Hechos
Bernabé aru Saulo ne bueni bʉino Jʉ̃menijicʉi yávaiyede
13 Antioquía ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aivʉ jẽneboi cʉrejaimađa apevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉivʉ aru põevare bueivʉ máre. Na marejáimađa Bernabé; aru Simón, ãmidoimʉ mácʉ ñemicʉ; aru Lucio, Cirene ãmicʉriĩmarocacʉ; aru Manaén, Herodei bʉcʉóvaimʉ mácʉ jʉeđocʉ cãreja; aru Saulo máre. (Ñai Herodes Galileacavʉ ne jabocʉ barejaquémavʉ.) 2 Cũinájãravʉ ina bueipõeva mearore jívʉ barejáimađa Jʉ̃menijicʉre. Aru ãmenejaimađa ãiyede, ne me jẽniarajiyepe aivʉ ʉ̃́re. Ne nópe đaiyedeca, ñai Espíritu Santo arejameđa náre:
—Javede beocacʉ yʉ Bernabéde aru Saulore máre, ne memecarãjiyepe ayʉ yʉre. Que baru caride jarojarã náre yʉre memecarãjivʉre, arejameđa ñai Espíritu Santo.
3 Que teni cojedeca jẽniarejaimađa Jʉ̃menijicʉre ãmevʉva ãiyede. Bernabéde aru Saulore máre ne jipobʉrã tʉorĩburu yóboi ne pʉrʉáque, jã́đovarajivʉ ne memeino bʉiyede, jarorejaimađa náre.
Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ne bueino Chiprecavʉre
4 Ñai Espíritu Santo nʉicõjenejameđa ina pʉcarãre Seleucia ãmicʉriĩmaroi. Noi jiađocũ ʉracũi jaturĩ nʉrejaimađa pʉ Chipre ãmicʉrijiavʉita. 5 Earejaimađa Salamina ãmicʉriĩmaroi. Judíovai cójijiñamiai nʉri, ecorĩ coyʉrejaimađa Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Aru Juan Marcos náre yóvayʉ barejámeđa, cađatecʉyʉ náre. 6 Caino no jiavʉre vainí, nʉri earejaimađa na Pafos ãmicʉriĩmaroi. Noi copʉrejaimađa cũinácʉ judíore, ʉ̃i ãmiá Barjesús.
Ñai Barjesús “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbu yʉ”, are cuyʉ barejámeđa. Ʉbenita borocʉcʉ barejámeđa. Quénora yaviéde đayʉ barejámeđa ʉ̃. 7 Ʉ̃i yóvaimʉ marejámeđa no jiavʉcavʉi jabocʉ, ʉ̃i ãmiá Sergio Paulo. Ñai jabocʉ me majicʉ barejámeđa ʉ̃. Jápiaiyʉrejameđa Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que baru cuturejameđa Bernabéde aru Saulore máre ʉ̃i yebai, ne coyʉrãjiyepe ayʉ diede ʉ̃́re. 8 Ʉbenita ñai yavié đaipõecʉ, ʉ̃i ãmiá griego ãmicʉricamua yávaicamuaque Elimas, maucʉvarejameđa náre. Ʉbenidurejameđa ñai jabocʉre ʉ̃i jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. 9 Dinʉmʉre Saulo me jã́rejameđa ñai yavié đaipõecʉre. Saulovacari barejámeđa Pablo ʉ̃i ãmiá. Ñai Espíritu Santo đaicõjenejameđa Pablore. Que baru ñai yavié đaipõecʉre me jã́ri arejameđa ʉ̃́re:
10 —¡Mʉ, abujuvai jabocʉpe đare cuivʉ mʉ! Cainʉmʉa maucʉvacʉtamu mʉ ina mearo đaivʉre. No mearore ʉbevʉ mʉ. Cainʉmʉa ãmecʉbu mʉ. Borocʉcʉtamu mʉ. Jʉjovaivʉ apevʉre. Cainʉmʉa meyuyarĩ ávaivʉ mʉ, “Jãve ãmevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye”. Yópe ávaivʉ mʉ põevare, ne jʉ abenajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. 11 Jã́jacʉ. Caride Jʉ̃menijicʉ ñájine đaquijibi mʉre mi ãmeina teiye boje. Jã́ri eabequijivʉ mʉ. Apejãravʉa aviá ʉ̃i miađáene jã́mequijivʉ mʉ, arejameđa Pablo.
Cũiná jã́re eabedejameđa Elimas. Que baru curĩdurĩ voyʉ barejámeđa apecʉre, ʉ̃́re nʉvacʉyʉ ʉ̃i pʉrʉque. 12 Aru ñai jabocʉ iyede jã́ñʉ, jʉ arejameđa Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Que baru pare cuecumarejameđa iye ne bueiyede Jesúrã.
Pablo aru Bernabé ne bueino Antioquía Pisidiacarõcavʉre
(Mt 3.11, 17, 10.14, 17.15, 27.22-23, 57-61; Mr 1.4, 7, 6.11, 9.7, 15.13-14, 42-47; Lc 3.3, 16, 22, 9.5, 35, 10.11, 23.21-23, 50-56; Jn 1.20, 27, 19.15, 38-42; Hch 1.3, 2.27; He 1.5, 5.5)
13 No yóboi, Pablojã jiađocũ ʉracũi jaturĩ Pafos ãmicʉriĩmarore jocarĩ nʉrejaimađa Perge ãmicʉriĩmaroi jia ʉrađa apedʉvei, Panfilia ãmicʉrijoborõi. Dinʉmʉ Juan Marcos dajocarejameđa náre, copainʉcʉyʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. 14 Ʉbenita Pablojã nʉrejaimađa Perge ãmicʉriĩmarore jocarĩ. Earejaimađa Antioquía ãmicʉriĩmaroi, Pisidia ãmicʉrijoborõi. Noi judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, judíovai cójijiñami nʉri, ecorĩ, dobarejaimađa na, Pablojã. 15 Apecʉ jã́ri borotedejameđa Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre aru cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevacacʉ bácʉ ʉ̃i toivaiye báquede máre. Ʉ̃i jã́ri boroteniburu yóboi, ina cójijiñamine coreipõeva darorejaimađa apecʉre Pablojã yebai, ʉ̃i jẽniari jã́quiyepe aivʉ náre:
—Mʉja, jívʉ, ¿yávaiyʉrãrʉ mʉja ina põeva yore cʉrivʉre, cađatenajivʉ náre? Yávaiyʉrivʉ baru, coyʉjarã caride, arejameđa ne daroimʉ mácʉ Pablojãre.
16 Que baru Pablo nacajari, ʉ̃i pʉrʉque jã́đovari ne bi arãjiyepe ayʉ, coyʉrĩ bʉ́rejameđa náre.
—Mʉja, jívʉ, Israecavʉ, aru judíova ãmevʉ mearore jívʉ Jʉ̃menijicʉre máre, jápiajarã ji coyʉiyede. 17 Ñai Jʉ̃menijicʉ, Israecavʉ maje mearore jímʉ, beorejaquemavʉ majeñecuva mácavʉre, judíovare. Obedicũpuruvarejaquemavʉ na mácavʉre ne cʉe báquede apevʉpe apejoborõi, Egipto ãmicʉrijoborõi. Ʉ̃i ʉrarõ parʉéque nʉvarejaquemavʉ na mácavʉre Egipto ãmicʉrijoborõre jocarĩ. 18 Napinejaquemavʉ na mácavʉre cuarenta paiʉjʉa baju ne cʉede cãreja põecʉbenoi. 19 Bíjaroyʉ bácʉ siete paiyajuboare, Canaán ãmicʉrijoborõcavʉre, jídejaquemavʉ no joborõre ʉ̃i põeva mácavʉre. 20 Que teni Jʉ̃menijicʉ jabotede đarejaquemavʉ obedivʉ jabova ʉ̃i põeva mácavʉre cuatrocientos cincuenta paiʉjʉareca pʉ ñai ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ Samuel bácʉ ʉ̃i jaboteiyeta.
21 ’Aru Israecavʉ bácavʉ ne jẽniaiyede Samuel bácʉre, “Epejacʉ jabocʉre ñʉjare” ne aiyede, Jʉ̃menijicʉ jabotede đarejaquemavʉ Saúl bácʉre, Cis bácʉi mácʉre, Benjamín mácʉi yajubocacʉre, ʉ̃i jabotequiyepe ayʉ na mácavʉre. Aru Saúl bácʉ jabotedejaquemavʉ na mácavʉre cuarenta paiʉjʉa baju. 22 Dinʉmʉmia Jʉ̃menijicʉ jaboteicõjemenejaquemavʉ Saúl bácʉre. Quénora jabotede đarejaquemavʉ David bácʉre. Yópe arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ: “Davique, Isaí mácʉque, torojʉvʉ yʉ. Ji đaicõjeiyepedeca đacʉyʉme ʉ̃”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
23 ’Aru cũinácʉ David bácʉi pãramenacacʉre, Jesúre, daroquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i meađaquiyepe ayʉ Israecavʉre. Que teni Jʉ̃menijicʉ đaquemavʉ yópe ʉ̃i jipocamia aiye báquepedeca. 24 Ʉbenita Jesús ʉ̃i daquiye jipocai, Juan Bautista bácʉ coyʉámeđa caivʉ Israecavʉre. “Chĩori dápiajarã mʉja mʉje ãmeina teiyede. Oatʉvajarã mʉje đaiyede, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ diede. Aru jã́đovajara mʉja Jʉ̃menijicʉre ocoque”, ámeđa Juan Bautista bácʉ. 25 Ʉ̃i memeinore bʉojare nʉñʉ, Juan Bautista bácʉ ámeđa põevare: “Mʉja dápiaivʉbu yʉre mʉje coreimʉpe, ʉbenita yʉ ãmevʉ ñai mʉje coreimʉ. Dacʉyʉme ji yóboi cũinácʉ, ji pʉeno parʉcʉ. Ʉ̃́recabe meacʉ baju caivʉ pʉeno. Que baru ʉ̃́re cađateni bʉojabevʉ yʉ. Bʉojabevʉ yʉ oarĩ nacachini duayʉ ʉ̃i cʉraidoa bʉoimeare”, ámeđa Juan Bautista bácʉ.
26 ’Mʉja, jívʉ, Abraham mácʉi pãramena, aru judíova ãmevʉ mearore jívʉ Jʉ̃menijicʉre máre, majareca Jʉ̃menijicʉ daroibi ʉ̃i yávaiye méne, maje meatenajiyepe ayʉ. 27 Ʉbenita ina Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ aru ne jabova máre coreóvabetequemavʉ ñai Jesúre náre meađaipõecʉre. Ne boaicõjeiyede ʉ̃́re đaquemavʉ yópe ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepe, diede jã́ri boroteivʉvacari ne jabʉóvaijãravʉai sábadoa coapa. Ʉbenita ne boarĩ́ jarʉvaicõjeiyede Jesúre, vaiquémavʉ caiye yópe ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepedeca. 28 Jesús ʉ̃i ãmeina teiye cʉbedeca, quénora Pilatore boarĩ́ jarʉvaicõjeimađa ʉ̃́re. 29 Aru ʉ̃́re đarĩburu yóboi yópe ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepedeca ʉ̃i borore, apevʉ ʉ̃ mácʉre jocʉcʉjaravede jõđavari, ĩni, cʉ̃racobei jarʉvaimađa na. 30 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ nacovaquemavʉ ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ. 31 Obedijãravʉare ina ʉ̃i yóvaimara mácavʉ jã́imađa ʉ̃́re. Na mateima yóvaivʉ bácavʉ ʉ̃́re jipocamia ʉ̃i nʉiyede Galilea ãmicʉrijoborõre jocarĩ pʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroita. Aru caride ina jã́ivʉ bácavʉ coyʉivʉbu Israecavʉre ne majiéde Jesúre.
32 13:32-33 ’Aru ñʉjacapũravʉ coyʉrãdaivʉbu mʉjare iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Jʉ̃menijicʉ “Mearo đacacʉyʉmu yʉ mʉjepãramena márajivʉre”, arejaquemavʉ judíovai ñecuva mácavʉre. Aru Jʉ̃menijicʉ nacovañʉ mácʉ Jesúre yainore jarʉvarĩ, đacaquemavʉ majare, judíova bácavʉi pãramenare aru judíova ãmevʉre máre, yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Yópe toivarejaquemavʉ apeno toivaino mácarõ Salmo ãmicʉrõi Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede Jesúrã: “Jímacʉrecabu mʉ. Caride caivʉ ne jápiaiyede yʉ́vacari jaboteicõjeivʉ mʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Jesúre. 33 — 34 Apeno toivaino mácarõi Jʉ̃menijicʉ arĩ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃i nacovaquiyede Jesúre yainore jarʉvarĩ, ʉ̃i bajure pojebequiyepe ayʉ. “Jãve mearo đacacʉyʉmu yʉ mʉjareca yópe ji aiye báquepedeca David bácʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. 35 Aru apeno toivaino mácarõ máre, Salmo ãmicʉrõi, ãñʉ toivaipõecʉ bácʉ arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre: “Pojeicõjemecʉbu mʉ ji bajure, ji meacʉ baju boje, aru ji memecaiye boje mʉre”, arejaquemavʉ. 36 David bácʉcapũravʉ đarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe ʉ̃i cʉe báquede ijãravʉi. Que đarĩ bʉojarĩ, yaidéjaquemavʉ. Aru jarʉvarejaquemavʉ ʉ̃i baju bácarõre ʉ̃i ñecuva mácavʉ yebai cʉ̃racobei, aru ʉ̃i baju bácarõ pojedejaquemavʉ. 37 Ʉbenita Jesúvacari, Jʉ̃menijicʉi nacovaimʉ mácʉ yainore jarʉvarĩ, pojebetequemavʉ ʉ̃.
38 13:38-39 ’Mʉja, jívʉ, jãve majijarã mʉja ñʉje coyʉiyede mʉjare Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne, ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ ãmeina teiyede, Jesús ʉ̃i yaiye báque boje majare boje. Majijarã. “Mi ãmeina teiye cʉbevʉ”, acʉyʉme Jʉ̃menijicʉ caivʉ ina jʉ aivʉre Jesúre. Ʉbenita põeva ne đaiyʉru Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, “Mi ãmeina teiye cʉbevʉ”, abecʉyʉme náre. 39 — 40 Que baru me đajarã mʉja, vaibéquiyepe aivʉ mʉjare yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepe ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre:
41 Jã́jara mʉja, jʉ abeni yʉrivʉ ji yávaiyede. Yʉre jã́ri cõenínajaramu mʉja. Ji đaquiyede jidʉjarã mʉja. Yainí bíjarãjaramu mʉja. Mʉje cʉrijãravʉare põeva ne đarĩ majibede đacʉyʉmu yʉ. Ʉbenita jʉ abejebu mʉja, apecʉ ʉ̃i coyʉru mʉjare ji đaiyede. Apecʉ ʉ̃i coyʉiyedeca aipe aiyʉrõre ji đaiyede, jʉ abejebu mʉja cãreja, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ mʉjare, arejameđa Pablo náre.
42 Arĩ bʉojarĩ, Pablojã ne etaiyede judíovai cójijiñamine jocarĩ, judíova ãmevʉcavʉ jẽniarejaimađa náre ne copaidarãjiyede apesumana judíovai jabʉóvaijãravʉi, ne coyʉrãjiyepe aivʉ pʉeno baju iye yávaiye méne. 43 Obedivʉ põeva, judíova aru judíova ãmevʉ mearore jívʉ Jʉ̃menijicʉre, ne etaiyede cójijiñamine jocarĩ cujurejaimađa Pablore aru Bernabéde máre ne nʉiyede. Que teni ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara coyʉivʉ barejáimađa ina põevare parʉrõreca, ne dajocabenajiyepe aivʉ ne coreinore Jʉ̃menijicʉi mearo bojecʉbeno ʉ̃i đacaquiyede náre.
44 Aru apesumana judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, obedivʉ põeva diĩmarocavʉ cójijidejaimađa, jápiarãjivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. 45 Ʉbenita apevʉ judíovacapũravʉ, ne jã́iyede caivʉ ina obedivʉ põevare cójijivʉre, pare jorojĩnejaimađa na. Que baru copʉ arejaimađa Pablo ʉ̃i coyʉiyede. Aru ãmecororejaimađa ʉ̃́re. 46 Ʉbenita Pablo aru Bernabécapũravʉ jidʉbevʉva pʉeno baju parʉrõque arejaimađa:
—Mamarʉmʉre jaʉvʉ ñʉjare ñʉje coyʉiye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne mʉja, judíovare. Ʉbenita mʉja jápiaiyʉbevʉ diede. Que baru mʉje cʉvaiyʉbe boje jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre dajocaivʉbu mʉjare. Caride coyʉrãnʉivʉbu iye yávaiye méne ina judíova ãmevʉre. 47 Que teni đarãjivʉbu ñʉja yópe Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquepe, arejaimađa.
Yʉ jaroivʉ mʉre yópe pẽoinope caivʉ ina põeva judíova ãmevʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ji yávaiye méne, meađacʉyʉ náre, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
48 Ina judíova ãmevʉ jápiaivʉ iyede, torojʉrivʉ “Jʉ̃menijicʉi yávaiye me bajutamu”, arejaimađa. Nácavʉ, Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉ cʉvarãjivʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, jʉ arejaimađa na Jesúre. 49 Aru caino dijoborõre apevʉ põeva obedivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jápiarĩ, jʉ arejaimađa diede. Que teni pʉeno baju obedivʉ jʉ aivʉ nʉrejaimađa. 50 Ʉbenita nócavʉ judíova maucʉvare đarejaimađa diĩmarocavʉ, ʉ̃mʉva parʉrivʉre aru nomiva judíova ãmevʉ põeva ne pueđainomivare máre, ne ñájine đarãjiyepe aivʉ Pablore aru Bernabéde máre. Que baru jaetovarejaimađa náre dijoborõre jocarĩ. 51 Dinʉmʉre Pablojã pʉpedejaimađa jobore náre jẽiyede ne cʉboba cãchinoi ne jã́iyede, ina põeva ne jápiaiyʉbe boje Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que teni náre dajocarĩ nʉrejaimađa na Iconio ãmicʉriĩmaroi. 52 Ina Antioquía ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aipõeva torojʉrejaimađa. Aru ñai Espíritu Santo đaicõjenejameđa náre coapa.