YITSO 2
Ta Ni Ka Ŋwɛi Kɛ Shikpɔŋ Teŋ—Tsɔɔ Afii Akpe Lɛ Hiɛ
1. (a) Taakɛ Kpojiemɔ tsɔɔ lɛ, mɛɛ ta ji nɔni esa akɛ etsɔ Afii Akpe ni baa lɛ hiɛ? (b) Mɛni hewɔ esa akɛ nakai ta lɛ afee nɔni ekɛ shi faŋŋ akɛ eyɔɔ wɔhiɛ lolo ni ebaaba Iɛ, ni te esa akɛ wɔfee wɔnii yɛ he wɔha tɛɛŋ?
1 WƆKANE afii akpe lɛ he ninaa ni bɔfo Yohane tsɔɔ mli lɛ wɔgbe naa. Bɔni nibii ni yɔɔ naakpɛɛ ni agba afɔ shi yɛ he lɛ yɔɔ lɛ ha atsɛ lɛ Afii Akpe Lɛ. Aa, shi mɛni ji nɔ ni Yohane tsɔɔ mli akɛ ebaatsɔ anunyam Afii Akpe lɛ hiɛ aba amrɔ nɔŋŋ? No ji tawuu ni baaba ŋwɛi tabilɔi kɛ shikpɔŋ nɔ tabilɔi ni ji adesai ateŋ. Kɛbashi amrɔ nɛɛ tawuu ni tamɔ nɛkɛ bako, kɛjɛ Pentekoste, yɛ afi 33 Ŋ.B. lɛ. gbijurɔyeli gbi ni Kristofoi asafo lɛ ba shihilɛ mli yɛ mumɔŋ kɛtsɔ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ ni haa wala ni akɛfɔ amɛ lɛ nɔ lɛ. Eji anɔkwale akɛ Yesu Kristo yɛ ŋwɛi yɛ Nyɔŋmɔ ninejurɔ nɔ yɛ nakai gbijurɔyeli be lɛ mli, nɔ ni fe afii nyɔŋmai ekpaa dani Yohane nine shɛ Kpojiemɔ ni kɔɔ “nii ni sa akɛ aba mli oya” lɛ nɔ lɛ. (Kpoj. 1:1, 2) Shi yɛ be mli Yohane nine shɛ Kpojiemɔ lɛ nɔ lɛ sɛɛ po lɛ, tawuu ko ni tamɔ nɛkɛ baaa yɛ nakai be lɛ mli, yɛ “maŋtsɛmɛi a-Maŋtsɛ” lɛ kɛ “shikpɔŋ nɔ maŋtsɛmɛi” lɛ ateŋ. Nakai ta, lɛ ka wɔhiɛ ni ebaaba, ni esa akɛ wɔnya saji ni kɔɔ enɛ he ni atsɔ hiɛ agba lɛ he, ejaakɛ gbɛ ni kɛwɔ boteɔ mli tɛ̃ɛ lɛ nɔ wɔnyiɛ lɛ.
2, 3. (a) Mɛɛ ta nɛkɛ ebaafee yɛ mɛi ni kɛ amɛhe baawo mli lɛ hewɔ? (b) Esoro Yesu Kristo ni awo ehiɛ nyam lɛ yɛ Yesu ni ba shikpɔŋ nɔ lɛ yɛ tawuu mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
2 Tawuu ni baa nɛɛ jeee jeŋ ta ni ji etɛ ko ni asheɔ no gbeyei waa, ni maŋkwramɔŋ nɔyelɔi ni yɔɔ hewalɛ fe fɛɛ, ni amɛkɛ nuklea tɔwuunii babaoo ewula amɛhe fe nine lɛ baasumɔ ni amɛkɛ kpata amɛhiɛ yɛ sɛkɛyeli mli lɛ. Enɛ ji ta ni baa ni emli Iɛ “shikpɔŋ nɔ maŋtsɛmɛi” Iɛ fɛɛ, ni maŋkwramɔŋ jwɛŋmɔ ni amɛhiɛ lɛ kɔɔɔ he eko lɛ baaha amɛtai lɛ fɛɛ afee ekome ni amɛkɛte shi amɛshi Mɔ kome, maŋtsɛ kɛ nuntsɔ ni kwɔ fe amɛfee ni no hewɔ lɛ atsɛɔ lɛ “maŋtsɛmɛi a-Maŋtsɛ kɛ nuntsɔmɛi a-Nuntsɔ” lɛ. Jeee Nyɔŋmɔ ni, shi moŋ kɛ́ wɔɔɔŋɔ wiemɔ ni yɔɔ. Kpojiemɔ 19:18 lɛ wɔkɛ aaatsu nii lɛ, “ni atsɛɔ egbɛi akɛ: Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ.” Enɛ ji sabala ni akɛha Nyɔŋmɔ Bi koome lɛ dani ebatsɔ adesa yɛ be mli ni eyɔɔ ŋwɛi kɛ e-ŋwɛi Tsɛ Yehowa Nyɔŋmɔ lɛ.—Yoh. 1:1-3, 18.
3 Beni eyɔɔ shihilɛ mli akɛ adesa yɛ shikpɔŋ nɔ akɛ gbɔmɔ Yesu Kristo lɛ, enyiɛɛɛ esraafoi komɛi ni tara okpɔŋɔi yɛji anɔ ahiɛ, ni asɛŋ eyasumɔɔɔ akɛ eeetsɛ ŋwɛi bɔfoi asafoi fe nyɔŋma kɛ enyɔ lɛ ni amɛbaye amɛbua lɛ. (Mat. 26:52-54) Shi agbɛnɛ, kɛjɛ be mli ni awo ehiɛ nyam yɛ ŋwɛi kɛ agbɛnɛ kɛjɛ “JeŋmAji abei” lɛ naagbee yɛ 1914 Ŋ.B. kɛbaa nɛɛ, akɛ hewalɛ ewo edɛŋ akɛ etsu nii akɛ Jeŋ Muu Fɛɛ Kojolɔ, Yehowa Nyɔŋmɔ blafo nukpa, koni ekpata shikpɔŋ nɔ henyɛlɔi lɛ ahiɛ taakɛ bɔfo ko fee yɛ afi 732 D.Ŋ.B., ni yɛ no mli lɛ egbe Asiria Maŋtsɛ Sanherib asraafoi 185,000 ni ámɛbatutua Yehowa Nyɔŋmɔ webii lɛ ashikpɔŋ lɛ yɛ gbɛkɛ kome pɛ, ni jeee nuklea okplɛm ekɛfee lɛ. (2 Maŋts 19:32-36; Yes. 37:33-37) Enɛ tsɔɔ nɔ hewɔ ni akɛ mumɔ tsirɛ Yohane koni eŋma saji ni kɔɔ ŋwɛi Tabilɔ Yesu Kristo he lɛ: “Ni naa okpɔŋɔ yɛŋ, ni mɔ ni ta nɔ lɛ atsɛɔ lɛ akɛ Heyelilɔ kɛ Anɔkwafo; ni jalɛ naa ekojoɔ ni ewuɔ ta.”—Kpoj. 19:11.
4. Ákɛ tsi ni naa ba jɛɔ mɔ ni amɛwuɔ amɛshiɔ lɛ lɛ daaŋ lɛ baatsɔɔ mɛni aha jeŋmaji lɛ?
4 Enɛ fe jeŋ ta ni ji etɛ ni baaya nɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ maji ni amɛkɛ nuklea tawuunii kɛ ebɔɔ ni atswaa awoɔ kɔɔyɔŋ akɛgbeɔ mɛi yɛ tawuu mli ewula amɛhe lɛ kwraa. Yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli lɛ, jeee heloo kɛ la jeŋmaji lɛ wuɔ shiɔ lɛ, shi moŋ mɔ ni ta mfonirifeemɔ mli okpɔŋɔ yɛŋ lɛ nɔ kɛ agbɛnɛ eŋwɛi bɔfoi ata lɛ amɛwuɔ ashiɔ lɛ, Ni kɛ́ ekɛ elilɛi wie ni efã ni akpata henyɛlɔi lɛ ahiɛ lɛ, efeɔ tamɔ nɔ ni akɛ asafoiatsɛ ko ni yɔɔ hewalɛ tsi kakadaŋŋ ko miitsu nii. Enɛ ji wiemɔi ni jɛ mumɔŋ: “Ni tsi ni naa ba jɛɔ edaaŋ, koni ekɛ no atswia jeŋmajiaŋbii lɛ anii; ni ekɛ dadetso aaakpala amɛ. Ni lɛ nɔŋŋ enaanaa Nyɔŋmɔ Ofe lɛ mlifu ni naa wa lɛ weinŋaanɔ lɛ nɔ; ni aŋma gbɛi ko yɛ etade kɛ egboŋ nɔ akɛ: maŋtsɛmɛi a-Maŋtsɛ kɛ nuntsɔmɛi a-Nuntsɔ” lɛ shishi.—Kpoj. 19:15, 16, NW.
5, 6. (a) Jeŋmaji lɛ kɛ maŋtsɛmɛi a-Maŋtsɛ lɛ baakpe yɛ tawuu mli yɛ nɛgbɛ, ni mɛɛ kuumɔ kɛ Jwaramɔ baaba yɛ jɛmɛ? (b) Mɛɛ tsɛmɔ ni bɔfo ko kɛha kɛmiiya Nyɔŋmɔ okpɔlɔ kpeteŋkpele lɛ he tsɔɔ kɛji akɛ mɛi ni abaagbe amɛ yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ baaná tawuu mli fũu ko ni yɔɔ nyam aloo amɛnáŋ?
5 Ni eeefee jeŋ ta ni ji etɛ ni ka adesai ni leee Nyɔŋmɔ ni yɔɔ keketee kɛ nifeemɔ ni yɔɔ afa kome kɛ adesai krokomɛi ni leee Nyɔŋmɔ ni yɔɔ keketee yɛ afa kroko lɛ teŋ moŋ lɛ, enɛ ji “Nyɔŋmɔ Ofe lɛ gbi wulu lɛ nɔ ta lɛ.” Akɛni yɛ nakai be lɛ mli lɛ jeŋmaji lɛ kɛ mlifu ni naa wa ekpata majimaji ateŋ jamɔŋ “ajwamaŋ” Babilon kpeteŋkpele lɛ hiɛ hewɔ lɛ, amɛbaana amɛhe agbɛnɛ yɛ heni je lɛ mli nibii baashɛ ni abaatsɛ lɛ akɛ Harmagedon lɛ; taakɛ bɔni aŋma lɛ: “Ni abua amɛnaa kɛtee heko ni atsɛɔ jɛi yɛ Hebri wiemɔ mli akɛ Harmagedon lɛ.” (Kpoj. 16:14-16) Jeŋ shihilɛ ni tamɔ nɛkɛ mli maŋtsɛmɛi a-Maŋtsɛ kɛ nuntsɔmɛi a-Nuntsɔ lɛ kpɔtɔɔ jeŋmaji ni teɔ shi woɔ lɛ, tamɔ wein yibii yɛ weinŋaanɔ mli, ni no ji “Nyɔŋmɔ mlila lɛ weinŋaanɔ kpeteŋkpele” lɛ nɔ naamɔ lɛ. Amɛbaatsɔmɔ tamɔ tooi ni bɛ yelikɛbuamɔ ko yɛ ehiɛ, ni ekɛ “dadetso” lɛ baatsu amɛhe nii ni ekɛkumɔ amɛ dukuduku tamɔ gbɛshɔlɔ gbɛ̃ ni ekɛ shikpɔŋ sũ shɔ̃. (Kpoj. 14:18-20; 2:26, 27; 12:5; Lala 2:8, 9) Afuŋ mɛi ni aaagbe amɛ yɛ shikpɔŋ nɔ yɛ “Nyɔŋmɔ Ofe lɛ gbi wulu lɛ nɔ ta lɛ mli” lɛ kɛ tawuu mli woo ko. No hewɔ ni Nyɔŋmɔ bɔfo lɛ wieɔ he akɛ “Nyɔŋmɔ okpɔlɔ kpeteŋkpele” ni aŋmɛ aha loofɔji ni yeɔ koolooi ni egboi lɛ.
6 Bɔfo ko ni damɔ hulu mli bo etsɛ loofɔji fɛɛ ni flikiɔ yɛ ŋwɛi lɛ akɛ: “Nyɛbaa ni nyɛbabuaa nyɛhe naa yɛ Nyɔŋmɔ okpɔlɔ kpeteŋkpele lɛ he, koni nyɛbaye maŋtsɛmɛi aloo kɛ asafoiatsɛ mɛi aloo kɛ hewalɔi aloo kɛ okpɔŋɔi aloo kɛ mɛi ni tara amɛnɔ lɛ aloo kɛ odehei kɛ nyɔji kɛ mɛi bibii kɛ mɛi wuji fɛɛ aloo.” Ni sane ni kɔɔ nɛkɛ “Nyɔŋmɔ Ofe lɛ gbi wulu lɛ nɔ ta” lɛ he lɛ kɛ nɛkɛ sane nɛɛ gbe naa: “Ni loofɔji fɛɛ tɔrɔ kɛ amɛlooi lɛ.” (Kpoj. 19:1, 18, 21) Wɔnaa kɛjɛɔ bɔni atsɔɔ mɛi ni loofɔji nɛɛ baaye amɛgbohii lɛ mli áha lɛ mli akɛ etamɔ nɔ ni jeŋmaji lɛ fɛɛ baabua amɛwebii fɛɛ anaa kɛha nɛkɛ tai fɛɛ amli Ta nɛɛ.
7. Mɛni ji nakai “kooloo” ni ana Iɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ maŋtsɛmɛi lɛ ata lɛ mli yɛ Harmagedon lɛ?
7 Bɔfo Yohane ŋma bɔni abaato ta lɛ aha yɛ Harmagedon lɛ he akɛ: “Ni mina kooloo lɛ kɛ shikpɔŋ lɛ nɔ maŋtsɛmɛi lɛ kɛ amɛtai ni abua naa lɛ, ni amɛkɛ mɔ ni ta okpɔŋɔ lɛ nɔ lɛ kɛ eta lɛ yawuu.” (Kpoj. 19:1) Ani nɛkɛ “kooloo” nɛɛ ji nɔ̃ ko ni kɛ jɔɔmɔ baa, kooloo ko ni akɛɛ ekɛ Shade aloo nɔ̃ ko kpakpa baaba abaha “shikpɔŋ lɛ nɔ maŋtsɛmɛi” lɛ atai lɛ? Mɛɛ sɛɛnamɔ aaaba kooloo ko diɛŋtsɛ he aha tai ni wuɔ yɛ Harmagedon lɛ? Ehe bɛ sɛɛnamɔ ko kwraa! Ni esaaa akɛ anuɔ shishi akɛ kooloo ko diɛŋtsɛ he awieɔ yɛ hiɛ nɛɛ. Eji mfonirifeemɔ mli kooloo. Eji je lɛŋ yinɔsane mli nɔ̃ ko ni he hiaa waa. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ no ji mfonirifeemɔ mli kooloo ni atsɔɔ mli yɛ Kpojiemɔ, yitso nyɔŋma kɛ etɛ, kuku kome kɛyashi kpaanyɔ lɛ, ni ekuku enyɔ lɛ kɛɔ akɛ: “Ni drako lɛ ŋɔ lɛ diɛŋtsɛ ehewalɛ lɛ kɛ emaŋtsɛsɛi lɛ kɛ hegbɛ kpeteŋkpele eha lɛ.” No ji jeŋ fɛɛ maŋkwramɔ gbɛjianɔtoo ni “drako” lɛ ni ji Satan Abonsam, to kɛjɛ jeeŋmɔ beebe akɛ edɛŋdade ni anaa koni ekɛye gbɔmɛi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ nɔ lɛ. Etsu ekoolooi anitsumɔ nɛɛ yɛ shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ fe afii akpe nɛ, hɛɛ, fe afii akpei ejwɛ kɛ oha nɛ, kɛjɛ afii ohai nyɔŋmai enyɔ kɛ enyɔ D.Ŋ.B. lɛ mli.
8. Mɛɛ be mli nakai mfonirifeemɔ mli kooloo lɛ je enitsumɔi ashishi, ni ebaalɛɛ ehewalɛ lɛ mli kɛyashi nɛgbɛ?
8 Nɛkɛ mfonirifeemɔ mli kooloo nɛɛ je shikpɔŋ lɛ nɔ bii lɛ afitemɔ shishi yɛ Nimrod, mɔ ni gbɔbiɔ koolooi diɛŋtsɛ lɛ gbii lɛ amli. Aaaafee afi 2189 D.Ŋ.B. Nimrod je shishi owo ŋaa koni ama Babel Mɔɔ lɛ yɛ Shinear shikpɔŋ lɛ nɔ, yɛ Mesopatamia jɔɔ lɛ mli. Akɛni ebahe gbɛi yɛ je lɛŋ hewɔ lɛ, abatsɛ lɛ akɛ “Nimrod, gbɔbilɔ kpanaa ni teɔ shi woɔ Yehowa.” Lɛ eto blema aloo shishijee Babilonia maŋtsɛyeli lɛ shishi, ni enɛ he 1 Mose 10:10-12 kɛɔ wɔ akɛ: “Ni emaŋtsɛyeli lɛ shishijee ji Babel, Erek kɛ Akad kɛ Kalne yɛ Shinear shikpɔŋ lɛ nɔ, ni ejɛ nɛkɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ ni eyiŋ etee Ashur, ni eyato Ninive kɛ Rehoboth-Ir kɛ Kala, kɛ Resen yɛ Ninive kɛ Kala teŋ. Maŋ kpeteŋkpele ji no.” (1 Mose 10:8-12; 11:1-9) Nɛkɛ mfonirifeemɔ mli kooloo nɛɛ je shishi bibioo nɛkɛ ekpã ehewalɛ kɛ enɔyeli hegbɛ lɛ mli fiofio yɛ gbɔmɛi babaoo nɔ kɛyashi naagbee lɛ eto emaŋkwaramɔ maŋtsɛsɛi lɛ yɛ shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ.
February Daa Gbi Ŋmalɛ
(Kɛ́ ootao ona bɔ ni saji nɛɛ ji diɛŋtsɛ lɛ, no lɛ kwɛmɔ wolo lɛ mli)