Nyɛkahaa Yiŋtoo Ni Yɔɔ Heyeli Ni Nyɔŋmɔ Kɛha Lɛ Sɛɛ Lɛ Miifee Efolo
“He ni Yehowa mumɔ lɛ yɔɔ lɛ, jɛmɛ heyeli yɔɔ.”—2 KORINTOBII 3:17, New World Translation.
1. Mɛni hewɔ Yesaia 65:13, 14 kɔɔ Yehowa Odasefoi ahe lɛ?
YEHOWA ji heyeli Nyɔŋmɔ lɛ. Ni mɛɛ jɔɔmɔ heyeli ni Nyɔŋmɔ kɛha lɛ ji nɛkɛ! Akɛni etsuji ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ lɛ yɔɔ heyeli nɛɛ hewɔ lɛ, Jeŋ Muu Fɛɛ Nuŋtsɔ Yehowa wiemɔi nɛɛ kɔɔ amɛhe: “Naa! Mitsuji lɛ aaaye nii, shi nyɛ lɛ hɔmɔ aaaye nyɛ. Naa! Mitsuji lɛ aaanu nii, shi nyɛ lɛ kumai aaaye nyɛ. Naa! Mitsuji lɛ aaanya, shi nyɛ lɛ, nyɛhiɛ aaagboi. Naa! Mitsuji lɛ aaala kɛ tsuijurɔ, shi nyɛ lɛ nyɛaabolɔ kɛ tsuiŋdɔlɛ, ni nyɛkɛ mumɔ ni ekumɔ aaafo yoo!”—Yesaia 65:13, 14.
2. Mɛni hewɔ Yehowa webii eshwere yɛ mumɔŋ lɛ?
2 Nyɔŋmɔ webii naa mumɔŋ shweremɔ nɛɛ mli ŋɔɔmɔ ejaakɛ emumɔ lɛ loo enifeemɔ hewalɛ lɛ ji nɔ ni kudɔɔ amɛ. Bɔfo Paulo kɛɛ: “Yehowa ji Mumɔ lɛ; ni he ni Yehowa mumɔ lɛ yɔɔ lɛ, jɛmɛ heyeli yɔɔ.” (2 Korintobii 3: 17, NW) Mɛɛ yiŋtoo yɔɔ heyeli ni Nyɔŋmɔ kɛha lɛ sɛɛ? Ni mɛni abiɔ yɛ wɔdɛŋ ni wɔkɛtsu nii kɛmɔ shi?
Heyeli ni Nyɔŋmɔ Yɔɔ Lɛ
3. Mɛɛ heyeli nɛkɛ Nyɔŋmɔ yɔɔ, ni mɛni hewɔ?
3 Yehowa pɛ yɔɔ heyeli kwraa kɛmɔ shi. Ebɔɔ nii lɛ ateŋ mɔ ko bɛ ni baanyɛ atsi eheyeli lɛ naa ejaakɛ eji Nyɔŋmɔ Ofe kɛ Jeŋ Muu Fɛɛ Maŋtsɛ. Taakɛ nuu anɔkwafo Hiob wie lɛ, “namɔ aaanyɛ enaa atsi? Namɔ aaakɛɛ lɛ akɛ, ‘Mɛni ofeɔ nɛɛ?’” (Hiob 9:12) Nakai nɔŋŋ anyɛ Babilon maŋtsɛ Nebukadnezar nɔ ni ekpɛlɛ nɔ akɛ: “Ni mɔ ko bɛ ni aaatswa [Nyɔŋmɔ] nine afɔ loo ni eeekɛɛ lɛ akɛ, ‘Mɛni ofeɔ nɛɛ?’”—Daniel 4:35.
4. Te ebaa lɛ tɛŋŋ ni Yehowa haa husui hiɔ eheyeli lɛ he lɛ?
4 Shi, Yehowa diɛŋtsɛ jalɛ shishitoo mlai lɛ haa nakai heyeli kwraa lɛ hiɔ ehusui anaa. Afee enɛ he mfoniri beni Abraham wie bɔ ni esusuɔ mɛi ni hi Sodom lɛ ahe ni ebi sane nɛɛ lɛ: “Ani shikpɔŋ fɛɛ nɔ Kojolɔ lɛ ekojoŋ jalɛ kojomɔ?” Hetoo ni Nyɔŋmɔ ha lɛ tsɔɔ akɛ eyɔseɔ gbɛnaa nii ni ka enɔ akɛ efee nɔ ni ja lɛ. Eji jalɔi komɛi yɛ Sodom kulɛ ekpataŋ maŋ lɛ hiɛ. (1 Mose 18:22-33) Nyɔŋmɔ haa eheyeli lɛ hiɔ ehusui anaa hu ejaakɛ esuɔmɔ kɛ enilee lɛ haa etoɔ etsui shi ni ekɛ henɔyeli tsuɔ nii.—Yesaia 42:14.
Husui ni Aje Awo Adesa Heyeli lɛ He
5. Mɛni ji nibii ni jeɔ husu woɔ adesa heyeli he lɛ ekomɛi?
5 Tsɛ, Yehowa yɛ heyeli kwraa moŋ, shi mɛi krokomɛi fɛɛ tsuɔ nii yɛ naatsii ni amɛ bɔɔ su, nyɛmɔi, kɛ shihilɛ hé, kɛ agbɛnɛ nibii ni ŋmɛnɛŋmɛnɛ adesai eshafeelɔi awala be kuku nɛɛ eto lɛ amli. Nyɔŋmɔ kɛ heyeli ni yeɔ emuu bɔ gbɔmɔ koni etsu nii yɛ shihilɛ hé ni Nyɔŋmɔ eto kɛha lɛ lɛ mli. Yiŋtoi krokomɛi babaoo hu yɛ ni tsɔɔ nɔ hewɔ ni husu yɔɔ adesa heyeli lɛ he, shi ejeee heyeli kwraa kɛmɔ shi lɛ.
6. Wɔhe akɔntaa ni wɔɔbu wɔha Nyɔŋmɔ lɛ kɔɔ wɔ heyeli lɛ he yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
6 Klɛŋklɛŋ lɛ, aje husu awo adesa heyeli he ejaakɛ Nyɔŋmɔ bɔ gbɔmɔ koni etsu E-yiŋtoo he nii. Yehowa ‘sa akɛ eŋɔɔ anunyam kɛ woo kɛ hewalɛ ejaakɛ lɛ ebɔ nibii fɛɛ ni esuɔmɔnaa hewɔ amɛyɔɔ ni abɔ amɛ.’ (Kpojiemɔ 4:11) No hewɔ lɛ gbɔmɔ baabu ehe akɔntaa eha e-Feelɔ lɛ, ni efee mlai ni abaatsɔ nɔ akɛye adesai anɔ yɛ gbɛ ni ja nɔ lɛ. Nyɔŋmɔ bi ni agbe aŋkroaŋkroi ni gbeɔ egbɛi lɛ he guɔ loo amɛkuɔ Hejɔɔmɔ Gbi mla lɛ mli lɛ yɛ blema Israel ni yɔɔ Mose Mla lɛ shishi lɛ. (2 Mose 20:7; 31: 14, 15; 3 Mose 24:13-16; 4 Mose 15:32-36) Eyɛ mli akɛ wɔ, ni ji Kristofoi bɛ Mla lɛ shishi moŋ, shi aje husu awo wɔ heyeli lɛ he ejaakɛ wɔbaabu wɔhe akɔntaa wɔha Yehowa, ni ji wɔ Kojolɔ, Mla-halɔ, kɛ Maŋtsɛ lɛ.—Yesaia 33:22; Romabii 14:12.
7, 8. (a) Adebɔɔ mli mlai tsiɔ adesa heyeli naa yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Mɛɛ Nyɔŋmɔ mlai krokomɛi tsiɔ wɔ heyeli naa akɛ gbɔmɛi?
7 Nɔ ni ji enyɔ lɛ, aje husu awo adesa heyeli he yɛ Nyɔŋmɔ adebɔɔ mlai lɛ ahewɔ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, yɛ gravity loo nigbalamɔ hewalɛ mla lɛ hewɔ lɛ, gbɔmɔ ko nyɛŋ atu loo ahuru kɛjɛ ŋwɛitsu kakadaŋŋ ko nɔ ni eyeŋ ehe awui loo egbeŋ ehe. Eyɛ faŋŋ akɛ, Nyɔŋmɔ adebɔɔ mlai lɛ foɔ gbɔmɔ heyeli ni ekɛaafee nibii komɛi lɛ he husu.
8 Nɔ ni ji etɛ lɛ, aje husu awo gbɔmɔ heyeli he yɛ Nyɔŋmɔ jeŋba he mlai lɛ ahewɔ. Eka shi faŋŋ akɛ ona bɔ ni nɔ ni Paulo ŋma yɛ Galatabii 6:7, 8 lɛ baa mli haa lɛ: “Nyɛkalakaa nyɛhe: Nyɔŋmɔ lɛ, aliii lɛ yaka. Ejaakɛ nɔ pɛ ni gbɔmɔ duɔ lɛ, no nɔŋŋ ebaakpa hu. Ejaakɛ mɔ ni duɔ nii yɛ lɛ diɛŋtsɛ eheloo mli lɛ, eheloo mli ebaakpa fitemɔ kɛjɛ; shi mɔ ni duɔ nii yɛ mumɔ mli lɛ, mumɔ lɛ mli nɔŋŋ ebaakpa naanɔ wala kɛaajɛ.” Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ jeŋba he mlai jeɔ husu ewoɔ wɔ heyeli lɛ he, shi amɛnɔyeli he miihia kɛha wɔ wala namɔ.
9. Adesa weku lɛ fa ni wɔji lɛ tsiɔ wɔ heyeli lɛ naa yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
9 Nɔ ni ji ejwɛ lɛ, aje husu awo gbɔmɔ heyeli he ejaakɛ efata adesa weku lɛ he. No hewɔ lɛ, esa akɛ ena eheyeli lɛ kɛyashɛ he ni egbaaa mɛi krokomɛi anɔ̃ naa yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ. Esa akɛ Kristofoi aba amɛhe shi amɛha nɔyelii ni ji “hegbɛi ni yeɔ nɔ lɛ,” ni wɔbo amɛ toi, bei abɔ ni amɛbiii ni wɔku Nyɔŋmɔ mlai amli lɛ. (Romabii 13:1; Bɔfoi lɛ Asaji 5:29) Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, esa akɛ wɔbo mlai ni kɔɔ tooyeli he, foi ni esa wɔkɛ wɔwo wɔtsɔnei wɔha, kɛ nibii krokomɛi ahe lɛ toi. Anɔkwale ni eji akɛ esa akɛ wɔbo “Kaisare” mlai nɛɛ atoi lɛ tsɔɔ lolo akɛ heyeli ni Nyɔŋmɔ kɛha wɔ lɛ jeee heyeli kwraa ni husu bɛ he.—Marko 12:17; Romabii 13:7.
Mɛni Hewɔ Heyeli ni Husu Yɔɔ He Lɛ?
10, 11. Mɛni hewɔ Yehowa kɛ heyeli ni husu yɔɔ mli ha adesai lɛ?
10 Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ kɛ heyeli ni husu yɔɔ mli ha adesai? Yiŋtoo lɛ ekome ji akɛ Bɔlɔ lɛ baanyɛ ana bɔɔ nii ni yɔɔ jwɛŋmɔ yɛ shikpɔŋ nɔ ni baatsɔ amɛwiemɔi kɛ jeŋba kpakpa nɔ amɛkɛ woo kɛ yijiemɔ abaha lɛ. Adesai baanyɛ afee enɛ, yɛ be mli ni kooloi nyɛŋ. Kooloi ni henumɔ ko kɛkɛ tsirɛɔ amɛ lɛ leee jeŋba he sane. Obaanyɛ otsɔɔ gbee ko nii akɛ ekakɔ nɔ ko, shi onyɛŋ otsɔɔ lɛ nɔ hewɔ ni juu ehiii. Kooloo ní kɛ wɔɔkɛɛ lɛ, ato enifeemɔ he gbɛjianɔ momo lɛ nyɛŋ afee yiŋkpɛi ni kɛ yijiemɔ kɛ woo baaha Nyɔŋmɔ, yɛ be mli ni gbɔmɔ baanyɛ ekɛ heyeli ahala akɛ eeejɛ suɔmɔ kɛ hiɛsɔɔ mli esɔmɔ e-Feelɔ lɛ.
11 Nyɔŋmɔ kɛ heyeli nɛɛ hu haa gbɔmɛi kɛha amɛ sɛɛnamɔ kɛ miishɛɛnamɔ. Amɛbaanyɛ ni amɛkɛ amɛheyeli ni husu yɔɔ mli lɛ atsu nii kɛtsɔ nibii heei ni amɛaafee, amɛmlihilɛ kɛ gbeekpamɔ nɔ. Gbɔmɛi yɛ nihalamɔ mli heyeli hu yɛ saji tamɔ nitsumɔ kɛ shihilɛ he mli. Ŋmɛnɛ, shika-helɛtemɔ kɛ maŋkwramɔŋ shihilɛi jeɔ husu ewoɔ nakai nihalamɔ mli heyeli lɛ he yɛ bei babaoo mli, ni enɛ baanyɛ afee nɔ ni jɛ gbɔmɔ hiɛjoomɔ, shi jeee nɔ ni jɛ bɔ ni Nyɔŋmɔ bɔ gbɔmɔ kɛjɛ shishijee lɛ hewɔ.
12. Mɛni hewɔ adesai ateŋ mɛi ni fa yɔɔ nyɔŋyeli mli lɛ?
12 Eyɛ mli akɛ Yehowa kɛ heyeli babaoo ha adesai moŋ, shi ŋmɛnɛ mɛi ni fa titri etsɔmɔ nyɔji amɛha nijiaŋwujee. Mɛni ba? Klɛŋklɛŋ adesai enyɔ lɛ, Adam kɛ Hawa, laaje yiŋtoo ni yɔɔ heyeli ni Nyɔŋmɔ kɛha lɛ sɛɛ lɛ. Amɛteke husui ni Nyɔŋmɔ efo ewo amɛheyeli he lɛ, ni amɛbi sane yɛ hegbɛ ni ja ni Nyɔŋmɔ yɔɔ akɛ eyeɔ amɛnɔ akɛ Yehowa, Jeŋ Muu Fɛɛ Maŋtsɛ lɛ he. (1 Mose 3:1-7; Yeremia 10:10; 50:31) Akɛni amɛtsui enyɔɔɔ amɛmli akɛ amɛkɛ amɛheyeli lɛ aaatsu nii ni amɛkɛ woo aha Nyɔŋmɔ hewɔ lɛ, amɛkɛtsu nii yɛ pɛsɛmkunya gbɛ nɔ, koni amɛkɛkpe amɛyiŋ yɛ nɔ ni ja kɛ nɔ ni ejaaa he amɛha amɛhe, ni eha amɛyafata Satan he yɛ atua ni etse eshi Yehowa lɛ mli. Shi, ni amɛaana heyeli babaoo moŋ lɛ, akɛ naatsii kɛ nyɔŋyeli ni naa wa kɛ naagbee lɛ gbele, ni baa amɛheyeli lɛ shi tsi eshafeelɔi Adam kɛ Hawa naa. Amɛshwiei na heyeli ni alaaje nɛɛ akɛ gboshinii. “Ejaakɛ mɛi fɛɛ efee esha, ni Nyɔŋmɔ anunyam lɛ ebɔ amɛ.” “Ejaakɛ esha dɛŋ nyɔmɔwoo lɛ, gbele ni.”—Romabii 3:23; 5:12; 6:23.
13. Mɛni hewɔ Satan enyɛ eŋɔ gbɔmɛi nom lɛ?
13 Yɛ atuatsemɔ ni ba Eden lɛ hewɔ lɛ, Adam kɛ eshwiei hu batsɔmɔ Satan Abonsam nyɔji. Ejaakɛ “jeŋ muu lɛ fɛɛ ka mɔ fɔŋ lɛ hewalɛ mli”! (1 Yohane 5:19) Yɛ hewalɛ kɛ nyɛmɔ babaoo ni Satan yɔɔ lɛ hewɔ ni enyɛ elaka ni efee adesai fɛɛ ni amɛtsi amɛhe kɛjɛ Nyɔŋmɔ he lɛ enyɔji lɛ. Agbɛnɛ, gbɔmɛi pɛsɛmkunya-tsɛmɛi eye amɛnanemɛi adesai anɔ ni amɛkɛye amɛ awui. (Jajelɔ 8:9) No hewɔ lɛ, adesai fɛɛ etsɔmɔ nyɔji amɛha esha kɛ gbele, kɛha Satan kɛ edaimonioi lɛ, kɛ agbɛnɛ kɛha je lɛ maŋkwramɔ, shika-helɛtemɔ kɛ jamɔŋ gbɛjianɔtoi lɛ.
Aha Anɔkwa Heyeli Efee Nɔ Ni Baanyɛ Aba
14. Adesai ahiɛnɔkamɔ kɛha anɔkwa heyeli lɛ kpɛtɛ mɛni he?
14 Heyeli ni aaana kɛaajɛ esha, gbele, kɛ Abonsam kɛ eje lɛ dɛŋ lɛ kpɛtɛ fai shi ni Nyɔŋmɔ etswa akɛ ebaaha ana sane ni kɔɔ jeŋ muu fɛɛ maŋtsɛ ni ja ni eji lɛ he lɛ naa lɛ he. Akɛni Satan tee nɛkɛ sane nɛɛ shi hewɔ lɛ, Yehowa eŋmɛ lɛ gbɛ koni ehi shi, taakɛ eŋmɛ Farao gbɛ koni ehi shi be fioo ko lɛ. Enɛ sa, bɔni afee ni Yehowa ajie ehewalɛ fɛɛ kpo ni ajaje egbɛi lɛ yɛ shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ. (2 Mose 9:15, 16) Etsɛŋ ni Nyɔŋmɔ baabu lɛ diɛŋtsɛ ehe bem akɛ Jeŋ Muu Fɛɛ Maŋtsɛ, ni ebaatse egbɛi krɔŋkrɔŋ lɛ he kɛtsɔ ahorabɔɔ ni akɛba nɔ yɛ Satan, Adam kɛ Hawa atuatsemɔ lɛ hewɔ lɛ ni eeejie kɛya lɛ nɔ. Yɛ nakai gbɛ nɔ lɛ, abaakpɔ mɛi ni sheɔ Yehowa gbeyei lɛ fɛɛ kɛjɛ esha kɛ gbele nyɔŋyeli lɛ mli ni akɛ amɛ baaba jeŋ hee ni heyeli ni Nyɔŋmɔ kɛha lɛ yɔɔ mli lɛ mli.—Romabii 8:19-23.
15. Mɛni Yesu tsu yɛ heyeli ni akɛhaa adesai ekoŋŋ lɛ mli?
15 Bɔni afee ni asaa akɛ heyeli aha adesai ekoŋŋ lɛ, Nyɔŋmɔ tsu e-Bi lɛ kɛba shikpɔŋ nɔ akɛ gbɔmɔ. Akɛni ejɛ esuɔmɔ mli ekɛ ewala akɛ adesa ni yeɔ emuu lɛ ha hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ Bi, Yesu Kristo, kɛ kpɔmɔ afɔleshaa lɛ, nɔ ni abaadamɔ nɔ aha adesai aye amɛhe lɛ ha. (Mateo 20:28) Agbɛnɛ eshiɛ heyeli he sane. Ekɛ wiemɔi nɛɛ to ehe yɛ esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ shishijee mli: “Nuŋtsɔ Yehowa mumɔ lɛ yɛ minɔ, ejaakɛ Yehowa efɔ mi mu koni mishiɛ sanekpakpa lɛ mitsɔɔ ohiafoi; etsu mi koni mibatsa mɛi ni amɛtsuii ekumɔ lɛ, ni mijaje heyeli mitsɔɔ nomi lɛ, ni mijaje gbelemɔ mitsɔɔ mɛi ni awo amɛ tsuŋ lɛ.”—Yesaia 61:1; Luka 4:16-21.
16. Mɛni esa akɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Yudafoi lɛ afee koni amɛnine ashɛ anɔkwa heyeli nɔ?
16 Te aaafee tɛŋŋ ni gbɔmɛi anine aaashɛ nakai heyeli lɛ nɔ? Yesu kɛɛ: “Kɛji nyɛhi shi yɛ miwiemɔ lɛ mli lɛ, minɔkwa kaselɔi ji nyɛ; ni nyɛaale anɔkwale lɛ, ni anɔkwale lɛ aaaha nyɛye nyɛhe.” No hewɔ lɛ, Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ ena mumɔŋ heyeli mli ŋɔɔmɔ. (Yohane 8:31, 32, 36) Kɛfata he lɛ, Yesu kɛɛ Roma amralo Pontio Pilato akɛ: “Enɛ hewɔ afɔ mi ni enɛ hewɔ nɔŋŋ mibaje lɛ mli, koni mibaye anɔkwale lɛ he odase. Mɔ fɛɛ mɔ ni jɛ anɔkwale lɛ mli lɛ nuɔ migbee.” (Yohane 18:37) Yudafoi ni kpɛlɛ anɔkwale lɛ ni Yesu shiɛ ni efee he nɔkwɛmɔ nɔ lɛ nɔ lɛ tsake amɛtsui kɛjɛ amɛhe eshai lɛ ahe, amɛjaje amɛgbɛduu lɛ, ni amɛkɛ amɛhe ha Yehowa, ni abaptisi amɛ taakɛ afee Yesu lɛ. (Mateo 3:13-17; Bɔfoi 3:19) Amɛbana heyeli ni Nyɔŋmɔ kɛha ni husu yɔɔ he lɛ mli ŋɔɔmɔ yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ.
17. Mɛni hewɔ Yehowa kɛ heyeli haa etsuji lɛ?
17 Yehowa kɛ heyeli haa etsuji anɔkwafoi lɛ, titri lɛ kɛha lɛ diɛŋtsɛ emaŋtsɛyeli lɛ bembuu kɛ agbɛnɛ kɛha amɛmiishɛjemɔ loo sɛɛnamɔ. Eha lsraelbii lɛ ye amɛhe kɛjɛ Mizraim nyɔŋyeli shishi koni amɛwo ehiɛ nyam akɛ osɔfoi amaŋtsɛyeli, edasefoi. (2 Mose 19:5, 6; Yesaia 43:10-12) Nakai nɔŋŋ hu Yehowa jie ewebii lɛ kɛjɛ Babilon nyɔŋyeli mli, titri lɛ koni amɛyasaa amɛma esɔlemɔtsu lɛ ni amɛto anɔkwa jamɔ shishi ekoŋŋ. (Ezra 1:2-4) Beni nomii nɛɛ kɛ amɛhe wo amɛ diɛŋtsɛ amɛheloo gbɛfaŋ hejɔlɛnamɔ mli lɛ, Yehowa tsu egbalɔi Hagai kɛ Zakaria koni amɛyakai amɛ gbɛnaa nii ni ka amɛnɔ yɛ Yehowa hiɛ lɛ he. Heyeli ni Nyɔŋmɔ kɛha amɛ lɛ ni amɛkɛ wo gbɛhe ni sa mli nakai lɛ ha amɛgbe sɔlemɔtsu lɛ naa, kɛwo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam, kɛ agbɛnɛ ewebii lɛ ahejɔlɛ kɛ hilɛ-kɛhamɔ.
Wɔkahe Yiŋtoo ni Yɔɔ Heyeli ni Nyɔŋmɔ Kɛha lɛ Sɛɛ lɛ Yakatswaa
18. Mɛni hewɔ abaanyɛ akɛɛ akɛ Yehowa tsuji ni yɔɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ lɛ heko yiŋtoo ni yɔɔ heyeli ni Nyɔŋmɔ kɛha amɛ lɛ sɛɛ lɛ yakatswaa lɛ?
18 Ni Nyɔŋmɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ tsuji lɛ hu? Akɛ gbɛjianɔtoo lɛ, amɛheko yiŋtoo ni yɔɔ heyeli ni Nyɔŋmɔ kɛha amɛ lɛ sɛɛ lɛ yakatswaa. Amɛje shishi akɛ amɛaaye amɛhe kɛjɛ Babilon tɔmɔi amli ni amɛna Kristofoi aheyeli ni fa mli ŋɔɔmɔ yɛ 1870 afii lɛ amli. Enɛ kɛ Abɛi 4:18 ni kɛɔ nɛkɛ lɛ kpaa gbee: “Jalɔi atempɔŋ lɛ tamɔ la ni kpɛɔ ni eyaa nɔ ekpɛɔ aahu kɛyashiɔ shwane fintii.” Ni kɛlɛ, taakɛ bɔ ni akɛ blema Nyɔŋmɔ webii lɛ tee nomŋɔɔ mli kɛyashi be ko lɛ, Yehowa webii lɛ hu bote Babilon Kpeteŋkpele lɛ nyɔŋyeli ko mli kɛyashɛ he ko yɛ 1918. (Kpojiemɔ 17:1, 2, 5) Nakai jeŋ apasa jamɔ maŋtsɛyeli lɛ mlibii lɛ nya beni okadi “odasefoi enyɔ” lɛ jwere shi ni amɛgboi yɛ mumɔŋ lɛ. Shi yɛ Nyɔŋmɔ duromɔ naa lɛ, akɛ etsuji ni afɔ amɛ mu lɛ ba wala mli ekoŋŋ yɛ 1919, ni aha amɛye amɛhe yɛ mumɔŋ. (Kpojiemɔ 11:3, 7-11) Akɛni amɛkɛ heyeli ni Nyɔŋmɔ kɛha amɛ lɛ tsu nii hewɔ lɛ, amɛbatsɔmɔ Ŋwɛi Flooflonyo lɛ odasefoi ni yɔɔ ekaa. No hewɔ lɛ kwɛ bɔ ni esa jogbaŋŋ ha akɛ yɛ 1931 mli lɛ, amɛkɛ miishɛɛ aaakpɛlɛ gbɛi Yehowa Odasefoi lɛ nɔ! (Yesaia 43:10-12) Titri lɛ kɛjɛ 1935 kɛbaa nɛɛ, “asafo babaoo” ko ni yɔɔ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaana naanɔ wala yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ kɛ amɛhe ebabɔ Odasefoi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe. Amɛ hu amɛheee yiŋtoo ni yɔɔ heyeli ni Nyɔŋmɔ kɛha amɛ lɛ sɛɛ lɛ yakatswaa.—Kpojiemɔ 7:9-17.
19, 20. (a) Mɛni ji gbɛ kome ko ni sa kadimɔ jogbaŋŋ ni Yehowa webii tsɔɔ nɔ amɛkɛ heyeli ni Nyɔŋmɔ kɛha amɛ lɛ tsuɔ nii yɛ gbɛ kpakpa nɔ? (b) Mɛɛ gbɛ kroko ni sa kadimɔ nɔ Yehowa Odasefoi kɛ heyeli ni Nyɔŋmɔ kɛha amɛ lɛ tsuɔ nii yɛ gbɛ kpakpa nɔ yɛ?
19 Yehowa webii kɛ heyeli ni Nyɔŋmɔ kɛha amɛ lɛ miitsu nii yɛ gbɛ kpakpa nɔ yɛ gbɛi sɔrɔtoi enyɔ ni sa kadimɔ jogbaŋŋ nɔ. Nɔ kome ji akɛ, amɛkɛtsuɔ nii koni amɛkɛdi gbɛ ni ja sɛɛ. (1 Petro 2:16) Ni mɛɛ gbɛi kpakpa po amɛna nɛkɛ! Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, gbi ko lɛ nuu ko bote Maŋtsɛyeli Asa ko nɔ yɛ Zurich, Switzerland, ni ekɛɛ akɛ eesumɔ ni etsɔ Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ ko. Beni abi lɛ nɔ hewɔ lɛ, etsɔɔ mli akɛ enyɛmi yoo ji Odasefonyo ko ni ashwie lɛ yɛ jeŋba shara hewɔ. Ekɛɛ: ‘Enɛ ji gbɛjianɔtoo ni misumɔɔ ni mikɛ mihe abɔ he lɛ—nɔ ni ekpɛlɛɛɛ jeŋba gbonyo nɔ.’ Ni yiŋtoo kpakpa ko hewɔ ni New Catholic Encyclopedia lɛ kɛɛ akɛ Yehowa Odasefoi ena gbɛi kpakpa akɛ amɛji “kui ni baa amɛjeŋ jogbaŋŋ yɛ je lɛŋ lɛ ateŋ ekome” lɛ.
20 Yehowa Odasefoi kɛ heyeli ni Nyɔŋmɔ kɛha amɛ lɛ tsuɔ nii kɛtsɔɔ amɛnitsumɔ akɛ amɛshiɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ taakɛ Yesu fee lɛ ni amɛtsuɔ he nii lɛ nɔ. (Mateo 4:17) Amɛmiitsɔ amɛnaabu, woji ni akala, trukaa odaseyeli kɛ tɛ̃ɛ nɔ amɛmiitswa Yehowa Maŋtsɛyeli lɛ he adafi. Nakai feemɔ he baa sɛɛnamɔ babaoo kɛhaa amɛ kɛtsɔɔ amɛhemɔkɛyeli ni amɛwajeɔ lɛ kɛ amɛhiɛnɔkamɔ ni mli feɔ faŋŋ lɛ nɔ. Agbɛnɛ nɛkɛ nitsumɔ nɛɛ hereɔ amɛ kɛ mɛi ni boɔ amɛ toi lɛ fɛɛ yiwala. (1 Timoteo 4:16) Wolo, Dynamic Religious Movements lɛ wie nɛkɛ nitsumɔ nɛɛ he akɛ: “Ebaawa akɛ ooona kuu kroko ko mlibii ni tsuɔ amɛjamɔ he nii waa tamɔ bɔ ni Odasefoi lɛ feɔ lɛ.”
21. Mɛɛ odaseyeli yɔɔ ni tsɔɔ akɛ Yehowa miijɔɔ ewebii asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ nɔ?
21 Kwɛ bɔ ni Yehowa jɔɔ wɔ yɛ yiŋtoo ni yɔɔ heyeli ni Nyɔŋmɔ kɛha wɔ nɛɛ sɛɛ lɛ he nitsumɔ mli ehaa! Abaanyɛ ana enɛ yɛ nyɛsɛɛ afi lɛ sɔɔmɔ akɔntaabuu lɛ mli—Maŋtsɛyeli shiɛlɔi fe akpekpei ejwɛ ni fa fe fɛɛ, kɛ gbɔmɛi fe akpekpei nyɔŋma ni ba Yesu gbele lɛ Kaimɔ lɛ shishi. Yɛ nibii amlipɛimɔ ko mli lɛ, ana ni Ireland ena daa nyɔŋ nɔ shiɛlɔi ayifalɛ ni etee nɔ etsara nɔ shii 29 sɔŋŋ; Mexico na yifalɛ ni fe fɛɛ shii 78 yɛ nyɔji 80 mli; ni Japan tee nɔ ena yifalɛ ni fe fɛɛ shii 153 kɛtsara nɔ!
Okɛ Heyeli ni Nyɔŋmɔ Kɛha lɛ Atsu Nii Jogbaŋŋ
22. Mɛni ji saji titrii komɛi ni kanyaa jwɛŋmɔ ni wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe?
22 Kɛ oji Yehowa Odasefoi ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ lɛ ateŋ mɔ kome lɛ, ani okɛ heyeli ni Nyɔŋmɔ kɛha bo lɛ miitsu nii jogbaŋŋ? Wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ abi lɛ diɛŋtsɛ ehe akɛ: ‘Ani mikɛ heyeli ni Nyɔŋmɔ kɛha lɛ tsuɔ nii yɛ hiɛshikamɔ mli koni mikatɔtɔ mɔ ko nane kɛmiitsɔ jeŋba gbonyo ko nɔ? Ani mikɛ henilee kpakpa boɔ Kaisare mlai atoi, eyɛ mli akɛ mikɛ Nyɔŋmɔ mla yeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe? Ani mikɛ asafoŋ onukpai lɛ kpaa gbee? Ani mikɛ heyeli ni Nyɔŋmɔ kɛha mi lɛ miitsu nii kɛmiimɔ shi yɛ sanekpakpa lɛ shiɛmɔ mli? Ani miyɛ “babaoo feemɔ yɛ Nuŋtsɔ lɛ nitsumɔ lɛ mli” daa nɛɛ? Ani miitiu heloo naa nitsumɔ ko sɛɛ kɛ hiɛdɔɔ yɛ be mli ni kulɛ manyɛ mikɛ heyeli ni Nyɔŋmɔ kɛha mi lɛ atsu nii yɛ gbɛ kpakpa nɔ kɛtsɔ misɔɔmɔ lɛ mlilɛɛmɔ, koni minine ashɛ gbɛnaa nii ni da nɔ yɛ asafo lɛ mli aloo be-fɛɛ sɔɔmɔ lɛ nɔ?’—1 Korintobii 15:58, NW.
23. Mɛni esa akɛ wɔfee koni wɔkahe yiŋtoo ni yɔɔ heyeli ni Nyɔŋmɔ kɛha lɛ sɛɛ lɛ yakatswaa?
23 Eba akɛ wɔ fɛɛ “wɔɔsa wɔnaa wɔkwɛ ni wɔna akɛ Yehowa hi.” (Lala 34:9) Nyɛhaa wɔkɛ wɔhe afɔa enɔ, wɔhi shi yɛ emlai anaa, ni wɔwo egbɛi krɔŋkrɔŋ lɛ hiɛ nyam kɛtsɔ ekãa ni wɔkɛaatswa e-Maŋtsɛyeli lɛ he adafi lɛ nɔ. Kaimɔ akɛ ‘mɛi ni duɔ babaoo lɛ kpaa babaoo hu.’ (2 Korintobii 9:6) No hewɔ lɛ, nyɛhaa wɔjɛa tsui muu fɛɛ mli wɔkɛ sɔɔmɔ ahaa Yehowa ni wɔkɛtsɔɔ akɛ wɔheko yiŋtoo ni yɔɔ heyeli ni Nyɔŋmɔ kɛha wɔ lɛ sɛɛ lɛ yakatswaa.
Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?
◻ Mɛɛ heyeli nɛkɛ Nyɔŋmɔ yɔɔ?
◻ Mɛɛ naatsĩi sɔrɔtoi nɛkɛ yɔɔ adesa heyeli he?
◻ Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ aha enɔkwa heyeli efee nɔ ni baanyɛ aba?
◻ Mɛni esa akɛ wɔfee koni wɔkɛha yiŋtoo ni yɔɔ heyeli ni Nyɔŋmɔ kɛha lɛ sɛɛ lɛ miifee yakatswaa?
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 9]
Nibii tamɔ gravity loo nigbalamɔ mla eje husu ewo adesa heyeli he