Juan
Jesús ʉ̃i ãre đaino cũinápʉrʉpe paimil baju ʉ̃mʉvare
(Mt 14.13-21; Mr 6.30-44; Lc 9.10-17)
6 No yóboi jiađocũi jaturĩ, macajitabʉ ʉrabʉ Galilea ãmicʉrijitabʉre jatarĩ nʉrejacarã ñʉja Jesújã pʉ apedʉveita. Dibʉvacari Tiberias máre ãmicʉvʉ. 2 Ñʉja jataivʉque darejaima põeva obedivʉ. Ne ijimarare meađayʉre jã́iye báque boje, põeva ne đarĩ majibede jã́đovaiyede jã́ivʉ bácavʉ Jesúque darejaima. 3 Macajitabʉ ʉrabʉre jataivʉ bácavʉ, cʉ̃racũ pʉenoi mʉri dobacʉnʉrejame Jesús, ñʉja ʉ̃i bueimaraque. 4 Pascua ãmicʉrijãravʉ baquinó, ñʉja judíova ñʉje torojʉve teinʉmʉ maquinó eare nʉino marejávʉ̃. 5 Dicũ pʉenoi dobacʉ, põeva obedivʉre ʉ̃́ra mʉre daivʉre jã́rejame Jesús.
—Que põeva obedivʉ dare daivʉ jároma. ¿Ne ãrajiyede ã́ri bojeđarãjidica maja? jẽniari jã́rejame Felipede Jesús.
6 Que arejame Felipede. Aipe ãrojae ʉ̃i jʉ ainore jápiaiyʉcʉ barejáme, ʉ̃́re que ayʉ. Felipede ʉ̃i jẽniari jã́quiye jipocamiata, jãve majidejaquemavʉ Jesús aipe ʉ̃i đaquiyede. 7 Felipe arejame:
—Tãutʉraque doscientos paijãravʉa memeiye báque bojeque ne ãrajiye quĩ́jie baju pã́ure bojeđarĩ bʉojabevʉ maja, arejame Felipe Jesúre.
8 Apecʉ ñʉjacacʉ, Jesúi bueimaracacʉ, Simón Pedroi yócʉ Andrés, arejame Jesúre:
9 —Põevaque dayʉ bácʉ jʉeđocʉ pã́uboa cũinápʉrʉpe paiboa cebada ãmicʉe oteiyeque ne đaiboa báquede aru moajina pʉcajĩna ne joaimara mácavʉre cʉvabi ʉ̃. Ʉbenita põeva obedivʉre eabequiyebu ãru, arejame Jesúre Andrés.
10 —Põevare dobaicõjejara mʉja, arejame Jesús ñʉja ʉ̃i bueimarare.
Cõriá meacõria cʉrejavʉ̃ nore. Que baru cõriá pʉenora dobarejaima na. Nácavʉ ʉ̃mʉvacari cũinápʉrʉpe paimil baju barejáima. Aru nomiva, jʉeđova máre, obedivʉ cʉrejaima. 11 Põeva ne dobarĩburu yóboi, Jesús pã́uboare jẽni, torojʉede jídejame Jʉ̃menijicʉre. Torojʉede jíni bʉojarĩ, pã́uboare cotʉvarĩ jebeni, ina dobarivʉre jícõjenejame Jesús ñʉjare, ʉ̃i bueimarare. Aru moajinare máre quédeca đarejacarã ñʉja. Ne ʉrõpe ãrejaima ina põeva. 12 Ne ãriburu yóboi, Jesús arejame ñʉjare, ʉ̃i bueimarare:
—Põeva ne ãri oabede ĩjara mʉja, maje bíjare đabenajiyepe aivʉ ãiyede, arejame Jesús.
13 Que baru ĩni, meađarĩ iye cebadaque ne đaiboa báque pã́uboajeveare põeva ne ãri oabe báquede pʉebʉa doce paibʉare buivárejacarã. 14 Ina põeva jã́ivʉ bácavʉ no põeva ne đarĩ majibenore, Jesús ʉ̃i đaiyede, yópe arĩ bʉ́rejaima ne bajumia:
—Jãve ñaime Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bacʉyʉ́, edacʉyʉ me ijãravʉre ne ávaimʉ, aivʉ barejáima na.
15 Ʉ̃́re que aivʉre majidejaquemavʉ Jesús. Aru ne jẽni jabojacoiyede máre majidejaquemavʉ ʉ̃. Que baru náre jocarĩ cũinácʉva mʉri nʉrejameđa cʉ̃racũ pʉenoi, dupiyʉ náre.
Jesús ʉ̃i cuino oco pʉenora
16 Ñemié tʉiyede macajitabʉ ʉrabʉi ẽmenejacarã ñʉja, Jesúi bueimara. 17 Nore jiađocũi jaturĩ nʉri, macajitabʉre jatarĩdurejacarã, Capernaum ãmicʉriĩmaroi nʉ́jʉrorivʉ. Que teicavʉre nainéjavʉ̃. Aru Jesús dabedejame cãreja ñʉje yebai. 18 Ũmevʉ ñʉjare edarĩ, japurejavʉ̃. Pare pãcarejavʉ̃ macajitabʉ ʉrabʉ ñʉjare, jatajʉrorivʉre. 19 Ñʉja pare doarĩ, ñájini, cũinápʉrʉpe paikilometros baju nʉri, macajitabʉ ʉrabʉ pʉenora vaivárĩ darejame Jesús, ñʉje yebai dayʉ. Ʉ̃́re jã́ri, ʉrarõ jidʉrejacarã ñʉja. 20 Que teivʉre jã́ri, ñʉjare yávarejame Jesús:
—Yʉ Jesútamu. Jidʉbejarã mʉja, arejame ñʉjare.
21 Ʉ̃i que arĩburu, torojʉrĩ “Jatujacʉ”, arejacarã. Ʉ̃i jatuiyedata ẽcarʉi ñʉje earãjinore cũiná datʉórãearejacarã ñʉja.
Põeva ne voino Jesúre
22 Cõmiáijãravʉ Jesúre vorĩdurejaimađa na macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi mauteivʉ bácavʉ, ʉ̃i ãoimara mácavʉ. Majidejaimađa jiađocũ cũinácũva nore cʉricũ mácarõre no jipocacajãravʉre. Aru majidejaimađa ñʉja ʉ̃i bueimaraque nʉmecʉ bácʉre máre. Que baru apecũ ʉ̃i jatajʉroricũ cʉbedejavʉ̃ya. 23 Ne voiyede apevʉ jataivʉ bácavʉ Tiberias ãmicʉriĩmarocavʉ parãnʉrejaimađa. Jesús Jʉ̃menijicʉre torojʉede jíniburu yóboi põevare pã́uboa ne ãrajiboa jíno mácarõ joabejĩnoi tuijarejaimađa. 24 Jesúre aru ñʉjare ʉ̃i bueimarare máre eabeni, edaicũa máquede jaturejaimađa ina ẽcaboi cʉrivʉ bácavʉ. Macajitabʉ ʉrabʉre jatarĩ nʉri, Capernaum ãmicʉriĩmaroi earejaima na, Jesúre voivʉ.
Jesús ʉ̃i coyʉino põevare apʉre đarĩ ãiyepe
25 Dibʉre jataivʉ bácavʉ Jesúre earĩ, jẽniari jã́rejaima ʉ̃́re:
—Mʉ, bueipõecʉ, ¿aipiye bajure idʉvei jatacʉrʉ̃ mʉ? arejaima.
26 Jesúcapũravʉ, yópe arĩ, coyʉrejame náre:
—Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Yʉre vorãdabevʉ mʉja, mʉje jápiarĩ eaiye boje ji jã́đovaiyede põeva ne đarĩ majibede ji đaiyeque. Quénora yʉre vorãdađavʉ̃ mʉja, mʉje ãri yapiye báque boje. 27 Yóque ãiye pojeiyebu. Die matʉiyeda memeni vobejarã mʉja. Quénora iye ãiye cʉre đaiyede jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre pare vojarã mʉja. Diedecabu yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ji jíquiye mʉjare, jipacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jã́đovaiye boje ʉ̃i mearo jã́iyede yʉre, arejame Jesús.
28 Ʉ̃́re jẽniari jã́rejaima:
—¿Aipe đaiye jaʉri ñʉjare, ñʉje đarãjiyepe aivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe? arejaima.
29 Jesús arejame:
—Yo cũináro đaiye jaʉvʉ mʉjare, đarãjivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Jʉ ajarã yʉre, ʉ̃i daroimʉ mácʉre, arejame.
30 Ʉ̃́re arejaima:
—¿Yéde põeva ne đarĩ majibede đacʉyʉrʉ̃ mʉ, ñʉje jã́riburu yóboi ñʉje majinajiyepe ayʉ jãvene mi coyʉiyede? ¿Áđepe paiyeba mi đaiye? 31 Majeñecuva mácavʉ ne cʉede põecʉbenoi maná ãmicʉe ãiyede ãrejaquemavʉ na mácavʉ. Que đarejaquemavʉ yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepe ʉ̃i yávaiyede: “Cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ ãiyede jõđavari darorĩ jídejaquemavʉ náre”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, arejaima Jesúre.
32 Aru Jesús jʉ ayʉ arejame náre:
—Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Moisés bácʉ ãmenejaquemavʉ ñai jõđavari daroyʉ bácʉ ãiyede cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede. Quénora jipacʉrecabe ñai jõđavari daroyʉ bácʉ ãiye bajure cavarõ mearoquede. 33 Cavarõ mearoque ãiye Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i daroiye me bajutamu. Iyetamu põevare cʉre đaiye jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, arĩ coyʉrejame Jesús.
34 —Ñʉje jabocʉ, iye ãiyede jíjacʉ ñʉjare cainʉmʉa, arejaima ʉ̃́re.
35 Jesús arejame náre:
—Yʉrecabu iye ãiye. Ãiyepe põevare jãve cʉre đayʉbu yʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Yópe põecʉi ãri bʉojarĩ, ʉ̃́re ãvʉé ijibepe, nopedeca ácʉ põecʉ yʉre yóvacʉdayʉ baru, ʉ̃́re ye jaʉbequiyebu cainʉmʉa ʉ̃i ũmei. Aru yópe põecʉi ũcuri bʉojarĩ, ʉ̃́re cũiñómepe, nopedeca ácʉ põecʉ yʉre jʉ ayʉ baru, ʉ̃́re jaʉbequiyebu cainʉmʉa ʉ̃i ũmei. 36 Ʉbenita yópe ji mʉjare ávarepe, yʉre jã́ivʉvacari jʉ abevʉ mʉja.
37 ’Yʉre jipacʉ ʉ̃i jʉ are đaimara coapa yʉre yóvarĩ cʉrãjarama. Aru jãve náre coapa jʉ arĩ jacopʉcʉyʉmu yʉ. 38 Cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi cʉcʉ bácʉ yore ẽmecʉdarejacacʉ yʉ, đacʉyʉ jipacʉ, yʉre daroyʉ bácʉ, ʉ̃i ʉrõpe. Ji ʉrõpeda đacʉyʉ ãmenejacacʉ yʉ. 39 Yópe ʉbi ñai yʉre daroyʉ bácʉ: Caivʉ ina yʉre ʉ̃i jʉ are đaimarare coreiye jaʉvʉ yʉre, ne bíjabenajiyepe ayʉ, aru ji nacovaquiyepe ayʉ náre coapa yainore jarʉvarĩ ãnijãravʉ bʉojaquijãravʉ baquinóre. Que đainore ʉbi ñai daroyʉ bácʉ yʉre. 40 Jipacʉ ʉbi caivʉ põeva yʉre jã́ri, coreóvarĩ, jʉ aivʉre ne cʉvarãjiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Aru yʉ́vacari náre nacovacʉyʉmu yainore jarʉvarĩ ãnijãravʉ bʉojaquijãravʉ baquinó, arejame Jesús.
41 “Cavarõ mearoque ãiye bajutamu yʉ”, ʉ̃i aiyede jápiarĩ, Jesúre jorojĩnejaimađa nócavʉ judíova, ne bajumia jũjuvaivʉre ṹra.
42 —Ñai Jesús José bácʉi mácʉtame. Aru jípacore máre coreóvađavʉ̃ maja. ¿Aipe teni, “Cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ ẽmeni darejacacʉ yʉ”, arĩ bʉojaidi ʉ̃? arejaimađa na, ne bajumia boroteivʉ.
43 Quénomia Jesús arejame náre:
—Mʉje bajumia jorojĩni ãmeina yávabejarã yʉre. 44 Ñame dabenama ne baju yʉre yóvarãdaivʉ jipacʉ, yʉre daroyʉ bácʉi náre daicõjemenu. Jipacʉrecabe yʉre darocaipõecʉ, ji nacovaquiyepe ayʉ ina põevare yainore jarʉvarĩ bʉojaquijãravʉ baquinóre. 45 Javede Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ina ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre yópe arĩ: “Põeva caivʉre buecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Que baru caivʉ ina jipacʉi bueiyede jápiarĩ ađarĩ, jʉ aivʉ, yʉre yóvarãdaivʉbu na, arejame Jesús.
46 Náre coyʉre nʉrejame ʉ̃:
—Ji nópe aiyeque, “Jʉ̃menijicʉre jã́đaima põeva”, aiyʉcʉ ãmevʉ yʉ. Yʉrecabu Jʉ̃menijicʉ yebai cʉcʉ bácʉ, ʉ̃i daroimʉ mácʉ, cũinácʉra ʉ̃́re jã́ñʉ mácʉ. 47 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Caivʉ põeva jʉ aivʉ yʉre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarãjarama. 48 Yʉ́tamu ãiyepe páyʉ. Jãve põevare cʉre đayʉbu yʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. 49 Mʉjeñecuva mácavʉ ne cʉede põecʉbenoi ã́varejaquemavʉ manáre. Aru diede ãivʉ bácavʉvacari bʉcʉteni yaidéjaquemavʉ. 50 Ʉbenita ji coyʉvare ãiyebu, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi ẽmeni daiye ãiye. Ácʉ põecʉ ji coyʉvare ãiyede ãru, ʉ̃i ũme yaibéquiyebu. Coatebecʉyʉme Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. 51 Yʉ́tamu iye cavarõ mearore ẽmeni daiye báque ãiye. Ácʉ põecʉ iye ãiyede ãñʉ maru, cʉcʉyʉme cainʉmʉa. Iye ãiye ji jíquiye ji bajubu. Ji bajure jícʉyʉmu caivʉ põevare boje, ne cʉrãjiyepe ayʉ mamaũmeque, arejame Jesús.
52 Jesús ʉ̃i que aiyede, ina judíova ne bajumia boroteni bʉ́rejaima, ʉ̃́re jaraivʉ, ʉ̃i nópe aiye boje.
—¿Aipe đarĩ majare ʉ̃i bajure ãicõjeni bʉojaquidica ñai? arejaima.
53 Yópe arĩ, jẽvari coyʉrejame náre Jesús:
—Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Yʉ́bu Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe. Ji jiarʉre ãmevʉ baru mʉja, aru ji jivede máre ũcumevʉ baru, cʉbenajaramu mʉja mamaũmeque. 54 Ácʉ põecʉ ji jiarʉre ãñʉ mácʉ aru ji jivede máre ũcuñʉ mácʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvacʉyʉme. Aru yʉ́vacari ʉ̃́re nacovacʉyʉmu yainore jarʉvarĩ ãnijãravʉ bʉojaquijãravʉ baquinóre. 55 Ãiye bajutamu ji jia. Aru ji jive máre ũcuiye bajutamu. 56 Ácʉ põecʉ ji jiarʉre ãñʉ mácʉ aru ji jivede ũcuñʉ mácʉ cʉbi yʉ́que, aru ʉ̃́que cʉvʉ yʉ máre. Cũinávʉpe cʉvʉ ñʉja. 57 Jipacʉ, ñai põevare apʉre đayʉ mamaũmeque, darorejame yʉre aru apʉre đarejame. Nopedeca ácʉ põecʉ yʉre ãñʉ mácʉre, ʉ̃́re apʉre đacʉyʉmu yʉ. 58 Iye ji coyʉvare ãiyebu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi ẽmeni daiye báque ãiye. Mʉjeñecuva mácavʉ ne ãiye báquepe paiye ãmevʉ die. Na mácavʉ ãivʉ bácavʉvacari bʉcʉteni yaidéjaquemavʉ. Ʉbenita ácʉ põecʉ ãñʉ ji cari coyʉvare ãiyede cʉcʉyʉme cainʉmʉa, arejame Jesús.
59 Capernaum ãmicʉriĩmaroi cʉcʉ, judíovai cójijiñami põevare bueyʉ, nópe coyʉrejame Jesús.
Jesús ʉ̃i bueino jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre
60 Jesús ʉ̃i nópe bueiyede maiyójeda dápiarĩ, yópe arejaima ʉ̃i bueimara obedivʉ.
—Maiyójarõ baju bueibi. Nore jápiarĩ coreóvabevʉ ñʉja, arejaima na Jesúre buejʉrorivʉ ne bajumia.
61 Jesús, coreóvayʉ jorojĩvʉre ne bajumia jũjuvaivʉre ʉ̃́ra, jẽniari jã́rejame náre:
—¿Cari mʉjare ji bueiye boje ãmeina jã́ivʉrʉ̃ yʉre? 62 ¿Yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, ji cʉrõ mácarõi ji mʉiyede jã́ivʉ baru, aipe dápiaje bárica mʉja? 63 Jʉ̃menijicʉi Espíriturecabe põevare cʉre đayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Põeva ne baju apevʉ põevare cʉre đaiye majibema. Iye cari ji coyʉiyeque, yʉrecabu mʉjare cʉvare đayʉ Jʉ̃menijicʉi Espíriture, ñai põevare cʉre đayʉre mamaũmeque ne jʉ aiyede yʉre. 64 Ʉbenita apevʉ mʉjacavʉ yʉre jʉ abema cãreja, arejame náre Jesús.
Ʉ̃i bueni bʉijãravʉ bácarõre jipocamiata, Jesús coreóvarejameđa ñame ʉ̃́re jʉ abenajivʉre aru ácʉ põecʉre ʉ̃́re jẽne đacʉyʉre ʉ̃i mauvare máre.
65 Jesús arejame náre cojedeca:
—Caivʉ ãmevʉ mʉja jʉ aivʉ yʉre. Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ cʉbebi ʉ̃i baju yóvacʉdayʉ yʉre, jʉ acʉyʉ jipacʉi ʉ̃́re daicõjemenu. Jipacʉrecabe põevare ji yebai darorĩ jʉ are đayʉ, arejame.
66 Dinʉmʉmia Jesúque buejʉrorivʉ bácavʉ ʉ̃́re dajocarejaima. Quénora ʉ̃́que cubedejaima. 67 Que teiyede jã́ri, ñʉjare, ʉ̃i bueimarare, ñʉja doce paivʉ bajure, yópe jẽniari jã́rejame:
—¿Mʉja máre yʉre dajocaiyʉrivʉrʉ̃? arejame ñʉjare Jesús.
68 Yópe arĩ darorejame Jesúre ñʉjacacʉ Simón Pedro:
—Mʉ, ñʉje jabocʉ, mʉ́tamu ñʉjare jãve baju bueiyede coyʉyʉ. Mi coyʉiyeque ñʉjare cʉre đaivʉ mʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. 69 Javeta mʉre jʉ ađavʉ̃ ñʉja. Mʉre coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉi mácʉ meacʉ bajure, arejame Pedro Jesúre.
70 Jesús arejame ñʉjare:
—Mʉjare doce paivʉre beocacʉ yʉ. Ʉbenita cũinácʉ mʉjacacʉ abujuvai jabocʉi cõjeimʉme ʉ̃, arejame ñʉjare ʉ̃i bueimarare.
71 Jesús que ayʉ, Judas, Simón Iscariotei mácʉ, ʉ̃i đaquinore coyʉyʉ barejáme. Judas Jesúi bueimʉ mácʉvacari, Jesúre jẽne đacʉyʉ barejáme ʉ̃i mauvare.