AWTIK POU ÉTIDIÉ 20
KANTIK 7 Jéova, sé lafòs-mwen
Chèché konsolasion obò Jéova
« Louwé […] Papa-a ki ka pran lapenn-nou a tjè épi tandrès, é Bondié tout konsolasion » (2 KOR. 1:3).
MI SA NOU KÉ WÈ
Nou ké wè sa nou pé aprann asou manniè Jéova konsolé sé èkzilé juif-la.
1. Ba dé ti kamo asou sitiyasion sé Juif-la lè yo té an èkzil.
PANDAN pliziè lanné sé Juif-la dézobéyi Jéova, é sa pliziè fwa. Kifè, i pèwmèt sé Babilonien-an krazé péyi-yo, épi chayé yo an èkzil atè Babilòn (2 Kwo. 36:15, 16, 20, 21). Ki manniè lavi-yo té yé laba-a ? Sé èkzilé juif-la té pé viv an lavi asé trantjil (Jér. 29:4-7). Poutan lavi-a pa té senp ba yo. Asiré sèten sé pa lavi-tala yo té ké chwazi. Kisa yo té ka risanti ? Mi sa yonn di yo déklaré : « Bò sé flèv Babilòn-lan, la, nou asiz. Nou pléré lè nou sonjé Sion » (Sòm 137:1). Davwè yo té krazé anba tristès, sé Juif-la té bizwen konsolasion. Men ki moun ki té pé konsolé yo ?
2-3. a) Kisa Jéova fè ba sé èkzilé juif-la ? b) Kisa nou kèy wè adan awtik-tala ?
2 Jéova « sé Bondié tout konsolasion » (2 Kor. 1:3). Sé an Bondié plen lanmou ki ka pran plézi konsolé tout moun ka vini anba bra’y. I té sav ki yonn-dé Juif té ké asèpté disiplin-lan, épi yo té kèy rikoumansé sèvi’y bon manniè-a (Iza. 59:20). Sé poutji pasé 100 lanné avan yo chayé sé Juif-la Lèkzil, i enspiré pwofèt Izayi, pou i ékri liv-la ki ka pòté non’y. Épi ki lòbjèktif ? Izayi ka di : « Konsolé, konsolé pèp-mwen, sé sa Bondié-zòt ka di » (Iza. 40:1). Sé pou sa adan liv Izayi-a, Jéova préparé konsolasion-an sé Juif èkzilé-a té ké bizwen.
3 Kon sé Juif-la ki té lèkzil, nou osi nou bizwen konsolasion tanzantan. Adan awtik-tala, nou ké wè twa manniè Jéova sèvi pou konsolé sé èkzilé-a : 1) I pwonmèt padonnen tout Juif ki té ka ripanti kòyo, 2) i ba yo an lèspwa, é 3) lè yo té pè, Jéova rasiré yo. Toupandan ou ka étidié awtik-tala, gadé manniè Jéova ka konsolé nou jòdi-a, menm manniè i konsolé sé Juif-la.
JÉOVA KA PADONNEN NOU
4. Ki manniè Jéova montré i sé an Bondié ki ka padonnen ? (Izayi 55:7).
4 Jéova sé « Papa-a ki ka pran lapenn-nou a tjè » (2 Kor. 1:3). I montré sa, lè i pwonmèt i té ké padonnen sé Juif-la ki té kèy ripanti kòyo (li Izayi 55:7). I di : « Davwè lanmou-mwen fidèl pou tout tan, man ké ni lanmizérikòd ba’w » (Iza. 54:8). Men ki manniè Jéova té ké montré, i té kèy pran lapenn-yo a tjè ? Sa vré, sé Juif-la té kèy sibi konsékans sa yo fè, men Jéova té pwonmèt ki yo pa té kèy rété Babilòn pou toujou. Èkzil sé Juif-la té kèy bout an lè (Iza. 40:2). Asiré sé pawòl-tala dwèt rasiré épi konsolé sé Juif-la ki té kèy ripanti kòyo !
5. Poutji nou asiré ankò plis jòdi-a, ki Jéova sé an Bondié ka padonnen ?
5 Kisa nou ka aprann ? Jéova toujou paré pou padonnen sèvitè’y an manniè antiè épi total. Jòdi-a, ankò plis ki sé Juif-la ki té Babilòn, nou sèten ki Jéova ka padonnen nou osi. Poutji ? Pas nou sav sa Jéova fè pou padonnen péché-nou. Sièk tan apré Izayi pwofétizé, Bondié vréyé Yich-li i té enmen anpil asou latè pou sakrifié lavi’y ba tout péchè ki té kèy ripanti kòyo. Pas Jézi mò ba nou, Jéova pé « éfasé » péché-nou, an fwa pou tout (Akt 3:19 ; Iza. 1:18 ; Éfé. 1:7). Jéova sé vréman an Bondié ka padonnen !
6. Poutji médité asou mizérikòd Jéova ka konsolé nou ? (gadé zimaj-la osi).
6 Pawòl Jéova nou ka touvé adan Izayi 55:7, pé konsolé an krétjen ki ni an konsians koupab ka manjé’y piti a piti. Menm si yo ripanti kòyo, i ni yonn-dé ki ka kontinié santi kòyo koupab parapòt a an péché yo fè. Sa pé rèd siwtou, ba tala ki ka sibi konsékans fòt-li toujou. Poutan, si nou konfésé péché-nou épi nou arété fè sa ki mal, nou pé asiré sèten Jéova padonnen nou. É lè Jéova ka padonnen, i ka chwézi pa viré sonjé péché-nou (konparé épi Jérémi 31:34). Kidonk, si Jéova pa ka sonjé péché-nou, an nou fè kon’y, an nou fini épi sa ! Sa ki ka konté ba Jéova, sé sa nou ka fè atjèlman, sé pa péché nou fè avan (Ézé. 33:14-16). Talè, adan monn nouvo a, Papa-nou ki plen konpasion ké tiré tout soufwans ki an tjè-nou palakòz péché-a.
Sa ki enpòwtan ba Jéova sé sa nou ka fè aprézan, é pa péché nou fè avan (gadé paragraf 6).
7. Si nou ka séré an péché, kisa ki ké ankourajé nou avwé péché-tala ?
7 É si nou ka santi kònou koupab palakòz an péché grav nou fè, épi nou ka éséyé séré’y ? Labib-la ka ankourajé nou mandé sé ansien-an endé nou (Jak 5:14, 15). Avwé ou fè an péché pa jenmen fasil. Men rasiré kòw ki Jéova épi sé nonm-lan i chwazi pou pran swen di nou, ké réaji épi lanmou èk konpasion. Si nou ka bien mété sa an lèspri-nou, épi si nou ka ripanti kònou, nou ké rivé palé ba sé ansien-an. Annou gadé koumanniè Jéova épi anpil konpasion, konsolé Arthura, an frè ki té ni konsians-li ka bat li. I ka di : « Man gadé pòwnografi pandan près an lanné. Men apré man kouté an diskou ki té ka palé di lakonsians, man avwé péché-mwen ba madanm-mwen épi sé ansien-an. Mwen santi konsi an sak sòti anlè zépòl-mwen. Magré sa, konsians-mwen té ka bat mwen toujou pas man té tonbé adan vis-tala. Sé ansien-an fè mwen sonjé ki Jéova pa té viré do ba mwen é sé pas i enmen nou i ka disipliné nou. Yo palé ba mwen épi anpil lanmou é sa touché tjè-mwen. Sa endé mwen konprann ki Jéova té padonnen mwen vréman. » Atjèlman, Arthur pionié épi asistan. Mi soulajman sav ki lè nou ka ripanti kònou, Jéova paré padonnen nou !
JÉOVA KA BA NOU AN LÈSPWA
8. a) Ki lèspwa Jéova ba sé èkzilé-a ? b) Dapré Izayi 40:29-31, ki manniè lèspwa-tala té ké aji asou sé Juif-la ki té kèy ripanti kòyo ?
8 Lè’w gadé, sitiyasion sé Juif-la ki té lèkzil té dézèspéré. Pou vré, puisans mondial Babilòn pa té ka janmen ladjé prizonnié’y ! (Iza. 14:17). Men Jéova pa jen kité pèp-li san lèspwa. I té pwonmèt libéré yo, é pèsonn pa té pé koubaré’y (Iza. 44:26 ; 55:12). An zié Jéova, Babilòn té kon an ti vwèl lapousiè (Iza. 40:15). Apenn ou té kèy souflé anlè’y, i té kèy pran lavòl ! Ki manniè sa Jéova di anlè Babilòn té pé ba sé Juif-la lèspwa ? Sa i di té kèy konsolé yo. Men Jéova té kèy fè plis ankò. Izayi matjé : « Moun ki ka mété lèspwa-yo adan Jéova ké viré pran fòs » (li Izayi 40:29-31). Asiré, lèspwa-tala té ké ba sé prizonnié juif-la lafòs. ‘Yo té ké volé wo nan sièl-la konsidiré yo té ni zèl kon lèg.’
9. Kisa ki ba sé èkzilé-a lasirans ki Jéova té ké réyalizé tout pwonmès-li ?
9 Jéova té ba sé èkzilé-a osi, prèv ki tout pwonmès-li té ké réyalizé. Kilès ? Sonjé sé pwofési-a ki té ja réyalizé. Lasiri té anvayi wayòm sé 10 tribi Izrayèl-la, é yo pran sé Izrayélit-la konm prizonnié (Iza. 8:4). Sé Babilonien-an détwi Jérizalèm épi yo chayé sé Juif-la lèkzil (Iza. 39:5-7). Yo krévé 2 zié wa Sédésias, é yo chayé’y Babilòn (Jér. 39:7 ; Ézé. 12:12, 13). Kidonk, sé èkzilé-a té bien sav ki tousa Jéova té prédi, réyalizé poubon (Iza. 42:9 ; 46:10). Kifè, pa té ni piès dout ba sé Juif-la ; pwonmès Jéova parapòt a libérasion-yo té ké réyalizé osi !
10. Kisa ki ké endé nou gadé an lèspérans ki solid adan sé dènié jou-a ?
10 Kisa nou ka aprann ? Ki lè nou dékourajé, lèspérans-nou pé konsolé nou, épi viré ba nou lafòs. Magré sitiyasion monn-lan ka vini plizanpli mové, épi lènmi puisan ki lé frennen nou, nou pa ka pèd lèspwa. Pas sa vré, Jéova ka ba nou an bèl lèspérans. I ka pwonmèt nou lavi étèrnèl adan lapé épi an vré sékirité. Men fòk nou gadé lèspérans-tala bien « nèt », bien vivan, adan tjè-nou épi lèspri-nou. Pas sinon, i pé vini flou kon an bèl péyizaj ou ka gadé atravè an vit ki sal. Si nou adan sitiyasion-tala, koumanniè nou pé « nétwayé vit-la » ? Kisa nou pé fè pou lèspérans-nou rété bien « nèt » adan tjè-nou épi lèspri-nou ? Annou pran régilièrman an ti tan pou imajinen, manniè lavi-a ké bèl adan monn nouvo a. Annou li awtik, gadé vidéwo épi kouté mizik ki ka palé di lèspérans-tala. Pou fini, annou palé épi Jéova di pwonmès nou présé wè réyalizé.
11. Kisa ka endé an sè ki ni gwo pwoblèm santé ripran fòs ?
11 Joy sé an sè ki ni gwo pwoblèm santé. Annou wè koumanniè lèspérans-lan ka konsolé’y épi ba’y lafòs. I ka di : « Lè man déprimé, man ka di Jéova tousa ki an fondòk tjè-mwen, é man sav i ka konprann mwen. I ka réponn mwen lè i ka ba mwen ‘puisans-lan ki fò pasé sa ki nòwmal’ » (2 Kor. 4:7). Anplis di sa, Joy ka imajinen kòy adan monn nouvo a, lè « pa an moun an péyi-a pé ké di : “Mwen malad” » (Iza. 33:24). Nou menm osi, nou pé ripran fòs si nou ka di Jéova tousa ki an fon tjè-nou, é si nou ka mété lèspri-nou asou lèspérans-nou.
12. Poutji fòk nou ni lafwa adan pwonmès Jéova ? (gadé zimaj-la osi).
12 Menm manniè i fè pou sé èkzilé juif-la, Jéova ka ba nou tousa ki fo, pou nou pé sa kwè adan tout pwonmès-li. Katjilé anlè yonn-dé pwofési ki ja réyalizé. Kontèl, puisans mondial la ki ka dominé asou latè jòdi, ‘ni an koté fò épi an koté frajil’ (Dan. 2:42, 43). Nou ka wè osi « tranmanntè an koté apré lòt », é nou ka préché ba moun « tout nasion » (Mat. 24:7, 14). Davwè nou ka wè tout sé pwofési-tala akonpli épi dòt ankò, asiré-pa-pétèt sa ka rann lafwa-nou pli fò adan tout bèl pwonmès Jéova fè ba dèmen.
Pwofési ki ka réyalizé jòdi-a anba zié-nou ka rann lafwa-nou pli fò adan pwonmès Jéova (gadé paragraf 12-la).
JÉOVA KA RASIRÉ NOU POU NOU PA PÈ ANKÒ
13. a) Lè yo té kèy libéré sé Juif-la, ki difikilté yo té kèy jwenn ? b) Dapré Izayi 41:10-13, ki manniè Jéova rasiré sé èkzilé juif-la ?
13 Menm si Jéova konsolé yo lè i pèwmèt libérasion-yo, i té sav osi, sé Juif-la té ké jwenn moman ki rèd. Pou vré, Jéova té prédi ki titak tan avan i libéré sé Juif-la, an anvayisè, té ké ataké sé péyi-a ki alantou Babilòn. É Babilòn li menm té ké pran fè apré (Iza. 41:2-5). Ès latranblad té pou pran sé Juif-la ? Piès pa. Sièk tan avan, Jéova té rasiré pèp-li lè i di : « Ou pa bizwen pè, pas mwen la épi’w. Pa entjèt, pas mwen sé Bondié’w » (Li Izayi 41:10-13). Kisa Jéova té lé di lè i déklaré : « Mwen sé Bondié’w » ? Lòbjèktif-li, sé pa té sèlman fè sé Juif-la sonjé yo té pou adoré’y, pas yo té ja sav sa. Avrédi, i té ka fè yo sonjé, ki Bondié-yo, té ké rété épi yo (Sòm 118:6).
14. Kisa Jéova fè pou sé èkzilé-a pa té pè ankò ?
14 Pou yo pa té pè épi pou dousi tjè-yo, Jéova fè sé Juif-la sonjé osi, ki puisans-li épi konésans-li, pa ni bout. I mandé yo lévé tèt-yo épi gadé sièl-la ki plen zétwèl. I fè yo sonjé i pa sèlman Kréyatè sé zétwèl-la, men i ba yo chak la an non (Iza. 40:25-28). Kidonk, asiré i konnèt non chak moun ka sèvi’y ! Anplis, si i té ni asé puisans pou kréyé zétwèl, asiré senten i ni asé puisans pou endé pèp-li. Kifè sé èkzilé juif-la pa té ni piès rézon pou entjèt ouben pè.
15. Koumanniè Jéova préparé sé èkzilé juif-la pou sa ki té ka vini ?
15 Anplis di sa, Jéova té préparé pèp-li pou sa ki té ka vini. Titak tan avan, adan pwofési Izayi-a, i di yo : « Antré koté ki fon lakay-ou épi fenmen tout lapòt dèyè’w. Séré pou an ti moman jiktan lakolè bout » (Iza. 26:20). Vèsé-tala dwèt té ni an prèmié réyalizasion lè an wa yo ka kriyé Siris pran Babilòn. An istowyen grèk tan-tala yo ka kriyé Zénofon di konsa, ki lè Siris antré Babilòn, i di sé sòlda’y la, « tjwé tousa ki té ké touvé kòyo dèwòb ». Mésié ! Imajiné manniè sa té cho ba sé moun-lan ki té ka viv Babilòn ! Men nou pé pansé, ki pas yo obéyi sa Jéova di yo, sé èkzilé juif-la rivé sové lavi-yo.
16. Poutji fòk pa lapè sézi nou pou sa ka vini dèmen ? (gadé zimaj-la osi).
16 Kisa nou ka aprann ? Talè, gran tribilasion-an kèy tonbé anlè limanité. É sé ké pli mové périòd moun pa jen viv asou latè. Balan sé moun-lan kèy pè, yo pé ké sav ki koté pou pran. Men pé ké ni sa adan pèp Jéova-a. Jéova sé Bondié-nou. Kidonk, nou ké plen kouraj, pas nou sav ‘délivrans-nou toupré’ (Lik 21:28). Menm lè an alians nasion ké ataké nou, nou ké tjenbé rèd marto ! Jéova ké itilizé zanj-li pou pwotéjé nou. Épi i ké ba nou osi enfòwmasion ki nésésè pou nou pé sa chapé. Ki manniè Jéova ké ba nou sé enfòwmasion-tala ? Lè lè-a kèy rivé nou ké sav. Men nou ka pansé, ki Jéova kèy sèvi sé lasanblé-a, pou ba nou sé enfòwmasion-tala. I ka sanm, ki ‘sé koté-a ki fon adan kay-la’, sé dwèt sé lasanblé-a oti nou kèy an sékirité. Alò, ki manniè nou pé paré kònou pou sa ka vini ? Annou vini ankò pli pwòch frè èk sè-nou. Annou obéyi épi tout tjè-nou dirèksion lòwganizasion Jéova ka ba nou. É fòk nou asiré senten ki sé Jéova ki ka mennen òwganizasion-nou an (Ébré 10:24, 25 ; 13:17).
Pandan gran tribilasion-an, pou nou pa pè twòp, fòk nou ké sonjé puisans Jéova épi kapasité i ni di sové nou (gadé paragraf 16-lac).
17. Koumanniè ou pé chèché konsolasion bò Jéova ?
17 Sa vré, sé èkzilé juif-la té ké touvé kòyo douvan an sitiyasion ki pa té fasil. Men Jéova té ké rasiré yo, é konsolé yo. Jéova ké fè menm bagay-la ba nou. Kisiswa sa ki ké fèt, kontinié chèché konsolasion anba bra’y. Sonjé i ni anpil konpasion, é i toujou paré pou padonnen. Travay pou lèspérans-ou toujou rété fò. É sonjé, pas Jéova sé Bondié’w, ou pa pou pran pè douvan ayen.
KANTIK 3 Ou sé lafòs-mwen, lèspwa-mwen èk lasirans-mwen
a Nou chanjé yonn-dé non.
b Cyropédie (oben Éducation de Cyrus), liv. VII, chap. V, trad. P. Chambry, Éditions Garnier, 1958.
c DÉ-TWA MO ASOU ZIMAJ-LA : An ti gwoup krétjen réyini ansanm. Yo ni konfians adan puisans Jéova épi adan kapasité i ni di pwotéjé adoratè’y, kisiswa koté yo ka viv asou latè.