AWTIK POU ÉTIDIÉ 42
KANTIK 44 Lapriyè piti-a
Aprann di Jéova tousa ki an tjè’w
« Mwen ka kriyé’w épi tout tjè-mwen. O Jéova, réponn mwen ! » (SÒM 119:145).
MI SA NOU KÉ WÈ
Nou ké wè koumanniè médité asou yonn-dé lapriyè ki adan Bib-la pé endé nou amioré ta nou.
1-2. a) Kisa ki pé anpéché nou priyé Jéova épi tout tjè-nou ? b) Koumanniè nou sav Jéova ka pran tan bien kouté lapriyè-nou ?
ÈS DÉLÈ ou ka touvé ou ka yenki di sé menm bagay-la adan lapriyè’w, ouben ou ka priyé pou priyé ? Si sa ka rivé’w, sav ou pa tou sèl. Difèt nou ni an patjé otjipasion, souvan lapriyè-nou pé kout. Ouben nou pé ni di mal a di Jéova sa ki an fon tjè-nou, pas nou ka santi nou pa mérité i kouté nou.
2 Nou ka aprann adan Labib sa ki pli enpòwtan ba Jéova lè nou ka priyé. Sé pa pawòl wototo ka entérésé’y, men pito pawòl ka sòti an fon tjè-nou épi limilité. Labib-la ka di : ‘I ka tann lapriyè moun ki ni limilité’ (Sòm 10:17). I ka bien kouté chak ti mo nou ka di’y, pas i ka entérésé kòy a nou (Sòm 139:1-3).
3. Ki kèsion nou kèy réponn adan awtik-tala ?
3 Adan awtik-tala, nou ké réponn sé kèsion-tala : Poutji nou pé priyé Jéova épi konfians ? Sa pou fè pou lapriyè-nou endé nou lianné ankò plis épi Jéova ? Adan Labib-la, nou ka touvé lapriyè moun ki té sensè. Koumanniè sé lapriyè-tala pé endé nou amioré pwòp lapriyè-nou ? Pou fini, kisa nou pé fè si langwas ka anpéché nou di Jéova sa nou ka risanti ?
PRÉDIÉ JÉOVA ÉPI KONFIANS
4. Kisa ki pé endé nou priyé Jéova épi konfians ? (Sòm 119:145).
4 Si nou ka wè Jéova kon an zanmi fidèl ki lé nou ni tjè-kontan, nou kèy priyé’y épi konfians. Matjè Sòm 119-la fè an patjé éfò pou ni an bèl rilasion épi Jéova. Poutan, i té ni pwoblèm adan lavi’y : I té ni boug ki té ka manti anlè’y pou fè’y ditò (Sòm 119:23, 69, 78). I té dékourajé osi palakòz péché i fè (Sòm 119:5). Magré tousa, i pa té ka ézité ouvè tjè’y ba Jéova (li Sòm 119:145).
5. Poutji fòk pa nou kité vié lidé anpéché nou priyé ? Ba an ègzanp.
5 Katjilé anlè sa : Jéova ka menm ankourajé moun ki fè gwo péché priyé’y (Iza. 55:6, 7). Kidonk, nou pa pou kité piès vié lidé anlè pwòp kònou, anpéché nou priyé. Annou pran an ègzanp : Lè an pilòt ka volé an sièl-la, épi i bizwen an pal, i pé kriyé sé moun-lan ka djidé sé avion-an. Ès i ké wont kriyé yo, pas i garé ouben i fè an lérè ? Men non ! Menm manniè-a, menmsi nou adan an sitiyasion éti nou pa sav sa pou fè, ouben ankò nou fè an péché grav, nou pé prédié Jéova épi konfians (Sòm 119:25, 176).
LAPRIYÈ KA LIANNÉ’W ANKÒ PLIS ÉPI JÉOVA
6-7. Poutji médité anlè kalité Jéova ka endé nou amioré lapriyè-nou ? Ba an ègzanp (gadé nòt-la osi).
6 Pou nou lianné épi Jéova, fòk nou palé ba’y épi tout tjè-nou, fòk nou di’y sa nou ka pansé é santiman ki an fondòk tjè-nou. Kisa kèy endé nou fè sa ?
7 Médité anlè kalité Jéovaa. Pli nou kèy katjilé anlè kalité Jéova ni, pli nou kèy alèz pou palé ba’y (Sòm 145:8, 9, 18). Annou palé di Kristine, an sè ki té ni an papa violan. I ka èsplitjé : « Palé ba Jéova konsi sé té papa-mwen, sa pa té fasil ba mwen. Man té ka pansé, ki palakòz défo-mwen épi lérè man té ka fè, an lè i té kèy ladjé mwen. » Kisa ki endé’y ? I ka réponn : « Sé lanmou fidèl Jéova, ki endé mwen santi kòmwen an sékirité. É menmsi man tonbé, i kèy endé mwen rilévé épi anpil lanmou. Lanmou Jéova ni ba mwen, ka endé mwen di’y lè man ni tjè-kontan, é lè man an lapenn. »
8-9. Poutji sa entérésan katjilé asou sa’w ké di avan ou priyé ? Ba an ègzanp.
8 Pran tan katjilé asou sa’w lé di Jéova. Avan ou priyé, ou pé pozé kòw pliziè kèsion. Mandé kòw, pa ègzanp : « Ki difikilté man ka jwenn sé tan-tala ? Ès man pou padonnen an moun ? Ès man bizwen Jéova ba mwen an pal, parapòt a an chanjman ki fèt pa ni lontan adan lavi-mwen ? » (2 Wa 19:15-19). Nou pé apiyé kònou osi, asou lègzanp lapriyè-a Jézi kité ba nou. Konsa, nou pé katjilé asou sa nou pé di Jéova parapòt a non’y, parapòt a wayòm-li épi volonté’y (Mat. 6:9, 10).
9 Annou palé di an sè yo ka kriyé Aliska. I pa té ka rivé prédié lè i aprann mari’y té ni an kansè an tèt, é i pa té kèy tadé mò. I di : « Man té tèlman an lapenn, ki man pa té sav sa pou di Jéova. » Kisa ki endé’y ? I réponn : « Avan prédié, man ka pran an ti moman pou sanblé lidé-mwen. Konsa, sa ka endé mwen pa yenki sonjé kòmwen. Man pli kam, é sa pli fasil ba mwen di Jéova anlo bagay. »
10. Poutji fòk nou pran tout ti tan-nou lè nou ka priyé ? (gadé sé zimaj-la osi).
10 Pran tout ti tan’w lè’w ka priyé. Lapriyè ki kout ka fè Bondié plézi. Men nou kèy di pli fasilman sa nou ka pansé épi sa nou ka risanti, si nou ka pran tout ti tan-noub. Elijah, mari Aliska, ka di : « Man ka éséyé prédié pliziè fwa adan jounen-an. É lè man ka pran tout ti tan-mwen pou prédié Jéova, man ka santi man pli pré’y. Lè man ka prédié, man sav i pa la ka atann man fini, donk man pé pran tout tan-mwen. » Éséyé fè sa : Touvé an moman épi an koté ou pé priyé san yo déranjé’w, pétèt menm an koté ou pé priyé tou wo. É pran labitid priyé lontan.
Touvé an moman épi an koté pou pé sa pran tout ti tan’w pou priyé (gadé paragraf 10-la).
KISA LAPRIYÈ SENSÈ KI ADAN LABIB KA APRANN OU ?
11. Poutji sa itil ba nou katjilé anlè lapriyè sensè ki adan Labib ? (gadé osi kad-la « Ès ou ka konprann sa yo risanti ? »).
11 Pétèt ou ké touvé itil katjilé anlè lapriyè sensè épi chanté ou ka touvé adan Labib. Si’w étidié manniè sèvitè Jéova di sa yo té ni an fondòk tjè-yo, sa ké endé’w, wou osi, ouvè tjè’w ba Jéova. Ou pé dékouvè tou, yonn-dé manniè yo lwé Jéova ou ké pé sèvi adan lapriyè’w. É asiré, ou ké touvé lapriyè ka korèsponn a sa’w ka viv épi sa’w ka risanti.
12. Ki kèsion nou pé pozé kònou lè nou ka médité asou an lapriyè ki an Bib-la ?
12 Lè’w ka médité asou an lapriyè ou ka touvé an Bib-la, mandé kòw : « Ki moun ki fè lapriyè-tala, é adan ki sitiyasion i té yé ? Ès lapriyè-tala ka korèsponn mwen ? Ki lison lapriyè-tala ka aprann mwen ? » Pétèt ou ké ni pou fè yonn-dé richèch pou réponn sé kèsion-tala, men asiré ou pé ké rigrété ! Atjèlman, annou analizé yonn-dé lapriyè.
13. Kisa lapriyè Àn ka aprann nou ? (1 Samièl 1:10, 11 ; gadé osi zimaj-la).
13 (Li 1 Samièl 1:10, 11.) Lè Àn fè lapriyè-tala, i té ni 2 gwo pwoblèm : pou yonn, i pa té ka fè yich, é pou dé, lòt madanm-lan mari’y té ni té ka ba’y bon gaz (1 Sam. 1:4-7). Si’w ka jwenn an pwoblèm ki pa ni bout, kisa lapriyè Àn ka aprann ou ? I touvé an soulajman, lè i ladjé chaj-la ki té ka pézé anlè tjè’y, adan an bèl lapriyè i fè Jéova (1 Sam. 1:12, 18). Nou osi, nou pé soulajé si nou ‘jété chaj-nou asou Jéova’, kivédi, palé’y di pwoblèm-nou épi di’y sa nou ka risanti (Sòm 55:22).
Àn té krazé anba lapenn pas i pa té pé fè timanmay, é an lòt madanm mari’y té ni, té ka mété’y alafèt san rété. I ladjé chaj-la i té ni anlè Jéova (gadé paragraf 13-la).
14. a) Ki lison ankò lapriyè Àn ka aprann nou ? b) Poutji médité anlè Labib pé ba nou plis lidé pou rann lapriyè-nou pli bèl ? (gadé nòt-la).
14 Yonn-dé lanné apré nésans yich-li Samièl, Àn mennen’y ba gran prèt-la Éli (1 Sam. 1:24-28). Adan an lapriyè, i di Jéova i asiré sèten i ka pwotéjé sèvitè’y ki fidèl, é ka pran swen di yoc (1 Sam. 2:1, 8, 9).Pétèt pwoblèm i té ka jwenn lakay-li pa té disparèt, men i té ka rété anlè manniè Jéova té béni’y. Kisa sa ka aprann nou ? Si nou mété lèspri-nou anlè sa Jéova ja fè ba nou é sa i ka kontinié fè ba nou, sa ké endé nou andiré difikilté nou ka jwenn.
15. Kisa Jérémi 12:1 ka aprann nou asou lapriyè ?
15 (Li Jérémi 12:1.) An lè, pwofèt Jérémi wè manniè sé méchan-an té ka mennen bèl lavi, é sa tèrbolizé lèspri’y. I ni an lòt bagay ankò ki dékourajé’y. Sé lè dòt Izrayélit kon’y menm koumansé maltrété’y (Jér. 20:7, 8). Sa ki rivé Jérémi pé palé ba nou. Poutji ? Pas délè, nou ka wè moun malonnèt ka rivé an lavi-a, ouben i ni moun ka mété nou alafèt. Menmsi Jérémi ouvè tjè’y ba Jéova pou palé di désèpsion’y, i pa jenmen di Jéova sé an Bondié ki enjis. É lè i wè Jéova korijé pèp-li ki té ribèl, asiré sa dwèt rann konfians-li adan jistis-li ankò pli solid (Jér. 32:19). Nou tou, lè nou ni désèpsion, fòk pa nou pè ouvè tjè-nou ba Jéova ; pas nou sav, an lè, i kèy réparé tout lenjistis nou ka sibi.
16. Kisa lapriyè an Lévit ki té èkzilé ka aprann nou ? (Sòm 42:1-4 ; gadé sé zimaj-la osi).
16 (Li Sòm 42:1-4.) Chanté-tala, sé an Lévit ki té èkzilé ki ékri’y pas i pa té pé adoré Jéova bò sé frè’y la an Tanp-lan. Adan sòm-tala, i di tousa i té ka risanti. Pétèt sa i di a ka palé ba nou, pas nou oblijé rété fèmen kay-nou ouben nou lajòl palakòz lafwa-nou. Délè, nou pé santi kònou bien, épi a dòt moman, nou vréman dékourajé. Men kisiswa sa nou ka risanti, sa toujou bon palé ba Jéova. Lapriyè kèy pèwmèt nou analizé santiman-nou épi wè sitiyasion-nou an lòt manniè. Pa ègzanp, Lévit-la réyalizé i té ni dòt posibilité pou louwé Jéova (Sòm 42:5). I katjilé osi asou manniè Jéova té ka otjipé di’y (Sòm 42:8). Si nou priyé Jéova épi tout tjè-nou, nou pé rivé konprann pli bien kisa nou ka risanti, ritouvé lapé an tjè-nou, épi ni lafòs pou andiré.
Lévit-la ki ékri Sòm 42-a ouvè tjè’y ba Jéova. Lè nou ka di tousa nou ka risanti adan lapriyè, sa pé pèwmèt nou wè sitiyasion-nou an lòt manniè (gadé paragraf 16-la).
17. a) Kisa lapriyè Jonas ka aprann nou ? (Jonas 2:1, 2 ; gadé nòt-la). b) Poutji sa bon ba nou aprann vèsé Labib ?
17 (Li Jonas 2:1, 2.) Pwofèt Jonas fè lapriyè-tala lè i té adan vant an gwo pwason. I té asiré sèten, menmsi i té dézobéyi Jéova, Jéova té kèy kouté lapriyè’y. Lè i palé ba Jéova, i itilizé pliziè pawòl nou ka touvé adan sé Sòm-land. Kidonk, i ka sanm i té bien konnèt yo. Médité anlè sé sòm-lan ba’y lasirans Jéova té kèy endé’y. Nou osi, annou fè an éfò pou aprann vèsé Labib. Konsa, lè nou kèy priyé Jéova adan moman difisil, nou ké pé sonjé sé vèsé-tala é yo ké rasiré nou.
KONTINIÉ SÈVI LAPRIYÈ POU LIANNÉ ANKÒ PLIS ÉPI JÉOVA
18-19. Si délè, nou pa sav sa pou di adan an lapriyè, ki manniè Women 8:26, 27 pé rasiré nou ? Ba an ègzanp.
18 (Li Women 8:26, 27.) Délè, langwas ka asiz anlè nou. Kifè, nou pa ka rivé di Jéova sa nou ka risanti. Men sé pa pou sa i ka ladjé nou. Lè sa ka rivé, lèspri sen Bondié pé palé alaplas-nou. Ki manniè sa ka fèt ? Jéova sèvi lèspri sen’y pou mété pliziè lapriyè adan Pawòl-li. Lè nou pa ka rivé di Jéova sa nou ka risanti, i pé konsidéré lapriyè ki adan Labib kon lapriyè nou té kèy enmen fè. Kidonk i pé réponn nou.
19 Sé an lidé ki ba Ielena, an sè pa koté Larisi, anpil konsolasion. Pas i té ka priyé épi li Labib, yo fèmen’y lajòl. Langwas té ka malmennen’y tèlman, i pa té ka rivé priyé ankò. Mi sa i ka di : « Lè bagay-la two fò ba mwen épi man pa sav sa pou di, mi sa man ka sonjé : Jéova ka konsidéré lapriyè […] sèvitè’y ki an Bib-la, konsi sé lapriyè man té kèy enmen fè […]. Sa rasiré mwen anpil adan périòd difisil tala. »
20. Lè nou èstrésé, ki manniè nou pé paré lèspri-nou avan nou priyé ?
20 Lè nou ka priyé alòs ki nou èstrésé, pétèt nou pa ka rivé mété lèspri-nou asou sa nou lé di. Pou préparé lèspri-nou, nou pé kouté odio sé Sòm-lan. É poutji pa ékri sa nou ni anlè tjè-nou, kon wa David fè ? (Sòm 18, 34, 142 épi sé nòt-la ki an tèt sé sòm-tala, an fwansé). Sa vré, i ni pliziè manniè nou pé fè pou paré kònou pou priyé (Sòm 141:2). Fè sa’w ka santi ki pli bon ba’w.
21. Poutji nou pé priyé épi tout tjè-nou ?
21 Sa ka fè nou dibien, sav Jéova ka konprann santiman-nou avan menm nou palé ba’y (Sòm 139:4). Men i ka pran plézi lè nou ka di’y sa nou ka risanti, é manniè nou ka fè’y konfians. Sé poutji, pa ézité palé ba Papa’w ki an sièl-la. Ou pé sèvi lapriyè ki adan Pawòl-li. Lè’w ka priyé, priyé épi tout tjè’w. Di’y sa ka ba’w tjè-kontan, men osi tout bobo ki an tjè’w. Jéova sé an vré zanmi ; i kéy toujou la ba’w !
KANTIK 45 « Méditasion tjè-mwen »
a Gadé mòso-a « Quelques qualités impressionnantes de Jéhovah », asou tèm-lan « Jéhovah », adan Versets pour la vie chrétienne.
b Souvan, sé lapriyè piblik la yo ka fè adan lasanblé-a, sé lapriyè ki plito kout.
c Adan lapriyè’y, Àn sèvi pawòl ka sanm sa Moyiz ékri. Asiré i té ka pran tan médité asou Lézékriti (Dét. 4:35 ; 8:18 ; 32:4, 39 ; 1 Sam. 2:2, 6, 7). Santenn lanné plita, Mari, manman Jézi, sèvi pawòl ka sanm sa Àn di, pou louwé Jéova (Lik 1:46-55).
d Pa ègzanp, konparé Jonas 2:3-9 épi Sòm 69:1 ; 16:10 ; 30:3 ; 142:2, 3 ; 143:4, 5 ; 18:6 épi 3:8 (vèsé sé Sòm-lan matjé adan menm lòd-la Jonas di yo a).