March
Hɔgbaa, March 1
Oyeɔ nibii fɛɛ nɔ.—1 Kro. 29:12.
Kɛ́ wɔkane 1 Mose yitso 1 kɛ 2 lɛ, wɔnaa faŋŋ akɛ, no mli lɛ Adam kɛ Hawa yɛ heyeli ni mɛi pii taoɔ amɛná ŋmɛnɛ shi amɛnáaa lɛ eko. Adam kɛ Hawa ná nɔ fɛɛ nɔ ni he hiaa amɛ, amɛsheee gbeyei akɛ nɔ fɔŋ ko baanina amɛ, ni mɔ ko mɔ ko efeee amɛ niseniianii. Amɛyeee amɛtsui yɛ nɔ ni amɛbaaye loo nɔ ni amɛbaatsu he, ni amɛyeee ŋkɔmɔ akɛ hela baamɔ amɛ loo amɛbaagboi. (1 Mo. 1:27-29; 2:8, 9, 15) Kɛ̃lɛ, nɔ kome ni he hiaa waa ni esa akɛ wɔhã ehi wɔjwɛŋmɔ mli be fɛɛ be ji akɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ pɛ yɔɔ hegbɛ akɛ efeɔ nɔ fɛɛ nɔ ni esumɔɔ ni mɔ ko etsĩii enaa. Ni tsɔɔ akɛ, lɛ pɛ eyɔɔ heyeli ni husu bɛ he. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ lɛ ebɔ nibii fɛɛ, ni lɛ ji Ofe lɛ kɛ jeŋ muu fɛɛ Nɔyelɔ. (1 Tim. 1:17; Kpo. 4:11) Shi husui yɛ heyeli ni nibii fɛɛ ni Yehowa ebɔ yɛ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ yɔɔ lɛ he, ni tsɔɔ akɛ amɛnyɛŋ amɛfee nɔ fɛɛ nɔ ni amɛsumɔɔ kɛkɛ. Yehowa Nyɔŋmɔ miisumɔ ni wɔyɔse akɛ, lɛ pɛ eyɔɔ hegbɛ ni efoɔ husu ni enaa akɛ no sa, ehe miihia, ni eja ehãa ebɔɔ nii fɛɛ. Ni be ni Yehowa Nyɔŋmɔ bɔ adesai lɛ, efo husu ni tamɔ nakai ehã amɛ. w18.04 4 kk. 4, 6
Ju, March 2
Mɔ ni hiɛ sane kpakpa kɛbaa lɛ naji yɛ fɛo.—Yes. 52:7.
Yehowa pɛ yelikɛbuamɔ naa wɔnyɛɔ wɔdamɔɔ naagbai ni wɔkɛkpeɔ yɛ je nɛɛ mli lɛ anaa. (2 Kor. 4:7, 8) Kɛ́ wɔ po ni wɔji Yehowa nanemɛi lɛ wɔnaaa nibii anaa lɛ, te mɛi ni wekukpaa kpakpa ko bɛ amɛ kɛ Yehowa teŋ lɛ ashihilɛ baafee tɛŋŋ? Esa akɛ mɛi ni yɔɔ maŋ lɛ mli lɛ anii afee wɔ mɔbɔ, tamɔ bɔ ni mɛi lɛ anii fee Yesu mɔbɔ lɛ, ni wɔshiɛ “nɔ ko kpakpa he sane kpakpa” lɛ wɔhã amɛ. No hewɔ lɛ, ná mɛi ni okɛkaseɔ nii lɛ ahe tsui. Hã ehi ojwɛŋmɔ mli akɛ, ekolɛ amɛsusuko anɔkwa saji ni yɔɔ Biblia lɛ mli ni wɔle waa lɛ ekomɛi ahe pɛŋ. Amɛteŋ mɛi pii yɛ ni amɛtsui emɔ nibii ni amɛheɔ amɛyeɔ amrɔ nɛɛ waa, ni amɛnuɔ he akɛ eji anɔkwale. Eeenyɛ efee po akɛ, amɛnuɔ he akɛ kɛ́ amɛtsake nibii ni amɛheɔ amɛyeɔ lɛ, belɛ amɛkpoo amɛweku, amɛkusum, kɛ amɛkutsoŋbii lɛ. Esa akɛ wɔye wɔbua amɛ ni amɛnu Biblia mli anɔkwalei ni wɔtsɔɔ amɛ lɛ ashishi jogbaŋŋ ni amɛná he miishɛɛ waa. No dani amɛbaatsake amɛjwɛŋmɔ ni amɛŋmɛɛ nibii ni amɛheɔ amɛyeɔ be ko ni eho lɛ ahe. Bei komɛi lɛ, enɛ heɔ be.—Rom. 12:2. w19.03 22 kk. 10; 23-24 kk. 12-13
Jufɔ, March 3
Mná ohe miishɛɛ.—Mar. 1:11.
Esa akɛ wɔkase Yehowa ni wɔ hu wɔtao hegbɛi kɛwo mɛi krokomɛi hewalɛ ni wɔhã amɛna akɛ wɔsumɔɔ amɛsane ni wɔyɛ amɛhe miishɛɛ. (Yoh. 5:20) Kɛ́ mɔ ko ni wɔsumɔɔ esane lɛ jie wɔyi yɛ nɔ ko kpakpa ni wɔfee lɛ he, loo efee nɔ ko kɛtsɔɔ akɛ lɛ hu esumɔɔ wɔsane lɛ, wɔnáa miishɛɛ. Nakai nɔŋŋ kɛ́ wɔwo wɔweku lɛ mli bii kɛ nyɛmimɛi ni yɔɔ wɔsafo lɛ mli lɛ hewalɛ, wɔjie suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ amɛ, ni wɔjie amɛyi lɛ, amɛhemɔkɛyeli lɛ mli baawa, ni amɛbaaya nɔ amɛsɔmɔ Yehowa. Fɔlɔi, ehe miihia waa ni nyɛwo nyɛbii lɛ hewalɛ. Kɛ́ nyɛjɛ nyɛtsuiŋ nyɛjie amɛyi ni nyɛhã amɛna akɛ nyɛsumɔɔ amɛsane lɛ, amɛbaaya amɛhiɛ waa. Wiemɔi ni ji “Miná ohe miishɛɛ” lɛ hãa wɔnaa akɛ, Yehowa yiŋ efeee lɛ kɔshikɔshi bibioo po akɛ Yesu baafee esuɔmɔnaa nii. Kɛ́ Yehowa heɔ e-Bi Yesu eyeɔ waa nakai lɛ, belɛ esa akɛ wɔ hu wɔhe wɔye kɛ wɔtsui fɛɛ akɛ Yesu baahã e-Tsɛ lɛ shiwoi fɛɛ aba mli. (2 Kor. 1:20) Kɛ́ wɔsusu nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni Yesu fee lɛ he lɛ, wɔfai shi ni wɔtswa akɛ wɔbaakase lɛ ni wɔnyiɛ enanemaahei lɛ asɛɛ lɛ mli baawa.—1 Pet. 2:21. w19.03 8 kk. 3; 9 kk. 5-6
Shɔ, March 4
Mumɔ lɛ mla lɛ ni hãa wala yɛ Kristo Yesu mli lɛ ehã nyɛye nyɛhe kɛje esha mla lɛ kɛ gbele mla lɛ dɛŋ.—Rom. 8:2.
Kɛ́ mɔ ko ke wɔ nɔ ko ni he hiaa ni jara wa waa lɛ, wɔdaa mɔ lɛ shi waa, ni kulɛ nakai esa akɛ Israelbii lɛ hu afee be ni Nyɔŋmɔ hã amɛye amɛhe kɛje nyɔŋyeli mli yɛ Ejipt lɛ. Shi amɛyafeee nakai. Be ni Yehowa kpɔ̃ amɛ lɛ sɛɛ nyɔji fioo pɛ lɛ, amɛshwe niyenii kɛ nu ni amɛnáa be ni amɛyɔɔ Ejipt lɛ, ni amɛwie amɛshi Yehowa yɛ mana ni ekɛdro amɛ lɛ hewɔ. Amɛwie po akɛ amɛbaaku amɛsɛɛ kɛya Ejipt. Amɛnifeemɔi lɛ hã efee faŋŋ akɛ, ‘loi, kɔkumbai, waatɛrɛi, sabolai srɔtoisrɔtoi, kɛ galik’ he miihia amɛ fe heyeli ni Yehowa Nyɔŋmɔ ehã amɛná koni amɛbasɔmɔ anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ. Ani oona nɔ hewɔ ni Yehowa mli fu amɛ waa nakai lɛ? (4 Mo. 11:5, 6, 10; 14:3, 4) Nɔ ko ni he hiaa waa yɛ ni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ amɛsane lɛ mli. Bɔfo Paulo bɔ Kristofoi fɛɛ kɔkɔ ni amɛkwɛ jogbaŋŋ ni amɛkabu heyeli ni Nyɔŋmɔ etsɔ e-Bi Yesu Kristo nɔ ehã amɛná lɛ akɛ nɔ ko flɛflɛ.—2 Kor. 6:1. w18.04 9-10 kk. 6-7
Soo, March 5
Esumɔɔ jalɛ kɛ jalɛsaneyeli. Shikpɔŋ lɛ eyi obɔ kɛ Yehowa suɔmɔ ni tsakeee lɛ.—Lala 33:5.
Wɔ fɛɛ wɔmiisumɔ ni mɛi asumɔ wɔsane, ni wɔ fɛɛ wɔmiisumɔ ni akɛ wɔ aye jogbaŋŋ. Kɛ́ daa nɛɛ mɛi kɛ wɔ yeee jogbaŋŋ ni amɛfee nibii ni tsɔɔ akɛ amɛsumɔɔɔ wɔsane lɛ, ekolɛ wɔbaafee shwɛm ni wɔbaanu he akɛ wɔbɛ nɔ ko mli. Yehowa Nyɔŋmɔ hu le akɛ wɔmiisumɔ ni mɛi asumɔ wɔsane, ni ele akɛ wɔmiisumɔ ni akɛ wɔ aye jogbaŋŋ. Wɔle akɛ lɛ diɛŋtsɛ hu esumɔɔ wɔsane waa, ni esumɔɔɔ ni ayeɔ wɔ sane ni ejaaa. Wɔnaa enɛ faŋŋ yɛ Mla ni ekɛhã Israelbii lɛ kɛtsɔ Mose nɔ lɛ mli. Kɛ́ wɔkase Mose Mla lɛ, wɔbaana akɛ Yehowa wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ sumɔɔ wɔsane waa. (Rom. 13:8-10) Wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ, suɔmɔ mli ajɛ akɛ Mose Mla lɛ hã, ejaakɛ nibii fɛɛ ni Yehowa feɔ lɛ, suɔmɔ mli ejɛɔ efeɔ. (1 Yoh. 4:8) Mlai fɛɛ ni Yehowa kɛhã yɛ Mose Mla lɛ mli lɛ damɔ kitãi enyɔ komɛi ni he hiaa waa lɛ anɔ. Nomɛi ji, suɔmɔ Nyɔŋmɔ, kɛ suɔmɔ onaanyo gbɔmɔ. (3 Mo. 19:18; 5 Mo. 6:5; Mat. 22:36-40) Kitãi 600 kɛ sɛɛ ni feɔ Mla lɛ ateŋ eko fɛɛ eko tsɔɔ wɔ nɔ ko yɛ suɔmɔ ni Yehowa yɔɔ kɛhã wɔ lɛ he. w19.02 20-21 kk. 1-4
Sohaa, March 6
He ni ojwetri yɔɔ lɛ, jɛmɛ otsui hu baahi.—Mat. 6:21.
Hiob kwɛ jogbaŋŋ yɛ bɔ ni ekɛ yei sharaa ehãa lɛ he. (Hiob 31:1) Akɛni eyɛ ŋa hewɔ lɛ, ena akɛ ejaaa akɛ ebaaná yei krokomɛi ahe suɔmɔ. Ŋmɛnɛ lɛ, he fɛɛ he ni obaatsɔ yɛ je lɛ mli lɛ, obaana loo obaanu nɔ ko ni kɔɔ bɔlɛnamɔ he. Ani bo hu otswa ofai shi akɛ onáŋ mɔ ko ni jeee ohefatalɔ lɛ he suɔmɔ? Ani otswa ofai shi akɛ okwɛŋ ponografi loo mfonirii ni teɔ bɔlɛnamɔ akɔnɔ shi, kɛ́ yɛ TV nɔ jio, woji amli jio, he kroko jio? (Mat. 5:28) Kɛ́ wɔmia wɔhiɛ wɔye wɔhe nɔ daa gbi lɛ, wɔfai shi ni wɔtswa akɛ wɔbaaye Yehowa anɔkwa lɛ mli baawa. Bɔ ni Hiob na heloonaa nibii ehã lɛ hu hãa wɔnaa akɛ ebo Yehowa toi. Eyɔse akɛ kɛji ekɛ ehiɛ fɔ̃ nibii ni eyɔɔ lɛ anɔ lɛ, esa akɛ agbala etoi, ejaakɛ eji tɔmɔ ni yɔɔ hiɛdɔɔ. (Hiob 31:24, 25, 28) Ŋmɛnɛ lɛ, heloonaa nibii ehe mɛi pii ni yɔɔ je lɛŋ lɛ ajwɛŋmɔ kɛ amɛtsui fɛɛ. Kɛ́ wɔná jwɛŋmɔ ni ja yɛ shika kɛ heloonaa nibii ahe, tamɔ bɔ ni Biblia lɛ woɔ wɔ hewalɛ ni wɔfee lɛ, wɔfai shi ni wɔtswa akɛ wɔbaaye Yehowa anɔkwa daa lɛ mli baawa.—Abɛi 30:8, 9; Mat. 6:19, 20. w19.02 6-7 kk. 13-14
Hɔɔ, March 7
Bɔ ni Tsɛ lɛ sumɔɔ mi lɛ, nakai mi hu misumɔɔ nyɛ.—Yoh. 15:9.
Yehowa sumɔɔ wɔ waa, ni nɔ fɛɛ nɔ ni Yesu fee lɛ hãa wɔnaa akɛ lɛ hu esumɔɔ wɔ waa. (1 Yoh. 4:8-10) Nɔ ni fe fɛɛ ni Yesu fee kɛtsɔɔ akɛ esumɔɔ wɔ ji akɛ, ejɛ etsuiŋ ekɛ ewala shã afɔle yɛ wɔhewɔ. Kɛ́ wɔfata mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe jio, wɔfata “gwantɛŋi krokomɛi” lɛ ahe jio, wɔ fɛɛ wɔnáa suɔmɔ ni Yehowa kɛ e-Bi lɛ jie lɛ kpo kɛtsɔ kpɔmɔ afɔle lɛ nɔ lɛ he sɛɛ. (Yoh. 10:16; 1 Yoh. 2:2) Kaimɔ lɛ tsɔɔ wɔ akɛ Yesu sumɔɔ ekaselɔi lɛ asane ni esusuɔ amɛhe waa. Mɛni hewɔ wɔkɛɔ nakai? Nifeemɔ nɛɛ ni Yesu kɛɛ esɛɛnyiɛlɔi ni afɔ amɛ mu lɛ akɛ amɛfee kɛkai lɛ lɛ bɛ haŋtsii, ni enɛ hãa wɔnaa akɛ esumɔɔ amɛsane. Yɛ famɔ ni ekɛhã lɛ naa lɛ, ehe baahia ni ekaselɔi lɛ aye Kaimɔ lɛ daa afi, ni bei komɛi lɛ, ehe baahia ni amɛfee nakai yɛ tsuŋwoohei, loo yɛ shihilɛi krokomɛi ni mli wala amli. (Kpo. 2:10) Ani amɛnyɛ amɛfee nakai? Hɛɛ! Kɛjɛ blema Kristofoi lɛ abeiaŋ aahu kɛbashi ŋmɛnɛ lɛ, anɔkwa Kristofoi ebɔ mɔdɛŋ akɛ amɛbaaye Yesu gbele lɛ Kaimɔ lɛ. w19.01 24 kk. 13-15
Hɔgbaa, March 8
Nyɛbaale anɔkwale lɛ, ni anɔkwale lɛ baahã nyɛye nyɛhe.—Yoh. 8:32.
Hɛɛ, wɔbaaye wɔhe kɛje amale jamɔ kɛ hemɔkɛyelii ni sɛɛnamɔ ko kwraa bɛ amɛhe lɛ ahe, ni wɔbaafee wɔnii akɛ nilelɔi. Shi jeee no pɛ. Wɔsɛɛ lɛ, wɔbaaná “Nyɔŋmɔ bii lɛ anunyam heyeli lɛ.” (Rom. 8:21) Anɔkwa, amrɔ nɛɛ po lɛ, wɔbaanyɛ wɔná nakai heyeli lɛ mli ŋɔɔmɔ fioo kɛji wɔkɛ nibii ni Kristo tsɔɔ wɔ lɛ tsu nii. (Yoh. 8:31) Tamɔ bɔ ni Yesu wie lɛ, ‘wɔbaale anɔkwale lɛ,’ kɛ shishinumɔ lɛ akɛ, wɔbaakase ni wɔkɛbaatsu nii. Mɔ ko mɔ ko leee wɔ́ sane. No hewɔ lɛ, kɛ́ mɔ ko kɛɛ ená shihilɛ kpakpa yɛ jeŋ momo nɛɛ mli po lɛ, esa akɛ ekai akɛ eshihilɛ baanyɛ atsake trukaa, aloo ebaanyɛ egbo eshi. (Yak. 4:13, 14) Enɛ hewɔ lɛ, nilee yɛ mli akɛ wɔbaakpɛ yiŋ kpakpai ni baaye abua wɔ ni wɔná “wala diɛŋtsɛ lɛ,” ni ji naanɔ wala yɛ jeŋ hee ni Nyɔŋmɔ kɛbaaba lɛ mli. (1 Tim. 6:19) Kɛ́ wɔbaasɔmɔ Yehowa jio, wɔsɔmɔŋ lɛ jio lɛ, wɔsane ni. Yehowa enyɛŋ wɔteŋ mɔ ko mɔ ko nɔ akɛ esɔmɔ lɛ. No hewɔ lɛ, hã Yehowa afee ‘ogbɛfaŋnɔ.’ (Lala 16:5) Ohiɛ asɔ “nibii kpakpai” babaoo ni edro bo lɛ. (Lala 103:5) Ná nɔmimaa akɛ, Yehowa baanyɛ ahã oná ‘miishɛɛ babaoo kɛya naanɔ.’—Lala 16:11. w18.12 28 kk. 19, 21
Ju, March 9
Esaaa akɛ wu hu shiɔ eŋa.—1 Kor. 7:11.
Esa akɛ Kristofoi fɛɛ amia amɛhiɛ waa ni amɛwo gbalashihilɛ hiɛ nyam, tamɔ bɔ ni Yesu kɛ Yehowa feɔ lɛ. Shi akɛni wɔyeee emuu hewɔ lɛ, jeee be fɛɛ be wɔ fɛɛ wɔnyɛɔ wɔfeɔ nakai. (Rom. 7:18-23) No hewɔ lɛ, esaaa akɛ efeɔ wɔ naakpɛɛ akɛ blema Kristofoi lɛ ateŋ mɛi komɛi kɛ naagbai kpe yɛ amɛgbalashihilɛ mli. Paulo kɛɛ amɛ akɛ, “esaaa akɛ ŋa tseɔ ehe kɛjeɔ ewu he”; fɛɛ sɛɛ lɛ, amɛteŋ mɛi komɛi fee nakai. (1 Kor. 7:10) Paulo etsɔɔɔ shihilɛi ni hã ŋamɛi komɛi tse amɛhe kɛje amɛwumɛi ahe lɛ. Shi wɔbaanyɛ wɔwie akɛ ejeee ajwamaŋbɔɔ, ejaakɛ eji ajwamaŋbɔɔ ni kulɛ, ŋa lɛ baanyɛ adamɔ no nɔ etse ewu lɛ gbãla ni ekɛ mɔ kroko abote gbalashihilɛ mli. Paulo ŋma akɛ kɛ́ yoo ko tse ehe kɛje ewu he lɛ, “eya nɔ ehi shi oshija, kɛjeee nakai lɛ, ekɛ ewu lɛ ayakpãtã.” Nɔ ni ewie nɛɛ tsɔɔ akɛ, yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ, yoo lɛ kɛ ewu lɛ kã he amɛji gbalashihilɛ mli hefatalɔi. Paulo wo mɛi ni tamɔ nakai lɛ ŋaa akɛ, kɛji amɛteŋ mɔ ko ebɔko ajwamaŋ lɛ, belɛ ekɔɔɔ he eko nɔ naagba ni amɛkɛkpeɔ lɛ, amɛtsu he nii koni amɛfee ekome ekoŋŋ. Amɛbaanyɛ amɛbi asafoŋ onukpai lɛ adɛŋ yelikɛbuamɔ. w18.12 13 kk. 14-15
Jufɔ, March 10
Nyɛyaa nɔ nyɛtaoa Maŋtsɛyeli lɛ kɛ Nyɔŋmɔ jalɛ lɛ klɛŋklɛŋ.—Mat. 6:33.
Ŋmɛnɛ lɛ, Nyɔŋmɔ miisumɔ ni wɔkɛ lɛ abɔ naanyo, ni wɔkɛ wɔbe kɛ wɔhewalɛ fɛɛ ashiɛ sane kpakpa lɛ bɔ ni wɔbaanyɛ. (Mat. 28:19, 20; Yak. 4:8) Mɛi komɛi baanyɛ aje wɔnijiaŋ wui, eyɛ mli akɛ amɛhiɛɛɛ wɔhe jwɛŋmɔ fɔŋ ko. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ onitsumɔtsɛ lɛ kɛɛ bo akɛ ebaahã bo gbɛhe ko yɛ nitsumɔ lɛ mli ni baahã oná shika pii, shi ona akɛ gbɛhe ni etaoɔ ehã bo lɛ baasa be ni okɛyaa asafoŋ kpeei loo shiɛmɔ lɛ he lɛ, mɛni obaafee? Aloo kɛ́ oji mɔ ko ni miiya skul lɛ, mɛni obaafee kɛ́ oná hegbɛ akɛ obaashi shĩa ni oyahi he kroko koni otsa oskulyaa lɛ nɔ yɛ jɛmɛ? Kɛ́ akɛ saji nɛɛ eko fɔ̃ ohiɛ lɛ, ani kpaako obaasɔle ni otao nii amli ni okɛ mɛi krokomɛi ayagba he sane dani ona nɔ ni obaafee yɛ he? Ani ehiii moŋ akɛ obaatao Yehowa susumɔ yɛ saji nɛɛ ahe bianɛ ni obɔ mɔdɛŋ otsake ojwɛŋmɔ koni osusumɔi kɛ enɔ lɛ akpã gbee? Kɛ́ ofee nakai lɛ, hegbɛi nɛɛ ebafeŋ kaa kɛhãŋ bo kwraa. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ otsɔ hiɛ okpɛ oyiŋ akɛ ohãŋ nɔ ko nɔ ko awo onajiaŋ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli, ni no hewɔ lɛ, ole nɔ ni obaafee. w18.11 27 kk. 18
Shɔ, March 11
Ohiɛ akã otsui he fe nibii fɛɛ.—Abɛi 4:23.
Be ni Solomon batsɔ Israel maŋtsɛ lɛ, no mli lɛ, oblanyo ji lɛ. Be ni eje enɔyeli lɛ shishi etsɛɛɛ lɛ, Yehowa jie ehe kpo etsɔɔ lɛ yɛ lamɔ mli ni ekɛɛ akɛ: “Bi nɔ ni osumɔɔ ni mahã bo.” Solomon hã lɛ hetoo akɛ: “Oblanyo ji mi, ni mibɛ niiashikpamɔ ko. . . . No hewɔ lɛ, hã otsulɔ toiboo tsui koni ekɛkojo omaŋbii lɛ.” (1 Maŋ. 3:5-10) Nɔ ni Solomon bi nɛɛ tsɔɔ akɛ ebaa ehe shi waa diɛŋtsɛ, ni enɛ hãa wɔnaa nɔ hewɔ ni Yehowa sumɔ lɛ lɛ. (2 Sam. 12:24) Yehowa nya Solomon nibimɔ lɛ he aahu akɛ, ehã lɛ “hiɛshikamɔ kɛ niiashishinumɔ tsui.” (1 Maŋ. 3:12) Be ni Solomon yeɔ Yehowa anɔkwa lɛ, Yehowa jɔɔ lɛ waa. Ená hegbɛ ema sɔlemɔ shĩa ehã “Yehowa, Israel Nyɔŋmɔ lɛ gbɛ́i lɛ.” (1 Maŋ. 8:20) Nyɔŋmɔ hã ehiɛ kã shi waa, ni enɛ hã ehe gbɛ́i. Aŋmala nibii ni Nyɔŋmɔ kɛ emumɔ lɛ tsirɛ lɛ ni ewie lɛ yɛ Biblia lɛ mli woji etɛ amli. Woji nɛɛ ateŋ ekome ji Abɛi awolo lɛ. w19.01 14 kk. 1-2
Soo, March 12
Nyɛkahãa je nɛɛ shɔ̃a nyɛ dɔŋŋ.—Rom. 12:2.
Mɛi komɛi sumɔɔɔ ni mɔ ko mɔ ko tsɔɔ amɛ nɔ ni amɛfee. Amɛkɛɔ akɛ, “Mi lɛ, mifeɔ nɔ ni misumɔɔ.” Eeenyɛ efee akɛ, nɔ diɛŋtsɛ ni mɛi ni kɛɔ nakai lɛ tsɔɔ ji akɛ, jeee mɔ ko ni tsɔɔ amɛ nɔ ni amɛfee, ejaakɛ mɔ ko mɔ ko bɛ hegbɛ ni efeɔ nakai. Amɛnuɔ he akɛ amɛhiɛ amɛhe, ni amɛsumɔɔɔ ni mɔ ko mɔ ko kudɔɔ amɛ. Nɔ kome ni esa akɛ wɔhã ehi wɔjwɛŋmɔŋ ji akɛ, kɛ́ wɔtsake wɔsusumɔi koni ekɛ Yehowa nɔ lɛ akpã gbee lɛ, no etsɔɔɔ akɛ ahe wɔheyeli fɛɛ yɛ wɔdɛŋ. Ŋmalɛ ni yɔɔ 2 Korintobii 3:17 lɛ kɛɔ akɛ: “He ni Yehowa mumɔ lɛ yɔɔ lɛ, jɛmɛ heyeli yɔɔ.” Yehowa edro wɔ heyeli. Bɔ ni ebɔ wɔ ehã lɛ hewɔ lɛ, esoro wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ kɛ bɔ ni eyɔɔ; nibii ni esumɔɔ kɛ nibii ni esumɔɔɔ, kɛ nibii ni enyaa he kɛ nibii ni enyaaa he tsɔ. Shi no etsɔɔɔ akɛ wɔyɛ hegbɛ ni wɔfeɔ nɔ fɛɛ nɔ ni wɔsumɔɔ kɛkɛ. (1 Pet. 2:16) Yehowa miisumɔ ni wɔhã e-Wiemɔ lɛ atsɔɔ wɔ nɔ ni ja kɛ nɔ ni ejaaa. w18.11 19 kk. 5-6
Sohaa, March 13
Dema eshi mi etee . . . akɛni esumɔɔ jeŋ ni yɔɔ amrɔ nɛɛ hewɔ.—2 Tim. 4:10.
Be ni wɔkase anɔkwale lɛ, wɔna akɛ esa akɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ he ahia wɔ kwraa fe heloonaa nibii. Enɛ hewɔ lɛ, wɔjɛ wɔtsuiŋ wɔkɛ wɔheloonaa nibii shã afɔle koni wɔnyɛ wɔmɔ anɔkwale lɛ mli. Shi ekolɛ amrɔ nɛɛ wɔmiina ni mɛi miihéhée ilɛtrɔniki nibii hei ni eba nɔ loo amɛmiihéhée nibii krokomɛi ni amɛtsui sumɔɔ, shi ekolɛ wɔ lɛ, wɔnyɛɛɛ wɔhé eko. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, ekolɛ wɔmii shɛŋ nibii ni wɔyɔɔ lɛ ahe dɔŋŋ, ni ekolɛ wɔkɛ be kɛ hewalɛ ni wɔkɛsɔmɔɔ Yehowa lɛ eko baashã afɔle kɛtao heloonaa nibii. Wɔbaanyɛ wɔkase nɔ ko yɛ nɔ ni ba Dema nɔ lɛ mli. Dema yasumɔ “jeŋ ni yɔɔ amrɔ nɛɛ,” ni no hewɔ lɛ, eshi bɔfo Paulo ni ekɛ lɛ sɔmɔɔɔ dɔŋŋ. Ani enɛ tsɔɔ akɛ Dema yasumɔ heloonaa nibii fe Yehowa sɔɔmɔ lɛ? Ani eshɛ he ko ni enáaa he miishɛɛ dɔŋŋ akɛ ekɛ nibii baashã afɔle koni enyɛ eya nɔ ekɛ Paulo asɔmɔ? Wɔnyɛŋ wɔtsɔɔ. Shi nɔ ni wɔkaseɔ yɛ esane lɛ mli ji akɛ, kɛ́ ekolɛ dani wɔbaaba anɔkwale lɛ mli lɛ wɔtsui yɛ heloonaa nibii ahe waa lɛ, esa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ. Kɛjeee nakai lɛ, wɔtsui baaya heloonaa nibii ahe ekoŋŋ, ni suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛhã anɔkwale lɛ he baajɔ. w18.11 10 kk. 9
Hɔɔ, March 14
Nyɛgboiŋ kɔkɔɔkɔ.—1 Mo. 3:4.
Satan laka Hawa koni ekɛye lɛ awui, ejaakɛ ele krɛdɛɛ akɛ, kɛ́ Hawa he lɛ eye ni eye tso lɛ nɔ yibii lɛ eko lɛ, ebaagbo. Mɔbɔ sane ji akɛ, Hawa kɛ Adam fɛɛ gbo Yehowa nɔ toi, ni naagbee lɛ amɛgboi lɛɛlɛŋ. (1 Mo. 3:6; 5:5) Adam toigbele lɛ, ni ji esha ni efee lɛ hewɔ lɛ, “gbele tsɛŋe gbɔmɛi fɛɛ.” Anɔkwa, “gbele ye maŋtsɛ . . . , eye mɛi po ni efeko esha ni tamɔ Adam mlatɔmɔ lɛ anɔ.” (Rom. 5:12, 14) Enɛ hewɔ lɛ, ŋmɛnɛ lɛ, yɛ nɔ najiaŋ ni wɔbaahi shi kɛya naanɔ tamɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ to akɛ wɔhi shi lɛ, wɔhiɔ shi “afii 70,” loo “kɛ́ wɔyɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ lɛ, afii 80.” Ni no po diɛŋtsɛ lɛ, “amɛmli eyi kɛ haomɔ kɛ awerɛho” sɔŋŋ. (Lala 90:10) Fɛɛ jɛ mɛni? Malemɔ ni Satan yamale lɛ! Yesu wie yɛ Abonsam he akɛ: “Edamɔɔɔ shi shiŋŋ yɛ anɔkwale lɛ mli, ejaakɛ anɔkwale bɛ emli.” (Yoh. 8:44) Satan tsakeko. Ekã he eemale kɛmiilaka “shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ.” (Kpo. 12:9) Wɔsumɔɔɔ ni Abonsam lakaa wɔ. w18.10 6-7 kk. 1-4
Hɔgbaa, March 15
Mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ lɛ yɛ miishɛɛ, ejaakɛ abaatsɛ amɛ Nyɔŋmɔ bii.—Mat. 5:9.
Kɛ́ sane ba wɔ kɛ mɔ ko teŋ, ni wɔ klɛŋklɛŋ wɔyana mɔ lɛ koni wɔsaa wɔ kɛ lɛ teŋ lɛ, wɔbaaná miishɛɛ. Yesu kaselɔ Yakobo ŋma akɛ: “Jalɛ yibii lɛ, toiŋjɔlɛ mli aduɔ yɛ ahãa mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ lɛ.” (Yak. 3:18) Kɛ́ naagba ba wɔ kɛ wɔnyɛmi Kristofonyo ko loo wɔwekunyo ko teŋ lɛ, wɔbaanyɛ wɔsɔle wɔkpa Yehowa fai ni eye ebua wɔ koni wɔsaa wɔ kɛ mɔ lɛ teŋ. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, Yehowa baahã wɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, ni no baaye abua wɔ ni wɔjie Kristofoi asui akpo, ni no baahã wɔná miishɛɛ. Yesu wie nɔ ko ni hãa wɔnaa akɛ, ehe miihia waa ni wɔ klɛŋklɛŋ wɔya mɔ ko ni sane yɔɔ wɔ kɛ lɛ teŋ lɛ ŋɔɔ koni wɔyasaa wɔ kɛ lɛ teŋ. Ewie akɛ: “No hewɔ lɛ, kɛ́ okɛ onikeenii miiba afɔleshaa latɛ lɛ he ni okai yɛ jɛmɛ akɛ onyɛmi kɛ bo yɛ sane ko lɛ, shi onikeenii lɛ yɛ jɛmɛ, yɛ afɔleshaa latɛ lɛ hiɛ, ni oya. Klɛŋklɛŋ lɛ, okɛ onyɛmi lɛ ayasaa, ni oku osɛɛ oba, ni okɛ onikeenii lɛ abahã.”—Mat. 5:23, 24. w18.09 21 kk. 17
Ju, March 16
Miihã nyɛ kitã hee akɛ nyɛsumɔsumɔa nyɛhe; bɔ ni misumɔ nyɛ lɛ, nyɛ hu nyɛsumɔsumɔa nyɛhe nakai nɔŋŋ.—Yoh. 13:34.
Gbi gbɛkɛ ni enɔ jetsɛremɔ lɛ abaagbe Yesu lɛ, etsĩ suɔmɔ tã aaafee shii 30. Ewie akɛ, esa akɛ ekaselɔi lɛ ‘asumɔsumɔɔ amɛhe.’ (Yoh. 15:12, 17) Suɔmɔ ni amɛbaajie lɛ kpo amɛtsɔɔ amɛhe lɛ mli baawa aahu akɛ, no baahã mɛi fɛɛ ana akɛ amɛji Kristo anɔkwa sɛɛnyiɛlɔi. (Yoh. 13:35) Suɔmɔ nɛɛ jeee henumɔ ko kɛkɛ. Moŋ lɛ, eji su ko ni nɔ bɛ ni hãa mɛi kɛ amɛhe shãa afɔle amɛhãa mɛi krokomɛi. Yesu wie akɛ: “Mɔ ko bɛ suɔmɔ ni da fe enɛ, akɛ mɔ kɛ ewala baafɔ̃ shi ehã enanemɛi. Kɛ́ nyɛfee nibii ni miwoɔ nyɛ he kitã lɛ, no lɛ minanemɛi ji nyɛ.” (Yoh. 15:13, 14) Ŋmɛnɛ lɛ, suɔmɔ ni mli wa kɛ ekomefeemɔ ni yɔɔ wɔteŋ lɛ, kɛ wɔhe ni wɔkɛshãa afɔle wɔhãa mɛi krokomɛi lɛ hãa anaa akɛ Nyɔŋmɔ webii ji wɔ lɛɛlɛŋ. (1 Yoh. 3:10, 11) Wɔsumɔɔ wɔnyɛmimɛi lɛ waa, ekɔɔɔ he eko maŋ nɔ ni amɛjɛ, wiemɔi ni amɛwieɔ, kɛ bɔ ni atsɔse amɛ ahã. w18.09 12 kk. 1-2
Jufɔ, March 17
Kɛ́ mɔ ko kwɛɛɛ lɛ diɛŋtsɛ emɛi, kɛ titri lɛ, lɛ diɛŋtsɛ eshĩabii lɛ, ekwa hemɔkɛyeli lɛ, ni eji gbɔmɔ gbonyo fe mɔ ni bɛ hemɔkɛyeli.—1 Tim. 5:8.
Yehowa miisumɔ ni wɔkwɛ wɔweku lɛ, ni nibii srɔtoi yɛ ni ekolɛ enɛ baabi ni wɔfee. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ ebaabi ni wɔtsu nii koni wɔná shika kɛtsu wɔweku lɛ hiamɔ nii ahe nii. Mamimɛi pii hiɔ shĩa bɔ ni afee ni amɛnyɛ amɛkwɛ amɛbii bibii lɛ. Agbɛnɛ hu, kɛ́ wɔfɔlɔi egbɔlɔ ni amɛnyɛɛɛ nɔ ko amɛfee lɛ, ekolɛ ehe baahia ni wɔkwɛ amɛ. Nibii nɛɛ fɛɛ ahe miihia. Kɛ́ weku sɔ̃i ni jwere onɔ lɛ ahewɔ lɛ onyɛɛɛ otsu babaoo yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli tamɔ bɔ ni oosumɔ ni ofee lɛ, kaaye otsui! Yehowa náa miishɛɛ kɛji okwɛ oweku lɛ. (1 Kor. 10:31) Kɛ́ amrɔ nɛɛ ni wɔwieɔ lɛ, obɛ weku sɔ̃ ko ni ootsu he nii lɛ, ani obaanyɛ oye obua nyɛmimɛi ni bɛ hewalɛ, loo mɛi ni egbɔlɔ ni yɔɔ osafo lɛ mli lɛ? Ani obaanyɛ oye obua nyɛmi ko ni miikwɛ emɔ ko ni bɛ hewalɛ loo egbɔ lɛ? Ani obaanyɛ oye obua mɛi krokomɛi ni yelikɛbuamɔ he miihia amɛ lɛ? Kɛ́ okɛ ohiɛ fɔ̃ shi lɛ, obaana mɛi yɛ osafo lɛ mli ni obaanyɛ oye obua amɛ. Namɔ aaale akɛ ekolɛ nyɛmi lɛ esɔle yɛ enɛ he, ni Yehowa miitsɔ oyelikɛbuamɔ lɛ nɔ eehã esɔlemɔ lɛ hetoo? Ani osumɔŋ ni okɛ Yehowa afee ekome kɛtsu nii yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ?—1 Kor. 10:24. w18.08 24 kk. 3, 5
Shɔ, March 18
Nyɔŋmɔ kɛ lɛ yɛ, ni ejie lɛ kɛjɛ emanehului lɛ fɛɛ amli.—Bɔf. 7:9, 10.
Yosef ji epapa Yakob bii lɛ ateŋ mɔ ni esumɔɔ fe fɛɛ. Enɛ hewɔ lɛ, Yosef nyɛmimɛi lɛ ye ehe awuŋa, ni be ni eye aaafee afii 17 lɛ, amɛhɔ̃ɔ lɛ akɛ nyɔŋ. (1 Mo. 37:2-4, 23-28) Ena nɔ akɛ nyɔŋ kɛ gboklɛfonyo aaafee afii 13 yɛ Ejipt, ni ekɛ epapa ni esumɔɔ esane waa lɛ teŋ jekɛ. Kulɛ Yosef mli baanyɛ afu ni enu he akɛ ehiɛnɔkamɔ fɛɛ etã, shi enuuu he nakai. Mɛni ye ebua lɛ? Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, be ni Yosef naa nɔ yɛ tsuŋwoohe lɛ, esusu odaseyelii ni tsɔɔ akɛ Yehowa miiye eebua lɛ lɛ ahe. (1 Mo. 39:21; Lala 105:17-19) Agbɛnɛ hu, eeenyɛ efee akɛ, esusu lamɔi ni ela afii komɛi ni eho ni kɔɔ nibii ni baaba wɔsɛɛ lɛ ahe lɛ ahe, ni no hã ená nɔmimaa akɛ esane kã Yehowa tsui nɔ. (1 Mo. 37:5-11) Ekolɛ esɔle shii abɔ, ni efɔse etsuiŋ saji fɛɛ eshwie Yehowa hiɛ. (Lala 145:18) Yehowa bo Yosef sɔlemɔi lɛ toi ni ehã ená nɔmimaa akɛ, ekɔɔɔ he eko naagbai ni ekɛbaakpe lɛ, ‘ekɛ lɛ yɛ.’ w18.10 28 kk. 3-4
Soo, March 19
Ohiafo lɛ, ehe gbɔmɛi po nyɛɔ lɛ, shi niiatsɛ lɛ, eyɛ nanemɛi babaoo.—Abɛi 14:20.
Mɛɛ gbɛ nɔ niiatsɛ loo ohiafo ni mɔ ko ji lɛ baanyɛ asa jwɛŋmɔ ni wɔhiɛ yɛ ehe lɛ he? Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsirɛ Solomon ni eŋma anɔkwa sane ni yɔɔ mɔbɔ waa ni yɔɔ ŋmɛnɛ ŋmalɛ lɛ mli lɛ yɛ adesai ahe. Mɛni abɛ nɛɛ tsɔɔ wɔ? Kɛ́ wɔkwɛɛɛ ni ahi lɛ, wɔbaasumɔ ni wɔkɛ nyɛmimɛi niiatsɛmɛi abɔ naanyo, shi nyɛmimɛi ohiafoi lɛ, wɔbaatsi wɔhe kɛje amɛhe. Mɛni hewɔ eyɔɔ oshãra waa akɛ wɔbaadamɔ niiatsɛ loo ohiafo ni mɔ ko ji lɛ pɛ nɔ wɔkojo lɛ lɛ? Kɛ́ esoro bɔ ni wɔkɛ nyɛmimɛi niiatsɛmɛi yeɔ wɔhãa, ni esoro bɔ ni wɔkɛ nyɛmimɛi ohiafoi yeɔ wɔhãa lɛ, ebaanyɛ ekɛ mligbalamɔi aba asafo lɛ mli. Yesu kaselɔ Yakobo bɔ nyɛmimɛi komɛi ni hi shi yɛ blema lɛ kɔkɔ yɛ nɛkɛ sane nɛɛ he. (Yak. 2:1-4) Esa akɛ wɔhiɛ ahi wɔhe nɔ jogbaŋŋ koni wɔkɛ mligbalamɔi akaba asafo lɛ mli, ni wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔhãŋ niiatsɛ loo ohiafo ni mɔ ko ji lɛ aná bɔ ni wɔkɛ lɛ yeɔ wɔhãa lɛ nɔ hewalɛ. w18.08 10 kk. 8-10
Sohaa, March 20
Nyɛsumɔsumɔa nyɛhe kɛ suɔmɔ ni mli wa.—1 Pet. 4:8.
Bɔ ni wɔkɛ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ yeɔ hãa lɛ hu tsɔɔ kɛji wɔhiɛ sɔɔ wekukpaa krɛdɛɛ ni kã wɔ kɛ Yehowa teŋ lɛ. Yehowa nii ji amɛ hu. Kɛ́ wɔhã sane nɛɛ hi wɔjwɛŋmɔ mli lɛ, no baahã wɔkɛ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ aye yɛ mlihilɛ kɛ suɔmɔ mli be fɛɛ be. (1 Tes. 5:15) Enɛ he miihia waa, ejaakɛ Yesu kɛɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ: “Kɛji nyɛsumɔɔ nyɛhe lɛ, no mɛi fɛɛ kɛbaale akɛ mikaselɔi ji nyɛ.” (Yoh. 13:35) Maleaki wie akɛ, Yehowa hiɛ yɛ bɔ ni ewebii lɛ kɛ amɛhe yeɔ hãa lɛ he. (Mal. 3:16) Anɔkwa, “Yehowa le mɛi ni ji enii lɛ.” (2 Tim. 2:19) Enaa nɔ fɛɛ nɔ ni wɔfeɔ, ni enuɔ nɔ fɛɛ nɔ ni wɔwieɔ. (Heb. 4:13) Kɛ́ wɔkɛ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ yeee jogbaŋŋ lɛ, Yehowa naa. Kɛ́ wɔfee amɛ gbɔ, wɔke amɛ nii, wɔkɛ amɛhe ke amɛ, ni wɔmli hi yɛ amɛnɔ lɛ, bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, Yehowa baana no hu.—Heb. 13:16. w18.07 26 kk. 15, 17
Hɔɔ, March 21
Yehowa . . . [he] okpɛtɛ.—5 Mo. 10:20.
Nilee yɛ mli akɛ wɔbaakpɛtɛ Yehowa, wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ he. Mɔ ko mɔ ko bɛ ni yɔɔ hewalɛ, loo ehiɛ kã shi, loo eyɔɔ suɔmɔ fe lɛ! Wɔ fɛɛ wɔmiisumɔ ni wɔye lɛ anɔkwa ni wɔhi egbɛfaŋ, aloo jeee nakai? (Lala 96:4-6) Kɛ̃lɛ, Nyɔŋmɔ tsuji komɛi eyafeee nakai. Susumɔ Kain sane lɛ he okwɛ. Kain jáaa amale nyɔŋmɔi. Fɛɛ sɛɛ lɛ, Yehowa náaa Kain he miishɛɛ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ Yehowa na akɛ Kain tsui mli tseee. (1 Yoh. 3:12) Yehowa bɔ mɔdɛŋ akɛ ebaaye ebua Kain. Ekɛɛ lɛ akɛ: “Kɛji otsake ni ofee ekpakpa lɛ, ani ohiɛ baŋ nyam? Shi kɛji otsakeee ni obaafee ekpakpa lɛ, esha bu shinaa lɛ shi, ni eetao eye onɔ; shi bo lɛ, ye enɔ.” (1 Mo. 4:6, 7) Yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, Yehowa kɛɛ Kain akɛ, “Kɛ́ otsake otsui ni oye mi anɔkwa lɛ, mi hu maye bo anɔkwa.” Shi Kain booo ŋaa ni Yehowa wo lɛ lɛ toi. w18.07 17 kk. 1, 3; 18 kk. 4
Hɔgbaa, March 22
Nyɛhãa nyɛla lɛ atsoa yɛ gbɔmɛi ahiɛ.—Mat. 5:16.
Gbɛ kome ni he hiaa waa ni wɔtsɔɔ nɔ wɔhãa wɔla lɛ tsoɔ ji shiɛmɔ kɛ kaselɔfeemɔ nitsumɔ lɛ. (Mat. 28:19, 20) Wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔjeŋba kpakpa lɛ hu nɔ wɔwo Yehowa hiɛ nyam. Kɛ́ wɔtee shiɛmɔ lɛ, mɛi naa bɔ ni wɔbaa wɔjeŋ wɔhãa. Kɛ́ wɔtse wɔhiɛ wɔhã mɛi ni wɔŋa amɛ lɛ, amɛnáa wɔ kɛ Nyɔŋmɔ ni wɔjáa lɛ he jwɛŋmɔ kpakpa. Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ: “Kɛ́ nyɛbote shĩa lɛ mli lɛ, nyɛŋaa shĩabii lɛ.” (Mat. 10:12) Mɛi ni yɔɔ he ni Yesu kɛ ebɔfoi lɛ shiɛ yɛ lɛ ateŋ mɛi pii shashaooo shi kwraa akɛ amɛbaahã gbɔi aba amɛshĩai amli. Shi ŋmɛnɛ lɛ, jeee nakai eji yɛ hei pii. Bei pii lɛ, kɛ́ mɛi na gbɔ yɛ amɛshinaa naa lɛ, amɛtsui fãa loo amɛnuɔ he akɛ aaba abagba amɛnaa. Shi kɛ́ wɔtse wɔhiɛ wɔhã shiatsɛmɛi lɛ ni wɔjɛ bulɛ mli wɔtsɔɔ amɛ nɔ hewɔ ni wɔba amɛŋɔɔ lɛ, no baanyɛ ajɔɔ amɛtsui he. Nyɛmimɛi ni damɔɔ maŋ odaseyeli shwiilii ahe lɛ ateŋ mɛi babaoo ekpa shi amɛna akɛ, kɛ́ amɛfee amɛhiɛ ŋmɔlɔŋmɔlɔ ni amɛkɛ miishɛɛ ŋa mɛi lɛ, bei pii lɛ, amɛŋmɛɔ gbɛ ni akɛ amɛ gbaa Biblia lɛ mli sane po. w18.06 22 kk. 4-5
Ju, March 23
Nyɔŋmɔ kwɛɛɛ mɛi ahiɛiaŋ.—Bɔf. 10:34.
No mli lɛ, Yudafoi titri bɔfo Petro kɛbɔɔ. Kɛkɛ ni be ko lɛ, Nyɔŋmɔ hã efee faŋŋ akɛ, esaaa akɛ Kristofoi kwɛɔ hiɛiaŋ, ni no sɛɛ lɛ, Petro shiɛ ehã Roma asraafonyo ko ni atsɛɔ lɛ Kornelio lɛ. (Bɔf. 10:28, 35) Petro kɛ Jeŋmajiaŋbii ni ebatsɔmɔ Kristofoi lɛ bɔi bɔɔ agbɛnɛ, ni ekɛ amɛ fee ekome kɛye nii. Shi afii komɛi asɛɛ be ni etee Antiokia lɛ, ekɛ amɛ kpa niyeli. (Gal. 2:11-14) Be ni Paulo na nakai lɛ, ejaje Petro, ni ekã shi faŋŋ akɛ, Petro kpɛlɛ jajemɔ lɛ nɔ. Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ nakai? Be ni Petro ŋmaa klɛŋklɛŋ wolo ni eŋma eyahã Yudafoi kɛ Jeŋmajiaŋbii ni ebatsɔmɔ Kristofoi ni yɔɔ Asia Bibioo lɛ, ewie akɛ ehe miihia ni wɔsumɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ fɛɛ. (1 Pet. 1:1; 2:17) Ekã shi faŋŋ akɛ, bɔfoi lɛ sumɔ “gbɔmɛi srɔtoi fɛɛ,” ejaakɛ amɛkase Yesu. (Yoh. 12:32; 1 Tim. 4:10) Eyɛ mli akɛ ehe be moŋ nɛ, shi naagbee lɛ, amɛnyɛ amɛtsake jwɛŋmɔ ni ejaaa ni amɛhiɛ yɛ mɛi ahe lɛ. Blema Kristofoi lɛ wo “subaŋ hee lɛ.” Amɛna mɛi tamɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ naa mɛi lɛ, ni amɛnuuu he akɛ mɛi komɛi hi fe mɛi krokomɛi.—Kol. 3:10, 11. w18.06 11 kk. 15-16
Jufɔ, March 24
Nyɛdamɔa shi shiŋŋ, . . . ni nyɛwo jalɛ akɛ dama.—Efe. 6:14.
Roma asraafoi lɛ yɛ damai srɔtoisrɔtoi ni amɛwoɔ. Damai nɛɛ ekome ko yɛ ni akɛ dadei fɛtɛfɛtɛ ni afolɔ amɛ kakadaji ni feɔ. Atoɔ dadei lɛ bɔ ni eko baakã eko nɔ. Bɔ ni dama lɛ yɔɔ lɛ hewɔ lɛ, yɛ be kɛ beiaŋ lɛ, esa akɛ asraafonyo lɛ akwɛ akɛ dadei lɛ eko ejieko lo. Dama nɛɛ bu asraafonyo lɛ tsui kɛ egbɔmɔtso lɛ fãi krokomɛi ahe kɛjɛ gãimlibii kɛ klante ni henyɛlɔ lɛ kɛbaa enɔ lɛ ahe. Ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ akɛ Yehowa gbɛtsɔɔmɔi ni ja ni buɔ wɔfonirifeemɔŋ tsui lɛ he lɛ toɔ dama he! (Abɛi 4:23) Tamɔ bɔ ni asraafonyo ko kɛ edade dama ni yɔɔ hewalɛ waa lɛ eyatsakeŋ eko ni bɛ hewalɛ tsɔ lɛ, nakai nɔŋŋ esaaa akɛ wɔkɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔsusumɔi yɛ nɔ ja kɛ nɔ ni ejaaa he lɛ yeɔ Yehowa nɔ lɛ najiaŋ. Wɔyeee emuu, no hewɔ lɛ, kɛ́ Yehowa yeee ebuaaa wɔ lɛ, wɔnyɛŋ wɔkpɛ yiŋ kpakpai ni baabu wɔtsui he. (Abɛi 3:5, 6) No hewɔ ni esa akɛ yɛ be kɛ beiaŋ lɛ, wɔkwɛ kɛji wɔkɛ “dama” ni Yehowa ehã wɔ lɛ eha wɔtsui nɔ jogbaŋŋ lo lɛ. Kɛ́ wɔhã suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛhã Biblia mli anɔkwalei lɛ mli wa lɛ, ewaŋ tsɔ kɛhãŋ wɔ akɛ wɔbaahi shi yɛ Nyɔŋmɔ gbɛtsɔɔmɔi lɛ anaa.—Lala 111:7, 8; 1 Yoh. 5:3. w18.05 28 kk. 3-4, 6-7
Shɔ, March 25
Maŋ lɛ kɛ Mose bé.—4 Mo. 20:3.
Bɔ ni Mose jɛ etsuiŋ enyiɛ Israelbii lɛ ahiɛ afii pii lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, amɛtɔke amɛwo lɛ. Jeee nu ni amɛnáaa amɛnu lɛ pɛ he amɛwie, shi moŋ amɛshwa Mose akɛ lɛ efee ni kumai yeɔ amɛ lɛ. (4 Mo. 20:1-5, 9-11) Mose tsui ba, ni efeee enii akɛ mɔ ko ni he jɔ. Yehowa fã lɛ akɛ ekɛ tɛsaa lɛ awie, shi efeee nakai. Moŋ lɛ, ewie maŋbii lɛ ahiɛ, ni yɛ nɔ najiaŋ ni ebaakɛɛ amɛ akɛ Yehowa baahã amɛ nu amɛnu lɛ, ekɛɛ amɛ akɛ lɛ ebaahã amɛ nu amɛnu. Kɛkɛ ni ekɛ etso lɛ tswa tɛsaa lɛ shii enyɔ ni nu babaoo tue. Mɛni hã Mose tɔ̃ tɔmɔ ni yɔɔ hiɛdɔɔ nɛkɛ? Ewó ehe nɔ, ni eyeee emlifu nɔ. (Lala 106:32, 33) Mose he nɔ ni eyayeee yɛ nakai shihilɛ lɛ mli lɛ hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ hãaa eya Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ. (4 Mo. 20:12) Mɛni wɔkaseɔ yɛ Mose sane lɛ mli? Klɛŋklɛŋ lɛ, esa akɛ wɔhã wɔhiɛ ahi wɔhe nɔ be fɛɛ be koni wɔkawó wɔhe nɔ. Kɛ́ wɔwó wɔhe nɔ pɛ, wɔbaawie nibii ni esaaa, ni wɔbaafee nibii ni nilee bɛ mli, ni anyɛŋ awie akɛ wɔhe jɔ. Nɔ ni ji enyɔ lɛ, kɛ́ wɔhao loo sane ko wo wɔ jwɛŋmɔ lɛ, ebaanyɛ efee kaa kɛhã wɔ. No hewɔ lɛ, yɛ shihilɛi ni tamɔ nakai amli lɛ, esa akɛ wɔmia wɔhiɛ waa koni wɔye wɔhe nɔ ni wɔtsɔɔ lɛɛlɛŋ akɛ wɔhe jɔ. w19.02 12-13 kk. 19-21
Soo, March 26
Abaashiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa nɛɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ.—Mat. 24:14.
Ani shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ji jatsu kɛhã wɔ? Dabi kwraa! Be ni Yesu gba wain tso lɛ he abɛbua lɛ egbe naa lɛ, ewie akɛ mɛi ni shiɛɔ Maŋtsɛyeli sane lɛ amii baashɛ amɛhe. (Yoh. 15:11) Abɛbua lɛ diɛŋtsɛ po maa nɔ mi akɛ kɛ́ wɔshiɛ lɛ, wɔbaaná miishɛɛ. Mɛni hewɔ wɔkɛɔ nakai? Yɛ abɛbua lɛ mli lɛ, Yesu kɛ ehe to wain tso he, ni ewie akɛ ekaselɔi lɛ ji wain tso lɛ niji lɛ. (Yoh. 15:5) Bei abɔ ni tso lɛ niji lɛ yɔɔ tso lɛ he lɛ, amɛbaaná nu kɛ niyenii kɛjɛ tso lɛ mli. Nakai nɔŋŋ kɛ́ wɔtee nɔ wɔnyiɛ Kristo nanemaahei lɛ asɛɛ kpaakpa lɛ, wɔbaaná miishɛɛ ni eyɔɔ akɛni efeɔ e-Tsɛ suɔmɔnaa nii hewɔ lɛ eko. (Yoh. 4:34; 17:13; 1 Pet. 2:21) Nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Hanne, ni kɛ nɔ ni fe afii 40 esɔmɔ akɛ gbɛgbalɔ lɛ wie akɛ: “Be fɛɛ be ni maya shiɛmɔ lɛ, mináa miishɛɛ waa, ni enɛ ji nɔ ni kanyaa mi ni miyaa nɔ misɔmɔɔ Yehowa lɛ.” Lɛɛlɛŋ, miishɛɛ ni wɔnáa yɛ wɔtsuiŋ tɔ̃ɔ lɛ wajeɔ wɔ ni wɔyaa nɔ wɔshiɛɔ kɛ́ mɛi pii booo wɔ toi po.—Mat. 5:10-12. w18.05 17 kk. 2; 20 kk. 14
Sohaa, March 27
Ahala mi akɛ . . . jeŋmaji atsɔɔlɔ yɛ hemɔkɛyeli kɛ anɔkwale gbɛfaŋ.—1 Tim. 2:7.
Yɛ bɔfoi lɛ fɛɛ ateŋ lɛ, etamɔ nɔ ni bɔfo Paulo ji mɔ ni wo blema Kristofoi lɛ hewalɛ fe fɛɛ. Mɛi ni yɔɔ hei ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsɔɔ akɛ bɔfo Paulo ayashiɛ yɛ lɛ ateŋ mɛi babaoo jeee Yudafoi, ni amɛjáa nyɔŋmɔi srɔtoisrɔtoi pii. (Gal. 2:7-9) Paulo fã gbɛ eyashiɛ yɛ maji pii ni yɔɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beiaŋ Turkey, Grees, kɛ Italy lɛ anɔ. Eshiɛ ehã mɛi ni jeee Yudafoi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ, ni eto Kristofoi asafoi pii ashishi. Asafoi hei nɛɛ amli bii lɛ ‘na amanehulu yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛmaŋbii lɛ adɛŋ,’ ni no hewɔ lɛ, ehe bahia ni awo amɛ hewalɛ. (1 Tes. 2:14) Yɛ aaafee afi 50 Ŋ.B. lɛ, Paulo ŋma wolo eyahã asafo hee ni yɔɔ Tesalonika lɛ. Ekɛɛ amɛ akɛ: “Be fɛɛ be ni wɔtsĩɔ nyɛ fɛɛ nyɛtã yɛ wɔsɔlemɔi amli lɛ, wɔdaa Nyɔŋmɔ shi, ejaakɛ wɔyaa nɔ wɔkaiɔ nyɛhemɔkɛyeli nitsumɔ, kɛ nyɛsuɔmɔ mli ni nyɛjɛɔ nyɛtsuɔ nii waa, kɛ nyɛshifimɔ [lɛ].” (1 Tes. 1:2, 3) Agbɛnɛ hu, ekɛɛ amɛ akɛ amɛwowoo amɛhe hewalɛ. Eŋma akɛ: “Nyɛyaa nɔ nyɛwowoa nyɛhe hewalɛ, ni nyɛtswaa nyɛhe nyɛmaa shi.”—1 Tes. 5:11. w18.04 18-19 kk. 16-17
Hɔɔ, March 28
Abaashiɛ sane kpakpa lɛ . . . klɛŋklɛŋ.—Mar. 13:10.
Kɛ́ oblanyo ji bo jio, oblayoo ji bo jio, ni ohã Yehowa suɔmɔnaa nii ni obaafee lɛ he hia bo fe nibii krokomɛi fɛɛ lɛ, obaasumɔ ni ogba mɛi krokomɛi ehe sane. Shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he miihia waa ni be ni esa akɛ akɛtsu lɛ faaa kwraa. No hewɔ lɛ, esa akɛ efee nibii ni wɔbuɔ akɛ amɛhe hiaa waa lɛ ateŋ ekome. Ani obaanyɛ okɛfee oti akɛ obaaya shiɛmɔ waa fe bɔ ni oyaa amrɔ nɛɛ? Ani obaanyɛ osɔmɔ akɛ gbɛgbalɔ? Kɛ́ onyaaa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he tsɔ lɛ, mɛni obaanyɛ ofee? Mɛni baaye abua bo ni onyɛ oshiɛ jogbaŋŋ? Naa nibii enyɔ ni baaye abua bo: (1) Saamɔ ohe jogbaŋŋ, (2) yaa nɔ ogba mɛi krokomɛi Yehowa he sane. Kɛ́ ofee nibii nɛɛ, obaanya shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he waa ni onaa baakpɛ ohe po. Klɛŋklɛŋ lɛ, obaanyɛ otao sanebimɔi komɛi ni oskulbii lɛ fɔɔ bimɔ lɛ ahetoo. Ŋɔɔ lɛ akɛ sanebimɔi nɛɛ ekome ji, “Kɛ́ okwɛ lɛ, ani Nyɔŋmɔ susuɔ wɔnɔnai lɛ ahe?” Saji yɛ wɔwɛbsaiti lɛ, ni ji jw.org lɛ nɔ ni baanyɛ aye abua bo ni onyɛ ohã sanebimɔ nɛɛ hetoo. Kɛ́ otee BIBLIA TSƆƆMƆI > OBLAHII KƐ OBLAYEI > NIFEEMƆI NI AKƐKASEƆ NII JOGBAŊŊ lɛ, obaana nifeemɔ wolo ko ni yitso ji, “Mɛni Ji Anɔkwale Ni Kɔɔ Nyɔŋmɔ He Lɛ? (Fã 1).” Nifeemɔ wolo nɛɛ baaye abua bo ni ole bɔ ni obaafee ohã sanebimɔ nɛɛ hetoo. w18.04 27 kk. 10-11
Hɔgbaa, March 29
Nyɛfɔa ní nyɛyi afaa.—1 Mo. 1:28.
Eyɛ mli akɛ no mli lɛ Adam kɛ Hawa yɛ heyeli moŋ, shi Yehowa fo husui ehã amɛ. Husui nɛɛ ekomɛi yɛ ni amɛnaaa po akɛ amɛji husui, ejaakɛ akɛbɔ amɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Adam kɛ Hawa na akɛ kɛ́ amɛmuuu, amɛyeee nii, loo amɛwɔɔɔ lɛ, amɛbaagboi. Shi kɛ́ okwɛ lɛ, ani amɛnu he akɛ nibii nɛɛ ni esa akɛ amɛfee lɛ ahewɔ lɛ, amɛbɛ heyeli? Dabi. Anɔkwa, Yehowa to nibii nɛɛ afeemɔ he gbɛjianɔ bɔ ni baahã amɛná miishɛɛ ni amɛtsui anyɔ amɛmli. (Lala 104:14, 15; Jaj. 3:12, 13) Yehowa fã Adam kɛ Hawa akɛ amɛfɔ ni amɛyi afa ni amɛyi shikpɔŋ lɛ nɔ obɔ ni amɛkwɛ nɔ. Ani famɔ nɛɛ hã amɛhe fi amɛ? Dabi kwraa! Moŋ lɛ, ehã amɛná hegbɛ ni amɛkɛbaahã shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ atsɔ Paradeiso loo abɔɔ fɛfɛo koni amɛ kɛ amɛbii ni eye emuu lɛ ahi nɔ kɛya naanɔ, tamɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ to eyiŋ lɛ pɛpɛɛpɛ. (Lala 127:3; Yes. 45:18) Eji Adam kɛ Hawa bo Yehowa toi kulɛ, amɛgbãla lɛ baasɔ ni miishɛɛ baahi amɛweku lɛ mli kɛya naanɔ. w18.04 4-5 kk. 4, 7-8
Ju, March 30
Mɛi fɛɛ ni yɔɔ anɔkwale lɛ ni baanyɛ ahã amɛná naanɔ wala lɛ he tsui kpakpa lɛ he amɛye.—Bɔf. 13:48.
Kɛ́ wɔyɛ mɛi ni wɔkɛkpeɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ ahe tsui lɛ, wɔkpaŋ gbɛ akɛ kɛ́ wɔtsɔɔ amɛ Biblia mli anɔkwalei lɛ nɔŋŋ lɛ amɛbaanu shishi. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, mɛi pii yɛ ni leee akɛ Biblia lɛ kɛɔ akɛ shikpɔŋ lɛ baatsɔ Paradeiso ni mɛi baahi nɔ kɛya naanɔ. Mɛi pii heɔ amɛyeɔ akɛ hiɛnɔkamɔ ko kwraa bɛ kɛhã mɛi ni egboi lɛ. Aloo akɛ, mɛi kpakpai fɛɛ baaya ŋwɛi. No hewɔ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ obaanyɛ oye obua mɔ ko koni enu Biblia mli anɔkwale nɛɛ shishi? Naa bɔ ni nyɛmi nuu ko feɔ lɛ ehãa ni ena akɛ eyeɔ omanye. Klɛŋklɛŋ lɛ, ekaneɔ 1 Mose 1:28 lɛ ehãa shĩatsɛ lɛ, kɛkɛ lɛ ebi lɛ akɛ, ‘Nɛgbɛ Nyɔŋmɔ to akɛ adesai ahi, ni yɛ mɛɛ shihilɛ mli?’ Mɛi pii hãa hetoo akɛ, ‘Eto akɛ amɛhi shikpɔŋ lɛ nɔ yɛ miishɛɛ babaoo mli.’ No sɛɛ lɛ, ekaneɔ Yesaia 55:11 lɛ ehãa mɔ lɛ, kɛkɛ lɛ ebi lɛ kɛji nɔ ni Nyɔŋmɔ to eyiŋ lɛ baaba mli aloo ebaŋ mli. Bei pii lɛ, shĩatsɛmɛi lɛ hãa hetoo akɛ ebaaba mli. Naagbee kwraa lɛ, ekaneɔ Lala 37:10, 11 lɛ, kɛkɛ lɛ ebi mɔ lɛ bɔ ni adesai ashihilɛ baafee wɔsɛɛ. Nyɛmi nuu nɛɛ kɛ ŋmalɛi nɛɛ eye ebua mɛi pii ni amɛbana akɛ, Nyɔŋmɔ miisumɔ lolo ni mɛi kpakpai ahi Paradeiso mli yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ kɛya naanɔ. w19.03 24 kk. 14-15; 25 kk. 19
Jufɔ, March 31
Nyɛboa lɛ toi.—Mat. 17:5.
Yehowa hã ana faŋŋ akɛ eesumɔ ni wɔbo e-Bi lɛ toi ni wɔkɛ nɔ ni ekɛɔ lɛ atsu nii. Yesu jɛ suɔmɔ mli etsɔɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ bɔ ni amɛbaafee amɛshiɛ sane kpakpa lɛ, ni ekai amɛ shii abɔ ni amɛya nɔ amɛbu. (Mat. 24:42; 28:19, 20) Agbɛnɛ hu, ewo amɛ hewalɛ ni amɛmia amɛhiɛ waa yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli ni amɛnijiaŋ akaje wui. (Luka 13:24) Yesu hã amɛle akɛ, ehe miihia ni amɛsumɔ amɛhe, amɛhã ekomefeemɔ ahi amɛteŋ daa, ni amɛye ekitãi lɛ anɔ. (Yoh. 15:10, 12, 13) Ŋaa ni Yesu wo amɛ lɛ hi jogbaŋŋ ni ehe yɛ sɛɛnamɔ kɛhã wɔ mɛi ni wɔyɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hu. Yesu wie akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ ni yɔɔ anɔkwale lɛ gbɛfaŋ lɛ boɔ migbee toi.” (Yoh. 18:37) Nɔ kome ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔmiibo Yesu toi ji, ni ‘wɔbaaya nɔ wɔná tsui wɔhã wɔnyɛmimɛi ni wɔkɛ amɛhe ake amɛ tswaa.’ (Kol. 3:13; Luka 17:3, 4) Nɔ kroko ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ nakai ji, ni wɔkɛ ekãa baashiɛ sane kpakpa lɛ yɛ “bei ni hi” kɛ “bei ni mli wa” fɛɛ amli.—2 Tim. 4:2. w19.03 10 kk. 9-10