Mateo
Jesús ʉ̃i boro coyʉrĩ ađaino fariseovare aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare
(Mt 3.7, 5.34, 6.1, 12.34, 20.26-27; Mr 9.35, 10.43-44, 12.38-40; Lc 3.7, 11.37-54, 14.7-14, 18.14, 20.45-47, 22.26; Hch 23.3)
23 No yóboi Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame ina obedivʉ põevare aru ñʉja ʉ̃i bueimarare máre:
2 —Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva aru fariseova bueđama mʉjare Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Jʉ̃menijicʉi yávaiye jãvene bueđama na. Que baru đajarã mʉja yópe ne bueiyepedeca. 3 Ʉbenita návacari đabenama yópe ne bueiyepe. Que baru đabejarã mʉja yópe ne đaiyepe. 4 Ne baju dápiaiyepe đaicõjeđama põevare. Ʉbenita yópe Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquepe dápiabenama na. Maiyójajebu iye đaicõjeiye ne baju dápiaiye báque. Návacari caiye iyede ye đabenama na. Aru ne đaicõjeimarare ye cađatebenama, ne đarãjiyepe aivʉ die maiyójae đaiyede. 5 Caiye ne đaiyede đađama apevʉre jã́icõjenajivʉ, “¿Meara márica na?” ne arĩ dápiarãjiyepe aivʉ. Que baru Jʉ̃menijicʉi yávaiyequede ne toivaino mácarõ yocarã, ne ađaino mácarõ quĩ́jitõcua jívʉi bʉođama na. Ditõcuare ne bʉoiyede ne tʉ̃tʉva coapa aru ne ãmuve cãcopũravʉcaãmuve coapa, ʉramea bʉoimeaque bʉođama na, jã́icõjenajivʉ apevʉre. Aru ne cuitótecajea coapa nareicõjeđama tʉrʉvacajea ʉracajeare, jã́icõjenajivʉ apevʉre. Que teni apevʉre dápiare đaiyʉrĩduyama mearore jívaivʉre Jʉ̃menijicʉre aru jʉ ávaivʉre máre. Ʉbenita nópe dápiajebu põeva náre ʉbenina. 6 Torojʉve teinore cʉiyʉma na ñai torojʉve teino upacʉ yebai, apevʉ ne pueđarãjiyepe aivʉ náre. Judíovai cójijiñamiare ʉma na ne dobae mearoa baji, apevʉ ne jã́rajiyepe aivʉ náre parʉrivʉpe. 7 Aru ʉma na põeva pueđarĩ ne jacoyʉinore tãibʉi aru “mʉ, bueipõecʉ” ne ainore máre náre.
8 ’Ʉbenita mʉjacapũravʉ “mʉ, bueipõecʉ” aicõjemejara apevʉre mʉja coapa, mʉje dápiaiye boje meara apevʉ pʉeno. Yʉ cũinácʉratamu mʉje bueipõecʉ. Aru cũinátʉrʉbu mʉja, caivʉ cũinávʉpe paivʉ. 9 Aru ijãravʉcacʉ cʉbebi “mʉ, ñʉjepacʉ, ñʉje jabocʉ” mʉje aimʉ. Nópe abejarã põecʉre. Majepacʉ cũinácʉratame cavarõ mearocacʉ. 10 Aru “mʉ, jabocʉ” aicõjemejara apevʉre mʉja coapa. Yʉ, Cristo, cũinácʉratamu mʉje jabocʉ. 11 Que baru ñai mʉjacacʉ parʉcʉ baiyʉcʉ baru, memecajacʉrĩ mʉjare. 12 Ñai cʉiyʉcʉ me apevʉ pʉeno, parʉbecʉyʉme pʉeno baju. Aru ñai parʉbede đaiyʉcʉ ʉ̃i baju apevʉ cãchino, me cʉcʉyʉme pʉeno baju, Jʉ̃menijicʉi mearo đacaquiye boje ʉ̃́re, arĩ buedejame ñʉjare Jesús.
13 Aru yópe arĩ, coyʉre nʉrejame ʉ̃:
—Mʉja, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ ñájine đacʉyʉme mʉjare. Mʉja đađavʉ̃ yópe põecʉ ʉ̃i bieiyepe cʉ̃ramine, apevʉ ne ecobenajiyepe ayʉ, aru ʉ̃ máre ecobecʉyʉ. Mʉja coreóvađavʉ̃ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Ʉbenita diede jʉ are đabevʉ apevʉre, ne ecobenajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, aru mʉja máre jʉ abevʉ. Que baru ecobenajaramu nore.
14 ’Mʉja, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ ñájine đacʉyʉme mʉjare. Jʉjovarĩ ñavađavʉ ina nomiópeva ne apejĩene. Aru jẽniađavʉ joe Jʉ̃menijicʉque, põeva ne dápiarãjiyepe aivʉ ʉbenina mʉja me Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉpe. Caiye iyede mʉje đaiye boje, pʉeno ʉrarõ ñájinajaramu mʉja, mʉje ãmeina teiye boje.
15 ’Mʉja, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ ñájine đacʉyʉme mʉjare. Joai curãnʉñavʉ mʉja jia ʉrađai aru joborõi máre. Cũinácʉ põecʉre vorãnʉñavʉ, oatʉvarãjivʉ ʉ̃i dápiaiyede, ʉ̃i dápiaquiyepe aivʉ mʉje dápiaiyepe. Aru ʉ̃i đaiyede máre oatʉvađavʉ̃ mʉja, ʉ̃i đaquiyepe aivʉ pʉeno ãmenore, ʉ̃i ñájiquiyepe aivʉ toabo cũiméboi mʉje pʉeno.
16 ’Mʉja, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ ñájine đacʉyʉme mʉjare. “Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueni bʉojaivʉbu ñʉja”, ađavʉ̃ mʉja põevare ʉbenina. Yópe jã́ri eabevʉ ne jipocateiyepe põevare, mʉja Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueni bʉojabenamu. Yópe ʉbenina bueđavʉ̃ mʉja: “Põecʉ ayʉ baru ‘Ji aiyepe đacʉyʉmu yʉ, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami cʉe boje’, đaiye jaʉbevʉ ʉ̃́re. Ʉbenita ayʉ baru ‘Ji aiyepe đacʉyʉmu yʉ, úru cʉe boje Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi’, đaiye jaʉvʉ ʉ̃́re”, ađavʉ̃ mʉja. 17 Mʉjatamu jã́ri eabevʉpe paivʉ mʉje ũmei. Mʉjatamu ãrʉmevʉ. Coreóvabevʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine pʉeno parʉrõre caiye iye úru pʉeno. Iye úrubu pʉeno me, die cʉe boje Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi. 18 Aru yópe ʉbenina bueđavʉ̃ mʉja: “Põecʉ ayʉ baru ‘Ji aiyepe đacʉyʉmu yʉ, Jʉ̃menijicʉre jícaiyede jícaiva cʉe boje ʉ̃i cʉ̃rami jívʉi’, đaiye jaʉbevʉ ʉ̃́re. Ʉbenita ayʉ baru ‘Ji aiyepe đacʉyʉmu yʉ, Jʉ̃menijicʉre jícaiye boje jícaiva pʉenora ʉ̃i cʉ̃rami jívʉi’, đaiye jaʉvʉ ʉ̃́re”, ađavʉ̃ mʉja. 19 Mʉjatamu jã́ri eabevʉpe paivʉ mʉje ũmei. Coreóvabevʉ mʉja Jʉ̃menijicʉre jícaivare pʉeno parʉrõre caiye iye jícaiye pʉeno. Iye jícaiyebu pʉeno me, die cʉe boje Jʉ̃menijicʉre jícaiva pʉenora. 20 Que baru põecʉ ayʉ baru “Ji aiyepe đacʉyʉmu yʉ, Jʉ̃menijicʉre jícaiva cʉe boje ʉ̃i cʉ̃rami jívʉi”, jãve aiyʉrõ “Jʉ̃menijicʉre jícaiva aru caiye Jʉ̃menijicʉre jícaiye diva pʉenora”, aiyʉbi ʉ̃. 21 Aru põecʉ ayʉ baru “Ji aiyepe đacʉyʉmu yʉ, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami cʉe boje”, jãve aiyʉrõ “Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami aru ñai cʉcʉ noi”, aiyʉbi ʉ̃. 22 Aru põecʉ ayʉ baru “Ji aiyepe đacʉyʉmu yʉ, cavarõ mearo cʉe boje”, jãve aiyʉrõ “Jʉ̃menijicʉi dobarõ mearo aru ñai dobacʉ nore”, aiyʉbi ʉ̃, arejame Jesús.
Ʉ̃i que aiyede, Jesús yópe aiyʉcʉ barejaquémavʉ: Cainʉmʉa đaiye jaʉvʉ põevare yópe ne aiye báquepedeca.
23 Aru yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús:
—Mʉja, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ ñájine đacʉyʉme mʉjare. Caiye mʉje oteiyoca, quĩ́jiyoca bojecʉbeyoca, caipʉcapʉrʉape paiyocare cʉvarivʉ, cũináyocare jíyavʉ̃ Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita mearo đaivʉre apevʉre, cõmaje ãroje jã́ivʉre apevʉre, aru jʉ aivʉre Jʉ̃menijicʉre máre ãrʉmevʉ mʉja. Caipʉcapʉrʉape paiye mʉje cʉvaede jocarĩ, cũinárore Jʉ̃menijicʉre jíye jaʉvʉ mʉjare. Ʉbenita pʉeno baju jaʉvʉ mʉjare mʉje mearo đaiye apevʉre, mʉje cõmaje ãroje jã́iye apevʉre, aru mʉje jʉ aiye Jʉ̃menijicʉre máre. 24 Mʉja đađavʉ̃ yópe jã́ri eabevʉ ne jipocateiyepe põevare. Iye parʉbede dápiađavʉ̃ mʉja. Que teni đađavʉ̃ yópe põecʉ ʉ̃i ĩ́yepe jujicʉre ʉ̃i ũcuidore jocarĩ, ʉbenita ʉ̃i jãrʉóiyepe camello ãmicʉcʉ ãimacʉ ʉracʉre.
25 ’Mʉja, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ ñájine đacʉyʉme mʉjare. Mʉja joađavʉ̃ mʉje ũcuidoare aru jororʉare máre pʉenomia, põeva ne jã́inore. Ʉbenita mʉjavacari tatoiyʉrivʉbu apevʉ ne cʉvaede. Que teni ãmeno baju đađavʉ̃ mʉja. Que baru mearo đaiye apevʉre mearotamu joare đaicõjeiye pʉeno. 26 Mʉja, fariseova, đađavʉ̃ yópe jã́ri eabevʉpe paivʉ ne ũmei. Mʉje joaru mamarʉmʉre ũcuido jívʉi aru jororʉ jívʉi máre, ũcuido pʉeno aru jororʉ pʉeno máre docʉcʉbequiyebu. Quédeca dápiaivʉ baru me, đarãjaramu me máre.
27 ’Mʉja, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ ñájine đacʉyʉme mʉjare. Mʉjatamu yópe yaivʉ bácavʉ ne epeiñamia boriñamiape paivʉ. Diñamiare põeva ne jã́ru jedevai, meađamiape ãrojariñamiamu. Ʉbenita diñamia jívʉi, buidíñamiamu yaivʉ bácavʉ ne cũađoaque, aru docʉcʉeque máre. 28 Quédeca põeva ne jã́ru mʉjare, mearape aru mearore đaivʉpe ãrojarivʉbu mʉja ne jã́iyede. Ʉbenita mʉje ũmei dápiađavʉ̃ jʉjovaivʉpe paivʉ aru ãmenore đaivʉpe paivʉ máre.
29 ’Mʉja, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ ñájine đacʉyʉme mʉjare. Mʉja đađavʉ̃ meađamia cʉ̃ramiare ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne jobocobea báque pʉenoi. Aru mʉja meađađavʉ̃ ãrʉriñamia cʉ̃ramiare ina meara mácavʉre. 30 Yópe borocʉrĩ ađavʉ̃ mʉja: “Majeñecuva mácavʉ ne cʉrinʉmʉ cʉrivʉ baru maja, ne boarĩ́ jarʉvaiye báquede ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre cađatebejebu maja”, ađavʉ̃ mʉja. 31 Ʉbenita mʉjavacari jã́đovađavʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre boarĩ́ jarʉvaivʉ bácavʉpe paivʉre. 32 Maumejiena iye ãmeina đaiyede mʉjeñecuva mácavʉ ne bʉiye báquede bubajarã mʉja, mʉje boarĩ́ jarʉvarãjiyede yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre.
33 ’¡Mʉja, jʉjovaivʉ, ãđavape paivʉbu mʉja! Mʉje toabo cũiméboi ñájinajiyede jocarĩ, dupini nʉivʉ bʉojabenamu mʉja. 34 Que baru yʉ daroquijivʉ mʉje yebai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevare aru ʉ̃mʉva majidivʉre, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare máre. Apevʉ nácavʉre boarĩ́ jarʉvarãjaramu mʉja. Apevʉre jocʉcʉjaravena pẽvari, boarĩ́ jarʉvarãjaramu. Apevʉre jara popenajaramu maja judíova maje cójijiñamiai. Aru apevʉre cujurãjaramu mʉja ĩmaroa coapa. 35 Que baru Jʉ̃menijicʉ ñájine đacʉyʉme mʉjare, caivʉ meara mácavʉ ne yaiye báque boje ijãravʉre, apecʉ ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaiye báque boje ñai Abel bácʉre, aru apevʉ ne boarĩ́ jarʉvaiye báque boje caivʉ Abel bácʉi yóbocavʉ bácavʉre máre, pʉ Zacarías bácʉ bajita, Berequías bácʉi mácʉ bácʉre, ñai mʉjacavʉ bácavʉ ne boarĩ́ jarʉvaimʉ mácʉre Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami tãibʉ coricai. 36 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja ijãravʉcavʉ ñájinajaramu, mʉje ãmeina đaiye boje, arĩ buedejame Jesús.
Jesús ʉ̃i oino, Jerusalẽ́cavʉre jecʉcʉ
37 Yópe arejame Jesús:
—¡Mʉja, Jerusalẽ́cavʉ, mʉjeñecuva mácavʉ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre! Cʉ̃raboaque dʉvarĩ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ ina Jʉ̃menijicʉi daroimara mácavʉre ne yebai. Obedinʉmʉa cójijovaiyʉrĩduvʉ yʉ mʉjare ji yebai, yópe cáyuco õi cójijovaiyepe mamarare õi caveba cãchinoi. Ʉbenita ʉbeteavʉ̃ mʉja. 38 Jã́jara. Dinʉmʉ maquinó mʉje cʉrõre Jʉ̃menijicʉ dajocarĩ jarʉvacʉyʉme. 39 Aru coyʉyʉbu mʉjare: Yʉre jã́menajaramu mʉja cojedeca pʉ jã́đovacʉdayʉre meacʉ bajure jã́ivʉta. Dinʉmʉ maquinóre arãjaramu yópe: “Torojʉe bajađéni ñai dayʉre Jʉ̃menijicʉi ãmiái, ʉ̃i parʉéque”, arejame Jesús.