Romanos
Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i beoino judíovare, Israecavʉre
(1 P 2.10)
9 Yʉ coyʉyʉbu mʉjare yávaiyede jãvene. Yʉ Cristoi jicʉbu. Que baru borocʉbevʉ yʉ. Ñai Espíritu Santo đaicõjeimi “Boropatebevʉ yʉ”, ji arĩ dápiaiyeque. Que baru majivʉ yʉ borocʉbede iye ji coyʉiye. 2 Jãve pare chĩoivʉ yʉ ji ũmei, jívʉre ne jʉ abe boje Jesúre. Jãravʉa coapa chĩori ñájivʉ yʉ ji ũme ji ʉrĩduiye boje ina jíñecuva mácavʉi pãramena ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesúre. 3 Yʉ náre cađateni bʉojayʉ baru, yʉ́vacari jẽniajebu Jʉ̃menijicʉre ñájine đacʉyʉre yʉre toabo cũiméboi, ne bíjabenajiyepe ayʉ. “Coatede đajacʉ yʉre Cristore jarʉvarĩ”, ajebu yʉ Jʉ̃menijicʉre. 4 Návacari Israel bácʉ, ñai mamarʉmʉ Jacob ãmicʉcʉ bácʉ, Jʉ̃menijicʉi pʉeno baju mearo đacaimʉ mácʉi pãramenamu. Návacaribu Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉ, ʉ̃i epequiyepe ayʉ náre ʉ̃i bʉcʉóvaimara. Náque cʉcʉ, Jʉ̃menijicʉ jã́đovarejaquemavʉ náre ʉ̃i mearo miađárore, ne majinajiyepe ayʉ meacʉ bajure. Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ náre: “Yʉrecabu mʉje jabocʉ. Aru mʉjarecabu ji jaboteimara”. Que arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivacaicõjenejaquemavʉ Moisés bácʉre ʉ̃i đaicõjeiyede náre. Jʉ̃menijicʉ buedejaquemavʉ náre aipe đarĩ ne jãve mearore jínajiyede ʉ̃́re. Jʉ̃menijicʉ “Yʉ mearo đacacʉyʉmu mʉjare”, arĩ coyʉrejaquemavʉ náre. 5 Ina judíovavacari “Ñʉjeñecuva mácavʉbu”, ađama Abraham mácʉre, Isaac bácʉre, Jacob bácʉre, aru Jacob bácʉi doce paivʉ mamara mácavʉre máre, ne yajuboare bʉipõeva mácavʉre. Aru Cristovacari põetedejaquemavʉ yópe ne yajubocacʉpe, judíovacacʉpe. Ʉbenita me jápiajarã yʉre. Jesucristo põecʉbe. Ʉbenita ʉ̃ máre Jʉ̃menijicʉ, mearore jímʉme, aru ne torojʉede jímʉme cainʉmʉa jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Quédecabu.
6 Yʉ coyʉbevʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉi đabede yópe “Mearo đacacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepedeca ina Israecavʉ majeñecuva mácavʉre. Quénora yorecabu jãve: Caivʉ ina Israel bácʉi pãramena Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉ ãmema. Que baru caivʉ ina judíova baju ãmema. 7 Ãrʉjara mʉja aipe Jʉ̃menijicʉi jã́đovaino mácarõre caivʉ ina Abraham mácʉi pãramenare ʉ̃i pãramena baju ãmevʉre ʉ̃i jã́inore. Que baru, “Quévʉra ina Isaai pãramena marajárama mipãramena baju”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre. 8 Nópe ayʉ Jʉ̃menijicʉ, aiyʉcʉ barejaquémavʉ yópe: Ina Abraham mácʉi pãramena, põeteivʉ yópe caivʉ apevʉ jʉeđovape, ʉ̃i pãramena baju ãmema Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Quénora ina Abraham mácʉi pãramena põeteivʉ Jʉ̃menijicʉ “Yópe mearo đacacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báque boje, nárecabu, ʉ̃i coyʉiyede jʉ aivʉ, jãve Abraham mácʉi pãramena baju. 9 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ Abraham mácʉre: “Yópe đacacʉyʉmu yʉ mʉjare. Cari daiʉjʉi copaidacʉyʉmu yʉ. Dinʉmʉ maquinóre mimarepaco, Sara, jave jʉeđocʉvacođome mamacʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre.
10 Ãrʉjara aipe Jʉ̃menijicʉi jã́đovaino mácarõre Isaac bácʉque caivʉ ina Isaac bácʉi pãramenare ʉ̃i pãramena baju ãmevʉre Jʉ̃menijicʉi jã́inore, ʉ̃i beobe báque boje náre. Majeñecu mácʉi márepaco báco, Rebeca báco, jʉeđoearejaquemavʉ pʉcarã mamara pẽjavare népacʉ Isaac bácʉque. 11 9:11-12 Jʉ̃menijicʉ nópe vaidé đarejaquemavʉ, beocʉyʉ cũinácʉ némacʉre yópe ʉ̃i ʉrõpe, ʉ̃i majié báquepedeca mamarʉmʉre. Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ Rebeca bácore: “Ĩmacʉcapũravʉ jíbʉcʉ pʉeno parʉrõ nʉcʉyʉme. Jíbʉcʉ memecacʉyʉme ĩmacʉcapũravʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Rebeca bácore. Jʉ̃menijicʉ nópe arejaquemavʉ ne põetenajiye jipocamia. Ʉ̃i nópe aiyede ina pʉcarã ye đabedejaquemavʉ cãreja mearore aru ãmenore máre. Que baru Jʉ̃menijicʉ ye beobedejaquemavʉ nácacʉre ʉ̃i đaiye báque boje. Quénora beorejaquemavʉ cũinácʉ nácacʉre ʉ̃ jicʉ bacʉyʉ́va ʉ̃i cutuquiye boje ʉ̃́re. 12 — 13 Aru obediʉjʉa yóboi, yópe arĩ Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Jacore ʉrejacacʉ yʉ. Ʉbenita Esaúre ʉbedejacacʉ yʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
14 ¿Aipe coyʉrãjidi maja caride diede? ¿Jʉ̃menijicʉvacari đabedi mearore cainʉmʉa yópe “Ðacʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báquepedeca? ¡Que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ Jʉ̃menijicʉ đabecʉbe nópe! 15 Yópe arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Moisés bácʉre: “Yʉ cõmaje ãroje jã́iyʉcʉ baru põecʉre, ʉ̃́re cõmaje ãroje jã́cʉyʉmu yʉ. Aru yʉ mearo đacaiyʉcʉ baru põecʉre, ji cõmaje ãroje jã́iye boje, ʉ̃́re mearo đacacʉyʉmu yʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. 16 Que baru Jʉ̃menijicʉ beobebi põecʉre, ñai põecʉi ʉe boje. Aru Jʉ̃menijicʉ beobebi põecʉre, ñai põecʉi đaiye boje. Quénora Jʉ̃menijicʉ beoibi põecʉre, ʉ̃i baju cõmaje ãroje jã́iye boje. 17 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede ʉ̃i daroiye báquede Moisés bácʉre, ʉ̃i coyʉquiyepe ayʉ ñai Egipto ãmicʉrijoborõcavʉ ne jabocʉ bácʉre, Faraón ne aimʉre: “Mʉ jave ãmeina teyʉbu aru pueđabevʉ mʉ yʉre. Aru yʉ pʉeno baju ãmeina tede nʉre đaivʉ mʉre, jã́đovacʉyʉ caivʉ põevare aipe vaiquíyede mʉre ji majiéque. Aru ne jã́riburu yóboi diede, ‘Jãve Jʉ̃menijicʉ majicʉbe caivʉ pʉeno’, arãjarama na”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. 18 Que baru Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́imi apevʉre yópe ʉ̃i baju ʉrõpe. Aru pʉeno baju ãmeina tede nʉre đaibi apevʉre máre, ne ʉbenajiyepe ayʉ ʉ̃́re pʉeno baju yópe ʉ̃i ʉrõpe.
19 Que baru cũinácʉ mʉjacacʉ jẽniari jã́cʉyʉme yʉre: “¿Jãve maru iye mi coyʉiye, aipe đarĩ Jʉ̃menijicʉ coyʉyʉ bʉojaidi põecʉre, ‘Boropateyʉbu mʉ mi ãmeina teiye boje’? Ñame cʉbebi bʉojarĩ vaidé đayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉbenope. Aru ñame cʉbebi bʉojarĩ vaibéde đayʉ máre yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe”, acʉyʉme yʉre. 20 Aru põecʉrecabu mʉ. ¿Aipe teni “Jorojĩni, copʉ teni bʉojayʉtamu yʉ”, arĩ dápiayʉrʉ̃ mʉ Jʉ̃menijicʉre? Jororʉ yávarĩ bʉojaidʉ baru põecʉpe, jẽniari jã́mejeba pẽpeñʉre: “¿Aipe teni đacʉrʉ̃ mʉ yʉre yópe?” ¡Que ãmevʉ! Jʉ̃menijicʉ đarejaquemavʉ põevare ʉ̃i dápiainope. Que baru cʉeđayʉ bácʉre jẽniari jã́iye jaʉbevʉ cʉeđaimara mácavʉre. 21 Ñai jororʉre pẽpeipõecʉ jãve đarĩ bʉojaibi ʉ̃i ʉrõpe joboque. Cũinábʉ jobobʉque đarĩ bʉojaibi pʉcarʉa jororʉare. Cũinárʉ jororʉre me đaibi dʉibajĩeneca, põeva didʉre jã́ri ne arãjiyepe ayʉ, “Ñai pẽpeñʉ me majibi”. Aru apedʉ jororʉre maumejieneca đaibi ʉ̃́re jaʉéde ʉ̃́re đaquidʉ caijãravʉa.
22 Aru Jʉ̃menijicʉ đaibi põevare yópe pẽpeipõecʉ jororʉare ʉ̃i đaiyepe. Que teni Jʉ̃menijicʉ napimi ʉrarõ ina jorojĩni đaivʉre ʉ̃́re ne ãmeina teiyeque, ina bíjarãjivʉre. Ʉbenita apejãravʉ baquinó Jʉ̃menijicʉ jã́đovacʉyʉme ʉ̃i jorojĩyede põevare ne ãmeina teiye boje. Aru põevare majide đacʉyʉme ʉ̃i majiéde, ʉ̃i ñájine đaquiyede náre, ne ãmeina teiye boje. 23 Aru Jʉ̃menijicʉ máre, yópe pẽpeipõecʉpe páyʉ, đaibi yópe ʉ̃i ʉrõpe, jã́đovacʉyʉ ʉ̃i baju pʉeno meacʉre aru meara đacʉyʉ majare máre, cõmaje ãrojarivʉre ʉ̃i jã́inore. Javede Jʉ̃menijicʉ majidejaquemavʉ, meađacʉyʉ majare meara baju bárãjivʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉi đaru yópe ʉ̃i ʉrõpe majare, ʉ̃i cʉeđaimara mácavʉre, ñame “Mearore đabebi ʉ̃”, arĩ bʉojabema. 24 Majarecabu Jʉ̃menijicʉi cutuimara mácavʉ ʉ̃i mára márajivʉva, apevʉ judíovacavʉ, aru apevʉ judíova ãmevʉcavʉ máre.
25 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre ʉ̃i ãmiá Oseas:
Ina põeva, ji põeva ãmevʉ bácavʉre, acʉyʉmu yʉ, “Ji põevatamu mʉja”. Aru diyajuboa põeyajuboacavʉ ji ʉbemara mácavʉre, “Ji ʉmaratamu mʉja”, acʉyʉmu yʉ, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. 26 Aru no cʉrõi “Mʉjavacari ji põeva ãmevʉtamu”, Jʉ̃menijicʉi aino mácarõmiareca, “Ñai Jʉ̃menijicʉ apʉcʉi máramu mʉja”, ʉ̃i coyʉimara marajárama, arĩ toivarejaquemavʉ Oseas bácʉ.
27 Aru Isaías bácʉ máre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ, põeva ne majinajiyepe ayʉ Israecavʉ ne borore: “Ina Israecavʉ obedivʉbu, yópe ẽpayabea jia ẽcarʉi paraiyepe. Ʉbenita obebevʉ bajura nácavʉ meađaimara marajárama na. 28 Aru Jʉ̃menijicʉcapũravʉ ñájine đacʉyʉme Israecavʉre corebecʉva aru maumena”, arĩ toivarejaquemavʉ Isaías bácʉ. 29 Aru jipocamia Isaías bácʉvacari Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ, yópe arĩ:
Ñai Jʉ̃menijicʉ, caivʉ ne jabocʉ, ʉ̃i epebedu apevʉ majacavʉre, ne jʉeđocʉvarãjiyepe ayʉ, majare máre vaijébu yópe ãniĩmaroa Sodoma aru Gomorracavʉre vaiye báquepe, caivʉ ina bíjaivʉ bácavʉpe, arĩ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ Isaías bácʉ Israecavʉ bácavʉi borore.
Judíova ne jápiaino Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne
(Jn 12.38; Hch 2.21; Gá 3.12; Ef 6.15; 1 P 2.6, 8)
30 Que baru, ¿aipe coyʉiye jaʉri majare caride? Yópe coyʉiye jaʉvʉ majare. Ina judíova ãmevʉ mememevʉ barejaquémavʉ, Jʉ̃menijicʉi jã́quiyepe aivʉ náre boropatebevʉpe ne đaiye báque boje. Quénora Jʉ̃menijicʉvacari “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, arĩ coyʉrejaquemavʉ náre ne jʉ aiyede Jesucristore. 31 Ʉbenita ina judíova, Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉ, đaivʉ barejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, đarãjivʉ nópe iye đaicõjeiyepe, Jʉ̃menijicʉi jã́quiyepe aivʉ náre boropatebevʉpe. Ʉbenita eabedejaquemavʉ diede. 32 Vobedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi me jã́iyede náre ne jʉ aiyeque Jesucristore. Quénora vorĩdurejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi me jã́iyede náre ne mearo đaiyeque. Ʉbenita yéde eabedejaquemavʉ na. Que baru vaidéjaquemavʉ náre yópe põecʉi torĩ tʉiyepe cʉ̃raborã, ʉ̃i me jã́me boje dibore, nopedeca Cristo bíjarorejaquemavʉ ina judíovare ne jápiarĩ eabe boje ʉ̃́re. 33 Javede Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede dibo cʉ̃rabo borore:
Epeivʉ yʉ põecʉre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Yópe cʉ̃rabo ma coricai dobaribo põeva toivʉre tʉre đaiyepe, nopedeca ina põeva jʉ abevʉ ñai põecʉre bíjarãjarama na. Ʉbenita caivʉ ina ʉ̃́re jʉ aivʉ cʉyebenajarama na, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.