AWTIK POU ÉTIDIÉ 45
KANTIK 111 Poutji tjè-nou kontan ?
Ou pé ni tjè-kontan, menm lè’w ka otjipé di an moun malad !
« Sé moun-lan ki ka simen épi dlo an zié-yo, sé épi tjè-kontan yo ké rékòlté » (SÒM 126:5).
MI SA NOU KÉ WÈ
Adan awtik-tala, nou kéy wè yonn-dé bagay ou pé fè pou toujou ni tjè-kontan, lè’w ka otjipé di an zanmi ouben an moun fanmiy-ou ki malad.
1-2. Kisa Jéova ka risanti ba an moun ka otjipé di an malad ? (Pwovèb 19:17 ; gadé sé zimaj-la osi).
AN FRÈ Lakoré li Sid yo ka kriyé Jin-yeol ka di : « Madanm-mwen épi-mwen nou mayé dépi 32 lanné. Men sa ka fè 5 lanné man ka otjipé di’y. I ni maladi Parkinsòn, é i pa ka djè brennen ankò. I ka viv lanmézon toujou, é man enmen pran swen di’y. Man ka ba’y anpil lanmou épi tandrès. Lannuit i ka dòmi adan an li médikal, é man ka dòmi tou pré’y. Nou ka pran sonmèy men dan lanmen. »
2 Ès ou ka otjipé di an moun malad ou enmena, kontèl an paran, an konjwen, an tjanmay ouben an zanmi ? Si sé wi, ou dwèt ka aprésié privilèj-la ou ni di endé’y. Anplis, lè’w ka otjipé di moun-tala, ou ka montré ou enmen Jéova (1 Tim. 5:4, 8 ; Jak 1:27). Men asiré ou ka jwenn difikilté lézòt pa ka wè. Délè, ou pé menm ni lenprésion pèsonn pa ka konprann soufrans-ou. Pétèt douvan lézòt ou ka souri, men lè’w tou sèl, sé pléré ou ka pléré (Sòm 6:6). Lézòt moun-lan pa sav sa’w ka risanti é sa’w ka viv. Men Jéova li, i sav (konparé épi Ègzòd 3:7). Lè’w ka pléré épi ou ka fè sakrifis, sa ni anpil valè ba’y (Sòm 56:8 ; 126:5). I ka wè tousa ou ka fè pou endé an moun ou enmen. Ba Jéova, lè’w ka otjipé di an moun, ou ka rann li an sèvis, é i ka pwonmèt i kèy rékonpansé’w pou tousa ou ka fè (li Pwovèb 19:17).
Ès ou ka otjipé di an moun fanmiy-ou ki malad ? (gadé paragraf 2-a).
3. Poutji sa dwèt té rèd ba Abraam épi Sara otjipé di Téra ?
3 Labib ka palé di an patjé sèvitè Jéova ki té ka otjipé di moun malad. Annou palé di Abraam épi Sara. Lè yo kité Our, papa-yo, Téra, té ni oliwon 200 lanné. Magré sa, i pati épi yo. Yo fè oliwon 960 tjilomèt pou rivé Aràn (Jén. 11:31, 32). Asiré, Abraam épi Sara té enmen Téra. Men imajinen manniè sa dwèt té rèd ba yo otjipé di’y pandan gran vwayaj-tala ! Anplis, dapré sa nou sav, yo té ka vwayajé anlè chamo oben bourik. Ba an gran nonm kon Téra, sé pa ti rèd sa dwèt té rèd vwayajé adan sé kondision-tala ! Pliziè fwa, Abraam épi Sara dwèt santi kòyo las, atè menm. Men asiré, Jéova ba yo fòs-la yo té bizwen. Toukon Jéova soutienn Abraam épi Sara, asiré-pa-pétèt i kéy soutienn ou épi i kéy ba’w lafòs (Sòm 55:22).
4. Di kisa nou kèy palé adan awtik-tala ?
4 Sa kéy pli fasil kontinié otjipé di an moun ou enmen si’w ni tjè-kontan (Pwo. 15:13). Pou vré, sa posib kontinié ni tjè-kontan adan an sitiyasion ki rèd (Jak 1:2, 3). Men ki manniè ou pé fè sa ? Pa ègzanp, fòk prédié Jéova épi mandé’y endé’w rété pozitif épi apiyé anlè’y. Adan awtik-tala, nou kéy wè kisa an moun ka otjipé di an malad pé fè ankò, pou i pa pèd lajwa’y. Nou kéy palé osi di pal-la frè é sè’y pé ba’y. Men pou koumansé, annou wè poutji an moun ka endé an malad pou gadé lajwa’y, é ki difikilté ki pé anpéché’y ni tjè-kontan.
POUTJI SA RÈD NI TJÈ-KONTAN LÈ’W KA OTJIPÉ DI AN MOUN OU ENMEN
5. Poutji sa enpòwtan an moun ka otjipé di an malad ni tjè-kontan ?
5 Si an moun ka endé an malad pa ni tjè-kontan, i pé pèd fòs fasilman (Pwo. 24:10). É si i two las, i pé ké rivé aji épi jantiyès, épi otjipé di moun-lan kon i té kèy lé. Poutji sa rèd ni tjè-kontan lè’w ka otjipé di an malad ?
6. Poutji yonn-dé moun ka otjipé di an malad pa ka tjenbé doubout ankò ?
6 Ou pa ka tjenbé doubout ankò. An sè yo ka kriyé Leah ka di : « Lè’w ka otjipé di an moun fanmiy-ou ki malad, sa ka fatidjé lèspri’w, menm lè tout bagay ka bien pasé. Alafen an jounen, souvan man izé. Délè, man pa menm ni lafòs réponn an mésaj. » I ni dòt ki pa ka rivé pozé asé, ouben ki pa ka rivé touvé an ti moman ba kòyo, alòs ki yo bizwen sa ! Sé sa Inés ka di : « Man pa ka dòmi asé. Souvan, man oblijé lévé tou lé dézè-d-tan lannuit pou otjipé di bèl-mè mwen. É sa ka fè lanné mari-mwen épi mwen pa pran vakans. » Pas yo ka otjipé di an malad, i ni ki oblijé rifizé envitasion ouben yonn-dé rèsponsabilité adan lasanblé-a, pas fòk yo rété épi malad-la toulitan. Akòz di sa, délè, yo ka santi yo tou sèl, épi ayen pé pa tiré yo adan sitiyasion-tala.
7. Poutji yonn-dé moun ka otjipé di an malad ka santi kòyo koupab ouben ka tris ?
7 Lè’w ka endé an moun ki malad ou pé santi kòw koupab anpil ouben ni an gwo tristès. An sè yo ka kriyé Jessica avwé : « Man adan an sèl konba épi kòmwen pas man pé pa fè tousa man lé. Lè man ka pran an ti tan ba kòmwen, man ka santi kòmwen koupab : man ni lenprésion man égoyis. » Délè, i ni ka santi kòyo koupab pas yo faché kont sitiyasion-an yo ka viv la. I ni dòt ka santi yo pa ka fè asé ba moun-lan ki malad. É dòt ankò ka santi kòyo koupab, pas an jou yo pa té bien, lang-yo chapé épi yo di malad-la an pawòl ki blésé’y (Jak 3:2). An moun ka endé an malad pé osi tris, pas moun vidjò a i té konnèt la pa menm moun-lan ankò. An sè yo ka kriyé Barbara ka èsplitjé : « Yonn adan sé bagay-la ki pli rèd ba mwen, sé wè moun-lan man enmen an désann jou apré jou. »
8. Ki manniè an ti mèsi pé aji asou an moun ka otjipé di an malad ? Ba an ègzanp.
8 Yonn-dé moun ka otjipé di moun malad ni lenprésion yo pa ka aprésié sa yo ka fè a. Poutji ? Pas yo pa ka djè di yo mèsi oben félisité yo pou tout travay épi sakrifis yo ka fè. Poutan, an ti mèsi sa pé fè anlo bagay (1 Tés. 5:18). An sè yo ka kriyé Melissa ka di parapòt a sa : « Délè man tèlman dékourajé, yenki pléré man ka pléré. Men lè sé malad-la ka di mwen : “Mèsi pou tousa ou ka fè ba mwen”, sa ka riba mwen fòs ! É lè landèmen, man ka lévé épi lanvi kontinié pran swen di yo. » Lè yo ka di an frè yo ka kriyé Ahmadu mèsi pou tousa i ka fè, sa ka brennen tjè’y osi. Li épi madanm-li ka otjipé di ti niès-yo ki ka viv kay-yo, é délè, i ka fè kriz épilèpsi. Ahmadu ka di konsa : « I pé pa konprann tout sakrifis nou ka fè ba’y, é sa nòwmal. Men sa ka ba mwen tjè-kontan lè i ka di nou mèsi, ouben lè i ka éséyé matjé asou an ti bout papié “man enmen zòt”. »
KOUMANNIÈ OU PÉ KONTINIÉ NI TJÈ-KONTAN
9. Koumanniè an moun ka endé an malad pé montré i ka asèpté limit-li ?
9 Asèpté limit-ou (Pwo. 11:2). Nou pa toujou ni tan-an épi fòs-la pou fè tousa nou lé fè. Fòk ou kèy désidé kisa ou pé fè é kisa ou pé pa fè. É délè, fòk ou kèy di non. Ou ni dwa rifizé fè yonn-dé bagay tanzantan. Lè’w ka fè sa, ou ka montré ou ka asèpté limit-ou. Anplis, si yo ka pwopozé’w an pal, asèpté’y bon tjè. An frè yo ka kriyé Jay ka di : « Pèsonn pé pa fè tousa i lé fè. Konnèt limit-ou é pa alé pli lwen, kèy endé’w toujou ni tjè-kontan. »
10. Lè’w ka otjipé di an moun, kisa fòk chèché konprann ? (Pwovèb 19:11).
10 Chèché konprann poutji an moun ka chanjé (li Pwovèb 19:11). Sa kéy endé’w rété kam si malad-la pa janti épi’w. An moun ki ni bon jijman ka éséyé konprann réyaksion an moun. An maladi pé chanjé manniè an moun ka aji (Ékl. 7:7). Pa ègzanp, an moun ki té dous é janti pé vini kankanniè, ouben i pé vini sirè, épi i pa janmen kontan sa yo ka fè ba’y. Si’w ka endé an moun ki ni an maladi grav, pétèt ou kèy touvé entérésan chèché enfòwmasion asou maladi’y la. Pli ou kèy ni enfòwmasion, pli ou ké konprann ki manniè maladi-a ka aji asou konpòwtasion’y. É ou kèy konprann osi, i té kèy enmen aji diféraman (Pwo. 14:29).
11. Lè’w ka endé an moun ki malad, ki bagay enpòwtan fòk ou fè chak jou ? (Sòm 132:4, 5).
11 Pran tan chak jou pou vini pli bon zanmi épi Jéova. Délè, fòk ou kéy ladjé yonn-dé aktivité pou fè ‘sa ki pli enpòwtan’ (Fil. 1:10). Yonn adan sé bagay la ki pli enpòwtan, sé rété bon zanmi épi Jéova. Ba wa David, ladorasion Jéova té ka pasé an prèmié (li Sòm 132:4, 5). Menm manniè-a, sa fondal-natal ou pran tan chak jou pou li Bib-la épi prédié. An sè yo ka kriyé Elisha konstaté : « Si man ka rivé ni tjè-kontan, sé pas man ka prédié épi médité asou sòm ka konsolé mwen. Lapriyè ésansièl adan lavi-mwen. Pliziè fwa adan jounen-an, man ka prédié Jéova pou rété kam. »
12. Poutji sa enpòwtan, lè’w ka endé an moun ki malad, pran an tan pou otjipé di santé’w ?
12 Fè tousa ou pé pou ni an bon santé. Lè’w ka otjipé di an moun ki malad, ou pa ni anpil tan. kifè, ou ka mantjé tan pou achté aliman ki fré, épi préparé bèl ti manjé ki kèy bon pou santé’w. Men kòw épi lèspri’w kèy rété an bon santé, sèlman si’w ka manjé pwodui ki bon épi fè ispò régilièrman. Alò, éséyé bien itilizé tan-an ou ni pou fè sé 2 bagay-tala (Éfé. 5:15, 16). Anplis, éséyé ni bèl lannuit sonmèy (Ékl. 4:6). Èspésialis ki étidié sèrvo-a ka èsplitjé ki lè nou ka bien dòmi, sèrvo-a ka réparé kòy. Dapré an jounal médikalb, lè’w ka dòmi plen bouden’w, sa ka endé’w bien jéré langwas épi istrès ou sé pé ni. Pou fini, ou kèy ni bizwen pran an tan osi pou détann kòw (Ékl. 8:15). An sè ka èsplitjé sa ka endé’y ni tjè-kontan : « Lè solèy-la ka kléré, man ka éséyé sòti épi pwofité di jounen-an. Épi an fwa adan mwa-a, man ka éséyé pasé an bèl “ti jounen plézi” épi an zanmi-mwen. »
13. Poutji lè’w ka rigolé, sa bon pou lasanté ? (Pwovèb 17:22).
13 Ri bon tjè (li Pwovèb 17:22 ; Ékl. 3:1, 4). Rigolé bon ba lèspri’w épi kò’w. Lè’w ka otjipé di an moun, asé souvan, ayen pa ka pasé kon’w lé. Men si’w ka rivé ri di sitiyasion-an, ou kèy mwens égri. É lè’w ka ri épi malad-la, sa ka endé zòt vini pli pwòch.
14. Poutji palé ba an bon zanmi pé fè’w dibien ?
14 Ouvè tjè’w ba an bon zanmi. Magré tout éfò ou pé fè pou kontinié ni tjè-kontan, délè ou ké santi dlo ka dépasé farin, kifè langwas ka pran’w. Sa té kèy bien ou ouvè tjè’w ba an bon zanmi ki pé ké jenmen fè’w ripwòch (Pwo. 17:17). Olié di sa, i kèy kouté’w, i ké ankourajé’w, é pétèt, sé sa menm ou bizwen pou viré ni tjè-kontan (Pwo. 12:25).
15. Poutji katjilé asou lèspérans-nou pé ba nou tjè-kontan ?
15 Imajinen sa’w kèy pé fè adan paradi-a épi moun malad-la. Sonjé ki endé an moun malad, sé pou an tan. Jéova pa té prévwè travay-tala ba lézòm (2 Kor. 4:16-18). « Vré lavi-a » douvan nou (1 Tim. 6:19). Palé épi pwòch-ou di sa zòt ké fè ansanm adan paradi-a, kèy ba’w anpil tjè-kontan (Iza. 33:24 ; 65:21). An sè yo ka kriyé Heather ka èsplitjé : « Souvan, man ka di sé malad-la ki, talè, ansanm, nou kèy fè lakouti, kouri ouben monté békann. Nou ké fè pen osi, épi préparé bon ti manjé pou fanmi-nou ki kèy résisité. Épi, tou lé dé, nou ka di Jéova mèsi pou lèspérans-lan i ka ba nou. »
KISA LÉZÒT PÉ FÈ POU ENDÉ’W ?
16. Si adan lasanblé-nou, i ni an moun ka otjipé di an malad, ki manniè nou pé soutienn li ? (gadé zimaj-la osi).
16 Nou pé endé an frè ouben an sè trapé tibren ripo. Nou pé ba an moun ka otjipé di an malad an fòs, lè nou ka pwopozé’y pou ranplasé’y tanzantan. Konsa, i kèy ni lokazion pozé kòy titak épi fè bagay ba kòy (Gal. 6:2). Yonn-dé pwoklamatè ka fè an pwogram chak simenn, pou soulajé frè é sè-yo ki ka otjipé di an moun malad. An sè yo ka kriyé Natalya, ki ni mari’y paralizé, ka di : « An frè adan sanblé-a ka vini pasé an moman épi mari-mwen yonn ouben dé fwa chak simenn. É yo ka préché ansanm, yo ka bokanté épi yo ka jis gadé fim ansanm. Mari-mwen ka choyé sé ti moman-tala. É mwen menm, sa ka ba mwen lokazion pran swen di kòmwen, ouben fè an ti ponponm. » Yonn-dé osi ka menm pwopozé dòmi épi moun-lan ki malad la. Konsa, moun-lan ka otjipé di malad-la pé fè an bèl lannuit sonmèy.
Si adan lasanblé’w la, i ni an moun ka otjipé di an malad, koumanniè ou pé soutienn li ?c (gadé paragraf 16-la).
17. Koumanniè nou pé soutienn an moun ka otjipé di an malad lè ni réyinion ?
17 Frè é sè’w pé endé’w pandan sé réyinion lasanblé-a. Sé moun-lan ka otjipé di an moun malad tèlman pri, ki délè, yo pa ka pwofité bien konmifo di sé réyinion-an, sé lasanblé siwkonskripsion-an épi sé lasanblé réjionnal la. Nou pé ba yo an pal, lè nou ka pwopozé yo asiz bò fanmi-yo ki malad, pandan an mòso ouben tout pwogram-lan. É si moun-lan ki malad pé pa sòti di kay-li, kisa nou pé fè ? Nou pé pwopozé frè-a ouben sè-a suiv réyinion-an épi moun malad la pa Zoom, pou li menm pé sa alé lasal.
18. Kisa nou pé fè ankò ba sé moun-lan ka otjipé di an malad ?
18 Annou félisité épi prédié ba sé moun-lan ka otjipé di an moun malad. Sa bon ki sé ansien-an ankourajé toulong sé moun-lan ka otjipé di an malad (Pwo. 27:23). É nou tout nou pé félisité yo, é di yo nou enmen yo pou tousa yo ka fè. Nou pé prédié osi pou Jéova ba yo fòs-la épi endé yo toujou ni tjè-kontan (2 Kor. 1:11).
19. Ki bèl bagay fòk nou gadé an lèspri-nou ?
19 Talè, Jéova kèy tiré tout bagay ka fè nou soufè épi ka fè nou lapenn. Maladi épi lanmò kèy disparèt (Rév. 21:3, 4). « Moun-lan ki ka brété ké soté kon kabrit » (Iza. 35:5, 6). Vini vié é tout tristès ka alé épi’y, épi tout difikilté ou ka ni pou otjipé di an moun malad, tousa kèy dèyè do-nou, é ‘sa pé ké brennen tjè-nou’ ankò (Iza. 65:17). Men dépi jòdi-a, pandan nou ka atann Jéova réyalizé tout sé bèl pwonmès-tala, i pa ka ladjé nou. Si nou ka kontinié pran fòs bò koté’y, i ké endé nou « kontinié andiré èk pasians épi lajwa » (Kol. 1:11).
KANTIK 155 Jéova sous lajwa-nou
a Awtik-tala ka palé di lè yo ka otjipé di an moun ajé ouben an moun malad. Men pou fè pli senp, nou kèy palé jiskont di an moun malad.
b « How Sleep Can Affect Stress », 2019, bannerhealth.com.
c DÉ-TWA MO ASOU ZIMAJ-LA : 2 jenn sè ka alé vizité an sè ajé, konsa sè-a ka otjipé di’y pé alé pwonmnen.