Yitso Nyɔŋma Kɛ Ekome
‘Nyɛyaa Nɔ Nyɛtaoa Maŋtsɛyeli lɛ Tsutsu’
1. (a) Mɛni hewɔ Yesu wo etoibolɔi lɛ hewalɛ ni amɛtao Maŋtsɛyeli lɛ tsutsu lɛ? (b) Mɛɛ sane esa akɛ wɔbi wɔ diɛŋtsɛ wɔhe?
NƆ NI fe afii 1,900 nɛ, ni Yesu wo etoibolɔi lɛ hewalɛ yɛ wiemɔ ko ni ekɛha yɛ shiɛmɔ mli yɛ Galilea lɛ mli akɛ: “[Nyɛyaa nɔ] nyɛtaoa Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ kɛ ejalɛ lɛ tsutsu.” Shi mɛni hewɔ ehe hiaa nakai lɛ? Ani be ni Kristo nine baashɛ Maŋtsɛyeli hewalɛ lɛ nɔ lɛ jeee nɔ ni baaba yɛ afii ohai babaoo sɛɛ? Hɛɛ, nakai ni, shi Mesia Maŋtsɛyeli lɛ ji nɔ ni Yehowa baatsɔ nɔ abu jeŋ muu fɛɛ maŋtsɛ ni eji lɛ bem, ni eha eyiŋtoo kpele kɛha shikpɔŋ lɛ aba mli. Mɔ fɛɛ mɔ ni nuɔ bɔ ni nakai nibii lɛ ahe hiaa ha lɛ shishi lɛ kɛ Maŋtsɛyeli lɛ baaye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ eshihilɛ mli. Kɛji akɛ enɛ ji anɔkwale yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ, belɛ kwɛ bɔ ni eji anɔkwale diɛŋtsɛ ŋmɛnɛ, amrɔ nɛɛ ni akɛ Kristo eta sɛi nɔ ákɛ Maŋtsɛ lɛ! No hewɔ lɛ, sanebimɔ lɛ ji, Ani mishihilɛ gbɛ lɛ tsɔɔ akɛ miitao Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ tsutsu?—Mateo 6:33.
2. Mɛni nibii gbɔmɛi kɛ hehiamɔ diɔ sɛɛ?
2 Yɛ anɔkwale mli lɛ, ŋmɛnɛ, gbɔmɛi akpekpei abɔ ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ miitao Maŋtsɛyeli lɛ tsutsu. Amɛmiitsɔɔ bɔ ni amɛfiɔ Maŋtsɛyeli nɔyeli lɛ sɛɛ lɛ kɛtsɔ amɛshihilɛ fɛɛ ni amɛkɛbɔleɔ Yehowa suɔmɔnaa nifeemɔ he lɛ nɔ, ejaakɛ amɛjɔɔ amɛhe nɔ amɛha lɛ. Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, adesai ateŋ mɛi ni fa nyãa je lɛŋ nibii ahe. Gbɔmɛi diɔ shika kɛ heloonaa nibii kɛ miishɛɛnamɔ ni shika baanyɛ ahe lɛ asɛɛ. Aloo amɛkɛ amɛ hewalɛ fɛɛ diɔ amɛ nitsumɔ mli nɔyaai asɛɛ. Amɛshihilɛ gbɛ tsɔɔ akɛ amɛ pɛ amɛhe nibii, heloonaa nibii, kɛ miishɛɛ sɛɛ amɛdiɔ. Amɛkɛ Nyɔŋmɔ woɔ gbɛhe ni ji enyɔ mli, kɛ́ amɛheɔ lɛ amɛyeɔ kwraa po lɛ.—Mateo 6:31, 32.
3. (a) Mɛɛ jwetrii Yesu wo ekaselɔi lɛ hewalɛ ni amɛtao, ni mɛni hewɔ? (b) Mɛni hewɔ ehe ehiaaa ni mɔ ko ahao ehe babaoo yɛ heloo naa nibii ahe lɛ?
3 Shi Yesu wo ekaselɔi lɛ ŋaa akɛ: “Nyɛkabɔa jwetrii nyɛhaa nyɛhe yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ,” ejaakɛ nibii ni tamɔ nɛkɛ ni ayɔɔ lɛ ehiii shi kɛyaaa naanɔ. Yɛ no najiaŋ lɛ, ekɛɛ akɛ, “nyɛbɔa jwetrii nyɛhaa nyɛhe yɛ ŋwɛi,” kɛtsɔ Yehowa sɔɔmɔ nɔ. Yesu wo esɛɛnyiɛlɔi lɛ hewalɛ ni amɛha amɛhiŋmɛi ‘nɔ atse’ kɛtsɔ amɛjwɛŋmɔ kɛ hewalɛi ni amɛkɛaama Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nifeemɔ nɔ lɛ nɔ. Ekɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛnyɛŋ Nyɔŋmɔ kɛ mamona [niifalɛ] nyɛsɔmɔ.” Shi heloo gbɛfaŋ hiamɔ nii—niyenii, hehaa nɔ̃, kɛ wɔɔhe hu? Yesu wo ŋaa akɛ: “Nyɛkafea yeyeeye.” Egbala amɛjwɛŋmɔ kɛtee loofɔji anɔ—Nyɔŋmɔ lɛɔ amɛ. Yesu wo esɛɛnyiɛlɔi lɛ hewalɛ ni amɛkase nii kɛjɛ fɔfɔii ahe—Nyɔŋmɔ wulaa amɛ fɛfɛo. Ani Yehowa tsuji ni ji adesai ni yɔɔ jwɛŋmɔ lɛ jeee mɛi ni jara wa kwraa fe nɛkɛ nibii nɛɛ? Yesu kɛɛ, “[Nyɛyaa nɔ] nyɛtaoa Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ kɛ ejalɛ lɛ tsutsu, ni akɛ nii [ni he hiaa] nɛɛ fɛɛ aaafata he aha nyɛ.” (Mateo 6:19-34) Ani onifeemɔi tsɔɔ akɛ oheɔ enɛ oyeɔ?
Kaaha Nɔ ko Miigbe Maŋtsɛyeli Anɔkwale Lɛ
4. Kɛji akɛ mɔ ko ha heloo gbɛfaŋ nibii bafee nɔ ni he hiaa lɛ fe nine lɛ, mɛni baanyɛ ajɛ mli aba?
4 Ehi akɛ aaasusu nii ni ayɔɔ bɔ ni sa ni mɔ lɛ kɛaakwɛ ehe kɛ eweku lɛ he. Shi kɛji akɛ mɔ ko susuɔ heloo gbɛfaŋ nibii ahe babaoo fe nine lɛ, oshara baanyɛ ajɛ mli aba. Kɛji akɛ ebaakɛɛ akɛ eheɔ Maŋtsɛyeli lɛ eyeɔ, shi ekɛ nibii krokomɛi yeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ etsui mli lɛ, ebaagbe Maŋtsɛyeli anɔkwale lɛ. (Mateo 13:18-22) Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ko lɛ oblanyo niiatsɛ nɔyelɔ ko bi Yesu akɛ: “Mɛni mafee ni maná naanɔ wala?” Ebaa ejeŋ fɛfɛo ni ekɛ mɛi yeɔ jogbaŋŋ, shi ekɛ ehe ekpɛtɛ eheloo gbɛfaŋ nibii lɛ ahe fe nine. Enyɛɛɛ eŋmɛɛ enɛɛmɛi ahe koni ebatsɔ Kristo sɛɛnyiɛlɔ. No hewɔ lɛ hegbɛ ni aaaha efata Kristo he yɛ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ mli lɛ ŋmɛɛ lɛ. Yesu kɛɛ yɛ nakai be lɛ mli akɛ: “Nto nyɛna bɔ ni ewa ha niiatsɛmɛi akɛ amɛaabote Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ mli!”—Marko 10:17-23.
5. (a) Mɛni nibii Paulo kɛwo Timoteo hewalɛ akɛ eha emii ashɛ nomɛi ahe lɛ, ni mɛni hewɔ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ Satan tsɔɔ ekɛ “shika suɔmɔ” tsuɔ nii tamɔ tsɔne ni kpataa mɔ hiɛ?
5 Afii komɛi asɛɛ lɛ, bɔfo Paulo ŋma wolo eyaha Timoteo, ní no mli lɛ eyɔɔ Efeso, jarayeli maŋ ni shika babaoo yɔɔ jɛmɛ lɛ. Paulo kai lɛ akɛ: “Wɔkɛ nɔ ko nɔ ko baaa je nɛŋ, no hewɔ lɛ eyɛ faŋŋ akɛ wɔnyɛŋ wɔkɛ nɔ ko aya hu. Shi kɛ wɔyɛ ŋmãa kɛ hehaa nii kɛkɛ lɛ, esa akɛ wɔmii ashɛ he.” Nii ni wɔɔtsu ni wɔná “ŋmãa kɛ hehaa nii” wɔha wɔhe kɛ wɔweku lɛ ja. Shi Paulo bɔ kɔkɔ akɛ: “Mɛi ni taoɔ nii pii aná lɛ gbeeɔ kaa kɛ tsɔne kɛ kwashiai akɔnɔi pii ni fiteɔ mɔ ni tsiɔ mɛi ewoɔ hiɛkpatamɔ kɛ laajemɔ mli lɛ mli.” Satan kɛ ŋaa ni yɔɔ nigii tsuɔ nii. Klɛŋklɛŋ lɛ, ekolɛ ebaalaka mɔ yɛ gbɛ̀i bibii anɔ. Nɔ ni nyiɛɔ enɛ sɛɛ baa ji nɔnyɛɛ ni dara, ekolɛ hegbɛ kɛha nɔyaa yɛ nitsumɔ mli, aloo nitsumɔ ni hi ni awoɔ mɔ nyɔmɔ babaoo yɛ mli, shi eheɔ be ní atu ama shi aha mumɔŋ saji lɛ. Kɛ́ wɔhaaa wɔhiɛ ahi wɔhe nɔ lɛ, “shika suɔmɔ” baanyɛ agbe Maŋtsɛyeli lɛ he nibii ni he hiaa fe fɛɛ lɛ. Paulo wie he yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ akɛ: “Mɛi komɛi di sɛɛ ni amɛdu gbɛ kɛjɛ hemɔkɛyeli lɛ mli, ni amɛkɛ piŋmɔi babaoo egbulɔ amɛhe.”—1 Timoteo 6:7-10.
6. (a) Bɔni afee ni heloo gbɛfaŋ nibii akatsɔ wɔ tsɔne lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee? (b) Mɛɛ hekɛnɔfɔɔ wɔbaanyɛ wɔná yɛ ohia shihilɛ ni yɔɔ je lɛŋ ŋmɛnɛ lɛ fɛɛ sɛɛ?
6 Akɛni Paulo yɔɔ suɔmɔ diɛŋtsɛ kɛha Timoteo, ni ji enyɛmi Kristofonyo lɛ hewɔ lɛ, ewo lɛ hewalɛ akɛ: “Joo nibii nɛɛ anaa foi,” ni “Wu hemɔkɛyeli he ta kpakpa lɛ.” (1 Timoteo 6:11, 12) Mɔdɛŋbɔɔ diɛŋtsɛ he miihia kɛ́ wɔɔnyɛ wɔkwa wɔhe ni wɔkɛaawo heloo gbɛfaŋ nibii asɛɛdii jeŋ ni ebɔle wɔhe kɛkpe lɛ mli lɛ. Shi kɛji akɛ wɔmia wɔhiɛ yɛ wɔ hemɔkɛyeli lɛ kɛ gbeekpamɔ naa lɛ, Yehowa kwaŋ wɔ gbi ko gbi ko. Yɛ bɔ ni nibii ajara ewa kɛ nitsumɔ ni anaaa atsu egbɛ eshwã lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, ebaakwɛ koni wɔnine ashɛ nɔ ni he hiaa wɔ diɛŋtsɛ lɛ anɔ. Paulo ŋma akɛ: “Shika suɔmɔ akaba nyɛjeŋba mli, ni nyɛmii ashɛa nii ni nyɛyɔɔ lɛ he; ejaakɛ lɛ [Nyɔŋmɔ] diɛŋtsɛ ekɛɛ: ‘Mishiŋo ni misaa mikwaŋo gbi ko gbi ko.’ Beni afee ni wɔná tsui ni wɔkɛɛ: ‘[Yehowa, NW] ji mibobalɔ, ni misheŋ gbeyei; mɛni gbɔmɔ aaafee mi?’” (Hebribii 13:5, 6) Ni Maŋtsɛ David ŋma akɛ: “Sá lɛ gbekɛ ji mi ni agbɛnɛ mitsɔ nuumo, shi minako jalɔ ko ni akwa lɛ loo ni eseshibii miisisɛ aboloo pɛŋ.”—Lala 37:25.
Mra Be Mli Kaselɔi lɛ kɛ Nɔkwɛmɔnɔ Ha
7. Mɛɛ famɔi ni kɔɔ shiɛmɔ he Yesu kɛha ekaselɔi lɛ, ni mɛni hewɔ enɛɛmɛi sa jogbaŋŋ lɛ?
7 Yɛ be mli ni Yesu kɛ tsɔsemɔ ni sa eha ebɔfoi lɛ sɛɛ lɛ, etsu amɛ kɛtee Israel ni amɛyashiɛ sanekpakpa lɛ ni amɛjaje akɛ: “Ŋwɛi maŋtsɛyeli lɛ eshɛ shi eta.” Mɛɛ sane ni yɔɔ miishɛɛ enɛ ji nɛkɛ! Yesu Kristo, Mesia Maŋtsɛ lɛ, yɛ amɛteŋ. Akɛni bɔfoi lɛ kɛ amɛhe miiha Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ hewɔ lɛ, Yesu wo amɛ hewalɛ ni amɛná hekɛnɔfɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ baakwɛ amɛ. No hewɔ lɛ ekɛɛ: “Nyɛkaŋɔa nɔ ko nyɛhiɛa nyɛdɛŋ yɛ nyɛ gbɛfaa lɛ mli, nyɛkahiɛa tso loo kotoku loo aboloo loo shika loo atadei enyɔ. Ni shia fɛɛ shia ni nyɛaabote mli lɛ, jɛi nyɛhia kɛyashi nyɛaaje jɛi.” (Mateo 10:5-10; Luka 9:1-6) Yehowa baakwɛ koni amɛnanemɛi Israelbii lɛ aha amɛ nibii ni he hiaa amɛ, ejaakɛ amɛteŋ mɛi pii le gbɔfeemɔ.
8. (a) Mɛni hewɔ Yesu kɛ shiɛmɔ he famɔi heei hã beni eshwɛ fioo ni ebaagbo lɛ? (b) Mɛni baaya nɔ afee klɛŋklɛŋ nii lolo yɛ Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ ashihilɛ mli?
8 Yɛ sɛɛ mli, dani Yesu baagbo lɛ, ehɛle ebɔfoi lɛ ashi yɛ anɔkwale ni eji akɛ amɛbaatsu nii yɛ shihilɛi ni etsake shishi lɛ he. Yɛ shitee-kɛ-woo ni nɔyelɔi lɛ kɛaaba amɛnitsumɔ lɛ nɔ hewɔ lɛ, ekolɛ ahereŋ amɛ hiɛmɛɛ oya yɛ Israel. Agbɛnɛ hu, etsɛŋ ni amɛkɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ baaya Jeŋmaji ashikpɔji anɔ. Agbɛnɛ esa akɛ amɛŋɔ “fotro” kɛ ‘gbɛfaa kotoku.’ Shi kɛlɛ, esa akɛ amɛya nɔ amɛtao Yehowa Maŋtsɛyeli lɛ kɛ ejalɛ lɛ klɛŋklɛŋ, kɛ hekɛnɔfɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ baajɔɔ mɔdɛŋ ni amɛbɔɔ ni amɛná ŋmãa kɛ hehaa nii ni he hiaa lɛ nɔ.—Luka 22:35-37.
9. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Paulo kɛ Maŋtsɛyeli lɛ ye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ eshihilɛ mli beni ekwɛɔ eheloo gbɛfaŋ hiamɔ nii anɔ lɛ, ni mɛɛ ŋaa ewo yɛ nɛkɛ sane nɛɛ he?
9 Bɔfo Paulo ji nɔkwɛmɔnɔ kpakpa yɛ Yesu ŋaawoo lɛ kɛ nitsumɔ mli. Paulo kɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ ye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ eshihilɛ mli. (Bɔfoi lɛ Asaji 20:24, 25) Kɛ́ etee he ko ni eyaashiɛ yɛ lɛ, lɛ diɛŋtsɛ ekwɛɔ eheloo naa hiamɔ nii anɔ, ni etsu nii po akɛ buu feelɔ. Ekpaaa gbɛ akɛ mɛi krokomɛi baakwɛ lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 18:1-4; 1 Tesalonikabii 2:9) Ni kɛlɛ, ekɛ hiɛsɔɔ kpɛlɛ gbɔ ni afeɔ lɛ kɛ nii ni mɛi krokomɛi keɔ lɛ kɛ́ amɛjie amɛsuɔmɔ kpo yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ nɔ. (Bɔfoi lɛ Asaji 16:15, 34; Filipibii 4:15-17) Paulo wo Kristofoi lɛ hewalɛ ni amɛkaku amɛhiɛ amɛshwie amɛ wekui amli gbɛnaa nii lɛ anɔ bɔni afee ni amɛya shiɛmɔ, shi moŋ amɛha amɛgbɛnaa nii srɔtoi lɛ aŋmɛ pɛpɛɛpɛ. Ewo amɛ ŋaa ni amɛtsu nii, amɛsumɔ amɛwekui, ni amɛkɛ nikee aha mɛi krokomɛi. (Efesobii 4:28; 2 Tesalonikabii 3:7-12) Ewo amɛ hewalɛ ni amɛkɛ amɛhiɛ afɔ̃ Nyɔŋmɔ nɔ, jeee heloo gbɛfaŋ nibii anɔ, koni amɛkɛ amɛshihilɛ atsu nii yɛ gbɛ ni tsɔɔ akɛ amɛnuɔ nɔ ni nibii ni he hiaa titri lɛ ji diɛŋtsɛ lɛ shishi. Yɛ Yesu tsɔɔmɔi lɛ kɛ gbeekpamɔ naa lɛ, no tsɔɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ kɛ ejalɛ lɛ taomɔ tsutsu.—Filipibii 1:9-11.
Ha Maŋtsɛyeli lɛ Aye Klɛŋklɛŋ Gbɛhe yɛ Oshihilɛ Mli
10. Ákɛ atao Maŋtsɛyeli lɛ tsutsu lɛ tsɔɔ mɛni?
10 Nɛgbɛ wɔ diɛŋtsɛ lɛ wɔshiɛɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ wɔtsɔɔ mɛi krokomɛi kɛyashɛɔ? Enɛ damɔ shihilɛ mli ni wɔyɔɔ lɛ kɛ bɔ ni wɔ hiɛsɔɔ mli kwɔ ha lɛ nɔ kɛyashi he ko. Ha ahi ojwɛŋmɔ mli akɛ, Yesu ekɛɛɛ akɛ, ‘Taomɔ Maŋtsɛyeli lɛ beni nɔ ko bɛ dɔŋŋ ni obaafee.’ Akɛni ele bɔ ni Maŋtsɛyeli lɛ he hiaa waa ha hewɔ lɛ, etsɔɔ e-Tsɛ lɛ suɔmɔnaa nii, akɛ: “Nyɛyaa nɔ nyɛtaoa maŋtsɛyeli lɛ daa.” (Luka 12:31, NW) Eyɛ mli akɛ ehe miihia ni wɔteŋ mɛi pii atsu nii ni wɔkɛkwɛ wɔhe kɛ wɔ wekui ahiamɔ nii anɔ moŋ, shi kɛ wɔyɛ hemɔkɛyeli lɛ, wɔkɛ Maŋtsɛyeli nitsumɔ ni Nyɔŋmɔ kɛha wɔ lɛ baafata wɔshihilɛ he. Yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, wɔbaatsu wɔ weku mli gbɛnaa nii lɛ ahe nii.—1 Timoteo 5:8.
11. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu fee he nɔkwɛmɔnɔ yɛ ákɛ jeee mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ atsu Maŋtsɛyeli shɛɛ sane lɛ gbɛɛ kɛ shwãmɔ lɛ falɛ lɛ pɛpɛɛpɛ? (b) Mɛni nibii baanyɛ asa bɔ ni mɔ ko baanyɛ atsu lɛ he?
11 Wɔteŋ mɛi komɛi nyɛɔ wɔkɛ be babaoo woɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ shiɛmɔ mli fe mɛi krokomɛi. Shi yɛ ebɛbua ni kɔɔ shikpɔji loo sũi srɔtoi ahe lɛ mli lɛ, Yesu tsɔɔ akɛ mɛi fɛɛ ni amɛtsuii tamɔ shikpɔŋ kpakpa lɛ baawo yibii. Kɛyashi nɛgbɛ? Shihilɛi ni aŋkroaŋkroi yɔɔ mli lɛ yɛ srɔto. Afii ni aye, gbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ, kɛ weku mli gbɛnaa nii fata enɛɛmɛi fɛɛ he. Shi kɛ́ hiɛsɔɔ diɛŋtsɛ yɛ lɛ, abaanyɛ atsu babaoo.—Mateo 13:23.
12. Mɛɛ mumɔŋ oti kpakpa ko awoɔ oblahii kɛ oblayei ahewalɛ ni amɛsusu he?
12 Ehi akɛ wɔɔná otii ni baaye abua wɔ ni wɔlɛɛ gbɛfaŋnɔ ni wɔnaa yɛ Maŋtsɛyeli sɔɔmɔ lɛ mli lɛ mli. Esa akɛ oblahii kɛ oblayei lɛ kɛ hiɛdɔɔ asusu nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni oblanyo ekaalɔ Kristofonyo Timoteo fee lɛ he. (Filipibii 2:19-22) Mɛni baanyɛ afee nɔ ni hi fe fɛɛ, fe be-fɛɛ sɔɔmɔ lɛ mli ni amɛkɛ amɛhe aaawo, kɛ́ amɛgbe skul nikasemɔ naa lɛ? Mɛi ni amɛdara lɛ hu baaná he sɛɛ kɛtsɔ mumɔŋ otii ni hi ni amɛkɛaamamɔ amɛhiɛ lɛ nɔ.
13. (a) Namɔ kpɛɔ eyiŋ yɛ nɔ ni wɔ diɛŋtsɛ wɔbaanyɛ wɔtsu yɛ Maŋtsɛyeli sɔɔmɔ lɛ mli lɛ he? (b) Kɛji akɛ wɔtao Maŋtsɛyeli lɛ klɛŋklɛŋ lɛɛlɛŋ lɛ, mɛni wɔkɛ no yeɔ he odase?
13 Yɛ nɔ najiaŋ ni wɔɔwie wɔshi mɛi ni wɔnuɔ he akɛ amɛbaanyɛ amɛtsu babaoo lɛ moŋ lɛ, esa akɛ hemɔkɛyeli atsirɛ wɔ ni wɔtsu nii, ní wɔ diɛŋtsɛ lɛ wɔya wɔhiɛ, koni wɔnyɛ wɔsɔmɔ Nyɔŋmɔ kɛyashɛ he ni shihilɛi amli ni wɔ diɛŋtsɛ wɔyɔɔ lɛ baaŋmɛ gbɛ. (Romabii 14:10-12; Galatabii 6:4, 5) Taakɛ atsɔɔ yɛ Hiob sane lɛ mli lɛ, Satan wieɔ akɛ nibii ni wɔnyaa he titri ji wɔ heloo gbɛfaŋ nibii, wɔ miishɛɛnamɔ, kɛ nɔ ni baahi aha wɔ, ni ákɛ jwɛŋmɔ ni wɔhiɛ yɛ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ he lɛ ji pɛsɛmkunya nɔ̃. Shi kɛji akɛ wɔmiitao Maŋtsɛyeli lɛ klɛŋklɛŋ lɛɛlɛŋ lɛ, belɛ wɔmiiná gbɛfaŋnɔ yɛ amalelɔ diɛŋtsɛ ni wɔhaa anaa akɛ Abonsam ji lɛ mli. Wɔmiiye odase akɛ nɔ ni baa klɛŋklɛŋ yɛ wɔshihilɛ mli lɛ ji Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ. Wɔtsɔɔ wiemɔ kɛ nifeemɔ nɔ wɔyeɔ suɔmɔ ni mli wa ni wɔyɔɔ kɛha Yehowa, anɔkwayeli mli ni wɔjɛɔ wɔfiɔ enɔyeli lɛ sɛɛ, kɛ suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha wɔnanemɛi gbɔmɛi lɛ ahe odase.—Hiob 1:9-11; 2:4, 5; Abɛi 27:11.
14. (a) Mɛni hewɔ sɛɛnamɔ yɔɔ be he gbɛjianɔtoo kɛha sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he lɛ? (b) Nɛgbɛ Odasefoi babaoo náa sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli gbɛfaŋnɔ kɛyashɛɔ?
14 Be he gbɛjianɔtoo baanyɛ aye abua wɔ ni wɔtsu babaoo fe bɔ ni wɔsusuɔ akɛ wɔbaanyɛ. Yehowa diɛŋtsɛ yɛ ‘be ni eto’ kɛha eyiŋtoi ahe nitsumɔ. (2 Mose 9:5; Marko 1:15) Kɛ wɔɔnyɛ lɛ, ehi akɛ wɔkɛ wɔhe aaawo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli shikome loo shii abɔ yɛ bei ni ato lɛ mli daa otsi. Yehowa Odasefoi akpei ohai abɔ ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ kɛ amɛhe eha ákɛ gbɛgbalɔi awalɔi, ni amɛkɛ aaafee ŋmɛlɛtswai enyɔ shiɛɔ sanekpakpa lɛ daa gbi. Mɛi krokomɛi akpei ohai abɔ sɔmɔɔ ákɛ daa gbɛgbalɔi, ni amɛkɛ aaafee ŋmɛlɛtswai enyɔ kɛ fã jajeɔ Maŋtsɛyeli shɛɛ sane lɛ daa gbi. Gbɛgbalɔi krɛdɛɛ kɛ maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔi kɛ be babaoo diɛŋtsɛ po woɔ Maŋtsɛyeli sɔɔmɔ lɛ mli. Wɔbaanyɛ wɔtao hegbɛi ni baa trukaa koni wɔgba mɔ fɛɛ mɔ ni baabo toi lɛ Maŋtsɛyeli hiɛnɔkamɔ lɛ he sane. (Yohane 4:7-15) Esa akɛ nɔ ni wɔshweɔ lɛ afee nakai nitsumɔ lɛ mli gbɛfaŋnɔ ni wɔɔná kɛmɔ shi, yɛ bɔ ni wɔshihilɛi aaaŋmɛ gbɛ lɛ naa, ejaakɛ Yesu gba fɔ̃ shi akɛ: “Aaashiɛ maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa nɛɛ atsɔɔ je nɛŋ fɛɛ, ní akɛye jeŋmaji lɛ fɛɛ odase; ni no dani naagbee lɛ aaaba.”—Mateo 24:14; Efesobii 5:15-17.
15. Mɛni hewɔ onuɔ he akɛ, ŋaawoo ni yɔɔ 1 Korintobii 15:58, ni kɔɔ wɔsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he lɛ ji nɔ ni akɛha yɛ ebe naa pɛpɛɛpɛ lɛ?
15 Yehowa Odasefoi miiná nɛkɛ sɔɔmɔ hegbɛ nɛɛ mli gbɛfaŋnɔ yɛ ekomefeemɔ mli, yɛ shikpɔŋ lɛ fɛɛ nɔ, ni maŋ ni amɛyɔɔ mli lɛ kɔɔɔ he eko. Amɛkɛ Biblia mli ŋaawoo ni jɛ mumɔŋ nɛɛ toɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛhe akɛ: “Nyɛfia shi ni nyɛkagbugbaa, ni nyɛtekea nɔ yɛ Nuŋtsɔ lɛ nitsumɔ lɛ mli daa nɛɛ, ejaakɛ nyɛle akɛ nyɛ mɔdɛŋbɔɔ lɛ efeee yaka yɛ Nuŋtsɔ lɛ mli.”—1 Korintobii 15:58.
Sanegbaa ni Akɛtiɔ Mli
• Beni Yesu kɛɛ akɛ ‘nyɛyaa nɔ nyɛtaoa Maŋtsɛyeli lɛ tsutsu’ lɛ, no mli lɛ mɛni etsɔɔ akɛ akɛye gbɛhe ni ji enyɔ lɛ?
• Mɛɛ jwɛŋmɔ esa akɛ wɔná yɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔ heloonaa hiamɔ nii kɛ wɔ wekui ahiamɔ nii ahe nitsumɔ mli? Mɛɛ yelikɛbuamɔ Nyɔŋmɔ kɛbaaha wɔ?
• Mɛɛ Maŋtsɛyeli sɔɔmɔ lɛ fai komɛi wɔbaanyɛ wɔná mli gbɛfaŋnɔ?
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 107]
Ŋmɛnɛ, Yehowa Odasefoi miishiɛ sanekpakpa lɛ yɛ shikpɔŋ lɛ fɛɛ nɔ dani naagbee lɛ aba