AWTIK POU ÉTIDIÉ 35
KANTIK 121 Annou aprann tjenbé kònou
Ou pé genyen konba-a kont lanvi fè mové bagay !
« Pa kité péché-a kontinié dominé anlè kò-zòt ki ka mò, é pa kouté’y lè zòt anvi fè bagay ki mové » (WOM. 6:12).
MI SA NOU KÉ WÈ
Nou ké wè kisa ki pé endé nou 1) pa dékourajé lè nou ni vié lanvi épi 2) aprann koumanniè nou pé rézisté douvan an tantasion.
1. Kont kisa nou tout ka goumen ?
ÈS DÉLÈ ou anvi fè an bagay Jéova pa enmen piès ? Si sé wi, pa di two vit sa pli rèd ba’w rézisté ki ba lézòt. Labib-la ka èsplitjé : « Tout tantasion zòt sibi, tout limanité ka sibi yo tou » (1 Kor. 10:13). Kisa sa lé di ? Si’w ka lité kont lanvi fè an bagay ki mové, sav ki dòt osi ka lité kon wou menm. Sonjé ou pa tou sèl adan sitiyasion-tala, é konm Jéova ka endé’w, ou ké genyen konba-a.
2. Kont ki tantasion sé krétjen-an ouben sé étidian Labib-la pou goumen ? (gadé sé zimaj-la osi).
2 Labib ka di osi : « Chak moun ka jwenn léprèv lè i ka kité pwòp lanvi’y mennen’y épi pran lèspri’y » (Jak 1:14). Vèsé-tala ka endé nou konprann, nou tout pa ka sibi sé menm tantasion-an. Yonn-dé krétjen pé anvi fè an péché sèksièl. I jik ni ki anvi kouché épi moun menm sèks ki yo. Délè, moun ki sispann gadé bagay pòwno, pé anvi viré adan. É anlo ki sispann bwè alkòl, pran ladwòg, pé anvi rikoumansé tou. Men la, nou ka palé sèlman di yonn-dé bagay krétjen ouben étidian Labib ka goumen kont yo. Pas, nou tout an lè, nou di kònou, kon lapòt Pòl : « Lè man lé fè sa ki jis, sé sa ki mové ka pran douvan » (Wom. 7:21).
Tantasion-an pé rivé anlè’w san ou wè, nenpòt ki koté, nenpòt ki lèc (gadé paragraf 2-a).
3. Si an moun ka goumen kont an mové lanvi ki pa ka ladjé’y, kisa i pé risanti ?
3 Si’w ka goumen kont an mové lanvi ki pa ka ladjé’w, pétèt ou ni lenprésion ou pé ké janmen rivé, pas ou pa kapab tjenbé douvan tantasion-an. Pétèt osi ou ka pansé Jéova pé ké ba’w lavi étèrnèl, pas davwè ou ni mové lanvi, i ja kondané’w. Poutan, sé 2 lidé-tala pa vré piès ! Adan awtik-tala, nou ké réponn a 2 kèsion ki ka montré nou poutji yo pa vré : 1) Poutji nou ni sé vié santiman-tala ? 2) Koumanniè ou pé genyen ladjè-a kont lanvi fè an bagay ki mové ?
KISA « MÉCHAN-AN » LÉ FÈ NOU KWÈ
4. a) Poutji Satan lé nou pansé nou pé ké janmen rézisté douvan an tantasion ? b) Poutji nou pé di nou kapab rézisté lè nou lé fè an bagay ki mové ?
4 Satan lé fè nou kwè nou pé ké janmen rivé rézisté lè nou anvi fè an bagay ki mové. Nou sav sa pas Jézi ankourajé disip-li mandé adan lapriyè-yo : « Pa kité nou tonbé anba tantasion, men délivré nou anba lanmen méchan-an » (Mat. 6:13). Satan lé fè nou kwè osi ki douvan an tantasion, volonté-nou di obéyi Jéova kèy fonn kon an mòso glas an solèy (Jòb 2:4, 5). Pou vré, ba’y nou menm bèt menm pwèl épi’y ! Men, sé li ki kité vié lanvi sèvi’y mèt, é ki pa rété fidèl a Jéova. É i ka pansé ki pou di vré, nou kon’y, ki douvan an tantasion, nou ké ladjé Jéova san katjil. I menm pansé ki Yich Bondié, ki té parfé, té pé fébli lè i té ké tanté’y ! (Mat. 4:8, 9). Men annou katjilé : ès vréman, nou pa kapab rézisté lè nou anvi fè an bagay ki mové ? Mé si, nou kapab ! Nou dakò épi Pòl, ki ékri : « Man ni lafòs pou fè tout bagay, gras a li, ki ka ba mwen puisans-lan » (Fil. 4:13).
5. Koumanniè nou sav Jéova asiré sèten nou kapab rézisté lè an vié lidé ka pasé an tèt-nou ?
5 Jéova pa kon Satan. I asiré sèten nou kapab rézisté lè nou ni an vié lidé ka pasé an tèt-nou. Koumanniè nou sav sa ? Jéova prédi an gran foul moun té ké rété fidèl pandan gran tribilasion-an, é gras a sa, sové lavi-yo. Jéova, ki pé pa manti, fè nou sav an patjé moun, é pa sèlman yonn-dé, kèy rantré adan monn nouvo a. É i présizé, ki sé moun-tala té kèy pwòp an zié’y, pas yo té ké « lavé gran wòb-yo é blanchi yo adan san Ti Mouton-an » (Rév. 7:9, 13, 14). Sa klè, ba Jéova, nou tout nou kapab goumen kont an vié lanvi, épi genyen konba-a !
6-7. Poutji Satan lé nou pansé nou pa kèy jen ni lavi étèrnèl ?
6 Satan lé fè nou kwè osi, Jéova pé ké ba nou lavi étèrnèl : i lé nou pansé Jéova ja fini épi nou, jiskont pas nou anvi fè sa ki mové. Ankò an fwa, ba Djab-la, sé konsidiré nou menm bèt menm pwèl épi’y ! Men pou vré, sé li Jéova fini épi’y, sé li Jéova pé ké ba lavi étèrnèl (Jén. 3:15 ; Rév. 20:10). An lòt rézon i ni di fè nou kwè Jéova ja ladjé nou, sé pas i jalou nou, pas sé nou ké ni lavi étèrnèl ! Asiré sèten, nou pa kon’y. Labib ka ba nou lasirans Jéova lé endé nou, i pa lé kondané nou. « Pas [Bondié] pa lé menm an sèl moun détwi, men i lé tout moun ripanti kòyo » (2 Piè 3:9).
7 Nou pé pansé nou pé ké jenmen rivé rézisté lè nou anvi fè an mové bagay, ouben nou pa kèy jen trapé lavi étèrnèl. Men rézonnen konsa, sé kité Djab-la jwé an tèt-nou. Si nou ka bien konprann sa, sa ké endé nou tjenbé rèd pou kontinié sèvi Jéova (1 Piè 5:8, 9).
KISA NOU KA RISANTI DIFÈT NOU PÉCHÈ
8. Adan Labib, kisa mo-a « péché » lé di ? (Sòm 51:5 ; gadé osi nòt-la « Pou bien konprann »).
8 Sé pa Satan sèlman ki pé mété bagay ki pa bon an tèt-nou. Nou sav nou péchèa, palakòz prèmié paran-nou, Adan épi Èv. Kidonk, nou pé kwè nou pé ké janmen rivé métrizé vié lidé nou ni, kifè, nou pé ké jen ni lavi étèrnèl akòz di sa (Jòb 14:4 ; li Sòm 51:5).
9-10. a) Lè Adan é Èv péché, ki manniè sa fini ba yo ? (gadé zimaj-la osi). b) Ki vié santiman péché-a pé lévé an tjè-nou ?
9 Fè an ti katjil asou Adan é Èv. Ki rézilta péché-a té ni anlè yo ? Aprézavwè yo dézobéyi Jéova, yo séré pas yo réyalizé yo té touni é yo chèché rad pou mété anlè yo. Péché-a fè yo santi kòyo koupab é yo té entjèt. Sé konsidiré yo té fèmen adan an ti kay ki ni sèlman 4 piès. Yo té pé alé adan chak sé piès-la, men yo pa té pé sòti an kay-la. Menm manniè-a yo pa té pé chapé pas péché-a té maré yo.
10 Men sitiyasion-nou pa ègzaktiman kon ta Adan é Èv. Poutji nou ka di sa ? Nou ka bénéfisié di ranson-an, é pa yo. Pou vré, gras a ranson-an, Jéova ka padonnen péché-nou é nou pé viv an tjè-koko épi’y (1 Kor. 6:11). Men pwoblèm-lan, sé ki yo transmèt nou péché-a. Kidonk, sa nòwmal ki délè, nou ka santi kònou koupab ouben entjèt palakòz péché-a ki andidan nou. Labib ka di péché-a ka kontinié aji épi anpil fòs asou lézòm. É i ka aji « menm asou sé moun-lan ki pa té péché menm manniè ki Adan » (Wom. 5:14). Sa vré, vérité-tala pé dékourajé nou. Men, sé pa pas nou wè jou adan péché-a, fòk nou santi kònou koupab pas nou pa ka rivé fè sa ki bien. Ouben menm pansé ki nou pa kèy janmen ni posibilité ni lavi étèrnèl. Fòk nou jété sé lidé-tala dèyè do-nou. Ki manniè ?
Lè Adan é Èv péché, yo santi kòyo koupab, yo vini entjèt, épi yo té wont (gadé paragraf 9-la).
11. Kisa fòk nou fè si nou ni lenprésion nou pa kapab rézisté lè nou anvi fè sa ki mové, é poutji nou ka di sa ? (Women 6:12).
11 Lè nou ni lenprésion nou pa sa rézisté lè nou anvi fè an bagay ki mové, fòk nou sonjé ki sé péché-a ki andidan nou ka palé, é fòk pa nou kouté’y ! Poutji fòk pa nou kouté’y ? Pas Labib-la ka aprann nou ki fòk pa nou kité péché-a fè nou fè sa ki mal (li Women 6:12). Sa lé di, nou pé chwazi pa kité lanvi fè sa ki mové, pran pié anlè nou (Gal. 5:16). Jéova sav nou kapab rézisté lè nou douvan an tantasion ; sinon i pa té ké mandé nou fè sa (Dét. 30:11-14 ; Wom. 6:6 ; 1 Tés. 4:3). Sa klè, nou kapab rézisté lè nou anvi fè sa ki mové !
12. Kisa fòk fè si nou ka pansé Jéova ka kondané nou jiskont pas nou anvi fè sa ki mové, é poutji ?
12 Menm manniè-a, lè nou ka pansé Jéova ka kondané nou jiskont pas nou anvi fè bagay ki mové, annou di kònou sé péché-a ki ka palé, é fòk pa nou kouté’y ! Poutji fòk pa nou kouté’y ? Pas Labib ka aprann nou ki Jéova sav bien nou wè jou épi péché-a andidan nou (Sòm 103:13, 14). I « konnèt tout bagay » anlè nou. I sav ki manniè péché-a ka aji anlè nou, épi mové bagay i ka fè nou fè (1 Jan 3:19, 20). Ba Jéova nou pwòp, tout tan nou ka goumen kont an vié lanvi épi nou ka rifizé péché. Poutji nou pé asiré sèten di sa ?
13-14. Lè’w anvi fè sa ki mové, ès sa lé di ou ja pèd konba’w ? Èsplitjé.
13 Labib ka fè an diférans ant benyen adan sa ki mové (sé an bagay nou kapab rifizé fè), épi ni lanvi fè an mové bagay (é sa, sé bagay ka vini san nou lé). Pa ègzanp, an 1ié sièk-la, avan yo té konnèt lavérité, yonn-dé krétjen adan sanblé Korent-lan, té enmen ni rilasion sèksièl épi moun menm sèks ki yo. Pòl ékri ba sanblé-a : « Sé konsa yonn-dé adan zòt té yé. » Ès sa lé di, lè yo asèpté lavérité, sé krétjen-tala pa té janmen ni anvi rikoumansé kouché épi moun menm sèks ki yo ? Sa pa réyalis pansé sa, pas souvan, sa difisil pa ni sé lanvi-tala ankò. Men sé krétjen-an ki té ka métrizé kòyo é ki té ka goumen kont vié lanvi yo, té ni favè Jéova. Jéova li menm té ka konsidéré yo kon moun ki té « lavé », ki té vini pwòp an zié’y (1 Kor. 6:9-11).
14 Ou pé suiv lègzanp-yo. Wou osi ou pé rézisté, kisiswa vié lanvi-a ou ni. É menmsi sa pa posib fè yo disparèt an fwa pou tout, ou pé métrizé yo. Ou pé chwazi pa péché épi pa kouté vié lidé ka pasé an tèt-ou (Éfé. 2:3). Ki manniè ou pé rivé, épi dèyè sa, genyen ladjè-a kont lanvi fè sa ki mové ?
KISA OU PÉ FÈ POU GENYEN KONBA-A
15. Pou genyen konba-a nou ka mennen kont féblès-nou, poutji fòk nou onnèt épi kònou ?
15 Pou genyen konba-tala ou ka mennen, fòk ou onnèt épi kòw épi rikonnèt féblès-ou. Fòk pa ou kouyonnen kòw épi « rézònman ki pa bon » (Jak 1:22). Pa ègzanp, pa di kòw : « Dòt ka bwè plis ki mwen ! » Ouben pa di sé pa fòt-ou épi dé pawòl kontèl : « Man pa té ké anvi gadé bagay pòwno, si madanm-mwen té ka ba mwen plis lanmou ! » Si’w ka chèché èskiz ba kòw, sa kèy fè’w tonbé pli vit. Alò sispann chèché èskiz pou fè sa ki mal. Pran rèsponsabilité’w (Gal. 6:7).
16. Kisa ou pé fè pou pa ladjé lè’w douvan an tantasion ?
16 Anplis di onnèt épi kòw épi rikonnèt féblès-ou, fòk ou ké bien désidé pa ladjé, lè’w douvan an tantasion (1 Kor. 9:26, 27 ; 1 Tés. 4:4 ; 1 Piè 1:15, 16). Mandé kòw : « Kisa ka rann mwen fèb, a ki moman man pli fèb ? » Pétèt i ni an tantasion ki pli rèd ba’w pou rijété. Ouben i ni an moman adan jounen-an, sa pli rèd ba’w pou tjenbé. Pa ègzanp, ès ou pli fèb lè’w fatidjé ouben lè sé lannuit ? Réfléchi a yonn-dé bagay ki pé rivé, épi répété an tèt-ou sa’w kèy fè pou pwotéjé kòw lè’w ké tanté. Sa vré, méyè moman-an pou katjilé anlè sa, sé avan tantasion-an rivé (Pwo. 22:3).
17. Kisa lègzanp Jozèf ka aprann nou ? (Jénèz 39:7-9 ; gadé sé zimaj-la osi).
17 Sonjé manniè Jozèf réyaji lè madanm Pitifa éséyé zayé’y. San fè dèyè, i rifizé kouché épi madanm Pitifa (li Jénèz 39:7-9). Kisa sa ka montré nou ? Ba Jozèf, pran madanm an lòt moun sa pa té an bon bagay. É i té réfléchi asou sa, avan madanm Pitifa té koumansé zayé’y. Wou tou, ou pé désidé fè sa ki bien avan tantasion-an rivé. Si’w fè sa, lè’w kèy tanté, sa ké pli fasil ba’w bien réyaji kon ou té désidé.
Kon Jozèf, ralé an machariè lamenm lè’w santi tantasion-an ka vini ! (gadé paragraf 17-la).
« KONTINIÉ ÈGZAMINÉ SA ZÒT YÉ »
18. Koumanniè ou pé genyen konba-a kont vié lanvi ou ni ? (2 Korentjen 13:5).
18 Pou genyen konba-a kont lanvi fè bagay ki mové, fòk ou ‘kontinié ègzaminé sa ou yé’. Sa lé di, mandé kòw toulong ès ou ka aji bon manniè-a (li 2 Korentjen 13:5). Tanzantan, analizé sa’w ka pansé épi sa’w ka fè, épi fè chanjman ki nésésè. Pa ègzanp, menmsi ou rivé rézisté douvan an tantasion, pozé kòw kèsion-tala : « Konben tan sa mandé mwen pou di non ? » Si’w ka réyalizé ou pran tibren twòp tan, pa tèrbolizé lèspri’w. Men pito, katjilé asou sa’w pé fè pou pwochen kou-a, ou pwotéjé kòw ankò mié. Si’w pozé kòw sé kèsion-tala, sa pé endé’w : « Ès man pé rijété pli vit vié lidé ka vini an tèt-mwen ? Ès anmizman-mwen ka mété mwen an bétiz ? Ès man ka viré tèt lamenm, pou man pa gadé vié zimaj ? Ès man ka kwè ki obéyi lwa Jéova toujou bon ba mwen, menmsi pou suiv yo, fòk man métrizé kòmwen ? » (Sòm 101:3).
19. Poutji sa ké pli difisil goumen kont vié lanvi si nou ka pran « piti » désizion ki danjéré ?
19 Prangad osi pa chèché èskiz. Labib ka di : « Tjè-a pli trèt pasé tout bagay, é i pé fè’w fè nenpòt kisa » (Jér. 17:9). É Jézi di : « sé an tjè-a mové rézònman ka sòti » (Mat. 15:19). Pa ègzanp, an moun ki sispann gadé bagay pòwno dépi yonn-dé tan, pé pansé pa ni danjé si i ka gadé foto moun ki dimi touni, pas sé pa foto moun ki tou touni. Ouben i pé di kòy : « Sa pa grav imajinen kòmwen ka fè an bétiz, dépi man pa ka fè bétiz-tala pou vré. » Tjè’y trèt, pas an réyalité, i la ka fè « pwojé pou satisfè lanvi lachè » (Wom. 13:14). Koumanniè ou pé évité sa ? « Piti » désizion ki danjéré, pé fè’w pran gran désizion ki danjéré, kontèl fè an péchéb. Alò prangad sé « piti » désizion-tala ! Épi rijété tout pansé, ouben tout ‘rézònman ki mové’, ki pé fè’w chèché lèskiz pou fè sa ki mal.
20. Kisa nou présé wè, é annatandan, kisa Jéova ka fè ba nou ?
20 Kon nou wè’y la, épi fòs-la Jéova ka ba nou, nou kapab rézisté lè nou douvan an tantasion. Anplis di sa, pas Jéova ka padonnen nou, i ka ba nou an bèl lèspwa : lavi étèrnèl adan monn nouvo a. Mi soulajman sa kèy yé, lè nou ké sèvi’y épi an tjè épi an lèspri ki pwòp ! Annatandan, fòk nou asiré sèten nou kapab goumen kont vié lanvi. É fòk nou asiré osi Jéova pa ka kondané nou, pas délè nou ni sé vié lanvi-tala. Davwè Jéova ka béni tout éfò nou ka fè, asiré, nou pé genyen konba-a !
KANTIK 122 Annou rété solid, san brennen !
a POU BIEN KONPRANN : Adan Labib, mo-a « péché » sé souvan pou palé di an mové aksion, kontèl vòlè, adiltè, ouben twjé an moun (Ègz. 20:13-15 ; 1 Kor. 6:18). Men adan yonn-dé vèsé, sé pou palé osi di péché-a ki andidan nou dépi nou wè jou, menmsi nou poko fè piès mové aksion.
b Pwovèb 7:7-23 ka palé di an jenn boug ki ka pran « piti » désizion ki danjéré, ka mennen’y pran an gran désizion ki danjéré : kouché épi an madanm ka mennen vié lavi.
c DÉ-TWA MO ASOU ZIMAJ-LA : Agòch : Adan an rèstoran, an jenn frè ka wè 2 boug ki lòv. Adwèt : An sè ka gadé 2 moun ka fimen.