Hechos
Jesúre jʉ aipõeva jabova Jerusalẽ́i ne cójijino
15 Dinʉmʉre apevʉ ʉ̃mʉva ẽmenejaimađa Judea ãmicʉrijoborõre jocarĩ Antioquía ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, bueni bʉ́rejaimađa ina Jesúre jʉ aipõevare:
—Mʉja ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi meađaquiyepe aivʉ mʉjare, buraicõjeiye jaʉvʉ mʉje cajede yópe Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, arĩ buedejaimađa.
2 Pablo aru Bernabé máre jʉ abedejaimađa iye ne bueiyede. Que baru coyʉrĩdurejaimađa náre jãve ãmene. Ʉbenita ina Judeacavʉ jaraivʉ jápiaiyʉbedejaimađa Pablojãre. Que baru Jesúre jʉ aipõeva beorejaimađa Pablore aru Bernabéde, aru apevʉ Jesúre jʉ aivʉre máre, ne mʉri nʉrajiyepe aivʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, jẽniari jã́rajivʉ diede Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare aru jʉ aivʉre coreipõevare máre. 3 Que baru ina Jesúre jʉ aivʉ jarorejaimađa náre. Vainí nʉri Fenicia aru Samaria ãmicʉrijoborõare, coyʉre cuivʉ barejáimađa nócavʉre ĩmaroa coapa apevʉ judíova ãmevʉ ne jʉ aiyede Jesúre. Iye borore jápiaivʉ bácavʉ nócavʉ Jesúre jʉ aipõeva ʉrarõ torojʉrejaimađa na.
4 Pablojã ne eaiyede Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, ina Jesúre jʉ aipõeva aru náre coreipõeva, aru Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara máre jacoyʉrejaimađa náre. Dinʉmʉ Pablojã coyʉrejaimađa náre caiye Jʉ̃menijicʉi đaiye báquede ne bueiye báquede ʉ̃i yávaiye méne. 5 Dinʉmʉre apevʉ Jesúre jʉ aivʉ, fariseo ãmicʉriyajubocavʉ, nacajari arejaimađa Pablojãre:
—Ina judíova ãmevʉ ʉ̃mʉvare ne cajeáre buraicõjeiye jaʉvʉ aru đaiye jaʉvʉ náre caiye yópe Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, arejaimađa ina fariseova.
6 Ne que arĩburu yóboi, ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara aru ina Jesúre jʉ aivʉre coreipõeva máre cójijidejaimađa, majinajivʉ diede. 7 Ne ʉrarõ coyʉrĩburu yóboi, Pedro nacajari arejameđa náre:
—Mʉja, jívʉ, majivʉ mʉja javede Jʉ̃menijicʉ beoyʉ bácʉre yʉre mʉje jẽneboi, ji coyʉquiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiye méne, judíova ãmevʉre, ne jápiarĩ jʉ arãjiyepe ayʉ. 8 Aru Jʉ̃menijicʉ, ñai majicʉ caivʉ ne dápiaiyede, jã́đovaquemavʉ náre ʉ̃i copʉ etaimara mácavʉre ʉ̃i daroiyede náre ñai Espíritu Santore nopedeca majare ʉ̃i daroiye báquepe ʉ̃́re. 9 Que baru Jʉ̃menijicʉ copʉ etaibi caivʉre cũinátʉrʉ. Jã́imi náre, judíova ãmevʉre, nópe ʉ̃i jã́iyepedeca majare, judíovare. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmeteibi ne ãmeina teiyede ne jʉ aiyede Jesúre. 10 ¿Aipe teni ʉbevʉrʉ̃ mʉja Jʉ̃menijicʉi đaiye báquede? Mʉja đaicõjeiyʉrivʉbu Jʉ̃menijicʉi jave đaicõjeme máquede. Mʉja đaicõjeiyʉrivʉbu Jesúre jʉ aipõeva judíova ãmevʉre pʉeno baju. Majeñecuva mácavʉ nópe đarĩ bʉojabedejaquemavʉ caiye iyede. Aru maja máre đarĩ bʉojabevʉ maja caiye iyede. 11 Nópe đabejarã. Maja coreóvaivʉ Jʉ̃menijicʉ meađayʉre majare, Jesús ʉ̃i mearo đacaiye báque boje majare. Aru cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉ meađayʉbe judíova ãmevʉre máre, arejameđa Pedro.
12 Caivʉ ina cójijivʉ bi arejaimađa na. Dinʉmʉ Bernabé aru Pablo máre coyʉrejaimađa aipe põeva ne jã́mene aru ne đarĩ majibede máre Jʉ̃menijicʉi đare đaiye báquede náre judíova ãmevʉ jẽneboi. Aru caivʉ ina cójijivʉ me jápiarejaimađa ne coyʉiyede. 13 Coyʉrĩburu yóboi, Santiago, Jesúi yócʉ, yópe arĩ, yávarejameđa:
—Mʉja, jívʉ, jápiajarã ji coyʉquiyede. 14 Simón Pedro coyʉibi mʉjare aipe đarĩ Jʉ̃menijicʉ mearo đacarĩ bʉino mácarõre judíova ãmevʉre, aru aipe đarĩ beoino mácarõre apevʉ nácavʉre ʉ̃ jina márajivʉre. 15 Aru cũinátʉrʉ iye Pedro ʉ̃i coyʉiyepe toivarejaquemavʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ. Yópe Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ cũinácʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre ʉ̃i yávaiyede:
16 Yʉ Jʉ̃menijicʉtamu. No yóboi, copaidacʉyʉmu yʉ. Põevare yʉre mearore jíde đacʉyʉmu yʉ, yópe ne mearore jíye báquepe yʉre David bácʉi jaboteinʉmʉ mácarõre. David bácʉi pãramena mácavʉ ne jaboteino cũinotamu, nopedeca cũináđami cʉ̃rami tʉiñamipe. Ʉbenita parʉre đacʉyʉmu yʉ cojedeca cũinácʉre népãramenacacʉ bacʉyʉ́re, ʉ̃i jabotequiyepe ayʉ bedióva yópe põeva mamađami cʉ̃ramine ne đaiyepe tʉiñami mácarõquede. 17 Yópe đacʉyʉmu yʉ judíova ãmevʉre, ne vorãjiyepe ayʉ yʉre, ne jabocʉre. 18 Que teni caivʉ ji beoimara mácavʉ jína márajivʉtamu, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
19 ’Que baru yʉ dápiaivʉ yópe. Cãrijovamenajarevʉ maja ina judíova ãmevʉ jʉ aivʉre Jʉ̃menijicʉre. 20 Quénora toivarãjarevʉ paperayocare, đaicõjenajivʉ náre ne ãmenajiyepe aivʉ caiye ãiyede pẽpeimarare jíye báquede, ne đabenajiyepe aivʉ ãmeina đaiyede némarebʉcʉva ãmevʉque, ne ãmenajiyepe aivʉ ãimajiarʉa jive cʉede, aru ne ãmenajiyepe aivʉ jivede máre. 21 Yópe đaiye jaʉvʉ majare. Joe baju cainoa ĩmaroai caisumana coapa jabʉóvaijãravʉai, judíovai cójijiñamia nʉri, põeva jã́ri boroteđama Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre aru bueđama diede. Que baru ina jápiaivʉ bácavʉ jave majima na diede, arejameđa Santiago.
Paperayocare ne toivaino judíova ãmevʉre
22 Caivʉ ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara, ina Jesúre jʉ aivʉre coreipõeva, aru caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva máre jʉ arejaimađa Santiago ʉ̃i coyʉiyede. Que baru beorejaimađa ne jẽneboi apevʉ ʉ̃mʉvare, jarorãjivʉ náre Pablo aru Bernabéque Antioquía ãmicʉriĩmaroi, ne nʉvarajiyepe aivʉ diyoca paperayocare. Que baru beorejaimađa pʉcarã nácavʉ jabovare. Cũinácʉ ʉ̃i ãmiá Judas, ʉ̃́vacari Barsabás ãmicʉrejameđa. Aru apecʉ Silas ãmicʉrejameđa. 23 Ne jaroiyocaque yópe arejaimađa:
“Ñʉja, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara aru Jesúre jʉ aivʉre coreipõeva máre meaicõjeivʉbu mʉjare, ñʉjevʉre, judíova ãmevʉ Jesúre jʉ aipõeva Antioquíacavʉre, Siriacavʉre, aru Ciliciacavʉre. 24 Jápiaivʉbu ñʉja apevʉ ñʉje cójijinocavʉre nʉivʉre mʉje yebai, ne buenajiyepe aivʉ mʉjare mʉje cajeáre buraicõjeiye jaʉrõre yópe Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Ʉbenita ñʉja jarobetecarã náre. Que baru chĩoivʉbu ñʉja ne cãrijovaiyede mʉjare ne bueiyeque. 25 Que baru cójijivʉbu ñʉja cũinátʉrʉ ñʉje ũme, beorãjivʉ apevʉ ñʉjacavʉre, ne jã́ranʉrajiyepe aivʉ mʉjare. Dađama ina ñʉje jaroimara Bernabé aru Pabloque máre, maje ʉmaraque. 26 15:26-27 Põeva ne boaiyʉrĩduimara ne Jesúre memecaiye boje, aru ñʉje jaroimara, ne ãmiá Judas aru Silas máre, coyʉrãjarama mʉjare nópe ñʉje toivaiyepedeca diyocare. 27 — 28 Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo ñʉjare toivaicõjeimi mʉjare. Aru me jʉ aivʉbu ñʉja iye ʉ̃i cõjeiyede, đaicõjemenajivʉ ʉrarõ maiyójarõ đaicõjeinore. Quénora yópe đaicõjeivʉbu mʉjare: 29 Caiye ãiyede pẽpeimara mácavʉ ne jíno mácarõre ãmejara. Aru jivede ãmejara. Ãimajiarʉa jive cʉede máre ãmejara. Aru đabejarã ãmeina đaiyede apevʉque mʉjemarebʉcʉva ãmevʉque. Nópe đaivʉ baru, mearo đarãjaramu mʉja. Quénoramu”, arĩ toivarejaimađa na.
30 Ina ne jaroimara mácavʉ ẽmenejaimađa Antioquía ãmicʉriĩmaroi. Na eaivʉ noi, cójijovarejaimađa caivʉ ina Jesúre jʉ aipõevare. Aru jídejaimađa náre diyoca paperayocare. 31 Ne jã́ri boroteiyede diyocare, iye toivaiye báque pare cađatedejavʉ̃ya náre. Que baru torojʉrejaimađa na. 32 Judas aru Silas máre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉipõeva marejáimađa na. Que baru ina pʉcarã pare buedejaimađa nócavʉre, náre cađatenajivʉ, aru pʉeno baju parʉre đarãjivʉ náre ne ũmei. 33 Obedijãravʉa mautedejaimađa ina pʉcarã nore. Aru bueniburu yóboi, nócavʉ Jesúre jʉ aivʉ jacopaiyovarĩ jarorejaimađa ina coyʉipõevare ne daino mácarõi. “Me nʉjara mʉja cãrijimevʉva”, arejaimađa náre. 34 Ʉbenita Silas mautedejameđa noi, Antioquía ãmicʉriĩmaroi. 35 Pablo Bernabémaque máre mautedejaimađa obedijãravʉa nore. Bueivʉ barejáimađa aru Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉivʉ barejáimađa na apevʉ obedivʉque.
Pablo ʉ̃i jã́cʉnʉino cojedeca, coyʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede
36 Obedijãravʉa yóboi, Pablo arejameđa Bernabéde:
—Jã́rica, jã́ranʉrevʉ cojedeca maje bueimarare ĩmaroa coapa, maje bueino mácarõ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, jã́muri aipe ne cʉede Jesúque, arejameđa Pablo.
37 Bernabé nʉvaiyʉrejameđa Juan Marcore máre. 38 Ʉbenita Pablocapũravʉ jʉ abedejameđa ʉ̃́re. Jipocamia Juan Marcos dajocarejameđa náre Panfilia ãmicʉrijoborõi. Que teni yóvabedejameđa náre pʉ ne memeinore bʉojaiyeta. 39 Que baru cũinátʉrʉ ne ũme cʉbedejaimađa na, Pablo Bernabémaque. Que baru coatedejaimađa ne baju. Bernabé Juan Marcomaque nʉrejaimađa jiađocũ ʉracũque Chipre ãmicʉrijiavʉi. 40 Ʉbenita Pablo beorejameđa Silare, nʉcʉyʉ ʉ̃́que. Jesúre jʉ aipõeva “Jʉ̃menijicʉ coreni cađatejacʉrĩ mʉjare” ne arĩburu yóboi, nʉrejaimađa Pablo Silamaque. 41 Aru vaidéjaimađa Siria aru Cilicia ãmicʉrijoborõare. Buede cuivʉ barejáimađa Jesúre jʉ aipõevare, pʉeno baju parʉre đarãjivʉ náre ne ũmei.