Alɔdlɛ́ndónǔ Kplé gbɛzán kpó sinsɛnzɔ́ kpó tɔn sín azɔ̌wéma tɔn lɛ́
© 2024 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
3-9 MARS
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́XÓ 3
Ðe xlɛ́ ɖɔ émí nɔ ɖeji dó Jexóva wú
ijwbv xóta 14 akpá. 4-5
Nǔnywɛ́xó 3:5, 6: “Ma gán jɛ nǔnywɛ́ hwiɖésúnɔ tɔn wú ó”
“Ðeji dó [Jexóva] wú kpó [ayi] towe bǐ kpó.” Mǐ nɔ ɖe xlɛ́ ɖɔ mǐ ɖeji dó Mawu wú hwenu e mǐ nɔ wa nǔ lɛ́ lěe é ba gbɔn é. Mǐ ɖó ná nɔ ɖeji dó Mawu wú bǐ mlɛ́mlɛ́, kpó ayi mǐtɔn bǐ kpó. Hwɛhwɛ ɖo Biblu mɛ ɔ, ayi nɔ dó gesí mɛ e è nyí ɖo xomɛ é, énɛ́ wɛ nyí lěe nǔ nɔ cí nú mɛ é, nǔ e nɔ sísɛ́ mɛ bɔ è nɔ wa nǔ lɛ́ é, linlin mɛtɔn lɛ́ kpó nǔwiwa mɛtɔn lɛ́ kpó. Mɔ̌ mɛ ɔ, ji ɖiɖe dó Mawu wú nɔ byɔ́ nǔ hú lěe nǔ cí nú mǐ é. Gbeta ɖé wɛ bɔ mǐ nɔ wá kɔn ɖó mǐ kú d’é jí bǐ mlɛ́mlɛ́ ɖɔ Gbɛɖótɔ́ mǐtɔn tuun nǔ e nyɔ́ hú gǎn nú mǐ é.—Hlɔ̌manu lɛ́ 12:1.
“Ma gán jɛ nǔnywɛ́ hwiɖésúnɔ tɔn wú ó.” Mǐ ɖó ná nɔ ɖeji dó Mawu wú ɖó mǐ sixú gán jɛ nǔwúkpíkpé tamɛ linlin tɔn mǐɖésúnɔ tɔn e ɖó blɔ̌ é wú ǎ. Ényí mǐ nɔ gán jɛ mǐɖésúnɔ wú kpowun alǒ nɔ zɔn dó lěe nǔ nɔ cí nú mǐ é kɛ́ɖɛ́ wú bo nɔ wa nǔ ɔ, mǐ sixú wá gbeta e é sixú cí ɖɔ yě nyɔ́ ɖo bǐbɛ́mɛ lɛ́ é kɔn, amɔ̌, wǎgbɔ tɔn ɔ, yě ná ji nǔ nyanya. (Nǔnywɛ́xó 14:12; Jelemíi 17:9) Nǔnywɛ́ Mawu tɔn zɛ mǐtɔn wú flaflá tɔn. (Ezayíi 55:8, 9) Ényí mǐ nɔ jó linlin tɔn lɛ́ dó bɔ yě nɔ xlɛ́ ali mǐ ɔ, gbɛ mǐtɔn ná ɖó nu.—Ðɛhan 1:1-3; Nǔnywɛ́xó 2:6-9; 16:20.
ijwbv xóta 14 akpá. 6-7
Nǔnywɛ́xó 3:5, 6: “Ma gán jɛ nǔnywɛ́ hwiɖésúnɔ tɔn wú ó”
“Ba jlǒ [Jexóva] tɔn ɖo nǔ e a nɔ wa lɛ́ bǐ mɛ.” Mǐ ɖó ná nɔ ba linlin Jexóva tɔn ɖo akpáxwé tají gbɛzán mǐtɔn tɔn ɖokpó ɖokpó mɛ; mǐ ɖó ná nɔ lɛ́ wa mɔ̌ ɖo gbeta tají e kɔn mǐ nɔ wá lɛ́ é ɖokpó ɖokpó mɛ. Mǐ nɔ wa mɔ̌ gbɔn ɖɛ xixo sɛ́ dó è ɖɔ é ní xlɛ́ ali mǐ kpó nǔ e é ɖɔ ɖo Xó tɔn Biblu ɔ mɛ lɛ́ é xwixwedó gblamɛ.— Ðɛhan 25:4; 2 Timɔtée 3:16, 17.
“É ná xlɛ́ ali we.” Mawu nɔ xlɛ́ ali mǐ gbɔn alɔ dídó mǐ bɔ mǐ ná zán gbɛ sɔgbe xá nǔgbódodó jlɔ́jlɔ́ tɔn lɛ́ gblamɛ. (Nǔnywɛ́xó 11:5) mɔ̌ mɛ ɔ, mǐ nɔ nyi alɔ nú mɔ gěgé bo nɔ ɖó gbɛzán awǎjijɛnɔ ɖé.— Ðɛhan 19:7, 8; Ezayíi 48:17, 18.
be 76 akpá. 4
Nɔ ba ná yi nukɔn
Ényí mɛɖé ko gbɔn ninɔmɛ vovo lɛ́ mɛ kpɔ́n ɖo gbɛ mɛ ɔ, é sixú bɔ wǔ bɔ é ná lin nǔ gbɔn lě: ‘Un ko gbɔn ninɔmɛ élɔ́ mɛ kpɔ́n. Un tuun nǔ e un ná wa é.’ Nǔnywɛ́nú jɛ́n nǔwiwa gbɔn mɔ̌ ka ná nyí a? Nǔnywɛ́xó 3:7 gb’akpá nú mǐ ɖɔ: “Ma nɔ mɔ hwiɖée dó mɔ nǔnywɛ́tɔ́ ó.” Nú mǐ mɔ nǔ kpɔ́n ɖo gbɛ mɛ ɔ, é ɖo wɛn ɖɔ énɛ́ ɖó ná zɔ́n bɔ hwenu e mǐ ná nɔ ɖo xwi ɖí xá ninɔmɛ lɛ́ wɛ ɖo gbɛ mɛ é ɔ, nǔwúkpíkpé nǔ lɛ́ dida kpɔ́n tɔn mǐtɔn ná kpɔ́n te d’é jí. Amɔ̌, nú mǐ ɖo susu wɛ ɖo gbigbɔ lixo ɔ, nǔ e mǐ mɔ kpɔ́n lɛ́ é ɖó ná nɔ tɔ́n ɖo linlin mǐtɔn lɛ́ kpó ayi mǐtɔn kpó mɛ, bɔ mǐ ná nɔ ɖe xlɛ́ ɖɔ mǐ ɖó hudó Jexóva sín nyɔ̌ná tɔn cóbɔ nǔ lɛ́ ná nɔ kpa mǐ. Mɔ̌ mɛ ɔ, nukɔnyiyi mǐtɔn nɔ jɛ wě ɖó mǐ nɔ ɖo gbesisɔmɛ bo nɔ byɔ́ Jexóva ɖɔ é ní xlɛ́ ali mǐ ɖo gbɛzán mǐtɔn mɛ, é nɔ nyí ɖó mǐ nɔ ɖeji bo nɔ gán jɛ mǐɖée wú wútu ǎ. É nɔ lɛ́ tɔ́n ɖo ji e mǐ nɔ ɖe ɖɔ ényí Tɔ́ mǐtɔn jǐxwé tɔn ɔ ma ná gbe nǔɖé tɔn ǎ ɔ, nǔ ɔ sixú jɛ ǎ é mɛ, bo nɔ lɛ́ tɔ́n ɖo jiɖe kpó wǎnyíyí kpó e nɔ kpo ɖo tíntíin wɛ ɖo tɛ́ntin mǐ kpó é tɔn é mɛ.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
Nɔ nyɔ́ xomɛ dó mɛ ɖěvo lɛ́ wú
1 HWƐJIJƆ ɖagbe gegě wu wɛ mǐ ɖó na nyɔ́ xomɛ dó mǐɖée wu. Ðětɛ lɛ mɔ̌ ka wɛ? Ð’ayi lee Nǔnywɛxó e bɔ d’ewu lɛ é na xósin nú nǔkanbyɔ enɛ gbɔn é wu: “Ma gɔn xomɛ nyɔ́ gbeɖé ó, ma gɔn gbeji nɔ gbeɖé ó. . . . Enɛ ɔ, Mawu kpo gbɛtɔ́ lɛ kpo na yí wǎn nú we, bo na mɔ ɖɔ hwi nɔ lin tamɛ kpɔ́n ganji.” “Mɛ e nɔ nyɔ́ xomɛ dó mɛ wu ɔ, éɖée wɛ é wà ɖagbe na.” “Mɛ e nɔ ɖò hwɛjijɔ kpo xomɛnyínyɔ́ kpo gbé mɛ ɔ na dɔ́ji.”—Nǔx. 3:3, 4; 11:17; 21:21.
2 Nǔnywɛxó enɛ lɛ ɖɔ hwɛjijɔ ɖěɖee wu mǐ ɖó na nyɔ́ xomɛ é atɔn. Nukɔntɔn, xomɛ nyínyɔ́ dó mɛ ɖevo lɛ wu nɔ zɔ́n bɔ mǐ nɔ xɔ akwɛ ɖò Mawu nukúnmɛ. Wegɔ́, enyi mǐ nɔ nyɔ́ xomɛ dó mɛ ɖevo lɛ wu ɔ, mǐɖesunɔ nɔ ɖu lè tɔn. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, mǐ nɔ zun xɔ́ntɔn e nɔ nɔ ayǐ kaka sɔyi é xá mɛ ɖevo lɛ. Atɔngɔ́, xomɛ nyínyɔ́ dó mɛ ɖevo lɛ wu na zɔ́n bɔ mǐ na mɔ nyɔna lɛ ɖò sɔgudo, kaka jɛ gbɛ̀ mavɔmavɔ jí. Nǔgbo ɔ, mǐ ɖó hwɛjijɔ ɖaaɖagbe e wu mǐ na setónú nú nǔflínmɛ Jehovah tɔn elɔ é gegě: “Mi yí wǎn nú miɖée, bo nyɔ́ xomɛ dó miɖée wu.”—Zak. 7:9.
ZĚ HWIÐÉE BǏ JÓ NÚ MAWUXÓÐIÐƆZƆ́ Ɔ
w11 15/3 14 akpá. 7-10
7 Gěgé nɔví mǐtɔn lɛ́ tɔn wɛ nɔ ɖɔ mawuxó ɖo xá e mɛ didɛ yětɔn nɔ gbɔn tɛ́nkpɔ́n syɛ́nsyɛ́n nu ɖe lɛ́ é mɛ. Fí mɔ̌hun ɖé wɛ gbeyíɖɔ Jelemíi wa sinsɛnzɔ́ tɔn ɖe, énɛ́ wɛ nyí axɔ́súɖuto Judáa tɔn mɛ ɖo azǎn tɔn gǔdo gúdo tɔn lɛ́ mɛ. Gbe bǐ gbe wɛ é nɔ gbɔn ninɔmɛ e nɔ tɛ́n nǔɖiɖi tɔn kpɔ́n lɛ́ é mɛ, ɖó wɛn hwɛɖónúmɛ tɔn Mawu tɔn e é nɔ dó lɛ́ é wú. Gbe ɖokpó ɔ, xɛsi tlɛ ɖi wěgbójínɔtɔ́ tɔn Baluki. (Jel. 45:2, 3) Awakanmɛ ka kú Jelemíi b’ɛ jó gbe wɛ a? È ná ɖɔ xójɔxó ɔ, é wá su hweɖénu bɔ linkpɔ́n vun blá ɛ. É ɖɔ: “Heelú azǎn e gbe è ji mì é! Étɛ́wú un ka tɔ́n sín [nɔ ce xomɛ] bo wá ɖo wǔvɛ́ kpó aluwɛ kpó mɛ lě? Étɛ́wú un tɔ́n sín xo tɔn mɛ bo wá ɖo hɛ̌n ɖu wɛ lě?”—Jel. 20:14, 15, 18.
8 Nǔ ɖo mɔ̌ có, Jelemíi jó gbe ǎ. É kpo ɖo jiɖe ɖó dó Jexóva wú wɛ. Wǎgbɔ tɔn ɔ, gbeyíɖɔ gbejínɔtɔ́ énɛ́ mɔ bɔ xó Jexóva ɖésúnɔ tɔn élɔ́ lɛ́ é ɖo Jelemíi 17:7, 8 mɛ é jɛnu: “Nǔ nyɔ́ nú mɛ e ɖeji dó nyɛ [Jexóva] wú é, mɛ e gán jɛ nyɛ [Jexóva] wú ɔ, nǔ tɔn nyɔ́. É cí atín e è tun ɖó tɔsisa tó, bɔ é nyi ɖɔ dó tɔ ɔ mɛ é ɖɔhun. Atín énɛ́ nɔ tuun akú ǎ. Ama tɔn lɛ́ɛ nɔ ɖo mǔ tɛgbɛ. Xwe ɖé su bónú jǐ na bó má ja ǎ ɔ, ado nɔ hu i ǎ. É nɔ gɔn sínsɛ́n gbeɖé ǎ.”
9 Atín e sín ama ɖo zǐn zɔ́n jí bɔ “è tun nyi tɔ tó” alǒ jikpá e è nɔ hú sin ná ganjí é mɛ é ɖé ɖɔhun ɔ, Jelemíi ‘gɔn sínsɛ́n ná gbeɖé ǎ.’ É lɔn nú mɛcáko nǔnyanyawatɔ́ e lɛ́ lɛ̌ dó è lɛ́ é tɔn wa nǔ dó wǔ tɔn ǎ. É nyɔ́ wa ɔ, é tɛ́ dó Jɔtɛn “sin” e nɔ ná gbɛ mɛ é tɔn wú bo hɛn nǔ e Jexóva ɖɔ n’i lɛ́ é bǐ ayi mɛ. (Xa Ðɛhan 1:1-3; Jel. 20:9) Kpɔ́ndéwú ɖagbe wɛ Jelemíi nyí nú mǐ, tají ɔ, nú mɛ ɖěɖěe ɖo Mawu sɛn wɛ ɖo fí e Mawu sinsɛn vɛ́ wǔ ɖe lɛ́ é! Nú ninɔmɛ towe nɛ́ hǔn, kpo ɖo gǐngán jɛ Jexóva wú wɛ syɛ́nsyɛ́n, é ná ná we didɛ bɔ a ná “ɖɔ nyǐkɔ tɔn sín xó ɖo agbawungba.”—Ebl. 13:15.
10 Bónú mǐ ná sixú kpo ɖo didɛ wɛ ɖo azǎn gǔdo gúdo tɔn élɔ́ lɛ́ mɛ ɔ, Jexóva ná mǐ palaɖísi gbigbɔ tɔn ɖɛkpɛ ɖɛkpɛ ɖé. Ðo nǔ ɖěvo lɛ́ mɛ ɔ, Jexóva ná mǐ Biblu ɔ blěbú bɔ è ɖo tíntínmɛ dó gbe ɖěvo lɛ́ mɛ wɛ kpó gbe sisɔ kpó lěe è kpé wú gbɔn é. É nɔ gbɔn mɛsɛntɔ́ gbejínɔtɔ́ ayiɖotenánɔ ɔ jí, bo nɔ ná mǐ nǔɖuɖu gbigbɔ tɔn dó hwetɔnnu b’ɛ nɔ túnflá. É nɔ lɛ́ bló bɔ klisánwun hǎtɔ́ mǐtɔn lɛ́ nɔ nyɔ́ xomɛ dó mǐ wú ɖo kplé lɛ́ kpó kpléɖókpɔ́ lɛ́ kpó jí. A ka nɔ ɖu vǐví tuto énɛ́ lɛ́ tɔn bǐ mlɛ́mlɛ́ a? Mɛ e nɔ wa mɔ̌ lɛ́ é “ná nɔ ɖo xó sú wɛ kpó awǎjijɛ kpó, ɖó nǔ ná nyɔ́ nú yě.” Amɔ̌, mɛ e ma nɔ ɖótó Mawu ǎ lɛ́ é “ka ná ɖo wǔvɛ́ mɔ wɛ bo ná ɖo xó sú wɛ. [Yě] ná dán ɖě wa gbɔn bo ná ɖo alě ná wɛ.”—Eza. 65:13, 14.
10-16 MARS
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́XÓ 4
“Hɛn ayi towe”
Nɛ̌ a ka sixú hɛn ayi towe gbɔn?
4 Ðò Nǔnywɛxó 4:23 mɛ ɔ, è zán xókwín “ayi” ɔ bo dó dó gesí gbɛtɔ́ xomɛ dɔ̌n bǐ alǒ fí e hwlá hugǎn ɖò xomɛ é. Ðò xógbe ɖevo mɛ ɔ, xókwín “ayi” ɔ nɔ lɛ́ dó gesí nǔ elɔ lɛ e ɖò ayi gɔngɔn mǐtɔn mɛ é: linlin mǐtɔn lɛ, lee nǔ nɔ cí nú mǐ é, nǔ e nɔ sísɛ́ mǐ é kpo jlǒ mǐtɔn lɛ kpo. É nyí nǔ e mǐ nɔ xlɛ́ ɖɔ mǐ nyí ɖò wěxo é kpowun wɛ é nɔ dó gesí ǎ, loɔ nǔ e mǐ nyí tawun ɖò xomɛ é wɛ.
Nɛ̌ a ka sixú hɛn ayi towe gbɔn?
10 Bonu mǐ na dó sixu kpéwú bo hɛn ayi mǐtɔn ɔ, mǐ ɖó na tɛ́n kpɔ́n bo ɖó ayi awovínú lɛ wu, bo yawǔ wà nǔɖe dó cyɔn alɔ mǐɖée jí. Enɛ flín mǐ azɔ̌ e mɛcɔ́tɔ́ ɖé nɔ wà é. Ðò Axɔsu Salomɔ́ɔ hwenu ɔ, mɛcɔ́tɔ́ lɛ nɔ nɔte ɖò dǒ toxo ɖé tɔn ta, bɔ enyi ye mɔ awovínú ɖé jawě ɔ, ye nɔ kwín kpɛn. Nǔjlɛdonǔwu enɛ sixu d’alɔ mǐ bɔ mǐ na mɔ nǔ jɛ nǔ e mǐ ɖó na wà, bo gbò kpò nyi ali jí nú Satáan, bonu é ma hɛn linlin mǐtɔn lɛ blí ó é wu.
11 Ðò hwexónu ɔ, mɛcɔ́tɔ́ lɛ nɔ w’azɔ̌ alɔ ɖ’alɔ mɛ xá hɔnjinɔtɔ́ toxo ɔ tɔn lɛ. (2 Sam. 18:24-26) Ye nɔ nɔ kpɔ́ bo nɔ cyɔn alɔ toxo ɔ jí, bo nɔ kúdeji ɖɔ hɔntogbo lɛ ɖò súsú jí hweɖebǔnu e kɛntɔ́ ɖé ja é. (Nɛɛ. 7:1-3) Ayixa mǐtɔn e mǐ sɔ́ Biblu dó kplɔ́n é sixu wà nǔ mɛcɔ́tɔ́ ɖé ɖɔhun, bɔ hwenu e Satáan na tɛ́n kpɔ́n bo na byɔ ayi mǐtɔn mɛ é ɔ, é na gb’akpá nú mǐ; ɖò xógbe ɖevo mɛ ɔ, hwenu e é na tɛ́n kpɔ́n bo na wà nǔ dó linlin mǐtɔn lɛ, lee nǔ nɔ cí nú mǐ é, nǔ e nɔ sísɛ́ mǐ lɛ é alǒ jlǒ mǐtɔn lɛ wu é ɔ, é na gb’akpá nú mǐ. Hweɖebǔnu e ayixa mǐtɔn na gb’akpá nú mǐ é ɔ, mǐ ɖó na ɖótó è, bo nyi alɔ nú awovínú ɔ.
Nɛ̌ a ka sixú hɛn ayi towe gbɔn?
14 Bo na dó hɛn ayi mǐtɔn ɔ, é nyí sú kɛɖɛ wɛ mǐ ɖó na sú i bonu nǔ nyanya lɛ ni ma byɔ mɛ ó ǎ, loɔ mǐ ɖó na hun i bɔ nǔ ɖagbe lɛ na byɔ mɛ. Lɛ̌ lin tamɛ dó nǔjlɛdonǔwu toxo e ahohó lɛlɛ̌ dó é tɔn wu. Hɔnjinɔtɔ́ ɖé nɔ sú hɔntogbo toxo ɔ tɔn lɛ bonu kɛntɔ́ ɖé ma wá kpé toxo ɔ wu ó, amɔ̌ hweɖelɛnu ɔ, é nɔ hun hɔntogbo lɛ bonu è na dó hɛn nǔɖuɖu kpo nǔ ɖevo lɛ kpo byɔ mɛ. Enyi è ma nɔ hun hɔntogbo lɛ gbeɖé ǎ ɔ, toví toxo ɔ tɔn lɛ na nɔ xovɛ. Mɔ̌ ɖokpo ɔ, mǐ ɖó na nɔ hun ayi mǐtɔn hwɛhwɛ bonu linlin Mawu tɔn lɛ na dó byɔ mɛ.
w12 1/5 32 akpá. 2
“Hɛn ayi towe!”
Étɛ́wú mǐ ka ɖó ná nɔ nya xɛ ɖo ayi nǔjlɛ́dónǔwú tɔn mǐtɔn jí? Mawu sísɛ́ axɔ́sú Salomɔ́ɔ bɔ é wlán ɖɔ: “Hɛn ayi towe hú nǔ bǐ, ɖó fí e gbɛ towe sín azinkan ɖe ɔ nɛ́.” (Nǔnywɛ́xó 4:23) Gbɛzán mǐtɔn ná nyɔ́ din alǒ gbɔ, bɔ mǐ ná ɖó nukún gbɛ ninɔ ɖo sɔgúdo ɔ, ayi nǔjlɛ́dónǔwú tɔn mǐtɔn wú wɛ é ná sín. Étɛ́wú? Ðó Mawu nɔ mɔ nǔ jɛ ayi mǐtɔn mɛ. (1 Samuwɛ́li 16:7) Mɛ alɔkpa e mǐ nyí ɖo xomɛ, énɛ́ wɛ nyí ‘mɛ e mǐ nyí ɖo ayi mǐtɔn mɛ é,’ wɛ nɔ ɖɔ nǔ e Mawu nɔ lin dó mǐ wú é.—1 Piyɛ́ɛ 3:4.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
A ka ɖo gbesisɔmɛ bo ná nɔ te kpɔ́n Jexóva a?
4 Nǔnywɛxó 4:18 ɖɔ nú mǐ ɖɔ: “Mɛ e nɔ wà nǔ jlɔjlɔ lɛ sín ali cí weziza zǎnzǎn tɔn ɖɔhun; é nɔ ɖò hinhɔ́n wɛ, é nɔ ɖò hinhɔ́n wɛ kaka bo nɔ wá hɔ́n bǐ, bo nɔ cí weziza hwemɛ tɔn ɖɔhun.” Xógbe enɛ lɛ kúnkplá lee Jehovah nɔ ɖè linlin tɔn xlɛ́ togun tɔn gbɔn é tlɔlɔ, enɛ wɛ nyí kpɛɖé kpɛɖé. É ɖò mɔ̌ có, ɖò ali ɖevo nu ɔ, wemafɔ ɔ sixu lɛ́ kúnkplá lee Klisanwun ɖé nɔ yì nukɔn gbɔn ɖò gbigbɔ lixo ɖò gbɛzán tɔn mɛ é. Nukɔnyiyi ɖò gbigbɔ lixo nyí kplakpla sín nǔ ǎ. É nɔ byɔ hwenu. Enyi mǐ nɔ xwè sɔ dó kplɔ́n nǔ, bo nɔ lɛ́ zán wě e Xó Mawu tɔn kpo tutoblonunu tɔn kpo nɔ ɖè xá mǐ lɛ é ɔ, mǐ na sɔnǔ nú jijɔ e Klisu ɖó lɛ é kpɛɖé kpɛɖé. Mǐ na lɛ́ tuùn Mawu hugǎn. Mǐ ni kpɔ́n lee Jezu tinmɛ enɛ gbɔn é.
ZĚ HWIÐÉE BǏ JÓ NÚ MAWUXÓÐIÐƆZƆ́ Ɔ
Étɛ́wú kúnnuɖetɔ́ Jexóva tɔn lɛ́ ma ka nɔ ɖu paskwa ǎ?
Nukúnnúmɔjɛnǔmɛ agɔ lɛ
● Xɛxó: Kúnnuɖetɔ́ Jehovah tɔn lɛ nɔ ɖu Paskwa ǎ, ɖó ye nyí Klisanwun ǎ wutu.
Nǔgbo: Mǐ ɖi nǔ ɖɔ Jezu Klisu wɛ nyí Mɛhwlɛngántɔ́ mǐtɔn, bɔ mǐ nɔ wà nǔ e wu mǐ kpé lɛ é bǐ xwíi bo nɔ “zé afɔ dó afɔdo tɔn lɛ mɛ” télélé.—1 Piyɛ́ɛ 2:21; Luki 2:11.
● Xɛxó: Mi ɖi nǔ ɖɔ Jezu fɔ́n sín kú ǎ.
Nǔgbo: Mǐ ɖi nǔ nú fínfɔ́n sín kú Jezu tɔn; mǐ tuùn ɖɔ é wɛ nyí nǔ taji e jí nǔɖiɖi Klisanwun tɔn jinjɔn é, bɔ mǐ nɔ tɛɖɛ̌ jí ɖò Mawuxóɖiɖɔzɔ́ mǐtɔn mɛ—1 Kɔlɛntinu lɛ 15:3, 4, 12-15.
● Xɛxó: Mi yí wǎn nú vǐ mitɔn lɛ ǎ wɛ zɔ́n bɔ awǎjijɛ e ɖò Paskwa ɖuɖu mɛ é na bo tlɛ yì tɛ ye ɔ, é nɔ ɖɔ nǔɖe nú mi ǎ.
Nǔgbo: Mǐ yí wǎn nú vǐ mǐtɔn lɛ bo nɔ wà nǔ e wu mǐ kpé é bǐ dó kplɔ́n ye bo lɛ́ d’alɔ ye bonu ye ni ɖó awǎjijɛ.—Titu 2:4.
Etɛwu Kúnnuɖetɔ́ Jehovah tɔn lɛ ma ka nɔ ɖu Paskwa ǎ?
● Biblu ɖɔ Paskwa sín xwè ɖuɖu xó ɖě ǎ.
● Jezu ɖegbe ɖɔ mǐ ni nɔ flín kú emitɔn, é nyí fínfɔ́n sín kú tɔn ǎ. Mǐ nɔ bló Flǐn ɔ xwè ɖokpo ɖokpo mɛ, ɖò kú Jezu tɔn sín xwekpéxwenu sɔgbe xá sunzánwema Biblu tɔn.—Luki 22:19, 20.
● Mǐ ɖi nǔ ɖɔ fí e aca Paskwa tɔn lɛ gosin é zɔ́n bɔ xwè ɔ nyɔ́ Mawu nukúnmɛ ǎ, ɖó é kúnkplá vǐjiji sín nǔwiwa hwexónu tɔn lɛ. Mawu byɔ ɖɔ mǐ ni ma ‘sɛn nǔ ɖevo zɛ emi wu ó.’ Aca e é ma yí gbè na ǎ lɛ é xwixwedó bo sɛn ɛ nɔ ɖ’akpɔ n’i.—Tíntɔ́n 20:5; 1 Axɔ́su lɛ 18:21.
Mǐ ɖi nǔ ɖɔ Paskwa sín xwè e mǐ ma nɔ ɖu ǎ é sɔgbe kpo Biblu kpo, ɖó Biblu ɔ dó wusyɛn lanmɛ nú mǐ ɖɔ mǐ ni nɔ zán “nǔnywɛ e nyɔ́ zán é kpo nǔwukpíkpé tamɛlinlin tɔn kpo,” bo ma nɔ xwedó aca gbɛtɔ́ tɔn lɛ kpowun ó. (Nǔnywɛxó 3:21, nwt; Matie 15:3) Nú mɛ ɖevo lɛ kan nǔ e mǐ ɖi nǔ na dó Paskwa wu lɛ é byɔ bonu mǐ ɖò tintinmɛ nú ye wɛ ɔ, mǐ nɔ lɛ́ ɖó sísí nú acɛ e mɛ ɖokpo ɖokpo ɖó bo na wá gbeta nǔ e é na wà é tɔn kɔn é.—1 Piyɛ́ɛ 3:15, 16a.
17-23 MARS
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́XÓ 5
Nɔ zɔ nú agalilɛ
w00 15/7 29 akpá. 1
A sixú nɔ mǐmɛ́ jí ɖo gbɛ e wlú é ɖé mɛ
Ðo nǔnywɛ́xó élɔ́ mɛ ɔ, agalɛtɔ́ wɛ nú “mɛ ɖěvo sín asi” e è ɖɔ ɖɔ é nyí nǔhannyahannyawatɔ́ é. Xógbe e é zán dó flú mɛ e jí nukún tɔn ɖe é víví wǐin ɖɔhun bo ɖíɖí hú olívumi. Mɔ̌ wɛ è nɔ xá ali e nɔ kplá mɛ yi agalilɛ kɔn é jí gbɔn ǎ cé? Ði kpɔ́ndéwú ɔ, mǐ ní kpɔ́n nǔ e jɛ dó wěgbójínɔtɔ́ e ɖó xwé 27 bo nyɔ́ ɖɛkpɛ bɔ è nɔ ylɔ́ ɖɔ Amy é jí é. É ɖɔ: “Nya énɛ́ nɔ sɔ́ ayi ɖó jǐ ce tawun ɖo azɔ̌ mɛ, bɔ ényí ali tɔn hun n’i hweɖébǔnu ɔ, é nɔ kpa mì. Ényí è ɖ’ayi mɛ wú ɔ é nɔ víví nú mɛ. Amɔ̌, un mɔ vaan ɖɔ nǔ ɖokpó e ba wɛ é ɖe é wɛ nyí ɖɔ é ní ɖó xó xá mì. Un ɖo mɔ tɔn mɛ ná jɛ wɛ ǎ.” Hwɛhwɛ ɔ, mɛblɛ́blɛ́xó mɛ e ɖo mǐ ba wɛ é ɖé tɔn lɛ́ nɔ dɔn mǐ, afi nú mǐ yá wǔ wlí nǔ e gbé nya wɛ é ɖe é ɔ nɛ́. Énɛ́ wú ɔ mǐ ɖó ná zán nǔwúkpíkpé tamɛ linlin tɔn mǐtɔn.
w00 15/7 29 akpá. 2
A sixú kpo ɖo mǐmɛ́ jí ɖo gbɛ blíblí ɖé mɛ
Nǔ e agalilɛ nɔ ji lɛ́ é nɔ vɛ́ è ji myɔ ɖɔhun, nɔ wa nǔ dó mɛ wú hwǐ nuwenɔ ɖɔhun, bo sixú kplá mɛ yi kú. Nǔ nyanya e é nɔ ji hwɛhwɛ lɛ́ é ɖé lɛ́ wɛ nyí ayixa e nɔ dó hwɛ mɛ é ɖé, xo ma ɖó nukún mimɔ, glɔ̌zɔn lɛ́ sísɔ́. Lɛ̌ lin tamɛ dó wǔvɛ́ tobutóbú e asú alǒ asi xomɛvɔ́nɔ ɔ nɔ se ɖo lěe nǔ nɔ cí nú mɛ é linu ɖó gbejímanɔ mɛ e é da é tɔn wú é jí. Gbejímanɔ núwiwa ɖokpó sixú d’akpa ɖaxó mɛ wú nú gbɛhwenu mɛtɔn bǐ. Ɛɛn, agalilɛ nɔ wa nǔ dó mɛ wú.
w00 15/7 29 akpá. 5
A sixú kpo ɖo mǐmɛ́ jí ɖo gbɛ blíblí ɖé mɛ
É byɔ́ ɖɔ mǐ ní nɔ zɔ tawun nú mɛ e nɔ wa nǔ blíblí lɛ́ é sín nǔwiwa lɛ́ lěe mǐ kpé wú gbɔn é. Étɛ́wú mǐ ka ná jó mǐɖée dó bɔ yě ná wa nǔ dó mǐ wú gbɔn han e nɔ ɖe mɛ kpo lɛ́ é ɖíɖótó, nǔ e nɔ wa nǔ dó mɛ wú lɛ́ é zízé dó ɖe ayi ɖ’ayǐ ná, alǒ fɔtóo nǔblíblíwiwa tɔn lɛ́ kpínkpɔ́n gblamɛ? (Nǔnywɛ́xó 6:27; 1 Kɔlɛ́ntinu lɛ́ 15:33; Efɛ́zinu lɛ́ 5:3-5) Bɔ xlonɔnú wɛ é ná nyí ɖɔ mǐ ní dɔn ayi yětɔn gbɔn alɔlwɛ́ ɖúɖú xá yě, alǒ jlɛ̌ jí ma nɔ ɖo nǔsísɔ́ mǐtɔn mɛ gblamɛ!—1 Timɔtée 4:8; 1 Piyɛ́ɛ 3:3, 4.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
lff nǔkplɔ́nkplɔ́n 41 xótala 1
Étɛ́ Biblu ka ɖɔ dó xóɖóxámɛ wú?
1. Linlin tɛ Jehovah ka nɔ ɖó dó xóɖóxámɛ wu?
Xóɖóxámɛ ɔ, nǔnina ɖé wɛ é nyí sín Jehovah gɔ́n. É ba ɖɔ sunnu kpo nyɔnu kpo e wlí alɔ xá yeɖée é ni ɖu vivǐ tɔn. Nǔnina enɛ nɔ zɔ́n bɔ asú kpo asì kpo lɛ nɔ kpéwú bo nɔ jì vǐ, é nɔ lɛ́ zɔ́n bɔ ye nɔ ɖè wanyiyi xlɛ́ yeɖée lɛ ɖò jɔwamɔ linu. Enɛ wu wɛ Xó Mawu tɔn ɖɔ: “Nyɔnu e a da ɖò dɔnkpɛ mɛ ɔ ni nyí awǎɖonú towe.” (Nǔnywɛxó 5:18, 19) Jehovah nɔ ɖó nukún ɖɔ Klisanwun e wlí alɔ lɛ é ni nɔ gbeji nú mɛ e ye da é, mɔ̌ mɛ ɔ, ye na dó afɔ gbě, alǒ ba nyɔnu ɖevo gbeɖé ǎ.—Xà Eblée lɛ 13:4.
24-30 MARS
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́XÓ 6
Étɛ́ ayǐsínzɛn lɛ́ ka sixú kplɔ́n mǐ?
it-1 927 akpá. 10–928 akpá. 1
Ayǐsínzɛn
‘Nǔnywɛ́ jɔwámɔ tɔn.’ Nǔnywɛ́ ayǐsínzɛn lɛ́ tɔn nyí nǔnywɛ́ e è nɔ lin tamɛ bo nɔ ɖó é ǎ, loɔ, nǔnywɛ́ jɔwámɔ tɔn e Mɛ e dá yě é ná yě é wɛ. Biblu ɖɔ dó ayǐsínzɛn wú ɖɔ ‘é nɔ ba nǔ e é ná ɖu é ɖ’ayǐ ɖo yǒzohwenu, bɔ ɖo nǔkúnyiya hwenu ɔ, é nɔ ɖó kpasin nǔ e é ná ɖu é tɔn ɖ’ayǐ.’ (Nǔx 6:8) Ayǐsínzɛn e è nɔ mɔ ɖo Palestine ɖo kpaa mɛ lɛ́ é ɖokpó wɛ nyí ɖěɖěe è nɔ ylɔ́ ɖɔ moissonneuse alǒ agricole é; yě nɔ xo jinukún gěgé kplé ɖo yǒzohwenu kpó xwejíhwenu kpó, bo nɔ wá zán ɖo hwenu e nǔɖuɖu mimɔ nɔ wá vɛ́ wǔ é. Fí e fá bɔ nǔkún nɔ ɖo kpɔ́ gěgé ɖe lɛ́ é wɛ è nɔ mɔ ayǐsínzɛn énɛ́ ɖe hwɛhwɛ. Ényí jǐ ja bɔ fífá mɔ jinukún e yě xo kplé lɛ́ é ɔ, ayǐsínzɛn e è nɔ ylɔ́ ɖɔ moissonneuse é nɔ bɛ́ jinukún lɛ́ wá hwesivɔ́ gbe nú yě ná xú. È tlɛ tuun ɖɔ ayǐsínzɛn énɛ́ lɛ́ nɔ wɔ fí e ɖo jinukún lɛ́ mɛ bo sixú wú é síin, bónú hwenu e yě ná sɛ xwe é ɔ, yě ní má tɔ́n kun ó. É bɔ wǔ bɔ è ná mɔ fí e ayǐsínzɛn énɛ́ lɛ́ ɖó gɔnu ɖó é ɖó ali e yě nɔ ɖe é nɔ za wě bɔ yě nɔ lɛ́ jó nǔkún e yě ya lɛ́ é sín fló dó nyi kɔ́xota ɖo do yětɔn nu.
È sixú xwedó kpɔ́ndéwú yětɔn. Mɔ̌ mɛ ɔ, hwenu kpɛɖé e mǐ zán bo ba do nú nǔ dó ayǐsínzɛn lɛ́ wú é zɔ́n bɔ mǐ mɔ nǔ e wú è ɖɔ xó élɔ́ lɛ́ é: “Fɔnlínnɔ, kpɔ́n ayǐsínzɛn! Kpɔ́n nǔ dó wǔ tɔn bó dó nyɔ́nǔi.” (Nux 6:6) Nǔvíɖogbɛ énɛ́ lɛ́ jí wǔ, é ka nyí ɖó nǔwúkpíkpé e yě ɖó bo nɔ sɔ́ nǔ ɖ’ayǐ nú sɔgúdo ɖo jɔwámɔ linu é kɛ́ɖɛ́ wútu ǎ, loɔ, nǔ lɛ́ nyí mɔ̌ ɖó kanɖódónǔwú yětɔn kpó tɛ́ e yě nɔ tɛ́ dó nǔ wú majómájó é kpó wútu; hwɛhwɛ ɔ, ayǐsínzɛn énɛ́ lɛ́ nɔ hɛn nǔ e da zin yětɔn donu we mɔ̌ alǒ hú mɔ̌ lɛ́ é gbánwúngbánwún bo nɔ dɔn; yě ná bo tlɛ ɖo ɖǐɖǐɖíɖí wɛ bo ɖo do mɛ jɛ wɛ ɔ, yě nɔ wa nǔ e wú yě kpé é bǐ bo nɔ w’azɔ̌ yětɔn ma jó gbe. Lěe yě nɔ wa nǔ ɖó kpɔ́ gbɔn é jí wǔ, yě nɔ kpo ɖo nu e mɛ yě nɔ nɔ é hɛn ɖó mǐmɛ́ jí wɛ, bo nɔ lɛ́ xlɛ́ ɖɔ nǔ yěɖée lɛ́ tɔn nɔ ɖu ayi mɛ nú yěɖée lɛ́, bɔ hweɖélɛ́nu ɔ, ényí ɖě ɖo yě mɛ gblé wǔ, alǒ nǔ ci kɔ nú ɖě ɔ, yě nɔ dó alɔ ɛ bɔ é nɔ lɛ́ kɔ wá yi nu ɔ mɛ.
w00 15/9 26 akpá. 3-4
Nya xɛ ɖo nyǐkɔ e ɖo ta nú we é jí
Ayǐsínzɛn lɛ́ ɖɔhun ɔ, mǐ ɖó ná nɔ w’azɔ̌ syɛ́nsyɛ́n ǎ cé? Ényí mɛɖé ná bo ɖo mǐ cɔ́ wɛ alǒ gbɔ, bónú mǐ nɔ dó gǎn bo nɔ w’azɔ̌ syɛ́nsyɛ́n ɔ, ɖagbe mǐɖésúnɔ tɔn wɛ. Ɛɛn, é ná bo nyí ɖo wěmaxɔmɛ, azɔ̌mɛ, alǒ hwenu e mǐ ɖo wɛn ɖagbe ɔ jlá wɛ é wɛ ɔ, mǐ ɖó ná nɔ wa nǔ e wú mǐ kpé é bǐ. Lěe ayǐsínzɛn lɛ́ nɔ ɖu le azɔ̌ syɛ́nsyɛ́n e yě wa é tɔn gbɔn é ɖɔhun ɔ, Mawu ba ɖɔ mǐ lɔ ní nɔ ‘ɖu azɔ̌ e mǐ jɛ tagba bo wa é sín vǐví.’ (Nǔnywɛ́tɔ́xó 3:13, 22; 5:18) Ényí mɛɖé nɔ w’azɔ̌ syɛ́nsyɛ́n ɔ, é nɔ ɖó ayixa mímɛ́ bɔ azɔ̌ e é wa ɔ nɔ lɛ́ jɛmɛ n’i.— Nǔnywɛ́tɔ́xó 5:12.
Salomɔ́ɔ zán nǔkanbyɔ́ we bo tɛ́nkpɔ́n bo ná bló bɔ fɔnlínnɔ ná lɛ́ kɔ sín fɔnlín gbɛ e zán wɛ é ɖé é gúdo: “Fɔnlínnɔ, káká jɛ hwetɛ́nu a ka ná nɔ ayǐmlɔ́mlɔ́ yi jɛ? Hwetɛ́nu a ná fɔ́n?” Axɔ́sú ɔ vlɛ́ fɔnlínnɔ sín xó lɛ́ bo ɖɔ: “Vɛ̌ kó ɖo má dɔ́ amlɔ kpɛɖé, má gbɔjɛ kpɛɖé, má mlɔ́ ayǐ, bo blá alɔ dó wǔ kpɛɖé ɖɔ wɛ. A ná ɖo mɔ̌ bló wɛ bɔ ya ná wá fyán we ajotɔ́ ɖɔhun; adɔ ná wá fyán we axánsúnxó ɖɔhun.” (Nǔnywɛ́xó 6:9-11) Hwenu e fɔnlínnɔ nɔ ɖo ayǐmlɔ́mlɔ́ é ɔ, ya nɔ wá fyán ɛ ajotɔ́ ɖɔhun, bɔ adɔ nɔ wá fyán ɛ axánsúnxó ɖɔhun. Gběhan nyanya lɛ́ nɔ yá wǔ wú ɖo fɔnlínnɔ lɛ́ sín gle mɛ. (Nǔnywɛ́xó 24:30, 31) Ajɔ̌ tɔn nɔ yá wǔ sú dó. Káká jɛ hwetɛ́nu gǎn ɖé ka ná tin dó fɔnlínnɔ ɖé yi jɛ? Azɔ̌mɛví e ɖi fɔnlín tawun é ɖé ka sixú ɖó nukún ɖɔ émí ná dín ɖo xwe fífó a?
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
w00 15/9 27 akpá. 3
Nya xɛ ɖo nyǐkɔ e ɖo ta nú we é jí
Nǔ tɛ́nwe e xó Nǔnywɛ́xó ɖɔ lɛ́ é ɔ, nǔ dokɔ tɔn lɛ́ wɛ bo nɔ dó gesí ɖibla nyí nǔwalɔ nyanya alɔkpa lɛ́ bǐ. “Nyiɖokpónɔ wɛ tíin” kpó mɛ e ɖó “ayixa e nɔ lɛ́n nǔ nyanya ná wa é” kpó sín linlin ɖíɖó ɔ, ayi mɛ wɛ è nɔ hu hwɛ énɛ́ lɛ́ ɖe. “Adingban” ɖíɖó kpó kúnnu agɔ e “kúnnuagɔɖetɔ́ e nɔ ɖo adingban te é” nɔ ɖe é kpó ɔ, xó mɛ wɛ è nɔ hu hwɛ énɛ́ lɛ́ ɖe. “Xomɛvɔ́nɔ huhu” kpó ‘wezun kínkán ɖo nǔnyanyawiwa gúdo’ kpó ɔ, walɔ nyanya tawun wɛ yě nyí. Bɔ mɛ e Jexóva nɔ gbɛ́ wǎn ná tawun lɛ́ é wɛ nyí mɛ alɔkpa e nɔ yí wǎn nú nɔví nɔví e nǔ ɖo ganjí wɛ ɔ, yě ná nɔ fífá mɛ lɛ́ é sín ta dindɔn cá é. Ayizɛ́n e è gosín bo yi tɛ́nwe é ɖo xlɛ́xlɛ́ wɛ ɖɔ è kun lin bo ná slɛ́ nǔ lɛ́ bǐ ó, ɖó nǔnyanyawiwa gbɛtɔ́ tɔn lɛ́ fɔ́n bo ɖo jijɛjí wɛ.
31 MARS–6 AVRIL
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́XÓ 7
Nɔ nyi alɔ nú ninɔmɛ e nɔ tɛ́n mɛ kpɔ́n lɛ́ é
w00 15/11 29 akpá. 5
“Xwedó nǔ e un ɖɔ nú we lɛ́; énɛ́ ɔ, a ná nɔ gbɛ”
Fí e Salomɔ́ɔ ɖo nǔ kpɔ́n sɛ́ dó wɛ gbɔn é ɔ, flɛtɛ́li ɖé wɛ bɔ é cí ɖɔ amǔdɔ́ gannɔ wɛ è sɔ́ dó bló, bo ká kpó xwlɛ́ ɖɛkpɛ ɖɛkpɛ ɖé lɛ́ kpó ɖɔhun. Ée hwe jɛ xɔ yi jí é ɔ, zǐnflú jɛ dǐdó jí ɖo ali lɛ́ jí. É mɔ nyaví ɖé bɔ gbɛ tɔn ɖo axɔ́ nu tawun. Ayiɖote alǒ nukúnnúmɔjɛnǔmɛ kpó bǐbí kpó hwe d’è. É cí ɖɔ, é tuun xá alɔkpa e mɛ é ɖe é kpó nǔ e sixú xá ɛ ɖo fínɛ́ é kpó. Nyaví ɔ gbɔn “fí e nyɔ̌nu ɖé nɔ nɔ ɔ” kpá, ali e yi nyɔ̌nu ɔ xwé é wɛ é sɔ́. Mɛ̌ ka nyí nyɔ̌nu ɔ? Étɛ́ gbé nya wɛ é ka ɖe?
w00 15/11 30 akpá. 4-6
“Xwedó nǔ e un ɖɔ nú we lɛ́; énɛ́ ɔ, a ná nɔ gbɛ”
Xó víví wɛ ɖo nyɔ̌nu énɛ́ sín nu. Winnyá hu i ǎ, bɔ é ɖo xó ɖɔ wɛ kpó jiɖiɖe kpó. Xógbe e zán wɛ é ɖe lɛ́ é bǐ wɛ é cyán ganjí bo ná dó flú nyaví ɔ. Ðɔ e é ɖɔ ɖɔ ɖo azǎn énɛ́ ɖokpó ɔ jí ɔ, émí sá vɔ̌ bo dó kú nú Mawu é ɔ, ɖiɖɔ wɛ é ɖe ɖɔ émí nɔ wa nǔ jlɔ́jlɔ́ bɔ énɛ́ ɖo xlɛ́xlɛ́ wɛ ɖɔ é kun vɔ́ da bǐ ɖo gbigbɔ lixo ó. Bo ná dó sá vɔ̌ nú Mawu dó dó kú n’i ɔ, lan, linfín, ami kpó vɛ̌ɛn kpó wɛ è nɔ zán ɖo sinsɛnxɔ ɔ mɛ ɖo Jeluzalɛ́mu. (Levíi ví lɛ́ 19:5, 6; 22:21; Kɛ́nsísɔ́ 15:8-10) Ðó mɛ e ɖo vɔ̌ ɔ sá dó dó kú nú Mawu wɛ é sixú yí akpáxwé ɖé nú éɖésúnɔ kpó xwédo tɔn kpó wútu ɔ, é ɖo xlɛ́xlɛ́ gbɔn mɔ̌ wɛ ɖɔ nǔ e è ná ɖu é kpó nǔ e è ná nu é kpó ɖo kpɔ́ gégé ɖo xwé émítɔn gbe. Xó e ɖɔ wɛ é ɖe é ɖo wɛn: Nyaví ɔ ná zán hwenu ɖagbe ɖé ɖo fínɛ́. É tɔ́n sín xwé tɔn gbe bo wá nyaví ɔ gbé mɛ. Xó tɔn lɛ́ byɔ́ lanmɛ nú mɛ mɛ nya! Nú mɛ e ɖi nǔ nú xó tɔn lɛ́ ɔ nɛ́. Akɔwé Biblu tɔn ɖé ɖɔ: “Nǔgbó wɛ ɖɔ é tɔ́n bo wá mɛɖé gbé mɛ, amɔ̌, mɛɖé tawun lě gbé jɛ́n é tɔ́n dóó a? Xlonɔ éɖɔhun ɖé jɛ́n ná ɖi xó tɔn lɛ́.”
Ée é zán acɔ́ tɔn dó flɔ́ zo dó glɔ̌ nú jlǒ nukún tɔn lɛ́, zán gbe tɔn dó ɖɔ xó víví lɛ́, bo zunfán nyaví ɔ dó flɔ́ zo dó glɔ́ nú jlǒ agbaza tɔn lɛ́, lobo kí si n’i gúdo é ɔ, é ba ná zán jlǒ wǎn sise tɔn dó flú nyaví ɔ. É ɖɔ: “Un ko ɖó zan ce bǐ ɖo xwé gbe; kanvɔ wɛ un tɛ́ ɖ’é jí; Ejípu wɛ kanvɔ ɔ gosín, é ɖó sin tɛnmɛ tɛnmɛ. Un vun célu alɔkpa alɔkpa dó zan ce jí: un vun mǐla, alowɛ́si kpó sinnamɔmi kpó dó zan ce jí.” (Nǔnywɛ́xó 7:16, 17) É zán lɛ̌ɛnkanvɔ e ɖó sinmɛ tɛnmɛ tɛnmɛ bɔ è hɛn sín Ejípu lɛ́ é dó ɖó acɔ́ nú zan tɔn, bo vun célu e è zán mǐla, alowɛ́si kpó kanɛ́lu wǎnnywɛ́ kpó dó ɖa é ná.
É ɖɔ: “Wǎ mǐ yi ɖó he káká nú ayǐ ná hɔ́n: Wǎ mǐ yi ɖu gbɛ bo ɖɔ éé ɖo mɔ̌ é.” Nǔ e ylɔ̌ ɛ ná wɛ é ɖe é zɛ gbadanu núɖuɖu ɖuɖu ɖo kpɔ́ xá ɛ kpowun wú. É ní wá bónú yě ná ɖu vǐví xóɖóxámɛ tɔn sín akpá wɛ é dó n’i. Nú nyaví ɔ ɔ, ylɔ̌ e é bló n’i é dɔn mɛ, bo lɛ́ sɔ́ akpakpa mɛ! Bo ná dó ɖu ɖo nyaví ɔ jí bǐ mlɛ́mlɛ́ ɔ, é ɖɔ gɔ́ ná ɖɔ: “Asú ce ɖo xwé ǎ; to línlín ɖé mɛ wɛ é yi. É hɛn akwɛ́ bɔ é tlí. Sun jɛ́n ná kpé ká cóbɔ é ná wá.” (Nǔnywɛ́xó 7:18-20) É ná gǎnjɛwú nyaví ɔ ɖɔ yě ná nɔ ayijayǐ mɛ bǐ mlɛ́mlɛ́ ɖó é ɖɔ n’i ɖɔ asú émítɔn kun ɖo xwé ó, ɖó ajɔ̌ kplá ɛ yi tomɛ bɔ é ná nɔ nú hwenu ɖé! Nú nǔ e kan dɔ̌nkpɛvú ɖé blɛ́blɛ́ ɔ, é tuun azɔ̌ bɔ xó fó. “Nyɔ̌nu énɛ́ dó jɔngwín jɔngwín nú nyaví ɔ káká bɔ é se xó tɔn. É sɔ́ xó víví tɔn dó dɔn ɛ.” (Nǔnywɛ́xó 7:21) Syɛ́n jɛ́n è ná syɛ́n Jozɛ́fu ɖɔhun cóbó ná gbí dɔn ɖo ylɔ̌ syɛ́nsyɛ́n mɔ̌hun nu. (Bǐbɛ́mɛ 39:9, 12) Nyaví énɛ́ ka ná kpé wú a?
w00 15/11 31 akpá. 2
“Xwedó nǔ e un ɖɔ nú we lɛ́; énɛ́ ɔ, a ná nɔ gbɛ”
É vɛ́ wǔ bɔ dɔ̌nkpɛvú ɖé ná dɛ ɖo ylɔ̌ mɔ̌hun nu. É ɖó ayi te ǎ, bo xwedó è ‘nyibú e è kplá xwe huhu gbé é ɖɔhun.’ Lěe mɛ e è ɖó hwɛ ná é ɖé ma sixú xo gló tódɔnnúmɛ tɔn ǎ gbɔn é ɖɔhun ɔ, mɔ̌ wɛ è dɔn nyaví ɔ dó hwɛhuhu mɛ gbɔn. É mɔ awǒvinú ɔ ǎ káká jɛ hwenu e “gǎ xo hǔn tɔn zlɛ́” é, énɛ́ wɛ nyí ɖɔ akpa e ná kplá ɛ yí kú é jɛ wǔ tɔn. É sixú kú ɖo agbaza lixo ɖó é wa nǔ e sixú zɔ́n bɔ é ná sɔ́ glɔ̌ zɔn ɖé é. Akpa ɔ sixú lɛ́ zɔ́n bɔ é ná kú ɖo gbigbɔ lixo; “é tuun ɖɔ gbɛ émítɔn ko vɔ ǎ.” É wa nǔ dó gbɛzán éɖésúnɔ tɔn kpó ganjíninɔ tɔn kpó bǐ wú, bo lɛ́ hu hwɛ syɛ́nsyɛ́n dó Mawu. Mɔ̌ mɛ ɔ, é kpɔ yi xá kú lí jí lěe xɛ nɔ jɛ mɔ mɛ gbɔn é ɖɔhun!
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́
w00 15/11 29 akpá. 1
“Xwedó nǔ e un ɖɔ nú we lɛ́; énɛ́ ɔ, a ná nɔ gbɛ”
Salomɔ́ɔ gbɛ kan d’é nu bo ɖɔ: “Yě ní nyí alɔkɛ́, bo nɔ alɔ nú we; wlǎn yě dó ayi towe mɛ.” (Nǔnywɛ́xó 7:3) Lěe mǐ nɔ ɖo alɔví mǐtɔn lɛ́ mɔ wɛ hwebǐnu bɔ yě lɛ́ ɖo tají nú mǐ bónú mǐ ná nɔ kpé nǔ e gbé nya wɛ mǐ ɖe lɛ́ é wú gbɔn é ɖɔhun ɔ, nǔ e è kplɔ́n mǐ ɖo gbigbɔ lixo lɛ́ é kpó nǔnywɛ́ e Biblu kplɔ́nkplɔ́n nɔ ná mǐ é kpó ɖó ná nɔ flín nǔ mǐ hwebǐnu bo ná nɔ xlɛ́ ali mǐ ɖo nǔ e mǐ nɔ wa lɛ́ é bǐ mɛ. Mǐ ɖó ná sɔ́ yě ɖó ayi mǐtɔn mɛ gbɔn blǒbló bónú yě ná nɔ tɔ́n ɖo gbɛzán mǐtɔn mɛ gblamɛ.
7-13 AVRIL
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́XÓ 8
Nɔ ɖótó nǔnywɛ́ Jezu tɔn
cf 131 akpá. 7
“Un yí wǎn nú Tɔ́ ɔ”
7 Ðo wěmafɔ 22 gɔ́ ɔ mɛ ɔ, nǔnywɛ́ ɖɔ: “Nyi wɛ [Jexóva] ɖó jɛ nukɔn nú nǔ e é bló lɛ́ bǐ; é kó ɖó mì cóbó wá jɛ nǔ e é kó bló sín dodó donu lɛ́ bló jí.” Ényí nǔnywɛ́ xó ɖɔ wɛ è ɖe kpowun ɖo fí ǎ, ɖó jijɔ ɖé sixú nyí ‘nǔɖíɖó’ ɖé gbeɖé ǎ. É sixú ɖó bǐbɛ́ gbeɖé ǎ, ɖó Jexóva ko tíin sín tɛgbɛ bo lɛ́ nyí nǔnywɛ́tɔ́ hwebǐnu. (Ðɛhan 90:2) É ɖo mɔ̌ có, Vǐ Mawu tɔn wɛ “nyí nukɔngbéví ɖo nǔɖíɖó lɛ́ bǐ mɛ.” É bló è, alǒ dá ɛ; é wɛ nyí nǔɖíɖó nukɔntɔn ɖo nǔ e Jexóva bló lɛ́ é bǐ mɛ. (Kolósinu lɛ́ 1:15) Kpó nǔ e Nǔnywɛ́xó ɖɔ é kpó ɔ, Vǐ ɔ ko ɖe jɛ nukɔn nú ayǐkúngban kpó jǐnukúnsin kpó. É wɛ nyí Xó ɔ, bo nyí Ðɛ̌mɛnu Mawu tɔn, hǔn é wɛ nyí nǔnywɛ́ Jexóva tɔn sín xlɛ̌ e sɔgbe é é.—Jaan 1:1.
cf 131-132 akpá. 8-9
“Un yí wǎn nú Tɔ́ ɔ”
8 Nɛ̌ Vǐ ɔ ka hɛn alɔnu tɔn ján ɖo táan tobutóbú e é nɔ gbɛ ná cóbó wá ayǐkúngban jí é hwenu gbɔn? Wěmafɔ 30 gɔ́ ɔ ɖɔ nú mǐ ɖɔ é nɔ ɖo Tɔ́ ɔ kpá “azɔ̌gán” ɖɔhun. Étɛ́ ka nyí tínmɛ énɛ́ tɔn? Kolósinu lɛ́ 1:16 tínmɛ ɖɔ: “Gbla tɔn mɛ wɛ Mawu dá nǔ ɖě lɛ́ bǐ gbɔn: nǔ e ɖo jǐxwé lɛ́ é kpó nǔ e ɖo ayǐkúngban jí lɛ́ é kpó . . . Gbla tɔn mɛ wɛ è dá nǔ ɖě lɛ́ bǐ gbɔn, bo lɛ́ dá yě n’i.” Hǔn Jexóva, Gbɛɖótɔ́ ɔ, gbɔn Vǐ tɔn, azɔ̌gán ɔ jí bo dá nǔɖíɖó e kpo lɛ́ é, bɛ́ sín nǔɖíɖó gbigbɔ tɔn e ɖo jǐxwé bɔ nukún ma nɔ mɔ ǎ lɛ́ é jí káká wá jɛ wɛ̌kɛ́ ɔ e mǐ nɔ mɔ é, ayǐkúngban ɔ kpó nǔ e ɖ’é jí lɛ́ é kpó, yě wɛ nyí atín kpó kanlin kpó vovo lɛ́, gɔ́ nú gbɛtɔ́ lɛ́ e nyí nǔɖíɖó tɔn tají hú gǎn lɛ́ é jí. Ðo ali ɖé lɛ́ nu ɔ, mǐ sixú sɔ́ kancícá énɛ́ e ɖo Tɔ́ ɔ kpó Vǐ ɔ kpó tɛ́ntin é jlɛ́ dó éé ɖo xɔwéɖetɔ́ ɖé kpó xɔgbátɔ́ e azɔ̌ tɔn wɛ nyí ɖɔ é ná zɔn dó ɖiɖe e xɔwéɖetɔ́ ɔ bló é wú, bo ná ɖe nǔɖé tɔ́n é ɖé kpó tɛ́ntin é wú. Ényí nǔɖíɖó ɖé jí wǔ nú mǐ hǔn, susu kpa nú Xɔwéɖetɔ́ Ðaxó ɔ wɛ mǐ nɔ ɖe mɔ̌. (Ðɛhan 19:2) É ɖo mɔ̌ có, mǐ sixú nɔ lɛ́ flín azɔ̌ e “azɔ̌gán” ɔ wa ɖó kpɔ́ xá Gbɛɖótɔ́ ɔ kpó awǎjijɛ kpó nú hwenu línlín é.
9 Ényí gbɛtɔ́ hwɛhutɔ́ we ɖo azɔ̌ wa ɖó kpɔ́ wɛ tútútú ɔ, é nɔ wá jɛ bɔ nǔ sise jɛ yěɖée gbe mɛ nɔ vɛ́ wǔ. Nǔ ka nyí mɔ̌ nú Jexóva kpó Vǐ tɔn kpó ǎ! Ée Vǐ ɔ w’azɔ̌ xá Tɔ́ tɔn nú hwenu línlín é ɔ, é ɖɔ: “Un nɔ j’awǎ hwebǐnu ɖo nukɔn tɔn.” (Nǔnywɛ́xó 8:30, nwt) Ɛɛn, kpɔ́ e é nɔ xá Tɔ́ tɔn é víví n’i bɔ mɔ̌ wɛ nǔ nɔ cí nú Tɔ́ tɔn lɔ. Ðo jɔwámɔ linu ɔ, ée Vǐ ɔ ɖo susu wɛ é ɔ, é ɖo Tɔ́ tɔn ɖɔhun cí wɛ, gbɔn kplɔ́nkplɔ́n bá ɖó jijɔ Mawu tɔn lɛ́ gblamɛ. Énɛ́ wú ɔ, é kpácá mɛ ǎ ɖɔ kancícá e ɖo Tɔ́ ɔ kpó Vǐ ɔ kpó tɛ́ntin é syɛ́n sɔmɔ̌! È sixú ɖɔ kpó gbesisɔ kpó dó kancícá énɛ́ wú ɖɔ, é wɛ nyí kancícá wǎnyíyí tɔn e ɖe din é ɔ, é lín bo lɛ́ syɛ́n hú gǎn ɖo wɛ̌kɛ́ ɔ bǐ mɛ é.
w09 15/4 31 akpá. 14
Mǐ ní tuun ɖɔ Jezu wɛ nyí Davídi Ðaxó ɔ bo lɛ́ nyí Salomɔ́ɔ Ðaxó ɔ
14 Gbɛtɔ́ ɖokpó e é ɖo wɛn ɖɔ é nyɔ́nǔi hú Salomɔ́ɔ é. Jezu Klísu wɛ nyí mɛ énɛ́, é ɖɔ dó éɖée wú ɖɔ “mɛ e hú gǎn Salomɔ́ɔ é ɖé wɛ” émí nyí. (Mat. 12:42) Jezu ɖɔ “xó e nɔ ná gbɛ mavɔmavɔ mɛ é.” (Jaan 6:68) Ði kpɔ́ndéwú ɔ, ɖo Mawuxóɖiɖɔ só jí tɔn tɔn hwenu ɔ, é vlɔ́n kan nú nǔgbódodó e Salomɔ́ɔ ɖɔ ɖo Nǔnywɛ́xó mɛ é ɖé lɛ́. Salomɔ́ɔ tínmɛ nǔ e nɔ zɔ́n bɔ mɛsɛntɔ́ Jexóva tɔn lɛ́ nɔ ɖó awǎjijɛ é ɖé lɛ́. (Nǔx. 3:13; 8:32, 33; 14:21; 16:20) Jezu tɛ ɖɛ̌ jí ɖɔ awǎjijɛ nǔgbó ɔ nɔ tɔ́n sín nǔ ɖěɖěe cá kan xá Jexóva sinsɛn lɛ́ é kpó jijɛnu akpá tɔn lɛ́ tɔn kpó mɛ. É ɖɔ: “Awǎjijɛnɔ wɛ nyí mɛ e tuun ɖɔ émí ɖó hudó Mawu tɔn lɛ́ é, ɖó yětɔn wɛ nyí Axɔ́súɖuto jǐxwé tɔn.” (Mat. 5:3) Mɛ ɖěɖěe nɔ zán nǔgbódodó e ɖo nǔkplɔ́nmɛ Jezu tɔn mɛ lɛ́ é nɔ vɛ́ xá Jexóva e ‘gɔ́n gbɛ ɔ jɔ sín’ é. (Ðɛh. 36:9; Nǔx. 22:11; Mat. 5:8) Klísu nyí xlɛ̌ “nǔnywɛ́ Mawu tɔn” tɔn. (1 Kɔ. 1:24, 30) Jezu Klísu e nyí axɔ́sú Mɛsíya ɔ é, ɖó “[gbigbɔ] e nɔ ná nǔnywɛ́ mɛ” é.—Eza. 11:2.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
lff nǔkplɔ́nkplɔ́n 17 xótala 3
Mɛ alɔkpa tɛ́ ka nyí?
3. Nɛ̌ Jezu ka xlɛ́ ɖɔ emi yí wǎn nú gbɛtɔ́ lɛ gbɔn?
Biblu ɖɔ dó Jezu wu ɖɔ “gbɛtɔ́ lɛ wu wɛ xomɛ nɔ hun [i] dó tawun.” (Nǔnywɛxó 8:31, nwt, tinmɛ e ɖò dò é) É ɖè wanyiyi tɔn xlɛ́ gbɔn wusyɛn dídó lanmɛ nú mɛ lɛ kpo alɔdidó ye cejɛnnabi mɛvo kpo gblamɛ. É bló nǔjiwǔ ɖěɖee xlɛ́ ɖɔ é ɖó hlɔnhlɔn bo nɔ lɛ́ sè wuvɛ̌ xá mɛ lɛ é. (Maki 1:40-42) É wà nǔ xá mɛ lɛ kpo xomɛnyínyɔ́ kpo, bo lɛ́ ɖè mɛɖé ɖó vo ɖò mɛɖé mɛ ǎ. Xó tɔn lɛ dó gbɔ nú ayijlɔjlɔnɔ e nɔ ɖótó è lɛ é, bo lɛ́ na ye nukúnɖiɖó. Ðó Jezu yí wǎn nú gbɛtɔ́ lɛ bǐ wutu ɔ, é sɔ́ jlǒ dó jiya bo kú dó ta yetɔn mɛ. Amɔ̌, mɛ ɖěɖee nɔ xwedó nǔkplɔnmɛ tɔn lɛ é wɛ é nɔ yí wǎn na hugǎn.—Xà Jaan 15:13, 14.
ZĚ HWIÐÉE BǏ JÓ NÚ MAWUXÓÐIÐƆZƆ́ Ɔ
Étɛ́wú è ka ylɔ́ Jezu ɖɔ Vǐ Mawu tɔn?
Xósin e Biblu na é
Biblu nɔ yawǔ ylɔ́ Jezu ɖɔ “Mawuví.” (Jaan 1:49) Xógbe “Mawuví” ɔ xlɛ́ ɖɔ Mawu wɛ nyí Gbɛɖotɔ́, alǒ Jɔtɛn gbɛ̀ lɛ bǐ tɔn, kaka jɛ Jezu tɔn jí. (Ðɛhan 36:9; Nǔɖexlɛ́mɛ 4:11) Biblu kplɔ́n mɛ ɖɔ Mawu jì Jezu lee gbɛtɔ́ lɛ nɔ jì vǐ gbɔn é ǎ.
Biblu nɔ lɛ́ ylɔ́ wɛnsagun lɛ ɖɔ “Mawu nǔgbo ɔ sín vǐ lɛ.” (Jɔbu 1:6, nwt) Biblu ɖɔ ɖɔ gbɛtɔ́ nukɔntɔn ɔ, Adamu nyí “Mawuví.” (Luki 3:38) Amɔ̌, ɖó Jezu wɛ nyí Mawu sín nǔɖiɖó nukɔntɔn, bo nyí mɛ ɖokpo géé e é dá tlɔlɔ é wutu ɔ, Biblu dó è gesí ɖɔ é wɛ nyí Nukɔngbeví Mawu tɔn.
Jezu ko nɔ jixwé cobɔ è wá jì i ɖò ayikúngban jí wɛ à?
Etɛ lɛ Jezu ka wà cobo wá ayikúngban jí?
Jezu ko nɔ jixwé cobɔ è wá jì i ɖò ayikúngban jí wɛ à?
Ɛɛn. Nǔɖiɖó gbigbɔ tɔn ɖé wɛ Jezu nyí ɖò jixwé cobɔ è wá jì i ɖò ayikúngban jí. Jezu ɖesunɔ ɖɔ: “Un jɛte sín jixwé.”—Jaan 6:38; 8:23.
Mawu ko dá Jezu cobo wá dá nǔ ɖevo ɖebǔ. Biblu ɖɔ dó Jezu wu ɖɔ:
● “Nukɔngbeví wɛ é nyí, bo hugǎn nǔ e Mawu bló lɛ bǐ.”—Kolosinu lɛ 1:15.
● É wɛ nyí “bǐbɛ̌mɛ nǔɖiɖó Mawu tɔn lɛ tɔn.”—Nǔɖexlɛ́mɛ 3:14, nwt.
Jezu wu wɛ nǔɖɔɖ’ayǐ e xó è ɖɔ bo ɖɔ “kún e mɛ é jɔ ɖè ɔ ko ɖò te sín xóxóhwenu, bo ɖò te kaka sɔyi” é jɛnu dó.—Micée 5:1; Matie 2:4-6.
Etɛ lɛ Jezu ka wà cobo wá ayikúngban jí?
É nɔ tɛn ɖaxó ɖé mɛ ɖò jixwé. Jezu ɖɔ xó dó tɛn enɛ wu hwenu e é xoɖɛ sɛ́dó Tɔ́ tɔn é bo ɖɔ: “Daa! Dìn ɔ, bo na mì susu ce e un ko ɖó . . . cobɔ a ɖó gbɛ̀ ɔ é.”—Jaan 17:5.
É d’alɔ Tɔ́ tɔn bɔ é dá nǔ e kpò lɛ é bǐ. Jezu wà azɔ̌ xá Mawu “azɔ̌gán ɖɔhun.” (Nǔnywɛxó 8:30) Biblu ɖɔ dó Jezu wu ɖɔ: “Jǐ tɔn wɛ Mawu bló nǔ e ɖò jinukúnsin lɛ kpodo ee ɖò ayikúngban jí lɛ bǐ kpan gbɔn.”—Kolosinu lɛ 1:16.
Jezu jí wɛ Mawu gbɔn bo dá nǔɖiɖó tɔn ɖě lɛ bǐ. Wɛnsagun lɛ kpo wɛkɛ ɔ kpo ɖ’emɛ. Ðò ali ɖé nu ɔ, nǔwaɖókpɔ́ e ɖò Mawu kpo Jezu kpo tɛntin é cí ee nɔ nɔ xɔwéɖetɔ́ ɖé kpo xɔgbátɔ́ ɖé kpo tɛntin é ɖɔhun. Xɔwéɖetɔ́ ɔ nɔ ɖè xɔ ɔ, bɔ xɔgbátɔ́ ɔ nɔ zán ɖiɖe ɔ dó gbá.
É nyí Xó ɔ. Enyi Biblu ɖò xó ɖɔ dó gbɛzán jixwé tɔn Jezu tɔn wu wɛ ɔ, é nɔ ylɔ́ ɛ ɖɔ “Xó ɔ.” (Jaan 1:1) Tinmɛ tɔn wɛ nyí ɖɔ Mawu nɔ zán Vǐ tɔn nú é na dó wɛn, bo lɛ́ na alixlɛ́mɛ lɛ nǔɖiɖó gbigbɔ tɔn ɖevo lɛ.
É cí ɖɔ Jezu lɛ́ nyí Ðɛ̌mɛnu Mawu tɔn ɖò gbɛtɔ́ lɛ gɔ́n hwenu e é ɖò ayikúngban jí é. Mawu sixu ko ɖɔ xó gbɔn Jezu e nyí Xó ɔ é jí, hwenu e é na alixlɛ́mɛ lɛ Adamu kpo Ɛvu kpo ɖò jikpá Edɛni tɔn mɛ é. (Bǐbɛ̌mɛ 2:16, 17) É sixu ko nyí ɖɔ Jezu wɛ nyí wɛnsagun e xlɛ́ ali Izlayɛli-ví lɛ gbɔn gbetótló mɛ, bɔ ye ɖó na setónú n’i é.—Tíntɔ́n 23:20-23.
[TINMƐ E ÐÒ DÒ É]
Xó ɔ wɛ nyí wɛnsagun ɖokpo géé e jí Mawu nɔ ɖɔ xó gbɔn é ǎ. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, gbɔn vo nú Nukɔngbeví tɔn ɔ, é zán wɛnsagun ɖevo lɛ dó na Sɛ́n Izlayɛli-ví hwexónu tɔn lɛ.—Mɛsɛ́dó 7:53; Galatinu lɛ 3:19; Eblée lɛ 2:2, 3.
14-20 AVRIL
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́XÓ 9
Nyǐ nǔnywɛ́tɔ́, ma nyí goyítɔ́ ó
“Nɔ se nǔnywɛ́tɔ́ lɛ́ sín xó”
4 É ɖo wɛn ɖɔ mǐ sixú mɔ ɖɔ é vɛ́ wǔ tawun ɖɔ mǐ ní xwedó wě e è ɖe xá mǐ tlɔlɔ é ɖé, lobo lɛ́ zán. Akpɔ tlɛ sixú ɖó mǐ lɔ. Aniwú? Mǐ tuun ɖɔ hwɛhutɔ́ wɛ nú mǐ có, ényí mɛɖé dɔn ayi mǐtɔn wá nǔ e mǐ wa nyi do é ɖé jí ɔ, é sixú vɛ́ wǔ bɔ mǐ ná yí gbe nú wěɖexámɛ tɔn. (Xa Nǔnywɛ́tɔ́xó 7:9.) Mǐ sixú jɛ hwɛjijɔ ba jí. Mǐ sixú jɛ nǔ kanbyɔ́ mǐɖée dó nǔ e sísɛ́ wěɖexámɛtɔ́ ɔ b’ɛ ɖe wě xá mǐ é wú jí, alǒ akpɔ ná ɖó mǐ dó lěe é ɖe wě ɔ xá mǐ gbɔn é wú. Mǐ tlɛ sixú jɛ xó mɔ ɖɔ dó wěɖexámɛtɔ́ ɔ wú jí, lobo lin nǔ gbɔn lě: ‘Acɛ tɛ́ é ka ɖó bó ná ɖe wě xá mì? É ma ka kpɔ́n te hú mì nɛ́!’ Gɔ́ ná ɔ, ényí mǐ ma yí wǎn nú wěɖexámɛ ɔ ǎ ɔ, mǐ sixú wɔn ya ná, alǒ byɔ́ mɛ ɖěvo ɖɔ é ní ɖe wě xá mǐ, ɖó mǐ tuun ɖɔ é ná ɖɔ nǔ e ba ná se wɛ mǐ ɖe é nú mǐ.
“Nɔ se nǔnywɛ́tɔ́ lɛ́ sín xó”
12 Étɛ́ ka sixú d’alɔ mǐ bɔ mǐ ná nɔ yí gbe nú wěɖexámɛ? Mǐ ɖó ná nɔ sɔ́ mǐɖée hwe, bó ná nɔ flín ɖɔ hwɛhutɔ́ wɛ nú mǐ bɔ mǐ sixú wa xlonɔnú hweɖélɛ́nu. Lěe mǐ ko ɖɔ gbɔn wá yi é ɔ, Jɔbu ɖó linlin masɔgbe. Amɔ̌, gǔdo mɛ ɔ, é jlá linlin tɔn lɛ́ ɖó, bɔ Jehovah kɔn nyɔ̌ná dó jǐ tɔn. Étɛ́wú? Ðó Jɔbu nɔ sɔ́ éɖée hwe. É nyí mɛxó nú Elihu tawun có, é yí gbe nú wě e é ɖe xá ɛ é, dó ɖe xlɛ́ ɖɔ émí nɔ sɔ́ émíɖée hwe. (Jɔb. 32:6, 7) Mɔ̌ ɖokpó ɔ, mɛɖéesɔ́hwe ná d’alɔ mǐ bɔ mǐ ná zán wě e è ɖe xá mǐ é, ényí mǐ ná bó tlɛ mɔ ɖɔ mǐ kún ɖó hudó wě énɛ́ e è ɖe xá mǐ é tɔn ó, alǒ mǐ ná bó tlɛ nyí mɛxó nú mɛ e ɖe wě ɔ xá mǐ é ɔ nɛ́. Mɛxó agun tɔn ɖé ɖo Canada, bó ɖɔ: “Ðó linlin e mǐ nɔ ɖó dó mǐɖée wú é ma nɔ nyí ɖokpó ɔ kpó linlin e mɛ ɖěvo lɛ́ nɔ ɖó dó mǐ wú é kpó ǎ wútu ɔ, ényí mɛ ɖěbǔ ma nɔ ɖe wě xá mǐ ǎ ɔ, é ná vɛ́ wǔ nú mǐ tawun bónú mǐ ná yi nukɔn.” Mǐ mɛ bǐ wɛ ɖó ná kpo ɖo nǔ e gbigbɔ mímɛ́ nɔ ná mɛ lɛ́ é sɔ́ nǔ ná wɛ, bá húzú wɛnɖagbejlátɔ́ kpó nǔkplɔ́nmɛtɔ́ kpó ɖagbe ɖé.—Xa Ðɛhan 141:5.
13 Nɔ kpɔ́n wě e è ɖe xá we é dó mɔ xlɛ̌ wǎnyíyí Mawu tɔn tɔn. Nǔ e nyɔ́ hú gǎn é wɛ Jehovah nɔ ba nú mǐ. (Nǔx. 4:20-22) É nɔ xlɛ́ ɖɔ émí yí wǎn nú mǐ gbɔn wě e é nɔ ɖe xá mǐ gbɔn Xó tɔn, wěma jínjɔ́n Biblu jí ɖé kpó Klisánwun hǎtɔ́ e zin ɖo gbigbɔ lixo é ɖé kpó gblamɛ é. “[É] nɔ kplɔ́n mǐ ɖó ɖagbe mǐɖésúnɔ tɔn wú,” wɛ Eblée lɛ́ 12:9, 10 ɖɔ.
14 Sɔ́ ayi ɖó wěɖexámɛ ɔ jí; ma sɔ́ ayi ɖó lěe è ɖe wě ɔ xá we gbɔn é jí ó. Hweɖélɛ́nu ɔ, mǐ sixú mɔ ɖɔ wě e è ɖe xá mǐ é kún jɛ gan ó. Nǔgbó ɔ, ényí mɛ ɖěbǔ ɖo wě ɖe xá mɛ wɛ ɔ, é ɖó ná bló bɔ wěɖexámɛ ɔ ná bɔkun lěe é nyɔ́ bló gbɔn é bónú è ná yí gbe ná. (Ga. 6:1) Amɔ̌, ényí mǐdɛɛ lɛ́ ɖe wě xá wɛ è ɖe ɔ, é ná nyɔ́ hú gǎn ɖɔ mǐ ní sɔ́ ayi ɖó wěɖexámɛ ɔ jí, nú mǐ ná bó tlɛ mɔ ɖɔ è kún ɖe wě ɔ xá mǐ ganjí ó ɔ nɛ́. Mǐ sixú kanbyɔ́ mǐɖée ɖɔ: ‘Ényí lěe è ɖe wě ɔ xá mǐ gbɔn é ná bó ma tlɛ jɛjí nú mǐ ǎ ɔ, nǔgbó ka ɖo nǔ e ɖɔ nú mǐ wɛ è ɖe é mɛ a? Mǐ ka sixú mɔ nǔ zɛ nǔwanyido wěɖexámɛtɔ́ ɔ tɔn lɛ́ wú, bó ɖu le wěɖexámɛ ɔ tɔn a?’ Nǔnywɛ́nú wɛ é ná nyí ɖɔ mǐ ní nɔ ba ali e nu mǐ ná ɖu le wě e è ɖe xá mǐ é ɖé tɔn ɖe é.—Nǔx. 15:31.
w01 15/5 30 akpá. 1-2
‘Ényí mǐ ɖó nǔnywɛ́ ɔ, azǎn ná jɛ azǎn jí nú mǐ’
Ényí è gbɛ́ nǔ nú nǔnywɛ́tɔ́ ɔ, lěe é nɔ wa nǔ gbɔn é nɔ nyí flíjɛ lěe xlonɔ nɔ wa nǔ gbɔn é tɔn. Salomɔ́ɔ ɖɔ: “gbɛ̌ nǔ nú mɛ e ɖó nǔnywɛ́ é; énɛ́ ɔ, é ná yí wǎn nú we. Ðɔ xó nú nǔnywɛ́tɔ́, énɛ́ ɔ, é ná lɛ́ nyɔ́nǔi d’é jí.” (Nǔnywɛ́xó 9:8b, 9a) Nǔnywɛ́tɔ́ nɔ tuun ɖɔ “hweɖébǔnu e è ɖo mǐ kplɔ́n wɛ é ɔ, é nɔ nyí awǎjijɛ sín nǔ tɛn tɔn mɛ ǎ; é nyɔ́ wa ɔ, wǔvɛ́ sín nǔ wɛ é nɔ nyí, amɔ̌, mɛ ɖěɖěe yí gbe nú kplɔ́n e è kplɔ́n yě é ɔ, sínsɛ́n e yě nɔ mɔ ɖ’é mɛ é wɛ nyí fífá e è nɔ mɔ ɖo nǔjlɔ́jlɔ́wiwa mɛ é.” (Eblée lɛ́ 12:11) Ényí wě e è ɖe xá mǐ é ná bo cí nǔ e dó wǔvɛ́ nú mɛ é ɖɔhun, bɔ gbeyíyí ná ka ná zɔ́n bɔ mǐ ná nyí nǔnywɛ́tɔ́ ɔ, étɛ́wú mǐ ka ná ba hlɔn alǒ jɛ hwɛjijɔ ba jí lo?
Axɔ́sú nǔnywɛ́tɔ́ ɔ gbɛ kan d’é nú bo ɖɔ: “Kplɔ́n nǔ mɛ e nɔ wa nǔ ɖó sɛ́nxwi jí é, bónú é ná lɛ́ tuun nǔ d’é jí.” (Nǔnywɛ́xó 9:9b) Su wɛ è nɔ su vɔ, è nɔ nyɔ́nǔi vɔ ǎ. Ényí é mɔ bɔ mɛ e tlɛ ko nyí mɛxó lɛ́ é yí nǔgbó ɔ bo sɔ́ gbɛ yětɔn jó nú Jexóva ɔ, é nɔ nyɔ́ mɛ nya! Mi nú mǐ lɔ ní dó gǎn bo ná kpo ɖo jlǒ e mǐ ɖó bo ná kplɔ́n nǔ e hɛn ayi mɛ wɛ.
w01 15/5 30 akpá. 5
‘Ényí mǐ ɖó nǔnywɛ́ ɔ, azǎn ná jɛ azǎn jí nú mǐ’
Gǎn dídó syɛ́nsyɛ́n bo ná húzú nǔnywɛ́tɔ́ ɔ, azɔ̌ mɛɖésúnɔ tɔn wɛ. Bo ná dó tɛ ɖɛ̌ nǔgbó énɛ́ jí ɔ, Salomɔ́ɔ ɖɔ: “A nyɔ́nǔi ɔ, a ná nyɔ́nǔi nú hwiɖée. A ka nɔ yí go ɔ, hwiɖokpónɔ wɛ ná mɔ nǔ e ɖo goyíyí mɛ é.” (Nǔnywɛ́xó 9:12) Mɛ e nyɔ́nǔi ɔ nɔ nyɔ́nǔi nú éɖée, bɔ mɛ e ka nyí goyítɔ́ é ɖésúnɔ wɛ nɔ se xɔxɔ goyíyí tɔn tɔn. Wǎgbɔ tɔn ɔ, nǔ e mǐ dó é wɛ mǐ nɔ ya. Mi ní bo nɔ, ‘ɖótó nǔnywɛ́xó.’—Nǔnywɛ́xó 2:2.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
Sísí ɖíɖó nú Mawu ní kpo ɖo xɛ nya ɖo jǐ we wɛ
9 Mǐ ɖó hwɛjijɔ ɖagbe e wú mǐ ná nyi alɔ nú nǔblíblíwiwa lɛ́ é. È tínmɛ ɖɔ “nyɔ̌nu tagbanɔ” ɔ ɖɔ xó élɔ́: “Sin e è fin ɔ nɔ nyɔ́ nu tawun!” Étɛ́ xó ɖɔ gbé è ka ja tawun bo ɖɔ “sin e è fin” é xó? Biblu jlɛ́ vǐví e súnnu kpó nyɔ̌nu kpó e ko wlí alɔ lɛ́ é nɔ se, ɖo xó e yě nɔ ɖó xá yěɖée mɛ é dó sin e nɔ fá kɔ nú mɛ é wú. (Nǔx. 5:15-18) Súnnu kpó nyɔ̌nu kpó e wlí alɔ ɖo sɛ́n lixo é ɖó acɛ bo ná nɔ ɖóxó xá yěɖée. Amɔ̌, énɛ́ gbɔn vo tawun nú “sin e è fin” é. È hɛn ɔ, è ná ylɔ́ “sin e è fin ɔ” ɖɔ nǔ e sín gbe è ma ná ǎ é, alǒ agalilɛ. Mɛ ɖěɖěe nɔ wa mɔ̌ lɛ́ é nɔ lɔn nú mɛɖé nɔ tuun ǎ, lěe ajotɔ́ ɖé nɔ fin nǔ gbɔn é ɖɔhun. Mɛ e ɖo ‘sin ɔ’ fin nu wɛ lɛ́ é ɔ, é sixú cí nú yě ɖɔ é víví tawun, tají ɔ, ényí yě lin ɖɔ mɛɖé kún ná mɔ nǔ jɛ nǔ nyanya e wa wɛ émí ɖe é wú ó ɔ nɛ́. Amɔ̌, yěɖée blɛ́ wɛ yě ɖe, ɖó Jexóva mɔ nǔ e dó sin wɛ yě ɖe é bǐ. Nǔ ɖě sɔ́ nylá hú è ní ba fɛ́nú Mawu tɔn kpo ǎ, énɛ́ wú ɔ, nǔ ɖě “nyɔ́” ɖo fínɛ́ ǎ, alǒ yě mɔ vǐví ɖě bo se ǎ. (1 Kɔ. 6:9, 10) É ka nyí énɛ́ kɛ́ɖɛ́ ǎ, nǔ nɔ lɛ́ xá yě hú mɔ̌.
21-27 AVRIL
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́XÓ 10
Nɛ̌ mǐ ka sixú ɖó gbɛzán awǎjijɛnɔ ɖé gbɔn?
w01 15/7 25 akpá. 1-3
‘Nǔjlɔ́jlɔ́watɔ́ lɛ́ nɔ mɔ nyɔ̌ná’
Nǔjlɔ́jlɔ́watɔ́ lɛ́ nɔ lɛ́ mɔ nyɔ̌ná ɖo ali ɖěvo nu. “Fɔnlín ɔ, ya wɛ é nɔ dó mɛ; kan ván bo wa nǔ ka nɔ dó dɔkun nú mɛ. Mɛ e nɔ kplé jinukún dó agɔ̌ mɛ ji yiya hwenu ɔ, vǐ bíbí nɛ́. Mɛ e ka nɔ dɔ́ amlɔ ji yiya hwenu ɔ, vǐ e nɔ dó winnyá mɛ é nɛ́.”—Nǔywɛ́xó 10:4, 5.
Xó e axɔ́sú ɔ ɖɔ lɛ́ é ɔ, nǔkúnyatɔ́ lɛ́ ɖɔ ná wɛ é ɖe tawun ɖo nǔkúnyiya hwenu. Nǔkúnyiya hwenu nyí amlɔ ganmɛ ǎ. Hwenu e è nɔ ɖó kan dó nǔ wú bo nɔ lɛ́ w’azɔ̌ nú hwenu gěgé é wɛ. Nǔgbó ɔ, hwenu e nǔ nɔ myá nukún nú mɛ é wɛ.
Gbɛtɔ́ lɛ́ wɛ ɖo ayi mɛ nú Jezu hwenu e é ɖɔ xó élɔ́ lɛ́ nú ahwanvú tɔn lɛ́ é, ényí jinukún lɛ́ wɛ ǎ: “Jinukún ɖo kpɔ́ gégé, azɔ̌watɔ́ lɛ́ ka nyí kpɛɖé. Énɛ́ wú ɔ, mi sa vo nú Gǎn nǔkúnyiya tɔn ɔ [Jexóva Mawu] bónú é ní sɛ́ azɔ̌watɔ́ dó jinukúngbo tɔn mɛ.” (Matíe 9:35-38) Ðo 2000 ɔ, gbɛtɔ́ lǐvi 14 jɛjí wɛ wá kú Klísu tɔn flínflín domɛ, énɛ́ wɛ nyí kɛ́n kúnnuɖetɔ́ Jexóva tɔn lɛ́ tɔn donu we jɛjí. Énɛ́ wú ɔ, mɛ̌ ka sixú gbɛ́ ɖɔ ‘jinukún lɛ́ kún ko su yiya’ ó? (Jaan 4:35) Mɛ e nɔ sɛn Mawu ɖo ali e sɔgbe é nu lɛ́ é nɔ wa nǔ sɔgbe xá ɖɛ yětɔn bo nɔ ɖo kan ɖó dó nǔ wú wɛ ɖo blǒbló bónú mɛ lɛ́ ná húzú ahwanvú sín azɔ̌ ɔ mɛ, hwenu e yě nɔ byɔ́ Gǎn ɔ ɖɔ é ní sɛ́ azɔ̌watɔ́ dó d’é jí é. (Matíe 28:19, 20) Bɔ Jexóva ka kɔn nyɔ̌ná dó gǎn dídó yětɔn lɛ́ jí mɔ̌hunkɔtɔn! Ðo xwe sinsɛnzɔ́ tɔn 2000 tɔn mɛ ɔ, gbɛtɔ́ 280000 jɛjí wɛ bló batɛ́mu. Yě lɔmɔ̌ nɔ tɛ́n kpɔ́n bo nɔ húzú Xó Mawu tɔn kplɔ́nmɛtɔ́ lɛ́. Mi nú mǐ ní ɖ’alɔ ɖo blǒbló bónú mɛ lɛ́ ní húzú ahwanvú sín azɔ̌ ɔ mɛ bǐ mlɛ́mlɛ́ ɖo nǔkúnyiya sín hwenu élɔ́ bo ɖu vǐví tɔn nú é ní jɛmɛ nú mǐ.
w01 15/9 24 akpá. 3-4
Gbɔn ‘ali nǔjlɔ́jlɔ́wiwa tɔn’ jí
Salomɔ́ɔ ɖɔ lěe nǔjlɔ́jlɔ́wiwa ɖo tají sɔ é. É ɖɔ: “Dɔkun e ɖo dɔkunnɔ sí é wɛ nyí ahohó tɔn; wamamɔnɔ ɔ, nǔ ma ɖo mɛ sí wɛ ka nyí dǒglín tɔn. Nǔ e hwɛjijɔnɔ nɔ wa nǔ bo nɔ mɔ ɔ nɔ ná ɛ gbɛ; nǔ e mɛdídá ka nɔ mɔ ɔ, é nɔ zé dó wa nǔ nyanya.”—Nǔnywɛ́xó 10:15, 16.
Dɔkun sixú nya xɛ ɖo mɛ jí ɖo gbɛ mɛ tagba ɖé lɛ́ sí lěe toxo e è mɛ ahohó lɛ́ lɛ̌ dó é ɖé nɔ nya xɛ ɖo mɛ e ɖ’é mɛ lɛ́ é jí gbɔn é. Bɔ ya sixú wa nǔ dó mɛ wú tawun hwenu e nǔmaɖónukún lɛ́ jɛ dó mɛ jí é. (Nǔnywɛ́tɔ́xó 7:12) É ɖo mɔ̌ có, axɔ́sú nǔnywɛ́tɔ́ ɔ sixú ko ɖo gesí dó awǒvinú e ɖo dɔkun kpó ya kpó bǐ mɛ é wɛ. Dɔkunnɔ ɖé sixú nɔ ba ná gán jɛ dɔkun tɔn wú bǐ mlɛ́mlɛ́ bo ná nɔ ɖo linlin wɛ ɖɔ nǔ xɔ akwɛ́ émítɔn lɛ́ ná “gló nǔ bǐ nú émí.” (Nǔnywɛ́xó 18:11) Yatɔ́nɔ ɖé sixú nɔ ɖó linlin masɔgbe ɔ ɖɔ ya émítɔn zɔ́n bɔ sɔgúdo émítɔn kún ɖó nu ó. Mɔ̌ mɛ ɔ, yě mɛ we lɛ́ ɖě nɔ kpé wú bo nɔ ɖó nyǐkɔ ɖagbe ɖo Mawu nukɔn ǎ.
it-1 294
Nyɔ̌ná
Jexóva nɔ kɔn nyɔ̌ná dó gbɛtɔ́ lɛ́ jí. “Nyɔ̌ná e Jexóva nɔ kɔn dó mɛ jí é wɛ nɔ dó dɔkun nú mɛ, É ka nɔ sɔ́ wǔvɛ́ ɖěbǔ gɔ́ ná ǎ.” (Nǔx 10:22, nwt) Jexóva nɔ kɔn nyɔ̌ná dó mɛ ɖěɖěe sín nǔ nyɔ́ nukún tɔn mɛ lɛ́ é jí gbɔn xɛ nyinya ɖo yě jí, alɔ dídó yě bónú yě ní yi nukɔn, ali xlɛ́xlɛ́ yě, blǒbló bónú nǔ e yě sɔ́ lɛ́ é ní nɔ kpa yě, kpó hudó yětɔn lɛ́ sín do súsú nú yě kpó gblamɛ, nú ɖagbe yětɔn.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
w06 15/5 30 akpá. 18
Awǎjijɛ e gbejíninɔ nɔ hɛn wá lɛ́ é
18 “Nyɔ̌ná e Jexóva nɔ kɔn dó mɛ jí é”: Énɛ́ wɛ nyí nukɔnyiyi ɖo gbigbɔ lixo e é nɔ ná togun tɔn é. Bɔ mǐ kú d’é jí ɖɔ ‘é kún nɔ sɔ́ wǔvɛ́ ɖěbǔ gɔ́ ná ó.’ (Nǔnywɛ́xó 10:22, nwt) Bɔ étɛ́wú mɛsɛntɔ́ Mawu tɔn gbejínɔtɔ́ gěgé ka nɔ ɖí xwi xá mɛtɛ́nkpɔ́n kpó tagba kpó e nɔ zɔ́n bɔ yě nɔ se wǔvɛ́ lɛ́ é lo? Tagba kpó adohu adohu kpó mǐtɔn lɛ́ nɔ wá ɖó hwɛjijɔ tají atɔn wú. (1) Ninɔmɛ hwɛhuhu tɔn mǐɖésúnɔ tɔn. (Bǐbɛ́mɛ 6:5; 8:21; Jaki 1:14, 15) (2) Satáan kpó awǒvi tɔn lɛ́ kpó. (Efɛ́zinu lɛ́ 6:11, 12) (3) Gbɛ nyanya ɔ. (Jaan 15:19) Jexóva nɔ jó nǔ nyanya lɛ́ dó bɔ yě nɔ jɛ dó mǐ jí, amɔ̌, é wɛ nɔ sɛ́ yě dó ǎ. Nǔgbó ɔ, “Nǔníná ɖagbe ɖagbe bǐ kpó nǔníná e nǔ bǐ vɔ ɖ’é wú é bǐ kpó ɔ, aga wɛ yě nɔ gosín; yě nɔ jɛ te sín Tɔ́ wěziza jǐnukúnsin tɔn lɛ́ tɔn ɔ gɔ́n.” (Jaki 1:17) Jexóva nɔ gɔ́ wǔvɛ́ ɖěbǔ nú nyɔ̌ná e é nɔ kɔn dó mɛ jí lɛ́ é ǎ.
28 AVRIL–4 MAI
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́XÓ 11
Ma nɔ ɖɔ ó!
w02 15/5 26 akpá. 4
Gbejíninɔ nɔ xlɛ́ ali nǔjlɔ́jlɔ́watɔ́ lɛ́
Gbejíninɔ nǔjlɔ́jlɔ́watɔ́ lɛ́ tɔn kpó nǔnyanyawiwa dǎkaxotɔ́ lɛ́ tɔn kpó lɔ nɔ kunkplá mɛ ɖěvo lɛ́. Axɔ́sú Izlayɛ́li tɔn ɖɔ “Mɛ nyanya nɔ sɔ́ nu tɔn dó hɛn nɔzo tɔn sín gbɛ gblé, amɔ̌, mɛ e nɔ wa nǔ ɖó sɛ́nxwi jí lɛ́ɛ ɔ, nǔtuuntuun yětɔn wɛ nɔ hwlɛ́n yě sín mɛ.” (Nǔnywɛ́xó 11:9) Mɛ̌ ka ná ɖɔ ɖɔ mɛzunzun, mɛnúɖiɖɔ dó hɛn mɛ gblé, xó gblégblé lɛ́, kpó xó maɖótaɖé lɛ́ kpó kún nɔ wa nǔ dó mɛ ɖěvo lɛ́ wú ó? Ðo vogbingbɔn mɛ ɔ, nǔjlɔ́jlɔ́watɔ́ lɛ́ sín xó nɔ mɛ́, nɔ nyí xó e è lin tamɛ ganjí cóbó ɖɔ lɛ́ é, bo nɔ lɛ́ sɔ́ mɛ su. Nǔtuuntuun nɔ hwlɛ́n ɛ gán ɖó gbejíninɔ tɔn nɔ ná ɛ nǔ e é ná zán dó ɖe xlɛ́ ɖɔ adingban ɖó wɛ mɛ e ɖo hwɛ dó è wɛ lɛ́ é ɖe lɛ́ é.
w02 15/5 27 akpá. 2-3
Gbejíninɔ nɔ xlɛ́ ali nǔjlɔ́jlɔ́watɔ́ lɛ́
Mɛ e su ɖo to ɖé mɛ bo nɔ zán gbɛ jlɔ́jlɔ́ lɛ́ é nɔ xo fífá kpó ganjíninɔ kpó sín kan, bo nɔ d’alɔ mɛ ɖěvo lɛ́ ɖo fínɛ́. Mɔ̌ mɛ ɔ, to ɔ nɔ jɛ nyǐ bo nɔ jɛ dɔkun. Mɛ ɖěɖěe nɔ zun mɛ, nɔ gblé wǔ mɛ ɖo xó mɛ, bo nɔ lɛ́ wa nǔ nyanya lɛ́ é nɔ dɔn ahwan wá, bo nɔ d’avaja fífá kpó bǔninɔ kpó mɛ, bɔ hunnyahunnya nɔ tíin. Nǔ nɔ lɛ́ nyí mɔ̌ ɖo tají ɔ, hwenu e mɛ mɔ̌hun lɛ́ nɔ ɖo tɛn acɛkpikpa tɔn mɛ é. Mɛ lɛ́ ná nɔ nɔ tuto jí ɖo to mɔ̌hun mɛ ǎ, yě ná nɔ ɖu nǔ ɖo nǔ mɛ, blí ɖo walɔ ɖagbe lixo, bo nɔ lɛ́ ji ya.
Ðo ali ɖokpó ɔ nu ɔ, nǔgbódodó e xó è ɖɔ ɖo Nǔnywɛ́xó 11:11 mɛ é kan kúnnuɖetɔ́ Jexóva tɔn lɛ́ lɔmɔ̌ hwenu e yě nɔ kplé ɖó kpɔ́ ɖo agun yětɔn e cí to ɖé ɖɔhun é mɛ lɛ́ é. Agun e mɛ mɛ ɖěɖěe gbigbɔ mímɛ́ nɔ xlɛ́ ali lɛ́ é, énɛ́ wɛ nyí nǔjlɔ́jlɔ́watɔ́ e nɔ nɔ gbejí lɛ́ é, wɛ nɔ nɔ nukɔn nú nǔ lɛ́ ɖe é ɔ, mɛ e ɖo agun énɛ́ mɛ lɛ́ é nɔ ɖó awǎjijɛ, nɔ bí kan, nɔ d’alɔ mɛ ɖěvo lɛ́ bo nɔ sɔ́ Mawu su. Jexóva nɔ kɔn nyɔ̌ná dó agun ɔ jí b’ɛ nɔ yi nukɔn ɖo gbigbɔ lixo. Sín hweɖénu jɛ hweɖénu ɔ, mɛ e ɖo akpɔ mɔ wɛ é ɖé lɛ́ nɔ mɔ xó ɖɔ dó lěe nǔ lɛ́ ɖo yiyi gbɔn wɛ é wú syɛ́nsyɛ́n; mɛ énɛ́ lɛ́ cí “ɖɔ aɖǐnɔ” e ɖo kan vun wɛ bo nɔ wa nǔ dó mɛ e kpo ɖo ganjí lɛ́ é wú é ɖé ɖɔhun. (Eblée 12:15) Hwɛhwɛ ɔ, mɛ énɛ́ lɛ́ nɔ ba ɖɔ è ní dó acɛ acɛ jí nú émí alǒ nɔ ba ná nyí mɛ nukúnɖéjí. Yě nɔ fúnfún adingbanxó lɛ́ kpé bo nɔ ɖɔ ɖɔ mɛxó agun tɔn lɛ́ nɔ dó hwɛ agɔ, nɔ klán akɔ, alǒ nɔ wa nǔ mɔ̌hun lɛ́ ɖo agun ɔ mɛ. Nǔgbó ɔ, xó yětɔn lɛ́ sixú dɔn kínklán wá agun ɔ mɛ. Mǐ ɖó ná nɔ dó gǔdo xó yětɔn, bo ná nɔ kpo ɖo fífá kpó bǔninɔ kpó e ɖo agun ɔ mɛ é kan xo wɛ dó ɖe xlɛ́ ɖɔ mǐ nyí mɛ e gbigbɔ mímɛ́ nɔ xlɛ́ ali lɛ́ é ǎ cé?
Hwetɛ́nu è ka ná ɖɔ xó b’ɛ ná jɛ gan?
12 Nú nɔví ɖé hɛn kpáxó ɖé xomɛ ɔ, nɛ̌ a ka nɔ wà nǔ gbɔn? Ði kpɔ́ndéwú ɔ, enyi a xò gò mɛ e nɔ nɔ fí e è gbɛ́ azɔ̌ mǐtɔn ɖè é ɖé ɔ, a na tɛ́n kpɔ́n bo kan doyidoslɔ́ lee è nɔ wà azɔ̌ mǐtɔn gbɔn ɖò tò enɛ mɛ é tɔn byɔ ɛ wɛ à? É ɖò wɛn ɖɔ linlin ɖagbe wu wɛ a sixu ba na tuùn. Mǐ yí wǎn nú nɔví mǐtɔn lɛ bɔ nǔ e ɖò jijɛ dó ye wu wɛ lɛ é nɔ ɖu ayi mɛ nú mǐ. Mǐ nɔ lɛ́ ba na byɔ nǔ tawun tawun ɖé lɛ dó ye tamɛ ɖò ɖɛ mǐtɔn lɛ mɛ. É ɖò mɔ̌ có, hwenu e mǐ ɖó na hɛn nu mǐtɔn bo gɔn xó ɖɔ é ɖokpo nɛ. Nú mǐ zín mɛɖé jí bonu é na ɖɔ kpáxó lɛ nú mǐ hǔn, mǐ ɖó wanyiyi n’i ǎ; mǐ ka lɛ́ ɖó nú nɔví ɖěɖee ganjɛ wǔ tɔn ɖɔ é na hɛn kpáxó e kúnkplá azɔ̌ yetɔn lɛ é dó xomɛ é ǎ. É ɖò wɛn ɖɔ mǐ mɛ ɖě kún na ba na bló bɔ nɔví mǐtɔn e ɖò tò e mɛ è gbɛ́ azɔ̌ mǐtɔn ɖè lɛ é é na lɛ́ mɔ wuvɛ̌ dó wuvɛ̌ jí ó. Mɔ̌ ɖokpo ɔ, nɔví e ɖò tò mɔhun mɛ lɛ é ɖě na ba na ɖɔ lee Kúnnuɖetɔ́ e ɖò tò enɛ lɛ mɛ lɛ é nɔ wà sinsɛnzɔ́ yetɔn alǒ Klisanwun sín azɔ̌ yetɔn gbɔn é ǎ.
13 Ðò taji ɔ, mɛxo lɛ ɖó na zán nǔgbododó e ɖò Nǔnywɛxó 11:13 mɛ é bo hɛn kpáxó lɛ dó xomɛ. (Xà.) Nú mɛxo ɖé ɖó asì ɔ wɛ mɔ̌ wiwa sixu vɛwǔ tawun. Enyi asú kpo asì kpo lɛ nɔ ɖɔ xó xá yeɖée, nɔ ɖɔ linlin e ɖò ayi gɔngɔn yetɔn mɛ lɛ é, lee nǔ cí nú ye é kpo linkpɔ́n yetɔn lɛ kpo nú yeɖée ɔ wɛ kancica yetɔn nɔ syɛn hugǎn. Amɔ̌, mɛxo ɖé tuùn ɖɔ emi kún ɖó na ɖɔ nǔ e kan mɛ ɖěɖee ɖò agun ɔ mɛ lɛ é nú asì emitɔn ó. Nú é wà mɔ̌ ɔ, è sɔ́ na ɖeji dó wǔ tɔn ǎ, bɔ nyikɔ ɖagbe tɔn na lɛ́ gblé. Agbanɖotananɔ e ɖò agun ɔ mɛ lɛ é ɖó na nyí nuwenɔ ǎ. (1 Tim. 3:8) Enɛ wɛ nyí ɖɔ ye na nɔ flú mɛ alǒ yí wǎn nú mɛnúɖiɖɔ ǎ. Nú mɛxo ɖé yí wǎn nú asì tɔn ɔ, é na ɖɔ nǔ e é ma ɖó na sè ǎ lɛ é n’i dó dó agban kpinkpɛn n’i ǎ.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
Xomɛnyínyɔ́: Jijɔ ɖé wɛ, bɔ è nɔ ɖe xlɛ́ ɖò xó kpo nǔwiwa kpo mɛ
Biblu ɖɔ: “Mɛ e nɔ nyɔ́ xomɛ dó mɛ wu ɔ, éɖée wɛ é wà ɖagbe na.” (Nǔx. 11:17) Gbɛtɔ́ lɛ nɔ sɛkpɔ mɛ e nyí xomɛnyɔtɔ́ é, bo nɔ ba na nyɔ́ xomɛ dó wutu tɔn lɔ. Jezu ɖɔ: “Nǔ e mi dó jlɛ́ nǔ nú mɛ ɔ wɛ Mawu na dó jlɛ́ nú mi lɔmɔ̌.” (Luk. 6:38) Mɔ̌ mɛ ɔ, é nɔ bɔwǔ bɔ xomɛnyɔtɔ́ ɖé nɔ mɔ xɔ́ntɔn, bɔ xɔ́ntɔn ɖagbe e é zun lɛ é nɔ gblé ǎ.
Mɛsɛ́dó Pɔlu dó wusyɛn lanmɛ nú mɛ ɖěɖee ɖò agun Efɛzi tɔn mɛ lɛ é ɖɔ ye ni nɔ “nyɔ́ xomɛ dó [ye]ɖée wu, bo nɔ sɔ́ hwɛ kɛ [ye]ɖée.” (Efɛ. 4:32) Enyi Klisanwun wuvɛ̌sexámɛtɔ́ e nɔ ɖè xomɛnyínyɔ́ xlɛ́, bo nɔ ba na d’alɔ yeɖée lɛ é ɖò agun ɖé mɛ ɔ, agun ɔ nɔ ɖu lè tɔn tawun. Mɛ mɔhun lɛ nɔ dó gbè vɛ́sin, mɔ xó ɖɔ dó mɛ wu syɛnsyɛn, alǒ nɔ dó xógbe nyanya e nɔ gblewǔ mɛ lɛ é gbeɖé ǎ. Ye nɔ fúnfún mɛnúɖiɖɔxó lɛ kpé ǎ, é nyɔ́ wà ɔ, ye nɔ tɛ́n kpɔ́n bo nɔ zán ɖɛ̌ yetɔn dó d’alɔ mɛ ɖevo lɛ. (Nǔx. 12:18) Wǎgbɔ tɔn ɔ, agun ɔ nɔ yì nukɔn ɖò gbigbɔ lixo.
Nǔgbo ɔ, xomɛnyínyɔ́ nyí jijɔ ɖé, bɔ è nɔ ɖexlɛ́ ɖò xóɖiɖɔ kpo nǔwiwa kpo mɛ. Enyi mǐ nɔ nyɔ́ xomɛ ɔ, mǐ ɖò jijɔ e Mawu mǐtɔn Jehovah ɖó, bo nyí mɛɖé bo nyɔ́ kpɔ́jɛji, bo nɔ hun alɔ dó na nǔ mɛ é ɖexlɛ́ wɛ nɛ. (Efɛ. 5:1) Mɔ̌ mɛ ɔ, mǐ na na hlɔnhlɔn agun mǐtɔn bo na dɔn mɛ ɖevo lɛ wá sinsɛn-biblo mimɛ̌ ɔ mɛ. Mi nú è ni tuùn mǐ hwebǐnu ɖɔ mǐ nyí mɛ e nɔ ɖè xomɛnyínyɔ́ xlɛ́ é.