃menijicʉ beorĩ epeibi ʉ̃ jinava põeva parʉbevʉre ijãravʉque parʉéde, cʉyoje tede đacʉyʉ ina põeva “¿Parʉrivʉ bárica ñʉja?” arĩduivʉre. 28 Jʉ̃menijicʉ beorĩ epeibi ʉ̃ jinava jabova ãmevʉre, ijãravʉcavʉ ne ʉbemarare, aru parʉbevʉre caivʉ ne cãchinocavʉre. Majarecabu Cristoi meađaimara. Que teni Jʉ̃menijicʉ cũiné đacʉyʉme caivʉ ina “Parʉrivʉbu ñʉja”, aivʉre ʉbenina. 29 Que baru ñame “¿Meara márica?” aivʉ bʉojabema Jʉ̃menijicʉi jã́inore. 30 Jʉ̃menijicʉrecabe cʉre đayʉ majare cũinávʉpe Jesucristoque. Aru Cristoque majide đaibi majare ʉ̃i bueiyede jãvene. Jesucristo boropatebevʉpe đaibi majare Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Coatede đaibi majare ãmenore jarʉvarĩ, maje đarãjiyepe ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Aru bojeđaibi majare maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ. 31 Que baru yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ñai põecʉ ‘¿Meacʉ bárica?’ arĩ coyʉiyʉcʉ baru, ʉ̃i bajuma nópe arĩ coyʉbejacʉrĩ. Quénora ‘Meacʉ bajube maje jabocʉ cavarõ mearocacʉ’, arĩ coyʉjacʉrĩ ʉ̃”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.