Hechos
Espíritu Santo ʉ̃i edaino Jesúre jʉ aipõevare
2 Pentecostés ãmicʉrijãravʉ eaiyede, caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva cójijidejaimađa cũináđami cʉ̃rami jívʉi. 2 Cũiná jápiarejaimađa ʉrarõ bʉjinore yópe ũmevʉ parʉrõ japuinope. No bʉjino darejavʉ̃ya cavarõre jocarĩ. Aru caivʉ ina dobarivʉ diñami jívʉi jápiarejaimađa no bʉjinore. 3 No yóboi, jã́rejaimađa ʉre toa quĩ́jino uruino yópe jemedope. Tubarejavʉ̃ya caivʉre, náre coapa. 4 Caivʉ ina põeva cʉvarejaimađa ñai Espíritu Santore. Náre yávaicõjenejameđa. Aru yávarejaimađa apecamua yávaicamua ne majibecamuare, yópe ñai Espíritu Santo yávare đaiyepe náre coapa.
5 Nore Jerusalén ãmicʉriĩmaroi judíova caino joborõcavʉ cʉrejaimađa dijãravʉare. Ina judíova cainʉmʉa jídejaimađa mearore Jʉ̃menijicʉre. 6 Ne jápiaiyede iye vaiyede, obedivʉ ina judíova cójijidejaimađa. Aru jápiarejaimađa caivʉ na coapa Jesúre jʉ aipõeva yávaivʉre ne yávaicamuaque. Que baru pare cuecumarejaimađa na. 7 Cuecumari, pare dápiaivʉ arejaimađa na:
—Jã́rijide apa. ¿Galileacavʉ ãmeni caivʉ ina yávaivʉ? 8 ¿Aipe teni caivʉ ñʉja jápiaivʉba náre yávaivʉre ñʉje yávaicamua coapa? 9 2:9-10 Yui cʉrivʉbu apevʉ Partiacavʉ, aru apevʉ Mediacavʉ, apevʉ Elãcavʉ, apevʉ Mesopotamiacavʉ, apevʉ Judeacavʉ, apevʉ Capadociacavʉ, apevʉ Pontocavʉ, apevʉ Asiacavʉ, apevʉ Frigiacavʉ, apevʉ Panfiliacavʉ, apevʉ Egiptocavʉ, apevʉ Áfricacavʉ, aru apevʉ Cirenecavʉ máre. Aru apevʉ Romacavʉ máre cʉrivʉbu yui. Apevʉ majacavʉ judíovabu, ne põeteiye báque boje nópe, ne cʉvae boje nébʉcʉva judíova. Aru apevʉ majacavʉ judíova ãmevʉ, ʉbenita jʉ aivʉbu judíovai bueiyede. 10 — 11 Cʉrivʉbu apevʉ Cretacavʉ aru apevʉ Arabiacavʉ máre. Ʉbenita maja jápiaivʉbu náre yávaivʉre maje yávaicamua coapa. Coyʉivʉbu majare Jʉ̃menijicʉi ʉrarõ mearo đainore ʉ̃i parʉéque, arejaimađa ne bajumia.
12 Cuecumaivʉ aru jápiarĩ eabevʉ cãreja, jẽniari jã́re cuivʉ barejáimađa ne bajumia:
—¿Aipe đarĩ jápiarĩ earãjidica maja caiye iyede? arejaimađa na.
13 Ʉbenita apevʉ yʉrivʉ arejaimađa ina Jesúre jʉ aipõevare:
—¡Ina ʉ̃mʉva pacovatamu! arejaimađa.
Pedro ʉ̃i yávaino põevare
(Mt 22.44, 27.35, 28.5-6; Mr 12.36, 15.24, 16.6; Lc 20.42-43, 23.33, 24.5; Jn 19.18; 1 Co 15.25; He 1.13)
14 Dinʉmʉma Pedro nacajari, núri apevʉ once paivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaraque parʉrõreca coyʉrejameđa caivʉ ina obedivʉ põevare, ne jápiarĩ earãjiyepe ayʉ iye ne jã́iye báquede aru ne jápiaiye báquede máre.
—Mʉja, judíova, jívʉ, caivʉ mʉja Jerusalẽ́cavʉ, caride coreóvajarã diede, ñʉje majiéde. Jápiajarã yʉre. Aru me jápiarĩ ađajarã ji coyʉquiyede mʉjare. 15 “Pacovabebu”, arĩ dápiaivʉbu apevʉ mʉjacavʉ ñʉjare. Ʉbenita javejĩnamu, nueve baji caride. Que baru pacova ãmevʉ ñʉja. 16 “Pacovabebu”, arĩ dápiabejarã mʉja ñʉjare. Que baru põecʉ cʉbebi pacoteyʉ javejĩnare. Quénora ñʉje đaiyede yópe coyʉcarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ, ʉ̃i ãmiá Joel.
17 Jʉ̃menijicʉ arejaquemavʉ: “Yópe đacʉyʉmu yʉ ãnijãravʉa bʉojaquijãravʉa baquiyéna. Darocʉyʉmu ji Espíriture caivʉ põevare. Mʉjemara, aru mʉjemaromiva máre, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarãjarama. Mʉjacavʉ ʉ̃mʉva bojʉvʉ apʉrivʉre yópe decoboainope majide đacʉyʉmu yʉ. Aru mʉjacavʉ ʉ̃mʉva bʉcʉvare majide đacʉyʉmu yʉ decoboainoque. 18 Jãve ãnijãravʉa baquiyéna darocʉyʉmu ji Espíriture yʉre memecaipõevare, ʉ̃mʉvare aru nomivare máre, ne coyʉcarãjiyepe ayʉ ji yávaiyede. 19 Ðacʉyʉmu yʉ põeva ne jã́mene cavarõi aru ne đarĩ majibede joborõi. Aru põeva jã́rajarama jivede, toare, aru bicore máre, caino jidojarõ, ji jã́đovaquiye jipocare náre. 20 Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinó jipocare põevare, ne ãmeina teiye boje, ñai aviá pẽomecʉyʉme. Quédata ñemitecʉyʉme ʉ̃. Aru aviá ñamicacʉ máre jũatecʉyʉme yópe jivepe. Yópe vaiquíyebu maje jabocʉ Cristo ʉ̃i daquijãravʉ baquinó jipocare. Põeva jã́rajarama ʉrarõ ne đarĩ majibede. Aru ne jã́iyede diede pare cuecumarajarama na. 21 Dijãravʉa baquiyéna meađacʉyʉmu caivʉ ina órejaivʉre yʉre ji cađatequiyepe aivʉre náre. Ĩcʉyʉmu náre abujuvai jabocʉi parʉéde jocarĩ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, coyʉcarejaquemavʉ Joel bácʉ.
22 ’Mʉja, Israecavʉ, me jápiajarã ji coyʉquiyede mʉjare. Jʉ̃menijicʉ jãve jã́đovaquemavʉ mʉjare ʉ̃i daroimʉ mácʉre, ʉ̃i me jã́imʉre, Jesús Nazarecacʉre. Que baru Jesús đáme ʉ̃i đaiye báquede Jʉ̃menijicʉi parʉéque, põeva ne jã́mene, aru ne đarĩ majibede, aru ape parʉéque đaiyede máre mʉje jẽneboi. Que baru mʉjavacari majidivʉbu caiye iye jãvene. 23 Ñai Jesúre Jʉ̃menijicʉ javede jẽni jícõjenejaquemavʉ, yópe ʉ̃i ʉrõpe aru ʉ̃i majiéque máre. Que baru jẽni jíquemavʉ ʉ̃́re mʉjare. Aru mʉja boarĩ́ jarʉvaicõjeavʉ ʉ̃́re, ãmeina teivʉre ne pẽvarajiyepe aivʉ ʉ̃́re jocʉcʉjaravena. 24 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ nacovaquemavʉ ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ. Jesús yaiyʉ́ bácʉvacari, mautebeteame yaiyʉ́ bácʉpe. Que baru Jʉ̃menijicʉ jebequemavʉ ʉ̃i ñájiye báquede ʉ̃i yainore. 25 Javede ñai jabocʉ David bácʉ, yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ Jesúrã:
Cainʉmʉa jã́cacʉ yʉ ji jabocʉre ji jipocai. Ʉ̃ cʉbi ji yebai. Que baru apevʉ cãrijovari bʉojabenama yʉre. 26 2:26-27 Mʉ, Jʉ̃menijicʉ, dajocabecʉbu mʉ ji ũmene ina yaivʉ bácavʉ ne cʉrõi. Pojeicõjemecʉbu mʉ ji bajure, ji meacʉ baju boje, aru ji memecaiye boje mʉre. Que baru torojʉvʉ yʉ ji ũmei. Aru torojʉrĩ yávaivʉ yʉ. Caivʉ põevape páyʉ, yʉ máre yaicʉ́yʉmu. Ʉbenita apʉcʉ jabʉóvaivʉ yʉ, ji coreiye boje mi mearo đacaquiyede yʉre. 27 — 28 Mʉ jã́đovaivʉ yʉre ye đaiye jaʉrõre cʉcʉyʉre mʉ́que. Aru mi cʉe boje yʉ́que cainʉmʉa, ʉrarõ torojʉvʉ yʉ mʉre, arĩ coyʉcarejaquemavʉ David bácʉ Jesús ʉ̃i coyʉiye báquede Jʉ̃menijicʉre.
29 ’Mʉja, jívʉ, jãve coyʉiyʉvʉ mʉjare majeñecu mácʉ David bácʉi borore. Ʉ̃ mácʉ yaidéjaquemavʉ. Aru jarʉvarejaquemavʉ ʉ̃i baju bácarõre cʉ̃racobei. Maja cari cʉrivʉbu joabenoi dicobede. 30 Ñai David bácʉ apʉcʉ cãreja, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ barejaquémavʉ. Majidejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ jãve đacʉyʉre yópe ʉ̃i aiye báquepedeca ʉ̃́re. Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ David bácʉre, “Yópe jãve đacʉyʉmu” arĩ: “Mʉ, David, yópe mearo đacacʉyʉmu yʉ mʉre. Cũinácʉ mipãramenacacʉre jaboteicõjecʉyʉmu yʉ, yópe ji jaboteicõjeiyepedeca mʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ David bácʉre. 31 David bácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ barejaquémavʉ. Que baru majidejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi đaquiyede. Die majiéque coyʉrejaquemavʉ ñai Cristoi borore, yópe arĩ: “Jʉ̃menijicʉ dajocabecʉbe ʉ̃́re yaivʉ bácavʉ ne cʉrõi. Ʉ̃i bajure máre pojeicõjemecʉbe ʉ̃́re”, arĩ coyʉcarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede David bácʉ. 32 Ñaineca Jesúre Jʉ̃menijicʉ nacovaquemavʉ yainore jarʉvarĩ. Aru caivʉ ñʉja ʉ̃́re jã́carã apʉcʉre cojedeca ʉ̃i yainíburu yóbore. 33 Jʉ̃menijicʉ nacovari Jesúre epequemavʉ ʉ̃́re ʉ̃i meapũravʉi. Ñai meapũravʉi cʉcʉ parʉéde cʉvabi. Aru jípacʉ Jʉ̃menijicʉ daroquemavʉ ʉ̃́re ñai Espíritu Santore, yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. “Darocʉyʉmu mʉre ñai Espíritu Santore”, jipocamia aquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Jesúre. Aru Jʉ̃menijicʉ Jesúre daroicõjeimi ñai Espíritu Santore ñʉjare máre. Que baru Jesús đaibi caiye iye mʉje jã́iyede, mʉje jápiaiyede máre cari jãravʉre. 34 Ʉbenita David bácʉ mʉri nʉmenejaquemavʉ cãreja cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi yópe Jesús ʉ̃i mʉiye báquepe. Que baru David bácʉ arejaquemavʉ yópe:
Jʉ̃menijicʉ aquemavʉ ji jabocʉre: “Dobajacʉ ji meapũravʉi mi cʉvae boje parʉéde yʉpedeca. 35 Aru yʉ epecʉyʉmu mi mauvare mi cʉboba cãchinoi. Que teni mʉre vainí jarʉvare đacʉyʉmu yʉ náre, mi jabotequiyepe ayʉ náre”, arejaquemavʉ David bácʉ Cristorã.
36 ’Caivʉ mʉja Israecavʉ jãve majijarã iyede: Ñai Jesúvacaribe mʉje jocʉcʉjaravena pẽvaicõjeimʉ mácʉ, ji coyʉimʉ mʉjare. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ epeibi ñai Jesúre maje jabocʉva. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, arejameđa Pedro ina põevare.
37 Aru ina põeva, ne jápiaiyede caiye ʉ̃i coyʉiyede náre, cãrijinejaimađa. Que baru arejaimađa Pedrojãre:
—Mʉja, ñʉjevʉ, ¿aipe đarãjidi ñʉja? arejaimađa na.
38 Pedro arejameđa náre:
—Caivʉ mʉja jarʉvajarã mʉje ãmeina teiyede. Aru oatʉvajarã mʉje đaiyede. Jã́đovajara Jʉ̃menijicʉre ocoque mʉje Jesúre jʉ aiye boje, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ mʉje ãmeina teiyede, aru ʉ̃i daroquiyepe aivʉ mʉjare ñai Espíritu Santore. 39 Mʉjare, mʉjemarare, mʉjepãramenare máre, aru caivʉ ina joai cʉrivʉre máre darocʉyʉme cãreja Jʉ̃menijicʉ ñai Espíritu Santore yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Caivʉ ʉ̃i cutuiyʉmarare meađacʉyʉme ʉ̃, arejameđa Pedro.
40 Aru Pedro coyʉre nʉrejameđa náre parʉrõreca, ʉrarõ ʉ̃i coyʉiyede, ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesúre.
—Ina ãmeina teivʉ pare ñájinajarama. Jʉ̃menijicʉ meađajacʉrĩ mʉjare, mʉje ñájimenajiyepe ayʉ ne ñájinajiyepe, arĩ coyʉrejameđa Pedro.
41 Que ayʉre jápiarĩ, obedivʉ ina põevacavʉ jʉ arejaimađa iye ʉ̃i coyʉiyede. Aru Pedrojã jã́đovarejaimađa náre Jʉ̃menijicʉre ocoque. Que teni, dijãravʉre cójijidejaimađa apevʉ yóbecʉrimil paivʉ baju Jesúre jʉ aipõevaque. 42 Yópe đare cuivʉ barejáimađa jãravʉa coapa. Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara bueivʉ barejáimađa náre. Cađateivʉ barejáimađa ne bajumia. Ne cʉvaede jívʉ barejáimađa ne bajumia. Caivʉ ãivʉ barejáimađa cũináromia. Aru caivʉ jẽniaivʉ barejáimađa Jʉ̃menijicʉque máre cũinátʉrʉ.
Jesúre jʉ aipõeva mamarʉmʉcavʉ ne đaino
43 Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara đare cuivʉ barejáimađa ʉre põeva ne jã́mene, ne đarĩ majibede máre. Aru iye ne jã́đovaiyede jã́ri, caivʉ cuecumarejaimađa pare. 44 Caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva, cũinátʉrʉ ne ũme, cađateivʉ barejáimađa ne bajumia. Nácavʉ cʉve cʉvarivʉ jívʉ barejáimađa apevʉ nácavʉre jaʉéde, cʉbenajiyepe aivʉ cõmaje ãrojarivʉ ne jẽneboi. 45 Cũinácʉ nácacʉre jaʉru, apevʉ nácavʉ bojeđarĩ ne cʉvaede, jívarejaimađa ñai cʉvabecʉre jaʉéde. 46 Caijãravʉa cójijivarejaimađa Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami. Aru cójijivarejaimađa ne cʉ̃ramia coapa, ãrajivʉ. Torojʉrĩ ã́varejaimađa na ne ũme méque. 47 Jívarejaimađa mearore Jʉ̃menijicʉre. Que baru caivʉ apevʉ põeva me jã́rejaimađa náre. Pueđarejaimađa náre, ina Jesúre jʉ aipõevare. Aru caijãravʉa Jʉ̃menijicʉ cójijovarejaquemavʉ apevʉ ʉ̃i meađaimarare.