AWTIK POU ÉTIDYÉ 46
KANTIK 49 Fè tchè a Jéova kontan
Léfrè, ès zò ka travay pou vin asistan ?
« On moun ka pli kontan lè i ka bay ki lè i ka rèsèvwa » (AKT 20:35).
ON TI LIDÉ ASI SA NOU KAY VWÈ
Ankourajé sé frè-la pou yo anvi vin asistan é pou yo fè tousa ki fo pou sa.
1. Ka lapòt Pòl té ka rèsanti pou sé asistan-la ?
TRAVAY-la sé asistan-la ka fè la adan sé lasanblé-la vréman enpòwtan. Lapòt Pòl montré kè i té ka ba sé frè fidèl lasa onlo valè. Pa ègzanp, adan lèt-la i maké la ba sé krétyen Filip la, i voyé on bèl bonjou non sèlman ba sé ansyen-la men osi ba sé asistan-la (Filip. 1:1).
2. Ka on frè non a-y sé Luis ka rèsanti difètkè i asistan ?
2 Sèvi antankè asistan adan lasanblé-la ka pwokiré onlo frè on gran jwa, é sa vré ki yo jenn ki yo ja ni on bèl laj. Pa ègzanp, Devan té ni 18 an lèwvwè yo nonmé-y asistan. Pawkont, yo nonmé on frè non a-y sé Luis alòskè i té ja janmbé 50 an. I ka di : « Pou mwen sé on lonnè travay antankè asistan, siwtou lè an ka sonjé tout lanmou-la lasanblé-la ka ban-mwen la ! » Sé sa onlo dòt asistan ka rèsanti osi.
3. Dè ki biten nou ké palé adan awtik-lasa ?
3 Si ou sé on frè é kè ou po’o asistan, ès ou pé fè ansòt pou ni òbjèktif-lasa ? Ka ki pé ankourajé-w fè sa ? É ka Labib ka mandé-w fè pou-w pé sa atenn òbjèktif-lasa ? Adan awtik-lasa, nou ké réponn a sé kèsyon-lasa. Men avan an-nou vwè ka ki on asistan.
KA KI WÒL A ON ASISTAN ?
4. Ka ki wòl a on asistan ? (gadé imaj-la osi).
4 On asistan, sé on frè lèsprisen ka nonmé pou édé sé ansyen-la okipé-yo dè onlo biten enpòwtan adan lasanblé-la. Ni dé asistan ki la pou fè ansòt pou sé pwoklamatè-la ni kantité téritwa é kantité piblikasyon yo bizwen pou préché. Ni sa ki la pou fè ansòt pou Sal di Wayòm la rété pwop é an bon léta. Dòt ankò la pou akéyi lézòt, fè sono-la maché é fè sé vidéo-la pasé pannan sé réinyon-la. Sé siwtou travay konsa sé asistan-la ka fè. Men sa ki pi enpòwtan, sé kè yo sé dé nonm èspirityèl kivédi yo enmé Jéova é yo ka viv on mannyè ki ka fè-y plézi. Yo ni osi on gran gran lanmou pou frè é sè a-yo (Mat. 22:37-39). Men ka on frè pé fè pou vin on asistan ?
Déotwa asistan ka imité Jézi davwa yo ka sèvi lézòt (gadé paragraf 4 la).
5. Ka on frè pé fè pou vin asistan ?
5 Labib ka di ki kalité on frè dwètèt tini pou yo pé sa nonmé-y asistan (1 Tim. 3:8-10, 12, 13). Si sé òbjèktif a-w, pran tan étidyé sa i ka di asi sa, é fè éfò pou-w pé sa ranpli sé kondisyon-lasa. Men avan sa, fò ou analizé pou ki rézon ou anvi vin asistan.
POUKWA OU ANVI VIN ASISTAN ?
6. Ka ki dwètèt pousé-w aksèpté fè nenpòt ki travay yo ka ba-w fè pou sèvi frè é sè a-w ? (Matyé 20:28 ; gadé imaj-la ki anlè ).
6 Jézikris, ki sé pli gran ègzanp an nou, té ka aji pas i té ni lanmou : lanmou pou papa-y é lanmou pou sé moun-la. Lanmou-lasa té ka pousé-y travay rèd é fè onlo biten pou lézòt, dé biten ki té ka mandé imilité (li Matyé 20:28 ; Jan 13:5, 14, 15). Si sé lanmou ki ka ba-w anvi vin asistan, Jéova ké béni-w é i ké édé-w atenn òbjèktif-lasa (1 Kor. 16:14 ; 1 Pyè 5:5).
Grasa ègzanp a-y, Jézi ka montré apòt a-y kijan pou yo sèvi lézòt èvè imilité olyé yo chèché fè moun vwè-yo (gadé paragraf 6 la).
7. Poukwa fò pa on frè chèché a vin asistan pas i anvi moun pòté-y anlè ?
7 Adan mond-lasa, souvantfwa, yo ka pòté anlè sé moun-la ki ka mèt yomenm a yo douvan. Men pèp a Jéova pa konsa. On frè ki ka lésé lanmou pousé-y aji kon Jézi té ka fè, pa dwètèt anvi dirijé lézòt oben kè yo vwè-y kon on moun enpòwtan. Si yo nonmé on moun ki ka chèché fè lézòt pòté-y anlè adan lasanblé-la, pétèt i pé’é vlé aksèpté fè pon biten ki ka mandé imilité, alòskè sé pou édé mouton a Jéova ki ni onlo valè pou-y. I pé pansé kè i sé on two gran jan dè moun pou fè sé biten-lasa (Jan 10:12). Jéova pé ké béni éfò a pon moun ki ni òwgèy oben ki ka chèché a fè moun pòté-y anlè (1 Kor. 10:24, 33 ; 13:4, 5).
8. Ki konsèy Jézi ba apòt a-y ?
8 Onlè, bon bon zanmi a Jézi té anvi ni rèsponsabilité. Men menm adan ka a yo, a pa té pou sé bon rézon-la. Sonjé sa lapòt Jak é lapòt Jan fè. Yo mandé Jézi ba-yo on plas èspésyal adan Wayòm a-y. Jézi pa félisité-yo pou sa. Okontrè, i èspliké sé 12 apòt-la : « Si yonn adan zòt vé ni plis otorité, fò i ka sèvi-zòt, é si on moun vé ni prèmyé plas-la, fò i ka sèvi-zòtout kon èsklav » (Mawk 10:35-37, 43, 44). Tout sé frè-la ki anvi ni rèsponsabilité pou sé bon rézon-la, kivédi sèvi lézòt, ké on bénédisyon pou lasanblé-la (1 Tés. 2:8).
KA KI PÉ ÉDÉ-W POU-W ANVI FÈ PLIS ?
9. Ka ou pé fè pou-w anvi fè plis ?
9 Ou enmé Jéova é ou vlé sèvi lézòt, pa ni pon dout asi sa. Men pétèt ou pa anvi fè travay a on asistan. Ka ki pé édé-w ni lanvi-lasa ? Ou pé sonjé jwa-la ou ké ni la davwa ou ké sèvi frè é sè a-w. Mi sa Jézi di : « On moun ka pli kontan lè i ka bay ki lè i ka rèsèvwa » (Akt 20:35). I té ka viv annakò èvè prensip-lasa é sa té ka ba-y onlo jwa. Vou osi, ou pé konnèt jwa-lasa si ou ka sèvi lézòt.
10. Kijan Jézi montré i té kontan sèvi lézòt ? (Mawk 6:31-34).
10 An-nou vwè on ègzanp ki ka montré jan Jézi té ni tchè-kontan davwa i té ka sèvi lézòt (li Mawk 6:31-34). On jou, Jézi é apòt a-y té las. Yo té an chimen pou a-y on koté apa pou yo té pozé kò a yo. Men on foulmoun, ki té vlé Jézi anségné-yo, rivé avan yo. Jézi té pé di-yo non pas li é apòt a-y « pa menm té ka ni tan manjé ». I té pé osi anségné-yo déotwa biten é aprésa voyé-yo alé. Men konm sé lanmou ki té ka gidonné-y, i « koumansé aprann-yo onlo biten ». É i kontinyé fè sa menm lè « i té ja ta » (Mawk 6:35). I pa fè sa pas i té oblijé, men pas i té ni lapenn pou yo. I té vlé anségné-yo, pas i té enmé-yo. Sèvi lézòt ba Jézi onlo jwa.
11. Kijan Jézi édé sé moun-la ki té ka kouté-y la adan domenn matéryèl ? (gadé imaj-la osi).
11 Jézi pa enki aprann foulmoun-la biten anrapò èvè Bondyé, men i ba-yo sa yo té bizwen osi. Grasa on mirak, i prévwa manjé ba yo é i fè sé disip-la distribiyé-y (Mawk 6:41). Lè i fè sa, i montré disip a-y kijan yo té dwètèt sèvi lézòt. I montré-yo osi kè édé lézòt adan domenn matéryèl, kon sé asistan-la ka fè, sé on biten enpòwtan. Imajiné jwa-la sé apòt-la té ni la, lèwvwè Jézi fè mirak-lasa é lèwvwè yo édé-y distribiyé nouriti-la jistan « yotout manjé vant a yo plen »! (Mawk 6:42). É a pa fwa-lasa tousèl Jézi fè entéré a lézòt pasé avan ta-y. I fè sa pannan tout tan-la i viv la asi latè (Mat. 4:23 ; 8:16). Jézi té ni lajwa é lakontantman lè i té ka anségné lézòt é lè, èvè imilité, i té ka ba-yo sa yo té bizwen. Asirésèten, ou ké ni plis jwa si ou paré pou sèvi lézòt antankè asistan.
Lè ou enmé Jéova é lè ou anvi sèvi lézòt, ou ké fè nenpòt ki biten pou édé frè é sè a-w (gadé paragraf 11 la).a
12. Poukwa fò pa ponyonn adan nou pansé i pa kapab édé lasanblé-la ?
12 Si ou pa ka santi-w kapab, pa dékourajé. Sèten ou pé sèvi èvè kalité ou ni pou édé lasanblé-la. Sonjé sa Pòl di adan 1 Korentyen 12:12-30, é aprésa mandé Jéova édé-w vwè kijan sa ka konsèwné-w. Sa Pòl di ka montré on mannyè ki klè kè tout sèwvitè a Jéova, kivédi vou osi, ka jouwé on wòl enpòwtan adan lasanblé-la. Si ou pé pa sèvi antankè asistan pou lèmoman pas fò ou travay déotwa kalité, pa lagé. Okontrè, fè tousa ou pé pou-w pé sa itil pou Jéova é pou frè é sè a-w. Ou pé sèten sé ansyen-la ké tchenn kont dè kapasité ou ni lè yo ké ba-w on rèsponsabilité (Wom. 12:4-8).
13. Ka nou pé di dè lamajorité a sé kalité-la on asistan dwètèt tini la ?
13 An-nou vwè ondòt rézon ou ni pou travay pou vin asistan : lamajorité a sé kalité-la yo ka atann la dè on asistan, sé kalité yo ka atann dè tout sé krétyen-la. Yotout dwètèt rété toupré Jéova, yo dwètèt ni tchè-kontan lè yo ka ba lézòt, é fò-yo viv on mannyè ki ka fè Bondyé plézi. Men aprézan, an-nou vwè an détay ka on frè pé fè pou vin asistan.
SÉ KONDISYON-LA POU VIN ASISTAN
14. Ka sa vlé di, ‘fò asistan-la séryé’ ? (1 Timoté 3:8-10, 12).
14 Aprézan, an-nou palé dè déotwa kondisyon nou ka touvé adan 1 Timoté 3:8-10, 12 (li-yo). Fò asistan-la ‘sèryé’. Nou pé tradui osi èsprésyon-lasa konsa : « mérité yo ba-y rèspé » oben « mérité yo ba-y lonnè ». Sa pa vlé di ou pa ni dwa ri oben anmizé-w (Ékl. 3:1, 4). Men fò ou pran tout rèsponsabilité ou ni oséryé. Si yo konnèt-vou kon on moun ki fyab, on moun yo pé fè konfyans, lasanblé-la ké rèspèkté-w.
15. Ka sa vlé di ‘fò pa i chèché a kouyonné moun’ é ‘fò pa i chèché a ni avantaj on fason ki malonnèt’ ?
15 ‘Fò pa i chèché a kouyonné moun’. Sa vlé di kè ou onèt, sensè, é kè yo pé fè-w konfyans. Kivédi fò ou tchenn a mo a-w é fò pa ou kouyonné lézòt (Pwov. 3:32). ‘Fò pa i chèché a ni avantaj on fason ki malonnèt’. Sa vlé di kè ou onèt adan travay a-w é adan mannyè ou ka jéré lajan-la sé frè é sè la ka bay la konm ofrann. Fò pa ou pwofité dè lanmityé-la ou ni la èvè sé frè é sè la pou fè lajan asi do a yo.
16. a) Ka sa vlé di ‘fò i rézonab lè i ka bwè diven’ ? b) Ka sa vlé di ‘fò i ni on konsyans ki pwòp’ ?
16 ‘Fò i rézonab lè i ka bwè diven’. Sa vlé di kè ou pa ka bwè twòp alkòl é ou pa ni répitasyon a on moun ki bwasonnè. ‘Fò i ni on konsyans ki pwòp’. Sa vlé di kè ou ka viv annakò èvè prensip a Jéova. Menmsi ou pa pawfè, ou ni on bon lanmityé èvè-y é sa ka ba-w lapé andidan a-w.
17. Kijan on frè pé montré yo pé fè-y konfyans lè yo ka ‘tèsté-y pou vwè sa i kapab fè’ ? (1 Timoté 3:10 ; gadé imaj-la osi).
17 ‘Fò tèsté-y pou vwè sa i kapab fè’. Sa vlé di kè ou ja montré kè yo pé fè-w konfyans lè yo ka ba-w on rèsponsabilité. Donk, lèwvwè sé ansyen-la ka ba-w on misyon, fè éfò pou suiv sa yo ka di-w é sé enstriksyon-la lòwganizasyon ka bay la byen konm i fo. Fò ou sèten ou byen konprann sa yo ka atann dè-w, é kitan pou ou fin travay-la. Si ou ka fè travay a-w byen konm i fo, é kè ou ka mèt tout tchè a-w adan, sé frè é sè la adan lasanblé-la ké vwè kè ou ka fè pwogré. Si ou ansyen, fè tousa ou pé pou fòwmé sé frè-la (li 1 Timoté 3:10). Ès ou ni jenn tigason adan lasanblé a-w ki ja batizé ? Ès yo ni labitid étidyé Labib é préparé-yo byen pou sé réinyon-la ? Ès yo ni labitid bay komantè é ès yo ka préché ? Si sé sa, ba-yo rèsponsabilité ki k’ay byen èvè laj a yo é sitiyasyon a yo. Sé konsa zò ké ‘tèsté sé jenn frè-lasa pou vwè sa yo kapab fè’. Anfinaldikont, lè yo ké tibwen pli gran, pétèt yo ké ranpli sé kondisyon-la pou vin asistan.
Lè sé ansyen-la ka ba sé frè-la rèsponsabilité adan lasanblé-la, yo ka pé ‘tèsté-yo pou vwè sa yo kapab fè’ (gadé paragraf 17 la).
18. Ka sa vlé di ‘pa ni pon gwo rèpwòch a fè-y’ ?
18 ‘Pa ni pon gwo rèpwòch a fè-y’. Sa vlé di kè fò pa ponmoun ni on rézon pou akizé-w konmkwa ou ka fè biten ki grav. Sé vré, sa pé rivé yo akizé on krétyen alòskè i pa fè ayen. Sé sa ki rivé Jézi, é i anonsé kè sa té’é rivé disip a-y osi (Jan 15:20). Men si ou ka fè ansòt pou ni on bon konduit kon Jézi fè, ou ké ni on bon répitasyon adan lasanblé-la (Mat. 11:19).
19. Ka sa vlé di ‘fò i mayé èvè onsèl madanm’ ?
19 ‘Fò i mayé èvè onsèl madanm’. Lè Jéova kréyé prèmyé mayé-la, i mayé on misyé é on madanm. É sé prensip-lasa tout sé krétyen-la dwètèt suiv (Mat. 19:3-9). On krétyen pa dwèt fè péché sèksyèl (Ébr. 13:4). Men mayé èvè onsèl madanm vlé di pliski sa. Fò ou rété fidèl a madanm a-w é fò pa ou gadé dòt madanm on mannyè ki pa dwètèt (Jòb 31:1).
20. Kijan on frè pé ‘dirijé timoun a-y é pwòp fanmi a-y byen konm i fo’ ?
20 ‘Fò i dirijé timoun a-y é pwòp fanmi a-y byen konm i fo’. Si ou sé on chèf a fanmi, ou dwètèt pran rèsponsabilité a-w oséryé. Fè ansòt pou étid a fanmi-la fèt chak simenn. Préché èvè madanm a-w é timoun a-w souvantfwa. Édé timoun a-w ni pwòp lanmityé a yo èvè Jéova (Éféz. 6:4). On nonm ki ka pran swen a fanmi a-y ka montré kè i ké pé pran swen a lasanblé-la osi (konparé èvè sa ki maké adan 1 Timoté 3:5).
21. Si ou po’o ka sèvi antankè asistan, ka ou pé fè ?
21 Léfrè, si zò po’o ka sèvi antankè asistan, pran tan ègzaminé awtik-lasa byen é priyé Jéova parapòt a sa. Étidyé sé kondisyon-la on asistan dwètèt ranpli la é travay rèd pou rivé ranpli-yo. Sonjé kijan ou enmé Jéova é frè é sè a-w. Fè lanmou-lasa grandi pou i pé ba-w anvi sèvi-yo (1 Pyè 4:8, 10). A pa tibwen jwa ou ké ni lè ou ké sèvi frè é sè a-w adan lasanblé-la ! Nou ka mandé Jéova béni éfò ou ké fè pou vin asistan ! (Filip. 2:13).
KANTIK 17 « Wi an vlé »
a SA NOU KA VWÈ ASI IMAJ-LA: Agòch, Jézi ka sèvi disip a-y èvè imilité ; adwat, on asistan ka édé on frè ki ja ni on bèl laj.