Jeŋ Muu Fɛɛ Saneyeli He Sane Ni Kɔɔ Ohe Lɛ
“Nyɛkɛ nyɛsane Iɛ abaa! Yehowa kɛɛ: Nyɛkɛ nyɛ sanenaatsɔɔmɔi Iɛ abɛŋkɛa!”—YESAIA 41:21.
1, 2. (a) Namɔ ji mɔ ni saneyeli he sane ko ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli fe fɛɛ ni naataomɔ eba yɛ he fe fɛɛ yɛ jeŋ muu fɛɛ lɛ kɔɔ ehe lɛ? (b) Mɛni ji sane ni ka shi lɛ?
SANEYELI HE saji babaoo ni anyɛŋ akane ehi shi yɛ yinɔsane be fɛɛ mli. Atsɛɔ odasefoi kɛbaa enɛ mli koni amɛbaye odase amɛha afa kome loo afa kroko. Saji nɛɛ pii kɔɔ aŋkroaŋkroi ahe, ni ekrokomɛi hu esa gbɔmɛi babaoo he. Shi nɛkɛ saji nɛɛ fɛɛ laajeɔ akɛ nɔ ni he ehiaaa yɛ be mli ni akɛtoɔ jeŋ muu fɛɛ saneyeli he sane ni naataamɔ yaa nɔ yɛ he bianɛ lɛ he lɛ. No ji yinɔsane mli saneyeli he sane ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli fe fɛɛ. Nɔ ni baajɛ mli aba lɛ baasa gbɔmɔ fɛɛ gbɔmɔ he yɛ shikpɔŋ nɔ, kɛ eesumɔ ni ekɔ ehe aloo esumɔɔɔ hu.
2 Mɔ titri ni sane nɛɛ kɔɔ ehe lɛ ji mɔ ni kwɔ fe fɛɛ yɛ jeŋ muu fɛɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ, “Mɔ ni bɔ ŋwɛi ni egbele mli, ni elɛɛ shikpɔŋ kɛ emli nibaa nii lɛ amli ni ekɛ mumɔ haa mɛi ni nyiɛɔ nɔ lɛ.” (Yesaia 42:5) Sane lɛ kɔɔ mɛni he? Nyɔŋmɔ ni eji lɛ he eba sane—ja ni jeŋ muu fɛɛ ni eyeɔ nɔ lɛ ja lɛ, ni shikpɔŋ kɛ enɔ bii fɛɛ fata he. Abaanyɛ atsɛ enɛ akɛ jeŋ muu fɛɛ maŋtsɛyeli he sane lɛ.
3. Mɛɛ sanebimɔi kɔɔ jeŋ muu fɛɛ maŋtsɛyeli he sane nɛɛ he lɛ?
3 Nɔ ni kɔɔ sane nɛɛ he waa ji nɛkɛ sanebimɔi nɛɛ: Te nyɔŋmɔi ni ajaa amɛ lɛ fɛɛ ateŋ nɔ ni ejie ehe kpo akɛ anyɛɔ akɛ he fɔɔ amɛnɔ ni yɛ enɛ hewɔ lɛ, okɛ owala kɛ owɔsɛɛ be aaata abasa yɛ amɛhe? Te emli nɔ ni ehi shi diɛŋtsɛ lɛ? Ni te emli nɔ ni adesai diɛŋtsɛ kɛba lɛ? Ani anɔkwa Nyɔŋmɔ hiɛkalɔ ofe ko ni baanyɛ ajie adesai kɛjɛ amɛŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ haomɔ shihilɛ lɛ mli ni ekɛ nɔyeli ni ja ni baaha anɔkwale toiŋjɔlɛ, shweshweeshwe shihilɛ, shweremɔ, kɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ diɛŋtsɛ aba yɛ?
4. Mɛni abaanyɛ awie yɛ mɛi ni nuɔ he akɛ sane ko bɛ, akɛ ni amɛkɛɔ akɛ amɛheɔ Nyɔŋmɔ nɔ amɛyeɔ momo sa hewɔ lɛ ahe?
4 Gbɔmɛi pii nuɔ he akɛ sane ko bɛ ni kɔɔ amɛhe, akɛni amɛkɛɔ akɛ amɛheɔ Nyɔŋmɔ nɔ amɛyeɔ momo hewɔ. Shi ani amɛbaanyɛ amɛkɛ odaseyeli ko aba ni amɛkɛtsɔɔ akɛ nyɔŋmɔ ni amɛjaa lɛ lɛ ji anɔkwale Nyɔŋmɔ lɛ diɛŋtsɛ, ni akɛ anyɛɔ akɛ he fɔɔ eshiwoi anɔ, ni akɛ eyiŋtoi kɛ mlai ji nɔ ni kudɔɔ amɛshihilɛ? Kɛji akɛ gbɔmɛi nɛɛ aaaha sanebimɔ lɛ hetoo akɛ hɛɛ lɛ, belɛ esa akɛ amɛnyɛ amɛha sanebimɔi nɛɛ hu ahetoo: Mɛɛ odaseyelii yɔɔ kwraa ni tsɔɔ akɛ anɔkwale Nyɔŋmɔ ko ni anyɛɔ akɛ he fɔɔ eshiwoi anɔ yɛ? Mɛni ji Nyɔŋmɔ yiŋtoo kɛha adesai kɛ shikpɔŋ lɛ? Nɛgbɛ wɔshɛ yɛ Nyɔŋmɔ be buu mli, ni mɛni ji nɔ ni yɔɔ wɔsɛɛ be ni ka wɔhiɛ nɔŋŋ nɛɛ mli? Mɛni etaoɔ akɛ wɔfee akɛ aŋkroaŋkroi kɛ wɔɔfi esɛɛ?
5. Namɛi abaanyɛ akɛ gbɔmɛi ni nyɛɛɛ amɛkɛ odaseyeli ko aha ni amɛkɛfi Nyɔŋmɔ ni amɛheɔ lɛ amɛyeɔ lɛ sɛɛ lɛ ato amɛhe?
5 Mɛi pii ni kɛɔ akɛ amɛheɔ Nyɔŋmɔ nɔ amɛyeɔ lɛ nyɛɛɛ aha nɛkɛ sanebimɔi nɛɛ ahetoo kɛ hewalɛ. Abaanyɛ akɛ mɛnɛɛmɛi ato mɛi ni kɛɛ akɛ amɛheɔ Nyɔŋmɔ nɔ amɛyeɔ yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli shi amɛnitsumɔi tsɔɔ akɛ jeee nakai amɛji lɛ ahe. Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ jaje yɛ amɛhe akɛ: “Amɛkɛɛ akɛ amɛle Nyɔŋmɔ, shi amɛkɛ amɛnitsumɔi kwaa lɛ.” Hɛɛ, “hemɔkɛyeli ni nitsumɔi bɛ he lɛ ji hemɔkɛyeli gbonyo.” (Tito 1:16; Yakobo 2:26) No hewɔ lɛ, mɛi ni kɛɔ akɛ amɛheɔ Nyɔŋmɔ nɔ amɛyeɔ shi amɛnyɛɛɛ amɛkɛ odaseyeli ko ni ma shi shiŋŋ afi nakai kɛɛmɔ lɛ sɛɛ lɛ tamɔ gbɔmɛi ni hi shi yɛ afii ohai abɔ ni eho lɛ amli, ni he apasa nyɔŋmɔi ni amɛlaaje kɛtee kwrakwra akɛ nii ni ajaa lɛ amɛye lɛ nɔŋŋ.
Saji ni Aye ni Fee Nɔkwɛmɔ Nii
6, 7. (a) Tsɔɔmɔ blema Mizraimbii lɛ ajamɔ lɛ mli. (b) Sane ni baka Yehowa kɛ Mizraim nyɔŋmɔi lɛ ateŋ lɛ bakɔ Israelbii lɛ ahe yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
6 Enɛ he nɔkwɛmɔ nɔ ji sane ni akɛba ni akɛshi blema Mizraim nyɔŋmɔi lɛ, aaafee afii 1,500 dani wɔ-Ŋmɛnɛŋmɛnɛ Be nɛɛ shɛ lɛ. Mizraimbii lɛ ja nyɔŋmɔi sɔrɔtoi babaoo, ni kooloi tamɔ tsinanuu, alɔnte, tsinayoo, baa, akroma, kɔkɔdene, ŋaŋgbee, jata, onufu, akpaŋa, kɛ kalaŋ fata he. Amɛbu nɛkɛ kooloi nɛɛ pii akɛ nyɔŋmɔ loo nyɔŋmɔyoo ko ni etsɔ ehe nakai kooloo lɛ, ni yɛ enɛ hewɔ lɛ, kɛ mɔ ko je gbɛ egbe kooloi nɛɛ ateŋ eko lɛ, akɛ gbele gbalaa etoi. Amɛwoɔ kooloi ni amɛbuɔ amɛ krɔŋkrɔŋ nɛɛ ekomɛi tsofa ni amɛfiteɔ shika yɛ amɛfuu he.
7 Mɔ ni teɔ shi woɔ nɛkɛ nyɔŋmɔi nɛɛ fɛɛ ji Nyɔŋmɔ ni blema Israel ja lɛ lɛ, ni ji Yehowa. Atsu enajiaŋdamɔlɔ, ni ji Mose kɛtee Farao ŋɔɔ koni eyabi lɛ ni eŋmɛɛ Yehowa webii ni yɔɔ nyɔŋyeli mli lɛ ahe, ejaakɛ Yehowa wo amɛ shi akɛ ebaaha amɛye amɛhe. (2 Mose 3:6-10) Shi Farao ha hetoo akɛ: “Namɔ ji Yehowa lɛ ni mabo egbee toi ni maha Israel aya? Mileee Yehowa, ni Israel hu mihaaa amɛya.” (2 Mose 6:2) Farao na hekɛnɔfɔɔ akɛ Mizraim nyɔŋmɔi lɛ anɔ kwɔlɔ fe Yehowa.
8, 9. (a) Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa jie ehe kpo akɛ enɔ kwɔ kwraa fe Mizraim nyɔŋmɔi lɛ? (b) Yɛ nɔ ni ba lɛ hewɔ lɛ, mɛni abaanyɛ akɛɛ yɛ Mizraim nyɔŋmɔi lɛ ahe?
8 Namɔ baajie ehe kpo akɛ anɔkwale Nyɔŋmɔ ni baanyɛ aye eshiwoi anɔ ni enyɛ efa ewebii ahe? Etsɛŋ ni hetoo lɛ baaba. Yehowa gba akɛ: “Ni Mizraim nyɔŋmɔi lɛ makojo amɛ fɛɛ.” (2 Mose 12:12) Ani eha egbalɛ lɛ ba mli? Hɛɛ! Yehowa kɛ haomɔi nyɔŋma ni kumɔɔ mɔ ni eje gbɛ ekɛba koni ekɛba Mizraim nyɔŋmɔi lɛ ashi ba. Nyɔŋmɔi lɛ eko kwraa nyɛɛɛ afa Mizraimbii lɛ ahe. Ni haomɔ ni ji nyɔŋma lɛ ji nɔ ko krɛdɛɛ ko ni sa kadimɔ, ejaakɛ egbe Mizraim kromɔ bii kɛ Farao kromɔ bi. Enɛ kɛ hiɛshishwiemɔ diɛŋtsɛ ba amɛ nyɔŋmɔnukpa Ra (Amon-Ra) nɔ, ejaakɛ Mizraim nɔyelɔi lɛ buɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛhe akɛ nyɔŋmɔi, Ra bihii. Kɛha Mizraimbii lɛ, Farao kromɔbi lɛ gbele tsɔ nyɔŋmɔ ko gbele.
9 Shi, Israelnyo ko kromɔ bi gbooo, akɛni amɛyɔɔ Yehowa hebuu hewɔ. Agbɛnɛ, Nyɔŋmɔ kɛ heyeli ni ewo shi lɛ hu ha ewebii lɛ. Ni akɛ naagbee hiɛshishwiemɔ kɛha Mizraim apasa nyɔŋmɔi lɛ, Farao kɛ etabilɔi lɛ fɛɛ—amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ—gboi yɛ Ŋshɔ Tsuru lɛ mli kɛtsɔ amɛhiɛkpatamɔ nɔ. No hewɔ lɛ, Yehowa jie ehe kpo akɛ anɔkwale Nyɔŋmɔ lɛ. Eshiwoi lɛ ji nɔ ni ba mli, ni ejalɔi lɛ ji mɛi ni abu amɛhe. (2 Mose 14:21-31) Shi yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, Mizraim nyɔŋmɔi lɛ bɛ hewalɛ ko kwraa ni amɛkɛaaye amɛbua amɛjalɔi lɛ. Nakai nyɔŋmɔi lɛ ehiko shi da, shi moŋ fɛɛ ji adesai aninenaa nitsumɔi.
10. Mɛɛ sane baka Yehowa jalɔi kɛ Ashur hiɛ?
10 Sane kroko ni kɔɔ nyɔŋmɔyeli he je kpo waa yɛ no sɛɛ afii ohai kpaanyɔ, yɛ Maŋtsɛ Hezekia gbii lɛ amli. Ashur Jeŋ Hewalɛ ni hiɛ wa lɛ ni eye jeŋmaji fɛɛ ni yɔɔ egbɛ nɔ lɛ anɔ lɛ miiwo Yehowa jalɔi lɛ ahe gbeyei. Ebi ni Yerusalem, maŋ ni “Yehowa sɛi” ni damɔ shi kɛha ejamɔ yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ yɔɔ jɛmɛ lɛ aba ehe shi aha lɛ. (1 Kronika 29:23) Yuda Maŋtsɛ, Hezekia, kpɛlɛ nɔ akɛ Ashurbii lɛ ‘ekpata shikpɔŋ lɛ fɛɛ hiɛ ni amɛshɛrɛ amɛnyɔŋmɔi amɛwo la mli ejaakɛ amɛjeee nyɔŋmɔi ko, shi moŋ, gbɔmɛi aninenaa nitsumɔi ni.’—Yesaia 37:18, 19.
11. Yehowa here ejalɔi lɛ ayiwala yɛ mɛɛ gbɛ nɔ, ni enɛ ye mɛni he odase?
11 Kɛkɛ ni Hezekia anɔkwafo lɛ sɔle eha Yehowa, ni ebi ehebuu. Yehowa wo lɛ shi akɛ Ashur tawuu nɔ ko baŋ Yerusalem (Yesaia 37:33) Nakai gbalɛ lɛ ba mli anɔkwale, ekome po shɛɛɛ Yerusalem. Shi moŋ, “Yehowa bɔfo lɛ je kpo kɛtee Ashur ŋsara lɛŋ ni eyagbe mɛi akpei oha kɛ nyɔŋmai kpaanyɔ kɛ enumɔ.” Yɛ nakai enɔ kunimyeli ni aye kɛ hiɛshishwiemɔ lɛ hewɔ lɛ, ashur Maŋtsɛ Sanherib jo foi kɛtee. Yɛ sɛɛ mli lɛ, beni ejaa yɛ enyɔŋmɔ Nisrok we lɛ, ebihii gbe lɛ. (Yesaia 37:36-38) No hewɔ lɛ Yehowa jie ehe kpo ekoŋŋ akɛ anɔkwa gbalɛ Nyɔŋmɔ ni baanyɛ ahere ejalɔi lɛ ayiwala. Abayoo Ashur kɛ maji ni ebɔle amɛhe kɛkpe lɛ anyɔŋmɔi lɛ akɛ apasa, amɛbɛ shihilɛ mli, amɛnyɛɛɛ amɛbaa amɛsɛɛnyiɛlɔi lɛ ayi.
12. Belshazar ye Yehowa he fɛo yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
12 Aaafee no sɛɛ afi ohai enyɔ lɛ, Nyɔŋmɔ ŋmɛ gbɛ koni Jeŋ Hewalɛ ni ba yɛ no sɛɛ, Babilon, aŋɔ ewebii ni yeee anɔkwale lɛ nom. Nɔ ni akɛle amɛ waa ji nyɔŋmɔi kɛ nyɔŋmɔyei babaoo kɛ gbatsui. Babilon maŋtsɛ Belshazar tsɔ hepupuumɔ kɛ shwaa nɔ eye Yehowa he fɛo. Eŋmɛ okpɔlɔ kpeteŋkpele ko, ni efa ni ayaloo krɔŋkrɔŋ nii ni ashɔ kɛjɛ Yerusalem sɔlemɔwe lɛ kɛba. “Ni maŋtsɛ lɛ kɛ enukpai lɛ kɛ eŋamɛi lɛ kɛ ehemɛi lɛ nu daa yɛ mli. Amɛnu wein ni amɛjie shika kɛ jwiɛtɛi kɛ akɔɔble kɛ dade kɛ tso kɛ tɛ nyɔŋmɔi lɛ ayi.”—Daniel 5:1-4.
13. Mɛni Yehowa ha Daniel kɛɛ Belshazar?
13 Enɛ tsɔɔ akɛ ebuuu Yehowa, etswa lɛ mpoa yɛ Babilon nyɔŋmɔi lɛ agbɛi amli. Kɛkɛ ni Yehowa ha egbalɔ Daniel ye odase yɛ ekaa naa etsɔɔ Maŋtsɛ Belshazar kɛ mɛi fɛɛ ni yɔɔ okpɔlɔŋmɛɛ lɛ shishi lɛ. Daniel fi Nyɔŋmɔ ni Yehowa ji lɛ sɛɛ ni ekɛɛ Maŋtsɛ Belshazar akɛ: “Obaaa otsui shi . . . shi owo ohe nɔ oshi ŋwɛi nuŋtsɔ lɛ . . . ni ojie jwiɛtɛi kɛ shika kɛ akɔɔble kɛ dade kɛ tso kɛ tɛ nyɔŋmɔi lɛ ni amɛnaaa nii ni amɛnuuu nii ni amɛleee nii hu lɛ ayi; shi Nyɔŋmɔ ni omumɔ yɔɔ edɛŋ ni ogbɛi fɛɛ ji enɔ lɛ, lɛ lɛ, owooo ehiɛ nyam.”—Daniel 5:22, 23.
14. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa jie ehe kpo akɛ lɛ ji anɔkwale Nyɔŋmɔ lɛ?
14 Kɛkɛ ni Daniel kɛ Yehowa shɛɛ sane lɛ ha, ni no ji enɛ: Abaabutu Maŋtsɛ Belshazar henɔwolɔ lɛ kɛ Babilon kɛtsɔ Midiabii kɛ Persiabii lɛ anɔ ŋmɛnɛ gbɛkɛ nɛɛ! (Daniel 5:24-27) Ani gbalɛ nɛɛ ba mli anɔkwale? Hɛɛ. Shi nakai nyɔɔŋ lɛŋ nɔŋŋ agbe Kaldeabii amaŋtsɛ Belshazar lɛ. Ni Dario, Medianyo lɛ ŋɔ maŋtsɛyeli lɛ.” (Daniel 5:30, 31) Agbɛnɛ, taakɛ eji yɛ Mizraim kɛ Ashur gbɛfaŋ lɛ, Yehowa jie ehe kpo akɛ anɔkwale Nyɔŋmɔ, Nyɔŋmɔ ni haa eshiwoi baa mli. Ehe ba sɛɛnamɔ kɛha Nyɔŋmɔ tsuji lɛ, ejaakɛ ajie amɛ kɛjɛ nyɔŋyeli mli ni amɛkusɛɛ amɛtee amɛshikpɔŋ nɔ. Mɛi ni tee nɔ amɛdi apasa nyɔŋmɔi asɛɛ lɛ ahiɛ kpata.
Gbalɛi Kɛha Wɔ Be Nɛɛ
15. (a) What feature do many Bible prophecies have? (b) To what do we also refer when we use the word “god”?
15 Akɛ mumɔ tsirɛ gbalɔ Yesaia koni eŋmala gbalɛi ni ba mli yɛ nakai blema bei lɛ amli lɛ. Shi yɛ be babaoo mli lɛ, yɛ Biblia gbalɛi amli lɛ, emlibaa ni da yɛ ni kɔɔ wɔbe nɛɛ he. Nɛkɛ ji bɔ ni sane lɛ yɔɔ yɛ nibii pii ni Yesaia ŋmala he saji lɛ he. Nɔ ni yɔɔ eshɛɛ sane lɛ fa mli ji gbalɛi ni kɔɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ mpoa ni Yehowa tswa jeŋmaji lɛ fɛɛ kɛ amɛnyɔŋmɔi lɛ he. Ni kɛ wɔtsi wiemɔ “nyɔŋmɔi” ata lɛ, jeee nyɔŋmɔi ni gbɔmɛi jaaa amɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ hei sɔrɔtoi lɛ fɛɛ, ni ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ mɛi ni akɛɛ atsɛɔ amɛ wɔŋjalɔi amaji lɛ hu fata he lɛ pɛ he wɔwieɔ lɛ, shi moŋ, nibii ni sa nakai wiemɔ lɛ mlitsɔɔmɔ. Wiemɔi komekomei ashishitsɔɔmɔ wolo tsɔɔ wiemɔ “nyɔŋmɔ” shishi akɛ: “Mɔ ni kudɔɔ shihilɛ pɔtɛɛ loo nii ni yɔɔ diɛŋtsɛ lɛ fa ko; mɔ ko loo nɔ ko ni jara wa waa diɛŋtsɛ.”
16. Mɛɛ nyɔŋmɔi jeŋmaji lɛ ni Kristendom fata he lɛ jaa amɛ ŋmɛnɛ?
16 Nɔ ni fata nii ni abuɔ amɛ ŋmɛnɛ akɛ nyɔŋmɔi lɛ ahe ji nyɔŋmɔi akpekpei abɔ ni Hindubii jaa amɛ lɛ, kɛ agbɛnɛ mɛi ni kalamɔfoi jaa amɛ lɛ, kɛ Buddhabii, Shintobii, mɛi ni heɔ yeɔ akɛ nɔ fɛɛ nɔ yɛ susuma, kɛ nyɔŋmɔi ajamɔi krokomɛi lɛ. Nɔ ni fata he hu ji heloo gbɛfaŋ nibii asɛɛdii nyɔŋmɔ lɛ, nɔ ni jara wa fe fɛɛ kɛha gbɔmɛi babaoo yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ, nɔ ni kanyaa amɛ yɛ amɛshihilɛi amli lɛ. Nɔ ni fata he hu ji tawuu mli hewalɛ kɛ jeŋ nilee he nyɔŋmɔi lɛ ni jeŋmaji lɛ kɛ amɛhiɛ fɔɔ amɛnɔ kɛha shweshweeshwe shihilɛ kɛ yiwalaheremɔ lɛ. Agbɛnɛ hu, mɛi pii po yɛ Kristendom ni kɛɔ akɛ amɛheɔ Nyɔŋmɔ amɛyeɔ shi amɛkɛ amɛhe efɔɔɔ enɔ ni amɛsɔmɔɔɔ lɛ hu yɛ anɔkwayeli mli, shi moŋ, amɛkɛ amɛhe fɔɔ gbɔmɛi kɛ nibii krokomɛi anɔ ni amɛsɔmɔɔ amɛ akɛ nomɛi amɛyeɔ amɛ anɔkwale titri.
17. Yesaia gbalɛ lɛ mlibaa ni da baa mli yɛ mɛɛ be?
17 Yesaia sane lɛ mlibaa ni ja lɛ kɔɔ nɛkɛ nyɔŋmɔi nɛɛ fɛɛ ni yɔɔ wɔbe nɛɛ mli lɛ ahe. Yehowa kɛɔ nɛkɛ jeŋmaji akui nɛɛ fɛɛ akɛ amɛbua amɛhe naa ni “amɛwie.” Etswa amɛ mpoa akɛ: “Ha ni amɛtsi amɛbɛŋkɛ ni amɛbawie, wɔ fɛɛ wɔkpe ni wɔkojo!” (Yesaia 41:1) Ŋmɛnɛ, je nɛɛ “kojomɔ” be lɛ mli wɔyɔɔ lɛ. Eyɛ “enaagbee gbii” lɛ amli taakɛ agba afɔ shi yɛ 2 Timoteo 3:1-5 kɛ Mateo 24:1-14 lɛ. Nɛkɛ be nɛɛ amli Yehowa tswaa jeŋmaji lɛ anyɔŋmɔi lɛ mpoa koni amɛgba wɔsɛɛ be amɛfɔ shi pɛpɛɛpɛ koni amɛkɛye odase akɛ nyɔŋmɔi ji amɛ. Etswa amɛ mpoa hu ni amɛfa mɛi ni jaa amɛ lɛ ahe kɛ amɛbaanyɛ. Nyɛjajea akɛ: “Nyɛkɛ nyɛ sanenaatsɔɔmɔi lɛ abɛŋkɛa! . . . Ha amɛkɛba ni amɛbajaje nɔ ni baaba amɛtsɔɔ wɔ!”—Yesaia 41:21, 22.
18. Nyɔŋmɔ Ofe lɛ jieɔ ehe kpo loo eyeɔ lɛ diɛŋtsɛ ehe odase yɛ mɛɛ gbɛ nɔ, ni mɛɛ shiwoo ekɛhaa ejalɔi lɛ?
18 Nyɔŋmɔ ofe lɛ tsɔɔ mɔ ni eji: “Miji Yehowa, migbɛi ji no, ni mikɛ minunyam lɛ haŋ mɔ kroko, ni mikɛ miyijiemɔ lɛ bu haŋ amagai!” (Yesaia 42:8) Ni ekɛɔ mɛi ni fiɔ esɛɛ lɛ akɛ: “Kaashe gbeyei, shi mi, mikɛo yɔɔ! Kaakwɛkwɛɛ ohe, shi miji o-Nyɔŋmɔ lɛ! Mawajeo, ni maye mabuao.” Ewoɔ amɛ shi akɛ: “Naa, mɛi fɛɛ ni amɛmli ewoo la lɛ ahiɛ aaagboi ni amɛhiɛ aaashwie shi; mɛi ni kɛo beɔ lɛ aaafee shwɛm, ni amɛhiɛ aaakpata.” “Tawuu nii ni ashɔɔ ashiɔo lɛ eko eko nyɛŋ nɔ ko afee . . . enɛ ji Yehowa tsuji lɛ agboshinii.”—Yesaia 41:10, 11; 54:17.
19, 20. (a) Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Yesaia tsɔɔ akɛ Yehowa eto be ni ekɛbaaha saji nɛɛ aba naagbee? (b) Namɛi Yehowa kɛ amɛ baa yɛ nɛkɛ “naagbee gbii” nɛɛ amli lɛ, ni amɛdamɔɔ shi amɛhaa lɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
19 Be kakadaŋŋ nɛ, afii ohai abɔ nɛ, ni Yehowa eŋmɛ jeŋmaji lɛ agbɛ ni amɛtsɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛgbɛi anɔ. Shi, be ni eto ni ekɛaasaa saji yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ eshɛ. No hewɔ lɛ, ejajeɔ akɛ: “Mibu minaa aahu, mifee dioo, mimia mihiɛ.” Shi agbɛnɛ, “Yehowa baafa tamɔ kakalɔ ko, eeetee hiɛdɔɔ shi tamɔ tabilɔ; eeebolɔ ni eeebɔ oshe; ekɛ henyɛlɔi lɛ aaaye dɛŋdɛŋ!” (Yesaia 42:13, 14) Yehowa gba fɔ shi yɛ Yesaia kɛ Biblia mli niŋmalɔi krokomɛi lɛ agbalɛi amli kɛ Yesu nɔ hu mli akɛ ebaatee gbɔmɛi komɛi ashi yɛ nɛkɛ “naagbee gbii” nɛɛ mli koni amɛkɛ ekaa aye ehe odase, tamɔ amɛji odasefoi yɛ saneyeli he ko sane mli.
20 Gbɔmɛi ni Yehowa kɛ amɛ baa koni amɛbasɔmɔ lɛ lɛ yeɔ odase akɛ lɛ ji anɔkwale Nyɔŋmɔ lɛ, ejalɔi a-Yiwalaherelɔ kɛ apasa nyɔŋmɔi kɛ mɛi ni diɔ amɛsɛɛ lɛ a-Hiɛkpatalɔ. Ŋmɛnɛ, Yehowa webii lɛ ‘laa eyijiemɔ lalai kɛjɛɔ shikpɔŋ lɛ naagbee hei, kɛjɛɔ jeŋmaji kɛ ŋshɔkpɔi anɔ, kɛjɛɔ gɔji ayiteaŋ.’ (Yesaia 42:10-12) Enɛ hu haa Yesaia gbalɛ kroko baa mli, nɔ ni gbaa akɛ: “Naagbee gbii [wɔbe nɛɛ mli] lɛ amli lɛ, Yehowa we lɛ gɔŋ [enɔkwa jamɔ] lɛ aaama shi yɛ gɔji lɛ ayiteaŋ, ni aaawo enɔ fe gɔŋkpɔi lɛ [kɛteke jamɔi sɔrɔtoi fɛɛ]; ni jeŋmaji fɛɛ aaaho kɛaaba he.” Ni mɛni ji nɔ ni amɛwoɔ mɛi krokomɛi ahewalɛ ni amɛfee? Amɛkpaa mɛi ni yɔɔ tsuijurɔ lɛ fai akɛ: “Nyɛbaa ni wɔyakwɔa Yehowa gɔŋ lɛ, . . . koni etsɔɔ wɔ egbɛi lɛ ni wɔnyiɛ etempɔŋi lɛ anɔ!”—Yesaia 2:2-4.
21. Mɛɛ saji ateɔ amɛ shi yɛ mpoa ni Yehowa tswaa jeŋmaji lɛ anyɔŋmɔi lɛ hewɔ?
21 No hewɔ lɛ, Yehowa wie tamɔ nɔ ni eewie kɛmiitsɔɔ saneyeli he ko akɛ: “Ha jeŋmaji lɛ fɛɛ anaa abakpe shi, ni majimaji lɛ hu abua amɛhe naa. . . . Amɛha amɛdasefoi lɛ aba, ni abu amɛ bem, ni amɛnu, ni amɛkɛɛ akɛ: Eyɛ mli!” (Yesaia 43:9) Enɛ ji mpoa ni atswaa jeŋmaji lɛ anyɔŋmɔi lɛ diɛŋtsɛ. Ani amɛteŋ mɔ ko aaanyɛ agba nɔ ni baaba yɛ wɔsɛɛ be mli? Ani amɛnyɛ amɛfee enɛ yɛ blema ni eho lɛ? Ani amɛbaanyɛ amɛna mɔ ko ni ekɛ odaseyeli ni ma shi shiŋŋ aba akɛ nɛkɛ nyɔŋmɔi nɛɛ efee anɔkwafoi, ni esa akɛ wɔye amɛ anɔkwale? Mɛni ji nɔ ni jeŋmaji lɛ anyɔŋmɔi lɛ kɛ amɛsɛɛnyiɛlɔi lɛ etsu yɛ wɔbe nɛɛ mli? Ani ehi fe nɔ ni blema Mizraim, Ashurbii, kɛ Babilonbii lɛ fee lɛ? Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, ani mɛi ni yeɔ Yehowa he odase lɛ kɛ odaseyeli ema shi shiŋŋ eha akɛ Yehowa ji anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ, Mɔ pɛ ni sa akɛ wɔja lɛ? Nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ baasusu nɛkɛ saji nɛɛ ahe.
[Shishigbɛ niŋmai]
April 1, 1988 Buu-Mɔɔ lɛ wie bɔ ni Yehowa wo Hezekia nyɔmɔ yɛ ehe ni ekɛfɔ E-nɔ lɛ hewɔ. Nakai saji ni ba ni yɔɔ naakpɛɛ lɛ hu kɔɔ nyɔŋmɔyeli he.
Ajie kɛjɛ February 1, 1988 Watchtower lɛ mli.
Sanebimɔi Ni Akɛtiɔ Mli
◻ Mɛni ji jeŋ muu fɛɛ maŋtsɛyeli he sane ni ka shi lɛ?
◻ Mɛɛ jeŋmaji lɛ anyɔŋmɔi sane ni ka shi ŋmɛnɛ lɛ kɔɔ amɛhe Iɛ?
◻ Mɛni ni jɛ saji sɔrɔtoi etɛ ni aye ni fee nɔkwɛmɔ nii lɛ mli ba lɛ tsɔɔ bɔ ni Yehowa nɔ kwɔ kwraa fe apasa nyɔŋmɔi lɛ yɛ?
◻ Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Yesaia tsɔɔ akɛ Yehowa baasaa saji yɛ wɔgbii nɛɛ amli?
◻ Mɛɛ sanebimɔi ni kɔɔ mɛi ni diɔ jamɔi sɔrɔtoi fɛɛ asɛɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ lɛ ahe ehe hiaa ni aha hetoo?
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 9]
Mizraim nyɔŋmɔi lɛ bɛ hewalɛ ko kwraa yɛ anɔkwale Nyɔŋmɔ lɛ, ni ji Yehowa hiɛ
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 10]
Anɔkwale Nyɔŋmɔ lɛ tswia Ashur nyɔŋmɔi lɛ kɛ mɛi ni diɔ amɛsɛɛ lɛ anii kɛbote gbele mli
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 11]
Daniel kɛ Yehowa shɛɛ sane lɛ ha mɛi ni jaa Babilon apasa nyɔŋmɔi lɛ