Juan
Cũináco nomió cʉco bácore apecʉque jímarepacʉre jarʉvarĩ
8 Põevare coyʉrĩ bubarĩ cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũi mʉri nʉrejame Jesús. 2 Cõmiáijãravʉ javejĩna, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine copainʉrejame Jesús. Ʉ̃i yebai darejaima obedivʉ põeva. Que baru dobarĩ, ʉ̃́re edaivʉre bueni bʉ́rejame Jesús. 3 Ʉ̃i bueiyede, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevacavʉ aru fariseovacavʉ máre cũináco nomió ne eaimo máco cʉcore apecʉque, jímarepacʉre jarʉvarĩ, davarejaima Jesús yebai. Ṍre núicõjenejaima ina obedivʉ põeva ne coricai.
4 Aru arejaima Jesúre:
—Mʉ, bueipõecʉ, ico nomió jímarepacʉre jarʉvarĩ apecʉque cʉcore eavʉ ñʉja. 5 Moisés bácʉ ṍpe páđore cʉ̃raboaque dʉreni boarĩ́ jarʉvaicõjenejaquemavʉ, yópe Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyepe. ¿Aru mʉ́capũravʉ aipe ayʉrʉ̃ mʉ ṍre? arejaima Jesúre.
6 Que aivʉ ʉ̃́re jʉjovarĩdurejaima, boro coyʉrĩ ađaiyʉrĩdurãjivʉ ʉ̃́re, ʉ̃i vainí tʉ́jʉroede ne đaicõjeiyede. Ʉbenita Jesús nacachini, joborõi ãmuyoque toivarejame. 7 Ʉ̃i que đaiyede, Jesúre jẽniari jã́ranʉrejaima na. Ne que teiyede nacajari, núri, arejame náre:
—Jede, mʉjacacʉ ãmeina tebecʉ bácʉ bajacʉ́rĩ mamarʉmʉ dʉreni bʉ́yʉ ṍre cʉ̃raboaque, arejame Jesús.
8 Que arĩ, bedióva cojedeca nacachini, joborõi toivarejame. 9 Nópe ʉ̃i aiyede jápiaivʉva, cũinácʉ, cũinácʉ etarĩ nʉrejaima na, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva aru fariseova máre. Ne pʉeno bʉcʉcʉ mamarʉmʉ aru ʉ̃i cãchinocavʉ ʉ̃i yóbo etarĩ nʉrejaima. Pʉ mautedejacarã ñʉja, Jesújã, ico nomióque. 10 Cojedeca nacajari, núri, arejame ṍre Jesús:
—¿Mʉre boro coyʉrĩ ađarĩduivʉ ã́ri cʉri na? ¿Mi ãmenore đaiye boje, põecʉ cʉbedi mʉre ñájine đayʉ? arejame ṍre.
11 —Cʉbebi, ji jabocʉ, arejaco õ.
—Yʉ máre mʉre ñájine đabevʉ. Nʉjaco mʉ caride. Aru ãmeina đabejaco cojedeca, arejame ṍre Jesús.
Jesús pẽoinope põevare coreóvare đayʉ majepacʉi dápiaiye jãvene
12 Bedióva cojedeca põevare yávarejame Jesús:
—Yʉrecabu pẽoinope páyʉ ijãravʉcavʉre ne ũmei, coreóvare đacʉyʉ Jʉ̃menijicʉi dápiaiye jãvene ji bueiyeque. Ácʉ põecʉ yʉre yóvacʉdayʉ, ʉ̃́recabe cʉvacʉyʉ iye pẽoiye apʉre đaiyede. Que baru mamaũmene cʉvacʉyʉme ʉ̃. Ʉ̃́recabe cʉcʉyʉ yópe miađároi cuyʉpe, cainʉmʉa ñeminoi cubecʉyʉ. Ʉbenita põeva coreóvabevʉ Jʉ̃menijicʉi dápiaiye jãvene cʉrivʉbu yópe ñeminoi cuivʉpe, ne majibe boje ʉ̃i dápiaiye jãvene, arejame náre Jesús.
13 Fariseovacavʉ arejaima ʉ̃́re:
—Mʉrecabu mi borore coyʉyʉ mi baju. Que baru ʉbenina que ayʉbu. Bojecʉbevʉ mi que coyʉiye, arejaima ʉ̃́re.
14 Yópe arĩ, coyʉrejame Jesús:
—Ji borore ji coyʉiyevacari bojecʉetamu. Yʉ́vacari coreóvaivʉ ji cʉrõ mácarõre aru ji nʉquinore máre. Que baru ji coyʉiye jãvetamu. Ʉbenita ji cʉrõ mácarõre aru ji nʉquinore máre ye coreóvabevʉbu mʉja. 15 Mʉjacapũravʉ apevʉre ñájine đávaivʉbu põevare mʉje coyʉiyeque. Ʉbenita yʉ́capũravʉ ñamene ñájine đabecʉbu. 16 Ʉbenita põevare ji ñájine đaru, ji nópe đaiye jãve májebu. Quénora cũinácʉ ji baju nópe đabejebu yʉ. Quénora jipacʉ, ñai daroyʉ bácʉ yʉre yui, nópe đajebu yʉ́que. 17 Mʉje đaicõjeiyede yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ: “Pʉcarã cũinátʉrʉ ne coyʉru ne jã́iye báquede, bojecʉvʉ ne que coyʉiye”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. 18 Yʉ́vacari ji borore coyʉyʉbu. Aru jipacʉ, ñai daroyʉ bácʉ yʉre, ʉ̃ máre coyʉcaibi ji borore, arejame Jesús.
19 —¿Mipacʉ ã́ri cʉri ʉ̃? jẽniari jã́rejaima Jesúre fariseova.
—Yʉre coreóvabevʉbu mʉja. Aru jipacʉre máre coreóvabevʉbu mʉja. Yʉre coreóvaivʉ baru, jipacʉre máre coreóvajebu mʉja, arejame Jesús náre.
20 Caiye iyede coyʉrejame Jesús ʉ̃i bueiyede põevare Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, Jʉ̃menijicʉre tãutʉra jíye epeitõcua yebai. Ʉbenita põecʉ cʉbedejame jẽni jacocʉyʉ ʉ̃́re, ʉ̃i mauva ʉ̃́re ne jẽnajijãravʉ baquinó eabe boje cãreja.
Jesús “Ji nʉquinoi nʉri bʉojabenajaramu mʉja” ʉ̃i aino
21 Bedióva cojedeca põevare yávarejame Jesús:
—Yʉrecabu nʉcʉyʉ. Yʉre vorĩdurãjaramu mʉja. Ʉbenita yainájaramu mʉja boropateivʉ, mʉje ãmeina đaiyede dajocabe boje aru “Jesúbe Jʉ̃menijicʉi mácʉ aru majare meađaipõecʉ”, mʉje abe boje. Ji nʉquinore nʉri bʉojabenajaramu mʉja, arejame Jesús.
22 Que ayʉre, ina judíova ñʉje jabova ne bajumia yávaivʉ arejaima:
—¿Ñʉjare “Ji nʉquinore nʉri bʉojabenajaramu mʉja” ʉ̃i ainoque, jãve ʉ̃i baju boarĩ́ jarʉvacʉyʉba? arejaima ne bajumia.
23 Náre arejame Jesús:
—Mʉjacapũravʉ ijoborõcavʉbu mʉja. Ʉbenita yʉrecabu ʉ̃mʉcacʉ, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcacʉ. Mʉjacapũravʉ ijãravʉcavʉbu mʉja. Ʉbenita yʉ́capũravʉ ijãravʉcacʉ ãmevʉ yʉ. 24 Que baru “Yainájaramu mʉja boropateivʉ, mʉje ãmeina đaiyede dajocabe boje, ‘Jesúbe Jʉ̃menijicʉi mácʉ aru majare meađaipõecʉ’, mʉje abe boje”, avʉ mʉjare. Mʉje jʉ abe boje ji ávarede ji baju, “Jʉ̃menijicʉi mácʉbu yʉ, caivʉre meađaipõecʉ”, ji arĩ coyʉvarede, yainájaramu mʉja boropateivʉ, mʉje ãmeina đaiyede dajocabe boje, “Jesúbe Jʉ̃menijicʉi mácʉ aru majare meađaipõecʉ”, mʉje abe boje, arejame náre Jesús.
25 —¿Yécʉrʉ̃ mʉ? jẽniari jã́rejaima ʉ̃́re.
—Mamarʉmʉ ji bʉiyede aru carita ji coyʉvacamʉmu yʉ. 26 Mʉjare ji coyʉjʉroe ʉrarõ cʉvavʉ. Aru ʉrarõ mʉjare ji ñájine đájʉroe máre cʉvavʉ. Ʉbenita ñai daroyʉ bácʉ yʉre borocʉbecʉbe aru jãve yávayʉbe ʉ̃. Que baru ʉ̃i coyʉicõjeino mácarõpeda mʉja ijãravʉcavʉre coyʉivʉ yʉ, arejame Jesús.
27 Ʉbenita “yʉre daroyʉ bácʉ”, ʉ̃i aiyede, “jipacʉ”, ayʉre majibedejaquemavʉ na.
28 Que baru yópe arĩ, coyʉrejame Jesús náre:
—Mʉje jocʉcʉrã jẽori jãmʉórajiyede yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, majinajaramu jãvene ji ávarede ji baju, “Jʉ̃menijicʉi mácʉbu yʉ, caivʉre meađaipõecʉ”, ji arĩ coyʉvarede. Dinʉmʉ maquinóre majinajaramu mʉja. Ji baju jipacʉi coyʉbenore đayʉ bʉojabevʉ. Quénora jipacʉ, Jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i coyʉiyepedata, yópe ʉ̃i coyʉicõjeiye báquepe yʉre, coyʉyʉbu yʉ. 29 Ñai daroyʉ bácʉ yʉre cʉbi yʉ́que. Yʉre cũinácʉra jocarĩ nʉmecʉbe jipacʉ, ji đaiye boje ʉ̃i ʉrõpe cainʉmʉa, arejame Jesús.
30 Jesús nópe ayʉre jápiarĩ, jʉ arejaima ʉ̃́re obedivʉ põeva.
Jʉ̃menijicʉi mára aru cõjeimarape paivʉ ne ãmeina đaiyʉe boje
31 Ina judíova Jesús yebai cójijivʉre, ʉ̃́re jʉ aivʉ bácavʉre yópe arĩ, coyʉrejame Jesús:
—Mʉja jʉ aivʉ baru ji bueiyede, ji bueimara baju barãjáramu mʉja. 32 Ji bueiye jãve bajure majinajaramu mʉja. Aru que baru apecʉi cõjeimarape ãmenajaramu mʉja, arejame Jesús.
33 Ʉ̃́re arejaima ina judíovacavʉ:
—Ñʉja Abraham mácʉi pãramenatamu. Que baru cainʉmʉa apecʉi cõjeimara ãmevʉ ñʉja. ¿Aipe teni “Apecʉi cõjeimarape ãmenajaramu mʉja”, ayʉrʉ̃ mʉ ñʉjare? arejaima Jesúre.
34 Náre jʉ ayʉ arejame Jesús:
—Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Yópe cõjeimara ne baju ʉrõpe đabevʉ, quénora apecʉi ʉrõpe đaivʉ, nopedeca caivʉ ina ãmeina đaivʉ cõjeimarapebu, ne ãmeina đaiyʉe boje. 35 Cʉ̃rami upacʉi márape ãmema ʉ̃i cõjeimara. Mamara memeivʉ ne ʉe boje népacʉre. Ʉbenita cõjeimara memeivʉ ne jabocʉi cõjeiye boje náre. Quénora ʉbenina cʉrivʉtamu ina cõjeimara. Jabocʉi márape cainʉmʉa ména cʉbema ʉ̃i cõjeimara. Ʉbenita jívʉ bajutamu mamara baju. Que baru me cʉima népacʉque cainʉmʉa. Aru yʉ́vacari Jʉ̃menijicʉi mácʉ bajubu. 36 Que baru yʉ, Jʉ̃menijicʉi mácʉ, mʉjare cõjeimarape ãmevʉre ji đaru, jãve bajureca cõjeimarape ãmevʉ barãjáramu mʉja. Ðarãjaramu mʉje đaiyede mʉje ʉe boje majepacʉ Jʉ̃menijicʉre. Ðabenajaramu mʉje đaiyede apecʉ ʉ̃i cõjeiye boje mʉjare. 37 Coreóvaivʉ yʉ mʉjare Abraham mácʉi pãramenare. Ʉbenita ji bueiyede jʉ aiyʉbevʉbu mʉja. Que baru yʉre boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉbu mʉja. 38 Yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu jipacʉi jã́đovaiye báquede yʉre. Ʉbenita mʉjacapũravʉ đaivʉbu yópe mʉjepacʉi coyʉiye báquepe mʉjare, arejame náre Jesús.
39 —Ñʉjeñecu mácʉ barejaquémavʉ Abraham mácʉ, arejaima na.
Ʉbenita Jesús arejame náre:
—Abraham mácʉi pãramena baju baru, ʉ̃i đaiye báquepedeca đajebu mʉja. 40 Ʉbenita iye yávaiye jãvene Jʉ̃menijicʉi bueiye báquede yʉre coyʉyʉ bácʉreca mʉjare, mʉjacapũravʉ boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉbu yʉre. Que đabedejaquemavʉ Abraham mácʉ. 41 Mʉje que đaiyʉeque, yópe mʉjepacʉi đaiyepedeca đaiyʉrivʉbu mʉja, arejame náre Jesús.
Nácapũravʉ arejaima ʉ̃́re:
—Ñʉja ʉbenina eaimara ãmevʉ. Jʉ̃menijicʉvacaribe cũinácʉ ñʉjepacʉ baju, arejaima.
42 Náre, yópe arĩ, coyʉrejame Jesús:
—Jʉ̃menijicʉi cʉrõi cʉcʉ bácʉ yore ẽmeni darejacacʉ yʉ. Aru cʉvʉ caride yui. Que baru Jʉ̃menijicʉ mʉjepacʉ baju baru, yʉre ʉjebu mʉja. Ji bajuma ji majiéque dabedejacacʉ yʉ. Quénora Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉbu yʉ. 43 ¿Aipe teni ji coyʉiyede jápiarĩ eabenarʉ mʉja? Yʉre ji coyʉiyede jápiaiyʉbevʉbu mʉja. Que baru jápiarĩ eabevʉbu mʉja. 44 Mʉjepacʉbe abujuvai jabocʉ. Ʉ̃́pe paivʉbu mʉja. Ʉ̃i ʉrõpe đaiyʉrivʉbu mʉja. Mamarʉmʉre aru caride máre, põevare boarĩ́ jarʉvaipõecʉbe ʉ̃. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene jápiaiyʉbebi ʉ̃. Aru cainʉmʉa yávaiyede jãvene coyʉbebi ʉ̃. Ʉ̃i borocʉede coyʉyʉbe ʉ̃, “¿Jãve márica?” põeva ne arãjiyepe ayʉ. Aru mamarʉmʉcacʉ borocʉcʉbe ʉ̃. 45 Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu yávaiyede jãvene. Mʉjacapũravʉ ji coyʉiyede jʉ abevʉbu. 46 Ñame mʉjacacʉ ji ãmeina đaiyede jã́đovañʉ bʉojabebi, ji boropatebe boje. Jãvetamu ji coyʉiye. ¿Dinʉmʉ aipe teni diede jʉ abenarʉ mʉja? 47 Jʉ̃menijicʉ jicʉ jápiaibi ʉ̃i yávaiyede. Ʉbenita mʉjacapũravʉ Jʉ̃menijicʉ jina ãmevʉ. Que baru ʉ̃i yávaiyede jápiaiyʉbevʉbu mʉja, arejame náre Jesús.
Jesús ʉ̃i cʉede Abraham mácʉi põetequiye jipocai
48 Dinʉmʉ ina judíova arejaima Jesúre:
—Jãve coyʉivʉbu ñʉja: Samariacacʉbu mʉ. Aru abujucʉ cʉbi mʉ́que, arejaima na.
49 Náre arejame Jesús:
—Abujucʉ cʉbebi yʉ́que. Jipacʉre pueđaivʉ yʉ. Ʉbenita yʉre pueđabevʉ mʉja. 50 Yʉre mearore jívʉre vobevʉ yʉ. Ʉbenita jipacʉ ʉbi põevare ne jínajiyepe ayʉ mearore yʉre. Aru ʉ̃́recabe coyʉyʉ põevare ne đaiye báque méne aru ãmene máre. 51 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ jʉ ayʉ ji coyʉiyede yaibécʉyʉme, arejame Jesús.
Que ayʉ, põecʉi yaibéde ʉ̃i ũmei aiyʉcʉ barejaquémavʉ Jesús.
52 Arejaima na:
—Caride jãve coreóvaivʉbu ñʉja. Abujucʉ cʉbi mʉ́que. Javede Abraham mácʉ aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ máre yaidéjaquemavʉ. Ʉbenita “Ácʉ põecʉ jʉ ayʉ ji coyʉiyede yaibécʉyʉme”, mʉ ayʉbu. 53 Majeñecu Abraham mácʉ yaidéjaquemavʉ. ¿Ʉ̃i pʉeno parʉcʉrʉ̃ mʉ? Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ máre yaidéjaquemavʉ. ¿Yécʉpe páyʉrʉ̃ mʉ, mi dápiaru? arejaima na.
54 Que aivʉre, yópe arejame Jesús:
—Ji baju “Meacʉtamu yʉ” ji aru, bojecʉbejebu no. Ʉbenita jipacʉrecabe “Meacʉtamu mʉ” ayʉ yʉre. Ʉ̃́recabe “ñʉjepacʉ Jʉ̃menijicʉ”, mʉje aimʉ. 55 Mʉjacapũravʉ ʉ̃́re ye coreóvabevʉbu. Ʉbenita yʉrecabu coreóvayʉ. “Ʉ̃́re coreóvabevʉ yʉ” ayʉ baru, mʉjapedeca borocʉjebu yʉ. Ʉbenita ʉ̃́re coreóvaivʉ yʉ. Ʉ̃i coyʉiyede me jʉ aivʉ yʉ. 56 Aru dápiayʉ bácʉ ji edaquiyede ijãravʉi, torojʉrejaquemavʉ majeñecu Abraham mácʉ. Que teyʉ, ji edaiyede jã́ñʉ mácʉ, yʉre torojʉrejame ʉ̃ mácʉ, arejame náre Jesús.
57 Ina judíova arejaima ʉ̃́re:
—Cincuenta paiʉjʉa cʉvabevʉ mʉ. Aru Abraham mácʉ javeita yaidéjaquemavʉ. ¿Aipe teni “Jã́rejacacʉ ʉ̃ mácʉre”, ayʉrʉ̃ mʉ? arejaima Jesúre na.
58 —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Abraham mácʉ ʉ̃i põetequiye jipocai cʉrejacacʉ yʉ, arejame Jesús.
59 Ʉ̃i que aiyede, Jesúre jorojĩvʉ, ina judíova boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉ ʉ̃́re ĩnejaima cʉ̃raboare, dʉrenajivʉ ʉ̃́re. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jocarĩ etarĩ, dupini nʉrejame Jesús.