Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w88 5/1 bf. 13-18
  • Ani Obaafee Odasefonyo Oha Anɔkwale Nyɔŋmɔ Lɛ?

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Ani Obaafee Odasefonyo Oha Anɔkwale Nyɔŋmɔ Lɛ?
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1988
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Mpoa ni Atswaa Nyɔŋmɔi Krokomɛi
  • “Amɛ Yibii lɛ Nyɛkɛaale Amɛ”
  • Namɛi Yeɔ Odase Amɛhaa Yehowa?
  • Maŋtsɛyeli lɛ he Odase ni Ayeɔ
  • Nyɔŋmɔ Suɔmɔ lɛ Kasemɔ
  • Yiwaa Haa Odaseyeli Yaa Hiɛ
  • Odasefoi Anaabuamɔ Kɛha Anɔkwale Nyɔŋmɔ Lɛ
  • Jeŋ Muu Fɛɛ Saneyeli He Sane Ni Kɔɔ Ohe Lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1988
  • Aja Mɛɛ Nyɔŋmɔ?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1992
  • Jamɔ ni Nyɔŋmɔ Kpɛlɛɔ Nɔ
    Mɛni Biblia Lɛ Tsɔɔ Diɛŋtsɛ?
  • Te Nyɔŋmɔ Sumɔɔ Akɛ Ajá Lɛ Ahã Tɛŋŋ?
    Mɛni Wɔbaanyɛ Wɔkase Kɛjɛ Biblia Lɛ Mli?
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1988
w88 5/1 bf. 13-18

Ani Obaafee Odasefonyo Oha Anɔkwale Nyɔŋmɔ Lɛ?

“Nyɛji midasefoi, Yehowa kɛɛ, ni mi, miji Mawu lɛ!”​—YESAIA 43:⁠12.

1. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkɛ woo aha anɔkwale Nyɔŋmɔ lɛ?

BENI eshwɛ fioo ni Yesu baagbo lɛ, ‘ehole ehiŋmɛi anɔ kɛtee ŋwɛi’ ni esɔle. Ewie Mɔ ni esɔleɔ ehaa lɛ lɛ he akɛ “anɔkwa Nyɔŋmɔ kome lɛ.” (Yohane 17:​1, 3) Akɛ anɔkwa Nyɔŋmɔ hiɛkalɔ kome, jeŋ muu fɛɛ Maŋtsɛ kɛ Bɔlɔ kome pɛ yɔɔ lɛ, shishinumɔ yɛ enɛ mli. Akɛni anɔkwale Nyɔŋmɔ lɛ hewɔ wɔyɔɔ shihilɛ mli hewɔ lɛ, esa akɛ wɔkɛ woo ni sa lɛ aha lɛ. Taakpɛ Kpojiemɔ 4:11 wieɔ he lɛ: “Nuŋtsɔ [Yehowa], bo ji mɔ ni sa akɛ oŋɔ anunyam kɛ agbojee kɛ hewalɛ lɛ, ejaakɛ bo obɔ nii fɛɛ, ni osuɔmɔ naa amɛyɔɔ ni abɔ amɛ.”

2. (a) Mɛni hewɔ jwɛŋmɔ yɔɔ mli akɛ wɔɔhe nibii ni kɔɔ anɔkwale Nyɔŋmɔ lɛ he lɛ wɔye lɛ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ etsɔɔ ekɛ mɛi ni sumɔɔ ni amɛjalɛ lɛ gbaa sane?

2 Belɛ jwɛŋmɔ yɛ mli akɛ aaakpa gbɛ akɛ anɔkwalɛ Nyɔŋmɔ lɛ eŋmɛŋ shihilɛi gbohii ni efite enibɔɔi ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ gbɛ kɛyaŋ naanɔ. Ni jwɛŋmɔ hu yɛ mli akɛ aaahe aye akɛ ebaaha ejalɔi lɛ ale nɔ ni ebaafee kɛ nɔ ni etaoɔ ni amɛfee dani etsu ekojomɔi lɛ ahe nii. (Amos 3:⁠7) Mɛɛ gbɛ nɔ etsɔɔ ekɛ mɛi ni taoɔ anɔkwale lɛ wieɔ yɛ? Ekɛ adesai ni sumɔɔ lɛ tsuɔ nii akɛ enaawielɔi. “Yehowa kɛɛ, nyɛji midasefoi . . . atsɔko mihiɛ ashɔko Nyɔŋmɔ ko, ni eko eko baŋ yɛ misɛɛ! Mi, mi nɔŋŋ mi ji Yehowa lɛ, ni yiwalaherelɔ ko bɛ, ja mi.” (Yesaia 43:​10, 11) Shi te aaafee tɛŋŋ ni mɔ ko aaayoo mɛi ni anɔkwale Nyɔŋmɔ lɛ kɛtsuɔ nii akɛ edasefoi lɛ? Esoro amɛ kɛ amɛsane lɛ yɛ nyɔŋmɔi krokomɛi ajalɔi lɛ ahe yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

Mpoa ni Atswaa Nyɔŋmɔi Krokomɛi

3. Mɛɛ mpoa Yehowa tswaa Nyɔŋmɔi krokomɛi fɛɛ?

3 Yehowa kɛ emumɔ tsirɛ Yesaia koni eŋma nɛkɛ mpoa ni atswaa nyɔŋmɔi krokomɛi fɛɛ lɛ efɔ shi: “Amɛteŋ [jeŋmaji lɛ kɛ gbɔmɛi lɛ anyɔŋmɔi lɛ] namɔ aaanyɛ enɛ [ni ji anɔkwale gbalɛ lɛ] ajaje, ni eeeha wɔnu tsutsu saji [ni baaba yɛ wɔsɛɛ be mli] lɛ? Amɛha amɛdasefoi lɛ aba [kɛ nyɔŋmɔi ji amɛ], ni abu amɛ bem, ni amɛnu, ni [jeŋmaji lɛ amli gbɔmɛi lɛ] amɛkɛɛ akɛ: Eyɛ mli!” (Yesaia 43:⁠9) No hewɔ lɛ, Yehowa tswaa nyɔŋmɔi fɛɛ ni gbɔmɛi jaa amɛ lɛ mpoa akɛ amɛjie amɛhe kpo akɛ amɛji Nyɔŋmɔi. Amɛ odasefoi lɛ kɛ odaseyeli ko aba ni tsɔɔ akɛ anyɛɔ akɛ he fɔɔ amɛnyɔŋmɔi lɛ anɔ ni amɛsa akɛ ajaa amɛ.

4. Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ akɛ blema jeŋmaji lɛ anyɔŋmɔi lɛ ji yakayaka nyɔŋmɔi ni sɛɛnamɔ bɛ amɛhe?

4 Shi mɛni ji nɔ ni nakai nyɔŋmɔi lɛ kɛ amɛjalɔi lɛ kɛba? Ani amɛnyiɛ amɛhiɛ kɛtee anɔkwale toiŋjɔlɛ, shweremɔ, gbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ kɛ wala he? Yinɔsane yeɔ odase akɛ blema jeŋmaji lɛ anyɔŋmɔi lɛ babaoo jie amɛhe kpo akɛ yakayaka nyɔŋmɔi ni bɛ hewalɛ ko. Amɛnyɛɛɛ amɛya nɔ amɛhi shi po akɛ nibii ni ajaa, ejaakɛ amɛbɛ shihilɛ mli kwraa po ŋmɛnɛ. Blema Mizraim, Ashur, Babilon, Medo-Persia, Hela, Roma kɛ jeŋmaji krokomɛi lɛ anyɔŋmɔi babaoo lɛ efee apasa nyɔŋmɔi. Amɛyɛ shihilɛ mli yɛ yinɔsaji woji amli pɛ kɛkɛ aloo amɛhɔlɔ blema nibii atoohei, heni akɛ amɛ amagai emamɔ akɛ mɛi akwɛ amɛ kɛkɛ lɛ.

5. Mɛni wɔbaanyɛ wɔbi yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ nyɔŋmɔi lɛ ahe?

5 Shi, ani amɛŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ nyɔŋmɔi lɛ kɛ amɛjalɔi lɛ hi fe blema nɔ lɛ? Hindu jamɔ lɛ pɛ yɛ nyɔŋmɔi akpekpei abɔ. Buddhabii, Katolekbii, Konfusiobii, Yudafoi, Protestantbii, Shintobii, Taobii kɛ mɛi krokomɛi babaoo yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛnyɔŋmɔi. Yɛ Afrika, Asia kɛ hei krokomɛi lɛ, ajaa adebɔɔ mli hewalɛi, kooloi kɛ nibii krokomɛi akɛ nyɔŋmɔi. Maŋhedɔɔ kɛ heloo gbɛfaŋ nibii asɛɛdii, kɛ gbɔmɔ diɛŋtsɛ he po ebatsɔmɔ nyɔŋmɔi, ni yɛ enɛ hewɔ lɛ mɛi pii tuɔ amɛhe amɛhaa enɛɛmɛi kwraa. Mɛɛ jamɔ gbɛ kwraa damɔɔ shi kɛhaa mɔ ni jaje akɛ: “Miji Yehowa, ni mɔ ko bɛ dɔŋŋ, misɛɛ lɛ, nyɔŋmɔ ko nyɔŋmɔ ko bɛ” lɛ?​—Yesaia 45:⁠5.

“Amɛ Yibii lɛ Nyɛkɛaale Amɛ”

6. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔha sɔrɔtofeemɔ aba anɔkwale jamɔ kɛ apasa jamɔ teŋ?

6 Yesu kɛ gbɛtsɔɔmɔ ko ni anyɛɔ akɛ he fɔɔ nɔ ni anyɛɔ akɛyɔseɔ nɔ ni ji anɔkwale aloo apasa yɛ jamɔ he ha. Ekɛɛ: “Amɛyibii lɛ nyɛkɛaale amɛ. . . . Tso fɛɛ tso ni ji ekpakpa lɛ woɔ yibii kpakpai; shi tso fɔŋ woɔ yibii fɔji . . . Tso fɛɛ tso ni wooo yibii kpakpai lɛ, aaato lɛ, ni aŋɔ lɛ awo la mli.” (Mateo 7:​16-19) No hewɔ lɛ, bɔni afee ni wɔle mɔ ni ji anɔkwale Nyɔŋmɔ lɛ yɛ apasai lɛ ahe, kɛ anɔkwale jalɔi yɛ apasai lɛ ahe lɛ, ehe miihia ni wɔpɛi yibii ni amɛwoɔ lɛ mli. Ani amɛyibii lɛ ji ‘ekpakpai,’ aloo eji ‘efɔŋ’?

7. Mɛni ji nɔ ni afii oha nɛɛ yinɔsane kɛɔ wɔ yɛ je nɛŋ jamɔi lɛ ahe?

7 Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, je lɛŋ jamɔi lɛ ateŋ te nɔ ni enyɛ eto toiŋjɔlɛ diɛŋtsɛ yɛ emli bii lɛ ateŋ yɛ shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ? Yɛ anɔkwale mli lɛ, esaaa akɛ anɔkwale jamɔ lɛ, mumɔŋ nyɛmimɛi lɛ, gbeɔ amɛhe. Shi agbe gbɔmɛi akpekpei oha yɛ wɔ afii 20 nɛɛ mli tai lɛ amli, ni je nɛŋ jamɔi lɛ efi nɛkɛ tai nɛɛ fɛɛ sɛɛ. Nɔ ni ejɛ mli eba ji akɛ, gbɔmɛi ni diɔ jamɔ sɛɛ lɛ egbe jamɔi krokomɛi amli bii. Yɛ be babaoo mli lɛ, amɛgbɛɔ gbɔmɛi ni jɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛjamɔ mli. Katolekbii egbe Katolekbii, Protestantbii egbe Protestantbii, Moslembii egbe Moslembii, ni mɛi ni jɛ jamɔi krokomɛi amli lɛ efee nakai nɔŋŋ.

8. Mɛni ji nɔ ni mɛi ni naa nɔ ni yaa nɔ lɛ kɛɔ yɛ bɔ ni jamɔ nine enyɛ shi yɛ wɔbe nɛɛ mli lɛ he?

8 Mike Royko ŋma wiemɔ titri ko ewo wolo mli ni wiemɔ lɛ yitso ji “Awui ni Ayeɔ yɛ Nyɔŋmɔ Gbɛi Amli Lɛ,” ni etee nɔ ewie yɛ je nɛŋ jamɔi lɛ ahe tamɔ nɔ ni eewie eetsɔɔ Nyɔŋmɔ akɛ: “Amɛmiijie bɔ ni amɛtuu amɛhe amɛha bo lɛ kpo kɛtsɔ bɔ ni amɛgbeɔ amɛhe ohahai abɔ lɛ nɔ. Misusuɔ akɛ amɛbuɔ naa akɛ kɛji akɛ afa kome kpata afa kroko lɛ hiɛ kwraa lɛ, no baatsɔɔ akɛ gbɛ ni amɛtsɔɔ nɔ amɛjaa bo lɛ ji nɔ ni ja.” Ekɛɛ akɛ yɛ be mli ni paapa lɛ jieɔ ehe kpo akɛ toiŋjɔlɛ gbɔmɔ lɛ, “esɛɛnyiɛlɔi lɛ bafeɔ mɛi ni aleɔ amɛ akɛ amɛfɔseɔ la galɔn akpekpei abɔ komɛi amɛshwieɔ shi kɛ amɛmlifu te shi.” Agbɛnɛ hu beni tsutsu U. S. Amerika Maŋsɔɔlɔnukpa Carter yoo akɛ “je lɛ eye sɛkɛ” lɛ, ekɛɛ: “Jamɔ mli henumɔ ni mli kwɔ ni kulɛ esa akɛ efimɔ gbɔmɛi lɛ yɛ suɔmɔ mli lɛ moŋ tamɔ nɔ ni efata sɛkɛyeli kɛ gbɔmɔgbee lɛ he.”

9. Mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔnyiɛɔ “yakayaka nyɔŋmɔi” ni sɛɛnamɔ bɛ amɛhe lɛ asɛɛ lɛ?

9 Nɛkɛ yibii ni sɛɛnamɔ bɛ he nɛɛ ji nɔ ni teɔ shi woɔ nɔ ni esa akɛ mɛi ni jaa anɔkwale Nyɔŋmɔ lɛ awo lɛ. (Galatabii 5:​19-23) No hewɔ lɛ, mɛi ni fiɔ jamɔi ni kɛ amɛhe wuɔ ta lɛ kɛ jeŋ nilee sɔrɔtoi lɛ asɛɛ lɛ ji apasa jamɔ fa taakɛ bɔ ni eji anɔkwale yɛ blema Mizraimbii, Ashurbii, Babilonbii kɛ mɛi krokomɛi ni kɛ amɛhiɛ fɔɔ “wɔji mumui” lɛ anɔ lɛ ji lɛ nɔŋŋ. (Habakuk 2:18) Ni taakɛ anɔkwale Nyɔŋmɔ lɛ gbalɛ wiemɔ lɛ ba mli yɛ blema apasa jamɔ nɔ lɛ, nakai nɔŋŋ ebaaba mli yɛ wɔbe nɛɛ mli: “Ni yakayaka wɔji lɛ asɛɛ aaafo kwraa!” (Yesaia 2:18) Ekɔkɔbɔɔ nɛɛ ji nɔ ko ni anyɛɔ akɛ he fɔɔ nɔ kwraa: “Nyɛkayanyiɛa yakayaka wɔji asɛɛ.”​—3 Mose 19:⁠4.

Namɛi Yeɔ Odase Amɛhaa Yehowa?

10. Ani mɛi ni kɛ amɛhe kpɛtɛɔ je nɛŋ jamɔi lɛ ahe lɛ ji Odasefoi kɛha anɔkwale Nyɔŋmɔ lɛ?

10 Esa akɛ mɔ ni ji odasefonyo kɛha anɔkwale Nyɔŋmɔ lɛ afee mɔ ni yeɔ E-he odase. Ani mɛi ni diɔ je nɛŋ jamɔi lɛ asɛɛ lɛ yeɔ odase ni tamɔ nɛkɛ? Shii enyiɛ gbɔmɛi ni jɛ jamɔi nɛɛ amli lɛ kɛ bo wieɔ amɛjamɔ lɛ he? Mɛɛ be mli amɛba oshia koni amɛbaye amɛnyɔŋmɔ lɛ he odase? Mpoa ni anɔkwale Nyɔŋmɔ lɛ tswa apasa nyɔŋmɔi lɛ koni amɛha amɛdasefoi aba lɛ efee nɔ ni abooo toi. Gbɔmɛi ni jɛ je nɛŋ jamɔi lɛ amli lɛ yeee odase ni tamɔ nɛkɛ. Amɛnyɛŋ amɛkɛɛ bo mɔ ni anɔkwale Nyɔŋmɔ lɛ ji aloo nɔ ni eyiŋtoi ji. Amɛ osɔfoi lɛ nyɛɛɛ atsɔɔ amɛ anɔkwale lɛ. Shwilafoi ni tsɔɔ shwilafoi agbɛ ji amɛ; ni kɛ shwilafo miitsɔɔ shwilafo gbɛ lɛ, amɛyi enyɔ lɛ fɛɛ amɛaagbee bu mli.”​—Mateo 15:⁠14.

11. Namɛi pɛ yeɔ anɔkwale Nyɔŋmɔ lɛ gbɛi lɛ he odase?

11 Namɛi sumɔɔ ni amɛkɛ amɛbe, heloo gbɛfaŋ nibii kɛ amɛwala tete po asha afɔle koni amɛye odase amɛha anɔkwale Nyɔŋmɔ lɛ? Namɛi gbaa gbɔmɛi lɛ akɛ anɔkwale Nyɔŋmɔ lɛ jajeɔ akɛ: “Miji Yehowa, migbɛi ji no” lɛ? (Yesaia 42:⁠8) Namɔ tsɔɔ akɛ “bo, ni okometoo ogbɛi ji Yehowa lɛ, bo ji mɔ ni kwɔ fɛ fɛɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ” lɛ? (Lala 83:19) Yesu baanyɛ akɛɛ anɔkwale Nyɔŋmɔ lɛ yɛ ebe lɛ mli akɛ: “Mijie ogbɛi lɛ ashi mitsɔɔ.” (Yohane 17:⁠6) Yɛ wɔbe nɛɛ mli lɛ, Yehowa Odasefoi pɛ baanyɛ akɛɛ nakai. Kwɛ bɔ ni amɛgbɛi​—Yehowa Odasefoi​—lɛ sa jogbaŋŋ ha!

Maŋtsɛyeli lɛ he Odase ni Ayeɔ

12. Mɛɛ nitsɔɔmɔ ni he hiaa waa esa akɛ anɔkwale odasefoi lɛ agba mɛi krokomɛi ehe sane?

12 Kɛfata anɔkwale Nyɔŋmɔ lɛ gbɛi ni amɛhaa aleɔ lɛ he lɛ, mɛni krɛdɛɛ edasefoi lɛ baakɛɛ yɛ eyiŋtoi ahe? Yesu to okadi lɛ efɔ shi kɛtsɔ tsɔɔmɔ ni etsɔɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ amɛsɔle amɛha anɔkwale Nyɔŋmɔ lɛ akɛ: “Ha omaŋtsɛyeli lɛ aba” lɛ nɔ. (Mateo 6:​10, New World Translation) Nyɔŋmɔ Ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ ji nɔyeli ni yɛ naagbee lɛ ebaaye shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ. (Daniel 2:44) No ji Yesu nitsɔɔmɔ lɛ saneyitso. (Mateo 4:23) Akɛni Maŋtsɛyeli lɛ ji adesai anaagbai anaa tsabaa kome pɛ hewɔ lɛ, ewo hewalɛ akɛ: “Nyɛtaoa Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ kɛ ejalɛ lɛ tsutsu.”​—Mateo 6:⁠33.

13. (a) Mɛni ji nɔ ni anɔkwa saji lɛ tsɔɔ yɛ Yehowa Odasefoi ashiɛmɔ ni kɔɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he lɛ he? (b) Maŋtsɛyeli shiɛmɔ lɛ ji odaseyeli ni tsɔɔ akɛ Yehowa ji anɔkwale gbalɛ Nyɔŋmɔ kome pɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

13 Namɛi ŋmɛnɛ amɛyeɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he odase? Nilelɔ C. S. Braden, mɔ ni kaseɔ je lɛŋ jamɔi lɛ ahe nii waa lɛ kɛɛ: “Yehowa Odasefoi kɛ amɛ odaseyeli ekpa shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ diɛŋtsɛ. . . . Abaanyɛ awie yɛ anɔkwale mli akɛ jamɔ kuu kome ko bɛ je nɛŋ ni amɛjie ekaa kɛ hekamɔ babaoo kpo yɛ mɔdɛŋ ni amɛbɔɔ koni amɛgbɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ amɛshwa fe Yehowa Odasefoi.” Shi eŋma enɛ aaafee afii 40 ni eho nɛ! Ŋmɛnɛ, Maŋtsɛyeli lɛ he odaseyeli ni da kwraa fe nakai ji nɔ ni yaa nɔ, ejaakɛ Odasefoi lɛ ayifalɛ eku ebɔ he fe toi nyɔŋma ŋmɛnɛ! Amɛyibɔ shɛɔ aaafee akpekpei etɛ kɛ fa, yɛ asafoi fe 54,900 mli yɛ jeŋ fɛɛ, ni amɛmiiye Maŋtsɛyeli lɛ he odase, ni amɛyibɔ lɛ miiya hiɛ oyayaayai yɛ be fɛɛ mli. Nɛkɛ yibiiwoo fɛfɛo nɛɛ ji odaseyeli ni tsɔɔ akɛ Yehowa ji anɔkwale gbalɛ Nyɔŋmɔ lɛ. Lɛ ji mɔ ni kɛ mumɔ tsirɛ e-Bi, Yesu, koni egba nɛkɛ yɛ wɔbe nɛɛ he lɛ: “Ni aaashiɛ maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa nɛɛ atsɔɔ je nɛŋ fɛɛ, ni akɛye jeŋmaji lɛ fɛɛ odase; ni no dani naagbee lɛ aaaba.”​—Mateo 24:​14; Yohane 8:⁠28.

Nyɔŋmɔ Suɔmɔ lɛ Kasemɔ

14. Mɛɛ su kpakpa esa akɛ Nyɔŋmɔ anɔkwale odasefoi lɛ akase, ni mɛni etsɔɔ kɛji akɛ amɛfeee nakai?

14 Esa akɛ Nyɔŋmɔ anɔkwale Odasefoi lɛ akase esu ni fe fɛɛ lɛ klɛŋklɛŋ, ni ji​—suɔmɔ. “Mɔ ni sumɔɔɔ mɔ lɛ, eleee Nyɔŋmɔ, ejaakɛ Nyɔŋmɔ lɛ, suɔmɔ ji lɛ.” (1 Yohane 4:⁠8) Yɛ anɔkwale mli lɛ, “enɛ mli Nyɔŋmɔ bii lɛ kɛ Abonsambii lɛ jieɔ amɛhe shi faŋŋ yɛ. Mɔ fɛɛ mɔ ni tsuuu jalɛ nii lɛ, ejɛɛɛ Nyɔŋmɔ mli, kɛ mɔ ni sumɔɔɔ enyɛmi hu. . . . Tamɔ Kain jɛ mɔ fɔŋ lɛ mli ni egbe enyɛmi lɛ.”​—1 Yohane 3:​10-12.

15. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ Yahowa Odasefoi jieɔ anɔkwale suɔmɔ kpo lɛ?

15 Yehowa Odasefoi pɛ yɔɔ suɔmɔ ni tamɔ nakai. Amɛbaaa amɛhe shi amɛhaaa tawuu, maŋhedɔɔ kɛ weku mligbalamɔi nyɔŋmɔi lɛ. Amɛfiii je nɛŋ ta ko sɛɛ, no “hewɔ lɛ, amɛhaaa shihilɛ ni baaha amɛfi amɛmumɔŋ nyɛmimɛi ni yɔɔ je lɛ he kroko ni aaagbe amɛ lɛ sɛɛ lɛ mli. Taakɛ Yesu kɛɛ lɛ, amɛji mɛi ni “jɛɛɛ je nɛŋ” ni ‘amɛkɛ amɛklante efɔ shi.’​—Yohane 17:​14; Mateo 26:⁠52.

16. Mɛɛ gbɛ nɔ mɛi krokomɛi yeɔ buaa ni ayɔseɔ Nyɔŋmɔ anɔkwale Odasefoi lɛ?

16 Nikasemɔ ko ni afee ni egbɛi ji “Saji Babaoo ni Kɔɔ Awuiyeli ni Abuɔ lɛ Bem lɛ He” lɛ kɛɛ: “Yehowa Odasefoi etee nɔ edamɔ shi shiŋŋ ni amɛmɔ amɛshidaamɔ akɛ mɛi ni yeee awui lɛ mli, akɛ ‘Kristofoi ni kɛ amɛhe wooo maŋsaji amli’ . . . Nɔ ni ejɛ amɛshidaamɔ ni amɛkɛteɔ shi amɛwoɔ maŋ sɔɔmɔ yɛ gbɛ ko nɔ, tamɔ asraafoi anitsumɔ loo maŋ lɛ nɔ mli, kɛ bɔ ni amɛkpoɔ akɛ amɛkɛ woo aaaha maŋ lɛ okadii lɛ mli eba yɛ be kɛ bei amli ji yiwaa, tsuŋwoo kɛ asafo yuu ni kɛ gidigidi feɔ amɛ niseniianii yɛ maji babaoo nɔ . . . Shi Odasefoi lɛ kɛ awuiyeli loo efɔŋfeemɔ etooo najiaŋ.” Brazil adafitswaa wolo O Tempo lɛ wie amɛhe akɛ: “Eyɛ mli akɛ jamɔi wujiwuji kɛ amɛlakamɔ wiemɔi yɛ je lɛŋ he fɛɛ he moŋ, shi ekome folo kwraa bɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ ŋmɛnɛ ni jieɔ nakai suɔmɔ lɛ nɔŋŋ kpo.” Yesu jaje akɛ nɛkɛ suɔmɔ diɛŋtsɛ nɛɛ ji nɔ ni haa ayɔseɔ Nyɔŋmɔ anɔkwale Odasefoi lɛ. “Kɛji nyɛsumɔɔ nyɛhe lɛ, no mɛi fɛɛ kɛaale akɛ mikaselɔi ji nyɛ.”​—Yohane 13:⁠35.

Yiwaa Haa Odaseyeli Yaa Hiɛ

17, 18. Mɛɛ nɔkwɛmɔ nɔ ko ni ba nyɛsɛɛ nɛɛ tsɔɔ bɔ ni yiwaa baanyɛ aha Maŋtsɛyeli odaseyeli lɛ aya hiɛ lɛ?

17 Nɔ ni baanyɛ ajɛ yiwaa mli aba lɛ po baanyɛ afee Maŋtsɛyeli Odaseyeli lɛ ni akɛaaha yɛ gbɛ ni da nɔ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, Yehowa Odasefoi aaafee 8,000 pɛ yɔɔ India. Ni kɛlɛ, nyɛsɛɛ nɛɛ nɔŋŋ aha mɛi pii le Yehowa gbɛi lɛ kɛ yiŋtoi lɛ yɛ nakai shikpɔŋ lɛ nɔ kɛtsɔ nɔ ni Odasefoi abii 11 fee yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Kristofoi lɛ kasemɔ hewɔ, mɛi ni kɛɛ saneyeli he lɛ akɛ: “Esa akɛ aboɔ Nyɔŋmɔ moŋ toi fe gbɔmɛi” lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 5:29) Ashwie India gbekɛbii nɛɛ kɛjɛ skul akɛni amɛlaaa jakumaŋ lala lɛ hewɔ. Shi taakɛ abɔ he amaniɛ yɛ Deccan Herald adafitswaa wolo ni aŋma yɛ Bangalore, lɛ mli lɛ India Saneyeli He Wulu lɛ kojo akɛ, “Gbɛnaa nii ko bɛ maŋ nɛɛ mli akɛ esa akɛ ala Jakumaŋ Lala lɛ.” Saneyeli He lɛ kadi akɛ gbekɛbii lɛ “ejie bulɛ kpakpa kpo amɛtsɔɔ” ni akɛ la ni amɛlaaa lɛ “etsɔɔɔ atuatsemɔ.” Saneyeli He lɛ fa ni ahe gbekɛbii lɛ yɛ skul lɛ ekoŋŋ.

18 Nakai adafitswaa wolo lɛ nɔŋŋ kɛɛ akɛ: “Nɛkɛ gbekɛbii nɛɛ kpoo akɛ amɛaala Jakumaŋ Lala lɛ, ejaakɛ Yehowa Odasefoi buɔ amɛhe akɛ Kristofoi ni amɛtuu amɛhe amɛha Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ kwraa. . . . No hewɔ lɛ, amɛkɛ amɛhe wooo Maŋ lɛ maŋkwramɔ nitsumɔ ko mli.” Agbɛnɛ The Telegraph ni aŋma yɛ Calcutta lɛ hu bɔ amaniɛ akɛ: “Skul gbekɛbii lɛ anifeemɔ lɛ hu eha ayoo . . . Yehowa Odasefoi ni yɛ be babaoo mli lɛ amɛhi shi akɛ mɛi ni aleee amɛ kwraa yɛ wɔmaŋ nɛɛ mli kɛbashi nyɛsɛɛ nɛɛ lɛ.” Hɛɛ, ‘Abaashiɛ maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ ni akɛye jeŋmaji lɛ fɛɛ odase’ dani naagbee lɛ aba.​—Mateo 24:⁠14.

Odasefoi Anaabuamɔ Kɛha Anɔkwale Nyɔŋmɔ Lɛ

19. Mɛni esa akɛ mɛi ni yɔɔ tsuijurɔ lɛ afee kɛ amɛmiisumɔ ni amɛja anɔkwale Nyɔŋmɔ lɛ?

19 Ŋmɛnɛ, anɔkwale Nyɔŋmɔ lɛ, Yehowa, miiha ewebii lɛ aye jeŋ muu fɛɛ maŋtsɛ ni eji kɛ eyiŋtoi ahe odase. Yɛ be mli ni amɛkɛ hewalɛ babaoo jajeɔ eshɛɛ sane lɛ, etsɔɔ nɔ ebuaa gbɔmɛi ni jɛ jeŋmaji fɛɛ amli ni hiɛ tsuijurɔ ni amɛyi faa babaoo lɛ ewoɔ ejalɔi lɛ anaanyobɔɔ mli. (Yesaia 2:​2-4) Amɛkpoɔ amɛ apasa nyɔŋmɔi lɛ ni amɛtsɔɔ amɛhe amɛhaa anɔkwale Nyɔŋmɔ lɛ jamɔ, taakɛ bɔ ni akpɔ mɛi ni taoɔ ni amɛja Yehowa lɛ kɛjɛ nyɔŋyeli mli yɛ blema Babilon, heni apasa nyɔŋmɔi ajamɔ egbɛ eshwa lɛ.​—Yesaia 43:⁠14.

20, 21. Mɛni hewɔ ehe hiaa akɛ aaakpoo apasa nyɔŋmɔi bianɛ, shi jeee ni afee mɛi ni damɔɔ shi kwɛɔ nɔ ni yaa nɔ kɛkɛ lɛ?

20 Ani obaafee odasefonyo oha anɔkwale Nyɔŋmɔ lɛ? Ani obaadamɔ shi oha anɔkwale jamɔ ni okwa la yi sɔ kɛ jeŋba gbonyo he toigbalamɔ ni je nɛɛ kɛ epasa nyɔŋmɔi lɛ eye lɛ? Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ woɔ hewalɛ akɛ: “Nyɛjea emli [Babilon apasa jamɔ] mimaŋ, koni nyɛkɛ lɛ akafee ekome yɛ ehe eshai lɛ amli, ni nyɛkana ehaomɔi lɛ eko.” (Kpojiemɔ 18:⁠4) Hɛɛ, “Nyɛjea emli,” nyɛfea he nɔ ko dani ekpe sɛɛ tsɔ! Nyɛkafea tamɔ nuu ni beni Katolik wolo tɛtrɛɛ ko bi lɛ jamɔ ni esumɔɔ lɛ, ekɛɛ: ‘Misusuɔ akɛ miji Odasefonyo ni kwɛɔ nɔ ni yaa nɔ. Miheɔ nɔ ni Yehowa Odasefoi heɔ yeɔ lɛ miyeɔ​—shi misumɔɔɔ ni mikɛ mihe awo mli’ lɛ.

21 Shi, etsɛŋ ni ebaakɔ mɔ fɛɛ mɔ ni yɔɔ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ he, yɛ be mli ni Yehowa kojoɔ apasa nyɔŋmɔi ni yɔɔ je nɛŋ kɛ amɛjalɔi lɛ: “Nyɔŋmɔi ni jeee amɛ amɛfee ŋwɛi kɛ shikpɔŋ lɛ, amɛhiɛ aaakpata kɛaajɛ shikpɔŋ lɛ nɔ kɛ ŋwɛi shishi nɛɛ!” (Yeremia 10:11) Mɛi ni damɔɔ shi kwɛɔ nɔ ni yaa nɔ ko ehiŋ shi. Mɛi ni abaana amɛ pɛ ji Odasefoi kɛha anɔkwale Nyɔŋmɔ lɛ kɛ mɛi ni jeee nakai amɛji lɛ. (Mateo 24:​37-39; 2 Petro 2:5; Kpojiemɔ 7:​9-15) Ani obaafee odasefonyo oha anɔkwale Nyɔŋmɔ lɛ? Esa akɛ ofee nakai, “ejaakɛ lɛ, Mawu lɛ, ji wɔyiwalaheremɔ Mawu, ni Nuŋtsɔ Yahowa lɛ ji mɔ ni jieɔ mɔ kɛjɛɔ gbele mli.”​—Lala 68:​21.a

[Shishigbɛ niŋmai]

a Ajie kɛjɛ February 1, 1988 Watchtower lɛ mli.

Sanebimɔi Ni Akɛtiɔ Mi

◻ Mɛɛ mpoa anɔkwale Nyɔŋmɔ Iɛ tswaa apasa nyɔŋmɔi lɛ?

◻ Mɛɛ nifeemɔ loo mla wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔyoo anɔkwale jamɔ kɛjɛ apasa jamɔ he?

◻ Mɛɛ yibiiwoo tsɔɔ akɛ je nɛŋ nyɔŋmɔi lɛ ji yakayaka nyɔŋmɔi tamɔ blema nɔ lɛ?

◻ Mɛɛ yibii kpakpa esa akɛ anɔkwale nyɔŋma lɛ Odasefoi lɛ awo, ni namɛi jieɔ enɛ kpo?

◻ Mɛni hewɔ ehe hiaa akɛ aaafee nɔ ko bianɛ ni akpoo apasa jamɔ lɛ?

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 14]

Blema jeŋmaji lɛ ayakayaka nyɔŋmɔi lɛ eho etee akɛ nibii ni ajaa

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 15]

Agbe gbɔmɛi aaafee akpekpei oha yɛ tai ni je nɛŋ jamɔi fiɔ sɛɛ lɛ mli yɛ wɔ afii oha nɛɛ mli

[He ni Sane lɛ Jɛ]

U.S. Army photo

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 16]

Yesu kɛɛ akɛ abaale anɔkwale odasefoi Iɛ kɛtsɔ suɔmɔ ni amɛyɔɔ amɛhaa amɛhe lɛ nɔ

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje