Gbɛgbamɔ Nitsumɔ Lɛ—Ani Obaanyɛ Otsu?
1 “Minyɛŋ masusu akɛ nɔ kroko hu yɛ ni hi fe enɛ ni mafee. Minyɛŋ masusu kɔkɔɔkɔ akɛ nɔ kroko yɛ ni baaha mimli afili mi tamɔ enɛ.” Namɔ kɛɛ enɛ? Mɔ lɛ ji Yehowa Odasefoi akpei ohai abɔ ni kɛ be-fɛɛ sɔɔmɔ lɛ efee amɛshihilɛ mli nitsumɔ ni haa amɛmli filiɔ amɛ lɛ ateŋ mɔ kome. Ani okɛ sɔlemɔ esusu he akɛ obaanyɛ otsu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ lo? Akɛni wɔjɔɔ wɔhe nɔ kwraa wɔha Yehowa hewɔ lɛ, eka shi faŋŋ akɛ, esa akɛ wɔsusu he koni wɔle kɛji wɔbaanyɛ wɔkɛ wɔhe awo Maŋtsɛyeli sanekpakpa lɛ gbɛɛ-kɛ-shwamɔ mli kwraa kɛmɔ shi. Yɛ nakai yiŋtoo lɛ hewɔ lɛ, ofainɛ ni osusu saji komɛi ni mɛi babaoo biɔ yɛ gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ he lɛ he.
SANEBIMƆ 1: “Mɛi komɛi kɛɔ akɛ jeee mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ atsu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ. Te mafee tɛŋŋ male akɛ manyɛ matsu?”
2 Hetoohamɔ lɛ damɔ oshihilɛi kɛ Ŋmalɛ naa gbɛnaa nii lɛ anɔ. Mɛi babaoo yɛ ni amɛ hewalɛnamɔ loo bɔ ni amɛshihilɛ yɔɔ bianɛ lɛ eŋmɛɛɛ amɛ gbɛ koni amɛtu ŋmɛlɛtswai 90 amɛwo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli daa nyɔŋ nɔ. Ŋɔɔ nyɛmimɛi yei anɔkwafoi babaoo ni ji ŋamɛi Kristofoi ni nyɛmɛi ji amɛ lɛ akɛ nɔkwɛmɔnɔ kome okwɛ. Amɛkɛ amɛhe woɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli shii abɔ yɛ amɛ nyɛmɔ naa yɛ bɔ ni amɛshihilɛi ŋmɛɔ amɛ gbɛ lɛ naa. Kɛ amɛná hegbɛ lɛ, amɛfeɔ gbɛgbalɔi awalɔi nyɔŋ kome loo nɔ̃ daa afi, ni amɛnáa miishɛɛ ni jɛɔ sɔɔmɔ lɛ ni amɛkɛ amɛhe woɔ mli babaoo lɛ mli kɛbaa lɛ mli ŋɔɔmɔ. (Gal. 6:9) Eyɛ mli akɛ ekolɛ amɛshihilɛi eŋmɛŋ amɛ gbɛ koni amɛsɔmɔ akɛ be-fɛɛ gbɛgbalɔi amrɔ nɛɛ moŋ, shi amɛjieɔ gbɛgbamɔ mumɔ lɛ kpo amɛtsɔɔ ni amɛji jɔɔmɔ kɛha asafo lɛ akɛ sanekpakpa lɛ shiɛlɔi ni yɔɔ ekãa.
3 Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, nyɛmimɛi hii kɛ yei pii ni kɛ́ akɛaato he lɛ, gbɛnaa nii kãaa amɛnɔ lɛ enyɛ amɛto gbɛjianɔ kɛha gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ yɛ nibii ni amɛsumɔɔ waa lɛ mli ni amɛtsakeɔ hewɔ. Ni bo hu? Ani oji oblanyo loo oblayoo fioo ni egbe skul naa? Ani oji ŋa ni ewu nyɛɔ ekɛ nibii haa weku lɛ bɔ ni sa? Ani obote gbalashihilɛ mli ni obɛ bii ni okwɛɔ amɛ? Ani oba oheloonaa nitsumɔ mli hejɔɔmɔ? Eji yiŋkpɛɛ ni esa akɛ mɔ fɛɛ mɔ afee aha ehe akɛ ebaatsɔ gbɛgbalɔ loo etsɔŋ gbɛgbalɔ. Sanebimɔ lɛ ji akɛ, Ani obaanyɛ oto gbɛjianɔ yɛ oshihilɛ mli kɛha gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ?
4 Satan kɛ eje lɛŋ nibii agbɛjianɔtoo lɛ tsuɔ nii koni ekɛ nibii ni gbalaa mɔ jwɛŋmɔ awo wɔshihilɛi amli koni eha wɔbote pɛsɛmkunya shihilɛ mli vii. Kɛ wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔɔya nɔ wɔfee mɛi ni jɛɛɛ je lɛŋ lɛ, Yehowa baaye ebua wɔ koni wɔkɛ Maŋtsɛyeli nibii aye klɛŋklɛŋ gbɛhe be fɛɛ be, koni wɔhe asa ni wɔmɔ teokrase sɔɔmɔ hegbɛi fɛɛ ni wɔnine shɛɔ nɔ lɛ mli. Kɛ obaanyɛ otsake oshihilɛi amli koni osɔmɔ akɛ gbɛgbalɔ lɛ, mɛni hewɔ ofeee nakai?
SANEBIMƆ 2: “Te mafee tɛŋŋ manyɛ maná nɔmimaa akɛ manyɛ makwɛ mihe yɛ shika gbɛfaŋ yɛ be-fɛɛ sɔɔmɔ lɛ mli?”
5 Eji anɔkwale akɛ, yɛ shikpɔji babaoo anɔ lɛ, ŋmɛlɛtswai abɔ ní ebi ni akɛtsu nii daa otsi koni akɛná nibii ni abuɔ akɛ nomɛi ji shihilɛ mli hiamɔ nii lɛ etee hiɛ yɛ be mli ni afii lɛ hoɔ kɛyaa lɛ. Yɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, mɛi babaoo etsu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ afii nyɔŋmai abɔ, ni Yehowa yaa nɔ eyeɔ ebuaa amɛ. Kɛ abaaye omanye akɛ gbɛgbalɔ lɛ, hemɔkɛyeli kɛ he-kɛ-afɔleshãa mumɔ he miihia. (Mat. 17:20) Amaa nɔ mi ahaa wɔ yɛ Lala 34:11Ga Bible akɛ, “mɛi ni taoɔ Yehowa sɛɛgbɛ lɛ, nɔ̃ kpakpa ko ehiaŋ amɛ.” Esa akɛ mɔ fɛɛ mɔ ni kɛ ehe baawo gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ afee nakai kɛ hekɛnɔfɔɔ kwraa akɛ Yehowa baaha lɛ ehiamɔ nii. Nakai pɛpɛɛpɛ efeɔ ehaa gbɛgbalɔi anɔkwafoi yɛ he fɛɛ he! (Lala 37:25) Shi eji anɔkwale akɛ, yɛ shishitoo mlai ni yɔɔ 2 Tesalonikabii 3:8, 10, kɛ 1 Timoteo 5:8 kɛ gbeekpamɔ naa lɛ, esaaa akɛ gbɛgbalɔi kpaa gbɛ akɛ mɛi krokomɛi baaye abua amɛ yɛ shika gbɛfaŋ.
6 Esa akɛ mɔ fɛɛ mɔ ni susuɔ gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ he lɛ afee taakɛ Yesu wie lɛ akɛ: “Ní ebu naa ekwɛ dã.” (Luka 14:28) Enɛ feemɔ tsɔɔ nilee ni anyɛɔ akɛtsuɔ nii. Okɛ mɛi ni kɛ afii abɔ eye omanye yɛ gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ agba sane. Bi koni amɛtsɔɔ bo bɔ ni Yehowa eye ebua amɛ. Nyɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ ji gbɛgbalɔ ni he esa ni baaná he miishɛɛ akɛ ekɛ gbɛtsɔɔmɔi ni tsɔɔ bɔ ni aaafee aye omanye yɛ be-fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ aaaha.
7 Ekolɛ mɔ ko naŋ anɔkwale ni yɔɔ shiwoo ni Yesu kɛha yɛ Mateo 6:33 lɛ mli niiashikpamɔ kɛmɔŋ shi, ja etuu ehe ewo Yehowa dɛŋ. Gbɛgbalɔ anɔkwafo ko gba akɛ: “Beni mihefatalɔ lɛ kɛ mi tee nitsumɔ hee ni akɛha wɔ lɛ mli akɛ gbɛgbalɔi lɛ, no mli lɛ ameo, sɛbɛ kɛ amɛhenɔi kɛ butru fioo pɛ wɔyɔɔ, ni wɔhiɛɛɛ shika. Wɔye gbɛkɛ niyenii wɔgbe naa ni wɔkɛɛ, ‘Amrɔ nɛɛ wɔbɛ nɔ ni wɔbaaye wɔ́.’ Wɔsɔle yɛ he, ni wɔyakãmɔ shi wɔwɔ. Enɔ leebi maŋkpa lɛ, Odasefonyo ko ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ba ni ebajie ehe shi etsɔɔ wɔ akɛ, ‘Misɔle koni Yehowa atsu gbɛgbalɔi kɛba. Agbɛnɛ manyɛ mafata nyɛhe yɛ bei babaoo mli gbi muu, shi akɛni akrowa miyɔɔ hewɔ lɛ, esa akɛ mikɛ nyɛ aye shwane niyenii, no hewɔ lɛ mikɛ niyenii nɛɛ eba kɛha wɔ fɛɛ.’ No ji tsinaloo kɛ ameo, sɛbɛi kɛ amɛhenɔi babaoo.” Ebɛ naakpɛɛ akɛ Yesu ma nɔ mi eha wɔ akɛ wɔbaanyɛ ‘wɔfɔ̃ɔ wɔsusumai ahe yeyeeyefeemɔ’! Kɛkɛ ni ekɛfata he akɛ: “Nyɛteŋ namɔ kɛ yeyeeyefeemɔ aaanyɛ atsa ekɛlɛ naa ninetalɔ kome?”—Mat. 6:25, 27.
8 Jeŋ ni ebɔle wɔ kɛkpe lɛ miitiu heloonaa nii asɛɛ waa be fɛɛ be. Nɔnyɛɛ ni yaa nɔ efáa be fɛɛ be lɛ baa wɔnɔ koni wɔŋmɛɛ sane he wɔkɛsaa. Shi kɛlɛ, be-fɛɛ sɔɔmɔ lɛ ni wɔhiɛ sɔɔ yɛ heshibaa mli lɛ haa wɔmii shɛɔ heloonaa nii fioo ni wɔɔná he. (1 Tim. 6:8) Gbɛgbalɔi ni haaa amɛshihilɛi afee haŋtsii ni amɛtoɔ he gbɛjianɔ jogbaŋŋ lɛ yɛ be babaoo kɛha sɔɔmɔ lɛ, ni amɛnáa mlifilimɔ kɛ mumɔŋ nyɛmɔ babaoo kɛjɛɔ anɔkwale ni amɛtsɔɔ mɛi krokomɛi lɛ mli. Eyɛ mli akɛ amɛbɔɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛaahi shihilɛ ni yɔɔ kpɛŋŋ mli moŋ, shi bɔ ni amɛŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ yɛ amɛshika shihilɛ lɛ naa lɛ eha amɛná gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ mli jɔɔmɔi amli ŋɔɔmɔ.
9 Kɛ onuɔ he waa akɛ wɔyɛ naagbee gbii lɛ amli, ni ákɛ be ni jeŋ fɔŋ nɛɛ yɔɔ lɛ miiba naagbee lɛ, ebaakanya bo yɛ mumɔŋ koni okɛ ohe ashã afɔlei ni he hiaa kɛha sanekpakpa lɛ shiɛmɔ yɛ hegbɛ fɛɛ hegbɛ ni oooná lɛ mli. Kɛ okwɛ oshika shihilɛ lɛ mli ekoŋŋ ni otu sane lɛ owo Yehowa dɛŋ lɛ, ekolɛ obaayɔse akɛ obaanyɛ okɛ be-fɛɛ asɔmɔ lɛ. Kɛ ehe miihia ni oŋmɛɛ heloo gbɛfaŋ nibii komɛi ni otaoɔ lɛ ahe po bɔni afee ni otsu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ, obaaná Yehowa jɔɔmɔi babaoo mli miishɛɛ.—Lala 145:16.
SANEBIMƆ 3: “Ákɛ mɔ ni yeko afii nyɔŋmai enyɔ lɛ, mɛni hewɔ esa akɛ masusu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ he akɛ nitsumɔ ni mihala?”
10 Be mli ni ogbeɔ oskulyaa lɛ naagbee afii fioo lɛ anaa lɛ, eka shi faŋŋ akɛ osusuɔ wɔsɛɛ shihilɛ he. Oosumɔ ni efee shweshweeshwe, miishɛɛ, kɛ nɔ ni haa mɔ tsui nyɔɔ emli. Ekolɛ skul gbɛtsɔɔmɔ he ŋaawolɔi baabɔ mɔdɛŋ koni amɛkudɔ bo kɛwo nitsumɔ ni emli nyɔmɔwoo fá mli, ní biɔ ni okɛ afii komɛi aná kɔleji nikasemɔ. Kristofoi ahenilee ni atsɔse lɛ jogbaŋŋ ni oyɔɔ lɛ kɛɔ bo akɛ, esa akɛ osaa ohe akɛ ooosɔmɔ Yehowa kɛmɔ shi bɔ ni ooonyɛ. (Jaj. 12:1) Ekolɛ obaasusu he hu akɛ yɛ naagbee lɛ obaabote gbalashihilɛ mli koni oná weku. Mɛni obaafee?
11 Ekolɛ oyiŋ ni obaakpɛ yɛ oshihilɛ be nɛɛ mli lɛ baaná owɔsɛɛ shihilɛ muu lɛ fɛɛ nɔ hewalɛ. Kɛ oji Yehowa Odasefonyo ni ejɔɔ ehe nɔ ni abaptisi lɛ momo lɛ, ojɛ osusuma fɛɛ mli okɛ ohe eha Yehowa. (Heb. 10:7) Kɛ oná klɛŋklɛŋ hegbɛ lɛ, bɔɔ mɔdɛŋ koni okɛ ohe awo gbɛgbalɔi awalɔ nitsumɔ lɛ mli nyɔŋ kome loo nɔ̃. Enɛ baaha ni okɛ miishɛɛ kɛ gbɛnaa nii ni jɛɔ daa gbɛgbamɔ nitsumɔ mli kɛbaa lɛ asa onaa okwɛ, ni ŋwanejee ko bɛ he akɛ jwɛŋmɔ ni oyɔɔ yɛ nɔ ni esa akɛ okɛ oshihilɛ afee lɛ he lɛ baafee faŋŋ. Kɛkɛ lɛ, yɛ nɔ najiaŋ ni okɛ be-fɛɛ heloonaa nitsumɔ aaaye najiaŋ yɛ be mli ni ogbe skul naa lɛ, mɛni hewɔ ojeee daa gbɛgbamɔ nitsumɔ shishi? Mɛi komɛi ni mɛ aahu dani sɛɛ mli lɛ amɛná gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ mli ŋɔɔmɔ yɛ shihilɛ mli lɛ, shwaa amɛhe akɛ amɛjeee shishi amrɔ nɔŋŋ.
12 Ákɛ oblanyo loo oblayoo fioo lɛ, okɛ hegbɛ ni oná akɛ oootiu oshijayeli shihilɛ sɛɛ lɛ atsu nii, ni oná sɛɛnamɔi ni be-fɛɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ kɛbaa lɛ mli ŋɔɔmɔ. Kɛ oosumɔ ni obote gbalashihilɛ mli wɔsɛɛ ko lɛ, gbalashihilɛ shishitoo ko bɛ ni abaanyɛ akɛtsu nii ni hi fe nɔ ni aaatsɔ hiɛ asɔmɔ klɛŋklɛŋ yɛ daa gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ mli. Be mli ni odaa kɛyaa hiɛ yɛ mumɔŋ lɛ, ekolɛ obaasumɔ ni okɛ ogbalashihilɛ mli hefatalɔ ni hiɛ jwɛŋmɔ ni tamɔ nakai nɔŋŋ lɛ aha gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ afee nyɛ nitsumɔ. Gbalashihilɛ mli hefatalɔi ni kɛ ekomefeemɔ etsu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ kɛ amɛhe ewo kpokpaa nɔkwɛmɔ nitsumɔ loo maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Enɛ ji shihilɛ gbɛ ni haa mɔ tsui nyɔɔ emli diɛŋtsɛ!
13 Yɛ be sɛɛkɛlɛ ni oooya nɔ otsu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, obaaha onikasemɔ aye emuu, ni obaafee mɔ ni ená tsɔsemɔ ni sɛɛnamɔ babaoo yɔɔ he ni nitsumɔ kroko kwraa bɛ ni baanyɛ ekɛha yɛ shikpɔŋ nɔ. Gbɛgbamɔ nitsumɔ tsɔɔ mɔ henɔyeli, bɔ ni mɔ baato egbɛjianɔ, bɔ ni mɔ kɛ mɛi baaye aha, bɔ ni mɔ kɛ ehe baafɔ̃ Yehowa nɔ, kɛ bɔ ni abaafee aná tsuishitoo kɛ mlihilɛ—sui ni baawaje bo koni otsu gbɛnaa nii babaoo he nii.
14 Shihilɛ ni adesai nyɛɛɛ amɛkɛ amɛhiɛ afɔ̃ nɔ lɛ mli ewa fe bei fɛɛ ni eho. Yɛ shiwoo ni Yehowa kɛha lɛ sɛɛ lɛ, nibii fioo pɛ anyɛɔ akɛ he fɔ̃ɔ nɔ kwraa. Akɛni owɔsɛɛ shihilɛ kã ohiɛ kwraa hewɔ lɛ, mɛɛ be kroko yɔɔ ni hi fe bianɛ akɛ okɛ hiɛdɔɔ aaasusu nɔ ni okɛ oshihilɛ aaafee lɛ he yɛ afii ni baa lɛ amli? Ŋmɛɛ hegbɛ ni gbɛgbamɔ kɛhaa lɛ jogbaŋŋ okwɛ. Oshwaŋ ohe kɔkɔɔkɔ akɛ ohala gbɛgbamɔ sɔɔmɔ lɛ akɛ onitsumɔ.
SANEBIMƆ 4: “Ani ejeee nɔ ni nyɛɔ mɔ nɔ be fɛɛ be akɛ aaaná ŋmɛlɛtswai ni ataoɔ lɛ? Ni kɛ́ mináaa miŋmɛlɛtswai lɛ hu?”
15 Kɛ oooŋma daa gbɛgbamɔ nitsumɔ gbɛbimɔ wolo lɛ nɔ nii lɛ, esa akɛ oha sanebimɔ nɛɛ hetoo: “Ani oto onifeemɔi ahe gbɛjianɔ koni onyɛ okpa gbɛ jogbaŋŋ akɛ obaaná ŋmɛlɛtswai 1,000 ni ataoɔ daa afi lɛ?” Bɔni afee ni onine ashɛ nɔ lɛ, kɛ hoo lɛ esa akɛ oná ŋmɛlɛtswai etɛ daa gbi yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Eka shi faŋŋ akɛ, enɛ biɔ be he gbɛjianɔtoo kpakpa kɛ ohe ni oootsɔse. Gbɛgbalɔi lɛ ateŋ mɛi babaoo náa daa gbi nitsumɔ he gbɛjianɔtoo kpakpa ni anyɛɔ atsuɔ he nii yɛ nyɔji fioo pɛ mli.
16 Shi kɛlɛ, Jajelɔ 9:11 kɛɔ yɛ anɔkwale mli akɛ, ‘Be kɛ nibii ni baa ni akpaaa gbɛ lɛ baa wɔ fɛɛ wɔnɔ.’ Hela ni naa wa loo shihilɛi krokomɛi ni akpaaa gbɛ baanyɛ afee nɔ ni haŋ gbɛgbalɔ ko aná eŋmɛlɛtswai. Kɛ naagba lɛ sɛɛ etsɛɛɛ ni eba yɛ sɔɔmɔ afi lɛ shishijee gbɛ lɛ, ekolɛ be he gbɛjianɔtoo ni baaha akɛ be babaoo atsu nii lɛ baafee nɔ ni he hiaa fe fɛɛ koni anyɛ atsu be ni fite lɛ he nii. Shi kɛ́ naagba ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli te shi ni nyɔji fioo ko pɛ eshwɛ yɛ sɔɔmɔ afi lɛ mli ni gbɛgbalɔ lɛ nyɛɛɛ aná eŋmɛlɛtswai lɛ hu?
17 Kɛ hela ni oye lɛ ba naagbee yɛ nyɔji fioo ko pɛ sɛɛ loo kɛ́ nɔ ko ba trukaa ni onyɛɛɛ he nɔ ko ofee ni onyɛɛɛ oná ŋmɛlɛtswai ni ataoɔ lɛ, no lɛ obaanyɛ oya Asafoŋ Sɔɔmɔ Ajinafoi akuu lɛ ateŋ mɔ kome ŋɔɔ koni otsɔɔ lɛ naagba lɛ mli. Kɛ onukpai nɛɛ susu he, ni amɛna akɛ ebaahi akɛ aaaha oya nɔ otsu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ yɛ be mli ni esaaa akɛ ohaoɔ ohe kɛtaoɔ be ni fite lɛ, no lɛ amɛbaanyɛ amɛfee nakai yiŋkpɛɛ lɛ. Woloŋmalɔ lɛ baakadi “Congregation’s Publisher Record” wolo lɛ nɔ akɛ ehe ehiaaa ni otaoɔ be ni fite lɛ. Enɛ jeee nitsumɔ mli hejɔɔmɔ, shi moŋ asusu oshihilɛi lɛ ahe jogbaŋŋ diɛŋtsɛ.—Kwɛmɔ nɔ ni aŋma ahɔ September 1986 Wɔ Maŋtsɛyeli Sɔɔmɔ lɛ mli lɛ baafa 18.
18 Gbɛgbalɔi ni he esa lɛ bɔɔ mɔdɛŋ koni amɛná ŋmɛlɛtswai babaoo kɛtsɔ hiɛ yɛ sɔɔmɔ afi lɛ shishijee mli. Amɛ gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ yeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe, no hewɔ lɛ bei komɛi lɛ amɛnaa akɛ ehe miihia ni amɛfolɔ nifeemɔi komɛi ni he ehiaaa lɛ anɔ. Kɛ gbɛgbalɔ ko naaa eŋmɛlɛtswaa yɛ be he gbɛjianɔ ni etooo jogbaŋŋ hewɔ loo he-tsɔsemɔ ni enaaa yɛ enɛ he ni ekɛ ehe aaakpɛtɛ hewɔ lɛ, esa akɛ enu he akɛ eji gbɛnaa nii ni kã enɔ akɛ etao be ni efite lɛ ni ekakpa gbɛ akɛ abaasusu ehe yɛ gbɛ krɛdɛɛ nɔ.
19 Bei komɛi shɛɔ ni tsakemɔ ko ni gbɛgbalɔ lɛ nyɛɛɛ he nɔ ko afee baa eshihilɛi amli. Ekolɛ ebaana akɛ enyɛɛɛ ená ŋmɛlɛtswai ni ataoɔ lɛ yɛ be kakadaŋŋ mli yɛ hela ko ni yaa nɔ daa, weku mli gbɛnaa nii ni fáa hewɔ, kɛ ekrokomɛi. Yɛ sane nɛɛ mli lɛ, nilee gbɛ lɛ ji koni eku esɛɛ eyafata shiɛlɔi lɛ ahe ni ekɛ ehe awo gbɛgbalɔi awalɔ nitsumɔ lɛ mli be fɛɛ be ni eeenyɛ. Atoko gbɛjianɔ akɛ aaaŋmɛ mɔ ko gbɛ koni ehi gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ mli kɛ́ eshihilɛi eŋmɛɛɛ lɛ gbɛ dɔŋŋ koni ená ŋmɛlɛtswai ni ataoɔ lɛ.
20 Wɔhiɛ kã nɔ akɛ gbɛjianɔ ni ato akɛ abaasusu mɛi ni sa lɛ ahe yɛ gbɛ krɛdɛɛ nɔ lɛ baawo mɛi krokomɛi babaoo hewalɛ koni amɛkɛ amɛhe awo gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ mli ni ehe ehiaaa ni amɛhao bɔ ni esaaa. Esa akɛ ewo mɛi ni yɔɔ be-fɛɛ sɔɔmɔ lɛ mli momo lɛ hu hewalɛ koni amɛya nɔ amɛtsu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ. Wɔmiisumɔ ni gbɛgbalɔi aye omanye yɛ amɛ be-fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli.
SANEBIMƆ 5: “Miisumɔ ni mafee nɔ ko koni maná efeemɔ he miishɛɛ. Ani gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ baaha mitsui anyɔ mimli?”
21 Anɔkwa miishɛɛ damɔ wekukpaa ni yɔɔ gbagbalii ni aaakã mɔ ko kɛ Yehowa teŋ kɛ hemɔkɛyeli ni tsɔɔ akɛ wɔmiisɔmɔ lɛ yɛ anɔkwayeli mli lɛ nɔ titri. Yesu ŋmɛ etsui shi yɛ sɛŋmɔtso nɔ yɛ “nyamɔ ni kã ehiɛ lɛ hewɔ.” (Heb. 12:2) Emiishɛɛnamɔ lɛ jɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii ni efee lɛ mli. (Lala 40:9Ga Bible) Wɔbaanyɛ wɔná anɔkwa miishɛɛ yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ mli, kɛ́ wɔshihilɛ mli nifeemɔi lɛ babaoo damɔ jamɔ ni wɔkɛhaa Yehowa lɛ nɔ. Mumɔŋ otii asɛɛdii haa wɔnuɔ he akɛ wɔmiitsu yiŋtoo ko he nii, ejaakɛ wɔle yɛ wɔtsuiŋ tɔ̃ɔ akɛ wɔmiifee nɔ ni ja. Miishɛɛ jɛɔ nihamɔ mli kɛbaa, ni gbɛ kroko bɛ ni wɔle ni hi fe nɔ ni wɔkɛ wɔhe aaaha koni wɔtsɔɔ mɛi krokomɛi bɔ ni amɛaafee ni amɛná naanɔ wala yɛ Nyɔŋmɔ jeŋ hee lɛ mli.—Bɔf. 20:35.
22 Gbɛgbalɔ ni atsɛ ewiemɔ sɛɛ yɛ shishijee kuku lɛ mli lɛ tsɔɔ mli nɛkɛ: “Ani miishɛɛ ko yɛ ni fe akɛ ooona ni mɔ ko ni okɛ lɛ kaseɔ nii lɛ ebatsɔ Yehowa yijielɔ ni yɔɔ ekãa? Eji miishɛɛ kɛ nɔ ni woɔ hemɔkɛyeli hewalɛ akɛ aaana bɔ ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ he wa waa ha yɛ bɔ ni ekanyaa mɛi koni amɛfee tsakemɔi yɛ amɛshihilɛi amli bɔni afee ni amɛsa Yehowa hiɛ lɛ.” (Kwɛmɔ October 15, 1997 Buu-Mɔɔ lɛ baafai 18-23.) No hewɔ lɛ, mɛni haa bo miishɛɛ? Kɛ yɛ be kuku miishɛɛnamɔ ni je lɛ kɛhaa lɛ najiaŋ lɛ, obuɔ nitsumɔi ni yɔɔ daa ni sɛɛnamɔ yɔɔ he lɛ akɛ amɛjara wa lɛ, no lɛ gbɛgbamɔ nitsumɔ baaha onu he yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ akɛ otsu nitsumɔ ni baaha ona miishɛɛ lɛɛlɛŋ.
SANEBIMƆ 6: “Kɛ jeee no he hiaa kɛha naanɔ wala namɔ lɛ, ani ejeee mi diɛŋtsɛ misane akɛ mafee gbɛgbalɔ loo mifeŋ?”
23 Lɛɛlɛŋ, bo ji mɔ ni esa akɛ okpɛ oyiŋ kɛha gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ. Yehowa pɛ baanyɛ ale bɔ ni oshihilɛi amli yɔɔ ha. (Rom. 14:4) Ekpaa gbɛ yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ ooosɔmɔ lɛ kɛ otsui fɛɛ, osusuma fɛɛ, ojwɛŋmɔ fɛɛ, kɛ onyɛmɔ fɛɛ. (Mar. 12:30; Gal. 6:4, 5) Esumɔɔ tsuijurɔnaa nihalɔ, mɔ ni kɛ miishɛɛ sɔmɔɔ lɛ, jeee kɛ mligbigbilimɔ loo yɛ nɔnyɛɛ naa. (2 Kor. 9:7; Kol. 3:23) Esa akɛ yiŋtoo ni oyɔɔ akɛ ooosɔmɔ be-fɛɛ lɛ afee akɛ oosumɔ Yehowa kɛ gbɔmɛi ni yɔɔ shikpɔŋkuku lɛ mli lɛ. (Mat. 9:36-38; Mar. 12:30, 31) Kɛ nɛkɛ ji bɔ ni onuɔ he lɛ, belɛ esa akɛ okɛ hiɛdɔɔ asusu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ he.
24 Wɔhiɛ kã nɔ akɛ, nɔ ni atsɔɔ mli yɛ biɛ lɛ baaye ebua bo koni oŋmɛ gbɛkpamɔi ni oyɔɔ kɛha gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ okwɛ. Ani obaanyɛ otsake oshihilɛi amli koni otsɔ daa gbɛgbalɔ? Nɔ ni akala yɛ shishigbɛ lɛ ji kalanda ko ni yitso ji “Midaa Otsi Gbɛgbamɔ Nitsumɔ Be He Gbɛjianɔtoo.” Kwɛmɔ kɛji obaanyɛ oŋma be he gbɛjianɔtoo lɛ nɔ nii bɔ ni baahi aha bo koni kɛ hoo lɛ eha ona ŋmɛlɛtswai 23 daa otsi yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. No sɛɛ lɛ, okɛ ohemɔkɛyeli fɛɛ kɛ ohekɛnɔfɔ̃ɔ awo Yehowa mli. Obaanyɛ oye omanye yɛ eyelikɛbuamɔ naa! Ewo shi akɛ: ‘Mafɔse jɔɔmɔ maha nyɛ ni ateke nɔ.’—Mal. 3:10.
25 No hewɔ lɛ wɔmiibi akɛ, “Gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ—ani obaanyɛ otsu?” Kɛ obaanyɛ okɛɛ “Hɛɛ” lɛ, no lɛ okɛ gbi ko ama ohiɛ ni okɛje gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ shishi nɔŋŋ ni oná nɔmimaa akɛ Yehowa kɛ shihilɛ ni yɔɔ miishɛɛ baajɔɔ bo!
Okɛ pɛnsil aŋma obe he gbɛjianɔtoo kɛha otsi lɛ mli gbi fɛɛ gbi.
Too be he gbɛjianɔ koni oná aaafee ŋmɛlɛtswai 23 yɛ shiɛmɔ mli daa otsi.
[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 6]
Midaa Otsi Gbɛgbamɔ Nitsumɔ Be He Gbɛjianɔtoo
JU: Leebi shiɛmɔ nitsumɔ
JUFƆ: Leebi shiɛmɔ nitsumɔ
SHƆ: Leebi shiɛmɔ nitsumɔ
SOO: Leebi shiɛmɔ nitsumɔ
SOHAA: Leebi shiɛmɔ nitsumɔ
HƆƆ: Leebi shiɛmɔ nitsumɔ
HƆGBAA: Leebi shiɛmɔ nitsumɔ
JU: Shwane shiɛmɔ nitsumɔ
JUFƆ: Shwane shiɛmɔ nitsumɔ
SHƆ: Shwane shiɛmɔ nitsumɔ
SOO: Shwane shiɛmɔ nitsumɔ
SOHAA: Shwane shiɛmɔ nitsumɔ
HƆƆ: Shwane shiɛmɔ nitsumɔ
HƆGBAA: Shwane shiɛmɔ nitsumɔ
JU: Gbɛkɛ shiɛmɔ nitsumɔ
JUFƆ: Gbɛkɛ shiɛmɔ nitsumɔ
SHƆ: Gbɛkɛ shiɛmɔ nitsumɔ
SOO: Gbɛkɛ shiɛmɔ nitsumɔ
SOHAA: Gbɛkɛ shiɛmɔ nitsumɔ
HƆƆ: Gbɛkɛ shiɛmɔ nitsumɔ
HƆGBAA: Gbɛkɛ shiɛmɔ nitsumɔ
FOkɛ pɛnsil aŋma obe he gbɛjianɔtoo kɛha otsi lɛ mli gbi fɛɛ gbi.
Too be he gbɛjianɔ koni oná aaafee ŋmɛlɛtswai 23 yɛ shiɛmɔ mli daa otsi.
Daa otsi ŋmɛlɛtswai lɛ gbɛjianɔtoo ji ․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․