ZANNOO YƐLƐ 18
YIELOŊ 65 Move Ahead! (Yɛ Nyɛrɛ Nimitɔɔre Gaabo!)
Bipɔlɔ—Yɛ Tɔglɔ Marko Neŋ Timoti
“Taa Marko waana ne, bonso, o taa la sommo a N toma poɔ.”—2 TIM. 4:11.
YƐLƐ TE NAŊ NA ZANNE
Te na nyɛɛ lɛ na Marko neŋ Timoti ewuli soŋ naŋ na baŋ soŋ bipɔlɔ ka ba taa gyog-sonne naŋ na toɔ̃ vɛŋ ka ba tonɔ korɔ ba taaba velaa zaa.
1-2. Bo yɛlɛ mine la da na baŋ pigi Marko neŋ Timoti sori ka ba tonɔ korɔ ba taaba?
TE YƆƆDƆBA naŋ e baapaalba, yɛ boɔrɔŋ ka yɛ tonɔ toma yaga Jehoova puoruu poɔŋ bee? Yɛ boɔrɔŋ ka yɛ sonnɔ yɛ yɔɔmine naŋ be a lantaapuoruu poɔŋ bee? Te baŋɛɛŋ ka yɛ boɔrɛɛ lɛ. Te poɔ maŋ pɛleŋ yaga saŋa na teŋ wa nyɛ bipɔlɔ naŋ de ba menne tere a tonɔ Jehoova puoruu toma. (Yiem. 110:3) Kyɛ, te baŋɛɛŋ ka yɛ tuoree yelkpeɛne meŋ. Dabeɛ̃ erɛ boŋ ka ho de ho meŋɛ tere a tonɔ Jehoova toma, bonso ho ba baŋ zie baŋ na de bo gaaneŋ bee? Kyɛbee ba boɔrɔŋ ka ba de toma mine eŋ ho nuuriŋ, kyɛ dabeɛ̃ ba sage ka ho sagede a toma bee? Ka lɛ wa la, a ba e ho yoŋ.
2 Marko neŋ Timoti meŋ da tuoree a yelkpeɛne ŋa taa. Kyɛ ba da ba vɛŋ ka yɛlɛ ba naŋ ba baŋ, kyɛbee dabeɛ̃ pigi ba sori ka ba de ba menne tere a tonɔ korɔ ba taaba. Aminekaŋaŋ, Marko da kpeɛrɛɛ o ma zieŋ. Zemmo da eɛ laafeɛ koo. Saŋa na bitontona Pɔɔl neŋ Banabase naŋ wa piili ba dɛndɛŋ sokyɛŋ na, ba da toŋboɔlɛɛ Marko ka o wa poɔ ba eŋɛŋ. (Tom. 12:12, 13, 25) Marko da barɛɛ o yiri ane zeŋ laafeɛ na oŋ da taa na, a kyɛ gaa ka o te toŋ Jehoova toma na. O da gaaɛ Antoɔki, a yi be ka o neŋ Pɔɔl neŋ Banabase gaa zitɔba mine meŋ. (Tom. 13:1-5) Timoti meŋ da kpeɛrɛɛ o dɔgreba zieŋ saŋa na Pɔɔl naŋ da toŋboɔloo ka o poɔ o eŋɛŋ ka ba tonɔ a naaŋ moɔloo toma. Timoti da eɛ baapaalaa, azuŋ yɛlɛ yaga da bebeŋ oŋ da ba baŋ. Kyɛ, Timoti da ba vɛŋ ka ana yɛlɛ na vɛŋ ka dabeɛ̃ kpɛ o. (De manne neŋ 1 Korinti 16:10, 11 ane 1 Timoti 4:12.) Timoti da sagɛɛ Pɔɔl toŋboɔle na. Lɛ da vɛŋɛɛŋ ka Jehoova koo maaloo yaga.—Tom. 16:3-5.
3. (a) Boŋ vɛŋ teŋ baŋ ka Pɔɔl da nɔŋɛɛ Marko neŋ Timoti yɛlɛ soŋ? (2 Timoti 4:6, 9, 11) (Kaa a fotori.) (b) Bo soorebie teŋ waana ka te nyɛ a nɔɛ iribo a zannoo ŋa poɔŋ?
3 Marko neŋ Timoti da zannɛɛ yɛlɛ naŋ vɛŋ baŋ wa e noba naŋ kyile, azuŋ ba da de la toŋtegrɛ eŋ ba nuuriŋ saŋa na baŋ naŋ e baapaalba na. Pɔɔl niŋe da paalɛɛ tonkpeɛne na zaa Marko neŋ Timoti naŋ da tonɔ na yaga zaa, bonso saŋa na aŋ da wa kyɛre fẽẽ ka ba ko o na, o da toŋboɔle baŋ ka ba wa o zie. (Kanne 2 Timoti 4:6, 9, 11.) Bo gyog-sonne ka Marko neŋ Timoti da taa ka lɛ vɛŋ ka Pɔɔl da nɔŋ ba yɛlɛ lɛ? Wala ka bipɔlɔ na baŋ e a de wuli ka ba tɔglɛɛ ba gyog-sonne na? Sobuo ka Pɔɔl kawane na na baŋ soŋ bipɔlɔ zenɛ ŋa?
Pɔɔl da nɔŋɛɛ Marko neŋ Timoti yɛlɛ yaga zaa, saŋa na baŋ da naŋ e baapaalba na kyɛ ba da de la toŋtegrɛ eŋ ba nuuriŋ (Kanne wɛlbo 3)b
TƆGLƆ MARKO A MAŊ YI HO POƆ ZAA A TONƆ KORƆ HO TAABA
4-5. Wala ka Marko da e a de wuli ka o maŋ yi la o poɔ zaa a tonɔ korɔ o taaba?
4 Gane kaŋa yeleeŋ ka, ka ba naŋ yelka neɛ tonɔ korɛɛ o taaba, lɛ wuleeŋ ka o soba maŋ “moɔrɛɛ o moɔbo zaa a sonnɔ ba, a naŋ moɔ̃ niŋe sonnɔ o taaba haali saŋa na aŋ wa e kpeɛŋaa koo.” A yɛlɛ ŋa neŋ o zu ka Marko da e. Saŋa na Pɔɔl naŋ da zagre ka o de o poɔ o eŋɛŋ o yiiloŋ sokyɛŋ na poɔŋ na, Marko poɔ da sããŋɛɛŋ ka a yɛlɛ meŋ da kpɛ o yaga. (Tom. 15:37, 38) Kyɛ, Marko da naŋ moɔ̃ la niŋe a tonɔ korɔ o taaba.
5 Marko neŋ Banabase da gaaɛ ziyuo a te tonɔ a naaŋ moɔloo toma. Yuomo 11 mine puoriŋ, saŋa na baŋ da nyɔge Pɔɔl te eŋ nempɔgedieŋ a dɛndɛŋ saŋa Urom teŋɛ na, Marko da be la o zieŋ a sonnoo. (Flm. 23, 24) Pɔɔl niŋe da paalɛɛ sommo na Marko naŋ da de koroo na yaga zaa, azuŋ o da yeleeŋ ka Marko da ‘waa la neɛ naŋ moorɔ koroo’ yaga zaa.—Kol. 4:10, 11.
6. Saŋa na Marko neŋ Kristabiiri naŋ kyile naŋ da laŋ erɛ yɛlɛ na, bo maaloo oŋ da nyɛ? (Kaa a muni zie yɛlɛ.)
6 Saŋa na Marko neŋ o Kristabitaaba naŋ kyile naŋ da laŋna erɛ yɛlɛ na, a da somooŋ oŋ meŋ wa leɛ neɛ naŋ kyile. O da be la Pɔɔl zieŋ saŋa na oŋ da be Urom paaloŋ na. A puoriŋ, o da yi la be a gaa bitontona Piita zie Baabilɔŋ paaloŋ. Piita neŋ Marko da nyɔgɛɛ zɔmennoŋ naŋ e kpeɛŋaa yaga zaa. Lɛ da vɛŋɛɛŋ ka Piita boɔle Marko ka “N bidɔɔ.” (1 Pit. 5:13) Saŋa na Piita neŋ Marko naŋ laŋ tonɔ toma na, Piita da de la apoɔsori a manne Yezu zemmo yɛlɛ ane o naaŋ moɔloo toma na ko Marko oŋ sɛge biŋ. Yɛlɛ na oŋ sɛge biŋ na la teŋ boɔlɔ ka Marko gane na zenɛ ŋa.a
7. Wala ka te yɔɔdɔɔ Seŋ-Woo e a de wuli ka o tɔglɛɛ Marko ewuli soŋ na? (Kaa a foto.)
7 Marko da moɔ̃ la niŋe a tonɔ korɔ o taaba. O da lɛ de la o meŋɛ te mare Kristabiiri naŋ kyile ka o ne ba laŋ erɛ yɛlɛ. Wala hoŋ na toɔ̃ e a tɔglɔ Marko ewuli soŋ na? Aminekaŋaŋ, ho kaarɛɛ soriŋ ka ho na nyɛɛ apoɔsori kaŋa, kyɛ ho nu naŋ ba kpɛ ana apoɔsori na. Ka lɛ wa la, naŋ moɔ̃ niŋe a tonɔ korɔ Jehoova neŋ ho taaba naŋ be a lantaapuoruu poɔŋ. Te de te yɔɔdɔɔ Seŋ-Woo yɛlɛ ŋa wuli a muni. Pampana ŋa, o eɛ a lantaapuoruu neŋkpoŋ kaŋa. Saŋa na oŋ da e baapaalaa na, o da maŋ de la o meŋɛ manna neŋ o taa baapaalba naŋ be a lantaapuoruu poɔŋ. A lantaapuoruu nembɛrɛ da kaa iree o baapaal-taaba na mine baŋ tonɔ toma mine a lantaapuoruu poɔŋ, kyɛ ba da ba kaa iri Seŋ-Woo yɛŋ a de toma zaa eŋ o nuuriŋ. Azuŋ, Seŋ-Woo da teɛrɛɛŋ ka a lantaapuoruu nembɛrɛ ba nyɛrɛ tonsonne na oŋ tonɔ na. Seŋ-Woo da mannɛɛ a yɛlɛ ŋa ko a lantaapuoruu nembɛrɛ mine naŋ kyile. A lantaapuoruu neŋkpoŋ kaŋa da yelko oŋ ka o naŋ moɔ̃ niŋe a tonɔ tonsonne korɔ o taaba, haali ka o naŋ teɛre ka noba ba nyɛrɛ tonsonne na oŋ tonɔ na. Seŋ-Woo da de la a kawane toŋ neŋ toma. Azuŋ, o da maŋ de la o meŋɛ tere a sonnɔ neŋnyaane ane noba naŋ boɔrɔ sommo ka ba gaa a lammore. Seŋ-Woo yeleeŋ ka: “N wa baŋɛɛ lɛ na aŋ wuli ka N tonɔ korɔ N taaba meŋɛmeŋɛ. N wa nyɛɛŋ ka ka maaŋ de N meŋɛ tere a sonnɔ N taaba, a maŋ vɛŋeŋ maŋ taa popeɛloŋ yaga.”
Ka bipɔlɔ neŋ te yɔɔmine naŋ kyileŋ wa laŋ erɛ yɛlɛ, sobuo aŋ na toɔ̃ soŋ ba ka ba meŋ wa e noba naŋ kyile? (Kanne wɛlbo 7)
TƆGLƆ TIMOTI A MAŊ WULO HO TAABA NƆMMO
8. Bonso ka Pɔɔl da kaa iri Timoti oŋ poɔ o eŋɛŋ o sokyɛŋ na poɔŋ? (Filipae 2:19-22)
8 A yi Pɔɔl naaŋ moɔloo sokyɛŋ na poɔŋ, o da maŋ te ta la ziiri mine ka noba iri zɔɔrɔ ne o. Azuŋ, saŋa na oŋ da boɔrɔ ka o leɛ gaa a ziiri ŋa na, o da boɔrɛɛ o yɔɔmine naŋ taa nyaa ka ba poɔ o eŋɛŋ ka ba zaa gaa be. A piilee saŋa, o da kaa iree Selase poɔ o eŋɛŋ. (Tom. 15:22, 40) A puoriŋ, Pɔɔl da leɛ kaa iree Timoti poɔ o eŋɛŋ o sokyɛŋ na poɔŋ. Bonso ka Pɔɔl da kaa iri Timoti? Timoti da eɛ neɛ naŋ taa yosoŋ. (Tom. 16:1, 2) O da eɛ neɛ meŋ naŋ da maŋ yi o sukyiri poɔŋ a wulo o taaba nɔmmo.—Kanne Filipae 2:19-22.
9. Wala ka Timoti da e a de wuli ka o taaɛ nɔmmo ko o yɔɔmine?
9 Saŋa na Timoti neŋ Pɔɔl naŋ wa piili ba naaŋ moɔloo toma na, Timoti da wuleeŋ ka o maŋ teɛrɛɛ o taaba yɛlɛ yaga zaa. Azuŋ, Pɔɔl da barooŋ Bɛroya teŋɛ na ka o eŋ a Kristabi-paalba naŋ da bebe na faŋa. (Tom. 17:13, 14) Ana saŋa na Selase meŋ da be la Bɛroya teŋɛ na, azuŋ o da soŋɛɛ Timoti yaga zaa. Lɛ puoriŋ, Pɔɔl da toŋɛɛ Timoti yoŋ oŋ gaa Tɛsalonika teŋɛ na a te eŋ Kristabiiri naŋ da bebe na faŋa. (1 Tɛs. 3:2) Timoti da de la yuomo 15 kyɛbee yuomo naŋ pare lɛ tonɔ Jehoova puoruu toma. A yi ana saŋa na zaa poɔŋ, o da maŋ ‘laŋ kono ne la banaŋ naŋ kono.’ Lɛ wuleeŋ ka o da maŋ de la o meŋɛ eŋ o taaba naŋ dire dɔgɛɛ gbɛbɔgriŋ, a moorɔ korɔ ba. (Uro. 12:15; 2 Tim. 1:4) Wala ka bipɔlɔ naŋ bebe zenɛ ŋa na baŋ e a tɔglɔ Timoti?
10. Wala ka te yɔɔdɔɔ Woo-Gyaa e a de wuli ka o taaɛ nɔmmo ko o taaba?
10 Te yɔɔdɔɔ kaŋa baŋ boɔlɔ Woo-Gyaa da wa nyɛɛŋ ka aseŋ ka o de o yel-eree wulo ka o boɔrɛɛ o yɔɔmine yɛlɛ. Saŋa na oŋ da naŋ e baapaalaa na, a da maŋ eɛ kpeɛŋaa koo ka o neŋ o yɔɔmine naŋ koroo piili dama diibu. Azuŋ, ka o naŋ wa gaa a Lammozie, o da maŋ puore baŋ a kyɛ te gɛrɛ. O koŋ sage are ka o ne ba di dama. Beŋ la ka a lantaapuoruu neŋkpoŋ kaŋa yelkoo ka o maŋ mãã o meŋɛ a kyɛnle fẽẽ saŋa na oŋ wa puore o yɔɔmine na. O da yelko la Woo-Gyaa ka o na baŋ mannɛɛ gyog-sonne na oŋ nɔŋ o yɔɔmine eŋɛŋ ko ba, kyɛbee ka o vɛŋ ka o neŋ o soba di dama kyaare o yɔɔ na yelboɔree. Woo-Gyaa da de la a kawane ŋa toŋ neŋ toma. Zenɛ ŋa, o eɛ a lantaapuoruu neŋkpoŋ kaŋa. Woo-Gyaa yeleeŋ ka: “Pampana ŋa, a eɛ mɔlɔ ko ma ka N neŋ nemboorɔ zaa piili dama diibu. Ka maaŋ wa baŋ yelkpeɛne N yɔɔmine naŋ tuoro, N poɔ maŋ pɛleŋ, bonso a maŋ yuo la sori ko ma maŋ de sommo naŋ seŋ neŋ ko ba.”
11. Wala ka bipɔlɔ na toɔ̃ e a de wuli ka ba nɔnɔ la noba naŋ be a lantaapuoruu poɔŋ? (Kaa a foto.)
11 Bipɔlɔ naŋ be a lantaapuoruu poɔŋ, yɛ meŋ na baŋ de la yɛ yel-eree wuli ka yɛ nɔŋ la yɛ yɔɔmine. Ka yɛneeŋ wa gaa a lammozie, yɛ maŋ moɔ ka yɛ neŋ neŋnyaane, baapaalba, ane nemboorɔ zaa di dama. Ho na baŋ soore baŋ lɛ yɛlɛ naŋ kyɛnɛ ba zemmo poɔŋ. Pãã mãã ho meŋɛ a kyɛllɛ yɛlɛ na baŋ yele na. Lɛ na soŋ boŋ ka ho baŋ sori hoŋ na baŋ tu a de sommo naŋ seŋ neŋ ko ba. Aminekaŋaŋ, ho nyɛɛŋ ka kultaa deme mine naŋ e neŋnyaane a be a lantaapuoruu poɔŋ boɔrɛɛ sommo ka ba de JW Library® app tonɔ neŋ toma. Kyɛbee ba na toɔ̃ yelko boŋ ka ba ba taa neɛ naŋ na poɔ ba eŋɛŋ ka ba gaa a naaŋ moɔloo. Ka lɛ wa la, ho na baŋ narɛɛ ho meŋɛ a wuli ba lɛ baŋ na toɔ̃ de ba tabulɛt bee fone na toŋ neŋ toma soŋ. Ho na baŋ lɛ narɛɛ ho meŋɛ a te poɔ ba eŋɛŋ ka yɛ gaa a naaŋ moɔloo. Ka hooŋ maŋ de gbɛre a sonnɔ ho taaba, ho na eɛ ewuli soŋ ko ho taaba ka ba tɔglɔ.
Bipɔlɔ na baŋ eɛ yɛlɛ yaga soŋ a lantaapuoruu (Kanne wɛlbo 11)
PƆƆL KAWANE NA NA BAŊ SOŊ BOŊ
12. Ka bipɔlɔŋ boɔrɔ ka ba nyɛ tɔnɔ yi kawane na Pɔɔl naŋ da ko Timoti na poɔŋ, wala aŋ seŋ ka ba e?
12 Pɔɔl da ko la Timoti kawane a kyaare yɛlɛ naŋ na baŋ somoo ka o taa popeɛloŋ o zemmo poɔŋ, a kyɛ lɛ de o sukyiri zaa puoro Jehoova meŋ. (1 Tim. 1:18; 2 Tim. 4:5) Bipɔlɔ, yɛ na baŋ zannɛɛ yɛlɛ yi Pɔɔl kawane na poɔŋ. Sobuoŋ? Ka hooŋ boɔrɔ, kanne 1 Timoti ane 2 Timoti gama na aŋa hooŋ la ka Pɔɔl sɛge a yɛlɛ ko. Moɔrɔ ka ho nyɛ kawane na hoŋ na baŋ de toŋ neŋ toma ho zemmo poɔŋ. Yɛ vɛŋ ka te manne a lɛtare ŋa poɔ yɛlɛ fẽẽ.
13. Boŋ na baŋ soŋ te ka te kpimare Jehoova?
13 “Moɔ̃ nimiri ka ho be a Naaŋmennoŋ poɔ.” (1 Tim. 4:7b) A sɛgre yeleeŋ ka “be a Naaŋmennoŋ poɔ,” wala ka lɛ wuli? A wulee neɛ naŋ kpimare Jehoova a moɔrɔ o moɔbo zaa ka o erɛ o boɔbo. Te kaŋa zaa kyebe baŋ de a gyogo ŋa dɔge ne te. Azuŋ, aseŋ ka te moɔrɔ ka te taa a gyogo ŋa. Wala teŋ na toɔ̃ e a taa a gyogo ŋa? Ka hooŋ kaa a sɛgre piilee zie na o yeleeŋ ka, “moɔ̃ nimiri.” A Giriki yelbiri na ba naŋ leɛre waneŋ ka “moɔ̃ nimiri” na wulee lɛ na zozoreba naŋ maŋ dɛnnɛ ba kɔbɔ a moɔrɔ ba moɔbo zaa ka ba zo ka ba gbɛɛ e fɔ̃ɔ̃, ka lɛ na vɛŋ ka ba zo di. A zozoreba seŋ ka ba taa meŋɛ bantaabo gyogo sɛre kyɛ na toɔ̃ e lɛ. A eɛ nimizeɛ ka te meŋ taa meŋɛ bantaabo gyogo. Ka teneeŋ taa a gyogo ŋa, te na maŋ erɛɛ yɛlɛ naŋ na vɛŋ ka te neŋ Jehoova niiloŋ na e kpeɛŋaa.
14. Ka teneeŋ wa kanna a Baabole, bo yɛlɛ aŋ seŋ ka te de biŋ te nimitɔɔreŋ? De a Baabole poɔ yelkaŋa wuli a muni.
14 A eɛ nimizeɛ yaga zaa ka ho moɔrɔ ka ho maŋ kanna a Baabole bebiri zaa. Saŋa na hoŋ kanna a Baabole na, maŋ moɔrɔ ka ho nyɛ yɛlɛ naŋ na vɛŋ ka ho neŋ Jehoova niiloŋ na maaleŋ e kpeɛŋaa. Aŋa mannoo poɔŋ, bo yɛlɛ hoŋ na baŋ zanne yi dama na Yezu neŋ a bipɔlee naŋ e bondaana naŋ da di na poɔŋ? (Mak. 10:17-22) A bipɔlee naŋ e bondaana da baŋɛɛŋ ka Yezu la a Mɛzaaya, kyɛ o sagediibu da ba e kpoŋ ta ka o bare o boma zaa a kyɛ wa tuuro Yezu. Aneazaa, kyɛ Yezu da nɔŋ la a dɔɔ. Ho nyɛɛ lɛ na Yezu naŋ da de nimimaaroŋ yeli neŋ yɛlɛ ko a dɔɔ? Yezu da boɔrɔŋ ka o soŋ a dɔɔ ka o de gbɛre naŋ soma. Yezu da wulee a dɔɔ lɛ na Jehoova naŋ nɔmoo aseŋ. (Gyn. 14:9) De a Baabole poɔ yɛlɛ ŋa manne neŋ ho zemmo yɛlɛ a nyɛ. Soore ho meŋɛ ka, ‘Bo yɛlɛ aŋ seŋ ka N erɛ ka lɛ vɛŋ ka N toɔ̃ tagra peɛlɛ Jehoova, a lɛ de N meŋɛ zaa tere a tonɔ korɔ N taaba?’
15. Bonso aŋ e nimizeɛ ka bipɔlee maŋ teɛre ewuli soŋ na oŋ erɛ korɔ noba na yɛlɛ? De yelmannaa kaŋa wuli a muni. (1 Timoti 4:12, 13)
15 “Waa neɛ a yelderebɛ naŋ na tɔglɔ.” (Kanne 1 Timoti 4:12, 13.) Pɔɔl da eŋɛɛ Timoti faŋa ka o moɔrɔ ka o baŋ yɛlɛ mine eebo. O da yeleeŋ ka o moɔrɔ a nyɛrɛ nimitɔɔre gaabo o kannoo ane o wuluu poɔŋ. Pɔɔl da lɛ emooŋ faŋa ka o lɛ moɔrɔ ka o taa gyogri aŋa nɔmmo, sagediibu, a lɛ e forifori meŋ. Bonso ka Pɔɔl da yeli lɛ koo? Neɛ yel-eree la e nimizeɛ yaga zaa a gaŋ o yelyelii. Te de ka ba kaa iri boŋ ka ho tere yelyaga kaŋa a kyaare lɛ teŋ na de eŋnyagroŋ moɔlɔ a duorisoŋ. Ka hooŋ e neɛ naŋ de eŋnyagroŋ moɔlɔ a duorisoŋ, a na eɛ mɔlɔ ka ho de nyaa tere a yelyaga. Ho kyɛllekyɛlleba na na de la ho yelyaga na nimizeɛ, bonso ba nyɛɛŋ ka hooŋ meŋɛ de la yɛlɛ na hoŋ wulo ba na tonɔ neŋ toma.—1 Tim. 3:13.
16. (a) Bo yɛlɛ anuu mine la ka bipɔlɔ na baŋ de ba yel-eree wuli ka ba eɛ ewuli soŋ? (b) Ka bipɔlee kaŋaŋ boɔrɔ ka o e ewuli soŋ o “yɛlɛ yeluu poɔ,” wala aŋ seŋ ka o e?
16 Aŋa lɛ na 1 Timoti 4:12 naŋ wuli na, Pɔɔl da wulee yɛlɛ anuu mine bipɔlee naŋ na baŋ de o yel-eree wuli ka o eɛ ewuli soŋ. Ana somaŋ ka ho mãã ho meŋɛ a zanne a yɛlɛ anuu ŋa kaŋa zaa ho meŋɛ boma zannoo poɔŋ. Aŋa mannoo poɔŋ, te de ka ho boɔrɔŋ ka ho nyɛ nimitɔɔre gaabo “ho yɛlɛ yeluu poɔ.” Ho taaɛ soe yaga hoŋ na baŋ tu a de ho yelyaga eŋ ho taaba faŋa. Ka hooŋ naŋ kpeɛrɛ neŋ ho dɔgreba, ho na baŋ yelko baŋ lɛ na ho niŋe naŋ paale neŋ yɛlɛ na zaa baŋ erɛ korɔ bo na. Ka a lammoŋ wa baare, ho na baŋ yelko la neɛ kaŋa naŋ toŋ toma a lammo poɔŋ lɛ na ho poɔ naŋ pɛle neŋ toma na oŋ toŋ na. Ho na baŋ yi la ho sukyiri poɔŋ a iri yɛlɛ noɔre a lammore saŋa. Ka hooŋ moɔ̃ niŋe a yele yɛlɛ naŋ eŋnɛ ho taaba faŋa, a na wuliŋ ka ho neŋ Jehoova niiloŋ eɛ kpeɛŋaa.—1 Tim. 4:15.
17. Boŋ na toɔ̃ soŋ bipɔlɔ ka ba ta yɛlɛ na baŋ de biŋ ba nimitɔɔreŋ Jehoova puoruu poɔŋ? (2 Timoti 2:22)
17 “Zagre baapaaloŋ vɔlfaare bare, . . . a eŋ faŋa boɔrɔ mennoŋ.” (Kanne 2 Timoti 2:22.) Pɔɔl da eŋɛɛ Timoti faŋa ka o zagre vɔlfaare naŋ na baŋ pigoo sori ka o koŋ baŋ ta yɛlɛ oŋ de biŋ o nimitɔɔreŋ Jehoova puoruu poɔŋ bare. A gyog-faare ŋa meŋ na baŋ sãã la o neŋ Jehoova niiloŋ na. Ka hooŋ meŋɛŋ kaa ho zemmo yɛlɛ velaa, ho na nyɛŋ ka yɛlɛ mine bebeŋ a ba e yelfaare, kyɛ a maŋ deɛ la ho wagre kpoŋ zie zaa, ka lɛ vɛŋ hoŋ ba lɛ nyɛrɛ wagre korɔ Jehoova puoruu yɛlɛ. Aŋa mannoo poɔŋ, hooŋ meŋɛ leɛ kaa nyɛ wagre na hoŋ maŋ de dɛnnɛ ho kɔbɔ, a kaara boma intanɛt zuŋ, kyɛbee a ŋmeɛrɛ vidio games. Ho na baŋ de la ana wagre na kyɛlee toŋ Jehoova puoruu toma bee? Aminekaŋaŋ, ho na baŋ de la ho meŋɛ tere a sonnɔ a Lammozie maaloo toma, kyɛbee a gyamaa poɔ naaŋ moɔloo toma yelsɛgraa na. Ka hooŋ de ho meŋɛ eŋ a toma ŋa poɔŋ, ho na nyɛɛ zɔmeŋ-paalba naŋ na soŋ bo ka ho de yɛlɛ biŋ ho nimitɔɔreŋ Jehoova puoruu poɔŋ, a toɔ̃ ta a yɛlɛ meŋ.
KA TENEEŊ TONƆ KORƆ TE TAABA, TE NA NYƐƐ MAALOO YAGA
18. Bonso teŋ na baŋ yelka Marko neŋ Timoti da nyɛɛ maaloo yaga zaa ba zemmo poɔŋ?
18 Marko neŋ Timoti da de la yɛlɛ yaga iri neŋ sareka, ka lɛ vɛŋ baŋ de ba menne tere a tonɔ korɔ ba taaba. Lɛ da vɛŋɛɛŋ baŋ nyɛ maaloo yaga zaa ba zemmo poɔŋ. (Tom. 20:35) Marko da tu la sori a gaa zitɔba a te tonɔ korɔ o taaba. O da sɛgɛɛ Yezu zemmo yɛlɛ ane o naaŋ moɔloo toma naŋ toɔrɔ sukyiri yaga. Timoti meŋ da soŋɛɛ Pɔɔl baŋ sɛgre lantaapuoree yaga, a maŋ leɛ gaa be a te eŋ ba yɔɔmine na faŋa. Nɔkpeɛne zaa kyebe ka Jehoova poɔ da pɛlɛɛŋ neŋ meŋɛ deterebo gyogo na Marko neŋ Timoti naŋ da wuli na.
19. Bonso aŋ seŋ ka bipɔlɔ teɛre Pɔɔl kawane na yɛlɛ gaa tɔɔre? Ka ba naŋ wa e lɛ, bo maaloo baŋ na nyɛ?
19 Yɛlɛ na Pɔɔl naŋ sɛge eŋ lɛta na oŋ da sɛge ko Timoti na vɛŋɛɛŋ teŋ baŋ ka o da nɔŋɛɛ Timoti yaga zaa. A lɛtare ŋa a vooroŋ soŋ naŋ soŋ Pɔɔl oŋ sɛge na vɛŋɛɛŋ teŋ baŋ ka Jehoova nɔŋɛɛ bipɔlɔ yɛlɛ yaga zaa. Jehoova boɔrɔŋ ka yɛ yɛlɛ maale. Azuŋ, yɛ de Pɔɔl kawane na tonɔ neŋ toma, a de yɛ sukyie zaa puoro neŋ Jehoova. Ka yɛneeŋ e lɛ, yɛ na taaɛ zemmo naŋ soma pampana ŋa, a lɛ “nyɔge a nyɔvo-meŋɛ na kpeɛŋaakpeɛŋaa.”—1 Tim. 6:18, 19.
YIELOŊ 80 “Taste and See That Jehovah Is Good” (“Lɛnne A Nyɛ Lɛ Jehoova Naŋ Soma Aseŋ”)
a Piita da eɛ neɛ naŋ da maŋ wulo yɛlɛ naŋ be o sukyiri poɔŋ o yel-eree poɔŋ. Azuŋ, o da mannɛɛ Yezu yel-eree ko Marko, kyɛ lɛ yoŋ naane, o da maŋ wulee yɛlɛ naŋ vɛŋ ka Yezu erɛ a yɛlɛ. Azuŋ, ka hooŋ kaa yɛlɛ na Marko naŋ sɛge na poɔŋ, ho na nyɛŋ ka gbɛɛ yaga o da maŋ sɛgɛɛ yɛlɛ naŋ be Yezu sukyiri poɔŋ, ane bon nanso oŋ erɛ yɛlɛ mine.—Mak. 3:5; 7:34; 8:12.
b A FOTO POƆ YƐLƐ: Marko da tonɔ korɛɛ Pɔɔl neŋ Banabase ba naaŋ moɔloo sokyɛŋ na poɔŋ. Timoti meŋ da maŋ yi la o poɔ zaa a leɛ gaa a lantaapuoruu a te puore ba a kyɛ eŋ ba faŋa meŋ.