Alɔdlɛ́ndónǔ Kplé gbɛzán kpó sinsɛnzɔ́ kpó tɔn sín azɔ̌wéma tɔn lɛ́
© 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
5-11 MAI
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́XÓ 12
Azɔ̌ syɛ́nsyɛ́n wiwa ɖó le
Jijɔ Mawu tɔn e xɔ akwɛ́ hú diamáa é ɖé
Jehovah sɛntɔ́ ɖé lɛ sixu mɔ yeɖée ɖò ninɔmɛ ɖé lɛ mɛ bɔ dandannú gbɛmɛ tɔn lɛ mimɔ na vɛwǔ tawun. Ye ka nɔ zán nugbǒmaɖɔ sín wlɛnwín ɖé bo na dó tɔ́n sín mɛ ǎ, loɔ, ye nɔ tɛnkpɔn bo nɔ w’azɔ̌ syɛnsyɛn lobo nɔ ɖókan dó nǔ wu. Mɔ̌ mɛ ɔ, ye nɔ ɖexlɛ́ ɖɔ jijɔ taji Mawu tɔn lɛ, kaka jɛ nugbǒɖiɖɔ jí, xɔ akwɛ nú emi hú agbaza sín nǔ ɖebǔ.—Nùx. 12:24; Efɛ. 4:28.
w15 1/2 5 akpá. 4-6
Lěe è ná nɔ ɖu vǐví azɔ̌ syɛ́nsyɛ́n wiwa tɔn gbɔn é
Nǔkanbyɔ́ gǔdo tɔn élɔ́ nyɔ́ bɔ è ná lin tamɛ d’é jí, ɖó ényí mǐ mɔ le e azɔ̌ mǐtɔn nɔ hɛn wá nú mɛ ɖěvo lɛ́ é ɔ, mǐ nɔ ɖu vǐví tɔn hú gǎn. Jezu ɖésúnɔ ɖɔ: “Nǔnámɛ nɔ ná awǎjijɛ mɛ hú nǔyíɖomɛsí.” (Mɛ 20:35) Gɔ́ nú mɛ ɖěɖěe nɔ ɖu azɔ̌ e mǐ nɔ wa é sín le tlɔlɔ lɛ́ é ɖi ajɔ̌tɔ́ lɛ́ kpó mɛ e nɔ w’azɔ̌ nú mǐ lɛ́ é kpó ɔ, mɛ ɖěvo lɛ́ nɔ ɖu azɔ̌ syɛ́nsyɛ́n e mǐ nɔ wa é sín le. Mɛ e ɖo xwédo mǐtɔn mɛ lɛ́ é kpó mɛ e ɖo hudó mɛ lɛ́ é kpó ɖo mɛ énɛ́ lɛ́ mɛ.
Mɛ e ɖo xwédo mǐtɔn mɛ lɛ́ é. Ényí tatɔ́ xwédo tɔn ɖé nɔ w’azɔ̌ syɛ́nsyɛ́n bo ná sú hudó mɛ e ɖo xwédo tɔn mɛ lɛ́ é tɔn sín do ɔ, é hwe bǐ ɔ, é nɔ hɛn le wá nú yě ɖo ali we nu. Nukɔntɔn ɔ, é nɔ kú d’é jí ɖɔ yě ɖó dandannú gbɛ mɛ tɔn lɛ́ ɖi nǔɖuɖu, nǔzínzán kpó xɔ kpó e jɛxá é. Énɛ́ ɔ, é nɔ wa azɔ̌ e Mawu sɔ́ dó así n’i ɖɔ é ní “nɔ kpé nukún dó mɛ tɔn lɛ́ wú” é. (1 Timɔtée 5:8) Wegɔ́ ɔ, mɛ e nɔ sú hudó xwédo ɔ tɔn lɛ́ sín do é ɖé nɔ w’azɔ̌ syɛ́nsyɛ́n dó sɔ́ kpɔ́ndéwú ɖ’ayǐ nú mɛ e ɖo xwédo ɔ mɛ lɛ́ é. Shane e xó mǐ ɖɔ ɖo xóta e wá yi é mɛ é ɖɔ: “Kpɔ́ndéwú ɖagbe ɖé wɛ tɔ́ ce nyí ɖo azɔ̌ ɖagbe wiwa linu.” “É nɔ ɖɔ nǔgbó bo w’azɔ̌ syɛ́nsyɛ́n ɖo gbɛzán tɔn bǐ mɛ, atínkpatɔ́zɔ́ wɛ é wa hú gǎn. Kpɔ́ndéwú tɔn kplɔ́n mì ɖɔ alɔ mɛɖésúnɔ tɔn sísɔ́ dó w’azɔ̌ dó d’alɔ mɛ ɖěvo lɛ́ nɔ hɛn le wá.”
Mɛ e ɖo hudó mɛ lɛ́ é. Mɛsɛ́dó Pɔ́lu ɖe wě xá klisánwun lɛ́ ɖɔ yě “ní nɔ w’azɔ̌ syɛ́nsyɛ́n . . . bo ná dó sixú ɖó nǔɖé bá má xá mɛ e ɖo hudó mɛ é.” (Efɛ́zinu lɛ́ 4:28) È ná ɖɔ ɔ, nú mǐ nɔ w’azɔ̌ syɛ́nsyɛ́n bo nɔ sú hudó mǐɖésúnɔ kpó xwédo mǐtɔn kpó tɔn sín do ɔ, mǐ sixú lɛ́ ɖo gbesisɔmɛ bá d’alɔ mɛ e ma ɖó nǔɖé sɔmɔ̌ ǎ lɛ́ é. (Nǔnywɛ́xó 3:27) Hǔn, azɔ̌ syɛ́nsyɛ́n wiwa sixú zɔ́n bɔ mǐ ná mɔ awǎjijɛ ɖaxó e ɖo nǔnámɛ mɛ é.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
Bǎ tɛ́ mɛ un ka nɔ dɛ yi ɖó?
● Gbějé tagba towe lɛ kpɔ́n. Kplɔ́n bo tuùn vogbingbɔn e ɖò tagba syɛnsyɛn lɛ kpo tagba klewun klewun lɛ kpo tɛntin é. Biblu ɖɔ: “Xlonɔ sin xomɛ ɔ, é nɔ ɖexlɛ́ ɖò tɛn tɔn mɛ; loɔ, mɛ e ayi tɔn ɖò te ɔ sin xomɛ ɔ, é nɔ yì agbɔ̌n jí.” (Nǔnywɛxó 12:16) Tagba lɛ bǐ ɖó na ɖí bú we ǎ.
“Ðò wemaxɔmɛ ɔ, wemaxɔmɛví lɛ nɔ húnhún nǔɖɔ dó xó klewun klewun lɛ wu zɛ xwé wu. Enɛ gudo ɔ, ye nɔ sè xó dó nǔ e jɛ é wu sín xɔ́ntɔn yetɔn lɛ nu ɖò tɛn Ɛntɛnɛti tɔn e jí è nɔ zun xɔ́ntɔn ɖè é jí, bɔ enɛ nɔ bló bɔ xomɛsin yetɔn nɔ lɛ́ jɛji, bɔ lee ye na gbéjé tagba ɔ kpɔ́n gbɔn é nɔ vɛwǔ.”—Joanne.
ZĚ HWIÐÉE BǏ JÓ NÚ MAWUXÓÐIÐƆZƆ́ Ɔ
Kúnnuɖetɔ́ Jehovah tɔn lɛ lin ɖɔ sinsɛn yetɔn jɛn nyí sinsɛn nǔgbo ɖokpo ɔ wɛ à?
Mɛ ɖěɖee nyí sinsɛnnɔ akowunká lɛ é nɔ lin ɖɔ sinsɛn e mɛ emi ɖè é wɛ Mawu kpo Jezu kpo yí gbè na. Nú é ma nyí mɔ̌ ǎ ɔ, etɛwu ye ka na kita d’emɛ?
Jezu Klisu yí gbè nú linlin e ɖɔ ɖɔ è na bo ɖò sinsɛn ɖebǔ mɛ, alǒ è na bo mlɛ́ ali ɖebǔ ɔ, è na mɔ hwlɛngán é ǎ. É nyɔ́ wà ɔ, é ɖɔ: “Hɔn e nu è nɔ gbɔn, bo nɔ yì gbɛ̀ mavɔmavɔ mɛ ɔ hwe, bɔ ali e è nɔ gbɔn yì ɔ sóbwé, bo vɛ́ gbɔn, bɔ mɛ kpɛɖé jɛn nɔ ba mɔ.” (Matie 7:14) Kúnnuɖetɔ́ Jehovah tɔn lɛ ko mlɛ́ ali enɛ. É ma nyí mɔ̌ ǎ ɔ, ye na ko byɔ sinsɛn ɖevo mɛ.
12-18 MAI
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́XÓ 13
Ma nú ‘zogbɛ́n mɛdídá tɔn’ flú we ó
it-2 109 akpá. 4-5
Zogbɛ́n
È zán ɖo nǔjlɛ́dónǔwú linu ɖo fí ɖěvo lɛ́. É nɔ nɔ te nú nǔ e mɛɖé nɔ zán bo nɔ bló bɔ ali tɔn nɔ hɔ́n é. Ðo nǔnywɛ́xó ɔ mɛ ɔ, è zán nǔjlɛ́dónǔwú énɛ́ dó xlɛ́ vogbingbɔn e ɖo hwɛjijɔnɔ kpó mɛdídá kpó tɛ́ntin é, bo ɖɔ: “Hwɛjijɔnɔ ɔ, zogbɛ́n e ɖo te bo ɖo wě za wɛ é ɖɔhun wɛ é ɖe; loɔ, mɛdídá ɔ, éyɛ́ cí zogbɛ́n e ɖo cící wɛ ɔ ɖɔhun.” (Nǔx 13:9) Zogbɛ́n hwɛjijɔnɔ tɔn nɔ fɔ́n bo nɔ ɖo wě za d’é jí wɛ, amɔ̌, mɛdídá lɛ́ ɔ, ényí é ná bo cí ɖɔ zogbɛ́n yětɔn ɖo wě za wɛ gbɔn ɖěbǔ, bɔ mɔ̌ mɛ ɔ, nǔ ɖo nyǐnyɔ́ nú yě wɛ ɔ, Mawu ná bló bɔ yě ná wá mɔ yěɖée ɖo ablu mɛ, bɔ ɖo fínɛ́ ɔ, yě ná klɛ́n afɔ bo j’ayǐ jɛ́n wɛ. Nǔ e ɖo te kpɔ́n mɛ ɖěbǔ e nɔ ylɔ́ nǔ nyanya dó tɔ́ tɔn abǐ nɔ tɔn jí é nɛ́.—Nǔx 20:20.
Mɛɖé sín ‘zogbɛ́n ní cí’ sín tínmɛ wɛ lɛ́ nyí ɖɔ sɔgúdo ɖě kún ɖo te kpɔ́n mɛ mɔ̌hun ó. Nǔnywɛ́xó ɖěvo ɖɔ: “nǔnyanyawatɔ́ lɛ́ ɔ, nǔɖé ná nyɔ́ nú yě ǎ; mɛdídá lɛ́ ɔ, gbɛ yětɔn ná cí zogbɛ́n cí ɖɔhun.”—Nǔx 24:20.
“Hɔn nú agalilɛ”
13 Xɔ́ntɔn mǐtɔn lɛ sixu sísɛ́ mǐ bɔ mǐ wà nǔ ɖagbe alǒ nǔ nyanya. Enyi a cyan mɛ ɖěɖee nɔ xwedó nugbodòdó Jehovah tɔn lɛ é bo zun xɔ́ntɔn xá ɔ, ye na d’alɔ we bɔ hwi lɔ na wà mɔ̌. (Nùnywɛxó 13:20; xà 1 Kɔlɛntinu lɛ 15:33.) Nǔ e jɛ dó Dina wu é sixu xlɛ́ lee xɔ́ntɔn mǐtɔn lɛ cyancyan ganji nyí nǔ taji sɔ́ é mǐ. É nyí ɖokpo ɖò vǐ nyɔnu Jakɔbu tɔn lɛ mɛ, enɛ xlɛ́ ɖɔ è kplɔ́n ɛ bɔ é sù ɖò xwédo e nɔ sɛ̀n Jehovah é ɖé mɛ. Dina nyí agalɛtɔ́ ǎ, amɔ̌, é zun xɔ́ntɔn vívɛ́ xá ɖyɔvǐ Kanáa tɔn ɖěɖee ma nɔ sɛ̀n Jehovah ǎ lɛ é. Kanáanu lɛ ɖó linlin e gbɔn vo tawun nú ee togun Mawu tɔn ɖó dó agalilɛ wu é, bɔ è tuùn ye ɖɔ ye nyí nùblibliwatɔ́. (Levíi ví lɛ 18:6-25) Hwenu e Dina ɖò kpɔ́ xá xɔ́ntɔn tɔn lɛ é ɔ, é mɔ nya Kanáanu e nɔ nyí Sikɛmu é, nya ɔ mɔ ɖɔ é nyɔ́ ɖɛkpɛ. Sikɛmu ka nyí dɔnkpɛvu ɖé bɔ è “nɔ sí hú mɛ lɛ bǐ” ɖò xwédo tɔn mɛ. Amɔ̌, é ka yí wǎn nú Jehovah ǎ.—Bǐbɛ̌mɛ 34:18, 19.
14 Sikɛmu wà nǔ e é lin ɖɔ é sɔgbe ɖò nukún tɔn mɛ é. Ðó Dina sín nǔ jɛ étɔn jí wutu ɔ, é “xò è sɔ́, bo hwlɛn kàn xá ɛ, bo gbá avɔ n’i.” (Xà Bǐbɛ̌mɛ 34:1-4.) Nǔ enɛ e é dosin é zɔ́n bɔ nǔ ɖebɔdoɖewu ɖé lɛ jɛ, bo dɔn nǔ nyanya wá nú Dina kpo xwédo tɔn bǐ kpo.—Bǐbɛ̌mɛ 34:7, 25-31; Galatinu lɛ 6:7, 8.
w04 15/7 31 akpá. 6
“Gbɛtɔ́ ayiɖotenánɔ nɔ lin tamɛ cóbó nɔ wa nǔ”
Gbɛtɔ́ ayiɖotenánɔ e nɔ wa nǔ jlɔ́jlɔ́, bo nɔ lɛ́ zɔn dó nǔtuuntuun e sɔgbe é jí dó wa nǔ é nɔ mɔ nyɔ̌ná. Salomɔ́ɔ ná gǎnjɛwú mǐ ɖɔ: “Hwɛjijɔnɔ nɔ ɖu nǔ, bɔ é nɔ jɛ mɛ n’i; loɔ, mɛdídá ɔ, adɔ nɔ dó ya n’i.” (Nǔnywɛ́xó 13:25) Ðo xwédo mɛ wɛ a, mɛ ɖěvo lɛ́ mɛ wɛ a, sinsɛnzɔ́ ɔ mɛ wɛ a, alǒ hwenu e è ɖo mǐ kplɔ́n wɛ é ɔ, Jexóva nɔ tuun nǔ e nyɔ́ nú mǐ ɖo gbɛzán mǐtɔn sín akpáxwé lɛ́ bǐ mɛ é. Bɔ ényí mǐ nɔ zán wě e è ɖe xá mǐ ɖo Xó tɔn mɛ lɛ́ é kpó nǔnywɛ́ kpó ɔ, mǐ ná ɖó gbɛzán e nyɔ́ hú gǎn é jɛ́n wɛ.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
“Klísu nyí gǎn nú súnnu bǐ”
13 Nǔkplɔnmɛ. Wanyiyi wɛ ɖó na nɔ sísɛ́ tatɔ́ xwédo tɔn ɖé bɔ é na nɔ wà nǔ bǐ. Etɛwu enɛ ka ɖò taji? Mɛsɛ́dó Jaan na xósin ɔ, bo ɖɔ: “Mɛ e ma yí wǎn nú nɔví [alǒ xwédo] tɔn e mɔ wɛ é ɖè ɔ ǎ ɔ, nɛ̌ é ka na sixu yí wǎn nú Mawu e mɔ wɛ é ma ɖè ǎ é gbɔn?” (1 Jaan 4:11, 20) Taji ɔ, sunnu e yí wǎn nú xwédo tɔn bo ba na xwedó kpɔ́ndéwú Jehovah kpo Jezu kpo tɔn é ɖó na sú nǔ e nɔ hudo xwédo tɔn ɖò gbigbɔ, lee nǔ nɔ cí nú mɛ é kpo agbaza kpo lixo é sín dò. (1 Tim. 5:8) É na nɔ kplɔ́n nǔ vǐ tɔn lɛ, bo na nɔ lɛ́ gbɛ́ nǔ nú ye. É ɖó na kplɔ́n, bo na kpò ɖò gbeta ɖěɖee na kpa susu nú Jehovah, bo na wà ɖagbe nú xwédo tɔn lɛ é kɔn wá wɛ. Mi nú mǐ ni gbéjé nǔ enɛ lɛ ɖokpo ɖokpo kpɔ́n, bo na kpɔ́n lee tatɔ́ xwédo tɔn ɖé sixu xwedó kpɔ́ndéwú Jehovah kpo Jezu kpo tɔn gbɔn é.
19-25 MAI
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́XÓ 14
Lin tamɛ dó nǔ e a ná wa ɖo adla j’ayǐ ɖé hwenu lɛ́ é jí ganjí
Wlǐbo nú gbɛ e Mawu ná we é
10 Hweɖélɛ́nu ɔ, mǐ nɔ kpé wú bo nɔ glɔ́n ali nú nǔ nyanya ɖé bónú é ní gɔn jijɛ ǎ. Xó énɛ́ nyí nǔgbó, tají ɔ hwenu e adla j’ayǐ, jɛmɛjí, alǒ tohwan syɛ́nsyɛ́n lɛ́ gba nǔ é. Amɔ̌, ényí nǔ mɔ̌hun lɛ́ jɛ ɔ, mǐ sixú tɛ́n kpɔ́n lěe mǐ kpé wú gbɔn é bo nɔ ayijayǐ mɛ gbɔn tónúsise nú gbe e è ɖe ɖɔ è ní gosín xá ɔ mɛ é kpó gbe e acɛkpikpa ɔ ɖe lɛ́ é kpó gblamɛ. (Hlɔ̌. 13:1, 5-7) Nǔɖé lɛ́ tíin bɔ è sixú mɔ sɛ́dó nukɔn, énɛ́ wú ɔ, é ná nyɔ́ ɖɔ mǐ ní se tónú nú ali e acɛkpikpa ayǐ ɔ jí tɔn lɛ́ ná xlɛ́ mǐ é. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, mǐ sixú tɛ́n kpɔ́n bo sɔ́ nǔ ɖ’ayǐ nú sin, nǔɖuɖu e ma nɔ yá wǔ gblé ǎ lɛ́ é kpó dandan sín nǔ dotóoxwé tɔn lɛ́ kpó.
11 Ényí azɔn e è sixú sɔ́ é ɖé ɖo kan vun wɛ ɖo fí e mǐ nɔ nɔ é ɔ, étɛ́ mǐ ka ɖó ná wa? Mǐ ɖó ná nɔ wa nǔ e acɛkpikpa ɔ byɔ́ mǐ lɛ́ é; ɖi kpɔ́ndéwú ɔ, mǐ ɖó ná nɔ klɔ́ alɔ, avla ɖé ɖó ná nɔ gbo mǐ kpó mɛ ɖěvo lɛ́ kpó, mǐ ɖó ná nɔ cyɔ́n nǔ awɔntín nu, lobo lɛ́ nɔ glɔ̌nglɔ́n nú hwenu ɖé, ényí é byɔ́ ɖó mɔ̌ ɔ nɛ́. Ényí mǐ nɔ wa nǔ énɛ́ lɛ́ hǔn, xlɛ́xlɛ́ wɛ mǐ ɖe ɖɔ gbɛ e Mawu ná mǐ é su nukún mǐtɔn mɛ nɛ́.
12 Ényí ajijimɛnú lɛ́ jɛ ɔ, mǐ sixú se adingbanxó gěgé ɖo mɛ élɔ́ lɛ́ nu: xɔ́ntɔn mǐtɔn lɛ́, nɔzo mǐtɔn lɛ́, kpó ɖɔnúesezɔ́wátɔ́ lɛ́ kpó. Mǐ nɔ “ɖi nǔ nú nǔ e è ɖɔ” bɔ mǐ se lɛ́ é bǐ ǎ, é nyɔ́ wa ɔ, mǐ nɔ ɖótó nǔ e acɛkpikpa lɛ́ kpó dotóo lɛ́ kpó ɖɔ bɔ è sixú ɖeji d’é wú lɛ́ é. (Xa Nǔnywɛ́xó 14:15.) Hǎgbɛ́ alixlɛ́mɛtɔ́ ɔ kpó alaxɔ lɛ́ kpó nɔ tɛ́n kpɔ́n bo nɔ se xó e sɔgbe lɛ́ é, cóbó nɔ ɖe wě xá mǐ dó kplé mǐtɔn lɛ́ kpó wɛnɖagbejíjlázɔ́ mǐtɔn kpó wú. (Ebl. 13:17) Ényí mǐ nɔ xwedó ali e xlɛ́ mǐ wɛ è ɖe lɛ́ é ɔ, mǐ nɔ nya xɛ ɖo mǐɖée kpó mɛ ɖěvo lɛ́ kpó jí. Mǐ sixú lɛ́ d’alɔ mɛ ɖěvo lɛ́ bɔ yě ná ɖó linlin ɖagbe dó Kúnnuɖetɔ́ Jexóva tɔn lɛ́ wú.—1 Pi. 2:12.
Kpan akɔ́n Sadɔ́ki ɖɔhun
11 Ényí è byɔ́ mǐ ɖɔ mǐ ní d’alɔ nɔví mǐtɔn lɛ́ ɖo ninɔmɛ e sɔ́ gbɛ ɖó axɔ́ nu lɛ́ é mɛ ɔ, nɛ̌ mǐ ka sixú kpankɔ́n Sadɔ́ki ɖɔhun gbɔn? (1) Se tónú nú wěɖexámɛ lɛ́. Ðo ninɔmɛ mɔ̌hun lɛ́ mɛ ɔ, é ɖo tají ɖɔ mǐ ní kpo ɖo bǔ. Se tónú nú wě e alaxɔ xá towe mɛ tɔn ɖe xá we lɛ́ é. (Ebl. 13:17) Mɛxó agun tɔn lɛ́ ɖó ná nɔ vɔ́ wě e è ɖe xá yě dó lěe è ná sɔ́ nǔ ɖ’ayǐ nú adla j’ayǐ lɛ́ gbɔn é kpó nǔ e è ná wa hwenu e adla ɖé j’ayǐ é kpó gbéjé kpɔ́n hwɛhwɛ. (1 Kɔ. 14:33, 40) (2) Kpankɔ́n bo ka ɖó ayi te. (Nǔx. 22:3) Nɔ lin tamɛ cóbó nɔ wa nǔ. Nú é ma byɔ́ ɖó mɔ̌ ǎ hǔn, ma sɔ́ gbɛ towe ɖó axɔ́ nu ó. (3) Gǎn jɛ Jexóva wú. Flín ɖɔ ganjíninɔ hwi kpó nɔví towe lɛ́ kpó bǐ tɔn nɔ ɖu ayi mɛ nú Jexóva titewungbe tɔn. É hɛn ɔ, é ná d’alɔ we bɔ a ná nɔ gǔdo nú nɔví towe lɛ́ ɖo ayijayǐ mɛ.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
Iff nǔkplɔ́nkplɔ́n 35 xótala 2
Lěe a sixú wá gbeta ɖagbe lɛ́ kɔn gbɔn é
Biblu ɖɔ: “Mɛ e ayi tɔn . . . ɖò te ɔ nɔ lin tamɛ cobo nɔ wà nǔ.” (Nǔnywɛxó 14:15) Enɛ xlɛ́ ɖɔ cobonu mǐ na wá gbeta ɖé kɔn ɔ, mǐ ɖó na zán hwenu dó lin tamɛ dó ali e hun nú mǐ lɛ é jí. Ee a na ɖò ali e hun nú we lɛ é ɖokpo ɖokpo gbéjé kpɔ́n wɛ é ɔ, kanbyɔ hwiɖée ɖɔ: ‘Nǔgbododó Biblu tɔn tɛ lɛ ka tɔ́n ɖò fí? Gbeta tɛ ka na zɔ́n bɔ un na ɖó fífá ayi mɛ tɔn? Etɛ lɛ gbeta ce ka na wà dó mɛ ɖevo lɛ wu? Taji bǐ ɔ, é ka na hɛn xomɛ hun Jehovah à?’—Sɛ́nflínmɛ 32:29.
Jehovah ɖó acɛ bo na ɖɔ nǔ e nyí nǔ ɖagbe é kpo nǔ e nyí nǔ nyanya é kpo nú mǐ. Enyi mǐ kplɔ́n bo tuùn sɛ́n tɔn lɛ kpo nǔgbododó tɔn lɛ kpo ganji, lobo kánɖeji bo na xwedó ye hǔn, azɔ̌ kplɔ́n ayixa mǐtɔn wɛ mǐ ɖè nɛ. Ayixa mǐtɔn wɛ nyí nǔ e nɔ ɖɔ nú mǐ ɖɔ nǔɖe nyí nǔ ɖagbe alǒ nǔ nyanya é. (Hlɔmanu lɛ 2:14, 15) Ayixa e è kplɔ́n ganji é ɖé na d’alɔ mǐ bɔ mǐ na wá gbeta ɖagbe lɛ kɔn.
BA DÒ NÚ NǓ D’EJI
Kplɔ́n lee nǔgbododó Biblu tɔn lɛ kpo ayixa mǐtɔn kpo nɔ d’alɔ mǐ bɔ mǐ nɔ wá gbeta ɖagbe lɛ kɔn gbɔn é.
KLISÁNWUN GBƐ ZÍNZÁN
Sɛkpɔ́ tutoblonunu Jehovah tɔn d’eji
15 Tɛnkpɔn ɖěɖee ahwan, gǔfínfɔ́n, alǒ yadonúmɛ tlɔlɔ kpo azɔ̌ mǐtɔn gbigbɛ́ kpo nɔ dɔn wá lɛ é sixu zɔ́n bɔ sinsɛnzɔ́ Klisanwun tɔn wiwa ɖò agbawungba na gló mǐ. Kplé agun tɔn lɛ biblo sixu wá gló. Xóɖɔɖókpɔ́ kpo alaxɔ kpo sixu wá gló. È sixu wá ɖó nǔ nukúnkpénuwutɔ́ lɛdo tɔn lɛ sín mɛbakpɔ́n lɛ nu. Wema lɛ sixu nɔ ma wá. Enyi nǔ enɛ lɛ ɖě jɛ ɔ, etɛ a ka ɖó na wà?
16 Xósin ɔ wɛ nyí ɖɔ, wà nǔ e wu a kpé é bǐ lee a kpéwú gbɔn é ɖò ninɔmɛ lɛ mɛ. Nǔkplɔnkplɔn mɛɖesunɔ tɔn na gló ǎ. Gbɛ̌ta kpɛví kpɛví lɛ sixu nɔ kplé bo nɔ kplɔ́n nǔ ɖò xwé mɛɖesunɔ tɔn lɛ gbè. È sixu zán wema e è ko kplɔ́n wá yì lɛ é kpo Biblu kpo dó bló kplé lɛ na. Ado ma hu we, alǒ xɛsi ma ɖi we zɛ xwé wu ó. Ðò kpaa mɛ ɔ, Hagbɛ̌ Alixlɛ́mɛtɔ́ ɔ na kpéwú bo sɔnǔ nú wlɛnwín xóɖɔɖókpɔ́ tɔn ɖé lɛ xá nɔví agbanɖotananɔ lɛ ɖò táan klewun ɖé mɛ.
17 Enyi a na bo tlɛ mɔ ɖɔ emi ɖò zɔ nú Klisanwun hatɔ́ emitɔn lɛ bǐ hǔn, hɛn d’ayi mɛ ɖɔ a kún ɖò zɔ nú Jehovah kpo Vǐ tɔn Jezu Klisu kpo ó. Nukúnɖiɖó towe na sɛ̀ dò ǎ. Jehovah sixu kpó ɖò ɖɛ towe lɛ sè wɛ, bo sixu zán gbigbɔ tɔn dó na we hlɔnhlɔn. Ba alixlɛ́mɛ lɛ ɖò gɔ̌n tɔn. Flín ɖɔ mɛsɛntɔ́ Jehovah tɔn kpo ahwanvu Jezu Klisu tɔn kpo wɛ nú we. Enɛ wu ɔ, zǎn ali e na hun nú we lɛ é ganji dó ɖekúnnu. Jehovah na dó nú gǎndidó towe lɛ, bɔ mɛ ɖevo lɛ sixu wá xò kpóɖó nú we ɖò sinsɛn-biblo nǔgbo ɔ mɛ ɖò malin-malin mɛ.—Mɛ. 4:13-31; 5:27-42; Fili. 1:27-30; 4:6, 7; 2 Tim. 4:16-18.
g17.5 4
SƆ́ NǓ Ð’AYǏ JƐ NUKƆN!
ADLA J’AYǏ sixú wa nǔ dó mɛ ɖěbǔ wú. Bo ná gán ɖ’é mɛ ɔ, é ɖo tají ɖɔ è ní sɔ́ nǔ ɖ’ayǐ. Amɔ̌, étɛ́ nǔsísɔ́ ka nɔ byɔ́?
• Sɔ́ nǔ ɖ’ayǐ ɖo taglomɛ. Tuun ɖɔ adla nɔ j’ayǐ bɔ hwi kpó mɛvívɛ́ towe lɛ́ kpó sín gbɛ ɖo axɔ́ nu. Ényí è wá jɛ nǔ sɔ́ jí ɖo adla j’ayǐ ɔ gúdo ɔ, hwenu ná ko yi.
• Ba do nú nǔ dó adla e sixú j’ayǐ ɖo xá towe mɛ lɛ́ é jí. Tuun fí e bibɛtɛn lɛ́ ɖe é. Kpɔ́n ɖɔ è ka gbá xwé towe ganjí, bɔ fí e é ɖe é lɛ́ ɖo ayijayǐ mɛ lěe é ɖó ná nyí gbɔn é a jí. Ðe nǔ e sixú wlí myɔ lɛ́ é síin. Tɛ́n kpɔ́n bo ɖó nǔ e nɔ gb’akpá nú mɛ ɖɔ azɔ ɖo sisi wɛ lɛ́ é ɖo xwé towe gbe, bɔ é hwe bǐ ɔ, nɔ ɖyɔ́ batelíi yětɔn ɖokpó ɖo xwe ɖokpó mɛ, alǒ nɔ wa mɔ̌ hwɛhwɛ hú gǎn.
• Sɔ́ nǔ ɖ’ayǐ nú nǔ e sín hudó a ná ɖó ɖo ajijimɛ lɛ́ é. Sin sixú hán bɔ kuláan, alǒkan, kpó wlɛnwín tɛnsisɛ tɔn lɛ́ kpó sixú nɔ ma w’azɔ̌. Ényí a ɖó mɔ̌to hǔn, tɛ́n kpɔ́n bónú é hwe bǐ ɔ, ami e ɖ’é mɛ é ní má nɔ hwedó vlɔ̌ wú ó, lobonú nǔɖuɖu, sin kpó sáki ajijimɛnú lɛ́ tɔn kpó ní nɔ ɖo xwé towe gbe hwebǐnu. Kpɔ́n gbǎví “A ka ɖó nǔ e sín hudó a ɖó é a?” ɔ.
• Ðǒ alǒkankɛ́n nɔví e ɖo zɔ lɛ́ é kpó éé ɖo akpá towe lɛ́ é kpó bǐ tɔn.
• Mi bló tuto lěe mi ná hɔn gbɔn é tɔn bo nɔ bló vɔ̌gbɔnjí tɔn. Mi tuun fí e mi ná yá wǔ hɔn tɔ́n gbɔn lɛ́ é kpó tuto mɔ̌hun e è bló ɖo wěmaxɔmɛ vǐ mitɔn lɛ́ tɔn é kpó. Mi ɖɔ fí e mi ná kplé ɖe lɛ́ é, é sixú nyí wěmaxɔmɛ ɖé alǒ wěmasɛxwetɛn ɖé bɔ ɖokpó ná ɖo xá e mɛ mi nɔ nɔ é bɔ ɖěvo ná ɖo zɔ dó mi. Acɛkpikpa lɛ́ byɔ́ xwédo lɛ́ ɖɔ yě ní nɔ ɖi zɔnlin ɖó kpɔ́ yi fí énɛ́ lɛ́ e yě ná kplé ɖe é.
• Blǒ tuto ba d’alɔ mɛ ɖěvo lɛ́, káká jɛ mɛxómɔ lɛ́ kpó wɔ̌nɖowǔnánɔ lɛ́ kpó jí.
26 MAI–1er JUIN
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́XÓ 15
D’alɔ mɛ ɖěvo lɛ́ nú yě ní ɖó awǎjijɛ
Mɛ yíyí: È ɖó Hudó tɔn tawun!
17 Nɔví nyɔnu gbexosin-alijitɔ́ e nɔ yí wemaxɔmɛvi ee nɔ wá wemaxɔmɛ yɛhwexɔsuɖuto ɔ tɔn vovo lɛ dó xwégbe é ɖé ɖɔ: “Tlolo hwɛ̌ ɔ, ado hu mì, ɖó xwé ɔ ɖò jlɛ̌ jí tawun bɔ tavo kpo zinkpo kpo zǎnkpo ɖé lɛ ɖ’emɛ. Mɛ̌si lɛ ɖokpo sín asì ɖɔ nú mì ɖɔ ado ni ma hu mì ɖebǔ ó. É ɖɔ nú mì ɖɔ hwenu e emi kpo asú emitɔn kpo ɖò nukúnkpénuwutɔ́zɔ́ wà wɛ é ɔ, aklunɔzán gblamɛ ɖagbe hugǎn emitɔn lɛ wɛ nyí ɖěɖee emi zán kpo gbɛtɔ́ gbigbɔ tɔn e sixu nɔ ma ɖó nǔ sɔmɔ̌, bo ka ɖò nǔ gbigbɔ tɔn ɖokpo ɔ lɛ gbé nya wɛ é, enɛ wɛ nyí Jehovah sinsɛn kpo gbɛ̀ e bɔkun é ɖé zinzan kpo. Enɛ flín mì nǔ e nɔ ce nɔ ɖɔ nú mǐ mɛ vǐ tɔn lɛ hwɛhwɛ é: ‘È ɖu nǔ lan ma ɖ’emɛ ɖò fí e wanyiyi ɖè ɔ, é nyɔ́ hú.’” (Nùx. 15:17) Nǔ wanyiyi ni nɔ sísɛ́ we bonu a ni nɔ yí mɛ, é byɔ ɖɔ ado ni hu we ǎ.
Mi Nɔ dó wǔsyɛ́n lanmɛ nú miɖée din hú ɖ’ayǐ tɔn lɛ́ bǐ
16 Enyi mǐ vɛdo ɖɔ mǐ kún sixu dó wusyɛn lanmɛ nú mɛ ó, ɖó mǐ kún nyɔ́ xó ɖɔ kaka ɖé ó wu hǔn, nùwanyido wɛ é na nyí. É byɔ nǔ gègě cobɔ è na nyí jɔtɛn gbɔdónúmɛ tɔn ǎ; bɔya nǔkiko yɛ́ɛ ɖé hwenu e a ɖò gbè dó mɛɖé wɛ é ko kpé xóxó. Enyi mɛ e a dó gbè é ma ko nǔ ǎ ɔ, é sixu nyí ɖɔ tagba ɖé ko ɖò finɛ, bɔ tó ɖiɖó xó e é na ɖɔ é sixu dó gbɔ n’i.—Ja. 1:19.
17 Henri, ee nyí nɔví sunnu winnyawinnya ɖé é flú tawun, hwenu e hɛnnumɔ tɔn lɛ, kaka jɛ tɔ́ tɔn e nyí mɛxo agun tɔn e è nɔ sí tawun é ɖé é jí jó nugbǒ ɔ dó é. Nukúnkpénuwutɔ́ lɛdo tɔn ɖé kplá ɛ yì kaféenutɛn ɖé, bonu ye na nu kafée, é byɔ ɛ ɖò finɛ ɖɔ é ni vo, bo ɖɔ nǔ e ɖò ayi tɔn mɛ é; nǔ enɛ dó wusyɛn lanmɛ n’i tawun. Henri mɔ ɖɔ ali ɖokpo e nu emi na d’alɔ xwédo emitɔn bɔ é na lɛkɔ wá nugbǒ ɔ mɛ ɖè é wɛ nyí ɖɔ, emi ni kpó ɖò gbeji nɔ wɛ. É mɔ gbɔdónúmɛ ɖaxó ɖé hwenu e é xà Ðɛhan 46; Sofoníi 3:17; kpo Maki 10:29, 30 kpo é.
18 Kpɔ́ndéwú Marthe kpo Henri kpo tɔn xlɛ́ ɖɔ mǐ sixu dó wusyɛn lanmɛ nú nɔví e ɖó hudo gbɔdónúmɛ tɔn é ɖé. Axɔsu Salomɔ́ɔ wlan ɖɔ: “È ɖɔ xó nú é jɛ gan ɔ, é nɔ nyɔ́ tawun! È ko nǔ dó mɛ ɔ, xomɛ nɔ hun mɛ; wɛnɖagbe nɔ dó wusyɛn lanmɛ nú mɛ.” (Nùx. 15:23, 30) Atɔxwɛ alǒ nǔ e ɖò tɛn ɛntɛnɛti tɔn mǐtɔn jí lɛ é xixa sixu dó wusyɛn lanmɛ nú mɛ e wǔ kú lɛ é. Pɔlu xlɛ́ ɖɔ han Axɔsuɖuto ɔ tɔn lɛ jiji ɖó kpɔ́ sixu nyí jɔtɛn wusyɛn dó lanmɛ nú mɛ tɔn ɖé. É wlan ɖɔ: “Mi nɔ sɔ́ [ɖɛhan lɛ] dó kplɔ́n nǔ miɖée, bo nɔ dó [dó wusyɛn lanmɛ] nú miɖée. Mi na nɔ zé kúdónúmɛ sín ayixa dó jihan tɛnmɛ tɛnmɛ lɛ nú Mawu.”—Kolo. 3:16; Mɛ. 16:25.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
Klisanwun ɖé ka sixú yí gbè nú nukúnkpédómɛwú dotóoxwé tɔn a?
2. Un ɖó na yì ba alixlɛ́mɛ dotóo ɖevo lɛ tɔn cobo wá gbeta ɖé kɔn wɛ à? É na nyɔ́ ɖɔ “mɛ gegě” ni “ɖè wě . . . xá mɛ,” ɖò taji ɔ, hwenu e ninɔmɛ mɛtɔn wá syɛn bǐ é.—Nǔnywɛ́xó 15:22.
2-8 JUIN
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́XÓ 16
Nǔkanbyɔ́ e ná d’alɔ mǐ bɔ mǐ ná nɔ wá gbeta ɖagbe lɛ́ kɔn é atɔn
w14 15/1 19-20 akpá. 11-12
Gbeta e nǔnywɛ́ kpé lɛ́ é kɔn wíwá hwenu e è ɖo wǐnnyáwínnyá mɛ é
11 Jexóva sinsɛn wɛ nɔ ná awǎjijɛ ɖaxó hú gǎn ɔ mǐ. (Nǔx. 16:20) É cí wěgbójínɔtɔ́ Jelemíi tɔn Baluki wɔn énɛ́ ɖɔhun. Hweɖénu ɔ, Jexóva sinsɛn sɔ́ nɔ víví n’i ǎ. Jexóva ɖɔ n’i ɖɔ: “Hwɛ ɔ, a . . . ɖo nukúnkɛn dó wɛ. Ma blɛ́ hwiɖée ó, ɖó awě e ná sɛ́ dó wɛ un ɖe ɔ ná xásá nǔ e ɖo gbɛ ɔ ɖěbǔ ɖó ǎ, amɔ̌, un ná hwlɛ́n gbɛ towe gán ɖo awě énɛ́ lɛ́ bǐ mɛ, ɖo fí e a nǎ gbɔn lɛ́ bǐ.” (Jel. 45:3, 5) Étɛ́ mi ka lin? Nǔ ɖaxó ɖaxó lɛ́ gbé nyinya wɛ ná ko ná awǎjijɛ Baluki hú gǎn a, alǒ xo e é ná xo kún e è ná sú dó nú Jeluzalɛ́mu é zlɛ́ ɖó é nyí mawusɛntɔ́ gbejínɔtɔ́ wútu é?—Ja. 1:12.
12 Nɔví súnnu e mɔ awǎjijɛ ɖo mɛ ɖěvo lɛ́ sinsɛn mɛ é ɖokpó wɛ nyí Ramiro. É ɖɔ: “Xwédo wamamɔnɔ ɖé mɛ wɛ un jɔ ɖe ɖo gletoxo Montagne des Andes tɔn ɖé mɛ. Énɛ́ wú ɔ, hwenu e fofó ce ɖɔ nú mì ɖɔ émí ná sú kplɔ́nyijǐ-alavɔxwé yiyi sín akwɛ́ nú mì é ɔ, ali ɖaxó ɖé wɛ hun nú mì. Amɔ̌, un bló Batɛ́mu bo húzú kúnnuɖetɔ́ Jexóva tɔn é ɔ, é ko lín ǎ bɔ è ko xwlé nǔ ɖěvo mì: Gběxosín-alijítɔ́ ɖé byɔ́ mì ɖɔ nyi ní wá gɔ́ nú émí nú mǐ ná yi ɖɔ mawuxó ɖo toxo kpɛví ɖé mɛ. Un yi dɔ̌n bo kplɔ́n ɖa kpikpa bo hun ɖa kpikpa xɔ dó kpé nukún dó nyiɖée wú. Ée mǐ xwlé Biblu kplɔ́nkplɔ́n mɛ lɛ́ é ɔ, é su mɛ gěgé nukúnmɛ. Ðo nukɔnmɛ ɔ, un xo kpó ɖó nú agun e nɔ dó gbe ayǐ ɔ jí tɔn bɔ è ɖó ayǐ é ɔ, é má lín ǎ é ɖé. É ko bló xwe wǒ din bɔ un ɖo sinsɛnzɔ́ hwebǐnu tɔn mɛ. Nǔ ɖěbǔ sixú ko ná awǎjijɛ e un mɔ é mì ǎ ɖó un d’alɔ mɛ ɖěvo lɛ́ bɔ yě kplɔ́n wɛn ɖagbe ɔ ɖo anɔ̌nugbe yětɔn mɛ.”
w13 15/9 17 akpá. 1-3
A ka ɖo hǔzúhúzú lɛ́ bló wɛ a?
Kplɔ́n e mǐ yí é kpó fí e mǐ ɖe é kpó nɔ wa nǔ dó mǐ bǐ wú dó ɖagbe alǒ nyanya jí. Mǐ nɔ sɔ́ nǔ gbɔn alɔkpa ɖé; bo nɔ yí wǎn nú nǔɖuɖu ɖé lɛ́; lobo nɔ lɛ́ wa nǔ ɖé lɛ́. Étɛ́wú? Ðó mɛ e lɛ́ lɛ̌ dó mǐ lɛ́ é kpó ninɔmɛ mǐtɔn lɛ́ kpó wú.
2 Amɔ̌, nǔ ɖěvo lɛ́ ɖe bo ɖo tají hú nǔɖuɖu e mǐ nɔ sɔ́ lɛ́ é kpó acɔ́ e mǐ nɔ ba lɛ́ é kpó flaflá tɔn. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, mǐ nɔ zɔn dó kplɔ́n e mǐ yí é wú bo nɔ mɔ ɖɔ nǔɖé lɛ́ sɔgbe bo ka nɔ gbɛ́ éé mǐ mɔ ɖɔ yě kún sɔgbe ó, bɔ è kún sixú yí gbe nú yě ó lɛ́ é. Nǔ mɔ̌hun lɛ́ ɔ, mɛɖésúnɔ sín xó lɛ́ wɛ, bo nɔ gbɔn vo sín mɛɖé jí jɛ ɖěvo jí. Gbeta e kɔn mǐ nɔ wa lɛ́ é tlɛ sixú nɔ xlɛ́ lěe ayixa mǐtɔn ɖe gbɔn é. Biblu yí gbe ɖɔ hwɛhwɛ ɔ, “Mɛ e ɖo akɔta ɖě lɛ́ mɛ lɛ́ é tuun Sɛ́n ɔ ǎ có, yě nɔ nɔ yěɖóɖó, bo nɔ wa nǔ e Sɛ́n ɔ zɔ́n lɛ́ é.” (Hlɔ̌. 2:14) Amɔ̌, xlɛ́xlɛ́ wɛ énɛ́ ka ɖe ɖɔ ényí Mawu ma dó sɛ́n ɖé tlɔlɔ dó nǔɖé wú ɖo fí ɖé ǎ ɔ, mǐ ná nɔ mlɛ́ ali e mɛ lɛ́ nɔ mlɛ́ ɖo kpaa mɛ ɖo fí e mǐ ɖe é, alǒ zán nǔgbódodó e è kplɔ́n mǐ lɛ́ é kpowun a?
3 É hwe bǐ ɔ, mǐ ɖó hwɛjijɔ e wú klisánwun lɛ́ ma ɖó ná nɔ wa mɔ̌ ǎ é tají we. Nukɔntɔn ɔ, Biblu kplɔ́n mǐ ɖɔ: “Gbɛtɔ́ ɖé lɛ́ nɔ mɔ ɖɔ ali ɖagbe jí wɛ émí ɖe; có, ali énɛ́ ɔ sixú wá kplá yě yi kú.” (Nǔx. 16:25) Ðó mǐ mɛ gbɛtɔ́ lɛ́ nyí hwɛhutɔ́ wú ɔ, mǐ ɖó nǔwúkpíkpé ɔ bo ná tuun nǔ e nyɔ́ nǔgbó nǔgbó bo ná xlɛ́ ali mǐ bɔ nǔ bǐ ná vɔ ɖ’é wú é ǎ. (Nǔx. 28:26; Jel. 10:23) Wegɔ́ ɔ, Biblu xlɛ́ ɖɔ Satáan, “mawu gbɛ élɔ́ tɔn” wɛ ɖó acɛ dó ali kpó nǔgbódodó kpó gbɛ ɔ tɔn lɛ́ jí.” (2 Kɔ. 4:4; 1 Jaan 5:19) Mɔ̌ mɛ ɔ, ényí mǐ ba ná mɔ nyɔ̌ná Jexóva tɔn bɔ nǔ mǐtɔn ná lɛ́ nyɔ́ nukún tɔn mɛ ɔ, mǐ ɖó ná hɛn wěɖexámɛ e ɖo Hlɔ̌manu lɛ́ 12:2 mɛ é ayi mɛ.—Xa.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
it-1 651
Mɛ kplɔ́nkplɔ́n
Nǔ e ya ké nú nǔ kpó vɛ̌dónúnǔ kpó nɔ ji lɛ́ é. Mɛdídá lɛ́, Xlonɔ lɛ́, alǒ mɛ e ma ɖó walɔ ɖagbe ǎ lɛ́ é nɔ xlɛ́ wǎn e yě gbɛ́ nú nǔkplɔ́nmɛ Jexóva tɔn lɛ́ é gbɔn tɛ́ hu nú yě bǐ mlɛ́mlɛ́ gblamɛ. (Ðɛ 50:16, 17; Nǔx 1:7) Nǔ nyanya e xlonɔnú mɔ̌hun lɛ́ nɔ ji lɛ́ é nɔ zɛ mɛ kplɔ́nkplɔ́n alǒ bǎ ɖó nú mɛ syɛ́nsyɛ́n wú. Lěe nǔnywɛ́xó élɔ́ ɖɔ gbɔn é ɔ, “xlonɔ lɛ́ ɔ, xlo yětɔn wɛ nɔ wa nǔ xá yě.” (Nǔx 16:22) Yě nɔ dɔn ya, hɛ̌n, azɔn kpó kú vawun vawun kpó dó yěɖée jí. Tan Izlayɛ́li ví lɛ́ tɔn xlɛ́ lě do nǔ wa dó mɛɖée wú énɛ́ sixú syɛ́n sɔ é. Yě ké ya nú nǔkplɔ́nmɛ e cí akpágbanúmɛ kpó nǔgbɛ́númɛ kpó ɖɔhun bɔ è ná yě gbɔn gbeyíɖɔ lɛ́ jí é ǎ. Jexóva tɛ alɔcyɔ́nmɛjí tɔn kpó nyɔ̌ná tɔn kpó yě dó kplɔ́n nǔ yě có yě ka ké ya ná ǎ. Gǔdo mɛ ɔ, tódɔnnúmɛ syɛ́nsyɛ́n e sín akpá e è gba nú yě é wá jɛ dó yě jí, énɛ́ wɛ nyí: Ahwan wá gba yě bɔ è bɛ́ yě yi kannumɔgbénu.—Jel 2:30; 5:3; 7:28; 17:23; 32:33; Oz 7:12-16; 10:10; Sof 3:2.
ZĚ HWIÐÉE BǏ JÓ NÚ MAWUXÓÐIÐƆZƆ́ Ɔ
WĚMAFƆ BIBLU TƆN LƐ́ SÍN TÍNMƐ
Nǔnywɛ́xó 16:3: “Sɔ́ azɔ̌ towe dó alɔ mɛ nú MAWU MAVƆMAVƆ”
“Sɔ́ nǔ ɖěbǔ e a nɔ wa é dó alɔ mɛ nú Jexóva, énɛ́ ɔ, tuto towe lɛ́ ná yi ta.”—Nǔnywɛ́xó 16:3, Biblu gbɛ yɔ̌yɔ́ ɔ tɔn.
“Sɔ́ azɔ̌ towe dó alɔ mɛ nú MAWU MAVƆMAVƆ, énɛ́ ɔ, nǔ e lin ná wa wɛ a ɖe lɛ́ ná jɛ nu.”—Nǔnywɛ́xó 16:3, Mawuxówéma.
Tínmɛ Nǔnywɛ́xó 16:3 tɔn
Nǔnywɛ́xó élɔ́ ná gǎnjɛwú mɛ e nɔ sɛn Mawu nǔgbó ɔ lɛ́ é ɖɔ ényí yě ɖeji dó wǔ tɔn, nɔ ba wěɖexámɛ tɔn lɛ́ bo nɔ zán ɔ, tuto yětɔn lɛ́ ná nɔ yi ta.
“Sɔ́ nǔ ɖěbǔ e a nɔ wa é dó alɔ mɛ nú Jexóva.” Cóbónú mɛsɛntɔ́ Jexóva tɔn lɛ́ ná wá gbeta lɛ́ kɔn ɔ, yě nɔ sɔ́ yěɖée hwe bo nɔ ba wěɖexámɛ tɔn lɛ́. (Jaki 1:5) Aniwú? Hwɛjijɔ ɖokpó wɛ nyí ɖɔ hwɛhwɛ ɔ, nǔ e nɔ xá gbɛtɔ́ lɛ́ ɖo gbɛ mɛ é ɔ, acɛ kpɛɖé jɛ́n yě nɔ ɖó dó yě jí alǒ tlɛ nɔ ɖó ɖěbǔ ǎ. (Nǔnywɛ́tɔ́xó 9:11; Jaki 4:13-15) Gɔ́ ná ɔ, nǔnywɛ́ e sín hudó yě ɖó bo ná ba nǔ e yě ɖó ná wa é sixú hwedó yě. Ðó hwɛjijɔ énɛ́ lɛ́ wú ɔ, mɛ gěgé nɔ wa nǔnywɛ́nú bo nɔ sɔ́ nǔ e yě ba ná wa é dó alɔ mɛ nú Mawu, alǒ nɔ gán jɛ wǔ tɔn. Yě nɔ wa mɔ̌ gbɔn ɖɛxixo sɛ́dó è bo byɔ́ ɛ ɖɔ é ní xlɛ́ ali émí, kpó nǔwiwa sɔgbe xá jlǒ tɔn e è ɖe xlɛ́ ɖo Xó tɔn Biblu e è wlán é mɛ é gblamɛ.—Nǔnywɛ́xó 3:5, 6; 2 Timɔtée 3:16, 17.
Nukɛgbe “sɔ́ azɔ̌ towe dó alɔ mɛ nú MAWU MAVƆMAVƆ” ɔ sín tínmɛ blǔju tɔn wɛ nyí “sɔ́ azɔ̌ towe lɛ́ xwlé MAWU MAVƆMAVƆ.” Sɔgbe xá alɔdlɛ́ndónǔ ɖé ɔ, xógbe énɛ́ ɖo gesí dó “nya e zlɔ́n agban e ɖo kpinkpɛn ɛ wɛ é ɖé dó mɛ ɖěvo e ɖó hlɔ̌nhlɔ́n hú i, bo ɖo gbesisɔmɛ hú gǎn bá hɛn é ɖé jí wɛ.” Mɛ ɖěɖěe nɔ sɔ́ yěɖée hwe bo nɔ gán jɛ Mawu wú lɛ́ é sixú kú d’é jí ɖɔ é ná d’alɔ émí bo lɛ́ nɔ gǔdo nú émí.—Ðɛhan 37:5; 55:23.
Xógbe “nǔ ɖěbǔ e a nɔ wa é” ɖo xlɛ́xlɛ́ wɛ ɖɔ Mawu ná yí gbe nú tuto ɖěbǔ e gbɛtɔ́ lɛ́ sixú ko bló é, bo kɔn nyɔ̌ná d’é jí ǎ. Tuto yětɔn lɛ́ ɖó ná sɔgbe xá nǔgbódodó kpó jlǒ kpó Jexóva tɔn lɛ́ hwɛ̌, cóbɔ yě ná sixú ɖó nukún nyɔ̌ná tɔn. (Ðɛhan 127:1; 1 Jaan 5:14) Mawu nɔ kɔn nyɔ̌ná dó tónúmase jí ǎ. Nǔgbó ɔ, “é nɔ gba tito mɛdídá tɔn lɛ́.” (Ðɛhan 146:9) Ðo hwe ɖokpó ɔ nu ɔ, é nɔ nɔ gǔdo nú mɛ ɖěɖěe nɔ hwíhwɛ́ yěɖée dó glɔ̌ tɔn gbɔn nǔgbódodó tɔn e ɖo Biblu mɛ lɛ́ é xwixwedó gblamɛ lɛ́ é.—Ðɛhan 37:23.
“Énɛ́ ɔ, tuto towe lɛ́ ná yi ta.” Mɛɖé lɛ́ tínmɛ xógbe énɛ́ bo ɖɔ “tuto towe lɛ́ ná jɛnu.” Ðo Nǔwlánwlán Ebléegbe tɔn lɛ́ alǒ nǔ e mɛ lɛ́ nɔ ylɔ́ ɖo kpaa mɛ ɖɔ Alɛnuwéma xóxó ɔ é mɛ ɔ, xókwín e è tínmɛ dó Fɔngbe mɛ bo ɖɔ “jɛnu” é nɔ dlɛ́n alɔ dó nǔ e è dó do, bɔ hwɛhwɛ ɔ, é nɔ dó gesí nǔɖíɖó Mawu tɔn lɛ́ é. (Nǔnywɛ́xó 3:19; Jelemíi 10:12) Mɔ̌ ɖokpó ɔ, Mawu ná bló bɔ tuto mɛ ɖěɖěe nɔ wa nǔ jlɔ́jlɔ́ ɖo nukún tɔn mɛ lɛ́ é tɔn ná jɛnu, bo nɔ d’alɔ yě bɔ yě nɔ zán gbɛ ɖo ayijayǐ mɛ, bo nɔ ɖó awǎjijɛ.—Ðɛhan 20:5; Nǔnywɛ́xó 12:3.
Nǔ e lɛ́ lɛ̌ dó Nǔnywɛ́xó 16:3 lɛ́ é
Axɔ́sú Salomɔ́ɔ e wlán gěgé nǔ e ɖo wěma Nǔnywɛ́xó tɔn mɛ lɛ́ é tɔn é wɛ wlán Nǔnywɛ́xó élɔ́. Mawu ná ɛ nǔnywɛ́ wútu wɛ é kpé wú bo ɖɔ nǔnywɛ́xó afatɔ́n mɔ̌kpán.—1 Axɔ́sú lɛ́ 5:9, 12; 10:23, 24.
Ðo wěmata 16gɔ́ ɔ mɛ ɔ, Salomɔ́ɔ jɛ nǔnywɛ́ Mawu tɔn sɔ́ su jí bo nɔ ɖe lě do É gbɛ́ wǎn nú mɛ ɖěɖěe nɔ yí go lɛ́ é sɔ é xlɛ́. (Nǔnywɛ́xó 16:1-5) Énɛ́ gúdo ɔ, wěmata ɔ d’alɔ nǔxatɔ́ ɔ bɔ é mɔ nǔ jɛ nǔgbó tají ɖé wú ɖo wěma Nǔnywɛ́xó tɔn mɛ: Ényí gbɛtɔ́ lɛ́ nɔ sɔ́ yěɖée hwe, bo nɔ jó yěɖée dó bɔ Mawu nɔ xlɛ́ ali yě ɔ jɛ́n yě ná kpé wú bo nyɔ́nǔi nǔgbó nǔgbó, bɔ gbɛ yětɔn ná lɛ́ ɖó nu. (Nǔnywɛ́xó 16:3, 6-8, 18-23) Hwɛhwɛ wɛ nǔgbó tají énɛ́ tɔ́n ɖo Biblu mɛ.—Ðɛhan 1:1-3; Ezayíi 26:3; Jelemíi 17:7, 8; 1 Jaan 3:22.
Kpɔ́n video kléwún élɔ́ bo ná dó mɔ nǔ tawun tawun e jí wěma Nǔnywɛ́xó tɔn ɖɔ xó dó lɛ́ é.
9-15 JUIN
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́XÓ 17
Nɔ fífá mɛ ɖo alɔwlíwlí towe mɛ
g 9/14 11 akpá. 2
Lěe è sixú jó mɛhɛndóxomɛ dó gbɔn é
Gbějé hwiɖée kpɔ́n dó nǔjɔnǔ mɛ. Biblu yí gbe ɖɔ mɛɖé lɛ́ nyí “xomɛsinnɔ” bo nɔ ɖo “adǎn” jí. (Nǔnywɛ́xó 29:22) Mɛ mɔ̌hun wɛ nú we a? Kanbyɔ́ hwiɖée ɖɔ: ‘Un ka nɔ hɛn mɛ dó xomɛ wɛ a? Nɛ̌ un ka nɔ yá wǔ sin xomɛ sɔ? Un ka nɔ tɛ́ dó nǔ e ma hwɛ́n nǔɖé ǎ é wú wɛ a?’ Biblu ɖɔ: ‘Mɛ e fɔ́n ɔ, é nɔ ɖo hwɛ e è hu d’è é flín wɛ é ɖo xɔ́ntɔn tɔn lɛ́ nya wɛ.’ (Nǔnywɛ́xó 17:9; Nǔnywɛ́tɔ́xó 7:9) Nǔ mɔ̌hun sixú lɛ́ jɛ ɖo alɔwlíwlí mɛ. Énɛ́ wú ɔ, ényí a nɔ hɛn mɛ dó xomɛ hǔn, kanbyɔ́ hwiɖée ɖɔ, ‘Un ka sixú nɔ ɖó suúlu dó mɛ e un da é wú hú gǎn a?’—Nǔgbódodó Biblu tɔn: 1 Piyɛ́ɛ 4:8.
w08 1/5 10 akpá. 6–11 akpá. 1
Tagba lɛ́ ɖiɖeɖɛ
1. Mi ɖe hwenu ɖó vo bo ɖɔ xó ɖó kpɔ́ dó tagba ɔ jí. “Nǔ bǐ wɛ ɖó hwenu, . . . Hwenu e è ná nɔ abwɛ̌ dó ɔ ɖe, bɔ hwenu e è ná ɖɔ xó dó é ɖe.” (Nǔnywɛ́tɔ́xó 3:1, 7) Lěe è xlɛ́ gbɔn ɖo gbemanɔkpɔ́ e xó è ɖɔ wá yi é hwenu é ɔ, tagba ɖé lɛ́ sixú dɔn xomɛsin syɛ́nsyɛ́n lɛ́ wá. Nú nǔ mɔ̌hun jɛ ɔ, mǐ nɔ ɖu ɖo mǐɖée jí bo nɔ nɔ xwíí nú hwenu ɖé, énɛ́ wɛ nyí ɖɔ mǐ nɔ “nɔ abwɛ̌” bo nɔ la bawun ǎ. A sixú hwlɛ́n xɔ́ntɔn e a zun xá mɛ ɖěvo lɛ́ é sín tagba gěgé mɛ, ényí a nɔ xwedó wěɖexámɛ Biblu tɔn élɔ́ ɔ nɛ́: “È bɛ́ jlɛ hǔn, è hun ali nú tagba nɛ́; è bo yá wǔ ɖe afɔ sín mɛ cóbónú hun ná bɛ́.”—Nǔnywɛ́xó 17:14, Mawuxówéma.
Amɔ̌, “hwenu e è ná ɖɔ xó dó é” lɔ ɖe. Ényí è wɔn ya nú tagba lɛ́ ɔ, yě nɔ vun kan lěe gběhan nyanya nɔ su gbɔn é ɖɔhun. Énɛ́ wú ɔ, ma wɔn ya nú tagba ɔ bo ɖó nukún ɖɔ é ná yi nú éɖée kpowun ó. Ényí a ɖó xóɖɔɖókpɔ́ ɖé te hǔn, yǎ wú ba hwenu dó yǐyá mɛ bónú hwi kpó mɛ e a da é kpó ní ɖɔ xó ɖó kpɔ́ dó tagba ɔ wú dó ɖe xlɛ́ ɖɔ a ɖó sísí nú mɛ e a da é. Akpá mɔ̌hun sixú d’alɔ mi bɔ mi wa nǔ sɔgbe xá nǔgbódodó e ɖo wěɖexámɛ Biblu tɔn élɔ́ mɛ é: “Mi ma nɔ xomɛsin jí káká bónú hwe ní yi xɔ ó.” (Efɛ́zinu lɛ́ 4:26) Nǔgbó ɔ, a ɖó ná ɖe akpá e a dó é.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
it-1 432 akpá. 9
Nukún
È sixú tuun lěe nǔ cí nú mɛɖé é gbɔn nǔ e bló wɛ nukún tɔn lɛ́ ɖe é gblamɛ. Nukún mɛɖé tɔn lɛ́ sixú xlɛ́ ɖɔ é nɔ kú nǔbláwǔ nú mɛ alǒ gbɔ (Sɛ́ 19:13); è sixú ‘xwe nukún ɖokpó’ dó cá mɛ ko, alǒ dó blɛ́ mɛ. (Ðɛ 35:19, nwt; Nǔx 6:13; 16:30) Nú mɛɖé ma ba ná kpɔ́n alǒ wa nǔɖé dó d’alɔ mɛ ɖěvo ǎ ɔ, è sixú ɖɔ dó wǔ tɔn ɖɔ é ɖo nukún tɔn lɛ́ myɔ́ d’è wɛ. (Mt 13:15; Nǔx 28:27) È ɖɔ dó xlonɔ wú ɖɔ nukún tɔn lɛ́ “nɔ ɖo ma ná xɔ xi xwlé wɛ”, bo nɔ ɖo dǐndán kpé wɛ lobo nɔ ɖo nǔɖé gbé nya wɛ ǎ; linlin tɔn lɛ́ nɔ ɖo fí bǐ zɛ fí e yě ɖó ná ɖe é wú. (Nǔx 17:24) Lěe mɛɖé sín nukún lɛ́ cí é nɔ xlɛ́ lěe é ɖe gbɔn ɖo lanmɛ é, lěe akpakpa ɖo sísɔ́ ɛ wɛ gbɔn é kpó lě do é ɖo awǎjijɛ mɛ sɔ́ é kpó. (1 Sa 14:27-29; Sɛ́ 34:7; Jɔb 17:7; Ðɛ 6:8; 88:9) Axɔ́sú Jozafáti ɖɔ nú Jexóva ɖɔ: “Mǐ ɖo nukún ɖó we wɛ ɖɔ a ná hwlɛ́n mǐ gán.”—2 Ta 20:12.
ZĚ HWIÐÉE BǏ JÓ NÚ MAWUXÓÐIÐƆZƆ́ Ɔ
WĚMAFƆ BIBLU TƆN LƐ́ SÍN TÍNMƐ
Nǔnywɛ́xó 17:17—“Xɔ́ntɔn jɔ xɔ́ntɔn nɔ ɖe wǎnyíyí xlɛ́ hwebǐnu”
“Xɔ́ntɔn jɔ xɔ́ntɔn nɔ ɖe wǎnyíyí xlɛ́ hwebǐnu, bo nyí nɔví e è nɔ mɔ ɖo adǎngbomɛ hwenu é.”—Nǔnywɛ́xó 17:17, Biblu gbɛ yɔ̌yɔ́ ɔ tɔn.
“Xɔ́ntɔn nyɔ́ hwebǐnu. È nɔ ɖó nɔví bɔ é ná dó alɔ mɛ adǎngbomɛ hwenu.”—Nǔnywɛ́xó 17:17, Mawuxówéma.
Tínmɛ Nǔnywɛ́xó 17:17 tɔn
Xɔ́ntɔn jɔ xɔ́ntɔn lɛ́ ɔ, è nɔ sixú gán jɛ yě wú bɔ yě nɔ nyí mɛ ɖeji d’é wú. Nɔví tɔ́ ji nɔ ji lɛ́ ɖɔhun ɔ, yě nɔ nɔ gbejí bo nɔ ké ya nú mɛ, ɖo tají ɔ, hwenu vɛ́ wǔ lɛ́ mɛ.
“Xɔ́ntɔn jɔ xɔ́ntɔn nɔ ɖe wǎnyíyí xlɛ́ hwebǐnu.” È sixú lɛ́ tínmɛ nukɛgbe énɛ́ bo ɖɔ “xɔ́ntɔn lɛ́ nɔ ɖe wǎnyíyí yětɔn xlɛ́ hwebǐnu.” Xókwín Ebléegbe tɔn e è tínmɛ dó “wǎnyíyí” ɖo nukɛgbe élɔ́ mɛ é nɔ byɔ́ nǔ hú lěe nǔ cí nú mɛ dó mɛɖé wú é. Wǎnyíyí e má ɖó cejɛ́nnábí ǎ bɔ è nɔ ɖe xlɛ́ mɛ ɖěvo lɛ́ gbɔn nǔwiwa lɛ́ gblamɛ é ɖé wɛ. (1 Kɔlɛ́ntinu lɛ́ 13:4-7) Xɔ́ntɔn e nɔ yí wǎn nú yěɖée gbɔn mɔ̌ lɛ́ é nɔ kpo ɖo gbejí nú yěɖée hwenu e xɔ́ntɔn zunzun yětɔn gbɔn tɛ́nkpɔ́n nu, bóyá ɖó nǔ e yě ma se jɛ yěɖée gbe mɛ ǎ é wútu, alǒ gbɛ mɛ tagba lɛ́ wútu é. Yě nɔ lɛ́ ɖo gbesisɔmɛ bo nɔ sɔ́ hwɛ kɛ yěɖée. (Nǔnywɛ́xó 10:12) Bɔ ényí nǔ lɛ́ yi ganjí nú mɛ ɖokpó ɖo yě mɛ ɔ, mɛ e nǔ nyɔ́ ná é sín nǔ nɔ jɛ mɛ wegɔ́ ɔ nukúnmɛ su ɖe jí ǎ. É nyɔ́ wa ɔ, awǎ wɛ é nɔ jɛ xá ɛ.—Hlɔ̌manu lɛ́ 12:15.
“Xɔ́ntɔn jɔ xɔ́ntɔn . . . nyí nɔví e è nɔ mɔ ɖo adǎngbomɛ hwenu é.” Linlin ɔ ɖɔ nɔví tɔ́ ji nɔ ji lɛ́ sixú vɛ́ tawun jí wɛ Nǔnywɛ́xó ɔ jínjɔ́n. Hǔn, ényí mǐ wa nǔ e wú mǐ kpé é bǐ bo d’alɔ xɔ́ntɔn e ɖo linkpɔ́n mɛ é ɖé ɔ, nǔ wɛ mǐ wa nɔví tɔn súnnu alǒ nɔví tɔn nyɔ̌nu ɖé ɖɔhun pɛ́ɛ́ nɛ́. Gɔ́ ná ɔ, mɛtɛ́nkpɔ́n lɛ́ nɔ wa nǔ dó xɔ́ntɔn zunzun mɔ̌hun wú ǎ. É nyɔ́ wa ɔ, Wǎnyíyí kpó sísí kpó ɖiɖe xlɛ́ nɔ zɔ́n bɔ é nɔ syɛ́n d’é jí.
Nǔ e lɛ́ lɛ̌ dó Nǔnywɛ́xó 17:17 lɛ́ é
Linlin kpó wěɖexámɛ kpó e nǔnywɛ́ kpé, bɔ è wlán dó xógbe kléwún kléwún lɛ́ mɛ, ɖo ali ɖé nu bo ná dó sísɛ́ nǔxatɔ́ ɔ bɔ é ná lin tamɛ kpɔ́n lɛ́ é wɛ gɔ́ wěma Nǔnywɛ́xó tɔn mɛ. Axɔ́sú Salomɔ́ɔ wɛ wlán gěgé nǔ e ɖo wěma Biblu tɔn énɛ́ mɛ lɛ́ é tɔn. Lěe mɛ lɛ́ nɔ wlán xó lómílómí Eblée lɛ́ tɔn gbɔn é sín nǔwlánwlánlɔ wɛ é xwedó; é zán nǔwlán- wlánlɔ e mɛ xógbe lɛ́ nɔ fó ɖo ali ɖokpó ɔ nu é ǎ, loɔ, éé mɛ linlin e ɖo xógbe ɖé mɛ é wɛ nɔ tɔ́n ɖo ɖě ɔ lɔ mɛ bo nɔ tɛ ɖɛ̌ jí, alǒ linlin e ɖo xógbe ɖé mɛ é sín flíjɛ wɛ nɔ tɔ́n ɖo ɖě ɔ mɛ, bo nɔ xlɛ́ vogbingbɔn e ɖo we lɛ́ tɛ́ntin é wɛ é zán. Nǔwlánwlánlɔ e mɛ linlin e ɖo xógbe ɖé mɛ é wɛ nɔ tɔ́n ɖo ɖě ɔ lɔ mɛ bo nɔ tɛ ɖɛ̌ jí é wɛ è zán ɖo Nǔnywɛ́xó 17:17 mɛ. Nǔwlánwlánlɔ e mɛ linlin e ɖo xógbe ɖé mɛ é sín flíjɛ wɛ nɔ tɔ́n ɖo ɖě ɔ mɛ, bo nɔ xlɛ́ vogbingbɔn e ɖo we lɛ́ tɛ́ntin é wɛ è zán ɖo Nǔnywɛ́xó 18:24 mɛ. “Xɔ́ntɔn ɖé lɛ́ tíin bo nɔ ɖo gbesisɔmɛ bo ná wa nǔ dó yěɖée lɛ́ wú, amɔ̌, xɔ́ntɔn ɖé lɛ́ tíin bo nɔ tɛ́ dó mɛ wú hú nɔví.”
Hwenu e Salomɔ́ɔ ɖo Nǔnywɛ́xó 17:17 wlán wɛ é ɔ, é sixú ko nyí xɔ́ntɔn vívɛ́ e tɔ́ tɔn Davídi zun xá Jonatáan, axɔ́sú Sawúlu ví ɔ é wɛ ɖo ayi mɛ n’i. (1 Samuwɛ́li 13:16; 18:1; 19:1-3; 20:30-34, 41, 42; 23:16-18) Kan ɖé dɔn Davídi kpó Jonatáan kpó cá ǎ có, yě vɛ́ hú nɔví. Jonatáan tlɛ sɔ́ gbɛ tɔn ɖó axɔ́ nu dó xɔ́ntɔn tɔn wínnyáwínnyá ɔ tamɛ.
Lěe è tínmɛ Nǔnywɛ́xó 17:17 gbɔn ɖo Biblu ɖěvo lɛ́ mɛ é
‘Xɔ́ntɔn ɖé nɔ yí wǎn nú mɛ hwebǐnu, bo nɔ húzú nɔví nú mɛ hwenu e tagba lɛ́ xwetɔ́n é.’—The Bible in Basic English.
‘Xɔ́ntɔn nɔ nyí xɔ́ntɔn hwebǐnu, é nɔ húzú nɔví ɖo ninɔmɛ vɛ́ wǔ lɛ́ mɛ.’—The Moffatt Translation of the Bible.
‘Xɔ́ntɔn ɖé nɔ ɖe xlɛ́ ɖɔ émí nyí xɔ́ntɔn hwebǐnu; è nɔ mɔ ɛ ɖo ninɔmɛ vɛ́ wǔ lɛ́ mɛ.’—The Complete Jewish Study Bible.
Kpɔ́n video kléwún élɔ́ bo ná dó mɔ nǔ tawun tawun e jí wěma Nǔnywɛ́xó tɔn ɖɔ xó dó lɛ́ é.
16-22 JUIN
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́XÓ 18
Nɔ dó wǔsyɛ́n lanmɛ nú mɛ e ɖo lanmɛ zɔn jɛ wɛ lɛ́ é
Nǔnywɛ́ jɔ nǔnywɛ́ zé gbe dó jǐ bo ɖo xó sú wɛ
17 Nɔ lin tamɛ cóbó nɔ ɖɔ xó. Ényí mǐ ma cɔ́ mǐɖée ǎ ɔ, xó mǐtɔn lɛ́ sixú hɛn nǔ gěgé gblé. Biblu ɖɔ: “Mɛ e nɔ ɖɔ xó dín ɔ, xó tɔn nɔ gblé wǔ mɛ hwǐ ɖɔhun; mɛ e ka ɖó nǔnywɛ́ ɔ, xó tɔn nɔ gbɔ azɔn.” (Nǔx. 12:18) Ényí mǐ ma nɔ ɖo nǔ e mɛ ɖěvo lɛ́ wa nyi do lɛ́ é fúnfún kpé wɛ ǎ hǔn, hun jɛ dó fífá jí wɛ mǐ ɖe mɔ̌ nɛ́. (Nǔx. 20:19) Ðó mǐ ba ɖɔ xó mǐtɔn lɛ́ ní nɔ gbɔ azɔn, bo ma nɔ gblé wǔ mɛ ó wútu ɔ, mǐ ɖó ná nɔ xa Xó Mawu tɔn, bo ɖó ná nɔ lɛ́ lin tamɛ d’é jí. (Luk. 6:45) Ényí mǐ nɔ lin tamɛ dó nǔ e Biblu ɖɔ é jí ɔ, xó mǐtɔn lɛ́ sixú cí “nǔnywɛ́ sín jɔtɛn” e nɔ fá kɔ nú mɛ ɖěvo lɛ́ é ɖɔhun.—Nǔx. 18:4.
mrt xóta 19 gbǎví
Lěe è sixú ɖí xwi xá lanmɛzɔn ma ɖó nukún ɖé gbɔn é
Nyǐ tóɖómɛtɔ́ ɖagbe. Nǔ ɖagbe hú gǎn ɖěɖěe a sixú wa dó d’alɔ xɔ́ntɔn towe é ɖokpó wɛ nyí ɖɔ a ná ɖótó è hwenu e é ná ba ná ɖɔ xó é. Ma nɔ mɔ ɖɔ émí ɖó ná nɔ kɛ nu dó nǔ e é ɖɔ lɛ́ é bǐ wú ó. Hwɛhwɛ ɔ, tó ɖíɖó mɛ kpowun ko nɔ kpé. Tɛ́n kpɔ́n bo mɔ nǔ jɛ lěe nǔ cí n’i é mɛ bo má ɖó hwɛ n’i ó. Ma ɖɔ ɖɔ émí ko tuun lěe nǔ cí nú xɔ́ntɔn émítɔn é ó, ɖo tají ɔ, ényí azɔn e jɛ wɛ é ɖé é ma jɛ wě ǎ ɔ nɛ́.—Nǔnywɛ́xó 11:2.
Nǔ xó towe lɛ́ ní nɔ xlɛ́ ɖɔ a ɖó linlin ɖagbe. A sixú nɔ ma tuun nǔ e a ná ɖɔ é, amɔ̌, xó kléwún kléwún lɛ́ ɖiɖɔ dó xlɛ́ ɖɔ a mɔ nǔ jɛ ninɔmɛ xɔ́ntɔn towe tɔn mɛ ná ɖibla dó gbɔ n’i hú ɖɔ a ní nɔ nǔɖé ma ɖɔ. Ényí a wɔn nǔ e a ná ɖɔ é hǔn, tɛ́n kpɔ́n bo ɖɔ nǔ kléwún ɖé sín ayi mɛ ɖi “un tuun nǔ e un ná ɖɔ é ǎ, amɔ̌, un ba ɖɔ a ní tuun ɖɔ nǔ towe nɔ ɖu ayi mɛ nú mì.” Nyi alɔ nú xógbe lěhun lɛ́: “É sixú nylá d’é jí hweɖébǔnu” alǒ “Towe nyɔ́ bɔ a kpo ɖo . . .”
A sixú ba do nú nǔ dó azɔn e jɛ wɛ xɔ́ntɔn towe ɖe é jí dó xlɛ́ ɖɔ nǔ tɔn ɖu ayi mɛ nú we. Gǎn e a dó bo mɔ nǔ jɛ nǔ e mɛ gbɔn dín wɛ é ɖe é mɛ é ná ɖibla su nukún tɔn mɛ, bɔ xó e a ná ɖɔ lɛ́ é ná wa ɖagbe n’i hú gǎn. (Nǔnywɛ́xó 18:13) É ɖo mɔ̌ có, ɖǒ ayi te bo má wá ɖe wě e ma ɖo dandan ǎ lɛ́ é xá ɛ ó.
D’alɔ ɖo ali tawun tawun lɛ́ nu. Ma ɖɔ ɖɔ émí ko tuun nǔ e émí sixú wa dó d’alɔ é ó, kan nǔ e a sixú wa é byɔ́. Ka hɛn d’ayi mɛ ɖɔ xɔ́ntɔn towe sixú ɖɔ émí kún ɖó hudó alɔdó tɔn ó ɖó é ná ba ná nyí agban nú we ǎ. Ényí nǔ mɔ̌hun jɛ hǔn, tɛ́n nǔ tawun tawun ɖěvo e a sixú wa é kpɔ́n ɖi axi xwíxwlé, ayǐjíjláɖó, alǒ nǔ ɖěvo lɛ́.—Galátinu lɛ́ 6:2.
Ma jó gbe ó. Ðó xɔ́ntɔn towe ɖo azɔn jɛ wɛ wútu ɔ, é sixú wá jɛ hweɖénu bɔ é ná dɔn nǔ gbɔn tuto e mi ko bló é ɖé lɛ́ jí alǒ sɔ́ ná ba ná ɖɔ xó xá we ǎ. Yi agbɔ̌n jí bo mɔ nukúnnú jɛ nǔ mɛ. Kpo ɖo alɔ dó è wɛ lěe é ɖó hudó tɔn gbɔn é.—Nǔnywɛ́xó 18:24.
Lěe è ná d’alɔ mɛ ɖěɖěe ɖo taglomɛzɔn jɛ wɛ lɛ́ é gbɔn é
“Mi nɔ ná akɔ́nkpinkpan mɛ.” —1 TƐSALONÍKINU LƐ́ 5:14.
Xɔ́ntɔn towe sixú ɖo adohu adohu jí, alǒ nɔ mɔ ɖɔ émí kún hwɛ́n nǔɖé ó, bo ɖo xwi ɖí xá linlin énɛ́ wɛ. Ényí a nɔ vɔ́ gǎnjɛwú ná ɛ ɖɔ nǔ tɔn nɔ ɖu ayi mɛ nú we ɔ, a sixú dó gbɔ n’i bo lɛ́ ná akɔ́nkpinkpan ɛ, nú a ma tlɛ tuun nǔ e a ná ɖɔ tawun é ǎ ɔ nɛ́.
“Xɔ́ntɔn nǔgbó nɔ ɖe wǎnyíyí xlɛ́ hwebǐnu.”—NǓNYWƐ́XÓ 17:17, nwt.
D’alɔ ɖo ali tawun tawun ɖé lɛ́ nu. Ma lin ɖɔ émí tuun lěe émí ná d’alɔ ɛ gbɔn é ó, é nyɔ́ wa hǔn, kan nǔ e a sixú wa é byɔ́. Ényí é vɛ́ wǔ nú xɔ́ntɔn towe bɔ é ná ɖɔ nǔ e hudó è lɛ́ é ɔ, a sixú fɔ nǔɖé lɛ́ tɛ́ bo byɔ́ ɛ ɖɔ é ní sɔ́ éé jló è é, bónú mi ná bló ɖó kpɔ́. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, mi sixú ɖi sa ɖó kpɔ́. Alǒ, a sixú yí xwlé axi n’i, jlá xwégbe ɖó n’i, kabǐ w’azɔ̌ ɖěvo lɛ́ n’i dó d’alɔ ɛ.—Galátinu lɛ́ 6:2.
“Nɔ ɖó suúlu.”—1 TƐSALONÍKINU LƐ́ 5:14.
Hwebǐnu wɛ xɔ́ntɔn towe ná ɖo gbesisɔmɛ bo ná ɖɔ xó ǎ. Vɔ̌ gǎnjɛwú ná xɔ́ntɔn towe ɖɔ kpó xomɛhunhun kpó wɛ émí ná nɔ ɖótó è hwenu e é ná nɔ ba ná ɖɔ xó é. Azɔn e jɛ wɛ xɔ́ntɔn towe ɖe é sixú zɔ́n bɔ é ɖɔ alǒ wa nǔ ɖěɖěe ná dó xomɛsin nú we lɛ́ é. É sixú dɔn nǔ gbɔn tuto e mi ko bló lɛ́ é jí, alǒ bɛ́ xomɛsin. Ðǒ suúlu dó wǔ tɔn, bo lɛ́ mɔ nǔ jɛ ninɔmɛ tɔn mɛ hwenu e a nǎ ɖo alɔ dó è wɛ é.—Nǔnywɛ́xó 18:24.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
it-2 1004
Akɔ, I
Akɔ nyinyi ɔ, nǔɖé wɛ bɔ mɛɖé lɛ́ nɔ bló ɖo hwexónu dó wá gbeta nǔ e è ná wa é tɔn kɔn. Wlɛnwín e è nɔ zán é wɛ nyí ɖɔ è nɔ nyi awǐnnya alǒ xwlɛ e è kpa lɛ́ é dó awu alǒ “akpo” abǐ zɛ̌n ɖé mɛ, bɔ énɛ́ gúdo ɔ, è nɔ xúxú. Mɛ e tɔn zlɔ́n tɔ́n é wɛ nyí mɛ e akɔ ɔ sɔ́ é. Akɔ nyinyi ɔ, akpádídó ɖɔhun wɛ é ɖe, bo nɔ byɔ́ ɖɔ è ní xo ɖɛ. Ðɛ ɔ sixú jɛ wě alǒ gbɔ, bɔ è nɔ ba alɔdó Jexóva tɔn alǒ ɖó nukún ɖɔ é ní ɖ’alɔ ɖ’é mɛ. Xókwín Ebléegbe tɔn gôral ɔ, è nɔ zán blǔju tɔn alǒ ɖo nǔjlɛ́dónǔwú linu dó ɖɔ “akpáxwé” alǒ “mǐmá.”—Joz 15:1; Ðɛ 16:5, nwt; 125:3; Eza 57:6; Jel 13:25.
Nǔ e è zán ná lɛ́ é. Nǔnywɛ́xó 16:33, nwt ɖɔ: “Akpo mɛ wɛ è nɔ nyi akɔ dó, amɔ̌, Jexóva gɔ́n wɛ gbeta akɔ e è nyi é tɔn lɛ́ bǐ nɔ gosín.” Ðo Izlayɛ́li ɔ, nǔ e wú è nɔ nyi akɔ é wɛ nyí ɖɔ è nɔ dó ɖó nǔdindɔn kpó jlɛɖiɖɔ kpó te: “Akɔ wɛ è nɔ nyi bó nɔ ɖó nǔdindɔn te; gbɛtɔ́ nukúnɖéjí lɛ́ na bo ɖo nǔ dɔn wɛ ɔ, akɔ wɛ è nɔ nyi bo nɔ gbo xó nú yě.” (Nǔx 18:18) È nɔ nyi akɔ dó ba akwɛ́ ǎ. Akɔ xixo alɔkpa alɔkpa lɛ́ ɖě ko ɖe hwenɛ́nu ǎ. È nɔ nyi akɔ bo ná dó mɔ akwɛ́ dó tɛ́npli ɔ alǒ vɔ̌sánúxwlémawutɔ́ lɛ́ tamɛ ǎ; mɔ̌ jɛ́n è ma nɔ lɛ́ nyi dó hɛn sɔ mɛ ǎ é nɛ́. Ðo vogbingbɔn mɛ ɔ, cejɛ́nnábí sín ayi wɛ ɖo xomɛ nú sɔ́ja Hlɔ̌manu lɛ́ hwenu e yě nyi akɔ dó awu aga tɔn Jezu tɔn lɛ́ bo má lěe è ko ɖɔ d’ayǐ gbɔn ɖo Ðɛhan 22:18 mɛ é.—Mt 27:35.
ZĚ HWIÐÉE BǏ JÓ NÚ MAWUXÓÐIÐƆZƆ́ Ɔ
Kúnnuɖetɔ́ Jehovah tɔn lɛ ɖi nǔ nú ɖɔ e mɛ lɛ nɔ ɖɔ ɖɔ kéze ganxixo 24 tɔn wɛ mawu zán dó dá nǔ lɛ na é wɛ à?
Eǒ. Kúnnuɖetɔ́ Jehovah tɔn lɛ ɖi nǔ ɖɔ Mawu wɛ dá nǔ lɛ bǐ. Amɔ̌, mǐ yí gbè nú kéze ganxixo 24 tɔn wɛ Mawu zán dó dá nǔ lɛ na xó ɔ ǎ. Etɛwu? Ðó mɛ e nɔ kplɔ́n nǔ mɔhun mɛ lɛ é gegě sín linlin sɔ́ ta Biblu ɔ. Kpɔ́n kpɔ́ndéwú we elɔ lɛ:
1. Lee azǎn ayizɛ́n e è dó dá nǔ lɛ na é lín sɔ é. Mɛ e nɔ kplɔ́n mɛ ɖɔ kéze ganxixo 24 tɔn wɛ Mawu zán dó dá nǔ lɛ na é ɖé lɛ ɖɔ ɖɔ azǎn ayizɛ́n e è dó dá nǔ lɛ na é nyí ganxixo 24 donu ayizɛ́n. Amɔ̌, ɖo Biblu mɛ ɔ, xókwín “azǎn” ɔ sixu dó gesí táan gaga.—Bǐbɛ̌mɛ 2:4, nwt; Ðɛhan 90:4.
2. Xwè nabi e ayikúngban ɔ ko bló é. Mɛ e ɖi nǔ ɖɔ kéze ganxixo 24 tɔn wɛ Mawu zán dó dá nǔ lɛ na é ɖé lɛ kplɔ́n mɛ ɖɔ è bló ayikúngban ɔ dìn é ɔ, xwè afatɔ́n klewun ɖé jɛn ɖíe. Amɔ̌, sɔgbe xá Biblu ɔ, ayikúngban ɔ kpo wɛkɛ ɔ kpo ko tíìn xóxó cobɔ azǎn ayizɛ́n e è dó dá nǔɖiɖó lɛ na é bɛ́. (Bǐbɛ̌mɛ 1:1) Kpo hwɛjijɔ enɛ kpo ɔ, dobanúnǔ ɖejid’ewu e nǔnywɛ xwitixwitizɔ́watɔ́ lɛ bló bo ɖɔ ɖɔ ayikúngban ɔ na ko bló xwè liva mɔkpan é ɔ, mǐ mɛ Kúnnuɖetɔ́ Jehovah tɔn lɛ xò nyi kɛ́n ǎ.
Nǔgbo wɛ ɖɔ mǐ mɛ Kúnnuɖetɔ́ Jehovah tɔn lɛ ɖi nǔ ɖɔ nǔɖiɖó lɛ ɔ dǎ wɛ è dá, amɔ̌, mǐ nɔ xò nǔnywɛ xwitixwiti nyi kɛ́n ǎ. Mǐ ɖi nǔ ɖɔ nǔnywɛ xwitixwiti nǔgbo ɔ kpo Biblu kpo xò nǔ dó akpa ɖokpo ɔ mɛ.
23-29 JUIN
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́XÓ 19
Nyǐ xɔ́ntɔn jɔ xɔ́ntɔn nú nɔví towe lɛ́
Lěe mǐ sixú bló gbɔn bɔ wǎnyíyí e mǐ ɖó nú mǐɖée lɛ́ é ná ɖo jijɛjí wɛ é
16 Nɔ sɔ́ ayi ɖó jijɔ ɖagbe nɔví towe lɛ́ tɔn jí, é ní ma nyí ɖó nǔwanyido yětɔn lɛ́ jí ó. Ðǒ ayi nǔjlɛ́dónǔwú élɔ́ wú. Dǒ nukún mɛ kpɔ́n ɖɔ a ɖo kpɔ́ xá nɔví súnnu kpó nɔví nyɔ̌nu kpó ɖé lɛ́. Mi ɖu hwenu ɖaaɖagbe ɖé sín vǐví, bɔ ɖo vivɔnu ɔ, a ɖe fɔtóo nú nɔví lɛ́. Nǔgbó ɔ, a lɛ́ ɖe fɔtóo we ɖěvo lɛ́ gɔ́ ná, ɖó nukɔntɔn ɔ sixú gɔn nyǐnyɔ́. Din ɔ, a ɖó fɔtóo atɔn. Amɔ̌, ɖokpó ɖ’é mɛ bɔ a ɖ’ayi wú ɖɔ nɔví súnnu ɖokpó kún ɖo nǔ ko wɛ ó. Étɛ́ a ka ná wa nú fɔtóo énɛ́? A ná súnsún, ɖó a ɖó we ɖěvo lɛ́, éé mɛ mɛ e ɖo gbɛ̌ta ɔ mɛ lɛ́ é bǐ, káká jɛ nɔví súnnu énɛ́ jí ɖo nǔ ko ɖe wɛ é.
17 Mǐ ní jlɛ́ fɔtóo énɛ́ lɛ́ dó nǔ e mǐ nɔ flín lɛ́ é wú. Hwɛhwɛ wɛ mǐ nɔ flín hwenu ɖagbe e mǐ kpó nɔví lɛ́ kpó zán ɖó kpɔ́ lɛ́ é. Amɔ̌, mǐ ní ɖɔ ɖɔ ɖo ninɔmɛ énɛ́ lɛ́ ɖokpó mɛ ɔ, nɔví súnnu, alǒ nɔví nyɔ̌nu ɖokpó ɖɔ nǔɖé, kabǐ wa nǔɖé bɔ é kún ɖe xomɛnyínyɔ́ xlɛ́ ó. Étɛ́ mǐ ka ɖó ná wa nú nǔ énɛ́ e mǐ nɔ flín é? Mǐ ɖó ná tɛ́n kpɔ́n bo wɔn, lěe mǐ ɖó ná súnsún fɔtóo énɛ́ lɛ́ ɖokpó gbɔn é ɖɔhun. (Nǔx. 19:11; Efɛ́. 4:32) Mǐ sixú tɛ́n kpɔ́n bo wɔn agɔ kléwún énɛ́ e nǔɖitɔ́ hǎtɔ́ mǐtɔn jɛ dó mǐ é, ɖó hwenu ɖagbe e sín vǐví mǐ ɖu ɖó kpɔ́ xá ɛ lɛ́ é gěgé ɖo fínɛ́. Nǔ mɔ̌hun lɛ́ wɛ mǐ ba bo ná nɔ flín, lobo lɛ́ wlíbo ná.
Blǒ bónú wǎn e a yí nú Jexóva kpó mɛ ɖěvo lɛ́ kpó é ní ɖo jijɛjí wɛ
10 Mǐ lɔ nɔ ba ali ɖěɖěe nu mǐ ná d’alɔ nɔví mǐtɔn lɛ́ ɖe lɛ́ é. (Ebl. 13:16) Ð’ayi nǔ e jɛ dó Anna e xó mǐ ɖɔ ɖo xóta e wá yi é mɛ é wú é wú. Ée jɔhɔn syɛ́nsyɛ́n ɖé nyi gúdo é ɔ, é kpó asú tɔn kpó yi ba xwédo Kúnnuɖetɔ́ lɛ́ tɔn ɖé kpɔ́n, bo ɖ’ayi wú ɖɔ jɔhɔn sɔ́ xɔ yětɔn. Énɛ́ zɔ́n bɔ nǔzínzán yětɔn lɛ́ bǐ kwíji. Anna ɖɔ: “Mǐ bɛ́ nǔzínzán yětɔn lɛ́ bo nya, li, mlá, lobo yi bɛ́ jó nú yě. Nú mǐdɛɛ lɛ́ ɔ, nǔ énɛ́ nyí nǔ káká ɖé ǎ, amɔ̌, énɛ́ zɔ́n bɔ mǐ kpó yě kpó zun xɔ́ntɔn vívɛ́, bɔ é kpo ɖo ayǐ káká jɛ din.” Wǎnyíyí e Anna kpó asú tɔn kpó ɖó nú nɔví lɛ́ é sísɛ́ yě bɔ yě d’alɔ yě ɖo ali tawun tawun ɖé lɛ́ nu.—1 Jaan 3:17, 18.
11 Ényí mǐ nɔ wa nǔ xá mɛ ɖěvo lɛ́ kpó wǎnyíyí kpó, lobo nɔ lɛ́ wa mɔ̌ kpó xomɛnyínyɔ́ kpó ɔ, hwɛhwɛ ɔ, yě nɔ ɖ’ayi ali ɖěɖěe nu mǐ ɖo gǎn dó wɛ bo ná lin nǔ Jexóva ɖɔhun, lobo lɛ́ wa nǔ Jexóva ɖɔhun ɖe lɛ́ é wú. Gɔ́ ná ɔ, xomɛ e mǐ nyɔ́ é sixú su nukún yětɔn mɛ hú gǎn nǔ e mǐ lin é bǐ. Khanh e xó mǐ ɖɔ wá yi é flín mɛ ɖěɖěe d’alɔ ɛ lɛ́ é, bɔ é su nukún tɔn mɛ tawun. É ɖɔ: “Nɔví nyɔ̌nu vívɛ́ e nɔ kplá mì yi sinsɛnzɔ́ ɔ mɛ lɛ́ é bǐ sín nǔ wɛ su nukún ce mɛ tawun. Yě nɔ wá kplá mì ɖo xwé ce gbe, nɔ ylɔ́ mì bɔ mǐ nɔ ɖu nǔ ɖó kpɔ́, bo nɔ lɛ́ sɔ́ mì yi xwégbe wǔyɛ́yɛ́-afɔyɛ́yɛ́. Un wá mɔ nǔ jɛ wú din ɖɔ nǔ énɛ́ e yě wa nú mì lɛ́ é byɔ́ gǎndídó gěgé ɖo yě sí, yě ka bló kpó wǎnyíyí kpó.” É ɖo wɛn ɖɔ, é kún nyí mɛ e mǐ wa nǔ ná lɛ́ é bǐ wɛ ná dó kú tɔn nú mǐ ó. Khanh ɖɔ dó mɛ e d’alɔ ɛ lɛ́ é wú ɖɔ: “Un ba ná sú xomɛnyínyɔ́nú tootóbú e yě wa nú mì lɛ́ é sín axɔ́ yě, amɔ̌, un tuun fí e yě mɛ ɖokpó ɖokpó nɔ nɔ din é ǎ. Jexóva ka tuun, énɛ́ wú ɔ, un nɔ xo ɖɛ ɖɔ é ní sú axɔ́ tɔn yě nú mì.” Khanh sín hwɛ ka jɔ. Jexóva nɔ ɖ’ayi xomɛnyínyɔ́nú e mǐ wa nú mɛ ɖěvo lɛ́ é wú, ényí é ná bo tlɛ hwe tawun ɔ nɛ́. Vɔ̌sísá e xɔ akwɛ́ é wɛ é nɔ sɔ́ dó mɔ, bo nɔ lɛ́ mɔ ɖɔ axɔ́ wɛ é nyí bɔ émí ɖó ná sú.—Xa Nǔnywɛ́xó 19:17.
Nɔ nyɔ́ xomɛ dó mɛ ɖěvo lɛ́ wú
6 Égbé ɔ, mǐ sixu ylɔ́ mɛ e wà azɔ̌ ɖò azɔ̌xwé ɖé nú xwè mɔ̌kpan é ɖɔ azɔ̌watɔ́ e ɖò gbeji é ɖé. É ɖò mɔ̌ có, ɖò xwè e é zán ɖò azɔ̌xwé ɔ lɛ é bǐ mɛ ɔ, vlafo é xò gò gǎn azɔ̌xwé ɔ tɔn lɛ ɖě kpɔ́n ǎ. Gbeta e kɔn gǎn enɛ lɛ nɔ wá lɛ é ɖé lɛ sixu ko nɔ gɔn nukún tɔn mɛ nyɔ́ hweɖelɛnu. É yí wǎn nú azɔ̌xwé ɔ dandan wɛ ǎ, amɔ̌, é ɖò azɔ̌ wà wɛ ɖò finɛ, ɖó é ɖó hudo azɔ̌ e na zɔ́n bɔ é na mɔ akwɛ é ɖé tɔn wutu. É na kpò ɖò azɔ̌ wà wɛ ɖò finɛ kaka jɛ hwenu e é na byɔ gbɔjɛ tɔn ɖaxó ɔ mɛ dó é, afi nú é mɔ azɔ̌ ɖagbe hugǎn ɖò fí ɖevo ɔ nɛ.
7 Vogbingbɔn e ɖò gbejininɔ e xó mǐ ɖɔ ɖò akpáxwé 6gɔ́ ɔ kpo xomɛnyínyɔ́ kpo tɛntin é wɛ nyí nǔ e nɔ sísɛ́ mɛɖé b’ɛ nɔ ɖè jijɔ enɛ xlɛ́ é. Ðò hwexónu ɔ, aniwu mɛsɛntɔ́ Mawu tɔn lɛ ka nɔ ɖè xomɛnyínyɔ́ xlɛ́? Mɛ ɖěɖee nɔ ɖè xomɛnyínyɔ́ xlɛ́ lɛ é nɔ wà mɔ̌, ɖó ye ɖó na wà mɔ̌ dandan wu wɛ ǎ, amɔ̌, ɖó ye ɖó jlǒ tɔn wu wɛ. Mǐ ni ɖɔ xó dó kpɔ́ndéwú Davidi tɔn jí. Jonatáan sín tɔ́ ɖò biba wɛ bo na hu Davidi có, Davidi sín ayi sísɛ́ ɛ, b’ɛ nyɔ́ xomɛ dó xɔ́ntɔn tɔn vívɛ́ Jonatáan wu. Jonatáan kú b’ɛ na bló xwè ɖé lɛ é ɔ, Davidi lɛ́ kpò ɖò xomɛnyínyɔ́ ɖexlɛ́ Mɛfibáalu e nyí Jonatáan sín vǐ é wɛ.—1 Sam. 20:9, 14, 15; 2 Sam. 4:4; 8:15; 9:1, 6, 7.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
it-1 516
Wěɖexámɛ, Wěɖexámɛtɔ́
Jexóva wɛ nyí jɔtɛn nǔnywɛ́ tɔn bɔ nǔ bǐ vɔ ɖ’é wú. Éɖokpónɔ wɛ ma ɖó mɛɖé sín hudó b’ɛ ná ɖe wě xá ɛ ǎ. (Eza 40:13; Hlɔ̌ 11:34) Vǐ súnnu tɔn kpé wú bo ná nyí “Wěɖexámɛtɔ́ kpíkpé,” bo ná nɔ xlɛ́ ali mɛ lobo lɛ́ ɖe wě xá mɛ ɖó Tɔ́ tɔn wɛ nɔ ɖe wě xá ɛ bɔ é nɔ xwedó, bɔ gbigbɔ Mawu tɔn lɛ́ ɖo jǐ tɔn. (Eza 9:5; 11:2; Jn 5:19, 30) Énɛ́ dó zǒgbe jí ɖɔ ényí wěɖexámɛ ɖé ná d’alɔ mɛ ɔ, é ɖó ná gosín Jexóva gɔ́n. Wěɖexámɛ e sɔ́ ta jlǒ Ajalɔ̌nlɔn ɔ tɔn é bǐ wɛ ná ci fo. É sɔ́ nyí wěɖexámɛ ǎ.—Nǔx 19:21; 21:30.
30 JUIN–6 JUILLET
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́XÓ 20
Nǔ e ná zɔ́n bɔ xɔ́ntɔn mɛ ninɔ ɖé ná kpa mɛ é
Lěe è sixú nɔ xɔ́ntɔn mɛ bɔ é ná wlí yɛ̌yi nú Jexóva gbɔn é
3 Hwenu awǎjijɛ tɔn ɖé wɛ xɔ́ntɔnmɛninɔ sín hwenu sixú nyí có, é lɛ́ nyí afɔɖiɖe tají e nɔ kplá mɛ jɛ alɔwlíwlí kɔn é ɖé. Gbe e gbe súnnu ɖé kpó nyɔ̌nu ɖé kpó wlí alɔ é ɔ, yě nɔ d’akpá ɖo Jexóva nukɔn ɖɔ émí ná yí wǎn nú émíɖée, bo ná lɛ́ ɖó sísí nú émíɖée nú táan nabí e émí mɛ we lɛ́ ná nɔ gbɛ xɔ é. Cóbónú mǐ ná dó akpá ɖěbǔ ɔ, mǐ ɖó ná to lin tamɛ ganjí hwɛ̌. (Xa Nǔnywɛ́xó 20:25.) É ɖo wɛn ɖɔ énɛ́ nyí nǔgbó, nú nǔ e kan alɔwlíwlí sín akpá dídó é. Xɔ́ntɔnmɛninɔ nɔ d’alɔ súnnu ɖé kpó nyɔ̌nu ɖé kpó bɔ yě nɔ tuun yěɖée, bo nɔ wá gbeta ɖagbe ɖé kɔn. Hweɖélɛ́nu ɔ, gbeta énɛ́ nɔ nyí ɖɔ è ná wlí alɔ; hwe ɖěvo lɛ́ nu ɔ, é ka nɔ nyí ɖɔ è ná ɖó xɔ́ntɔnmɛninɔ ɔ te. Ényí súnnu ɖé kpó nyɔ̌nu ɖé kpó ɖó xɔ́ntɔnmɛninɔ te ɔ, énɛ́ ɖo xlɛ́xlɛ́ wɛ ɖɔ xɔ́ntɔnmɛninɔ yětɔn kún kpa yě ó ǎ. É nyɔ́ wa ɔ, yě nɔ mɔ nǔ jɛ wú ɖɔ émí sixú da émíɖée, alǒ gbɔ.
4 Étɛ́wú é ka ɖo tají ɖɔ è ní ɖó linlin e sɔgbe é dó xɔ́ntɔnmɛninɔ wú? Ényí tlɛnnɔ lɛ́ nɔ ɖó linlin e sɔgbe é ɔ, yě ma lin ná da mɛɖé ǎ ɔ, yě ná byɔ́ xɔ́ntɔn mɛ xá ɛ ǎ. É ɖo mɔ̌ có, é nyí tlɛnnɔ lɛ́ kɛ́ɖɛ́ wɛ ɖó ná ɖó linlin e sɔgbe é ǎ. Mǐ mɛ bǐ wɛ ɖó ná nɔ ɖó linlin mɔ̌hun. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, mɛɖé lɛ́ nɔ lin ɖɔ ényí súnnu ɖé kpó nyɔ̌nu ɖé kpó ɖo xɔ́ntɔn mɛ ɔ, yě ɖó ná da yěɖée. Nɛ̌ linlin énɛ́ ka nɔ wa nǔ dó klisánwun tlɛnnɔ lɛ́ wú gbɔn? Melissa e nyí nɔví nyɔ̌nu tlɛnnɔ ɖé, bo nɔ nɔ États-Unis é ɖɔ: “Kɔ gěgé wɛ è nɔ gbídí nú Kúnnuɖetɔ́ e ɖo xɔ́ntɔn mɛ lɛ́ é. Énɛ́ nɔ zɔ́n bɔ súnnu kpó nyɔ̌nu kpó e ɖo xɔ́ntɔn mɛ, bo ma tlɛ jɛxá yěɖée ǎ é ɖé lɛ́ nɔ ba ná ɖó nǔ xɔ́ntɔnmɛninɔ ɔ nu ǎ. Tlɛnnɔ ɖé lɛ́ nɔ gbɔ bo nɔ nyi alɔ nú xɔ́ntɔn mɛ byɔ́byɔ́ bǐ kpátákpátá. Kɔgbídínúmɛ ɔ sixú ɖó linkpɔ́n nú mɛ tawun.”
Lěe a ná mɔ mɛ e a sixú wá wlí alɔ xá é gbɔn é
8 Nɛ̌ a ka sixú wa gbɔn bo kpɔ́n mɛ ɔ? Ðo kplé agun tɔn lɛ́ alǒ ɖo mɛkplékpɔ́mɛ núwiwa lɛ́ hwenu ɔ, a sixú nɔ ɖó ayi nǔɖé lɛ́ wú dó lěe mɛ ɔ kpó Jexóva kpó vɛ́ gbɔn é, mɛ alɔkpa e é nyí é kpó lěe é nɔ wa nǔ gbɔn é kpó wú. Mɛ̌ mɛ̌ e ka nyí xɔ́ntɔn tɔn lɛ́? Étɛ́ lɛ́ jí é ka nɔ ɖɔ xó dó? (Luk. 6:45) Nǔ e gbé nya wɛ mi ɖe lɛ́ é ka xo nǔ dó akpa ɖokpó ɔ mɛ a? A sixú ɖɔ xó xá mɛxó agun tɔn agun e mɛ é ɖe é tɔn lɛ́, alǒ klisánwun ɖěvo e zin bo tuun i ganjí lɛ́ é. (Nǔx. 20:18) A sixú kan nǔ byɔ́ dó nyǐkɔ e é ɖó ɖo ta é kpó jijɔ tɔn lɛ́ kpó wú. (Hwli. 2:11) Ée a ná ɖo mɛ ɔ kpɔ́n wɛ é ɔ, ɖǒ ayi te bónú é ní ma wá cí ɖě n’i ó. Ðǒ sísí nú lěe nǔ nɔ cí nú mɛ ɔ é kpó nǔ e kan éɖésúnɔ lɛ́ é kpó, bo ma nɔ ɖo gǒ mɛ n’i hwebǐnu ó.
Lěe è sixú nɔ xɔ́ntɔn mɛ bɔ é ná wlí yɛ̌yi nú Jexóva gbɔn é
7 Nɛ̌ a ka sixú kplɔ́n bo tuun mɛ alɔkpa e mɛ ɖě ɔ nyí tawun ɖo ayi mɛ é gbɔn? Ali ɖagbe e nu mi sixú wa mɔ̌ ɖe é ɖokpó wɛ nyí ɖɔ mi ná nɔ ɖɔ xó nyi wɛn nú miɖée lɛ́, bɔ é ka ná nɔ nyí xójɔxó; mi ná nɔ kan nǔ byɔ́ miɖée lɛ́, bo ná nɔ lɛ́ ɖótó miɖée lɛ́ ganjí. (Nǔx. 20:5; Ja. 1:19) Bo ná dó kpé énɛ́ wú ɔ, mi sixú nɔ wa nǔ ɖěɖěe ná nɔ hun xóɖɔɖókpɔ́ sín ali nú mi lɛ́ é, ɖi nǔ ɖu ɖó kpɔ́, sa ɖi ɖó kpɔ́ ɖo fí e gbɛtɔ́ sukpɔ́ ɖe lɛ́ é kpó mawuxó ɖiɖɔ ɖó kpɔ́ kpó. Mi sixú lɛ́ kplɔ́n nǔ dó miɖée lɛ́ wú hwenu e mi ɖo hwenu zán ɖó kpɔ́ xá xɔ́ntɔn mitɔn lɛ́, alǒ xwédo mitɔn wɛ é. Gɔ́ ná ɔ, nɔ bló tuto nú nǔwiwa ɖěɖěe ná hun ali nú we, bɔ a ná tuun lěe mɛ ɖě ɔ nɔ wa nǔ gbɔn ɖo ninɔmɛ vovo lɛ́ mɛ, xá mɛ vovo lɛ́ é. Ð’ayi nǔ e Aschwin e nɔ nɔ Pays-Bas é tɛ́n kpɔ́n bo wa é wú. É ɖɔ dó xɔ́ntɔnmɛninɔ tɔn xá Alicia wú ɖɔ: “Mǐ nɔ ba nǔwiwa ɖěɖěe ná d’alɔ mǐ bɔ mǐ ná kplɔ́n nǔ dó mǐɖée lɛ́ wú é. Hwɛhwɛ ɔ, nǔ kléwún kléwún ɖé lɛ́ wɛ é nɔ nyí, ɖi nǔ ɖiɖa ɖó kpɔ́, alǒ azɔ̌ ɖěvo lɛ́ wiwa ɖó kpɔ́. Ðo nǔwiwa mɔ̌hun lɛ́ hwenu ɔ, mǐ nɔ mɔ nǔwúkpíkpé kpó gǎnmaɖó kpó mɛ ɖokpó ɖokpó tɔn.”
8 Mi sixú lɛ́ kplɔ́n bo tuun miɖée lɛ́ gbɔn nǔ gbigbɔ tɔn lɛ́ kplɔ́nkplɔ́n ɖó kpɔ́ gblamɛ. Ényí mi wlí alɔ ɔ, é ná byɔ́ ɖɔ mi ní nɔ ba hwenu bo nɔ sɛn Mawu ɖo xwédo mɛ, bónú Mawu ná nyí mɛ tají ɖé ɖo alɔwlíwlí mitɔn mɛ. (Nǔt. 4:12) Énɛ́ wú ɔ, étɛ́wú mi ma ka ná nɔ ba hwenu bo ná nɔ kplɔ́n nǔ ɖó kpɔ́ din e mi ɖo xɔ́ntɔn mɛ é ǎ? É ɖo wɛn ɖɔ, súnnu kpó nyɔ̌nu kpó e ɖo xɔ́ntɔn mɛ é ɖé kún ko nyí xwédo ɖé ó, bɔ nɔví súnnu ɔ kún ko nyí ta nú nɔví nyɔ̌nu ɔ ó. Amɔ̌, gbɔn nǔ kplɔ́nkplɔ́n ɖó kpɔ́ hwɛhwɛ gblamɛ ɔ, mi sixú kplɔ́n nǔ dó mɛ e mi mɛ ɖokpó ɖokpó nyí ɖo gbigbɔ lixo é wú. Max kpó Laysa kpó e nyí asú kpó asi kpó bo nɔ nɔ États-Unis é lɛ́ mɔ le ɖěvo. Max ɖɔ: “Ée mǐ byɔ́ xɔ́ntɔn mɛ tlóló é ɔ, mǐ jɛ wěma ɖěɖěe ɖɔ xó dó xɔ́ntɔnmɛninɔ, alɔwlíwlí kpó gbɛzán xwédo tɔn kpó wú lɛ́ é kplɔ́n jí. Wěma énɛ́ lɛ́ hun xóɖɔɖókpɔ́ dó xóta tají ɖěɖěe xó ɖiɖɔ dó yě jí ná ko vɛ́ wǔ nú mǐ ɖ’ayǐ lɛ́ é sín ali nú mǐ.”
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
Mɛ winnyawinnya lɛ emi, nɛ̌ mi ka sixu sɔnǔ nú baptɛm gbɔn?
4 Kpɔ́ndéwú Timɔtée tɔn sixu d’alɔ we. É mɔ nǔ jɛ Mawuxówema ɔ mɛ ganji, ɖó nɔ tɔn kpo nɔ tɔn nɔ kpo kplɔ́n ɛ Mawuxówema ɔ wutu. É ɖò mɔ̌ có, Pɔlu ɖɔ nú Timɔtée ɖɔ: “Syɛnlǐn ɖò nǔ e a kplɔ́n, bo mɔ ɖɔ nugbǒ wɛ é nyí ɔ mɛ.” (2 Timɔtée 3:14, 15) Timɔtée ɖó na kudeji ɖɔ Mawuxówema ɔ mɛ wɛ è sixu mɔ nugbǒ ɔ ɖè. Nɔ tɔn kpo nɔ tɔn nɔ kpo wɛ ɖɔ é ni yí gbè nú nugbǒ ɔ wutu wɛ é wà mɔ̌ kpowun ǎ, amɔ̌, é ɖesu tɛnkpɔn bo mɔ dò nú nugbǒ ɔ lobo kudeji.—Xà 1 Tɛsalonikinu lɛ 5:21.
5 Bɔ hwɛ lo? Vlafo a mɔ nugbǒ ɔ dìn é ɔ, xwè ko jɛ. Enyi mɔ̌ hǔn, nǔ tamɛ linlin dó hwɛjijɔ ɖěɖee wu a ɖi nǔ é jí ni mya nukún nú we. Enɛ na d’alɔ we bɔ nùɖiɖi towe na lidǒ d’eji, b’ɛ na sín kɔgbidinúmɛ gbɛ̌ towe lɛ tɔn, linlin gbɛ̀ ɔ tɔn lɛ, alǒ linlin hwiɖesunɔ tɔn lɛ wu bonu a na ɖè afɔ nyì dò ǎ.
ZĚ HWIÐÉE BǏ JÓ NÚ MAWUXÓÐIÐƆZƆ́ Ɔ
Kanlin lɛ Nɔ Yì Jixwé Wɛ À?
Xósin e Biblu na é
Biblu kplɔ́n mɛ ɖɔ ɖò nǔɖiɖó e ɖò ayikúngban jí lɛ é bǐ mɛ ɔ, gbɛtɔ́ klewun ɖé wɛ na yì jixwé. (Nǔɖexlɛ́mɛ 14:1, 2) Ye na yì kp’acɛ xá Jezu ɖi axɔ́su kpo vɔsanúxwlémawutɔ́ kpo. (Luki 22:28-30; Nǔɖexlɛ́mɛ 5:9, 10) È na fɔ́n gbɛtɔ́ e kpò lɛ é gegě bɔ ye na nɔ gbɛ̀ ɖò palaɖisi mɛ ɖò ayikúngban jí.—Ðɛhan 37:11, 29.
Biblu ɖɔ ɖɔ è na fɔ́n xwégbe kanlin lɛ alǒ cukú lɛ dó jixwé ǎ, hwɛ tɔn ka jɔ. Kanlin lɛ sixu ɖè afɔ e è ɖó na ɖè cobɔ “Mawu [na] ylɔ́” mɛ é ǎ. (Eblée lɛ 3:1) É nɔ byɔ ɖɔ è ni ɖó nukúnnúmɔjɛnǔmɛ, ɖè nǔɖiɖi xlɛ́ lobo lɛ́ setónú nú sɛ́n Mawu tɔn lɛ. (Matie 19:17; Jaan 3:16; 17:3) Gbɛtɔ́ lɛ kɛɖɛ wɛ Mawu dá bɔ ye na nɔ gbɛ̀ kaka sɔyi.—Bǐbɛ̌mɛ 2:16, 17; 3:22, 23.
È ɖó na fɔ́n nǔɖiɖó ayikúngban jí tɔn lɛ hwɛ̌ cobɔ ye na yì jixwé. (1 Kɔlɛntinu lɛ 15:42) Biblu ɖɔ xó dó fínfɔ́n sín kú gegě wu. (1 Axɔ́su lɛ 17:17-24; 2 Axɔ́su lɛ 4:32-37; 13:20, 21; Luki 7:11-15; 8:41, 42, 49-56; Jaan 11:38-44; Mɛsɛ́dó 9:36-42; 20:7-12) Amɔ̌, gbɛtɔ́ lɛ wɛ è fɔ́n sín kú ɖò ninɔmɛ vovo enɛ lɛ mɛ, é nyí kanlin lɛ ǎ.
Kanlin lɛ ɖó lindɔ̌n wɛ à?
Lindɔ̌n nɔ kú wɛ à?
Kanlin lɛ nɔ hu hwɛ wɛ à?
É ka sɔgbe ɖɔ è ni xò daka kanlin lɛ wu wɛ à?
Kanlin lɛ ɖó lindɔ̌n wɛ à?
Eǒ. Biblu ɖɔ ɖɔ kanlin lɛ kpo gbɛtɔ́ lɛ kpo bǐ wɛ nyí lindɔ̌n. (Kɛ́nsísɔ́ 31:28) Hwenu e è dá sunnu nukɔntɔn ɔ Adamu é ɔ, è na ɛ lindɔ̌n ɖé ǎ, amɔ̌, “é huzu lindɔ̌n gbɛɖe.” (Bǐbɛ̌mɛ 2:7, nwt) Nǔ we wɛ kplé bo nyí lindɔ̌n ɖokpo: “kɔ́” kpo “funfún e nɔ na gbɛ̀ mɛ ɔ” kpo.
Lindɔ̌n nɔ kú wɛ à?
Ɛɛn, Biblu kplɔ́n mɛ ɖɔ lindɔ̌n nɔ kú. (Levíi ví lɛ 21:11; Ezekiyɛli 18:20) Enyi kanlin lɛ, alǒ gbɛtɔ́ lɛ kú ɔ, ye nɔ lɛ́ huzu kɔ́. (Nǔnywɛtɔ́xó 3:19, 20) È na ɖɔ ɔ, ye sɔ́ nɔ tíìn ǎ.
Kanlin lɛ nɔ hu hwɛ wɛ à?
Eǒ. È hu hwɛ sín tinmɛ wɛ nyí ɖɔ è ni lin tamɛ dó nǔ e gbà sɛ́n Mawu tɔn lɛ é ɖě jí, nǔ ni cí ɖě nú mɛ dó nǔ e gbà sɛ́n Mawu tɔn lɛ é ɖě wu, alǒ è ni wà nǔ e gbà sɛ́n Mawu tɔn lɛ é ɖě. Cobonu mɛɖé na hu hwɛ ɔ, é ɖó na ko wá gbeta ɔ kɔn ɖò ayi tɔn mɛ hwɛ̌; kanlin lɛ ka ɖó nǔwukpíkpé enɛ ǎ. Táan klewun e ye na nɔ gbɛ̀ na é mɛ ɔ, lee è ɖó ye nyi ɖò jɔwamɔ linu é wɛ ye nɔ wà nǔ gbɔn. (2 Piyɛ́ɛ 2:12) Ðò fifónu gbɛzán yetɔn tɔn ɔ, ye gɔn hwɛ hu có ye ka nɔ kú.
É ka sɔgbe ɖɔ è ni xò daka kanlin lɛ wu wɛ à?
Eǒ. Mawu ɖɔ ɖɔ gbɛtɔ́ lɛ ni kpa acɛ dó kanlin lɛ jí, loɔ, é ka ɖɔ ɖɔ ye ni xò daka ye wu ǎ. (Bǐbɛ̌mɛ 1:28; Ðɛhan 8:7-9) Ganjininɔ kanlin lɛ ɖokpo ɖokpo tɔn kaka jɛ xɛ vǔvǔ lɛ lɔ tɔn jí nɔ ɖu ayi mɛ nú Mawu. (Jonasi 4:11; Matie 10:29) É byɔ mɛsɛntɔ́ tɔn lɛ ɖɔ ye ni nɔ tɔ́jú kanlin lɛ ganji.—Tíntɔ́n 23:12; Sɛ́nflínmɛ 25:4; Nǔnywɛxó 12:10.
Wemafɔ Biblu tɔn ɖěɖee ɖɔ xó dó kanlin lɛ wu é ɖé lɛ
Bǐbɛ̌mɛ 1:28: “É xoɖɛ dó [asú kpo asì kpo nukɔntɔn ɔ jí] bo ɖɔ: “Mi jì, mi gbà kún, bo kpé ayikúngban ɔ jí, bo sɔ́ ɛ ɖó acɛ mitɔn glɔ́. Mi sɔ́ hweví lɛ ɖó acɛ mitɔn glɔ́, bo sɔ́ xɛ lɛ ɖó acɛ mitɔn glɔ́, bo sɔ́ kanlin e ɖò ayikúngban jí lɛ bǐ ɖó acɛ mitɔn glɔ́.”
Tinmɛ tɔn: Mawu ɖɔ ɖɔ gbɛtɔ́ lɛ ni kpa acɛ dó kanlin lɛ jí.
Kɛ́nsísɔ́ 31:28: “A na ɖè nǔjɔ́ ɖò sɔja e yì fun ahwan lɛ sín nǔ lɛ jí . . . A na zé gbɛtɔ́ ɖokpo ɖò gbɛtɔ́ afɔwe kanweko (500) jí, nyibu ɖokpo ɖò nyibu afɔwe kanweko jí (500), tócí ɖokpo ɖò tócí afɔwe kanweko (500) jí, bo na zé lɛngbɔ̌ ɖokpo ɖò lɛngbɔ̌ afɔwe kanweko ko (500) jí.”
Tinmɛ tɔn: Kanlin lɛ kpo gbɛtɔ́ lɛ kpo bǐ wɛ nyí lindɔ̌n.
Nǔnywɛxó 12:10: “Mɛ e nɔ wà nǔ ɖó sɛ́nxwi jí ɔ nɔ kéya nú nǔ e hudo kanlin tɔn lɛ é”
Tinmɛ tɔn: Togun Mawu tɔn nɔ tɔ́jú kanlin lɛ ganji, kaka jɛ xwégbe kanlin yetɔn lɛ jí.
Matie 10:29: “Gboli ɖò akwɛ ɖé jí ǎ; é ka ɖò mɔ̌ có, ɖokpo yetɔn ka nɔ kú Mawu Tɔ́ mǐtɔn sín jlǒ mɛvo ǎ.”
Tinmɛ tɔn: Mawu nɔ ɖó ayi kanlin lɛ wu, kaka jɛ xɛ vǔvǔ lɛ jí, bo nɔ kpé nukún dó ye wu.